Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/338/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114222307 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114222307.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 603 147, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, proti žalovanému: IE.. O. Š., E.. XX.XX.XXXX, I. Ž. XXXX/X, I., zast. Advokátskou kanceláriou YINGKE PKW Slovakia & Czech republic s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 7, Bratislava, o zaplatenie 540 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. júna 2015, č.k. 11C 94/2014-86, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu z a m i e t a. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 531 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 531 eur od 22.02.2015 do zaplatenia ako i náhradu trov konania v sume 32 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému priznal istinu s príslušenstvom titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, s vydaním ktorého sa žalovaný dostal do omeškania, keď vec právne posúdil podľa ust. § 451, § 456, § 107 ods. 1 a 2, § 676 ods. 2, a § 517 ods. 2 Obč. zák. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 01.08.2014, od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 540 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 180 eur od 01.02.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 180 eur od 01.02.2013 do zaplatenia a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 180 eur od 01.02.2014 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pretože žalobca užíval časť pozemku v jeho správe v rokoch 2012, 2013 a 2014 bez právneho dôvodu. Vyhodnotil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je správcom pozemku parcely registra C. Č.. XXXX/X vo výmere 240 m2, orná pôda zapísaného na LV č. XXXX pre Okres Bratislava I, obec Bratislava - m.č. S. A.C., kat. úz. S. A.C., ktorý sa nachádza v Bratislave na B. Q., a ktorý je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy. Sporné nebolo ani to, že žalovaný užíva časť predmetného pozemku vo výmere 18 m2 (ďalej len „časť pozemku“), na ktorej má garáž so súp. č. XXXX. Vykonaným dokazovaním zistil, že uvedenú časť pozemku začal žalovaný užívať dňa 21.01.2011 po vklade jeho vlastníckeho práva ku garáži do katastra nehnuteľností a užíval ju aj v čase vyhlásenia rozsudku. Po zmene vlastníckeho práva ku garáži strany neuzatvorili nájomnú zmluvu k časti pozemku, na ktorom je postavená garáž vo vlastníctve žalovaného. Skonštatoval, že žalobca predložil žalovanému v roku 2013 a 2014 návrhy zmluvy o nájme časti pozemku č. XXX/XXXX a č. XXX/XXXX s nájomným v sume 10 eur/1 m2/1 rok, teda ročným nájomným v sume 180 eur, a že žalovaný s výškou nájomného nesúhlasil s odôvodnením, že navrhovaná výška nájomného je oproti pôvodnému nájomnému 60-násobne vyššia. Ustálil, že žalovaný žalobcovi zaplatil nájomné za rok 2011 v sume 2,98 eur dňa 01.02.2011 a za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2015 v celkovej sume 12 eur dňa 29.01.2015. Vyhodnotil, že medzi stranami bola sporná výška bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorú žalobca vyčíslil ako výšku nájomného za užívanie časti pozemku 10 eur/1 m2/1 rok (teda 180 eur za rok), schváleného uzneseniami miestneho zastupiteľstva žalobcu č. 149/2010 zo dňa 14.09.2010 a č. 39/2013 zo dňa 19.03.2013, s čím žalovaný nesúhlasil. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie 180 eur za rok 2012. 3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že garáž pôvodne vlastnila U.. D. F., ktorá mala so žalobcom uzavretú nájomnú zmluvu č. XXX/XXXX/XX zo dňa 27.10.1999 na 10 rokov do 27.10.2009 s dohodnutým nájomným 90,- Sk (cca 3 eur)/18 m2/1 rok. Keďže menovaná užívala časť pozemku aj po uplynutí doby nájmu, vyhodnotil, že nájom sa v zmysle ust. § 676 ods. 2 Obč. zák. predĺžil o jeden rok do 27.10.2010, a následne o ďalší rok do 27.10.2011. Menovaná previedla vlastnícke právo ku garáži na žalovaného, ktorý ho nadobudol vkladom do katastra nehnuteľností dňa 21.01.2010. Ustálil, že pôvodná nájomná zmluva č. XXX/XXXX/XX o nájme pozemku zo dňa 27.10.1999 zanikla podľa jej čl. 6 ods. 4 dňom 21.01.2011. Z uvedeného vyvodil, že k predĺženiu nájomnej zmluvy nemohlo dôjsť, pretože nie je možné predĺžiť zmluvný vzťah, ktorý už neexistuje. Z tohto dôvodu nesúhlasil s odvolávaním sa žalovaného na výšku nájomného uvedeného v pôvodnej nájomnej zmluve uzatvorenej medzi U.. D. F. a žalobcom, keď vysvetlil, že táto zmluva sa na žalovaného nevzťahuje a ani nevzťahovala. Mal tiež za preukázané, že žalobca prijal na zasadnutí Miestneho zastupiteľstva dňa 14.09.2010 uznesenie č. 149/2010, ktorým schválil podmienky nájmu pozemkov vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy v jeho správe pod garážami, ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb tak, že výška nájomného je v sume 10 eur/1 m2/1 rok s tým, že zmluvy sa uzatvárajú na dobu neurčitú. Z uvedeného uznesenia Miestneho zastupiteľstva žalobcu vyvodil, že žalovaný bol povinný platiť nájomné už odo dňa nadobudnutia jeho vlastníckeho práva ku garáži postavenej na časti pozemku v správe žalobcu, teda od 21.01.2011, na čom nič nemení ani následné uznesenie Miestneho zastupiteľstva žalobcu č. 39/2013, ktoré osobitne žalovanému určilo výšku nájmu v sume 10 eur/1 m2/1 rok, keďže k žiadnej zmene vo výške nájomného a dobe trvania nájmu nedošlo. Ustálil, že výška nájomného za užívanie časti pozemku pod garážou žalovaného zodpovedá sume 180 eur za rok a je splatná vopred najneskôr do konca prvého kalendárneho mesiaca príslušného roka. 4. Na základe týchto zistení vyhodnotil, že strany sporu neuzatvorili žiadnu nájomnú zmluvu, ani iný záväzkovo-právny vzťah, ktorý by žalovaného oprávňoval užívať časť pozemku v správe žalobcu, na ktorej je postavená jeho garáž. Dospel potom k záveru, že žalovaný užívaním pozemku vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy a v správe žalobcu nadobudol na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie vo výške nájomného schváleného vyššie uvedenými uzneseniami Miestneho zastupiteľstva žalobcu, a preto je povinný ho žalobcovi podľa ust. § 451 ods. 1 v spojení s § 456 prvá veta Obč. zák. vydať. Keďže žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného (180 eur za rok) za tri roky, a to za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2014 v celkovej výške 540 eur, pričom žalovaný preukázal zaplatenie nájomného za tieto tri roky v sume 9 eur po začatí konania (dňa 29.01.2015), zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi sume 531 eur, a v časti žalovanej istiny v sume 9 eur (a súvisiaceho úroku z omeškania) žalobu zamietol. Ustálil tiež, že žalobca sa prvýkrát dozvedel, že sa žalovaný na jeho úkor obohacuje, nepodpísaním prvého návrhu nájomnej zmluvy, od kedy sa odvíja aj počítanie subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ust. § 107 ods. 1 Obč. zák.. Mal za preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi svoj nesúhlas s návrhom nájomnej zmluvy dňa 03.04.2014, z čoho vyvodil, že posledným dňom dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia bol deň 03.04.2016. Dospel potom k záveru, že ak bola žaloba na súd podaná dňa 01.08.2014, bola podaná včas v zákonnej subjektívnej premlčacej dobe. Ohľadom požadovaného úroku z omeškania vyhodnotil, že žalovaný sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia až po doručení mu žaloby súdom, teda dňa 20.02.2015. Ďalším dňom mal žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie, a keďže tak neurobil, od 22.02.2015 sa dostal do omeškania. Úrok z omeškania žalobcovi priznal podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 1 nar. č. 87/1995 Z.z. zo sumy 531 eur od 22.02.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti nárok na zaplatenie úroku z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 32 eur. 5. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené, podal žalovaný včas odvolanie a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil dôvodnosť ním vznesenej námietky premlčania, čo do sumy 180 eur za obdobie roku 2012, keď mal za to, že žalobca mal od počiatku roka 2011 vedomosť o tom, že došlo k zmene vlastníka garáže (oznámil mu to 9.2.2011), a teda musel mať vedomosť o údajnom bezdôvodnom obohatení. Vyjadril názor, že vzhľadom na dvojročnú premlčaciu dobu pri bezdôvodnom obohatení a podanie žaloby až po uplynutí 29 mesiacov odo dňa jeho oznámenia o zmene vlastníckych vzťahov ku garáži, je nárok žalobcu v tejto časti premlčaný. Poukázal tiež na to, že žalobca s ním ohľadom nájomného vôbec nekonal, neposkytol mu žiadne informácie a údaje o výške nájmu a o spôsobe jeho platenia a neuzavrel s ním v reálnom čase novú nájomnú zmluvu, zdôraznil, že v období roku 2010 a následnú bol zo strany žalobcu informovaný, že nájomné zmluvy by malo uzatvárať mesto/ magistrát, a bol preto vystavený stavu právnej a skutkovej neistoty. Namietal tiež, že cena nájomného bola určená nesprávne, keď poukázal na to, že žalobca mu po 3 rokoch od zmeny vlastníckych vzťahov ku garáži navrhol nové nájomné, ktoré bolo 60-násobne vyššie v porovnaní s pôvodným nájomným, čo považoval za v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi. Súdu prvej inštancie vytkol, že napriek jeho návrhu nevykonal dokazovanie a nezistil právny stav ostatných vlastníkov a užívateľov garáži na predmetnom pozemku, a teda ani nezistil, či nedochádza k jeho diskriminácii, prípadne či stav právnej neistoty trvá aj vo vzťahu k iným občanom. Uviedol, že ohľadom ceny nájmu nebola braná situácia na trhu s nehnuteľnosťami, ako ani charakter, lokalita a hodnota pozemku predmetnej časti mesta a navrhol doplniť v tomto zmysle dokazovanie, keď spochybnil aplikovateľnosť rozhodnutia primátora mesta Bratislavy č. 28/11, na ktorý sa odvolával žalobca a aj uznesenia žalobcu č. 149/2010 o cenách nájmov, keďže v tomto rozhodnutí nie sú uvedené predpisy a podklady, na základe ktorých bola cena nájmov určená. Záverom namietal nesprávny úradný postup žalobcu a z toho vyplývajúcu jeho právnu neistotu a obavu o svoje práva a majetok. 6. Žalobca navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny potvrdiť. Súhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, keď mal za to, že v konaní dostatočne preukázal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáhal. S tvrdením žalovaného, že jeho nárok je v časti premlčaný, sa nestotožnil a poukázal na odôvodnenie rozsudku, keď zdôraznil, že premlčacia doba mu začala plynúť dňa 3.4.2014, kedy sa prvýkrát dozvedel, že žalovaný nie je ochotný podpísať ním predložený návrh nájomnej zmluvy. Mal potom za to, že si nárok uplatnil včas v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. Uviedol, že ak by sa odvolací súd s argumentáciou súdu prvej inštancie nestotožnil, mal za to, že subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 01.08.2013, a preto vo zvyšnej časti na svojom nároku trvá. Poukázal tiež na to, že žalovanému poskytol dostatočné vysvetlenie k určeniu ceny nájomného za pozemok pod garážou, a tiež na to, že predmetné rozhodnutie primátora č. 28/11 bolo pri určovaní ceny nájmu len podpornou ukážkou tvorby cien pozemkov na území S. A.. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a prejednal odvolanie žalovaného na odvolacom pojednávaní (ust. § 384 ods. 1 a § 385 ods. 1 a 2 C.s.p.) dňa 29.11.2017, ktorého sa zúčastnil len poverený zástupca žalobcu. Žalovaný, ktorý bol riadne a včas predvolaný (podľa doručenky predvolanie prevzal dňa 06.11.2017, č.l. 120), sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. V deň pojednávania doručil odvolaciemu súdu oznámenie od jeho splnomocneného zástupcu JUDr. Jána Lasáka (doručené mu dňa 14.11.2017) o tom, že mu vypovedal plnú moc. Rovnako v deň pojednávania (pred pojednávaním, ktoré predchádzalo pojednávaniu v tejto veci), bolo odvolaciemu senátu predložené (a e-mailom preposlané) plnomocenstvo zo dňa 28.11.2017, ktorým žalovaný splnomocnil na svoje zastupovanie v tomto konaní Advokátsku kanceláriu YINGKE PKW Slovakia & Czech republic s.r.o., spolu so žiadosťou tejto advokátskej kancelárie o odročenie pojednávania z dôvodu naštudovania prípadu a získania primeraného času na prípravu na pojednávanie, doručenú do podateľne odvolacieho súdu v poobedňajších hodinách dňa 28.11.2017. Odvolací súd vyhodnotil, že advokátskou kanceláriou (zastupujúcou žalovaného) uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, a nariadené pojednávanie vykonal. Advokátsku kanceláriu, ktorá odročenie pojednávania navrhla, o svojom rozhodnutí, ktoré prijal až na pojednávaní, neupovedomil z dôvodu, že sa o jej žiadosti dozvedel tesne pred tejto veci predchádzajúcim pojednávaním, a teda pre krátkosť času nebolo upovedomenie objektívne možné. Odvolací súd sa však tiež domnieva, že upovedomenie právneho zástupcu žalovaného o tom, že dôvod, pre ktorý navrhol odročenie pojednávania, vyhodnotil odvolací súd ako nie dôležitý, by pre objektívnu krátkosť času nič nezmenilo na rozhodnutí právneho zástupcu žalovaného nezúčastniť sa pojednávania, pretože sa pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že ho odvolací súd o svojom rozhodnutí nestihol upovedomiť. Záver o tom, že advokátskou kanceláriou zastupujúcou žalovaného uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, prijal odvolací súd po tom, keď vyhodnotil, že žalovaný nebol ani počas predchádzajúceho konania zastúpený advokátom, ale len splnomocneným zástupcom, ktorý mu plnú moc vypovedal dňom 14.11.2017. Žalovaný si teda mohol advokáta na svoje zastúpenie zvoliť kedykoľvek v primeranej lehote či už po podaní odvolania, po riadnom doručení predvolania na odvolacie pojednávanie (06.11.2017), resp. po tom, ako mu splnomocnený zástupca vypovedal plnú moc. Nie je potom možné za účelom odročenia pojednávania akceptovať udelenie plnej moci advokátovi na zastupovanie v deň pred pojednávaním. Ak bol totiž žalovaný dňa 06.11.2017 riadne a včas predvolaný na pojednávanie dňa 29.11.2017, je iba on sám zodpovedný za to, že si zvolí advokáta na zastupovanie riadne a včas (a nie až 28.11.2017), a zároveň, advokát je sám zodpovedný za to, že prevezme zastupovanie iba v prípade, ak je spôsobilý žalovaného aj reálne zastupovať na nariadenom pojednávaní. Odvolací súd dospel potom v súlade s ustálenou judikatúrou, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo 19/2014, resp. komentár k § 183 C.s.p. k záveru, že takúto žiadosť právneho zástupcu žalovaného (keď sám žalovaný ani nepreukázal existenciu objektívnych dôvodov brániacich mu zvoliť si právneho zástupcu v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie) nie je možné akceptovať. Odvolací súd naviac tiež konštatuje, že na odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie, ustálil skutkový stav, ktorý následne vyhodnotil a právne posúdil, a teda v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. 8. Na odvolacom pojednávaní najskôr oboznámil s obsahom odvolania žalovaného a vypočul žalobcu, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdiť. Zopakoval dokazovanie v zmysle ust. § 204 C.s.p. oboznámením relevantných listinných dôkazov, a to hlavne samotnej žaloby a Protokolu o zverení majetku Hlavného mesta SR Bratislavy do správy žalobcovi č. 51/92 zo dňa 21.12.1992 (ďalej len „protokol“), a vyzval povereného zástupcu žalobcu na odôvodnenie svojej aktívnej legitimácie v tomto spore. Poverený zástupca žalobcu uviedol, že aktívnu legitimáciu odvodzuje od Protokolu o zverení majetku Hlavného mesta Bratislavy do správy žalobcu č. 51/92. Z akého dôvodu neboli v konaní predložené prílohy protokolu nevedel uviesť. 9. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil a žalobu žalobcu zamietol. Po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel totiž k záveru, že súd prvej inštancie vyvodil z vykonaného dokazovania nesprávne skutkové, a na ich základe aj nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia takmer v celom rozsahu vyhovel, keď nepovažoval za sporné tvrdenie žalobcu, že je správcom parcely registra C. Č.. XXXX/X vo výmere 240 m2, orná pôda zapísaného na LV č. XXXX pre Okres Bratislava I, obec Bratislava - m.č. S. A.C., kat. úz. S. A.C., ktorá je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, a ktorej časť žalovaný bez právneho dôvodu užíva (má na nej postavenú garáž so súp. č. XXXX), a tým sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Je potom namieste vyvodiť, že súd prvej inštancie mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore za preukázanú. Odvolací súd sa však v prvom rade zaoberal vecnou legitimáciou sporových strán, nakoľko preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, a súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, pretože ním v žalobe tvrdená aktívna vecná legitimácia zo žiadneho listinného ani iného dôkazu nevyplýva. 10. Zo žaloby a z predloženého spisu ustálil, že žalobca sa od žalovaného domáhal zaplatenia 540 eur s príslušenstvom, odôvodňujúc svoj nárok tým, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, pretože v rokoch 2012 až 2014 bez právneho dôvodu, teda bez nájomnej zmluvy, užíval časť parcely (na ktorej má postavenú garáž), ktorá bola žalobcovi zverená do správy jej vlastníkom Hlavným mestom SR Bratislava. Súd prvej inštancie žalobe v takmer celom rozsahu vyhovel, keď sa s tvrdeniami žalobcu stotožnil. Odvolací súd dospel po zopakovaní dokazovania k iným záverom ako súd prvej inštancie, keď v prvom rade vyhodnotil, že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje, a že mu teda prináleží právo vymáhať od žalovaného zaplatenie žalovanej sumy, z čoho potom vyvodil aj záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava I, obec Bratislava - mestská časť S. A., k.ú. S. A. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom garáže so súp. č. XXXX postavenej na parc. č. XXXX/X, ku ktorej nie založený list vlastníctva. Odvolací súd uvádza, že podľa tvrdenia žalobcu v žalobe a aj podľa ním k žalobe priloženého Gisplanu m. č. Bratislava - S. A. (č.l. 15) je táto parcela č. XXXX/X tvorená pozemkom parcely č. XXXX/X. Žalobca v žalobe tvrdil (a súd prvej inštancie si jeho tvrdenie osvojil), že je na základe protokolu č. 51/92 zo dňa 21.12.1992 správcom pozemku parcely registra C. Č.. XXXX/X vo výmere 240 m2, orná pôda zapísaného na LV č. XXXX pre Okres Bratislava I, obec Bratislava - m.č. S. A.C., kat. úz. S. A.C., ktorý sa nachádza v Bratislave na B. Q., a ktorý je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy. Odvolací súd po oboznámení obsahu súdneho spisu konštatuje, že list vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava I, obec Bratislava - mestská časť S. A., k.ú. S. A., nebol žalobcom k žalobe pripojený a nie je v spise založený, a Protokol o zverení majetku Hlavného mesta SR Bratislavy do správy žalobcovi č. 51/92 zo dňa 21.12.1992 je síce v spise založený, avšak bez jeho príloh (z ktorých by bolo možné zistiť, aký konkrétny nehnuteľný majetok zverilo hlavné mesto do správy žalobcovi), ktoré žalobca nepripojil. 11. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou je treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická, či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Na to, aby sa niekto stal žalobcom netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí ak podá žalobu. Či však bude v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. V posudzovanej veci bolo potom povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzoval žalobou uplatnený nárok, a teda dokázať, že na jeho úkor bolo žalovaným získané bezdôvodné obohatenie. 12. Podľa ust. § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 13. Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 14. Podľa ust. § 456 veta prvá Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. 15. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1), pričom bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2). Právo domáhať sa od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia odôvodňoval žalobca v posudzovanej veci tým, že je správcom vyššie špecifikovanej parcely vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorej časť žalovaný užíva bez právneho dôvodu. Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za potrebné vysvetliť, že podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodne obohatenie získané, v posudzovanej veci žalobca. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 Obč. zák.. Toto ustanovenie totiž určuje, kto je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie oprávneným. Je ním ten, na úkor koho bolo získané bezdôvodné obohatenie, teda ten, u koho došlo v majetkovej sfére k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. V danom prípade sa žalobca práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nedomáhal ako vlastník pozemku, ktorého časť žalovaný užíva bez právneho dôvodu. Svoje vlastníctvo predmetného pozemku ani netvrdil, a aktívnu legitimáciu v spore odôvodňoval tvrdením, že je správcom tohto pozemku, pretože mu bol protokolom č. 51/92 zo dňa 21.12.1992 jeho vlastníkom, Hlavným mestom SR Bratislavou, zverený do správy. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené závery z dokazovania ustálil, že žalobca v konaní nepreukázal ani tvrdenie, že predmetný pozemok, ktorého časť žalovaný užíva bez právneho dôvodu (parcela registra C. Č.. XXXX/X vo výmere 240 m2, orná pôda zapísaná na LV č. XXXX pre Okres Bratislava I, obec Bratislava - m.č. S. A.C., kat. úz. S. A.C.) je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, nakoľko nepredložil list vlastníctva k pozemku, a ani tvrdenie, že on je správcom tohto pozemku, pretože nepredložil žiadne prílohy k Protokolu č. 51/92 zo dňa 21.12.1992 o zverení majetku Hlavného mesta SR Bratislavy do jeho správy, z ktorých by vyplývalo zverenie práve tohto pozemku do jeho správy. Z uvedeného vyhodnotil, že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore, teda že práve jemu prináleží právo vymáhať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia, a že práve na jeho úkor sa žalovaný bezdôvodne obohatil, a preto dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. 16. Keďže nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je vždy dôvodom na zamietnutie žaloby, nie je žalobe v časti vyhovujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. 17. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že i v prípade, že by žalobca preukázal, že vlastníkom pozemku, ktorého časť užíva žalovaný, je Hlavné mesto SR Bratislava, a že mu bol práve tento pozemok zverený hlavným mestom do správy, preukázanie týchto skutočností by nezakladalo aktívnu legitimáciu žalobcu v spore a jeho oprávnenie domáhať sa od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia. Z ust. § 6 ods. 4 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí totiž vyplýva, že správca pri správe majetku obce vykonáva právne úkony v mene obce a v mene obce koná aj pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje. Z uvedeného je zrejmé, že aktívnu legitimáciu v tomto konaní by potom malo Hlavné mesto SR Bratislava ako (údajný) vlastník predmetného pozemku, pričom žalobca ako (údajný) správca by mohol konať len v jeho mene. Možno potom uzavrieť, že správca nie je oprávnený konať vo vlastnom mene, a žalobca by preto ani v prípade, že by preukázal, že je správcom pozemku vo vlastníctve hlavného mesta, nebol aktívne legitimovaný v tomto konaní, pretože by bol oprávnený konať výlučne v mene Hlavného mesta SR Bratislavy, a nie v mene vlastnom. 18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil a žalobu žalobcu zamietol. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 a 2 C.s.p.. Žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).