Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/108/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010789 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115010789.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Marcely Kosovej a sudcov JUDr. Ľudmily Králikovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci obžalovaného B. E., pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 01.04.2016, sp. zn. 9T/3/2015, na verejnom zasadnutí konanom 2. novembra 2017 v Bratislave, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného B. E., nar. XX.XX.XXXX v J. z a mi e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 01.04.2016, sp. zn. 9T/3/2015 bol obžalovaný B. E. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že v čase okolo 20.50 hodiny dňa 17. 05. 2015 y J. na L. D. číslo 7, v priestoroch predajne J. odcudzil 1 kus fľaše Vodka Jemná o objeme 0,7 1 v hodnote 5,29. € a to tým spôsobom, že túto zobral z regála s alkoholickými nápojmi a následne si ju zastrčil pod opasok na nohaviciach a prekryl ju svetrom, ktorý mal oblečený na sebe, následne prešiel pokladničnou zónou bez jej zaplatenia resp. pri pokladni zaplatil len za tovar, ktorý mal vo svojom nákupnom košíku, pričom bol pri východe z uvedenej predajne zadržaný pracovníkom bezpečnostnej služby, čím takto poškodenej spoločnosti J. v zastúpení W.. K. G. nespôsobil žiadnu priamu škodu, nakoľko odcudzený tovar bol vrátený v nepoškodenom stave naspäť do predaja, pričom obvinený sa takéhoto konania dopustil napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch za obdobný čin postihnutý Blokom na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia Policajného zboru Nové Mesto - východ, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III, číslo 11038644 z 05. 02. 2015, právoplatným tým istým dňom, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10,- €, ako i, že obvinený sa takéhoto konania dopustil napriek tomu, že bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, číslo konania 6T 50/2012 z 30. 04. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislava, číslo konania 2To/83/2013 zo dňa 12. 09 2013, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), Tr, zák. a iné, za čo mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Za to bol prvostupňovým súdom odsúdený podľa §212 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v spojitosti s § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 0T/252/2015 zo dňa 30.06.2015, právoplatný 30.06.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo ich zrušením stratili podklad. Proti tomuto rozsudku, ktorý bol obžalovanému doručený 11.07.2016, podal dňa 21.07.2016 odvolanie obžalovaný, teda v zákonnej lehote, nakoľko súd pojednával v neprítomnosti obžalovaného, za splnenia zákonných podmienok § 252 ods. 2 Tr. por., ktoré aj sám odôvodnil tým, že uložený trest sa mu zdá privysoký a namietal aj nevypočutie na hlavnom pojednávaní svedkov K. G., zástupkyne poškodenej spoločnosti J., s.r.o, pracovníka SBS a ani ustanovený obhajca, resp. právnik neboli prítomní na hlavnom pojednávaní, čo svedčí, že okresný súd si nezabezpečil spisový materiál od OČTK, čím porušil trestný zákona a poriadok a boli porušené jeho ľudské práva a slobody. Žiadal preto, aby vyššie uvedení svedkovia boli na súde vypočutí a nesúhlasí s ustanoveným obhajcom, pretože ho nepozná a žiada, aby mu bol ustanovený obhajca I.. S. V.. V ďalšom podaní obžalovaný žiadal, aby vec bola zrušená a vrátená do prípravného konania, nakoľko je závislý na pervitíne a subotexe, ktoré si kupoval od I. E., ktorému dlhoval 20,- eur, ktorý ho aj nahovoril, aby išiel do J. odcudziť fľašu alkoholu a vydieral ho tým, že ináč ho odvedie do lesa a bude to o niečom inom, mal preto obavy o svoj život a preto vyhovel jeho požiadavke tak, ako aj predtým, za čo bol tiež odsúdený. Keďže nechce mať problémy so zákonom, rozhodol sa prehovoriť. V súlade s ustanovením § 314 Tr. por. bol obidve podania odvolaní obžalovaného zaslané na prípadné vyjadrenie, ako prokurátorovi, tak aj poškodenej spoločnosti J., s.r.o., čo využila len poškodená spoločnosť, ktorá sa písomne vyjadrila dňa 11.08.2016, že ich spoločnosti žiadna škoda nevznikla, ako vypovedala v prípravnom konaní ich splnomocnená zástupkyňa, nakoľko odcudzená fľaša vodky v hodnote 5,29 eur bola opäť zaradená do predaja a majú za to, že opätovne ich zástupkyňa nemusí byť vypočutá, nakoľko skutku sa nezúčastnila a o incidente sa dozvedela až od kolegýň. K ďalším obžalovaným namietaným skutočnostiam sa nevedia vyjadriť. Na verejnom zasadnutí senátu odvolacieho súdu, ktoré sa konalo, za splnenia zákonných podmienok podľa § 293 ods. 5 Tr. por., v neprítomnosti obžalovaného B. E. ( podľa § 293 ods. 4 Tr. por. mu bol ustanovený obhajca, nakoľko nebolo možné doručiť obžalovanému predvolanie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu 20.09.2017 ustanovený obhajca bol o verejnom zasadnutí riadne upovedomený) a podľa § 294 ods. 2 Tr. por. aj v neprítomnosti poškodenej strany, ktorí obaja mali doručenie upovedomenia vykázané 28.09.2017, pričom v konečnom návrhu obhajca obžalovaného navrhol vyhovieť odvolaniu obžalovaného a rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie a prokurátorka uviedla, že napadnutý rozsudok považuje, tak vo výroku o vine, ako aj následne vo výroku o treste, za zákonný a správny a preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania ( § 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného B.B. nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Okresný súd v konaní postupoval v súlade so základnými zásadami trestného konania, vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, tieto aj správne následne vyhodnotil, pričom sa riadil vyššie uvedenými ustanoveniami a zásadami trestného konania. Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá na obžalovaného B. E. bola podaná. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo, ako aj v celom ich súhrne, logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť. V odôvodnení napadnutého rozsudku v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého stupňa podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a napokon tiež, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovaného B. E., ako odvolateľa. Krajský súd si tieto skutkové zistenia a z nich vyvodené právne posúdenia v celom rozsahu osvojil a odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, bez potreby v celom rozsahu ho opakovať. Aj senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že skutok popísaný v napadnutom rozsudku sa stal a spáchal ho aj obžalovaný B. E., spôsobom v ňom popísaným. Nemá preto pochybnosti, že skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú v súlade so stavom veci a je nimi preukázané, že obžalovaný v kritickej dobe a nezákonným spôsobom, uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku, si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, ako aj za taký čin bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch odsúdený. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Čo sa týka výroku o vine v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, krajský súd nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného B. E. na obhajobu. Pred súdom prvého stupňa bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel ku správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný B. E. v kritickom období za okolností a spôsobom ustáleným v rozsudku súdu prvého stupňa, teda, že v čase okolo 20.50 hodiny dňa 17. 05. 2015 v J. na L. D. číslo 7, v priestoroch predajne J. odcudzil 1 kus fľaše E. I. o objeme 0,7 1 v hodnote 5,29. € a to tým spôsobom, že túto zobral z regála s alkoholickými nápojmi a následne si ju zastrčil pod opasok na nohaviciach a prekryl ju svetrom, ktorý mal oblečený na sebe, následne prešiel pokladničnou zónou bez jej zaplatenia resp. pri pokladni zaplatil len za tovar, ktorý mal vo svojom nákupnom košíku, pričom bol pri východe z uvedenej predajne zadržaný pracovníkom bezpečnostnej služby, čím takto poškodenej spoločnosti J. s.r.o., J. v zastúpení W.. K. G. nespôsobil žiadnu priamu škodu, nakoľko odcudzený tovar bol vrátený v nepoškodenom stave naspäť do predaja, pričom obvinený sa takéhoto konania dopustil napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch za obdobný čin postihnutý Blokom na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia Policajného zboru Nové Mesto - východ, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III, číslo 11038644 z 05. 02. 2015, právoplatným tým istým dňom, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10,- €, ako i, že obvinený sa takéhoto konania dopustil napriek tomu, že bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, číslo konania 6T 50/2012 z 30. 04. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislava, číslo konania 2To/83/2013 zo dňa 12. 09 2013, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a iné, za čo mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Vzhľadom k tomu, že skutkové zistenia okresného súdu sa opierajú o dôkazy, na ktoré sa poukazuje v napadnutom rozsudku a o ich vierohodnosti a zákonnosti nemá pochybnosť ani odvolací súd, preto si ich v celom rozsahu osvojuje a v jednotlivostiach na ne aj odkazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, potrebné je primárne poukázať na to, že obžalovaný sa v prípravnom konaní doznal k spáchaniu skutku, tento aj podrobne popísal, ako k nemu došlo, pričom svoje konanie aj úprimne oľutoval. Napokon všetky zabezpečené dôkazy, vychádzajúc zo spisového materiálu, preukazujú spáchanie skutku obžalovaným. Pokiaľ obžalovaný namietal až v doplnenom odvolaní, že skutok spáchal pod vydieraním I. E., tento nemal žiadnu právnu relevanciu, nakoľko jednak nebol žiadnym spôsobom verifikovaný, ani ničím podložený a pokiaľ by sa tak aj reálne stalo, obžalovaný to mohol ihneď oznámiť príslušníkom polície nielen pri jeho zadržaní, resp. aj neskôr, čo však nemá vplyv na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil uvedeného skutku a okolnosti ním v odvolaní uvádzané by mohli mať prípadný vplyv na trestné stíhanie uvedenej osoby, ktorú obžalovaný označil. Preto túto odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil skôr za účelovú, ako pravdivú, samozrejme bez ohľadu na jej právny význam z pohľadu prejednávanej veci. K odvolacej námietke obžalovaného, smerujúcej ku konaniu na okresnom súde, ohľadne nevypočutia vyššie uvedených svedkov, krajský súd poukazuje už na vyššie uvedené, že nezistil žiadne procesné chyby v konaní, predchádzajúce napadnutému rozsudku. Okresný súd svoj procesný postup jasne a v súlade so zákonom vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia, že konal za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného podľa § 252 ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. (v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený), takže za týchto podmienok súd v súlade s § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por. (Namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný. Súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sa výslovne vyjadril, že sa na hlavnom pojednávaní nezúčastní, alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, alebo ak sa na hlavné pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil, alebo sa bez vážneho dôvodu vzdialil z pojednávacej siene, alebo ak prokurátor navrhol v obžalobe čítať výpoveď svedka a obžalovaný po doručení výzvy podľa § 240 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/301/20180101> takého svedka nenavrhol vypočuť osobne. V uvedených prípadoch stačí súhlas prokurátora. O tejto skutočnosti musí byť obžalovaný v predvolaní poučený), prečítal na hlavnom pojednávaní výpovede svedka a zástupkyne poškodenej spoločnosti J., s.r.o, W.. K námietke obžalovaného, že na hlavnom pojednávaní nebol prítomný obhajca, odvolací súd dodáva, že dôvod povinnej obhajoby, v čase hlavného pojednávania nebol daný, nakoľko obžalovaný sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody až od 03.04.2016 a súd po zistení tejto skutočnosti mu aj obhajcu ustanovil podľa § 40 ods. 1 Tr. por., z dôvodu § 37 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Pokiaľ obžalovaný nesúhlasil s ustanoveným obhajcom a v odvolacom konaní žiadal ustanovenie iného obhajcu, v tomto smere je potrebné poukázať, že už prvostupňovým súdom bol obžalovaný poučený o tom, že v zmysle § 40 ods. 5 Tr. por. namiesto ustanoveného obhajcu si môže zvoliť obhajcu podľa § 39 Tr. por. Obžalovaný tak napriek tomu od 15.07.2016, kedy mu bolo rozhodnutie o ustanovení obhajcu doručené, neurobil. Pokiaľ v odvolaní žiadal súd, aby mu ustanovil konkrétneho obhajcu, nebol žiadny právny dôvod na takýto postup zo strany odvolacieho súdu. Žiadne porušenie zákona, ani porušenie ľudských práv a slobôd v predmetnom konaní zistené nebolo. Preto odvolací súd tieto odvolacie námietky obžalovaného vyhodnotil ako nevierohodné a nepravdivé a podľa názoru senátu krajského súdu, okresný súd správne ustálil, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku a to na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a aj jednoznačne usvedčujú obžalovaného B. E. zo spáchania žalovaného prečinu. Súd prvého stupňa správne postupoval i v časti ustálenia právnej kvalifikácie protiprávneho konania obžalovaného, keď ho kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b) Tr. zák., nakoľko tým, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, ako aj za taký čin bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch odsúdený, dopustil sa vyššie uvedeného prečinu krádeže po subjektívnej, aj objektívnej stránke. Pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zrušenie alebo zmenu uloženého súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Prvostupňový súd správne postupoval pri ukladaní druhu trestu z hľadiska jeho výmery, keď správne vychádzal zo všetkých hľadísk pre ukladanie druhu trestu a jeho výmery na základe § 34 ods. 4 Tr. zák., vychádzal aj z účelu trestu, podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. a správne zistil, že je treba ukladať súhrnný trest odňatia slobody. Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody, alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 6 Tr. zák. tresty uvedené v § 32 <javascript:%20fZzSRInternal('30279',%20'6412746', %20'6412746',%20'4777092',%20'4777105',%20'0')> možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Pri ukladaní trestu súd musí obligatórne prihliadnuť na všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a/ - o/ Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa 37 písm. a/-m/ Tr. zák. Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Pri predmetnom prečine krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu odňatia slobody 6 mesiacov až na 3 roky. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, je potrebné vychádzať zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Pri posudzovaní uloženého trestu obžalovanému okresný súd na strane obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36, písm. l/ Tr. zák., že sa ku skutku priznal a tento oľutoval, na strane druhej priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., teda, že už bol súdne trestaný, pričom v tomto kontexte súd uviedol, že nie je možné prehliadnuť, že z hľadiska priznania skutku, toto bolo spôsobené nepochybne faktom, že obžalovaný B. E. bol pristihnutý priamo pri trestnom čine, kedy iná možnosť, ako priznať skutok, v zásade ani nebola reálna. Pri prihliadaní na doterajší život obžalovaného zohľadňoval, či sa v danom prípade jedná o jednorazový exces alebo opakujúce sa porušovanie trestným zákonom chráneného záujmu. Poukázal na odpis z registra trestov GP SR, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný bol 20. 01. 2015 Okresným súdom Bratislava II. sp. zn. 1T/111/2014 právoplatným 17. 05. 2015 uznaný za vinného, pričom bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Bratislava I. sp zn. 0T/23/2006, ďalej 30. 06.2015 Okresným súdom Bratislava II, trestným rozkazom sp. zn. 0T/252/2015 právoplatným 30. 06. 2015 uznaný za vinného, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody na 1 rok so skúšobnou dobou 2 roky a 6 mesiacov a že 03.07.2015 Okresným súdom Bratislava I, trestným rozkazom sp.zn. 0T/91/2015, právoplatným 03.07.2015, mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 4 mesiace a 29.01.2016 6 mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody. V tomto smere odvolací súd dodáva, že obžalovaný B.B. bol doposiaľ 17-krát súdne trestaný a to od roku 2006, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, z pohľadu teraz súdenej trestnej činnosti za trestný čin krádeže, krádeže 11-krát, trestný čin lúpeže 2-krát, úverový podvod 1-krát a iné trestné činy. Bez ohľadu na odsúdenie, ktoré je znakom skutkovej podstaty predmetného trestného činu, na ktoré odsúdenie nebolo možné z pohľadu ukladania trestu prihliadať, v zmysle zásady nie dva krát o tom istom, obžalovaný bol 12-krát súdne trestaný pred spáchaním predmetného trestného činu. Nakoľko obžalovaný skutok spáchal 17.05.2015 a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 0T/252/2015 z 30.06.2015, ktorý bol obžalovanému doručený ten istý deň, kedy aj nadobudol právoplatnosť, nakoľko podľa § 353 ods. 6 veta druhá Tr. por. účinky spojené s vyhlásením trestného rozkazu nastávajú jeho doručením, čo bolo v uvedenom konaní doručené obžalovanému 30.06.2015, aby bolo možné hovoriť o súbehu trestnej činnosti, musel obžalovaný B. E. spáchať žalovanú trestnú činnosť pred 30.06.2015, aby bolo možné ukladať súhrnný trest, čo v tomto prípade naplnené bolo, pretože žalovanú trestnú činnosť obžalovaný spáchal 17.05.2015. Ani na toto odsúdenie, z pohľadu počtu predchádzajúcich odsúdení, súd neprihliadal, z dôvodu už vyššie uvedenej zásady nie dvakrát o tom istom, inými slovami, že by bolo v rozpore so zákonom zohľadniť uvedené odsúdenie, nakoľko sa naň prihliadalo pri ukladaní súhrnného trestu. Správne preto okresný súd ukladal obžalovanému podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. trest súhrnný. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že správne mal okresný súd ukladať obžalovanému trest podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 1 Tr. zák., teda aj s priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., nakoľko vzhľadom na viacčinný súbeh trestnej činnosti (spáchané dva prečiny krádeže, zhodne podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.), trest sa mal ukladať tak, že nakoľko prevažoval pomer priťažujúcich okolností, zvýšiť sa mala dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V danom prípade však uložený trest je v takomto rozpätí, nakoľko takto upravená trestná sadzba je od 16 mesiacov do 3 rokov a trest odňatia slobody uložený okresným súdom je 18 mesiacov. Z pohľadu zákonných ustanovení je potrebné taktiež uviesť, že odsúdenie, ku ktorému sa ukladal trest nie je zahladené, nakoľko uvedeným trestným rozkazom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na 30 mesiacov, ktorá skúšobná doba plynie do 01.01.2018. Nakoľko však odvolanie podal len obžalovaný, odvolací súd uvedené pochybenia nemohol napraviť, nakoľko by tým porušil jednu zo základných zásad trestného konania, zákazu zmeny k horšiemu podľa § 322 ods. 3, veta druhá Tr. por., keď v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Odvolací súd poukazuje aj na formálne pochybenie okresného súdu, ktorý nesprávne pri ukladaní trestu uviedol aj písm. b/ § 212 ods. 3 Tr. zák., keď mal správne postupovať tak, ako je vyššie uvedené, na ktoré pochybenie odvolací súd len poukazuje, vzhľadom na stabilitu súdnych rozhodnutí. Záverom je treba poukázať taktiež na to, že pri prihliadnutí na druh a výmeru trestov pri predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaného, možno vyvodiť jednoznačný záver, že spôsob jeho doterajšieho života a jeho osoba neumožňuje dôvodne sa domnievať, že uloženie prípadného iného druhu trestu by postačovalo na zabezpečenie ochrany spoločnosti a najmä jeho nápravy. Súd I. stupňa postupoval v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť. Napokon správne postupoval súd I. stupňa, keď v súlade s § 42 ods. 2 Tr. zák., prvá veta zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený ( správne trestným rozkazom) Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 0T/252/2015 zo dňa 30.06.2015, právoplatný 30.06.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo ich zrušením stratili podklad. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného B. E., ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.