KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava20. 3. 2017plný textcitované 1×

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/417/2016 z 20. 3. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 20. marca 2017, sp. zn. 21CoE/417/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1115205594.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/417/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115205594
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115205594.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov
senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866,
adresa pre doručovanie písomností Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, 812
13 Bratislava, proti povinnému: C. G., L.. XX.XX.XXXX, Y. G. J. J. - D. C., vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Ivanom Lutterom, Exekútorský úrad Bratislava, Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, pod
sp. zn. EX 297/2015, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 150,- Eur s príslušenstvom a trov
exekúcie, o odvolaní povinného voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 60Er/303/2015-9 zo
dňa 03.06.2015 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 60Er/303/2015-15 zo dňa 21.03.2016

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave, odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k.
60Er/303/2015-9 zo dňa 03.06.2015, o d m i e t a.
II. Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 60Er/303/2015-15 zo dňa
21.03.2016, p o t v r d z u j e .
III. Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením č. k. 60Er/303/2015-9 zo dňa 03.06.2015 súd prvej inštancie (predtým „súd
prvého stupňa) konajúci zákonným sudcom, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného.
2. Uznesením č. k. 60Er/303/2015-15 zo dňa 21.03.2016 súd prvej inštancie konajúci vyšším súdnym
úradníkom, zamietol ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu premlčania. Súd
uviedol, že exekučné konanie prebieha na základe rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Bratislave, č. k. ORP-P-57/I-DI-BCP-2012 zo dňa 15.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
12.03.2012 a vykonateľnosť dňa 27.03.2012. Nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
dňa 13.02.2015, súd mal s poukazom na ust. § 110 ods. 1 a § 112 Občianskeho zákonníka za to, že
návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, pred uplynutím 10 ročnej premlčacej lehoty, ktorá by
uplynula dňom 27.03.2022. Na námietku povinného, že od skutku (ak sa vôbec stal) uplynuli viac ako
dva roky a uviedol, že ust. § 20 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa
na prejednávaný prípad nevzťahuje. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného, súd v plnom rozsahu odkázal na svoje skoršie rozhodnutie, uznesenie zo dňa 03.06.2015.
3. Proti obom uzneseniam okresného súdu podal oprávnený odvolanie, v ktorom sa vyjadril k svojej
finančnej situácii. Uviedol, že súdny exekútor už dlhodobo pozná jeho majetkové pomery, ale dodnes
súdu neoznámil jeho nemajetnosť. Podľa povinného súd taktiež neskúmal opodstatnenosť návrhu
oprávneného, spáchanie priestupku mu nikto nedokázal, poznal názor len jednej strany a nemohol teda
rozhodnúť objektívne. Taktiež uviedol, že priestupok, ktorý sa rieši po dvoch rokoch je premlčaný a aj trest
za jeho spáchanie by sa už logicky minul výchovnému účinku. Povinný sa v závere odvolania domáhal
pridelenia právneho zástupcu z radov advokátov, pretože je nemajetný a situácia si to vyžaduje.



4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v
exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie
(§ 58 ods. 5 EP) a zákonný sudca súdu prvej inštancie odvolaniu nemienil vyhovieť. Podaním odvolania
uplatneného za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., OSP, tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu
rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie,
boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom
postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2,4 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku
(ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 1.7.2016.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP
v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po
oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie povinného
proti uzneseniu č. k. 60Er/303/2015-9 zo dňa 03.06.2015 je potrebné odmietnuť a uznesenie č.k.
60Er/303/2015-15 zo dňa 21.03.2016 je vecne správne.
K výroku I.

6. Aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania povinného proti uzneseniu č. k. 60Er/303/2015-9 zo
dňa 03.06.2015 odvolacím súdom, odvolanie musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky
prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou z objektívnych podmienok prípustnosti
odvolania je včasnosť jeho podania.
7. Podľa § 362 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) odvolanie sa podáva
v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa 117 ods. 1 CSP, lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie
úkonu.
Podľa 121 ods. 1 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov
a rokov.
Podľa 121 ods. 2 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť
určujúca začiatok lehoty.
Podľa 121 ods. 3 CSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak
ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

Podľa 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným
dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

Podľa § 386 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
8. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie č. k. 60Er/303/2015-9
zo dňa 03.06.2015 bolo povinnému doručené dňa 06.07.2015. Od nasledujúceho dňa po doručení
začala plynúť 15-dňová odvolacia lehota, ktorá uplynula dňom 21.07.2015. Odvolanie povinného proti
uzneseniu č.k. 60Er/303/2015-9 zo dňa 03.06.2015 bolo podané na pošte dňa 13.06.2016.
Z uvedeného je zrejmé, že odvolanie bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty, a preto ho odvolací súd
v súlade s ustanovením § 386 ods. 1 písm. a) CSP odmietol.
Podľa ustálenej judikatúry súdov SR vrátane Ústavného súdu SR, odvolací súd v uvedených prípadoch
rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a jemu
predchádzajúce konanie.
K výroku II.
9. Z obsahu spisu predloženého odvolaciemu súdu súdom prvého stupňa vyplýva, že exekučné konanie
v prejednávanej veci exekučné konanie sa začalo dňa 13.02.2015 doručením návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Lutterovi. Dňa 25.02.2015 bola súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
Rozkazu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, č. k. ORP-P-57/I-DI-BCP-2012 zo dňa
15.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.03.2012 a vykonateľnosť dňa 27.03.2012. Okresný súd



Bratislava I vydal dňa 26.02.2015 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie
uloženej povinnosti zaplatiť istinu 150,- Eur a trovy exekúcie.
10. Podľa § 38 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste.
Pod vykonateľnosťou rozumieme účinky rozhodnutia štátneho orgánu, umožňujúce núteným spôsobom
a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
splnená dobrovoľne.
Vykonateľnosť iných exekučných titulov ( § 41 ods. 2 EP) závisí od procesného predpisu upravujúceho
postup orgánu, spravidla verejnej správy, pri ktorom sa vydávajú vykonateľné rozhodnutia, t.j.
rozhodnutia, ktorými sa priznáva právo, ukladá povinnosť alebo postihuje majetok. Základným
procesným predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Podľa § 52 zákona
č. 71/1967 Zb. je správne rozhodnutie vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať, prípadne podať
rozklad, alebo ak odvolanie alebo rozklad nemajú odkladný účinok.
Výsledkom rozhodovania v správnom konaní je vydanie rozhodnutia, napr. rozhodnutie o uložení
pokuty za priestupok, ako v tomto prípade. V správnom práve platí prezumpcia správnosti vydaného
rozhodnutia. Princíp prezumpcie správnosti znamená, že rozhodnutie je potrebné posudzovať ako
správne, pokiaľ nie je nahradené iným rozhodnutím.
11. Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupok nemožno prejednať, ak od jeho
spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok
vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
Podľa § 51 <aspi://module='ASPI'&link='372/1990 Zb.%252351'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zák. č.
372/1990 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='372/1990 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o priestupkoch, ak
nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné
predpisy o správnom konaní.
Podľa § 71 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='71/1967 Zb.%252371'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona
č. 71/1967 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='71/1967 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o správnom konaní
(Správny poriadok),výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej
pre splnenie uloženej povinnosti.

Podľa § 110 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), ak bolo právo priznané právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa
rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov
odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba
od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
12. Ustanovenie o "premlčaní" priestupku sa vzťahuje na všetky priestupky. Podmienkou zániku
trestnosti činu je uplynutie zákonom stanovenej prekluzívnej doby, pokiaľ v tejto dobe nebol priestupok
prejednaný, pričom pod pojmom "prejednať" uvedeným v znení ustanovenia je potrebné chápať celé
správne konanie od jeho začatia (§ 67 ods. 3 ZoP a § 18 ods. 2 Správneho poriadku) do právoplatnosti
rozhodnutia (§ 52 ods. 1 SP). V danom prípade mal odvolací súd z exekučného titulu preukázané,
že Rozkazom Okresného dopravného inšpektorátu riaditeľstva PZ v Bratislave I č. ORP-P-57/I-DI-
BCP-2012 zo dňa 15.02.2012, bol povinný uznaný vinným zo spáchania priestupku dňa 27.11.2011
podľa § 22 ods. 1 písm. h), k) Zákona o priestupkoch a bola mu uložená sankcia - pokuta vo výške 150,-
Eur, ktorú bol povinný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozkazu. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.03.2012 a vykonateľnosť dňa 27.03.2012, čím bola správnym orgánom splnená
podmienka dvojročnej lehoty na prejednanie priestupku a nedošlo tak k zániku zodpovednosti povinného
za priestupok. Na základe žiadosti súdneho exekútora Okresný súd Bratislava I vydal dňa 26.02.2015



poverenie č. 5101 091599 na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Lutterovi, čím
bola splnená podmienka podľa ust. 71 ods. 3 Správneho poriadku.
13. V zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka <http://zakony.judikaty.info/
predpis/zakon-40/1964> sa však právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu (v danom prípade
rozhodnutie OR PZ Bratislava I) premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
Keďže rozhodnutie OR PZ Bratislava I ako exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 27.03.2012, k jeho
premlčaniu by došlo, ak by oprávnený nepodal
návrh na vykonanie exekúcie dňa 27.03.2022.
14. Odvolací súd vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia
prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 387 ods. <aspi://module='ASPI'&link='99/1963
Zb.%2523219'&ucin-k-dni='30.12.9999'>1 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenia. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími argumentmi povinného považuje
za potrebné nad rámec odôvodnenia uznesenia okresného súdu dodať, že predpokladom
zastavenia exekúcie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku <http://zakony.judikaty.info/predpis/
zakon-233/1995> je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu
trov exekúcie. Odvolací súd však zdôrazňuje, že exekučné konanie je konaním návrhovým, ovládaným
dispozičnou zásadou. Uvedené vyplýva z citovaného ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku <http://
zakony.judikaty.info/predpis/zakon-233/1995>, podľa ktorého možno exekučné konanie začať len na
návrh. Zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného (podľa písmena h/ § 57 ods. 1 EP) prichádza
do úvahy v prípade, ak má súd nemajetnosť povinného podloženú šetrením. V zmysle zákonnej úpravy
je úlohou súdneho exekútora zisťovať majetkové pomery povinného a v prípade nedostatku majetku
povinného musí mať exekučný súd túto skutočnosť preukázanú, napr. z predloženého exekútorského
spisu, z ktorého by malo vyplývať, aké šetrenie súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného
vykonal a k akým zisteniam o majetnosti povinného z takéhoto šetrenia dospel. Len samotné tvrdenie
povinného o jeho nemajetnosti bez preukázania tohto tvrdenia nie je dôvodom, aby súd vedenú exekúciu
podľa citovaného ustanovenia zastavil. V prípade, že súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný
je nemajetný a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu nie je možné uspokojiť vymáhanú
pohľadávku ani v budúcnosti, je v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 EP povinný predložiť vec súdu
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie
alebo čiastočné zastavenie exekúcie. V danom prípade však súdny exekútor podnet na zastavenie
exekúcie nepodal, ale podal ho povinný z vlastnej iniciatívy, dôvodiac svojou nemajetnosťou. V tejto
súvislosti odvolací súd hodnotí návrh povinného ako neodôvodnený a do určitej miery diskutabilný,
pretože, ak by mal exekučný súd rozhodnúť o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného na jeho
vlastný návrh bez toho, aby táto skutočnosť bola podložená aj zisteniami súdneho exekútora, je viac ako
pravdepodobné, že svojou nemajetnosťou by návrhy na zastavenie exekúcií odôvodňovali v prevažnej
miere všetci povinní a tým by sa zbavili povinnosti niesť zodpovednosť za vlastné dlhy. Zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť nemôže byť v žiadnom prípade výsledkom snahy povinného vyhnúť sa
splneniu súdom uloženej povinnosti vymáhanej v exekučnom konaní.
15. O návrhu povinného na ustanovenie zástupcu z radov advokátov je povinný rozhodnúť v ďalšom
konaní súd prvej inštancie
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Úspešnému oprávnenému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
17. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí
vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 60Er/303/2015

    potvrdené

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1115205594

  1. 20. 3. 2017Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/417/2016 z 20. 3. 2017 (toto rozhodnutie)
  2. 20. 3. 2017Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/417/2016 z 20. 3. 2017