Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/240/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115207650 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115207650.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, N. D. J. R. X, Bratislava, zast. JUDr. Michal Ellinger, advokát, Wolkrova 41, Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvných podmienok, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29. februára 2016 č.k. 6C 45/2015-116 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že zmluvné podmienky uvedené v bode 4, 5 a 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (VPPÚ), sú neplatné z dôvodu neprijateľnosti, určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.9.2010 rozhodol tak, že: určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.9.2010 v znení: „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15 Eur za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník povinný platiť podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30 Eur, do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 Eur ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojené do piatich dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu“, je neplatná. 2. Určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 5 všeobecných podmienok poskytnutia úveru k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.9.2010 v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva zároveň výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do článku 1 písmeno b Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníkom. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa“, je neplatná. 3. Určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 6 všeobecných podmienok poskytnutia úveru k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.9.2010 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení. V takomto prípade veriteľovi vzniká nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu nesplnenia záväzkov dlžníka. Veriteľ je oprávnený v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle bodu 4 týchto podmienok pristúpiť k okamžitému vymáhaniu celého dlhu od dlžníka bez ohľadu na dĺžku trvania úveru a súčasne vznikne veriteľovi nárok požadovať bezodkladné zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo Zmluvy o úvere a/alebo týchto podmienok a/alebo dohody s veriteľom. Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 Eur, ktorá je určená na úhradu všetky nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka“, je neplatná. 4. Určil, že Rozhodcovská zmluva k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.9.2010, je neplatná. 5. Vo zvyšku žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne v lehote 30 dní samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. 6. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 80 písm. c/, Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.6.2016, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 Občianskeho zákonníka, § 11 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, 7. Vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.9.2010, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 7.9.2010, Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 7.9.2010, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 68784/11 zo dňa 28.07.2011, kópiou spisového materiálu Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 67848/11, vyjadrením strán sporu. 8. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa uzavrela dňa 7.9.2010 so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť jej úver vo výške 800 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému sumu poskytnutého úveru zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772 Eur, t.j. celkom čiastku vo výške 1372 Eur, a to v pravidelných 12-mesačných splátkach po 131 Eur, počnúc dňom 17.10.2010. V zmluve uviedla, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania a vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Zistil, že dňa 7.9.2010 uzavrela žalobkyňa so žalovaným Rozhodcovskú zmluvu k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.9.2010 a Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a vystavila na rad žalovaného zmenku. Stály rozhodcovský súd rozsudkom sp.zn. SR 06784/11 zo dňa 28.7.2011 uložil žalobkyni zaplatiť sumu 1840,83 Eur s príslušenstvom, titulom splatnej zmenky v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.1.2012 a vykonateľnosť dňa 19.1.2012. 9. Vo vzťahu k obrane žalovaného o existencii prekážky res iudicata, keďže právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 06784/11 zo dňa 28.7.2011 bola žalobkyňa zaviazaná mu plniť a tento súd sa z hľadiska prisúdenia plnenia zaoberal aj Zmluvou o úvere, túto posúdil ako nedôvodnú. Vyslovil, že právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, ak sa vychádza z rovnakého skutkového základu. V danom prípade sa žalovaný v konaní pred rozhodcovským súdom domáhal od žalobkyne plnenia titulom zaplatenia zmenkovej sumy v zmysle Dohody o vyplnení zmenky a v súlade s ust. Zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového. Ustálil, že v danom prípade sa nejedná o rovnaký skutkový základ nároku, preto predmetný rozsudok nezakladá prekážku podľa § 159 ods. 3 O.s.p. 10. Ohľadne námietky žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení súd uviedol, že preukázanie naliehavého právneho záujmu na predmetnom určení videl z dôvodu zabezpečenia stavu právnej istoty na strane žalobkyne v tom slova zmysle, aby nebola obťažovaná hrozbou aplikácie uzavretej zmluvy o úvere. Uviedol, že právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a vyslovenia ich neplatnosti bol judikovaný aj v iných prípadoch. 11. Zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 7.1.2010 posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, teda že medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľský vzťah, nakoľko z predložených listinných dokladov nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má podľa neho dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bol toho názoru, že bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy a žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka mal namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Mal preto za to, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1. Obč. zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy. 12. V súvislosti so zmluvnými podmienkami, dohodnutými v zmluve o úvere, týkajúcimi sa sankcií, dohodnutých pre prípad omeškania dlžníka s plnením záväzkov z tejto zmluvy, u ktorých je pochybnosť o jednak ich platnom dojednaní pre absenciu písomnej formy, k dodržaniu písomnej formy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 2Cdo 245/2010) a následne ich primeranosti (napr. bod. 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru: „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára spolu so zmluvnou pokutou 15 Eur za každý jeden prípade omeškania. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30 Eur do rúk mandatára“; bod 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru: „Dlžník je v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 Eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladoch vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka“ ustálil, že spôsobujú hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 13. Bod 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavuje podľa neho neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď neboli individuálne dojednané, nakoľko žalobkyňa nemala možnosť pri uzatváraní zmluvy o úvere žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Vyslovil, že neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neplatné. Uvedená neplatnosť vyplýva i z obsahu jednotlivých bodov Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a to: a) dojednanie o zmluvných podmienkach vo výške 15 eur za každý jeden prípad omeškania., ktoré ustanovenie podľa neho predstavuje neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť. Nie je zrejmé, čo znamená pojem „každý jeden prípad omeškania“ pretože omeškanie nie je definované v ustanovení určitým spôsobom. Následne nemožno posúdiť primeranosť výšky zmluvnej pokuty 15 eur za každý jeden prípad omeškania. b) dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 30 eur, ako možnosť návratu platenia do pôvodného splátkového kalendára., ktoré ustanovenie predstavuje neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť. Nemal za zrejmé, v akom časovom úseku je možné dosiahnuť možnosť návratu do platenia podľa pôvodného splátkového kalendára a nemožno ani posúdiť primeranosť výšky zmluvnej pokuty 30 eur v prípade omeškania s úhradou za každý jeden prípad omeškania. c) dojednanie v časti paušálnej úhrady nákladov a administratívy rovnako posúdil ako neurčité, keď nie je zrejmé s akými administratívnymi nákladmi bolo spojené zasielanie upomienky. 14. Z obsahu bodu 5 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa neho nesporne vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy je dohoda o zrážkach zo mzdy. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej úverovej zmluvy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa bez súdnej kontroly, ktorá vyplýva zo zmluvného vzťahu, ktorý obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom sa nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, úroveň informovanosti a táto situáciu vedie spotrebiteľa k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich oboch. 15. Dohodu o zrážkach zo mzdy tak považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienkou podľa § 53 ods.1,5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich výkonu, napriek tomu, že by tieto boli veriteľom uplatnené z neprijateľných zmluvných podmienok. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno tak za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Mal za to, že Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je to v tomto prípade. Je právne irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok (v tomto prípade aj k realizácii zrážok došlo), dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky. Poukázal aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 pod č. XXXX/XXXX-XXX.XX,XXX,XXX, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. 16. Rovnako dojednanie v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru o zmluvnej pokute vo výške 312 Eur, v prípade porušenia „svojich zmluvných povinností“ žalobkyne, toto ustanovenie posúdil súd prvej inštancie ako neurčitý právny úkon, keď nie je zrejmé aké konkrétne porušenie zmluvných povinností má byť sankcionované zmluvnou pokutou a výšku zmluvnej pokuty 312 Eur. I vzhľadom k výške poskytnutého úveru 800 Eur považoval zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú a dojednanú v rozpore s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Ohľadne dohody, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení a veriteľovi vzniká nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu nesplnenia záväzkov dlžníka a dohody, že veriteľ je oprávnený v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle bodu 4 týchto podmienok pristúpiť k okamžitému vymáhaniu celého dlhu od dlžníka bez ohľadu na dĺžku trvania úveru a súčasne vznikne veriteľovi nárok požadovať bezodkladné zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo Zmluvy o úvere a/alebo týchto podmienok a/ alebo dohody s veriteľom, posúdil uvedenú dohodu ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej úverovej zmluvy, ktorú nemohol spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy ovplyvniť a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vo zvyšku súd prvej inštancie nepovažoval žalobu žalobkyne na určenie neplatnosti bodu 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, za dôvodnú, preto žalobu v tejto časti zamietol. 17. Ohľadne dojednanej rozhodcovskej doložky prihliadol súd prvej inštancie na skutočnosť, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Konštatoval, že zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda podľa neho v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Poukázal tiež na nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, z ktorého vyplýva že „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné moci. Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud“. 18. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zákon len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona. Smernica 93/13 odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (rozhodcovský súd na druhom konci republiky, porovnaj rozsudok Océano Grupo Editorial spojené prípady C - 240/98 až C - 244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Uviedol, že tým nechcel nijako poprieť význam ostatných zmluvných podmienok pri posudzovaní neprijateľnosti konkrétnej zmluvnej podmienky, ba dokonca aj ich možný efekt (porovnaj J. P., Štandardné zmluvy, vydavateľstvo Aleš Čeněk, s.r.o., str. 187, tiež nepriamy účinok čl. 4 ods. 1 smernice 93/13), chcel poukázať na nekalosť rozhodcovskej zmluvy prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu, nakoľko možnosť, aby spotrebiteľ podal žalobu voči veriteľovi na príslušnom súde bola minimálna, aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších zmluvných podmienok, pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy. Bol toho názoru, že neprijateľná rozhodcovská zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, preto súd vyhodnotil, že uzatvorená Rozhodcovská zmluva zo dňa 07.09.2010, je absolútne neplatný právny úkon. 19. Pokiaľ žalobkyňa v konaní žiadala určiť neplatnosť úverovej zmluvy ako celku, keďže obsahuje množstvo neplatných zmluvných podmienok a je ako celok neudržateľná, konštatoval, že náležitosti spotrebiteľskej zmluvy definuje ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dôsledkom porušenia povinností, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) ,r) a y) a § 10 ods. 1 alebo je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, je skutočnosť, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k uvedenému žalobu žalobkyne na určenie neplatnosti zmluvy o úvere ako celku ako nedôvodnú, zamietol. 20. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 151 ods. 1, ods. 3 OSP 21. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť, resp. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodiac tým, že napadnuté rozhodnutie nie je odôvodnené spôsobom vyplývajúcim s ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.), účinného do 30.6.2016, a toto nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia označil za odňatie mu možnosti konať pred súdom. Odmietal, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi ním a žalobkyňou je zmluvou spotrebiteľskou, pretože zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d/). Mal za to, že keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Uviedol, že predmetná Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobkyňa s ním vstúpila do právneho vzťahu na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania , a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Navyše podpísala aj Dodatok k Zmluve o úvere, kde uviedla, že financie použije na vybraný účel, za účelom výkonu zamestnania. Bol toho názoru, že nie je povinný dokazovať na čo v skutočnosti boli prostriedky aj použité a že dostatočne preukázal, že tieto boli vzaté za účelom zamestnania. Naproti tomu žalobkyňa nepreukázala, že prostriedky mali byť vzaté za osobným účelom Uviedol, že podľa zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania alebo podnikania. Čo sa týka Dohody o zrážkach zo mzdy, uviedol, že táto dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená, je v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak títo dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nemal za vylúčenú. Nemal z rozhodnutia za zrejmé, že by žalobkyňa preukázala, že by nebola poučená o následkoch uzavretia tejto Dohody. Konštatoval, že žalobkyňu riadne oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a teda aj s príslušnými pokutami, ktoré bude musieť uhradiť v prípade, ak sa dostane do omeškania, pričom pri podpise zmluvy o úvere prehlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom tejto zmluvy a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, súčasne potvrdila prevzatie zmluvy vrátane Všeobecných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Uviedol, že zmluvná pokuta je fakultatívna náležitosť, ktorá nemusí byť priamo v zmluve zakotvená a je na dohode veriteľa a dlžníka, akým spôsobom si ju dojednajú. Pokiaľ žalobkyňa namieta výšku pokuty 15 Eur a 30 Eur, uviedol, že ide o jednorazové zmluvné pokuty tvoriace paušalizovanú náhradu škody a nezávislé na omeškaní. Poukázal pritom na istinu, ktorá predstavuje čiastku 800 Eur pri zmluve č. XXXXXXXXX, a teda zmluvné pokuty podľa neho nedosahujú ani 1,9 % z istiny. Naviac zmluvná pokuta vo výške 15 Eur predstavuje pokutu pre prípad omeškania dlžníka, ak tento následne plní omeškanú splátku k rukám jeho mandatár, ktorá musí za dlžníkom vycestovať, pričom len jeho cestovné náklady predstavujú pre neho sumu vyššiu ako je výška tejto zmluvnej pokuty. Dlžník je povinná v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 Eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Táto pokuta nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere a podstatnou náležitosťou je len záväzok dlžníka popri istine zaplatiť úroky (bez uvedenia ich výšky). Konštatoval že podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Čo sa týka Rozhodcovskej zmluvy, uviedol, že každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práva na ich ochranu. Konštatoval, že v prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojim podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej doložke /zmluve, sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas a osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Uviedol, že v súvislosti s rozhodcovským konaním je dôležitá úprava neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách uzavieraných so spotrebiteľmi a ich doplnenie, že sa za neprijateľné považujú podmienky, ak sa v spotrebiteľskej zmluve vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľmi riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Mal za to, že odborná literatúra nepovažuje rozhodcovskú doložku automaticky za neprijateľnú zmluvnú podmienku a že o neprijateľnú zmluvnú podmienku by išlo najmä v takom prípade rozhodcovskej doložky, ktorá nie je jasne formulovaná a je skrytá v ostatnom texte podmienok, takže si spotrebiteľ neuvedomí dôsledky jej podpísania. Dohodu o alternatívnom riešení sporov pred rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom nepovažoval za predstavujúcu neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo sa spotrebiteľovi neukladá, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Bol toho názoru, že veriteľ prijatím alternatívnej rozhodcovskej zmluvy /doložky splnil podmienku Smernice 93/13 na ochranu spotrebiteľa tak, že sa nejedná o doložku, podľa ktorej sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, ale spotrebiteľ mal právo výberu, či sa bude spor rozhodovať na všeobecnom súde, alebo na rozhodcovskom súde. Poukázal na zákon o rozhodcovskom konaní, v ktorom sú uvedené dôvody na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku a lehota 30 dní, v ktorej musí účastník rozhodcovského konania podať žalobu. Nemal za daný naliehavý právny záujem. 22. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala. 23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“),vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), postupom podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., nakoľko nebolo potrebné doplnenie ani zopakovanie dokazovania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 24. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. 25. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, náležite sa vysporiadal s otázkami neplatnosti vo výroku jeho rozhodnutia uvedených podmienok úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, svoje rozhodnutie aj náležite a dostatočne odôvodil a s dôvodmi jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd stotožňuje (§ 378 ods. 2 CSP), preto sa odvolací súd vysporiadal len s odvolacími námietkami žalovaného. 26. Žalovaný predovšetkým namietal, že predmetná zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou, mal za to, že sa riadi Obchodným zákonníkom s poukazom na to, že žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu s ním na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na účel výkonu zamestnania a že nepreukázala, že si úver vzala na osobný účel (pritom vo vyjadrení k žalobe hovoril aj ako o spotrebiteľskom spore). Odvolací súd k tejto jeho odvolacej námietke uvádza, že v úverovej zmluve nie je uvedené, že si žalobkyňa berie úver za účelom podnikania. V úverovej zmluve žalobkyňa zaškrtla, že si berie úver za účelom zamestnania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol tiež, že žalobkyňa v dodatku k úverovej zmluve uviedla, že finančné prostriedky použije na úhradu nákladov spojených s dochádzkou do zamestnania, o čom doklad nedoložil, ale ani by to nenaznačovalo súvis s podnikaním, ale len na osobný účel pre potreby dochádzky do zamestnania. Konanie, ktorým sa navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi. V danom prípade ide o vzťah založený na vopred pripravených formulárových zmluvách, na základe ktorých sa poskytuje občanom úver bez ohľadu na to, aby oprávnený akýmkoľvek spôsobom skúmal účel použitia. V prejednávanej veci tak išlo o vopred predformulovanú zmluvu predloženú a podpísanú s jediným cieľom vyňať predmetný zmluvný vzťah spod režimu noriem spotrebiteľského práva. Na základe uvedených skutočností mal preto odvolací súd za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 7.9.2010 je tzv. štandardná alebo formulárová zmluva a ide tak o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 a nasl. zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia. 27. V ďalšom si žalovaný v odvolaní protirečí, keď uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny, že žalobkyňa podľa neho nepreukázala, že by nebola o následkoch uzavretia takejto dohody o zrážkach zo mzdy poučená. 28. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená zároveň v deň uzatvorenia zmluvy o úvere v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie pohľadávky z predmetného úveru, v zmysle ktorej žalobkyňa súhlasila, že v prípade neuhradenia štyroch po sebe idúcich splátkach sa účastníci dohodli na strate výhody splátok, čím sa stával dlh splatný naraz vrátane jeho súhlasu, aby sa uspokojenie pohľadávky žalovaného ako veriteľa zabezpečilo vykonávaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy jeho zamestnávateľom. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú je spotrebiteľ nútený uzatvoriť ako zabezpečovací inštitút hlavného záväzku, v danom prípade zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je povinný kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy za podmienok uvedených v dohode o zrážkach zo mzdy podriadiť sa vykonávaným zrážkam na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľov aj na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti samotného spotrebiteľa zamedziť zamestnávateľovi výkon zrážok v rozsahu neprijateľných zmluvných podmienok. 29. Dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv alebo uzatvorené spolu pri uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a plnenie - vykonávanie zrážok zo mzdy na základe neplatnej zmluvnej podmienky je v rozpore so zákonom. Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi nebankovým subjektom nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, teda ten musí akceptovať uzavretie zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy ako celku, inak by nebol poskytnutý úver. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať rozsah vykonaných zrážok, pričom zrážky možno vykonať až po zročnosti veriteľovej pohľadávky. Mnohé z uzatvorených dohôd o zrážkach zo mzdy nespĺňajú základné zákonné požiadavky. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy je neprimeranou požiadavkou obchodnej spoločnosti ako veriteľa, keď viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce disponovať s príjmom dlžníka. V zmysle platnej judikatúry všeobecných súdov je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere pričom pokračovanie vo vykonávaných zrážkach zo mzdy má a/alebo môže mať pre spotrebiteľa likvidačné následky. Podľa komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 pod č. XXXX/XXXX-XXX.XX,XXX,XXX dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. 30. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobkyňu riadne oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a teda aj s príslušnými pokutami, ktoré bude musieť uhradiť v prípade, ak sa dostane do omeškania, pričom pri podpise zmluvy o úvere prehlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom tejto zmluvy a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, súčasne potvrdila prevzatie zmluvy vrátane Všeobecných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a že zmluvná pokuta je fakultatívna náležitosť, ktorá nemusí byť priamo v zmluve zakotvená a je na dohode veriteľa a dlžníka, akým spôsobom si ju dojednajú, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zmluvné podmienky týkajúce sa sankcií, a to dojednanie o zmluvných podmienkach vo výške 15 eur za každý jeden prípad omeškania a dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 30 eur ako možnosť návratu platenia do pôvodného splátkového kalendára, nemožno považovať za platný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť. Nie je zrejmé, čo znamená pojem „každý jeden prípad omeškania“ pretože omeškanie nie je definované v ustanovení určitým spôsobom. Následne nemožno posúdiť primeranosť výšky zmluvnej pokuty 15,- eur za každý jeden prípad omeškania., v akom časovom úseku je možné dosiahnuť možnosť návratu do platenia podľa pôvodného splátkového kalendára, neurčité je aj dojednanie v časti paušálnej úhrady nákladov a administratívy. 31. Dohoda zmluvných strán o tom, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať len rozhodcovský súd (rozhodca) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, priečiacou sa §-u 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka, preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Preto námietka žalovaného, že Dohodu o alternatívnom riešení sporov pred rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo sa spotrebiteľovi neukladá, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nebola dôvodná. 32. Odvolací súd tak z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.