Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/44/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115216999 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115216999.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. B., C. Q. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo O. U., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova, 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky S. B. O., U.. O., C. Q.X. XX.XX.XXXX, D. S. D. X, XXX XX S., Š. L. O. U., zastúpená NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 008, a otca V. B., C.É. Q. XX.XX.XXXX, D. S. J. J. XX XXX XX V., D., X. S. A. O. U.: S. X, XXX XX S., Š.D. L. D. U., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 26. apríla 2017 č. k. 3P/55/2015 - 446, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 26. apríla 2017 č. k. 3P/55/2015 - 446, vo výroku v ktorom súd prvej inštancie otcovi uložil otcovi maloletej Caroliny Munafó, narodenej dňa 04.07.2013 povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 300,- € mesačne odo dňa 23.06.2015 do dňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č.k. 3P/36/2015-240 zo dňa 09.09.2016, t.j. do 02.02.2017 a vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie určil zročné výživné za obdobie od 23.06.2015 do 02.02.2017 vo výške 4.740,71 € a uložil otcovi povinnosť zaplatiť ho k rukám matky v lehote 30 dní od vykonateľnosti rozsudku p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 26.04.2017 č. k. 3P/55/2015 - 446, určil otcovi maloletej J. B., C. Q. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 300,- € mesačne odo dňa 23.06.2015 do dňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č.k. 3P/36/2015-240 zo dňa 09.09.2016, t.j. do 02.02.2017. Ďalej súd prvej inštancie rozhodol, že zročné výživné za obdobie od 23.06.2015 do 02.02.2017 vo výške 4.740,71 € je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 30 dní od vykonateľnosti rozsudku a zároveň je povinný nahradiť matke trovy konania vo výške 46,44 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I. dňa 23.06.2015 sa matka maloletej J. B., narodenej dňa 04.07.2013 (ďalej len „maloletá“), domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva s otcom maloletej a navrhla zveriť maloletú na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok zveriť obom jej rodičom, určiť výživné na maloletú v sume 300,- € mesačne od podania návrhu na začatie konania a styk otca s maloletou žiadala neupravovať. Uviedla, že s otcom maloletej uzavrela manželstvo dňa 12.07.2014, od apríla 2015 však s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo je trvalo rozvrátené, a preto dňa 20.05.2015 podala na súd návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva. V návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva uviedla, že otec sa počas vedenia spoločnej domácnosti nepodieľal na osobnej starostlivosti o maloletú a v dostatočnej miere ani na finančnom zabezpečení potrieb rodiny. Starostlivosť o maloletú zabezpečovala výlučne matka, ktorá tiež hradila všetky výdavky na domácnosť a potreby maloletej. Otec maloletej nekomunikoval s matkou o chode spoločnej domácnosti ani o spoločnej budúcnosti. Maloletú rodičia nedokázali vychovávať v názorovej zhode. Matka ťažko znášala, že otec venoval maloletej iba minimálnu pozornosť, z dôvodu ktorého bola matka maloletej nútená požiadať o pomoc svoju rodinu, či využiť služby opatrovateľky. Nezhody medzi rodičmi v prítomnosti maloletej negatívne vplývali na zdravý vývin maloletej. Podľa informácií matky sa otec po odlúčení od rodiny odsťahoval späť do D., na O.. Starostlivosť o maloletú a všetky potreby maloletej aj toho času zabezpečuje výlučne matka bez finančnej pomoci otca. Otec maloletej sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.12.2015, pričom navrhol súdu zveriť maloletú na čas do rozvodu manželstva matke, právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok priznať obom rodičom, upraviť styk otca s maloletou a určiť výživné na maloletú v sume 150,- € mesačne. Otec nesúhlasil s výdavkami na maloletú vyčíslenými matkou (v sume 2.010,06 €) a argumentoval tým, že nezodpovedajú zárobkovým pomerom matky, ktorej čistý príjem predstavuje sumu 1.112,41 €. Otec poukazoval vo vyjadrení tiež na skutočnosť, že životná úroveň dieťaťa má zodpovedať životnej úrovni jeho rodičov, ergo ich zárobkovým a majetkovým pomerom a nie životnej úrovni starých rodičov, ktorí podľa neho financujú nadštandardnú životnú úroveň matky. Svoj mesačný príjem zo spoločnosti DELL, s.r.o. vyčíslil otec v sume 1.250,- € brutto. Kolízny opatrovník ako súdom ustanovený zástupca maloletej v konaní odporučil súdu rozhodnúť na základe vykonaného dokazovania a určiť výživné na maloletú tak, ako navrhoval aj v súvisiacom konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, teda vo výške 300,- € mesačne, nakoľko to zodpovedá potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam otca. 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a oboznámenia sa s rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P/36/2015-240, ako i celým obsahom spisu v rámci skutočného stavu veci zistil, že maloletá J. B. mala v W. XXXX Š. roky a pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí boli manželmi. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. č.k. 3P/36/2015-240 zo dňa 09.09.2016, právoplatným dňa 02.02.2017, v ktorom súd zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej J. na čas po rozvode manželstva tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 300,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, styk otca s maloletou súd neupravoval. Maloletá J. navštevuje od 01.09.2016 materskú školu, do 01.09.2016 to boli mestské jasle s výškou poplatku 330,- € mesačne, ktoré maloletá navštevovala od 09.03.2015. Mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletej predstavujú: štátna škôlka 63,- €; náklady na bývanie 250,- €; náklady na stravu (mlieko R. T. 1 - 3 roky) 30,- €; dojčenské vody „T.“ 20,- €; ostatné potraviny 180,- €; detská kozmetika 40,- €; oblečenie, obuv, hračky, pomôcky 150,- €; cvičenie s deťmi „D. T. V.“ 61,- €; plavecký kurz „N.“ 79,- €; tanečný krúžok „Q.“ 65,- € za 12 lekcií; skladovanie pupočníkovej krvi K. 7,- €; spolu 912,- €. Ako ďalšie mesačné náklady matka vyčíslila: životné poistenie „R.“ X. 251,90 €, zdravotná starostlivosť (príplatok za možnosť telefonickej konzultácie s lekárkou) B.. I. 200,- € (č.l. 27), ktorý poplatok, podľa vyjadrení matky, hradia maloletej starí rodičia. Matka maloletej je štátnym zamestnancom, pracuje na Ministerstve obrany SR. S maloletou býva v prenajatom byte na adrese C.. O. XX A. S., za ktorý platí mesačné nájomné 1.450,- € + energie. Priemerný mesačný príjem matky (1-5-/2016) predstavuje 780,92 € netto. Matka na maloletú poberá rodinné prídavky v sume 23,- € a od 01.01.2014 do 31.07.2016 matka poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 €. Otec maloletej, ktorý je občanom D. republiky, býva po rozpade manželstva, ako vyplýva z jeho písomného vyhlásenia adresovaného súdu (č.l. 437), v S., na adrese Š. X, v dome svojho priateľa, ako hosť. Otec v rozhodnom čase, t.j. od podania návrhu matkou dňa 23.06.2015 do 02.02.2017, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva s matkou maloletej a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva, pracoval na základe pracovnej zmluvy od 01.10.2015 v spoločnosti Dell s.r.o. s mesačným zárobkom 1.250,- € brutto. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Dňa 16.01.2017 uzavrel otec maloletej pracovnú zmluvu so spoločnosťou Jones lang LaSalle s.r.o. s dohodnutou mesačnou mzdou 1.400,- € brutto. Podľa vyjadrenia otca pracovný pomer s otcom bol zo strany zamestnávateľa ukončený dňa 28.03.2017 v skúšobnej dobe. Nakoľko však táto skutočnosť nastala po tom, čo nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva, nemala vplyv na určenie výživného na čas do rozvodu manželstva, ktoré bolo predmetom tohto prvoinštančného konania. 4. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. S poukazom na právne významnú skutočnosť, ktorou bolo nadobudnutie právnych účinkov rozvodu manželstva a tým súvisiacej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva dňom 02.02.2017, zostalo predmetom konania vedeného na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva výlučne určenie výživného do rozvodu manželstva. Súd prvej inštancie v intenciách zisteného skutočného stavu veci s prihliadnutím na stanovisko kolízneho opatrovníka ako zástupcu maloletého dieťaťa v konaní, dospel k záveru, že výživné určené v sume 300,- € mesačne predstavuje výšku primeranú odôvodneným potrebám maloletej, ako aj zisteným zárobkovým možnostiam otca. Pokiaľ otec v konaní tvrdil, že pracovný pomer v spoločnosti Dell s.r.o. s ním bol zo strany zamestnávateľa ukončený a istý čas bol nezamestnaný, túto skutočnosť otec súdu prvej inštancie nepreukázal. Naopak bolo preukázané, že na základe predložených pracovných zmlúv je otec schopný a má možnosť dosahovať zárobok 1.400,- € brutto, z ktorej skutočnosti súd pri určení výživného vychádzal. Súd prvej inštancie prihliadol pri rozhodovaní aj na skutočnosť, že matka sa o dieťa osobne stará, čo pri určení vyživovacej povinnosti zohľadnil. 5. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie otec maloletej, a to proti výroku o určení vyživovacej povinnosti odo dňa podania návrhu až do právoplatnosti rozvodového rozsudku, ako aj proti druhému výroku o povinnosti zaplatiť zročné výživné vo výške 4.740,71 € k rukám matky do 30 dní od vykonateľnosti napadnutého rozsudku. Otec maloletej je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Svoju odvolaciu námietku odôvodňuje skutočnosťou, že na pojednávaní konanom dňa 26.04.2017 súd krátkou cestou doručil právnemu zástupcovi otca maloletej podanie matky zo dňa 24.04.2017. Nakoľko predmetné podanie právny zástupca obdržal priamo na pojednávaní, súd pojednávanie prerušil. Právny zástupca otca maloletej následne navrhol pojednávanie odročiť, vzhľadom na to, že v predmetnom vyjadrení sa nachádzali také skutočnosti, ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci, a ktoré nemohol adekvátne vyvrátiť doložením ďalších dôkazov. Súd návrhu na odročenie pojednávania nevyhovel z dôvodu, že vo veci je potrebné rozhodnúť, a to vzhľadom na ochranu záujmov maloletej a vzhľadom na skutočnosť, že predmetné podanie (podľa názoru súdu) neobsahovalo nové skutočnosti. Súd svoju argumentáciu odôvodnil aj tým, že v zmysle konštantnej judikatúry takýmto postupom nemôže vzniknúť odňatie možnosti konať pred súdom. Podľa názoru odvolateľa sa však práve v predmetnom podaní nachádzali skutočnosti, ktoré otec maloletej chcel a mal právo vyvrátiť novými dôkazmi. Odňatím tejto možnosti súd vopred zamietol jeho právo na predloženie iných dôkazov v konaní, čím si súd nemohol splniť ani svoju povinnosť sa nimi následne zaoberať. Predmetný procesný postup súdu teda podľa odvolateľa predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces, a to aj v zmysle čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Otec maloletej poukazuje na judikatúru NS SR a ESĽP (NS SR sp. zn. 5 Cdo 122/2010 z 21.07.2010; rozsudky ESĽP Ankerl v. Švajšiarsko, 1996 - V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 - VIII, s. 2928). Odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že v konaní nemal za preukázané, že by otcova pracovná činnosť bola v priebehu rozhodného obdobia prerušená. Stotožnil sa s tvrdeniami matky uvedenými aj v poslednom podaní, že hrubý mesačný zárobok na základe „aktuálnej" pracovnej zmluvy vo výške 1.400,- € je dostačujúci, dokonca nadpriemerný zárobok v SR. Predmetné tvrdenie si súd osvojil aj v odôvodnení rozsudku, keď uviedol, že pri určení výživného vychádzal zo skutočnosti, že otec má možnosť dosahovať zárobok 1.400.- €. Aj tu sa prejavuje dôležitosť práva otca vyjadriť sa k predmetnému podaniu. Ak by sa otec mohol relevantne k podaniu vyjadriť, podal by presný prehľad o tom, v akom časovom rozsahu a kedy pracoval, resp. nepracoval, na základe čoho by sa súd nemohol stotožniť s tvrdením matky, ktoré v podstate subsumoval do odôvodnenia rozhodnutia. Odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie dospel teda k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a § 62 ods. 1 CMP otec maloletej uviedol, že súd prvej inštancie nezistil skutočný stav veci, na ktorého zistenie bol povinný v zmysle čl. 6 CMP a nevychádzal ani zo skutkových zistení, ktoré vyšli v priebehu konania v tejto súvislosti najavo. Pri určení výživného vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti o možnosti otca dosahovať zárobok 1.400,- € brutto ako aj z predpokladu, že otec pracoval počas celého obdobia, za ktoré sa zročné výživné určuje. Zároveň súd v odôvodení rozhodnutia uviedol, že odvolateľ nepreukázal súdu ním tvrdenú skutočnosť, že jeho pracovný pomer v spoločnosti Dell s.r.o. s ním bol ukončený. Odvolateľ namieta, že súd v tomto kontexte nielenže odoprel právo otca maloletej na spravodlivý proces, právo relevantne a adekvátne sa vyjadriť k predmetnému podaniu, ale pri stanovení zročného výživného vôbec nebral do úvahy ani výdavky a finančnú situáciu, ktorú otec maloletej v konaní tvrdil a preukázal, či už vo vyjadrení zo dňa 27.11.2015, ako aj v samotnom čestnom vyhlásení, ktoré bolo priložené k podaniu otca maloletej zo dňa 20.03.2017. Poukázal pritom na čl. 6 CMP, v zmysle ktorého súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. V súlade s § 366 písm. d) CSP odvolateľ predložil odvolaciemu súdu doplňujúce informácie a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to konkrétne pracovnú zmluva so spoločnosťou Dell s. r. o., dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 08.03.2016, pracovnú zmluvu so spoločnosťou Jones Lang LaSalle s.r.o. Odvolateľ zároveň poskytol odvolaciemu súdu chronologicky prehľad, v ktorom období v rámci rozhodného obdobia, za ktoré mu súd určil vyživovaciu povinnosť, bol zamestnaný (resp. nezamestnaný), prípadne sa zdržiaval v D. republike, informácie ktoré preukázal pracovnými zmluvami, oznámeniami o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, kontrolným preukazom z Ú., a zápočtovým listom zo spoločnosti Jones Lang LaSalle s.r.o. a potvrdením o dávkach v nezamestnanosti zo O. M.. Informácie v súvislosti s výdavkami odvolateľ uviedol už súdu prvej inštancie v predchádzajúcich vyjadreniach. Na základe vyššie uvedených skutočností otec maloletej navrhuje, aby súd odvolaním napadnutý rozsudok zo dňa 26.04.2017, č.k. 3P/55/2015 - 446 v časti výroku č. 1 a v časti výroku č. 2 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmenil tak, že súd určuje otcovi maloletej J. B., C. Q. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá") povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 150,- € mesačne odo dňa 23.06.2015 do dňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 09.09.2016, č.k. 3P/36/2015-240, t.j. do 02.02.2017. Zročné výživné za obdobie od 23.06.2015 do 02.02.2017 vo výške 1.845,71 € je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 30 dní od vykonateľnosti tohto rozsudku. 6. K odvolaniu otca sa matka maloletej nevyjadrila. Odvolaciemu súdu bolo dňa 20.09.2017 zaslané na vedomie podanie matky maloletej, zaslané dňa 14.09.2017 Ú.. 7. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny S., odbor sociálnych vecí a rodiny vo svojom stanovisku zo dňa 19.06.2017, k odvolaniu otca maloletej uviedol, že rovnako ako aj v súvisiacom konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, navrhoval v tomto konaní určiť výživné v sume 300,- € mesačne, nakoľko to zodpovedá potrebám maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Z uvedených dôvodov kolízny opatrovník žiada, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil. 8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.11.2017 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna zástupkyňa matky, otec a kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 9. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 10. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie, čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal podrobné dokazovanie a v rámci neho riadne zistil skutočný stav veci. V danom prípade otec v rámci odvolania namietal, že súd prvej inštancie v tomto kontexte nielenže odoprel právo otca maloletej na spravodlivý proces, právo relevantne a adekvátne sa vyjadriť k predmetnému podaniu matky, ale pri stanovení zročného výživného vôbec nebral do úvahy ani výdavky a finančnú situáciu, ktorú otec maloletej v konaní tvrdil a preukázal, či už vo vyjadrení zo dňa 27.11.2015, ako aj v samotnom čestnom vyhlásení, ktoré bolo priložené k podaniu otca maloletej zo dňa 20.03.2017. V tejto súvislosti musí odvolací súd uviesť, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil osobné zárobkové a majetkové pomery otca. Z dokladov predložených zo strany otca jednoznačne vyplýva, že otec bol zamestnaný v spoločnosti Dell, s.r.o. so sídlom Fazuľová 7, Bratislava IČO 35 848 481, ako Services Client Technical Support Sr.Associate a to s dňom nástupu do práce 01.10.2015. Z dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej dňa 08.03.2016, vyplýva, že predmetný pracovný pomer uzavretý medzi spoločnosťou Dell, s.r.o. a otcom maloletej pracovnou zmluvou zo dňa 01.10.2015 sa skončí dňom 24.03.2016 v bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na uvedené ukončenie pracovného pomeru je potrebné toto konanie otca (ukončenie pracovného pomeru dohodou) vyhodnotiť s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, respektíve mzdy, nakoľko otec po ukončení pracovného pomeru dohodou s firmou Dell, s.r.o., nemal zabezpečenú žiadnu adekvátnu náhradu t.j. prácu a musel sa prihlásiť na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný a súčasne požiadať o príspevok v nezamestnanosti. Z listinných dôkazov založených do súdneho spisu (č.l. 382 ) konkrétne z pracovnej zmluvy ktorá bola uzatvorená medzi otcom maloletej a spoločnosťou Jones Lang LaSalle s.r.o. vyplýva, že otec sa opätovne zamestnal až odo dňa 16.01.2017 na neurčitý čas, v pracovnej pozícii J. J. O.. Skúšobná doba bola dohodnutá v trvaní troch mesiacov a mzda bola dojednaná vo výške 1.400,- € mesačne. Z listinných dôkazov predložených zo strany otca a to v konaní pred súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom nebolo predložené zo strany otca ukončenie pracovného pomeru so spoločnosťou Jones Lang LaSalle s.r.o.. Odvolaciemu súdu otec v rámci príloh k odvolaniu doručil iba zápočtový list, z ktorého vyplýva, že v uvedenej spoločnosti bol otec zamestnaný od 16.01.2017 do 28.03.2017. Z uvedeného dokladu taktiež vyplýva, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo počas skúšobnej doby. Inak povedané nie je zrejmé, či počas skúšobnej doby tento pracovný pomer ukončil otec, respektíve zamestnávateľ, avšak z výpovede otca v konaní pred súdom z prvej inštancie (č.l. 440) nepriamo vyplýva, že pracovný pomer skončil práve otec ako zamestnanec v skúšobnej dobe. S poukazom na uvedené aj toto konanie otca bolo potrebné vyhodnotiť s prihliadnutím na ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, nároku na odmenu t.j. mzdu. Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny doručeného otcom do súdneho spisu vyplýva, že otec poberal príspevok v nezamestnanosti, respektíve bol nezamestnaným od 06.06.2016 do januára 2017, pričom celkovo mu bolo vyplatená za toto obdobie suma vo výške 4.091,- € t. j. v priemere cca 600,- € mesačne. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že otec predložil súdu prvej inštancie nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom U.. W. N. a nájomcom firmou EUPHORY K&I, s.r.o. s tým, že uviedol, že v predmetnom byte býva. Otcom tvrdené informácie, však z predloženej nájomnej zmluvy nevyplývajú, nakoľko otec v nájomnej zmluve nie je uvedený, a preto nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu užíva otec predmetnú nehnuteľnosť. Pokiaľ však ju užíva za rovnakých okolností ako ju mal užívať nájomca (t.j. fy. EUPHORY K&I, s.r.o.) je zrejmé, že za užívanie predmetnej nehnuteľnosti je povinný platiť prenajímateľovi nájom vo výške 650,- € mesačne. Keďže predmetná zmluva bola uzavretá dňa 23.11.2016 a otec tvrdí, že od uvedeného dátumu užíva predmetnú nehnuteľnosť, nie je zrejmé, odkiaľ mal finančné prostriedky na úhradu nájmu, nakoľko v danom čase bol nezamestnaný a poberal príspevok v nezamestnanosti. Vzhľadom na to, že otec má jednoznačne vyššie výdavky, ako príjem, ktorý deklaruje v konaní pred súdom, je zrejmé, že otec súdu neposkytol všetky dostupné informácie, z ktorých finančné prostriedky má k dispozícii, a preto aj takéto konanie otca bolo potrebné vyhodnotiť v jeho neprospech. Otec taktiež súdu neozrejmil, či vlastní nejakú nehnuteľnosť na území D., respektíve, či vlastní nejaké motorové vozidlo. Inak povedané otec súdu prvej inštancie neposkytol všetky informácie týkajúce sa jeho zárobkových a majetkových pomerov. Na základe uvedeného potom bolo potrebné prihliadnuť k životnej úrovni otca ako takej, ktorá však nezodpovedá príjmom deklarovaným otcom v konaní pred súdom, ktoré sa javia byť aj odvolaciemu súdu ako podhodnotené. Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne určil výživné na maloletú J. vo výške 300,- € mesačne, nakoľko toto výživné zodpovedá výdavkom na maloletú J., ale aj životnej úrovni otca, bez ohľadu na príjem ním deklarovaný. Odvolací súd zdôrazňuje, že bude povinnosťou otca, aby si svoje povinnosti zariadiť tak, aby aj zaostalé výživné vo výške 4.740,71 € uhradil tak, ako mu to uložil súd prvej inštancie t.j. v lehote 30 dní od vykonateľnosti rozsudku. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods.1, 2). 12. Pokiaľ ide o namietaný nesprávny procesný postup t. j. neodročenie pojednávania za účelom oboznámenia sa s podaním matky zo dňa 24.04.2017 doplneným dňa 25.04.2017, ktoré navrhol právny zástupca otca, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že na pojednávaní konanom dňa 26.04.2017 súd prvej inštancie oboznámil priebeh pojednávania a taktiež toto podanie právnej zástupkyne matky, ktoré bolo doručené súdu elektronicky bolo zo strany súdu prvej inštancie následne doručené krátkou cestou právnemu zástupcovi otca a kolíznemu opatrovníkovi (č.l. 440). Keďže právny zástupca otca bol riadne oboznámený s predmetným listinným dôkazom doručeným mu krátkou cestou na pojednávaní bolo jeho povinnosťou na pojednávanie sa riadne pripraviť a reagovať na bežné argumenty (bez právnej zložitosti ) obsiahnuté v predmetnom podaní matky. Pokiaľ právny zástupca nevedel reagovať na podanie matky je to vecou právneho zástupcu otca a jeho prístupu k prejednávanej veci. Tak, ako konštatoval súd prvej inštancie predmetné konanie bolo vedené od roku 2015 a otec mal dostatočný priestor a čas preukázať svoje zárobkové a majetkové pomery, ako aj svoje tvrdenia týkajúce sa jeho výdavkov, bol riadne právne zastúpený, matka vo svojom podaní zo dňa 25.04.2017 reagovala výhradne na tvrdenia otca, neuvádzala žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo na potrebu vykonať ďalšie dokazovanie. Zákonná sudkyňa bola toho názoru, že doposiaľ vykonané dokazovanie je dostatočným základom pre možnosť rozhodnutia súdu vo veci samej na prebiehajúcom pojednávaní. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti otca ustanovenie § 63 CMP, podľa ktorého v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. S poukazom na uvedené sa otec k predmetnému podaniu matky mohol vyjadriť aj písomne v rámci odvolacieho konania, pričom odvolací súd by k uvedeným dôvodom a k návrhom na vykonanie dokazovanie (pri právnej relevancii) prihliadol. Vzhľadom na to, že otec sa v rámci svojho odvolania vyjadroval iba k odňatiu možnosti konať pred súdom a k výške jeho príjmu odvolací súd sa zaoberal iba námietkami uvedenými v odvolaní. S poukazom na skutočnosť, že uvedené vyjadrenie matky neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, pričom odročenie pojednávania by bolo nehospodárnym predlžovaním veci bez rozhodnutia a súčasne otec nereagoval na podanie matky do času vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu, odvolací súd musí konštatovať, že týmto postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. 13. Na základe uvedeného potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení vyživovacej povinnosti odo dňa podania návrhu až do právoplatnosti rozvodového rozsudku, ako aj vo výroku o povinnosti zaplatiť zročné výživné vo výške 4.740,71 € k rukám matky do 30 dní od vykonateľnosti napadnutého rozsudku, ako vecne a právne správny potvrdil s poukazom na ustanovenie § 387 ods.1, 2 CSP. 14. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 15. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).