Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/93/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115219563 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115219563.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: S. O., Q. A. X, W., o zaplatenie 1.960,92 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25C/157/15-69, zo dňa 29.3.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.734,42 eura spolu s úrokom 5 % ročne z 1.734,42 eura od 22.5.2015 do zaplatenia; vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa zmenenou žalobou z 18.3.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1.825,92 eura, úrokov 128,33 eura, úrokov z omeškania 1,03 eura, úrokov z úveru 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1.960,92 eura od 22.5.2015 do 11.9.2015, z nezaplatenej istiny 1.883,42 eura od 12.9.2015 do 19.10.2015, z nezaplatenej istiny 1.825,92 eur od 20.10.2015 do zaplatenia, úrokov z omeškania 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.960,92 eura od 22.5.2015 do 11.9.2015, z nezaplatenej istiny 1.883,42 eura od 12.9.2015 do 19.10.2015, z nezaplatenej istiny 1.825,92 eura od 20.10.2015 do zaplatenia, úrokov z omeškania 5 % ročne z nezaplatených úrokov 128,33 eura od 22.5.2015 do zaplatenia. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech každej zo strán sporu vyslovil, že žiadna z nich nemá na náhradu trov právo. 2. Proti rozsudku v časti náhrady trov konania podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal mierou úspechu strán sporu, ktorá je kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania. Mal za to, že po zistení miery úspechu oboch strán sporu mu mal súd prvej inštancie priznať náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., a to vo výške jeho pomerného úspechu v konaní. Podotkol, že predmetom konania bolo zaplatenie 1.960,62 eura s príslušenstvom, pričom súd prvej inštancie mu priznal právo na zaplatenie 1.734,42 eura s prísl; v konaní bol úspešný v pomere 88,45 % (1.960,92 eura = 100 %, 1.734,42 eura = 88,45 %) neúspešný v pomere 11,55 %, t.j. jeho čistý úspech bol 76,9 %. Úspech strán sporu nebol pomerne taký rovnaký, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie o tom, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo. 3. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. 4. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 5. Odvolací na ozrejmenie právnej stránky veci uvádza, že proces aplikácie právnych noriem pozostáva z troch základných postupov, ktorými sú náležité zistenie skutkového stavu, interpretácia právnej normy, ktorá sa má na daný skutkový stav vzťahovať a subsumpcia zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu. V oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy) nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.10.2012, sp. zn. I. ÚS 33/2012). Je preto povinnosťou všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. 6. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok v napadnutej časti náhrady trov konania neodôvodnil dostatočným spôsobom po skutkovej ani po právnej stránke; odkaz na zákonné ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. a konštatovanie skutočnosti o čiastočnom úspechu každej zo strán sporu nevysvetľuje akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď dospel k záveru o nepriznaní trov konania žiadnej zo strán sporu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ktorá je ovládaná zásadou úspechu vo veci, doplnenou zásadou zavinenia, je nevyhnutné plne rešpektovať princíp riadneho a spravodlivého procesu tým skôr, ak súd rozhoduje so zreteľom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p, platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a posudzuje mieru úspechu konkrétnej strany v spore, a teda samozrejme i pomer úspechu jednej strany k pomeru neúspechu druhej. Potreba oboznámiť v odôvodnení rozhodnutia s touto úvahou sporové strany, i s jej potrebným úplným súladom s výrokom súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, je celkom pochopiteľnou požiadavkou odrážajúcou ako právo na spravodlivý proces, tak i právo na rovnosť účastníkov v konaní pred súdmi. 7. V danej veci súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania v napadnutom rozsudku odôvodnil tak, že prihliadol na čiastočný úspech sporových strán, bez toho, aby uviedol ako posúdil mieru úspechu konkrétnej strany sporu k neúspechu druhej. Súd prvej inštancii teda rozhodnutie o trovách konania riadne neodôvodnil a z tohto hľadiska odvolací súd zhodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania ako nepreskúmateľne a nezodpovedajúce požiadavkám vyplývajúcim z obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého súčasťou je nepochybne aj požiadavka, aby sa súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal so skutkovými okolnosťami prípadu, ako aj so súvisiacimi právnymi otázkami, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu. Súd prvej inštancie neozrejmil základné predpoklady, ktoré ho viedli k danému záveru, t.j. neuviedol aký úspech mali strany sporu v predmetnej veci, a prečo práve daný čiastočný úspech strán sporu viedol k záveru o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu; len strohé tvrdenie súdu prvej inštancie, že každá strana mala úspech len čiastočný, na takýto záver nepostačuje. 8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto v napadnutej časti nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné právne a skutkovo súvisiace otázky vo vzťahu k náhrade trov konania. Súd prvej inštancie tým znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odôvodnenie napadnutej časti rozsudku bolo založené na tom, že súd prvej inštancie sa odvolal na predmetné ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ale bez právneho zdôvodnenia rozhodujúcich skutočností a vlastných úvah, ktoré by dostatočne ozrejmovali jeho použitie) a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec v tomto rozsahu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vezme do úvahy, že čiastočný úspech v spore založí nárok na čiastočnú náhradu trov konania jedine vtedy, ak je to prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Zohľadní, že jedine pri zásadne rovnakých čiastkových úspechoch môže súd v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd prvej inštancie ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné, dôsledne vyhodnotí tvrdenia strán, vysporiada sa s odvolacími námietkami žalobcu a po opätovnom rozhodnutí svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné. 9. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).