Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/233/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115228608 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115228608.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom Ul. 29. Augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, adresa na doručovanie: Sociálna poisťovňa, pobočka, so sídlom Galantská cesta 693/5, 929 01 Dunajská Streda proti žalovanému v 1. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 a žalovanému v 2. rade: F. I., A.. XX.XX.XXXX, S. W. T. W. XXX, XXX XX T. W., E. X., zast. JUDr. Eva Skačániová, advokátka, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda o zaplatenie 3 485,67 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/186/2015-49 zo dňa 04.04.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/186/2015-49 zo dňa 04.04.2016 v napadnutých výrokoch I, II. a III. p o t v r d z u j e. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že: I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 504,09 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 504,09 EUR od 09.11.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a v celom rozsahu. III. Žalobca je povinný zaplatiť trovy konania žalovanému v 2. rade vo výške 348,11 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žalobu vo zvyšku zamieta. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal podanou žalobou voči žalovaným vydania rozsudku, na základe ktorého by boli žalovaní spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 485,67 EUR s úrokom z omeškania a náhrady trov konania, a to z dôvodu neuhradenia regresného nároku žalobcu voči žalovaným. Žalobca vyzval odporcu v 2. rade na zaplatenie sumy v celkovej výške 3.485,67 EUR ako relutárnej reštitúcie za poskytnuté dávky dôchodkového poistenia. Právo na splnenie tejto povinnosti zo strany odporcu v 2. rade vzniklo Sociálnej poisťovni na základe ustanovenia § 238 zákona o sociálnom poistení. Nakoľko škoda v celkovej výške 3.485,67 EUR vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, a v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako ,,zákon o PZP“) a § 822 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, má žalovaný v 2. rade právo, aby poisťovateľ za neho nahradil škodu spôsobenú Sociálnej poisťovni. Počínajúc 1. novembrom 2003 sa z poistenia hradia aj regresné nároky Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, pokiaľ tieto vyplatili alebo poskytli svojim poistencom plnenia z dôchodkového, nemocenského alebo zdravotného poistenia. Podľa právneho názoru žalobcu platí v poistnom práve zásada, že poškodený, teda v tomto konkrétnom prípade žalobca, môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného (žalovaný v 2. rade), alebo od poisťovateľa (žalovaného v 1. rade) a v prípade, ak sú žalovaní obaja, majú postavenie samostatných spoločníkov. 3. Súd prvej inštancie posudzoval vec na základe ustanovení § 1, § 261 ods. 1, 9 Obch. zák., § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o Sociálnej poisťovni, § 1 ods. 2, § 106 ods. 1, 2 , § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ), § 14 ods. 2 pís. b/,3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba PZP), § 11 ods. 7 zákona o PZP, § 15 zákona o PZP. 4. Súd prvej inštancie ako jednu z podmienok konania, skúmal okruh účastníkov konania z hľadiska vecnej legitimácie. Uviedol, že charakter záväzku žalovaných ako ho prezentuje žalobca nie je možné posúdiť ako záväzok spoločný podľa ustanovenia § 511 OZ, nakoľko škodu nespôsobili žalovaní spoločne a nerozdielne podľa ustanovenia § 438 OZ. Žalovaný v 1. rade je povinný plniť v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. a žalovaný v 2. rade na základe ustanovenia § 420 OZ. Súd v tomto štádiu konania vyhodnotil postavenie žalovaného v 2. rade ako nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, teda že žalovaný v 2. rade nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v danom konaní ide. Na základe ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. cit: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať“ vyplýva, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, teda pasívne legitimovaným, je žalovaný v 1. rade. Citovaný právny predpis určuje, že predmetný nárok si môže poškodený uplatniť voči poisťovni priamo. 5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobcovi vznikla škoda vyplatením dávok z dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku vo výške celkom 3 485,47 EUR za obdobie od augusta 2013 do augusta 2014 poškodenému. Súd sa vysporiadal s právnym výkladom (časovej) aplikácie ustanovení novely zákona č. 110/2007 Z.z, ktorou bol novelizovaný zákon PZP práve o citované ustanovenie s účinnosťou k 01.04.2007. Je zrejmé, že k poistnej udalosti došlo dňa 31. mája 2006, platby dôchodkového poistenia boli vyplácané v priebehu rokov 2013-2014, žaloba bola podaná 09.11.2015. Súd prvej inštancie mal za to, že pre určenie aplikácie ustanovenia novelizovaného - doplneného znenia odseku 3 v § 2 PZP je potrebné sa riadiť momentom vyplatenia dávok sociálneho poistenia - invalidného dôchodku. Tieto boli realizované v čase účinnosti predmetného ustanovenia, teda zo strany žalobcu má na ich náhradu nárok. V tejto súvislosti súd vyhodnotil námietku premlčania uplatnenú žalovaným v 2. rade ako dôvodnú. Keďže ide o náhradu škody podľa ustanovenia § 4 ods. 2 pís. a) ako škoda na zdraví a nákladoch, premlčanie sa riadi ustanovením § 106 OZ. Ide o subjektívnu premlčaciu lehotu, v trvaní dvoch rokov, ktorá začne plynúť momentom keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa o výške škody dozvedel plnením v roku 2013, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky, t.j. v roku 2015. Námietka premlčania uplatnená žalovaným v 2. rade sa vzťahuje na platby za obdobie august - splatná 02.08.2013, september - splatná 02.09.2013, október - splatná 02.10.2013, vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná 09.11.2015. O výšku premlčaného nároku v sume 981,58 EUR sa zníži žalovaný nárok, teda na sumu 2 504,09 EUR. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade bol v omeškaní so splatnosťou poistného plnenia, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy počnúc dňom omeškania, ktorý žalobca stanovil na dátum podania žaloby. Od tohto dňa priznal súd žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 ObZ, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné, preto žalobe vyhovel v časti uvedenej vo výroku. 6. O trovách konania rozhodol sú prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1.rade. Uviedol, že poisťovne boli ku dňu 31.03.2007 (zákon o PZP § 4 ods. 2,3) povinné poskytovať poistné plnenie výhradne poškodenému. Z dikcie zákona explicitne nevyplývala povinnosť poisťovateľov nahrádzať za poisteného nároky uplatnené zo strany navrhovateľa. Nakoľko si zrejme aj zákonodarca uvedomoval neúplnosť právnej úpravy, následnou novelou zákona o PZP zákonom č. 110/2007 Z.z, ktorá nadobudla účinnosť dňom 01.04.2007, bolo okrem iného doplnené nové ustanovenie § 4 ods. 3. 8. Poukázal na § 28c ods. 6 zákona o PZP, podľa ktorého právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 01.04.2007 zostávajú nedotknuté. Mal za to, že pri výklade citovaného ustanovenia § 28c zákona o PZP je potrebné si ustáliť pojem právny vzťah pre tento prípad. Odporca I zastáva názor, že právnym vzťahom je vzťah medzi odporcom I a odporcom II. kde momentom vzniku poistnej udalosti dochádza k vzniku povinnosti odporcu I nahradiť vzniknutú škodu poškodenému, prípadne z legitímnych dôvodov odmietnuť poskytnutie poistného plnenia. Je toho názoru, že legislatívne rozšírenie okruhu týchto subjektov účinné po vzniku poistnej udalosti nemôže mať spätný účinok aj na poistné udalosti vzniknuté pred týmto dátumom. 9. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 10. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa vyjadril žalobca písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.06.2016. Uviedol, že hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody vzniknutej výplatou dôchodkovej dávky je od 1. decembra 2004 ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého má Sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Bez ohľadu na právnu úpravu zodpovednosti z povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel, právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody bolo zakotvené v §238 ods.1 zákona č. 461/2003. 11. Žalobca uviedol, že zákon č. 381/2001 Z. z. bol zmenený a doplnený zákonom č. 110/2007 Z.z., ktorým sa precizovala právna úprava zodpovednosti poisťovateľov tak, že § 4 bol doplnený o nový odsek 3, podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným príslušným subjektom preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Príslušným subjektom je odkazom na § 120 zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení aj Sociálna poisťovňa. 12. Poznamenal, že za stavu, keď vnútroštátne právo, t.j. zákon č. 381/2001 účinný od 1.11.2003, umožňuje vo svojom § 4 ods. 2 písm. a) poškodeným požadovať refundáciu dôchodkových a nemocenských dávok, je dôvodný záver, že takáto náhrada musí byť likvidovaná z povinného zmluvného poistenia. Pokiaľ žalovaný v I. rade naďalej zotrváva na právnom názore, že poistné krytie povinného zmluvného poistenia sa v posudzovanom prípade nevzťahovalo na vyplatenie dôchodkových dávok pred 1.4.2004, v tom prípade s poukazom na motorové smernice poznamenáva, že v zmysle tzv. motorových smerníc je potrebné pojem škody treba vykladať extenzívne a eurokomformne. 13. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 14. K odvolaniu sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že má za to, že v predmetnej žalobe nie je pasívne legitimovaný. K dôvodom uvádzaným v odvolaní žalovaného v 1. rade uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je pre určenie aplikácie ustanovenia novelizovaného - doplneného znenia § 2 odsek 3 Zákona o PZP rozhodujúci okamih vyplatenia dávok sociálneho poistenia - invalidného dôchodku. 15. K vyjadreniam žalobcu a žalovaného v 2. rade zaslal písomnú repliku žalobca. Uviedol, že aj naďalej zastáva názor, že legislatívne rozšírenie okruhu subjektov, ktorým bola žalovaná povinná nahradiť vzniknutú škodu, účinné po vzniku poistnej udalosti nemôže mať spätný účinok aj na poistné udalosti vzniknuté pred týmto dátumom. Podľa názoru žalovanej v 1.rade je potrebné v prípade nárokov uplatňovaných podľa zákona č. 381/2001 Z.z. rozlišovať medzi poškodeným, ktorý je definovaný v ustanovení § 2 písm. g) predmetného zákona a tzv. príslušnými subjektmi zavedenými do zákona č. 381/2001 Z.z. až novelou č. 110/2007 Z.z. (konkrétne v § 4 ods. 3 predmetného zákona). 16. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade zaslal písomnú dupliku žalobca. Uviedol, že hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva Sociálnej poisťovne na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia je od 01.12. 2004 § 238 ods. 1 zák. č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého má Sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania. Zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne podľa uvedeného ustanovenia je, že Sociálna poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky nemocenského a dôchodkového poistenia, ktoré boli vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby. Vzhľadom na túto právnu úpravu je nesprávny výklad žalovaného 1/, podľa ktorého povinnosť uhradiť nároky podľa zákona č. 430/2003 Z. z. bola stanovená len vo vzťahu k poškodenému, nie však vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, z čoho vyplýva, že žalovaný nepovažuje Sociálnu poisťovňu za poškodeného, čo je v rozpore s dikciou § 4 ods. 2 tohto zákona, pretože náklady predstavujúce vyplatené dávky nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia môžu vzniknúť iba Sociálnej poisťovni ako nositeľovi sociálneho poistenia v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Právo na náhradu škody vzniká na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, až výplatou dávok sociálneho poistenia. 17. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade sa vyjadrila aj žalovaný v 2. rade, ktorý zotrval na stanovisku, že nie je pasívne legitimovaný v spore. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej iba CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 29.05.2017. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 19. Podľa § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 20. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 21. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu titulom náhrady vyplatených dávok invalidného dôchodku poškodenému Gejzovi Domonkosovi, ktorý utrpel zranenia spôsobené žalovaným v 2. rade z nedbanlivosti pri prevádzke motocykla zn. Yamaha XJ600S dňa 31.05.2006. Žalovaný v 2.rade mal v čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej iba zákon o PZP) u žalovaného v 1. rade. Žalobcovi vznikla škoda vyplatením dávok z dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku vo výške celkom 3 485,67 EUR za obdobie od augusta 2013 do augusta 2014 poškodenému. Podľa žalobcu je Sociálna poisťovňa v prípade náhrady škody vzniknutej úhradou dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia poškodeným, ktorý je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo od poisťovateľa. Podľa žalovaného v 1. rade do účinnosti zákona č. 110/2007 Z.z. žalovanému v 2. rade nebola v zákone č. 381/2001 Z.z. explicitne uložená povinnosť nahrádzať za poisteného nároky uplatnené zo strany žalobcu, ktoré sú predmetom tohto konania. Súd prvej inštancie vyslovil právny názor pre určenie aplikácie novelizovaného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o PZP je potrebné sa riadiť momentom vyplatenia dávok sociálneho poistenia - invalidného dôchodku. Tieto boli realizované v čase účinnosti predmetného ustanovenia, teda žalobca má na ich náhradu nárok proti žalovanému v 1. rade. Odvolaním napadol rozsudok žalovaný v 1.rade, odvolací súd preto prejednal vec v rozsahu I. až III. výroku rozsudku (výrok, ktorým bola žalovanému v 1. rade uložená povinnosť a závislé výroky), keďže žalobca sa proti výroku IV. neodvolal. 22. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP účinného k 31.3.2007 poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), d) ušlého zisku. 23. Podľa § 4 ods. 3 zákona o PZP účinného k 31.03.2007 poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 4 ods. 3 zákona o PZP účinného od 01.04.2007 (novelizovaný zákonom č. 110/2007 Z.z.) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivostí, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. 25. Podľa § 28c ods. 6 zákona o PZP právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 01.04.2007 zostávajú nedotknuté. 26. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. 27. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného v 1.rade, že nároky podľa ustanovení zákona o PZP účinného od 01.04.2007 je žalobca oprávnený uplatňovať si voči poisťovateľom výhradne z poistných udalostí, ktoré nastali po 01.04.2007. Podľa odvolacieho súdu nie je možné vykladať dotknuté ustanovenia zákona o PZP tak, že Sociálna poisťovňa nemá nárok na náhradu vyplatených dôchodkových dávok, ak k poistnej udalosti došlo pred novelou zákona o PZP zákonom č. 110/2007 Z.z. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie jej práva na náhradu škody vzniknutej výplatou dôchodkovej dávky je od 1. decembra 2004 citované ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Podľa súdnej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3MCdo/19/2008 zo dňa 21.01.2009) zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne podľa uvedeného ustanovenia je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Ust. § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznáva Sociálnej poisťovni špecifické právo požadovať náhradu škody od tretích osôb v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči poberateľovi dávky. Vyplatením dávok sociálneho poistenia vznikajú Sociálnej poisťovni regresné nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. 28. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi vznikla vyplatením dávok škoda, pričom k vzniku škody došlo za účinnosti novely zákona o PZP. Podľa odvolacieho súdu sa vznik práva Sociálnej poisťovne viaže na výplatu dávky a nie na čas, kedy došlo k poistnej udalosti, pretože v čase vyplatenia dávky bol treťou osobou, voči ktorej má Sociálna poisťovňa právo na náhradu škody, v zmysle § 238 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. v spojení s § 4 ods. 3 zákona o PZP žalovaný v 1.rade ako poisťovateľ. 29. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaným v 1. a 2.rade, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).