Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/27/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115230486 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115230486.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: LIAISON MARKETING COMPANY LIMITED, so sídlom P.O.Box 983, Victoria, Mahé, Republic of Seychelles, reg. number: 003809, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, 2/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, 3/ Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom Štúrova 2,Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 13.októbra 2016, č.k. 4C 262/2015-72, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol podanie žalobcu s odôvodnením, že žalobou doručenou súdu dňa 03.12.2015 sa žalobca domáhal proti žalovaným 1/ až 3/ náhrady škody, avšak žaloba nespĺňala zákonné náležitosti žaloby podľa § 132 a nasl. CSP, a preto súd uznesením zo dňa 01.08.2016 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby tak, že žalovaného v súlade s ust. § 133 a nasl. CSP označí tak, že označí Slovenskú republiku ako žalovaného len jedenkrát, keďže štát ako ten istý subjekt môže mať procesné postavenie žalovaného len jedenkrát a nemôže v konaní tvoriť sám so sebou spoločenstvo účastníkov konania a v nadväznosti na odstránenie tohto nedostatku nech odstráni aj vady petitu. Žalobca reagoval písomným podaním doručeným súdu dňa 24.08.2016, v ktorom na strane žalovaného označil Slovenskú republiku zastúpenú tromi orgánmi: Ministerstvom spravodlivosti SR, Ministerstvom vnútra SR a zároveň Generálnou prokuratúrou SR a zosúladil petit žaloby s označením žalovaného. Dospel k záveru, že takéto označenie žalovaného je neurčité a uviedol, že štát ako účastník konania je označený riadne vtedy, ak je zároveň označený i orgán, ktorý je kompetentný konať v jeho mene, pričom zo zákona č. 514/2003 Z.z. nevyplýva možnosť, aby Slovenskú republiku zastupovalo súčasne viacero štátnych orgánov v jednom konaní. 2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a zrušiť aj uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 01.08.2016 sp.zn. 4C 262/2015-67, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že v konaní bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, bola mu odňatá možnosť konať pred súdom, napadnuté rozhodnutie je arbitrárne. Namietal aj neurčitosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže vo výroku súd neuviedol, ktoré konkrétne podanie odmietol, t.j. či jeho podanie zo dňa 03.12.2015 alebo podanie zo dňa 23.08.2016, a toto nevyplýva ani z odôvodnenia. S poukazom na ust. § 79 ods. 1 a § 21 ods. 4 O.s.p., účinný v čase podania žaloby, namietal, že v žalobe označil na strane žalovaného Slovenskú republiku a zároveň označil aj každý príslušný orgán, ktorého sa vec podľa jemu dostupných informácií týka, a teda v súlade s rozhodovacou praxou všeobecných súdov a poukázal na to, že z obsahu žaloby a predložených listinných dôkazov vyplýva, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podal na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré vec postúpilo Ministerstvu vnútra SR, ktoré vec postúpilo Generálnej prokuratúre SR, ktorá vec postúpila Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré postúpilo vec Ministerstvu vnútra SR, ktoré vec postúpilo Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré vec postúpilo Ministerstvu vnútra SR, ktoré vec postúpilo Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré mu oznámilo, že nie je zákonom oprávnené v danej veci konať. Vzhľadom na tento stav, keď sa štátne orgány žalovaného medzi sebou nevedia dohodnúť a určiť, kto je povinný konať v tejto veci za žalovaného, nemožno podľa jeho názoru žiadať od neho spravodlivo, aby prípadne ohrozil vymožiteľnosť svojich práv tým, že by v konaní označil štát v zastúpení iba jedného štátneho orgánu. Poukázal na to, že v čase účinnosti O.s.p. súd v obligatórnej zákonnej lehote 60 dní od doručenia žaloby, ani neskôr do 30.júna 2016, nevydal uznesenie podľa § 43 ods. 1 O.s.p., ktorým by ho vyzval na doplnenie alebo opravu žaloby v časti označenia žalovaného, a preto uznesenie zo dňa 01.08.2016 a následne aj napadnuté uznesenie, súd vydal v rozpore s prechodným ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov , ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. S poukazom na ust. § 135 ods. 1, § 73 CSP a dôvodovú správu k ust. § 73 CSP namietal, že uznesenie zo dňa 01.08.2016 č.k. 4C 262/2015-67 a následne aj napadnuté uznesenie, súd vydal v rozpore s ust. § 73, § 128 až 130 CSP, keďže súd, na ktorého zákonodarca presunul zodpovednosť za to, kto za štát koná, a ktorý mu ukladá, aby uviedol iba jeden štátny orgán konajúci za štát, v rozhodnutiach neuviedol, ktorého jediného štátneho orgánu sa vec má týkať, a ktorý má podľa súdu v žalobe označiť. Uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry za odňatie možnosti konať pred súdom treba považovať aj odmietnutie celého podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou, hoci nedostatok tohto podania sa týka len jedného zo žalovaných. Preto podľa jeho názoru v prípade, ak súd po preskúmaní obsahu spisu zistí, že niektorá z označených strán žalovaného nemá byť označená ako strana, má rozhodnúť o odmietnutí alebo zamietnutí častí žaloby voči jednotlivej strane. Ďalej uviedol, že opravu žaloby vykonal presne podľa výroku uznesenia súdu zo dňa 01.08.2016, č.k. 4C/262/2015-67. Z opatrnosti a v záujme zabezpečenia súdnej ochrany žalobcovi uviedol, že stranu žalovaného označuje ako 1. Slovenská republika oprávnený konať: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2. Slovenská republika oprávnený konať: Ministerstvo vnútra SR, 3. Slovenská republika oprávnený konať: Generálna prokuratúra SR. Vzhľadom na toto označenie žalovaného upravil aj petit žaloby. 3. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že ktorý orgán má konať v mene štátu vo veciach náhrady škody určuje ust. § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Namietal, že z ust. § 21 ods. 4 vety prvej O.s.p. a aj z ust. podľa § 135 ods. 1 v spojení s § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že za štát v konaní pred súdom môže konať vždy iba jeden z príslušných orgánov podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Označenie žalovaného žalobcom v jeho odvolaní považuje za nesprávne a ním uvedený petit považuje za nevykonateľný. 4. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe zo dňa 14.04.2016, v ktorom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/149/2011 zo dňa 26.09.2012 a uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa so žalobou vysporiadal procesne správne a správne vo veci rozhodol. 5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne. 6. Podľa § 135 ods. 1 CSP ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. 7. Podľa § 73 CSP na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát. 8. V zmysle cit. ustanovení štát je ako strana sporu riadne označený, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať. Súdna prax ustálila, že v prípade, že žalujúca strana štátny orgán, ktorý má konať za štát, v žalobe neoznačí, má to za následok neúplnosť návrhu so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto vady postupom podľa § 43 O.s.p., resp. 129 CSP, avšak v prípade, ak žalujúca strana štátny orgán, ktorý má za štát konať, označí, ale uplatnený nárok nepatrí do pôsobnosti tohto štátneho orgánu, nejde o vadu návrhu, ani o nedostatok podmienky konania. Štát je totiž povinný, a to bez zreteľa na označenie obsiahnuté v žalobe, zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/149/2011 zo dňa 26.09.2012 ďalej okrem iného vyplýva, že štát nemôže v konaní tvoriť spoločenstvo účastníkov sám so sebou, a preto štát ako ten istý subjekt môže mať procesné postavenie žalovaného len jedenkrát, a to aj v prípade, ak by bol proti štátu uplatnený nárok, ktorý by mohol byť posudzovaný podľa rôznych právnych predpisov, a ktorý by tak mohol patriť do pôsobnosti rôznych štátnych orgánov alebo v prípade, ak by proti štátu boli jednou žalobou uplatnené viaceré nároky jednotlivo spadajúce do pôsobnosti rôznych štátny orgánov. Nie je preto správne označenie Slovenskej republiky ako žalovaného viackrát, išlo by o vadu žaloby, na odstránenie ktorej je súd povinný vyzvať žalobcu. 9. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou, keď na základe označenia žalovaných 1/ až 3/ žalobcom v žalobe ako Slovenská republika, vždy zastúpená iným orgánom, vyzval žalobcu uznesením zo dňa 01.08.2016 č.k. 4C 262/2015-67 na odstránenie vád žaloby v časti označenia žalovaného tak, aby Slovenskú republiku označil ako žalovaného len jedenkrát. Pokiaľ žalobca na základe výzvy súdu opravil označenie žalovaného tak, že ako žalovaného uviedol Slovenskú republiku, zastúpenú troma orgánmi, nejde podľa názoru odvolacieho súdu o vadu žaloby, resp. vadné označenie žalovaného, keď takéto označenie žalovaného obsahuje názov štátu, aj názov štátneho orgánu, ktorý má za štát konať, v súlade s ust. § 135 ods. 1 CSP, a teda názov štátneho orgánu, ktorý za štát koná, v takomto označení neabsentuje a označenie viacerých štátnych orgánov, ktoré majú za štát konať, nemožno považovať za vadu žaloby vzhľadom na to, že súd, a to aj v prípade označenia štátneho orgánu, do pôsobnosti ktorého uplatnený nárok nepatrí, musí zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi. V zmysle uvedeného štát teda musí konať len s takýmto oprávneným subjektom, a to bez zreteľa na označenie obsiahnuté v žalobe. Tento záver podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť aj z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/149/2011 zo dňa 26.09.2012, v ktorom zohľadnil aj prípady, v ktorých by jednou žalobou boli proti štátu uplatnené viaceré nároky jednotlivo spadajúce do pôsobnosti rôznych štátnych orgánov alebo nárok, ktorý by mohol byť posudzovaný podľa rôznych právnych predpisov, a ktorý by tak mohol patriť do pôsobnosti rôznych štátnych orgánov. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd posúdil ako vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 01.08.2016 č.k. 4C 262/2015-67, ktorým vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby v časti označenia žalovaného, keď žalobca v žalobe označil Slovenskú republiku ako žalovaných 1/ až 3/, teda viackrát, vždy zastúpenú iným štátnym orgánom, a teda žalovaného označil nesprávne. Písomným podaním doručeným súdu dňa 24.08.2016 žalobca však odstránil vady žaloby v časti označenia žalovaného v súlade s uvedeným uznesením súdu prvej inštancie a jeho poučením, keď ako žalovaného uviedol Slovenskú republiku jedenkrát a uviedol aj názov štátnych orgánov, ktoré majú za ňu konať, pričom je povinnosťou súdu konať s tým štátnym orgánom, do pôsobnosti ktorého patrí uplatnený nárok. Vzhľadom na odstránenie vád žaloby žalobcom neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre odmietnutie jeho podania v zmysle § 129 ods. 3 CSP. 11. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP, v ktorom bude súd prvej inštancie pokračovať v konaní so Slovenskou republikou zastúpenou tým štátnym orgánom, do pôsobnosti ktorého podľa osobitného predpisu patrí uplatnený nárok. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).