Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/61/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010740 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116010740.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Petra Samka, v trestnej veci proti obžalovanému F. S., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8T/51/2016 zo dňa 29.03.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.09.2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného F. S., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8T/51/2016 zo dňa 29.03.2017 bol obžalovaný F. S. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v čase okolo 16.20 hod. dňa 05.08.2016 v C. na S. ulici oproti budove s popisným číslom X pri vyhradenom parkovisku s číslom XX, zozadu pristúpil k poškodenému Z. Z., do ktorého rukami sotil, vplyvom čoho poškodený spadol do trávy, kedy mu obvinený povedal, že to má za to, že spáva s jeho bývalou frajerkou a že ho pred ňou ohovára, následne po tom ako sa poškodený postavil tohto opakovane, dva až tri krát udrel päsťou do tváre, do oblasti pravého oka, na čo mu poškodenému spadli okuliare zn.: O., čiernej farby v hodnote XXX,- euro, čím poškodenému Z. Z. spôsobil zlomeninu tvárového skeletu, t. j. zlomeninu jarmovej kosti a čeľuste dislokovanú, ktorá si vyžiadala operačné riešenie s dobou liečenia minimálne 42 dní. Za to mu bol podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody voči poškodenej spoločnosti N. T. S. a.s. vo výške X.XXX,XX euro. Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodenej spoločnosti N. T. S. a.s. vo výške X.XXX,XX,- euro. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný F. S., ktoré odôvodnil tak, že nikdy nebol trestaný za niečo takéto, bol vypovedať dvakrát v danej veci, bol v práci a vo dverách sa objavili traja chlapi z kriminálnej polície, že má ísť s nimi. Bál sa, bol v strese, čo si o ňom pomyslí jeho zamestnávateľ. Zobrali ho so sebou a na stanici mu nepovedali jeho práva. Pri výpovedi sedeli všetci traja s vyšetrovateľkou a vzbudzovali strach takým spôsobom, že keď sa ho niečo vyšetrovateľka spýtala tak zvyšovali na neho hlas, že to nebolo ako povedal a podobne. To isté sa opakovalo aj pri jeho druhej výpovedi, keďže mal strach tak ju podpísal. Necíti sa byť vinný a s výrokom, že opakovane udrel poškodeného do tváre nesúhlasí. Z. Z. bol agresívny a prvý na neho zaútočil, bol zjavne pod vplyvom pervitínu na ktorom je závislý. Súd bol zjavne presvedčený o jeho vine, pričom namieta, aby bol usvedčovaný výpoveďou psychicky narušených feťákov a klamárov Z. a X.Č.. Mali spolu pomer už počas toho obdobia ako chodila s ním. Klamali vtedy a budú naďalej. Celú výpoveď si určite spolu pripravili. Navrhol, aby súd nariadil vo veci nové pojednávanie s nestranným súdom. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný uviedol, že trvá na podanom odvolaní a namieta ako súd vyhodnotil výpoveď poškodeného, keďže to bol poškodený, ktorý vyprovokoval celý incident. Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch. Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu s tým, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa venoval v prejednávanej trestnej veci náležitú pozornosť všetkým okolnostiam prípadu, ktoré posudzoval z hľadiska naplnenia objektívnej ako aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinov, zo spáchania ktorých uznal obžalovaného vinným. Odvolací súd považuje za nepochybne preukázané, a to hlavne zo záverov znaleckého posudku znalca Z.. Š. M., že poškodený Z. Z. utrpel dňa 05.08.2016 zranenia a to zlomeninu tvárového skeletu, t. j. zlomeninu jarmovej kosti a čeľuste dislokovanú, ktorá si vyžiadala operačné riešenie s dobou liečenia minimálne 42 dní. Z uvedeného znaleckého posudku možno vyvodiť aj to, že išlo o zranenia poškodeného, ktoré boli čerstvé, t. j. nešlo o zranenia, ktoré by vznikli alebo mohli vzniknúť pred vyššie uvedeným dátumom, pričom z hľadiska ich mechanizmu vzniku mohli vzniknúť konaním inej osoby a to údermi päsťou do tváre poškodeného. Zo znaleckého posudku je teda zrejmá aj skutočnosť, že zranenia, ktoré utrpel poškodený nemohli vzniknúť napríklad náhodným pádom poškodeného na zem a podobne, ale boli spôsobené fyzickým útokom zo strany inej osoby. Skutočnosť, že poškodený bol dňa 05.08.2016 napadnutý inou osobou, ktorá mu spôsobila zranenia popísané vo výrokovej časti napadnutého rozsudku možno vyvodiť aj z lekárskych správ Univerzitnej nemocnice Bratislava, kde bol poškodený hospitalizovaný a z ktorých taktiež vyplýva záver, že išlo o čerstvé zranenia utrpené dňa 05.08.2016 s tým, že išlo o zlomeninu jarmovej kosti a hornej čeľuste. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 05.08.2016 možno zistiť, že k fyzickému napadnutiu poškodeného malo prísť dňa 05.08.2016 v C. na S. ulici oproti budove s popisným číslom X, pričom na obrubníku sa nachádzali kvapky červenej tekutiny (krvi). Vzhľadom na uvedené dokazovanie, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, aj krajský súd je názoru, že bolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu, nakoľko poškodený preukázateľne utrpel zranenia popísané v obžalobnom návrhu s tým, že mechanizmus vzniku zranení bol znalecky ustálený ako opakované údery päsťou do tváre poškodeného. Rovnako tak je z vykonaného dokazovania zrejmé, že k zraneniu poškodeného došlo na ulici v C. dňa 05.08.2016 v poobedňajších hodinách. Pokiaľ ide o charakter utrpených zranení, tak odvolací súd je názoru, že zranenie poškodeného je nutné posúdiť ako ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák., nakoľko poškodený utrpel zlomeninu tvárového skeletu, teda zlomeninu jarmovej kosti a čeľuste. Išlo o vážnu poruchu zdravia v tvárovej oblasti, ktorá si vyžiadala nielen akútne lekárske ošetrenie, ale aj operačný zákrok a následnú hospitalizáciu s dobou liečenia dosahujúcou 42 dní (§ 123 ods. 4 Tr. zák.). Z hľadiska ovplyvnenia obvyklého spôsobu života poškodeného išlo v zmysle už citovaného znaleckého posudku o závažný zásah do spôsobu života poškodeného, nakoľko utrpené zranenie bolo bolestivé s tým, že v prvých dňoch po operácii bolo možné podávať výživu poškodenému len hadičkou a to tekutú stravu, neskôr len mixovanú s tým, že bolesť pri prežúvaní pretrváva počas celej doby hojenia, t. j. 42 dní po operácii. Prijímanie potravy sa len postupne vracalo do normálu po ústupe opuchov. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní taktiež bez rozumných pochybností vyplýva, že osobou, ktorá poškodenému spôsobila zranenia popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku bol práve obžalovaný F. S.. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pripustil, že videl poškodeného na ulici, zakričal na neho a išiel za ním rýchlejším krokom. Poškodený sa otočil a zahnal sa na neho rukou. Dôvodom útoku malo byť to, že poškodený bol podľa obžalovaného nepríčetný a nafetovaný. On poškodeného sotil a ten padol na zem. Poškodený ho potom začal biť, on sa iba bránil. Poškodeného jedenkrát udrel päsťou, nie viackrát. Úder, ktorý poškodenému zasadil smeroval na hlavu. Poškodený Z. Z. vypovedal, že obžalovaný k nemu na ulici pristúpil zozadu a sotil ho, následkom čoho spadol na zem. Obžalovaný mu povedal, že to má za to, že ho ohovára. Keď vstal zo zeme, obžalovaný ho udrel do oka, pričom mu spadli okuliare. Následkom útoku utrpel zlomeninu jarmovej kosti. On sa na obžalovaného nezahnal. Svedkyňa R. X., ktorej výpoveď bola na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom prečítaná, vypovedala, že nebola priamo pri skutku, o všetkom jej povedal obžalovaný ako aj poškodený. Poškodený jej povedal, že ho dobehol obžalovaný, sotil ho na zem a udrel ho asi trikrát do tváre. Obžalovaný sa jej potom sám priznal. Tvrdil, že poškodeného udrel raz do tváre a nie je možné, aby poškodený mal také zranenia. Krajský súd je názoru, že výpoveď poškodeného je vierohodná, nakoľko ju podporuje znalecké dokazovanie znalca z odboru zdravotníctvo odvetvie chirurgia z hľadiska mechanizmu vzniku zranení. Už bolo uvedené vyššie, že z predmetného znaleckého dokazovania ako aj lekárskych správ o zraneniach a hospitalizácii poškodeného je zrejmé, že ten skutočne utrpel zranenia popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku a že tieto zranenia boli čerstvé a vyžadovali si urgentný lekársky zákrok a následne aj operačné riešenie. Rovnako tak znalecké dokazovanie potvrdilo, že utrpené zranenie mohlo reálne vzniknúť údermi päsťou do tváre poškodeného. Vzhľadom k uvedenému považuje krajský súd za neprijateľný taký priebeh skutkového deja, pri ktorom by obžalovaný spôsobil poškodenému také závažné zranenie v oblasti tváre ak by sa sám len bránil útoku poškodeného. Nič z vykonaného dokazovania nenasvedčuje tomu, že by to bol práve poškodený, ktorý by mal útočiť na obžalovaného. Napokon, obžalovaný ani žiadne zranenia neutrpel, čo by bolo nepravdepodobné, ak by na neho ako prvý zaútočil poškodený a navyše, poškodený ani nemal žiadny relevantný motív, aby útočil na obžalovaného. Poškodený ani nebol nafetovaný do nepríčetnosti, tak ako to popísal vo svojej výpovedi obžalovaný, nakoľko inak by si tejto skutočnosti celkom určite všimli lekári, ktorí poškodenému poskytovali prvú pomoc, či základné lekárske ošetrenie v deň útoku v nemocnici a poznačili by to do lekárskych záznamov. Obhajobu obžalovaného spočívajúcu v tom, že konal v nutnej obrane preto hodnotí aj krajský súd, v zhodne so súdom prvého stupňa, za nedôveryhodnú a motivovanú len snahou vyhnúť sa zodpovednosti za spáchané protiprávne konanie voči poškodenému. Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namietal spôsob vedenia svojho výsluchu v prípravnom konaní zo strany polície, tak odvolací súd upozorňuje, že súd prvého stupňa vychádzal pri hodnotení dôkazov z výpovede obžalovaného, ktorá bola vykonaná na hlavnom pojednávaní. Rovnako tak skutočnosť, že okresný súd po nápadne obžaloby vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného za vinného nie je, sama osebe, dôvodom na vyslovenie zaujatosti konajúceho sudcu. Ide o spôsob konania okresného súdu, ktorý je upravený Trestným poriadkom a pri ktorom môže obžalovaný vyvolať hlavné pojednávanie vo veci, ak podá v zákonnej lehote proti trestnému rozkazu odpor, čo sa aj v posudzovanom prípade stalo. Samotné namietanie procesného postupu súdu nemôže byť dôvodom námietky zaujatosti. Súd prvého stupňa teda postupoval správe, keď s poukazom na vyššie uvedené dokazovanie uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. V tomto smere krajský súd odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku (s. 7 a 8 odôvodnenia), ktorého závery, z hľadiska použitej právnej kvalifikácie, si plne osvojuje a bez nutnosti ich opakovať na ne v podrobnostiach odkazuje. Súd prvého stupňa nepochybil ani pri ukladaní úhrnného trestu, keď primárne vychádzal z trestnej sadzby závažnejšieho zo zbiehajúcich sa prečinov, t. j. z trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 156 ods. 3 Tr. zák. (trestná sadzba v rozpätí 2 roky až 5 rokov) s tým, že správne zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. spočívajúcu v tom, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák. spočívajúcu v tom, že sa obžalovaný dopustil stíhaným skutkom viacerých trestných činov. Vzhľadom k uvedenému nedošlo k zákonnej úprave dolnej alebo hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, že pre nápravu obžalovaného bude postačovať uloženie prevýchovného podmienečného trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby (2 roky) so stanovením primeranej skúšobnej doby (18 mesiacov), pretože obžalovaný pred a aj po spáchaní trestného činu viedol riadny život a je možné dôvodne predpokladať, že z jeho strany išlo len o mimoriadne vybočenie z inak riadneho spôsobu vedenia života. Na strane druhej nebolo však možné prehliadnuť, že obžalovaný útočil na inú osobu opakovanými údermi do oblasti tváre a spôsobil jej ťažkú ujmu na zdraví. Práve preto neprichádzalo do úvahy len uloženie samostatného alternatívneho trestu (napríklad peňažného trestu). Dôvodným sa taktiež javí uloženie povinnosti, aby obžalovaný v priebehu skúšobnej doby uhradil poškodenej spoločnosti spôsobenú škodu. V súlade so stavom veci a zákonom je aj výrok o náhrade škody. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že poškodená spoločnosť N.Š. T. S. a. s., si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vyplývajúci z nákladov vynaložených za poskytnutú lekársku starostlivosť a tento aj riadne zdokladovala listinnými dôkazmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.