Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoPv/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116214114 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116214114.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu L.. J. Q., L. XX, Q., práv. zast. AKAK s. r. o., Slowackého 56, Bratislava, IČO: 47 236 230, proti žalovanému 1/ L.. D. B., C. K. XX, Q., žalovanému 2/ BENNETT VETERINÁRNA NEMOCNICA, s. r. o., Šancová 62, Bratislava, IČO: 44 572 298, obaja práv. zast. Valko Marián & partners, s. r. o., Porubského 2, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 30CbPv/2/2016-308 zo dňa 08.12.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30CbPv/2/2016-308 zo dňa 08.12.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol, že žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sú povinní zdržať sa akéhokoľvek označenia, ktoré je z dôvodu jeho podobnosti spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s ochrannou známkou "BENNETT", ktorej majiteľom je žalobca, a ktorá je registrovaná Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod č.: 241477, a ďalej nesmú, najmä, informovať prostredníctvom internetovej stránky www.bennet.sk alebo akejkoľvek inej internetovej stránky s podobným označením, konta na sociálnej sieti Facebook, označeného ako Veterinárna nemocnica Bennet alebo akýmkoľvek iným podobným označením, propagačnými materiálmi alebo iným obdobným spôsobom, že poskytujú služby veterinárnej starostlivosti a starostlivosti o zvieratá pod názvom "BENNET" alebo pod akýmkoľvek iným podobným označením, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ďalej rozhodol, že žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sú povinní zabezpečiť, aby sa na internetovej stránke www.bennet.sk alebo akejkoľvek inej internetovej stránke s podobným označením, na sociálnej sieti www.facebook.sk, najmä, nie však výlučne, na konte Veterinárnej nemocnice Bennet na adrese https://www.N..K./ alebo akomkoľvek inom konte s podobným označením nezverejňoval a neobjavoval názov "BENNET" alebo akékoľvek iné podobné označenie a rovnako tak zabezpečiť odstránenie názvu "BENNET" alebo akéhokoľvek iného podobného označenia zo všetkých plagátov, reklamných pútačov a propagačných materiálov svojej podnikateľskej činnosti a to až do rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že v predmetnej právnej veci sa návrhom zo dňa 29.06.2016 domáhal, aby súd nariadil žalovaným 1/ a 2/ neodkladné opatrenie. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 25.07.2016 návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a toto neodkladné opatrenie nariadil. Žalovaní podali proti tomuto uzneseniu odvolanie, pričom povinnosti uložené im v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia nesplnili a žalobca bol nútený podať návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie nepeňažného plnenia. Žalobca uviedol, že napriek nariadenému neodkladnému opatreniu po zadaní webovej adresy www.bennett.sk zistil, že je ako používateľ automaticky presmerovaný na stránku www.bennet.sk, prezentovanú ako "BENNET VETERINÁRNA NEMOCNICA", ktorá poskytuje služby veterinárnej starostlivosti o zvieratá. Na tejto stránke sa zhodne na niektorých miestach pre označenie veterinárnej kliniky používa označenie BENNETT, pričom na uvedenej stránke žalovaný 1/ zverejnil oznam, ktorý žalobca považuje za ohováranie, a o ktorom bola na notárskom úrade T.. L.V. K., so sídlom A. K. Č.. X. Q. spísaná dňa 29.11.2016 Notárska zápisnica N 538/2016, Nz 48590/2016, NCRls 49641/2016. Žalovaní si tiež napriek nariadenému neodkladnému opatreniu prisvojili konto na sociálnej sieti Facebook pod názvom ´Veterinárna nemocnica Bennett´ (v súčasnosti s názvom Veterinárna nemocnica Bennet), na ktorom žalovaní používajú označenie "Bennet", resp. aj "BENNETT", pričom žalobca je jediným majiteľom slovnej ochrannej známky "BENNETT", ktorú Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zapísal dňa 15.12.2015 a eviduje ju pod č. 241477. Podľa názoru žalobcu označenie BENNET (resp. BENET) je spôsobilé na strane verejnosti vyvolať nebezpečenstvo zámeny s ochrannou známkou "BENNETT", ktorej jediným majiteľom je žalobca. Žalovaní tak nielenže zasahujú do ochrannej známky žalobcu, ale zároveň toto používanie vyvoláva nebezpečenstvo zámeny; konanie žalovaných tak vykazuje znaky nekalosúťažného konania a parazitovanie na povesti žalobcu, ktorý je jediným majiteľom riadne registrovanej ochrannej známky. Žalobca ďalej uviedol, že veterinárna klinika, ktorej zakladateľom je žalobca, je jednou z najrenomovanejších kliník v Bratislave, pričom na odporúčanie predchádzajúcich klientov prichádzajú ďalší klienti spolu s pacientmi s tým, že sa dopytujú na veterinárnu kliniku BENNETT a v nej pôsobiacich lekárov, a tak nebezpečenstvo zámeny a zavedenia spotrebiteľa je na najvyššej možnej úrovni. Relevantná je aj skutočnosť, že z pôvodného tímu lekárov kliniky BENNETT so žalobcom spolupracujú šiesti veterinárni lekári, kým so žalovaným spolupracuje už len jediný lekár. Žalobca tak má za to, že žalovaní sa opakovane dopúšťajú celej škály nekalosúťažného konania, vrátane neoprávneného užívania cudzej ochrannej známky, parazitovaní na cudzej ochrannej známke a povesti, zavádzaní spotrebiteľov, klamlivej reklame a vyvolávaní nebezpečenstva zámeny. Žalobca zároveň nemá žiadnu inú možnosť obrany, ako podanie tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca preukázal, že má predmetné slovné označenie registrované ako ochrannú známku, a zároveň to bol on sám, ktorý toto pomenovanie vymyslel a dlhodobo používal, čo mal za osvedčené aj súd, nakoľko vydal uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobca tiež zastával názor, že v návrhu osvedčil, že žalovaní 1/ a 2/ propagujú poskytovanie svojich služieb pod označením „BENNET“, resp. „BENNETT“, a to tak na webovej stránke, ako aj na sociálnej sieti Facebook, kde fanúšikmi tejto stránky je 2.808 ľudí, čo spôsobuje, že jeho protiprávne konanie má širší rámec zásahu a nielenže sa môže dostať, ale sa denne dostáva k obrovskej skupine adresátov, čo ešte násobí ujmu žalobcu, dochádzajúc k úbytku klientov žalobcu a k finančnej strate, pričom z hľadiska osvedčenia nároku poukázal na listinné dôkazy. S ohľadom na uvedené mal žalobca za to, že žalovaní porušujú práva žalobcu k ochrannej známke, predovšetkým právo uvedené v ust. § 8 ods. 2 písm. b) Zákona o ochranných známkach a poukázal na rozsudok súdu vyššej inštancie v Paríži z 19.10.1999, Tribunal de grande instance de Paris, SA Marc C. c. Monsieur Eric Jonvel. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na príslušné zákonné ustanovenia /§ 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)/ a uviedol, že sa stotožnil s tvrdeniami uvádzanými žalobcom, ktorý v návrhu uviedol a opísal rozhodujúce skutočnosti a pripojenými listinnými dôkazmi osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Keďže v danom prípade boli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, CSP súd uviedol, že nariadil predmetné neodkladné opatrenie. 4. Proti uvedenému uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Uviedli, že súd založil svoje rozhodnutie bez toho, aby prihliadol na skutočnosti a dôkazy predložené žalovanými. Predmetné uznesenie napádajú v celom rozsahu, a to z dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) a h) CSP. Všetky žalobcom tvrdené skutočnosti sú podľa žalovaných 1/ a 2/ zavádzajúce, účelové a v príkrom rozpore so skutočnosťou. Konštatovali, že názov BENNETT na označenie názvu veterinárnej kliniky nevymyslel žalobca, ale žalovaný 1/, ktorý oslovil žalobcu k spoločnému výkonu veterinárnej činnosti, za účelom ktorým založili „Združenie špecializovaných veterinárnych lekárov Bennett“. Žalobca predtým označenie Bennett pri výkone samostatnej súkromnej veterinárnej činnosti nemohol používať, nakoľko oprávnenie na výkon činnosti získal až v novembri 2000. Žalovaný 1/ si dal v roku 2004 registrovať na svoje meno doménu www.bennett.sk, na ktorú dal neskôr vypracovať aj webstránku. Uvedené potvrdzuje aj dôkaz - potvrdenie o registrácii domény od správcu SK-nic, a.s., ktorý dosvedčuje, že žalovaný 1/ je až dodnes nepretržitým držiteľom uvedenej domény. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom odvolaní ďalej uviedli, že 01.01.2005 sa žalobca a žalovaný 1/ dohodli na uzatvorení zmluvy o združení, ktorou sa zároveň zaviazali, že budú používať spoločný obchodný názov ,,Veterinárna klinika Bennett“. Dňa 20.07.2011 žalobca previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti VETERINÁRNA NEMOCNICA, s.r.o., na žalovaného 1/, pričom odo dňa 06.06.2011 sa žalobca ako živnostník označoval ako: L.. J. Q. - MARFIL. Žalobca od roku 2010 používal pri výkone svojej samostatnej činnosti názov L.. J. Q. a prevádzku označoval ako Veterinárna nemocnica. Žalobca značku Bennett už nijak viditeľne neprezentoval, pričom žalovaní 1/ a 2/ aj po roku 2010 nepretržite pokračovali v označovaní veterinárnej činnosti žalovaného 1/ značkou Bennett, ku ktorej má žalovaný 1/ osobnú väzbu. Od 01.05.2015 žalobca začal prezentovať svoju veterinárnu činnosť pod označením MARFILVET. Žalobca podal prihlášku ochrannej známky dňa 04.06.2015, teda po tom, čo viditeľne začal označovať výkon svojej veterinárnej činnosti názvom MARFILVET; toho istého dňa zároveň podal na Úrad priemyselného vlastníctva SR prihlášku kombinovanej ochrannej známky MARFILVET. Z toho je zrejmé, že žalobca ochrannú známku pre výkon svojej samostatnej veterinárnej činnosti nikdy nepoužíval a nikdy samostatne dobré meno tejto ochrannej známky netvoril, keďže od podania prihlášky ju nepoužíval a nepoužíva. S ohľadom na uvedené sa preto javí, že k registrácii ochrannej známky BENNETT žalobcom došlo výlučne zo špekulatívnych dôvodov, v záujme zamedziť používanie označenia žalovanými. Za nepravdivé považovali žalovaní tvrdenie žalobcu o údajnej ujme žalobcu spôsobovanej používaním označenia žalovanými 1/ a 2/, pričom toto tvrdenie nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Naopak, závažná ujma je spojená so zákazom používať predmetné označenie na strane žalovaných, nakoľko dochádza k strate možnosti používať doménové meno a webovú stránku s ním spojenú a stratu možnosti používať obchodné meno, čo je v rozpore s právnymi predpismi. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaných 1/ a 2/ len nekriticky prebral tvrdenia žalobcu, pričom škoda, ktorá vznikla žalovaným takýmto zásahom do podnikateľskej činnosti a naďalej vzniká nariadením neodkladného opatrenia, je značná. 5. V súvislosti s námietkou nesprávneho procesného postupu žalovaní 1/ a 2/ poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 39/2011, ako aj nález II. ÚS ČR 198/07 z 3. mája 2007, a zároveň uviedli, že v danom prípade neboli pre vydanie napadnutého uznesenia splnené podmienky aplikácie ust. § 325 ods. 1 CSP, a to podmienky naliehavej potreby úpravy pomerov a podmienka proporcionality neodkladného opatrenia. Ku dňu vydania neodkladného opatrenia nevznikla a neexistovala naliehavá potreba zakázať žalovaným, aby akokoľvek používali pri výkone veterinárnej činnosti označenie BENNETT, naopak, žalovaní mali za to, že poskytnutie ochrany žalobcovi, ktorý viac ako rok a pol vykonáva veterinárnu činnosť pod označením MARFILVET a označenie BENNETT nepoužíva už viac ako 5 rokov, tým spôsobom, že sa žalovaným úplne zakázalo používať označenie, nie je proporcionálne a nevytvára spravodlivú rovnováhu medzi zásahom do práv žalovaných 1/ 2/ a právami žalobcu. Napadnuté uznesenie podstatným spôsobom zasahuje do výkonu veterinárnej činnosti žalovaných, keď im zamedzuje používať jediné označenie, pod ktorým klienti žalovaných poznajú. Postavenie žalobcu sa pritom týmto zásahom do práv žalovaných žiadnym spôsobom nemení a žalobca naďalej vykonáva činnosť pod označením MARFILVET. 6. Žalovaní ďalej poukázali na nejasnosť a neurčitosť vo výrokoch odvolaním napadnutého uznesenia, nakoľko podľa názoru žalovaných nie je zrejmé, či sa má na mysli aj zákaz používať doménu bennett.sk a obchodné meno BENNETT VETERINÁRNA NEMOCNICA, s. r. o., ďalej výpočet povinností obsiahnutých v neodkladnom opatrení je iba demonštratívny a pojem „iným obdobným spôsobom" je natoľko neurčitý a široký, že žalovaní nie sú schopní určiť, aké povinnosti z tohto ustanovenia vyplývajú. Žalovaní mali za to, že neodkladné opatrenie nariadené napadnutým uznesením je neurčité, nezrozumiteľné, z časti nevykonateľné a neodôvodnene široké. Podľa názoru žalovaných napadnuté uznesenie neobsahuje ani zmienku o tvrdeniach a dôkazoch predložených žalovanými, preto je zrejmé, že napadnuté uznesenie trpí vadou nedostatočného odôvodnenia v takom podstatnom rozsahu, že nie je možné prisúdiť mu dodržanie práva žalovaných na spravodlivý proces. Vo svojom odvolaní žalovaní 1/ a 2/ tiež uviedli, že v čase rozhodovania o vydaní neodkladného opatrenia mal súd prvej inštancie k dispozícii tvrdenia a dôkazy preložené žalovanými v súvislosti s vydaním skoršieho uznesenia o neodkladnom opatrení č.k. 30CbPv/2/2016 - 49 zo dňa 25.07.2016, avšak súd prvej inštancie dôkazy nevykonal ani na nich pri vydaní napadnutého uznesenia neprihliadol, v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav podstatný pre posúdenie vydania napadnutého uznesenia. 7. Žalovaní 1/ a 2/ ďalej poukázali na nesplnenie podmienok nekalej súťaže a súvisiace nesprávne právne posúdenie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže žalobca nikdy pri výkone svojej samostatnej veterinárnej činnosti nepoužíval označenie Bennett. označenie Bennett sa spájalo iba s výkonom jeho činnosti spoločne so žalovaným 1 a následne (od roku 2010) už iba s výkonom činnosti žalovaných, pričom žalobca začal od 01.05.2015 používať označenie MARFILVET, ktoré je od označenia BENNETT jasne odlíšiteľné, teda základná podmienka nekalosúťažného konania - konania v rozpore s dobrými mravmi súťaže, nebola v danom prípade splnená. Taktiež ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, že konaním žalovaného 1/ dochádza k tomu, že klienti, ktorí hľadajú služby žalobcu a jeho tím lekárov, sa omylom dostanú k žalovaným, čím žalovaní preberajú žalobcovi klientov, je zavádzajúce a účelové. Zároveň žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol, šírenie akých nepravdivých údajov o jeho pomeroch alebo výkonoch zo strany žalovaných by mu malo spôsobiť ujmu a ani v petite návrhu nežiadal o zákaz šírenia a o odstránenie údajov o jeho pomeroch a výkonoch. Žalovaní zdôraznili, že podstatou skutkovej podstaty parazitovania na povesti je využívanie povesti iného súťažiteľa. V tomto prípade sa žalobca stal „iným súťažiteľom" až v momente, keď začal vykonávať samostatnú veterinárnu činnosť. Dovtedy boli žalovaní a žalobca partnermi. Od momentu, keď žalobca začal vykonávať samostatnú veterinárnu činnosť (v roku 2010), prestal používať na označovanie svojho podniku označenie Bennett a označenie Bennett už používali iba žalovaní. S ohľadom na túto skutočnosť nie je možné tvrdiť, že povesť podniku s označením Bennett patrí žalobcovi a žalovaní na nej parazitujú, keďže nemôžu parazitovať na povesti značky Bennett, ktorú sami vytvárali a vytvárajú a už vôbec nie na úkor žalobcu, ktorý sa s touto značkou už dlhšiu dobu nespája a od 01.05.2015 používa na označenie svojho podniku slovo MARFILVET. Skutková podstata nekalosúťažného konania podľa § 46, § 47 ods. 1 písm. a), b), c) a § 47 ods. 2 Obchodného zákonníka tak nie je naplnená. S poukazom na ust. §7 písm. f), § 16 ods. 1, 2 zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) žalovaní 1/ a 2/ skonštatovali skoršie práva k neregistrovanému označeniu a v súvislosti s týmto tvrdením uviedli, že označenie Bennett nepochybne malo pred podaním prihlášky ochrannej známky BENNETT rozlišovaciu spôsobilosť pre veterinárnu činnosť poskytovanú žalovaným 1, resp. žalovanými, a preto je namieste aplikácia ustanovenia § 16 ods. 2 Zákona, ktorý chráni užívateľov neregistrovaných označení (napr. doménových mien). 8. V poslednej časti svojho odvolania žalovaní 1/ a 2/ poukázali na skutočnosť, že predpokladom toho, aby žalobca mohol uplatňovať na súde práva z ochrannej známky je jej platnosť. V tejto súvislosti podal žalovaný 1/ na Úrad priemyselného vlastníctva SR návrh na vyhlásenie ochrannej známky BENNETT, ktorú registroval žalobca, za neplatnú z dôvodu nesplnenia podmienok na zápis ochrannej známky, keďže prihláška ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere a prihlásená ochranná známka nebola spôsobilá odlíšiť služby veterinárnej starostlivosti žalobcu od služieb žalovaných, ktorí už v čase podania prihlášky dlhodobo používali označenie BENNETT a zároveň ochranná známka BENNETT je úplne totožná s neregistrovaným označením, ktoré už pred podaním prihlášky nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre žalovaných. 9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v závere svojho odvolania žiadali žalovaní 1/ a 2/ odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a v súlade s § 391 ods. 1 CSP zároveň žalovaní navrhli, aby odvolací súd po zrušení napadnutého uznesenia konanie prerušil, nakoľko prebieha správne konanie o neplatnosti ochrannej známky žalobcu na Úrade priemyselného vlastníctva SR. 10. Listom zo dňa sa k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ vyjadril žalobca, ktorý dal do pozornosti skoršie uzneseniu súdu prvej inštancie č.k. 30CbPv 2/2016-49 zo dňa 25.07.2016, ktorým bolo v danej veci nariadené neodkladné opatrenie, potvrdené odvolacím súdom uznesením č.k. 3CoPv 2/2016-331 zo dňa 13.01.2017, kde v odôvodnení uznesenia odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a dôvodnosť podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, keď žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko napadnuté rozhodnutie vychádza zo zhodného skutkového stavu ako skoršie uznesenie súdu č.k. 30CbPv 2/2016-49 zo dňa 25.07.2016, žalobca zdôraznil že odvolací súd pri rozhodovaní o prejednávanej veci by mal zohľadniť rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 3CoPv 2/2016-331 zo dňa 13.01.2017 a rozhodnúť aj v jeho intenciách, a to aj s poukazom na čl. 2 CSP. Z uvedených dôvodov mal žalobca za to, že sú splnené všetky podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia, preto navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. 11. Dňa 25.04.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalovaných 1/ a 2/ prostredníctvom osobného podania, označené ako „Doplnenie odvolania žalovaných“ z toho istého dňa. Odvolací súd uvádza, že odvolateľ, v tomto prípade žalovaní 1/ a 2/, má síce možnosť rozšíriť dôvody podaného odvolania, uvedené oprávnenie je však v zmysle ust. § 364 CSP limitované len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Dôsledkom tohto koncentračného princípu je skutočnosť, že odvolací súd na neskôr rozšírené dôvody pri rozhodovaní o odvolaní neprihliada. 12. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi odvolania žalovaných 1/ a 2/, ako aj s vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 324 a nasl. CSP) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. 14. V prvom rade treba vytknúť súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia neodôvodnil tak, ako mu to ukladá ust. § 236 CSP. Odkaz, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je ani len stručným odôvodnením uznesenia. Aj stručné odôvodnenie uznesenia musí obsahovať zrozumiteľné uvedenie dôvodov, na ktorých je založené. Oproti doterajšej úprave v Občianskom súdnom poriadku už právna úprava podľa nového procesného predpisu Civilného sporového poriadku neupravuje situácie, keď uznesenie nemusí obsahovať odôvodnenie (tak tomu bolo napr. v ust. § 76 ods. 4 O.s.p.). Odôvodnenie je teda v novej právnej úprave účinnej od 01.07.2016 už obligatórnou esenciálnou náležitosťou každého uznesenia. 15. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil, a tým sa nevysporiadal s opísanými skutočnosťami uvedenými v návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré žalobca považuje za rozhodujúce pre bezodkladnú úpravu pomerov strán. V napadnutom uznesení iba všeobecne popisuje charakter neodkladného opatrenia s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia (§ 324 a nasl. CSP) a popri tejto všeobecnej argumentácii k predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia v odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie len stroho skonštatoval, že sa stotožnil s tvrdeniami uvádzanými žalobcom, ktorý v návrhu uviedol a opísal rozhodujúce skutočnosti a pripojenými listinnými dôkazmi osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov. 16. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, odvolací súd konštatuje, že toto nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnenou požiadavkou na bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu, a to hlavne s ohľadom na skutočnosť, že v danom vzťahu už bolo súdom právoplatne rozhodnuté o skoršom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda v zmysle § 329 ods. 3 CSP tu má súd posudzovať potrebnú zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie a taktiež sa má náležite vysporiadať s predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia (najmä osvedčenie skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, t.j. osvedčenie, že používanie označenia BENNET zo strany žalovaných by bol neoprávnený, a teda spôsobilý vyvolať vznik žalobcom popisovanej ujmy, a ďalej, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov sporových strán) aj vo vzťahu k už právoplatnému rozhodnutiu súdu o skoršom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä ak súd pri neskoršom návrhu mieni posúdiť relevantné skutočnosti inak (ide o rozhodnutie označené v odsekoch 10 tohto rozhodnutia). 17. V tejto súvislosti je potrebné posúdiť skoršie uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia aj v záujme právnej istoty strán, pričom CSP predchádza tomu, aby v tej istej veci bolo nariadené neodkladné opatrenie opakovane alebo aby o tom istom návrhu boli vydané rozdielne rozhodnutia, a to negatívnou podmienkou konania vymedzenou v ustanovení § 230 CSP. Prekážka rei iudicatae nastáva momentom právoplatnosti rozhodnutia. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže byť v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia "táto vec" prejednávaná znova. To však platí len potiaľ, pokiaľ je daná "totožnosť veci". Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je samo osebe významné, ak majú tí istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov, ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania (Stanovisko 25/11 občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. mája 2011). V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd v prvom rade poukazuje na potrebu venovať pozornosť tomu, či v prejednávanej veci rozhodovaniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni prekážka rozsúdenej veci. 18. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd opätovne preskúma splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP v intenciách vyššie uvedeného (najmä podľa odsekov 14 až 17 tohto rozhodnutia), zohľadňujúc pritom podrobnú argumentáciu uvedenú stranami sporu v ich doterajších podaniach, a následne svoje nové rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie riadne zdôvodní. V novom rozhodnutí súd rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).