Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/187/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116220190 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116220190.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Andrei Haitovej a JUDr. Andrei Sedláčkovej, v právnej veci žalobcu Groupama Biztosító Zrt., Erzsébet királyné útja 1/C, Budapešť, Maďarsko, č. reg. 01-10-041071 konajúca prostredníctvom Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, práv. zast. Advokátska kancelária AK Hrabovská, s.r.o., Jakubovo nám. 9, Bratislava, IČO: 47 251 476 proti žalovanému 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 a žalovanému 2/ A. P., A. P. XX, J. J., o zaplatenie 580,85 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/141/2016-88 zo dňa 16.3.2017 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/141/2016-88 zo dňa 16.3.2017 v napadnutom výroku III a V z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: I. Súd p r i p ú š ť a rozšírenie žaloby v časti úrokov z omeškania tak, že žalobný petit bude doplnený o úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 580,85 EUR od 19.2.2016 do zaplatenia. II. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 580,85 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 580,85 EUR od 19.2.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Súd žalobu voči žalovanému 2/ z a m i e t a. IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v celom rozsahu. V. Súd p r i z n á v a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 26.9.2016 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.9.2016 voči žalovaným vydania platobného rozkazu, na základe ktorého by boli spoločne a nerozdielne zaviazaní na zaplatenie sumy vo výške 580,85 EUR s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako poisťovateľ uzatvoril dňa 8.12.2015 s A. S. ako poistníkom poistnú zmluvu č. 9101619980 - Havarijné poistenie motorového vozidla na vozidlo Renault Fluence s EČV: J.. Dňa 7.1.2016 došlo na parkovisku hypermarketu Kaufland v Trenčíne k škodovej udalosti, pri ktorej v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: J. bolo poškodené vyššie uvedené motorové vozidlo poisteného (poškodeného) žalobcu. Vodičom a držiteľom motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: J. v čase škodovej udalosti bol žalovaný 2/. Žalobca následne vyplatil poistenému poistné plnenie v celkovej výške 1.011,70 EUR. Vyplatením poistného plnenia prešlo na žalobcu v zmysle § 813 ods. 1, Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody. Ako vyplýva z obsahu správy o nehode, na vozidlo Škoda Octavia, EČV: J. bolo v čase škodovej udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“) u žalovaného 1/. Nakoľko právo poškodeného prešlo na žalobcu, žalobca je v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP oprávnený uplatniť svoj nárok buď priamo proti subjektu zodpovednému za škodu spôsobenú poistnou udalosťou, alebo proti jeho poisťovateľovi. Z tohto dôvodu žalobca požiadal žalovaného 1/ o náhradu škody vo výške 580,15 EUR, ktorú nahradil žalobca poistenému (poškodenému), žalovaný 1/ však žalobcovi túto sumu do dnešného dňa neuhradil. Z vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca uzatvoril na základe Poistenej zmluvy havarijného poistenia č. 9101619980 poistný vzťah havarijného poistenia upravený všeobecnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie. Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že došlo ku škodovej udalosti, ktorej priebeh súd verifikoval výpoveďou svedka, upriamením sa na skutočnosť prečo poškodený - svedok potvrdil svoje zavinenie v Správe o nehode. Z opísaného priebehu poistnej udalosti súd dospel k inému posúdeniu priebehu a následkov ako to uvádzal žalovaný 2/. Z Oznámenia o nehode (doručeného žalobcovi) bolo zrejmé, že vinníkom bol vodič motorového vozidla EČV: J., pričom v popise je uvedené, že „obe autá cúvali a ťukli sa“. V Správe o nehode (doručenej žalovanému 1/ ) je uvedené, že nehodu zavinil svedok p. S. na motorovom vozidle EČV: J., zhodne uvedené bolo, že obidve autá cúvali. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené všetky povinnosti preukázania okolností, za ktorých došlo k poistnej udalosti, avšak súd sa nestotožnil s osobou vinníka dopravnej nehody, tak ako ho uviedol žalovaný 2/ a ako vyplýva z listinných dokladov správy o nehode, nakoľko zisťovaním na základe námietky žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil priebeh dopravnej nehody - poistnej udalosti odlišne. Zo svedeckej výpovede svedka - vodiča motorového vozidla U.. U. S., ktorá sa pôvodne označila za vinníka, vyplynulo, že k stretu motorových vozidiel došlo v dôsledku cúvania obidvoch, čo zodpovedá popisu uvedenom v oznámeniach o škodovej udalosti. Žalovaný 2/ ako účastník škodovej udalosti nepredložil súdu na svoju obranu žiadny argument spochybňujúci uvedené zistenia súdu. Z takto zistených skutočností súd má za to, že v danom prípade ide o spoluvinu. Z výšky škody, ktorá vznikla na strane poisteného u žalobcu v sume 1.161,70 EUR, žalobca krátil plnenie o spoluvinu a tento nárok následne si uplatnil z titulu regresného plnenia voči žalovaným. Poskytnutím poistného plnenia, ktorého výška spochybňovaná nebola, prešlo právo z poisteného na žalobcu, a to do výšky plnenia, ktoré poskytol poistenému, teda poškodenému a zároveň právo postihu voči žalovaným vo výške 1/2 zo sumy spôsobenej škody. Tým je v konaní daná aktívna legitimácia na strane žalobcu, ktorá mu svedčí voči žalovaným. Na strane žalovaného 1/ je povinnosť plniť v prospech žalobcu, tak ako je ustanovené v § 813 OZ prostredníctvom § 15 ods. 1, zákona č. 381/2001 Z.z.. Voči žalovanému 2/ súd žalobu zamietol, nakoľko pri skúmaní procesných podmienok pasívnej legitimácie, teda spôsobilosť byť účastníkom konania vo vzťahu k meritu veci, súd postavenie žalovaného 2/ vyhodnotil ako nedostatok pasívnej legitimácie vzhľadom na ustanovenia § 77 CSP, že žalovaní netvoria nerozlučné spoločenstvo, teda také procesné spoločenstvo, v ktorom sa jedná o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Zároveň sú procesným úkonom jedného z nich viazaní aj ostatní. Z hmotného práva na základe ustanovenia § 813 OZ ako aj na skutočnosti, že medzi žalovanými nenastala právna skutočnosť ani nedošlo k právnemu úkonu, na základe ktorého by naplnili skutkovú podstatu ustanovenia § 511 a nasl. OZ ako spoločenstvo nerozdielne, nemohol súd zaviazať na plnenie žalovaného 2/. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ bol v omeškaní so splatnosťou regresného nároku z poistného plnenia, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, a to vo výške dlžnej sumy počnúc dňom omeškania, teda dňom márneho uplynutia lehoty splatnosti dlžného nároku, teda dňom 19.2.2016. Výška tohto nároku nebola zmluvne dohodnutá, preto vyplýva zo zákonných ustanovení. V tejto súvislosti má súd za to, že s ohľadom na povahu subjektov ako účastníkov záväzkového vzťahu ide o obchodnoprávny vzťah upravený ustanoveniami ObZ. Z tohto dôvodu má súd za to, že aj úprava omeškania a úrok z omeškania ako sankcie sa spravuje ustanoveniami ObZ. Súd v rozhodovaní postupoval v súlade s ustanovením § 216 CSP a bol viazaný návrhom žalobcu. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1, CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže v konaní bol úspešný žalobca, súd mu priznal nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov súvisiacich s uplatnením svojho práva voči žalovanému 1/, ktorý nebol v konaní úspešný. Súd priznal v konaní nárok na náhradu trov konania žalovanému 2/ voči žalobcovi, ktorý voči žalovanému 2/ úspešný nebol. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca voči tretiemu a piatemu výroku, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne posúdil nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného 2/ pretože nemožno nedostatok pasívnej legitimácie odôvodniť ustanovením procesného predpisu ale len hmotnoprávnym predpisom. Žalobca môže uplatniť svoj nárok tak voči žalovanému 1/ ako aj žalovanému 2/. Voči žalovanému 1/ vyplýva nárok z príslušných ustanovení § 15 ods. 1, zák. č. 381/2001 Z.z. a voči žalovanému 2/ z ustanovení §427 ods. 1, a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/ vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží povinnosť zaplatiť žalovanú sumu aj žalovanému 2/. 4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhol odvolaciemu súdu aby ho v celom rozsahu potvrdil. 5. K vyjadreniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že vo výroku III a V sa jedná o vzťah žalobcu a žalovaného 2/ a preto vyjadrenie žalovaného 1/ nie je dôvodné. 6. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné. 8. Podľa § 389 ods. 1, pís. c, C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, 9. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne posúdil, že nárok žalobcu, ako taký na zaplatenie spoluúčasti, je dôvodný. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo dostatočným spôsobom vykonané dokazovanie preukazujúce vznik a priebeh poistnej udalosti ako aj výška uplatnenej škody. Priebeh poistného deja, vyvodená zodpovednosť a výška uplatnenej sumy nebola medzi účastníkmi sporná. Rozsudok prvej inštancie bol žalobcom napadnutý vo výroku III a V t.j. v časti týkajúcej sa žalovaného 2/. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že medzi sporovými stranami vznikol z dôvodu škodovej udalosti zodpovednostný vzťah. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ sa riadi ustanoveniami Zákona č. 381/2001 Z.z. a je založený na základe zodpovednostného vzťahu poisťovne škodcu voči poškodenému. Podľa názoru odvolacieho súdu je žalovaný 1/ pasívne legitimovaný voči žalobcovi z titulu svojej povinnosti uhrádzať za svojho poistenca, náhradu škody, ktorú by si inak uplatňoval poškodený priamo voči škodcovi, čo je účelom poistenia zodpovednosti za škodu. Nároky žalobcu ako poškodeného sú bližšie definované v špeciálnom predpise Zák. 381/2001 Z.z. o PZP. V súlade s úpravou rozsahu poistenia podľa § 4 Zák o PZP, „(1)Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.(2)Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu :a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d)ušlého zisku.“ Platnosť poistnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a 2/, nebola v konaní spochybnená a teda pasívna legitimácia žalovaného 1/ ako poisťovateľa je nesporná. Potom ustanovenie § 15 ods. 1 zák. o PZP, ktoré bolo v konaní viac krát citované, upravuje mechanizmus uplatňovania nároku na náhradu škody poškodeným priamo voči poisťovni. V súlade s § 15 ods. 1 zák. o PZP, „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať.“ Odvolací súd konštatuje, že zodpovednosť žalovaného 1/ bola nesporná vzhľadom k uzatvorenej poistnej zmluve a obsahu povinností z nej vyplývajúcich. Žalobca svoj nárok riadne preukázal. Náklady na opravu vozidla boli riadne zdokumentované a uhradené. Výška uplatnenej náhrady nebola spochybnená poisťovňou poškodeného a bola riadne uhradená. Žalobca si uplatnil voči žalovaním 1/ a 2/, vzhľadom na rovnaký podiel zavinenia vzniku škody, 1 celkovej škody. Zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1, a § 427 os. 1, OZ je všeobecnou zodpovednosťou každého subjektu, ktorej sa nemožno zbaviť uzatvorením poistnej zmluvy. Navyše argumentácia § 15 ods. 1, zák. 381/2001 Z.z. o PZP je právne irelevantná nakoľko dáva poškodenému len možnosť uplatniť si svoje nároky priamo voči poisťovni, nedochádza tu k prechodu zodpovednosti. Poškodený má právo na náhradu škodu vo výške skutočnej škody a ušlého zisku. Vzhľadom k tomu, že poškodený nemôže mať vedomosť o obsahu poistnej zmluvy škodcu, je spravodlivé aby si uplatnil túto náhradu voči obom zodpovedným subjektom, jednému z titulu spôsobenia škody ako právnej skutočnosti a druhému z titulu zmluvného dojednania zodpovednosti. Následne mechanizmus náhrady bude závisieť od toho, či poisťovňa uzná svoju zodpovednosť a bude za svojho poistenca hradiť ním spôsobenú škodu, alebo nie. Poškodený dostane plnenie len jeden krát a teda nedochádza k bezdôvodnému obohateniu vzhľadom k tomu, že plnením jedného zo zodpovedných zaniká povinnosť druhého subjektu. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď vylúčil zodpovednosť žalovaného 2/ len nedostatku procesnej legitimácie. Žalovaný 2/ je podľa názoru odvolacieho súdu pasívne legitimovaný v tomto konaní tak ako bolo uvedené vyššie. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa žalovaného 2/ (III a V výrok napadnutého rozsudku), zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia pasívnej legitimácie žalovaného 2/. 10. Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 11. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).