Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/45/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116226447 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116226447.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Transprojekt s.r.o., Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 729 651, zast.: Advokátska kancelária Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 789 697, konajúci prostredníctvom JUDr. Karola Kovára, konateľa a advokáta, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, zast.: HMG LEGAL, s.r.o., Červeňova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, konajúci prostredníctvom JUDr. Jána Gajana, konateľa a advokáta, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 26 Cb/189/2016 - 126 zo dňa 11.01.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 26 Cb/189/2016 - 126 zo dňa 11.01.2017 m e n í tak, že žalovaný je povinný z n á š a ť odklad povinnosti žalobcu v zmysle dojednania čl. III bod 5 Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 20.12.2010, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Druhým výrokom uviedol, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí. Rozhodol tak s poukazom na §§ 324 ods. 1, 3, 325 ods. 1, 2, 326 ods. 1, 329 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len CSP). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 08.08.2005 Dohodu o vzájomnej spolupráci, na základe ktorej sa strany zaviazali poskytovať si vzájomnú súčinnosť potrebnú pre realizáciu investičného zámeru využitia Predstaničného priestoru Hlavnej železničnej stanice v Bratislave. Mestské zastupiteľstvo Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava uznesením č. 1189/2006 zo dňa 26.10.2006 schválilo uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve so žalobcom ako budúcim kupujúcim na pozemky špecifikované v uznesení, nachádzajúce sa v katastrálnom území Staré Mesto. Žalobca so žalovaným uzatvorili na základe vyššie uvedeného uznesenia dňa 20.12.2010 Zmluvu o budúcej Kúpnej zmluve (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom je budúci prevod nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného špecifikované v Zmluve na žalobcu; zriadenie vecného bremena v prospech žalovaného spočívajúcom v práve žalovaného užívať stavbu a prevádzkovať električkovú trať na neobmedzenú dobu. Žalovaný sa v zmysle Zmluvy zaviazal uzavrieť Budúcu zmluvu, a to po prevode a odovzdaní právoplatne skolaudovaných stavebných objektov a plánovaných investícii, najneskôr do 31.12.2016. 3. Dňa 16.12.2016 bola súdu doručená žaloba o uloženie povinnosti prejavu vôle, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uzatvoriť Dodatok č. 1 k Zmluve, ktorým sa dátum 31.12.2016 vo všetkých ustanoveniach Zmluvy nahrádza dátumom 30.06.2019. Spolu so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť znášať odklad povinnosti žalobcu v zmysle dojednania čl. III bod 5 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 20.12.2010, a to až do právoplatnosti rozhodnutia príslušného súdu vo veci samej. 4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobný návrh žalobca odôvodňoval najmä tým, že mu žalovaný neposkytol súčinnosť podľa Zmluvy a neodovzdal mu nehnuteľnosti do užívania, v dôsledku čoho žalobca nemohol na predmetných nehnuteľnostiach vybudovať dohodnuté stavebné objekty. 5. Súd ďalej uviedol, že žalobca sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovanému znášať odklad povinnosti žalobcu v zmysle vyššie citovaného čl. III bod 5 Zmluvy, pričom cit. článok Zmluvy znie: „V prípade, ak Budúci kupujúci najneskôr do 31.12.2016 neprevedie a neodovzdá Budúcemu predávajúcemu bezodplatne skolaudované stavebné objekty a plánované investície podľa Dokumentácie do vlastníctva, má sa automaticky za to, že obe Zmluvné strany od tejto Zmluvy odstúpili a táto Zmluva sa od počiatku zrušuje“. Podľa súdu ustanovenie čl. III bod 5 Zmluvy neupravuje povinnosti zmluvných strán, neobsahuje žiadnu povinnosť žalovaného, a teda nie je možné ani rozhodovať o odklade povinnosti podľa tohto ustanovenia. V predmetnom ustanovení si strany slobodne a dobrovoľne v súlade so zásadou zmluvnej autonómie uplatňovanej v súkromnom práve upravili a dohodli podmienky zániku Zmluvy. Zmluva podľa citovaného ustanovenia zaniká pri naplnení dohodnutého predpokladu ex tunc, teda od počiatku, akoby k jej uzavretiu nikdy nedošlo. Navrhované neodkladné opatrenie nepreukazuje dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keďže Zmluva zanikla v súlade s dohodou strán ku dňu 31.12.2016. Súd má za to, že je potrebné rešpektovať zásadu zmluvnej voľnosti, ktorá je jednou zo základných a nosných zásad záväzkového práva. Žalobcov návrh nespĺňa náležitosti neodkladného opatrenia vyžadované zákonom, žalobca nepreukázal trvanie nároku, ktorého ochrany sa domáha, ani jasne neurčil, odkladu akej povinnosti sa domáha. Súd v súlade s vyššie uvedeným a s prihliadnutím na zachovanie a rešpektovanie zmluvnej voľnosti strán rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodne až v konečnom rozhodnutí vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného špecifikovaného v článku IX podania žalobcu zo dňa 16.12.2016, bola a naďalej je potrebná bezodkladná úprava pomerov účastníkov konania, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca sa vo veci samej domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného, spočívajúceho v uzatvorení Dodatku č. 1 k Zmluve, ktorým má byť okrem iného predĺžený termín na splnenie povinnosti žalobcu v zmysle čl. III bod 5 Zmluvy. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že „po oboznámení sa s priloženými prílohami zistil, že ustanovenie čl. III bod 5 Zmluvy neupravuje povinnosti zmluvných strán, a teda neobsahuje žiadnu povinnosť žalovaného a nie je možné ani rozhodovať o odklade povinnosti podľa tohto ustanovenia, nakoľko ustanovenie čl. III bod 5 Zmluvy obsahuje synalagmatický záväzok, t.j. upravuje vzájomne zodpovedajúce práva a povinnosti žalobcu a žalovaného, kde zmluvnej povinnosti žalobcu bezplatne previesť a odovzdať skolaudované stavebné objekty a plánované investície podľa Dokumentácie do vlastníctva žalovaného v lehote do 31.12.2016, zodpovedá povinnosť žalovaného tieto prevziať a nadobudnúť do svojho vlastníctva. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16.12.2016 domáhal odkladu svojej vyššie špecifikovanej povinnosti, a to na čas do rozhodnutia vo veci samej, nakoľko je v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP potrebné bezodkladne upraviť pomery, pričom táto potreba naďalej trvá. 7. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia uviedol, že „v predmetnom ustanovení si strany slobodne a dobrovoľne upravili a dohodli podmienky zániku Zmluvy. Zmluva podľa citovaného ustanovenia zaniká pri naplnení dohodnutého predpokladu ex tunc, teda od počiatku, akoby k jej uzavretiu nikdy nedošlo“. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na to, že žalovaný listom zo dňa 12.12,2016, označeným ako „Vyjadrenie k žiadosti“, vyzval žalobcu na „bezodplatné prevedenie a odovzdanie vybudovaných stavebných objektov a investícií v zmysle Dokumentácie, ktorá tvorí prílohu č. 3 spomínanej zmluvy do vlastníctva Hlavného mesta SR Bratislavy v termíne dohodnutom s príslušnými kompetentnými oddeleniami Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy podľa typu odovzdávaných investícií“, pričom zároveň uviedol: „Ak takého vybudované objekty alebo investície zodpovedajúce uzatvorenej zmluve a jej dokumentácii nie sú vybudované, žiadame Vás o písomné oznámenie tejto skutočnosti.“ Žalobca dňa 30.12.2016, v čase rozhodovania o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní, listom označeným ako „Odopretie plnenia v zmysle Zmluvy o budúcej Kúpnej zmluve zo dňa 20.12.2016“ s poukazom na ustanovenie § 325 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Obch. zák.) v spojení s ustanovením § 261 ods. 2, oznámil žalovanému, že využíva svoje právo odoprieť plnenie záväzku podľa zákona a podľa Zmluvy, a že stavebné objekty a plánované investície podľa Zmluvy do vlastníctva Žalovaného neprevedie a neodovzdá, nakoľko žalovaný odmietol plniť svoju záväzkovú povinnosť z čl. IV bod 4 Zmluvy poskytovať vzájomnú súčinnosť pri plnení tejto Zmluvy tak, aby nebol zmarený účel Zmluvy. Žalobca opätovne poukázal na svoju dlhodobú aktivitu smerujúcu k splneniu záväzkov zo Zmluvy, pričom oznámil, že do efektívneho poskytnutia súčinnosti zo strany žalovaného považuje povinnosť plniť podľa čl. III bod 5 Zmluvy za neúčinnú (pozastavenú). Podľa cit. ust., ak teda strana vzájomného záväzkového vzťahu svoj záväzok nesplnila alebo nie je pripravená a schopná ho splniť, druhá strana môže vzniesť námietku nesplnenej zmluvy, čo v prípade oprávnenosti námietky dlžníkovi umožňuje neplniť svoj splatný (zročný) záväzok voči protistrane. Na základe predložených dôkazov založených v tomto konaní má žalobca za preukázané, že zo strany žalovaného nedošlo k splneniu zmluvných povinností (najmä povinnosti poskytovať vzájomnú súčinnosť pri plnení Zmluvy tak, aby nebol zmarený účel Zmluvy). Žalovaný preto nebol oprávnený domáhať sa plnenia povinností zo strany žalobcu a naopak žalobca bol oprávnený vzniesť námietku nesplnenej zmluvy a odoprieť plnenie povinnosti v zmysle čl. III bod 5 Zmluvy. 8. Žalobca je toho názoru, že je nutné nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 343 CSP) a vzhľadom na skutočnosti opísané v návrhu na jeho nariadenie ako aj v tomto odvolaní, je potrebné v zmysle kritéria efektívnosti vo vzťahu k sledovanému účelu z dôvodu potreby neodkladnej úpravy pomerov (§ 326 CSP), vyjasnenia medzi stranami sporu, že nedošlo k zrušeniu právneho úkonu (expirácii) a Zmluva je medzi stranami sporu platná a účinná a z dôvodu predchádzania vzniku škôd (skutočná škoda a ušlý zisk), do času rozhodnutia súdu vo veci samej. V opačnom prípade jeho nenariadenia, môže nastať situácia, že žalovaný uzavrie novú zmluvu s rovnakým alebo podobným predmetom ako je Zmluva, ktorá je premetom posudzovania vo veci samej. Žalovaný má s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že k automatickému odstúpeniu od Zmluvy zo strany oboch zmluvných strán a zrušeniu Zmluvy od počiatku v zmysle dojednania čl. III bod 5 Zmluvy nedošlo a Zmluva je naďalej platná a účinná. Záver súdu prvej inštancie, že „navrhované neodkladné opatrenie nepreukazuje dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, keďže Zmluva zanikla v súlade s dohodu strán k 31.12.2016“ (str. 3 bod 20 napádaného rozhodnutia), je nesprávny a ako taký zakladá odvolací dôvod v zmysle príslušných ustanovení CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia uvádza, že žalobcov návrh nespĺňa náležitosti neodkladného opatrenia vyžadované zákonom, žalobca nepreukázal trvanie nároku, ktorého ochrany sa domáha, ani jasne neurčil, odkladu akej povinnosti sa domáha. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 20.12.2010 uzatvorená so žalovaným nezanikla a nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana naďalej trvá, pričom v návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16.12.2016 je celkom jasne špecifikovaná povinnosť, odkladu ktorej sa domáha. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP naďalej trvá. Preto žiada, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 26 Cb/189/2016 - 126 zo dňa 11.01.2017 v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP zmenil a návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania. 9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalovaný sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 21. odôvodnenia uznesenia, a to, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamieta, nakoľko žalobcov návrh nespĺňa náležitosti neodkladného opatrenia vyžadované zákonom a žalobca nepreukázal trvanie nároku, ktorého ochrany sa domáha, ani jasne neurčil, odkladu akej povinnosti sa domáha. Žalovaný sa taktiež stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v zmysle bodov 17. a 18. odôvodnenia uznesenia, podľa ktorých „ustanovenie článku III bod 5 Zmluvy neupravuje povinnosti zmluvných strán, a teda neobsahuje žiadnu povinnosť žalovaného. V predmetnom ustanovení si strany slobodne a dobrovoľne v súlade so zásadou zmluvnej autonómie uplatňovanej v súkromnom práve upravili a dohodli podmienky zániku Zmluvy. Zmluva podľa citovaného ustanovenia zaniká pri naplnení dohodnutého predpokladu ex tunc, teda od počiatku, akoby k jej uzavretiu nikdy nedošlo. V navrhovanom neodkladnom opatrení žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou znášať odklad povinnosti v zmysle článku III bod 5 Zmluvy, avšak z citovaného ustanovenia žiadna povinnosť žalovanému nevyplýva, a teda nie je možné ani rozhodovať o odklade povinnosti podľa tohto ustanovenia“. V zmysle ustanovení § 488, 494 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak by malo mať ustanovenie článku III bod 5 Zmluvy povahu synalagmatického záväzku, tak ako uvádza žalobca, príp. len jednostranného záväzku žalobcu, tak by v ňom musel byť vyjadrený záväzok niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť, čomu by zodpovedalo oprávnenie žalovaného splnenie takéhoto záväzku požadovať. Citované ustanovenie Zmluvy však nepredstavuje uloženie zmluvnej povinnosti žalobcovi, ale vyjadruje len podmienku, za splnenia ktorej sa má automaticky za to, že obe zmluvné strany od tejto Zmluvy odstúpili a táto Zmluva sa od počiatku zrušuje. V prípade, ak budúci kupujúci (žalobca) najneskôr do 31.12.2016 neprevedie a neodovzdá budúcemu predávajúcemu (žalovaný) bezodplatne skolaudované stavebné objekty a plánované investície podľa Dokumentácie do vlastníctva (čo sa aj stalo), tak nedochádza k porušeniu zmluvnej povinnosti uloženej článkom III bod 5 Zmluvy, nakoľko týmto článkom sa žalobca k žiadnemu takémuto záväzku ani nezaviazal. Dochádza len k naplneniu podmienky, na ktorú strany sporu ako zmluvné strany vzájomnou dohodou, naviazali právny dôsledok, a to taký, že sa má automaticky za to, že obe zmluvné strany od tejto Zmluvy odstúpili a táto Zmluva sa od počiatku zrušuje. Žalobca sa tým pádom návrhom na vydanie neodkladného opatrenia ani nemohol domáhať odkladu svojej v neodkladnom opatrení špecifikovanej povinnosti, keďže v zmysle článku III bod 5 Zmluvy takúto povinnosť ani nemal. 10. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že až do efektívneho poskytnutia súčinnosti zo strany žalovaného považuje povinnosť plniť podľa čl. III bod 5 Zmluvy za neúčinnú (pozastavenú). Uvedené tvrdenie žalobcu je absolútne neopodstatnené a bez právneho významu. V prvom rade preto, že článok III bod 5 Zmluvy mu predmetnú povinnosť ani neukladá. Ďalej aj preto, že podľa § 493 Občianskeho zákonníka záväzkový vzťah (Zmluvu) nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Súvisiac s tým, tak podľa článku V bod 3 Zmluvy zmluvne strany sa dohodli, že túto Zmluvu možno meniť alebo doplniť len formou očíslovaných písomných dodatkov odsúhlasených a podpísaných oboma Zmluvnými stranami. V zmysle citovaných ustanovení platných právnych predpisov a zmluvných dojednaní, tak žalobca nemá oprávnenie jednostranne vyhlásiť, zmeniť a pod. akékoľvek ustanovenia Zmluvy za neúčinné, príp. pozastavené. V tomto prípade mu takéto oprávnenie nedáva tak Zmluva, ako ani platný právny poriadok. Citované ustanovenie v spojení so skutkovým stavom ani nemožno subsumovať pod ustanovenie § 325 Obchodného zákonníka, nakoľko na jeho aplikáciu neboli splnené podmienky. Ďalej podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Žalovaný má za to, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom neopísal rozhodujúce skutočností odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca síce vo svojom odvolaní uvádza, že „je potrebné v zmysle kritéria efektívnosti vo vzťahu k sledovanému účelu z dôvodu potreby neodkladnej úpravy pomerov (§ 326 CSP), vyjasnenia medzi stranami sporu, že nedošlo k zrušeniu právneho úkonu (expirácii) a Zmluva je medzi stranami sporu platná a účinná a z dôvodu predchádzania vzniku škôd (skutočná škoda a ušlý zisk), do času rozhodnutia súdu vo veci samej. V opačnom prípade jeho nenariadenia, môže nastať situácia, že žalovaný uzavrie novú zmluvu s rovnakým alebo podobným predmetom ako je Zmluva, ktorá je premetom posudzovania vo veci samej.“ Citovaná argumentácia žalobcu je nepravdivá a neopodstatnená, nakoľko súd prvej inštancie bude otázku, či došlo alebo nedošlo k zrušeniu Zmluvy v zmysle článku III bod 5 Zmluvy riešiť v samotnom konaní ako otázku predbežnú a nie je potrebné odpoveď na ňu nahrádzať nariadením neodkladného opatrenia. Taktiež nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že k automatickému odstúpeniu od Zmluvy zo strany oboch zmluvných strán a zrušeniu Zmluvy od počiatku v zmysle dojednania čl. III bod 5 Zmluvy nedošlo a Zmluva je naďalej platná a účinná. Preto žiada Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, aby rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I ako súdu prvej inštancie - uznesenie č. k. 26 Cb/189/2016 - 126 zo dňa 11.01.2017 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 329 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 19. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 20. V zmysle citovaných ustanovení zákona súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote a bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 21. Ako uvádza ustálená judikatúra Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazne preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. 22. Vzhľadom na povahu požadovaného neodkladného opatrenia má odvolací súd za to, že žalobca požadoval jeho nariadenie z dôvodu potreby neodkladne upraviť pomery, nakoľko mu žalovaný neposkytol súčinnosť podľa Zmluvy a neodovzdal mu do užívania nehnuteľnosti, v dôsledku čoho žalobca nemohol na predmetných nehnuteľnostiach vybudovať dohodnuté stavebné objekty. V prípade zrušenia zmluvy podľa čl. III bod 5 Zmluvy, by došlo, podľa žalobcu, k vzniku škôd - preinvestované finančné prostriedky, príp. k ušlému zisku z realizácie investičného zámeru podľa Zmluvy, poškodeniu dobrej povesti žalobcu, čomu chce žalobca predísť nariadením neodkladného opatrenia. Úlohou súdu je predovšetkým posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 23. Je nesporné, že sporové strany uzatvorili dňa 08.08.2008 Dohodu o vzájomnej spolupráci, kde sa zaviazali poskytovať si vzájomnú súčinnosť potrebnú pre realizáciu víťazného súťažného návrhu Štúdie k investičnému zámeru využitia Predstaničného priestoru Hlavnej železničnej stanice v Bratislave. Mestské zastupiteľstvo Hlavného mesta SR Bratislava uznesením č. 1189/2006 zo dňa 26.10.2006 schválilo uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve so žalobcom. Dňa 17.12.2010 sporové strany uzavreli Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len Zmluva). Z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného uvedených v čl. IV bod 4 hrozí, že žalobca nebude môcť splniť zmluvnú povinnosť čl. III bod 5 Zmluvy, pričom môže dôjsť k automatickému odstúpeniu od Zmluvy a k jej zrušeniu od počiatku. 24. Odvolací súd je toho názoru, že z čl. III. bod 5 Zmluvy, podľa ktorého „V prípade, ak Budúci kupujúci najneskôr do 31.12.2016 neprevedie a neodovzdá Budúcemu predávajúcemu bezodplatne skolaudované stavebné objekty a plánované investície podľa Dokumentácie do vlastníctva, má sa automaticky za to, že obe Zmluvné strany od tejto Zmluvy odstúpili a táto Zmluva sa od počiatku zrušuje“, vyplýva, že žalobca musí do termínu 31.12.2016 previesť na žalovaného skolaudované stavebné objekty, v opačnom prípade Zmluva zanikne. V danom prípade nie je rozhodujúce, či k zrušeniu Zmluvy od počiatku dôjde v dôsledku porušenia o povinnosti žalobcu (ako tvrdí žalobca) alebo v dôsledku nesplnenia podmienky, na ktorú sa žalobca zaviazal (ako tvrdí žalovaný). Rozhodujúce je, či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené. Osvedčené skutočnosti musia spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd musí z nich pri rozhodovaní vychádzať. 25. Podľa odvolacieho súdu žalobca potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami osvedčil. Bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobca osvedčil, že prevedenie a odovzdanie žalovanému bezodplatne skolaudované stavebné objekty a plánované investície podľa Dokumentácie do vlastníctva podľa čl. III bod 5 Zmluvy, je viazané na poskytnutie súčinnosti žalovaného v zmysle čl. IV bod 4 Zmluvy tak, aby nebol zmarený účel Zmluvy. Osvedčil, že na poskytnutie súčinnosti vyzýval žalovaného už listami zo dňa 09.03.2012, 20.03.2012, 23.05.2012, 21.07.2015, kde žiadal o protokolárne odovzdanie nehnuteľností, bez čoho nie je možné vybudovať stavebné objekty. Podľa odvolacieho súdu, bez splnenia súčinnosti žalovaného nie je možné splniť čl. III bod 5 Zmluvy a javí sa, že tento článok nemohol nadobudnúť účinnosť. Preto záver súdu o tom, že Zmluva zanikla v súlade s dohodou strán ku dňu 31.12.2016 a nároku žalobcu nie je možné poskytnúť ochranu, je v tomto štádiu konania vzhľadom na nevyužitie procesnej obrany a procesného útoku zo strany sporových strán, predčasné. Odvolací súd podotýka, že žalobca využil aj odopretie plnenia Zmluvy v zmysle § 325 v spojení s § 261 ods. 2 Obch. zák., ktoré bolo doručené žalovanému dňa 30.12.2016. Vznesenie námietky nesplnenia Zmluvy umožňuje žalobcovi nesplniť čl. III bod 5 Zmluvy až do poskytnutia súčinnosti žalovaného. Žalobca teda opísal rozhodujúce skutočnosti (ktoré osvedčil) odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Osvedčené skutočnosti sa vzhľadom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné. Nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu a k neprimeranej ujmy na strane žalobcu, ktorej sa nariadením neodkladného opatrenia má predísť. Je tiež nepochybné, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 343 CSP). 26. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v samostatnom konaní bude súd ako predbežnú otázku riešiť, či došlo alebo nedošlo k zrušeniu Zmluvy v zmysle článku III bod 5 Zmluvy. Nesúhlasí však s tvrdením žalovaného, že z tohto dôvodu nie je potrebné odpoveď na túto otázku nahrádzať nariadením neodkladného opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu nevydaním neodkladného opatrenia žalobcovi hrozí vznik, resp. rozširovanie škody, či inej ujmy, došlo by k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. Okrem toho neodkladné opatrenie je iba dočasné a neobmedzí žalovaného neprimeraným spôsobom. 27. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 28. O náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). O dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).