Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/4/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315214053 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315214053.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. L., I. XX.XX.XXXX, Z. U. W., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - B.. N. V., I. XX.X.XXXX, Z. F. M. XX, XXX XX M., zastúpená splnomocnenou spoločnosťou: NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava a otec - R.. B. L., I. XX.X.XXXX, Z. Š. XXX, XXX XX I., zastúpený splnomocneným právnym zástupcom: Mgr. Štefan Jakab, advokát so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/234/2015-427 zo dňa 21. júna 2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/234/2015-427 zo dňa 21. júna 2017 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesenie č. k. 37P/234/2015-427 zo dňa 21. júna 2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým je otec oprávnený sa stretávať s maloletým dieťaťom: J. L., I. XX.XX.XXXX, počas letných prázdnin v roku 2017 v čase od 01.08. od 09:00 hod. do 13.08. do 18:00 hod., s tým, že maloleté dieťa si otec prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi preukaz zdravotného poistenia a cestovný pas, ktorý uvedené doklady vráti pri odovzdaní maloletého dieťaťa matke. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Okresný súd rozhodol vo veci návrhu otca maloletého, ktorý bol podaný na Okresnom súde Bratislava III dňa 26.6.2015 a v tomto konaní otec podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 26.05.2017, ktorým žiadal o úpravu styku s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin, vianočných sviatkov a jarných školských prázdnin. Skutkovo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tvrdením, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 9P/72/2012-1259, ktorý bol zmenený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/221/2014-1417 bol upravený styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený so synom sa stretávať v nepárnom kalendárnom týždni v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku v utorok v týždni od 15:00 hod. do 18:00 hod. s výnimkou liečebných pobytov maloletého s tým, že otec maloletého v určený deň a hodinu prevezme a odovzdá matke v mieste bydliska maloletého. Matka otcovi styk neumožňuje a marí ho pod rôznymi zámienkami. V dôsledku nerealizovania stykov otec podal návrh na výkon rozhodnutia. Otec návrhom zo dňa 26.06.2015 a aj 20.06.2016 žiadal o rozšírenie styku na obdobie letných prázdnin a súd návrhu vyhovel. Matka zmarila otcovi styk počas prázdnin roka 2015. Otec návrhom zo dňa 17.08.2015 po neumožnení styku žiadal o rozšírenie styku od 16.10.2015 do 01.11.2015 a na čas vianočných sviatkov. Okresný súd Bratislava III žiadosti čiastočne vyhovel, Krajský súd v Bratislave rozhodol o zamietnutí návrhu otca. Otec s matkou komunikuje len prostredníctvom e-mailov, nakoľko iná komunikácia je zneužívaná v neprospech otca. Náhradné termíny za nezrealizovaný styk matka otcovi nikdy neposkytla a ani neposkytne. Otec predpokladá, že nastane situácia ako po minulé roky, že matka zoberie maloletého na dovolenku a na obdobie dvoch až troch týždňov nebude mať so synom žiaden kontakt. Po každej dovolenke alebo liečbe maloletý náhle ochorel alebo mal zdravotné problémy. Konanie vo veci samej prebieha už takmer dva roky, pojednávanie bolo odročené na neurčito. Rozšírenie styku otec odôvodňuje tiež vekom a záujmom o syna a neochotou matky umožniť styk syna s otcom. Otec sa dokáže o maloleté dieťa postarať. Nerealizovanie styku hlásil kolíznemu opatrovníkovi a žiadal ho o pomoc a dohovor matke. Vzhľadom na dlhodobú nečinnosť a neústretovosť matky smerom k rozvíjaniu vzťahu otca s so synom, ako aj na absenciu úpravy styku otca počas letných, vianočných a jarných prázdnin, má otec dôvodnú obavu, že matka mu úpravu styku neumožní a bude ho mariť. 3. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1 CSP a podľa § 360 CMP v spojení s § 36 ods. 1 Zákona o rodine a rozhodol s odôvodnením, že v danom prípade je evidentná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko medzi rodičmi pretrváva konflikt spočívajúci v neschopnosti dohodnúť sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v časti úpravy styku otca s maloletým. Podľa názoru súdu striktná a vykonateľná úprava stretávania eliminuje ďalšie potenciálne dohodovanie medzi rodičmi, ktoré by zbytočne zaťažovalo maloletého, preto upravil styk otca so synom na obdobie letných prázdnin roku 2017. Podľa súdu je výrok rozhodnutia v najlepšom záujme dieťaťa, poskytuje dostatočný časový priestor pre otca aj maloletého na spoločné strávenie obdobia letných dovoleniek. Úprava styku otca s maloletým vo zvyšnom období prázdnin a sviatkov počas školského roka podľa názoru súdu nie je potrebná, nakoľko vo veci samej bude postupovať v zmysle zásady rýchlosti a hospodárnosti konania a rozhodne v čo najkratšom možnom čase. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP 4. Proti uzneseniu podala odvolanie matka, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu a navrhla aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Matka namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka v podanom odvolaní uviedla, že nie je potrebné upraviť pomery v danej veci, pretože styk otca s maloletým sa realizuje priam ukážkovo v zmysle právoplatného rozhodnutia Krajského súdu a je nehoráznym klamstvom otca, že od marca do polovice septembra roku 2017 otec nebude mať žiadnu možnosť maloletého vidieť. Matka nesúhlasí s výrokom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Tiež pokiaľ ide o rozhodnutie, že spolu s dieťaťom má odovzdať otcovi aj preukaz zdravotného poistenia a cestovný pas, pretože v oboch nie je špecifikované na meno koho majú znieť a o aké zdravotné poistenie či verejné alebo iné sa má jednať. Podľa matky ak jeden z rodičov plánuje stráviť dovolenku s maloletým dieťaťom mimo územia Slovenskej republiky je oprávnený si samostatne vybaviť platný cestovný doklad dieťaťa. Pokiaľ ide o dobu, kedy súd upravil styk vo výroku uznesenia, matka uvádza, že maloletý doteraz u svojho otca neprespal ani jednu noc a rozhodnutie súdu o tom, že maloletý strávi 13 dní u svojho otca vrátane nocí, považuje matka za mimoriadne necitlivé a nedokáže si momentálne predstaviť čo to napácha s psychickým stavom maloletého. Nedokáže pochopiť, čo viedlo súd prvej inštancie k tomuto rozhodnutiu, pretože na pojednávaní v máji 2017 matka súdu predniesla svoj návrh, že prespávanie má začať postupne a pozvoľna a nie na silu proti vôli dieťaťa. Dieťa nedokáže pochopiť čo je to dĺžka 13 dní a koľko času musí prejsť, keď bude odlúčené od matky a matka predpokladá, že to u dieťaťa vyvolá mimoriadnu stresovú reakciu. Keď matka navrhne maloletému či by chcel u svojho otca prespať, maloletý odpovedá nie, tému končí a prepuká v plač. Nie je možná s ním žiadna diskusia, ani prehováranie na túto tému. Doteraz všetky návrhy otca na úpravu jeho styku s maloletým počas prázdnin boli zamietnuté a preto takýto postup súdu považuje matka za nesprávny a odporujúci záujmom maloletého dieťaťa, keď upravil styk otca s maloletým tak ako je uvedené vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie. Matka preto navrhla aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a návrh otca zamietol. 5. K odvolaniu matky sa vyjadril podaním zo dňa 18.08.2017 otec, ktorý navrhol, aby odvolací súd na odvolaniu matky nevyhovel a uznesenie potvrdil. Vo svojom vyjadrení otec uvádza obdobia, kedy sa mal uskutočňovať jeho styk s maloletým a ako stretnutie prebiehalo s tým, že žiada súd, aby rešpektoval právo maloletého na rodinu a na stretávanie sa s otcom, ktorému matka styk neumožní. 6. K odvolaniu matky sa vyjadril UPSVaR Pezinok, pracovisko Senec, podaním zo dňa 24.01.2018, ktorý navrhol odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že v čase, ktorý bol určený na styk otca s maloletým, kedy bol oprávnený otec maloletého od matky prevziať a to dňa 01.08.2017 vykonal intervenciu pri odovzdávaní maloletého otcovi. Z pripojenej prílohy vyplýva, že otec v uvedený deň pred vchodom do bytu matky sa s matkou skontaktoval telefonicky a matka mu oznámila, že maloletý je chorý, má zápal stredného ucha a má byť v kľude. Dňa 02.08.2017 úrad práce vykonal neohlásenú návštevu domácnosti u maloletého J. L. v čase o 11:20 hodine a matke pred vchodom do domácnosti zatelefonoval. Matka umožnila úradu práce vstup do domácnosti. Bolo zistené, že maloletý ležal v posteli a pozeral si časopisy bol veľmi milý, komunikatívny bezprostredne sa rozprával. Uviedol, že je chorý, berie lieky. Maloletý uviedol, že nemôže ísť s otcom na dovolenku do Talianska, a že ho tatino chcel zobrať na dovolenku, aj keď je chorý. Vo vyjadrení úrad práce ďalej oznámil, že dňa 08.08.2017 vo večerných hodinách matka odovzdala maloletého otcovi. Otec úradu práce dňa 16.08.2017 zaslal e- mail s fotografiami a informoval úrad práce o letnej dovolenke s maloletým J.. Vo vyjadrení k odvolaniu matky, úrad práce navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 37P/234/2015-427. 7. Krajský súd v Bratislave preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, , § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. 8. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia, ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre úplnosť a na doplnenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 9. Otec maloletého v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov do času, kým súd vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému rozhodne. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Odvolací súd k námietke matky v podanom odvolaní, v ktorom vytýkala súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku, na základe predložených listín, potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. V danom prípade preto námietka matky v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení, nebola dôvodná. 11. Odvolací súd v súvislosti s uvedenou námietkou matky, sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov nariadením neodkladného opatrenia a poukazuje na tvrdenie otca maloletého v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že matka mu neumožňuje styk s maloletým v potrebnom rozsahu a rovnako poukazuje na vyjadrenie matky v podanom odvolaní, že matka navrhuje odvolaciemu súdu rozhodnúť tak, že návrh otca sa zamietne, z čoho nepochybne vyplýva skutkový stav, že matka nekoná v záujme maloletého a nerešpektuje právo druhého rodiča na výchovu a starostlivosť o maloletého, formou realizácie styku a preto je rozhodnutie okresného súdu správne a vychádza zo správneho skutkového zistenia, čo bolo potvrdené aj vyjadrením matky v podanom odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne a odmieta umožniť styk otca s maloletým. Správnosť záveru súdu prvej inštancie, že rodičia sa nedokážu na styku otca s maloletým dohodnúť a preto je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle návrhu otca, nepochybne vyplýva z obsahu návrhu otca a obsahu odvolania matky. 12. Pokiaľ matka v podanom odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v tej súvislosti treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 13. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1 CSP a podľa § 360 CMP v spojení s § 36 ods. 1 Zákona o rodine a v zmysle týchto ustanoví aj správne právne posúdil danú vec. Pokiaľ matka v podanom odvolaní namietala, že okresný súd nesprávne právne posúdil návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, v podanom odvolaní neuviedla konkrétne, ktoré zákonné ustanovenie nepovažovala matka sa správne použité, prípadne aký iný právny predpis mal súd na návrh otca aplikovať. V prípade, že matka namietala, že súd zo skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery, keď vyhovel návrhu otca, odvolací súd zastáva názor, že záver súdu prvej inštancie vo výroku odvolaním matky napadnutého uznesenia je správny a pochybenie zo strany okresného súdu nebolo odvolacím súdom zistené a matkou v podanom odvolaní preukázané. 14. V súvislosti so správnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie je potrebné tiež poukázať na ďalšiu právu úpravu, okrem uvedenej v uznesení okresného súdu. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 15. V danom prípade okresný súd správne dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Nemožno sa stotožniť s tvrdením matky, že rozhodnutie okresného súdu treba považovať za mimoriadne necitlivé a matka si nedokáže momentálne predstaviť, čo to napácha s psychickým stavom maloletého a nedokáže pochopiť, čo viedlo súd prvej inštancie k tomuto rozhodnutiu, pretože na pojednávaní v máji 2017 matka súdu predniesla svoj návrh, že prespávanie maloletého u otca má začať postupne a pozvoľna a nie na silu proti vôli dieťaťa. Matka tiež uviedla, že doteraz všetky návrhy otca na úpravu jeho styku s maloletým počas prázdnin boli zamietnuté a preto takýto postup súdu považuje matka za nesprávny a odporujúci záujmom maloletého dieťaťa, keď upravil styk otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie. Matka preto navrhla aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a návrh otca zamietol. 16. S uvedenými námietkami matky voči rozhodnutiu okresného súdu sa odvolací súd nestotožňuje z nasledovných dôvodov. Pre rozhodnutie o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti sú rozhodujúce kritéria podľa § 25 a § 36 Zákona o rodine. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa ods. 1, alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Medzinárodné pramene práva, európska judikatúra, ako aj slovenský Zákon o rodine už úplne jednoznačným spôsobom zmenili svoj postoj k postaveniu rodičov pri realizácii výkonu ich rodičovských práv a povinností. Pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a nespráva sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Pri rozhodovaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, treba aplikovať povinnosti, ktoré štátu vyplývajú z pozitívneho záväzku v rodinnoprávnych vzťahoch. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom čo je, alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja, jednak na zmenu rozhodnutia o zverení a to aj bez návrhu. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Dáva záruky toho, že dieťa bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi, bude manipulované, citovo vydierané, programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa. 17. Z obsahu spisu a zo skutočností tvrdených otcom maloletého v podanom návrhu vyplýva, že otec maloletého žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým, pretože matka mu bráni v stretávaní a neumožňuje mu riadne vykonávať jeho rodičovské práva a povinnosti. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 325 ods. 2 demonštratívne vymenúva, čo môže byť obsahom neodkladného oparenia. Zo samotného znenia je zrejmé, že tento výpočet nie je ohraničený a konečný, ale je len demonštratívny. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu a stav, aký doteraz trvá medzi rodičmi maloletého je potrebné, aby súd dočasne upravil pomery účastníkov, teda rodičov maloletého a upravil styk otca s maloletým v súlade s ustanovením § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. tak, že otec maloletého je oprávnený stretávať sa s maloletým v určenom čase, priznáva sa mu právo maloletého prevziať od matky v určenom čase a povinnosť maloletého odovzdať matke v určenom čase a na určenom mieste. Matke sa zároveň ukladá povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať s tým, že otec je povinný maloletého matke v určenom čase vrátiť. 18. V danom prípade je maloletý v starostlivosti matky, ktorá sa o neho riadne stará a zabezpečuje všetky jeho potreby. Matka je preto povinná rešpektovať práva otca na výkon jeho rodičovských práv a povinností. Pokiaľ matka nebude rešpektovať rozhodnutie súdu, ktorým je upravený styk otca s maloletým, potom bude možné zo strany otca žiadať zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. V tej súvislosti je potrebné opakovane zdôrazniť, ako bolo už uvedené, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to nie je možné, potom v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady a okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa. Bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je výrazný nedostatok vo výchove dieťaťa a je jedným z dôvodov pre zmenu výchovného prostredia maloletého. Je potrebné tiež zdôrazniť, že jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní vo veci o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti, je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Pokiaľ ide o námietku matky, že okresný súd nešpecifikoval, aké zdravotné poistenie má dieťa a aké je číslo jeho cestovného dokladu, odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, tak matka by mala mať prístup k dokladom maloletého a mala by vedieť, ktoré doklady sa týkajú maloletého dieťaťa tak, ako je dieťa uvedené a označené v úvodnej časti tohto uznesenia ako aj uznesenia okresného súdu. Preto nemožno považovať námietku matky, týkajúcu sa osobných dokladov maloletého, za závažný nedostatok a pochybenie okresného súdu, ako aj matkou označený dôvod pre zmenu rozhodnutia okresného súdu. 19. Pre doplnenie odvolací súd poukazuje na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, a preto je predovšetkým povinnosťou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti zabezpečiť, aby bolo realizované právo druhého rodiča na styk s dieťaťom a ak to nie je možné, je takýto rodič výchovne nespôsobilý a takýto stav a správanie rodiča, ktorý neumožňuje druhému rodičovi (ktorému nebolo dieťa zverené) styk s dieťaťom, je možné napraviť zmenou výchovného prostredia dieťaťa tak, aby bolo zabezpečené právo dieťaťa na styk s druhým rodičom, resp. aby bolo zabezpečené právo detí na rodičovskú starostlivosť, vyplývajúce z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. 20. Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd v súlade s uvedenými ustanoveniami správne právne posúdil danú vec a rozhodol v súlade so zákonom. Námietka matky v podanom odvolaní, ktorá sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, preto nie je opodstatnená. 21. Pretože uznesenie okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov konania na súde prvej inštancie, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p., a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody. 22. Odvolací súd v danom prípade rozhodoval s prihliadnutím na ustanovenie § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, pre neodkladné opatrenie je rozhodnúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a z dôvodu, že v čase vydania uznesenia súd prvej inštancie vychádzal zo správnych skutkových a právnych záverov, bolo jeho rozhodnutie správne a odvolanie matky nebolo dôvodné. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 C.s.p. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).