Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/708/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315214053 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1315214053.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : J. L., I..XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matka - B.. N. V., I.. XX.X.XXXX, Z. F. M. XX, XXX XX M., zastúpená NIKU& partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, a otec - R.. B. L.Ž., I.. XX.X.XXXX, Z. Š. XXX, XXX XX I., zastúpený Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom, so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.09.2015, č.k. 37P/234/2015-113, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom uznesení súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci upravil styk otca s maloletým J. L., I.. XX.XX.XXXX v čase Vianočných sviatkov kalendárneho roka 2015 od 25.12.2015 od 09,00 hod. do 01.01.2016 do 18,00 hod. nepretržite s tým, že otec v určenom čase maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky a vo zvyšku návrh otca zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil § 102 ods.1, § 75 ods.1,2,4,6,8, O.s.p. a vecne tým, že mal po oboznámení sa s okolnosťami prípadu za preukázanú čiastočnú dôvodnosť návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia a i naliehavosť právneho záujmu na jeho nariadenie. Za preukázanú mal potrebu úpravy styku otca s maloletým počas Vianočných prázdnin 2015, dôvodiac, že sa jedná o čas, kedy je možné intenzívnejšie rozvíjať vzťahy rodičov s maloletými deťmi. Prihliadol na tvrdenie otca o údajnom marení už nariadeného styku zo strany matky, ako aj na skutočnosť, že obaja rodičia majú právo tráviť s deťmi Vianočné sviatky. Vzhľadom na závažnosť prejednávanej veci a vzťahov medzi účastníkmi konania, ako aj prebiehajúce prázdninové obdobie považoval úpravu styku otca s maloletým v presne vymedzenom špecifickom období za potrebnú. Za preukázanú nemal potrebu dočasnej úpravy styku v zmysle návrhu otca počas mesiaca október 2015, ktorou otec sledoval náhradu za nerealizovaný styk v čase letných prázdnin. V tomto smere nevidel dostatočný dôvod na využitie inštitútu predbežného opatrenia, ktorý má byť použitý len v prípade naliehavej potreby v prípadoch život, zdravie a všestranný vývoj ohrozujúcich, zohľadňujúc aj matkou deklarované rehabilitačné cvičenie maloletého naplánované na mesiac október 2015. Konštatoval, že dieťa potrebuje vo svojom živote tak ženský vzor matky, ako i mužský vzor otca, nakoľko obaja rodičia mu v živote poskytujú dôležité stimuly a podnety k rozvíjaniu svojich spoločenských zručností a orientovania sa v medziľudských vzťahoch a interakcii, každý z hľadiska svojej úlohy a postavenia v živote dieťaťa. Zdôraznil, že zabraňovanie jedného rodiča v styku maloletého dieťaťa s druhým rodičom, ktorý dieťa nemá v osobnej starostlivosti, je z hľadiska budúceho vývoja osobnosti dieťaťa kontraproduktívne. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrh otca ako nedôvodný zamietol. Poukázala na to, že z návrhu na vydanie predbežného opatrenia nevyplývajú žiadne dôkazy, z ktorých by mohol mať súd osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenie a dôvodnosť nariadenia napadnutého predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa vychádzal iba z tvrdení otca, ktoré si bez ďalšieho dokazovania osvojil. Uviedla, že návrh otca považuje za tendenčný, obsahujúci prevažne nepravdivé tvrdenia, v snahe zdiskreditovať jej osobu ako rodiča, krivým obviňovaním z údajného marenia realizácie styku. Mala za to, že výrok napadnutého uznesenia je neurčitý a nevykonateľný, keď Vianočné sviatky v kalendárnom roku 2015 tak ako v každom kalendárnom roku trvajú výlučne 3 dni v období od 24.12.2015 do 26.12.2015 a nie v rozmedzí tak ako ich definoval prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí. Nestotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia je čiastočne dôvodný a naliehavý právny záujem na jeho nariadenie je čiastočne daný, keď predbežné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a jeho účelom nie je nahrádzať meritórne rozhodnutie súdu vo veci samej. V tomto smere poukázala na úpravu styku otca s maloletým rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. 9P/72/2012-1259, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/221/2014-1417, ktorého realizáciou má otec zabezpečené právo stretávať sa s maloletým aj počas Vianoc v každom kalendárnom roku. Uviedla, že otec doposiaľ realizuje svoj styk s maloletým v rozsahu určenom rozhodnutím súdu, ktorý mu vždy umožňuje, s výnimkou ochorenia dieťaťa alebo jeho účasti na rehabilitačných pobytoch, o ktorých vždy vopred informuje otca, Okresný súd Bratislava III a ÚPSVaR Senec. Samotná skutočnosť, že na návrh otca prebieha súdne konanie o výkon súdneho rozhodnutia, nie je dôkazom toho, že by z jej strany dochádzalo k svojvoľnému mareniu jeho styku. Pokiaľ súd v odôvodnení uznesenia konštatuje, že prihliadol na vek maloletého dieťaťa a na jeho naviazanosť na ňu, samotný výrok uznesenia uvedenému odporuje. Uviedla, že maloletý je vzhľadom k svojmu veku (3 roky) a vážnemu zdravotnému stavu, na ňu mimoriadne citovo naviazaný. Maloletý si neustále vyžaduje jej osobnú prítomnosť a to najmä pri zaspávaní a nočnom budení, pričom u otca doposiaľ neprespal ani jednu noc. Je toho názoru, že za týchto okolností takéto náhle a dlhodobé odlúčenie od nej, by mohlo spôsobiť vážne a negatívne dôsledky na psychike maloletého. Má za to, že rozšírenie styku otca s maloletým je potrebné realizovať postupne a nie nárazovo tak, ako to rozhodol prvostupňový súd v nariadenom predbežnom opatrení. Uviedla, že maloletý po čase strávenom s otcom nerozpráva, uzatvára sa do seba, od otca jej bol opakovane odovzdaný pozvracaný, resp. zvracal po príchode domov. Znalecký posudok predložený otcom a vypracovaný na jeho žiadosť, ktorým otec preukazuje svoju spôsobilosť postarať sa o dieťa, za týchto okolností nemôže byť objektívnym dôkazom, o ktorý je možné spoľahlivo oprieť aj rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia. Je toho názoru, že otec neosvedčil danosť nároku ani naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala bezodkladný a okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov konania. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec maloletého navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a predbežným opatrením rozšíril jeho styk s maloletým aj v čase jarných prázdnin roka 2016, od piatka 19.02.2016 od 15.30. hod do nedele 28.02.2016 do 18.00 hod s uložením povinnosti matke odovzdať mu preukaz poistenca a cestovný pas maloletého. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého nepreukázal potrebu dočasnej úpravy styku v mesiaci október 2016 ( namiesto nerealizovaného nariadeného predbežného opatrenia počas letných prázdnin), keď predmetná úprava bola v záujme maloletého na rozvíjanie ich vzájomných citových väzieb. Nakoľko v danej veci ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu a v ktorom súd ako prvoradý skúma záujem maloletého navrhol rozšírenie styku s maloletým predbežným opatrením aj počas jarných prázdnin 2016, ktoré ako uviedol, nemal zatiaľ možnosť so synom stráviť. V tomto smere poukázal aj na súhlasné stanovisko UPSVaR Senec s odporúčaním rozšírenia jeho styku s maloletým, ako aj na záujem maloletého. Matka a otec vo svojich písomných vyjadreniach k odvolaniu zotrvali na svojich vyjadreniach a stanoviskách. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a odvolanie otca dôvodné nie je. Podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie. Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi; ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná; ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Ďalším zákonným predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Neznamená to však, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Inštitút predbežného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Odvolací súd po zohľadnení okolnosti prípadu v danej veci dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia rozšírením styku upraveného už rozsudkom ( Okresného súdu Pezinok č.k. 9P/72/2012-1259 zo dňa 04.03.2014 a Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/221/2014-1417 ), nie je dôvodný, keďže otec neosvedčil potrebu ním navrhovanej dočasnej úpravy. Pokiaľ ide o obsah podaného návrhu, ktorým otec osvedčoval svoj nárok treba uviesť, že v ňom absentovalo akékoľvek osvedčenie konkrétnej skutočnosti svedčiacej o existencii naliehavej a nevyhnutnej potreby dočasnej úpravy, z ktorej by vyplývala nutnosť nariadenia predbežného opatrenia v navrhovanom znení. Z obsahu spisu v danom štádiu konania vyplýva, že otec má zabezpečené právo styku s maloletým na základe právoplatného rozsudku v každom nepárnom týždni kalendárneho roku v sobotu od 09.00 hod do 19.00 hod a v každom párnom týždni kalendárneho roku v utorok a od 15.00 hod do 18.00 hod s výnimkou liečebných pobytov maloletého. Na základe takto zisteného skutkového stavu potom nie je možné bez ďalšieho vyvodiť stav ohrozenia maloletého dieťaťa, majúci za následok nutnosť okamžitej otcom navrhovanej súdnej úpravy v otázke predbežného rozšírenia styku, pričom terba zdôrazniť, že predbežným opatrením nemožno nahrádzať rozhodnutie súdu vo veci samej, ktoré súd vydá na základe výsledkov vykonaného dokazovania. K uvedenému odvolací súd dodáva, že doposiaľ platná úprava styku otca s maloletým a jeho realizácia v dostatočnej miere v záujme maloletého vytvára priestor, pre udržiavanie a budovanie vzájomných vzťahov medzi otcom a maloletým. Odvolací súd s poukazom na uvedené uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.