Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoPv/2/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117204055 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1117204055.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: MAFRA Slovakia, a.s., Nobelova 34, Bratislava, IČO: 31 333 524, zast.: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758 proti žalovanému: Slovakia Online s.r.o., Riazanská 57, Bratislava, IČO: 31 402 445, zast.: Mgr. Lenka Pištová, advokátka, Račianska 66, 831 02 Bratislava o nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33CbPv/1/2017-32 zo dňa 20.3.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33CbPv/1/2017-32 zo dňa 20.3.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadení neodkladného opatrenia voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 24.2.2017 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa: - vykonávania extrakcie a reutilizácie kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatných častí obsahu jednotlivých vydaní periodickej tlače T. U., Q. U., Stratégie, Obchod a stránok webového sídla T..sk, na účely poskytovania služby spočívajúcej v monitoringu periodickej tlače alebo webových stránok - vykonávania opakovanej a systematickej extrakcie alebo reutilizácie nepodstatných častí obsahu jednotlivých vydaní periodickej tlače T.A. U., Q. U., Stratégie, Obchod a stránok webového sídla T..sk, na účely poskytovania služby spočívajúcej v monitoringu periodickej tlače alebo webových stránok - zaraďovania slovesných diel uverejnených v denníku periodickej tlače T. U., Q. U., Stratégie, Obchod a stránok webového sídla T..sk, vrátane ich rozmnoženín, do databázy, ktorú využíva na poskytovanie služby spočívajúcej v monitoringu periodickej tlače alebo webových stránok, a to až do rozhodnutia vo veci samej. 2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je vydavateľom viacerých titulov periodickej tlače, medzi inými aj denníka periodickej tlače T. U., Q. U., Stratégie, Obchod a je prevádzkovateľom spravodajského internetového portálu T..sk. Žalovaný v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytuje tretím osobám odplatnú službu monitoring médií. Zo E..sk vyplýva, že monitoruje viac ako 300 médií, obsah, ktorý je v tých médiách zverejnený, nepretržite zaraďuje do svojej databázy, ktorá obsahuje dáta od roku 1995 a svojim klientom umožňuje neustály prístup do tejto databázy alebo na základe kľúčových slov zo svojej databázy vyberie požadované články, ktoré poskytne svojim klientom. Žalobca na základe zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi ním a žalovaným 7.6.2013 poskytoval žalovanému dáta uverejnené v periodickej tlači a zároveň udelil týmto súhlas žalovanému na ďalšie používanie takto poskytnutého obsahu v rámci služby monitoring médií, ktorú povinný poskytuje tretím osobám počas trvania zmluvy o spolupráci. Žalobca listom z 8.6.2016 ukončil trvanie zmluvy o spolupráci dňom 31.12.2016. Žalobca ponúkol žalovanému možnosť udelenia súhlasu na používanie obsahu, ktorý je uverejňovaný v periodickej tlači vydávanej žalobcom a/alebo na webových stránkach prevádzkovaných žalobcom, avšak žalovaný s navrhnutými podmienkami nesúhlasil. Žalobca neudelil žalovanému súhlas na používanie obsahu, ktorý je uverejňovaný v periodickej tlači a/alebo na webových stránkach prevádzkovaných žalobcom od 1.1.2017. Žalobca na základe údajov uvedených v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády SR zistil, že žalovaný aj po 31.12.2016 poskytuje tretím osobám službu monitoring médií, v rámci ktorej monitoruje aj periodickú tlač T. U., Q. U., Stratégie, Obchod a stránky www.T..sk. Skutočnosť, že žalovaný v rámci služby monitoring médií aj po 31.12.2016 monitoruje periodickú tlač vydávanú žalobcom a stránky webového sídla prevádzkovaného žalobcom odplatne tretím osobám potvrdzujú vyjadrenia klientov žalovaného, ktoré poskytli na základe zákona o slobode informácií. Žalovaný teda vykonáva extrakciu ako aj reutilizáciu kvalitatívne ako aj kvantitatívne podstatnej časti obsahu periodickej tlače T. U., Q. U., Stratégie a Obchod a T..sk bez súhlasu žalobcu ako zhotoviteľa týchto databáz. Žalobca výzvou zo dňa 23.1.2017 vyzval žalovaného, aby okamžite ukončil neoprávnené používanie autorskoprávne chráneného obsahu zverejňovaného v médiách žalobcu vo svojej službe monitoring médií. Táto výzva bola žalovanému doručená 25.1.2017, avšak naďalej pokračuje v neoprávnenom používaní databáz žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný svojím konaním neoprávnene zasiahol do práv duševného vlastníctva žalobcu, ale tým, že naďalej poskytuje službu monitoringu médií, v rámci ktorej používa databázy žalobcu, ako aj ich obsah bez získania súhlasu od žalobcu, sú aj do budúcna ohrozené práva duševného vlastníctva žalobcu, a teda sú dané dôvody na poskytnutie predbežnej ochrany vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré by zabránilo ďalšiemu bezprostrednému porušeniu práva duševného vlastníctva žalobcu. 3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie, ako aj po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Uviedol, že neodkladné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t.j. takej naliehavosti, prípadne hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov, pričom nestačí domnienka, že došlo (resp. dôjde v budúcnosti) k porušeniu zákona. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca v konaní preukázal, že žalovaný v rámci svojej služby monitoring médií vykonával aj po 31.12.2016 extrakciu a reutilizáciu obsahu databáz žalobcu (neoprávnene), avšak nepreukázal, že tak robí aj po 17.1.2017. Poukázal pri tom na žiadosti žalobcu adresované tretím osobám, kde na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadal informáciu o tom, či im žalovaný poskytuje po 31.12.2016 i články publikované v periodikách žalobcu a žiadal o informáciu, aké články im žalovaný poskytol v období od 2.1.2017 do 17.1.2017 z periodík žalobcu. Podľa mienky konajúceho súdu žalobca nepredložil dôkaz preukazujúci, že žalovaný vykonáva extrakciu a reutilizáciu obsahu databáz žalobcu aj po 17.1.2017. Túto skutočnosť nemal súd prvej inštancie za preukázanú ani na základe zmlúv o poskytovaní informácií z monitorovania verejných informačných zdrojov (uzavretých medzi žalovaným a UK v Bratislave, TIPOS, Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Ústredie práce, sociálny vecí a rodiny, MK SR, Mesto Trenčín, RTVS, Kancelária verejného ochrancu práv), z ktorých vyplýva, že tieto zmluvy môžu zaniknúť výpoveďou bez udania dôvodu, pričom výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcom po mesiaci doručenia písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. V tejto súvislosti prvoinštančný súd konštatoval, že nie je vylúčené, že predmetné zmluvy boli zo strany žalovaného vypovedané, avšak ešte neuplynula výpovedná lehota. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca dostatočne neosvedčil ohrozenie alebo porušenie práv duševného vlastníctva, pričom podľa názoru prvoinštančného súdu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaný aj po 17.1.2017 porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého „žalobca nepreukázal, že žalovaný vykonáva extrakciu a reutilizáciu obsahu databáz žalobcu aj po 17.1.2017“. Poukázal pritom na svoje žiadosti o sprístupnenie informácií, ktoré boli adresované tretím osobám a ktoré obsahovali požiadavku na sprístupnenie dvoch informácií, a to informácie, či im žalovaný aj po 31.12.2016 poskytuje v rámci monitoringu médií aj články z médií žalobcu (prvá časť žiadosti o sprístupnenie informácií) a informácie, aké konkrétne články z médií žalobcu im boli poskytnuté v období od 2. do 17.1.2017 (druhá časť žiadosti o sprístupnenie informácií). Žalobca ďalej uviedol, že z odpovedí, ktoré im tretie osoby poskytli vyplýva, že na prvú časť žiadosti o sprístupnenie informácii odpovedali tak, že žalovaný im poskytuje v rámci monitoringu médií aj po 31.12.2016 články z médií vydávaných žalobcom. Odpoveď k prvej časti žiadosti o sprístupnenie informácií oslovené tretie osoby neobmedzili k dátumu do 17.1.2017, naopak oslovené osoby uviedli (bez časového limitovania), že im žalovaný naďalej aj po 31.12.2016 poskytuje v rámci monitoringu médií články z médií vydávaných žalobcom. Pokiaľ ide o druhú časť žiadosti o sprístupnenie informácii, tak v žiadosti bolo požadované sprístupnenie informácie o článkoch z médií vydávaných žalobcom, ktoré boli poskytnuté dožiadaným tretím osobám v období od 2. do 17.1.2017. Toto časové obdobie bolo určené z dôvodu, že žiadosť o sprístupnenie informácií bola zaslaná dožiadaným tretím osobám 19.1.2017 a v zmysle zákona o slobode informácií je možné požadovať len sprístupnenie informácií, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Z tohto dôvodu nebolo možné v žiadosti o sprístupnenie informácií podanej 19.1.2017 požadovať informácie o tom, aké články z médií žalobcu budú osloveným tretím osobám poskytnuté v budúcnosti, keďže takúto informáciu oslovené tretie osoby objektívne nemohli mať v čase podania žiadosti o sprístupnenie informácií k dispozícii. Žalobca ďalej poukázal na zmluvy zverejnené v Centrálnom registri zmlúv, ktoré preukazujú, že žalovaný má naďalej (aj po 31.12.2016) záväzok voči tretím osobám poskytovať v rámci monitoringu médií aj články z médií žalobcu. Tieto zmluvy preukazujú existenciu ohrozenia práv duševného vlastníctva žalobcu zo strany žalovaného, ktoré je v zmysle § 58 ods. 1 písm. b) autorského zákona dostatočným predpokladom pre poskytnutie súdnej ochrany. V tejto súvislosti vytýkal súdu prvej inštancie, že túto skutočnosť nezobral do úvahy a svoje rozhodnutie založil na špekulácií o tom, že zmluvy mohli byť vypovedané zo strany žalovaného, avšak ešte neuplynula výpovedná doba. Konajúci súd teda svoje rozhodnutie nezaložil na skutkovom zistení vyplývajúcom z predloženého dôkazu, ale na nepreukázanej špekulácii o údajnom vypovedaní zmlúv zo strany žalovaného a údajnom neuplynutí výpovedných dôb. Žalobca navyše doplnil, že žiadne ustanovenie autorského zákona nevylučuje súdnu ochranu práv duševného vlastníctva počas plynutia prípadných výpovedných dôb k zmluvám, ktoré žalovaný uzatvoril s tretími osobami na poskytovanie monitoringu médií. Neexistuje žiadny právne relevantný dôvod na to, aby žalovaný počas plynutia prípadných výpovedných dôb mohol pokračovať v porušovaní alebo ohrozovaní práv duševného vlastníctva žalobcu. Žalobca má za to, že ním predložené písomné dôkazy preukazujú, že zo strany žalovaného došlo ku konaniu, ktoré porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu a že žalovaný v takomto konaní pokračuje. S ohľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenia v požadovanom rozsahu. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 4.7.2017 uviedol, že listinné dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú, že žalovaný svojím konaním porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu. Ďalej uviedol, že z vyjadrení tretích osôb, ktoré predložil žalobca ako dôkaz vyplýva, že žalovaný sleduje jednotlivé informácie podľa zadaných kľúčových slov tretej osoby v súlade s ich informačným účelom, pričom tieto dôkazy nepreukazujú, že zo strany žalovaného dochádza k porušovaniu práv duševného vlastníctva žalobcu dôsledkom reutilizácie alebo extrakcie obsahu databáz žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že predmetom monitoringu médií sú najmä informácie o aktuálnych udalostiach, ktoré slúžia na informačné účely a majú prevažne spravodajský charakter. S odkazom na judikatúru európskych súdov má žalovaný za to, že samotné mechanické pospájanie myšlienok napr. v článku nie je tak tvorivé, aby napĺňalo tvorivý charakter autorského diela. Žalovaný tiež uviedol, že postoj žalobcu považuje za direktívny, vykazujúci znaky zneužívania dominantného postavenia na trhu, a to vo vzťahu k určeniu finančných podmienok, nakoľko finančná požiadavka žalobcu bola 2.200 eur mesačne bez bližšieho zdôvodnenia tejto požiadavky a možnosti ďalšieho rokovania. Na doplnenie súčasne uviedol, že žalobca odmietol bez relevantného zdôvodnenia poskytnúť žalovanému dodávku služby - štvrťročné predplatné T. U., v čom žalovaný vidí účelovosť konania žalobcu voči žalovanému. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 324 a nasl. CSP) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 9. Odvolací súd sa nestotožňuje s dôvodmi, pre ktoré prvoinštančný súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, napriek tomu však považuje napadnuté uznesenie vo výroku za vecne správne, pretože z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. 10. Podľa mienky odvolacieho súdu tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný vykonáva extrakciu a reutilizáciu kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej časti obsahu periodickej tlače žalobcu, nedosiahli takú mieru osvedčenia, aby mohli byť predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasl. CSP, nakoľko žalobcom predložené listinné dôkazy tvrdené skutočnosti neosvedčujú. V konaní je sporný základ samotného nároku žalobcu, a to s poukazom na § 39 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon, v zmysle ktorého do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije dielo vyhotovením rozmnoženiny, verejným prenosom alebo verejným rozširovaním prevodom vlastníckeho práva výlučne v súvislosti s informovaním o aktuálnych udalostiach v rozsahu odôvodnenom právom na informácie. S poukazom na uvedené skutočnosti možno mať za to, že žalobca v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil dostatočným spôsobom dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a potrebu dočasnej úpravy pomerov, z ktorého dôvodu nebolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. 11. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v danom prípade vo výroku vecne správne, odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 13. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).