Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/161/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118209206 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118209206.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: MAFRA Slovakia, a.s., Bratislava, Nobelova č. 34, IČO: 31 333 524, zastúpený advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Bratislava, Špitálska č. 10, IČO: 36 722 758, za ktorú konajú JUDr. Vojtech Agner, JUDr. Lukáš Garčár, Mgr, Róbert Ondrášik, proti žalovanému: Slovakia Online s.r.o., Bratislava, Riazanská č. 57, IČO: 31 402 445, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 7. júna 2018, č.k. 7 Ca 1/2018-517, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 7. júna 2018, č.k. 7 Ca 1/2018-517, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa používania obsahu jednotlivých vydaní denníka Hospodárske noviny, týždenníkov Zdravotnícke noviny a Téma, mesačníkov Stratégie, Čarovné Slovensko, EVITA magazín, FITmagazín a dvojmesačníkov Diabetik, HORECA MAGAZÍNE, Obchod a RUNGO vrátane ich príloh a magazínov a iných titulov vydávaných žalobcom a všetkých stránok webového sídla www.hnonline.sk za účelom poskytovania služieb monitoringu médií, periodickej tlače alebo webových stránok; vykonávania extrakcií a/alebo reutilizácií kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatných častí obsahu jednotlivých vydaní denníka Hospodárske noviny, týždenníkov Zdravotnícke noviny a Téma, mesačníkov Stratégie, Čarovné Slovensko, EVITA magazín, FITmagazín a dvojmesačníkov Diabetik, HORECA MAGAZÍNE, Obchod a RUNGO vrátane ich príloh a magazínov a iných titulov vydávaných žalobcom a všetkých stránok webového sídla www.hnonline.sk za účelom poskytovania služieb monitoringu médií, periodickej tlače alebo webových stránok; vykonávania opakovaných alebo systematických extrakcií alebo reutilizácií nepodstatných častí obsahu jednotlivých vydaní denníka Hospodárske noviny, týždenníkov Zdravotnícke noviny a Téma, mesačníkov Stratégie, Čarovné Slovensko, EVITA magazín, FITmagazín a dvojmesačníkov Diabetik, HORECA MAGAZÍNE, Obchod a RUNGO vrátane ich príloh a magazínov a iných titulov vydávaných žalobcom a všetkých stránok webového sídla www.hnonline.sk za účelom poskytovania služieb monitoringu médií, periodickej tlače alebo webových stránok; používania diel uverejnených v denníku Hospodárske noviny, týždenníkoch Zdravotnícke noviny a Téma, mesačníkoch Stratégie, Čarovné Slovensko, EVITA magazín, FITmagazín a dvojmesačníkoch Diabetik, HORECA MAGAZÍNE, Obchod a RUNGO vrátane ich príloh a magazínov a iných tituloch vydávaných žalobcom a všetkých stránkach webového sídla www.hnonline.sk vyhotovovaním ich rozmnoženín, ich zaraďovaním do databáz žalovaného, sprístupňovaním ich rozmnoženín verejnosti a ich verejným rozširovaním za účelom poskytovania služieb monitoringu médií, periodickej tlače alebo webových stránok. 2. Súd prvej inštancie predmetným napadnutým uznesením zároveň zamietol návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazného prostriedku vo veciach práva duševného vlastníctva, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zabezpečil ako dôkaz databázy žalovaného, ktoré žalovaný využíva na poskytovanie služieb monitoringu médií, najmä aby zabezpečil úplné a funkčné kópie týchto databáz a ich obsahu, ako aj zoznam vydavateľov periodickej tlače a prevádzkovateľov internetových portálov, s ktorými má žalovaný uzatvorené licenčné zmluvy, ktorých licencia umožňuje žalovanému používať databázy a diela týchto vydavateľov na obchodné účely poskytovania služieb monitoringu alebo priamo uvedené licenčné zmluvy. 3. 1. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 341 ods. 1, 345 ods. 1, § 346 C.s.p. a vecne tým, že Civilný sporový poriadok, ale aj predchádzajúca právna úprava, obsahuje špeciálnu právnu úpravu neodkladných opatrení, týkajúcich sa práv duševného vlastníctva. Táto špeciálna právna úprava (§ 341 C.s.p.) neobsahuje vymedzenie náležitostí neodkladného opatrenia, preto je na vymedzenie náležitostí neodkladného opatrenia potrebné použiť všeobecnú právnu úpravu, t.j. § 326 C.s.p. Nevyhnutnou náležitosťou návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporových strán. V časti žaloby, ktorou žalobca odôvodňoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uviedol, že osvedčil porušovanie jeho práv žalovaným a to trvalo od januára 2017 do dňa podania žaloby, a to aj napriek výzvam žalobcu na odstránenie protiprávneho stavu. Ďalej uviedol, že žalovaný nemá záujem na dodržiavaní Autorského zákona a aj naďalej chce dosahovať zisk na úkor a náklady žalobcu. Je pravdou, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol dôvody, pre ktoré považuje za potrebné upraviť pomery strán sporu, avšak jednou z náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 ods. 1 C.s.p. je uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú neodkladnosť tejto potreby. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol a neosvedčil, prečo ním navrhovaná úprava pomerov sporových strán neznesie odklad, t.j. aká bezprostredná ujma (majetková prípadne nemajetková) hrozí žalobcovi v prípade, ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené. Prípadná existencia protiprávneho stavu spôsobená žalovaným nie je bez ďalšieho právne relevantným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia ako výnimočného a mimoriadneho prostriedku súdnej ochrany určenému k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a mohlo by mať za následok nenapraviteľnú alebo ťažko napraviteľnú ujmu na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok súdnej ochrany najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, procesné strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol také skutočnosti, ktoré by reálne odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Skúmanie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia by bolo pre absenciu odôvodnenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami nadbytočné; z uvedeného dôvodu sa súd skúmaním ďalších predpokladov nezaoberal. 3.2. Nevyhovenie návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku súd prvej inštancie vecne odôvodnil tým, že návrh na vykonanie dôkazného prostriedku, rovnako ako akýkoľvek iný procesný návrh, musí byť dostatočne odôvodnený, najmä z neho musí byť zrejmé, aká konkrétna, nepreukázaná a sporná skutočnosť vo vzťahu k predmetu konania sa má navrhovaným dôkazným prostriedkom preukázať. Pretože v návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku absentuje označenie skutočností, ktoré sa navrhnutými dôkazmi majú preukázať, nie je možné vôbec vyhodnotiť dôvodnosť potreby žalobcom navrhovaného dokazovania a následne potom nemožno vyhodnotiť ako dôvodný procesný návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazného prostriedku. 4.1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, obidvom jeho výrokom, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, navrhol odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle jeho návrhu, ako aj v celom rozsahu vyhovieť jeho návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe predložených listinných dôkazov a tvrdení v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré spoločne tvoria jeden komplexný celok (z dôvodu hospodárnosti boli obsiahnuté v jednom podaní), k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.). Súd prvej inštancie mal práve z tohto dôvodu posudzovať celé podanie ako jeden celok a nie len časť 6, ktorá obsahovala text samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a formalisticky ju oddeliť od zvyšného textu žaloby, s ktorou tvorí jeden celok. Žalobca poukázal na to, že v častiach 1 až 4 žaloby preukázal a osvedčil, že žalovaný porušuje jeho práva k databázam a dielam, ktoré tvoria ich súčasti, a ku ktorým vykonáva žalobca majetkové práva. Toto konanie žalovaného trvá od januára 2017 až doteraz, čo žalobca preukázal pripojenými listinnými dôkazmi, a to aj napriek jeho výzvam na odstránenie protiprávneho stavu. Žalovaný používa databázy, ktorých zhotoviteľom je žalobca (ďalej ako „Databázy“) bez jeho súhlasu ako nositeľa práv k Databázam (vykonávateľa majetkových práv k Databázam), na poskytovanie služby monitoringu médií tretím osobám, t.j. používa ich na svoje vlastné obchodné účely s cieľom dosiahnutia zisku. Žalovaný ďalej vykonáva extrakciu a reutilizáciu kvantitatívne a kvalitatívne podstatného obsahu Databáz bez súhlasu žalobcu, čím neprimerane zasahuje do právom chránených záujmov žalobcu ako zhotoviteľa databázy. Žalovaný navyše vykonáva extrakciu a reutilizáciu systematicky a opakovane, čím bez jeho súhlasu nemôže používať ani nepodstatné časti Databáz. Žalovaný taktiež porušuje práva autorov diel, ktoré sú súčasťou Databáz, a tým aj práva žalobcu, ktorý je vykonávateľom výhradných majetkových práv a nositeľom práv k týmto dielam, pretože bez súhlasu žalobcu tieto diela používa (zaraďuje ich do svojich komerčných databáz a zároveň neuhrádza žalobcovi odmenu za ich používanie). Podľa odvolateľa žalovaný nemôže využívať výhody zákonných licencií podľa § 34 Autorského zákona, pretože neplní podmienky tzv. trojkrokového testu podľa § 34 ods. 1 Autorského zákona. Žalovaný používa diela, ktoré sú súčasťou Databáz, za účelom dosahovania zisku na úkor žalobcu a porušuje tak najmenej dve z troch podmienok trojkrokového testu podľa § 34 ods. 1 Autorského zákona, pretože zaraďovanie cudzích diel do vlastných databáz za obchodnými účelmi s cieľom dosahovania zisku bez toho, aby sa žalovaný akokoľvek pričinil o vznik týchto diel, nepredstavuje ich bežné využitie a založenie podnikateľskej činnosti na práci a hodnotách vytváraných žalobcom a jeho zamestnancami a zároveň odplatné poskytovanie týchto diel tretím osobám porušuje právom chránené záujmy žalobcu. Obchodné účely nemôžu požívať ochranu zákonných licencií podľa Autorského zákona v prípade, ak by z nich vyplývajúce obmedzenie podstatne zhoršovalo celkovú komercializáciu diel, ktoré sú súčasťou Databáz tým, že ich autori, resp. žalobca ako nositeľ majetkových práv k týmto dielam, bude zbavený jeho hlavného zdroja príjmov. Ak chce žalovaný používať diela, ku ktorým žalobca vykonáva výhradné majetkové práva, za účelom dosahovania zisku, musí vopred získať súhlas žalobcu a uhradiť mu odmenu za použitie týchto diel. Žalovaný ale naopak svojou činnosťou zneužíva činnosť a hodnoty ním vytvárané a cielene dosahuje zisk na jeho náklady. Žalovaný tak používa diela, ktoré sú súčasťou Databáz, v rozpore s § 19 a § 34 Autorského zákona. Žalovaný zároveň používa diela, ktoré nie sú dennými správami a ktoré sú stále predmetom autorského práva. Podľa odvolateľa, táto skutočnosť je osvedčená už v samotnej žalobe. 4.2. Činnosťou žalovaného tak dochádza k nenapraviteľnej majetkovej ujme na strane žalobcu, pretože tento tak prichádza o príjem z licencií za poskytovanie Databáz a prístupu k nim v žalovanom rozsahu (2.200,00 € mesačne, ku dňu odvolania to predstavuje od januára 2017 sumu 39.600,00 €), ktorá pre žalovaného predstavuje bezprácny zisk dosiahnutý na úkor a náklady žalobcu. Žalovaný aj naďalej pokračuje v tomto protiprávnom konaní, čím naďalej porušuje práva žalobcu k Databázam a dielam, ktoré sú ich súčasťou. Pokračovaním v tomto protiprávnom konaní sa pohľadávky žalobcu naďalej navyšujú, pričom žalobca ich bude nútený vždy uplatňovať súdnou cestou a rozmnožovať tak súdne spory so žalovaným, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. 4.3. Žalobca pri preverovaní pred podaním tohto odvolania zistil, že spoločníci žalovaného sa v minulosti zbavili inej spoločnosti, ktorá taktiež poskytovala služby monitoringu médií (spoločnosť STORIN spol. s r.o., so sídlom Riazanská 57, 831 03 Bratislava, IČO: 31 319 173), ktorú s účinnosťou od 1. novembra 2017 zlúčili do spoločnosti IMPRESA MF, spol. s r.o., so sídlom Pionierska 10, 831 02 Bratislava, IČO: 47 439 408, do ktorej bolo medzičasom zlúčených ďalších jedenásť spoločností (dôkazy - výpisy z obchodného registra). Táto spoločnosť je tzv. bielokoňovou spoločnosťou, do ktorej sú zlučované iné zadlžené spoločnosti, ktorých sa chceli ich majitelia zbaviť bez toho, aby museli absolvovať konkurzné konanie so všetkými jeho následkami, a bez praktických následkov pre reálne nepostihnuteľného nastrčeného talianskeho spoločníka a konateľa. Spoločnosť STORIN spol. s r.o. mala rovnakých spoločníkov ako žalovaný (Vladimír Bartko a Oľga Címová). Vzhľadom na to je vysoko pravdepodobné, že spoločníci žalovaného sú pripravení zrušiť podobným spôsobom aj žalovaného v prípade, ak by boli v tomto konaní neúspešní, a znovu začať podnikať s úplne novou spoločnosťou, ako to spravili v prípade nahradenia spoločnosti STORIN spol. s r.o. Žalovaným tento postup, ktorý je bohužiaľ v takýchto prípadoch na Slovensku podnikateľským štandardom, by zabránil uspokojeniu pohľadávok žalobcu v prípade úspechu v tomto spore, pričom bez nariadeného neodkladného opatrenia by sa žalovaný obohacoval na úkor žalobcu až do poslednej chvíle. 4.4. Podľa žalobcu, uvedené skutočnosti osvedčujú, že v prípade, ak bude žalovanému umožnené pokračovať v porušovaní práv duševného vlastníctva patriacich žalobcovi, hrozí reálne riziko, že žalobca sa voči žalovanému nedomôže svojich nárokov a žalovaný bude až do ukončenia konania profitovať z práv, ktoré mu nepatria, a ktoré využíva v rozpore s Autorským zákonom na úkor žalobcu. Žalobcovi tak vznikne nenapraviteľná majetková škoda v podobe peňažných plnení za licencie, ktoré by mu mal žalovaný platiť za používanie Databáz a diel, ktoré sú v nich obsiahnuté od januára 2017 až do ukončenia protiprávneho konania, ktoré stále trvá. 4.5. Podľa žalobcu, súd prvej inštancie v uznesení vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), pretože aplikoval náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 ods. 1 C.s.p. aj na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva podľa § 341 ods. 1 C.s.p. Uvedený postup je v rozpore s článkom 9 ods. 1 písm. a/ smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (ďalej ako „Smernica 2004/48/ES“). 4.6. Podľa článku 9 ods. 1 písm. a/ Smernice 2004/48/ES členské štáty zabezpečia, aby súdne orgány na návrh navrhovateľa mohli vydať proti údajnému porušovateľovi príkaz na vykonanie predbežného opatrenia s cieľom zabrániť akémukoľvek bezprostrednému porušeniu práva duševného vlastníctva, alebo zakázať a v prípade potreby s možnosťou uložiť opakovanú pokutu pri pokračovaní v údajnom porušovaní tohto práva alebo podmieniť také pokračovanie zložením záruk určených na zabezpečenie odškodnenia vlastníka práv. 4.7. Taktiež Autorský zákon v § 58 ods. 1 písm. b/ ako prostriedok ochrany autorského práva, ako aj práva k databáze, umožňuje nielen uloženie zákazu neoprávneného zásahu do práva (ochrana pred aktívnym zásahom), ale aj zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu opakovania takéhoto ohrozenia (preventívna ochrana). 4.8. K protiprávnemu konaniu žalovaného, ktoré porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu, došlo, ako to žalobca osvedčil v odvolaní a aj v samotnej žalobe. Z osvedčených okolností je taktiež zrejmé, že žalovaný v tomto protiprávnom konaní pokračuje a nemieni s tým prestať. Tento úmysel žalovaného je preukázaný aj tým, že aj napriek dvom výzvam žalobcu žalovaný naďalej uzatvára s tretími osobami zmluvy o poskytovaní služieb monitoringu a používa Databázy a diela v nich zahrnuté, pokračuje v zmluvách, ktoré uzatvoril v minulosti a naďalej svoje služby týkajúce sa monitoringu Databáz ponúka na svojom webovom sídle www.slovakia-online.sk. 4.9. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že ani Smernica 2004/48/ES a ani Autorský zákon neviažu nariadenie neodkladného opatrenia na preukázanie alebo osvedčenie existujúcej alebo hroziacej nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy. Poškodenému priamo priznávajú možnosť domáhať sa ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, ak k porušeniu bezprostredne dochádza alebo je právo žalovaného ohrozené vrátane opakovaného ohrozenia. Podľa odvolateľa, v tejto súvislosti je potrebné vykladať aj osobitný inštitút neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva, ktorý bol do Civilného sporového poriadku zavedený v súlade s požiadavkou Smernice 2004/48/ES ako osobitný procesný prostriedok ochrany práv duševného vlastníctva, oddelený od bežného neodkladného opatrenia. Ak by boli na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva kladené rovnaké požiadavky ako na návrh všeobecného neodkladného opatrenia, potom by osobitná úprava neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva stratila praktický význam a úplne by sa minula účinkom. Zároveň by bola v rozpore s požiadavkou Smernice 2004/48/ES, ktorá vyžaduje poskytnutie ochrany pred akýmkoľvek bezprostredným porušením práva duševného vlastníctva bez dodatočných podmienok (samozrejme s výnimkou osvedčenia, že k tomuto porušovaniu dochádza). 4.10. Podľa odvolateľa je nepochybné, že neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom ochrany, a preto je pri jeho aplikácii potrebná opatrnosť. Právnu úpravu neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva je ale potrebné vykladať nielen s ohľadom na túto mimoriadnosť, ale aj na charakter práv duševného vlastníctva, ktoré sú natoľko špecifické, že majú v prípade neodkladných opatrení svoju vlastnú úpravu. Táto vlastná úprava je oproti právnej úprave všeobecných neodkladných opatrení zjednodušená v tom, že nie je potrebné osvedčovať potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, ale stačí osvedčiť, že dochádza k porušovaniu práv duševného vlastníctva žalobcu. A to v žalobe (a v stručnej verzii v tomto odvolaní) preukázal. 4.11. Podľa odvolateľa, súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec tým, že vyžaduje od žalobcu, aby osvedčil/preukázal neodkladnú potrebu úpravy pomerov strán, t.j. preukázal, že mu hrozí bezprostredná ujma, ktorá je neodstrániteľná alebo ťažko odstrániteľná. Právna úprava neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva podľa § 341 C.s.p. v spojení s úpravou podľa článku 9 ods. 1 písm. a/ Smernice 2004/48/ES a § 58 ods. 1 písm. b/ Autorského zákona takúto požiadavku nepozná a požiadavka súdu prvej inštancie ide teda nad rámec zákona. Podstatou neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva je zabrániť porušovaniu práv duševného vlastníctva, nie odstrániť hrozbu bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila v prípade neupravenia pomerov strán. 4.12. V odvolaní proti časti uznesenia, v ktorej súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazného prostriedku odvolateľ uviedol, že dôkazmi, zabezpečenia ktorých sa predmetným návrhom domáha, mieni preukázať skutočnosti uvedené v žalobe, a to dôkaz o tom, že žalovaný vytvára z podstatných častí Databáz svoje vlastné databázy a porušuje tak práva žalobcu (dôkaz navrhnutý v bode 4.1 návrhu), ako aj skutočnosť, či je postup žalovaného vo vzťahu k iným vydavateľom alebo prevádzkovateľom internetových spravodajských stránok rovnaký ako v prípade žalobcu alebo v prípade iných vydavateľov alebo prevádzkovateľov internetových spravodajských stránok dodržiava ich práva duševného vlastníctva a používa ich databázy s ich súhlasom, čo by predstavovalo dôkaz o selektívnom postupe voči žalobcovi a implicitne aj protiprávnosť takéhoto selektívneho prístupu žalovaného k právam žalobcu (dôkaz navrhnutý v bode 4.1). 4.13. Odvolateľ zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na doplnenie návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku vo veciach práva duševného vlastníctva podľa § 128 ods. 1 C.s.p. Uznesenie je teda v tejto časti možné považovať aj za výzvu na odstránenie nedostatkov neúplného návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku, ktoré žalobca týmto odvolaním dopĺňa a tento nedostatok odstraňuje. 5. Odvolací súd, v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 C.s.p., doručil žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie o zamietnutí návrhu, ako aj odvolanie žalobcu s tým, že má možnosť sa k uvedenému vyjadriť. Žalovaný sa vo vyjadrení stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a to vo vzťahu k obidvom častiam výroku napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného súd prvej inštancie správne právne posúdil, že žalobca neosvedčil, nepreukázal, rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v odvolaní, že právna úprava vo veciach práva duševného vlastníctva podľa ustanovenia § 341 C.s.p. v spojení s úpravou podľa článku 9 ods. 1 písm. a/ Smernice 2004/48/ES a § 58 od. 1 písm. b/ Autorského zákona takúto požiadavku nepozná. Náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda aj v prípade neodkladného opatrenia v zmysle § 341 C.s.p., je opis, preukázanie, skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, tak ako ukladá ustanovene § 326 ods. 1/ C.s.p. Podľa žalovaného žalobca neosvedčil žiadnu z takýchto skutočností. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že súd prvej inštancie právne správne posúdil, že nie je daná dôvodnosť potreby žalobcom navrhnutého dokazovania a nie je teda dôvodný jeho návrh na zabezpečenie dôkazného prostriedku. Dôkazy predložené žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukazujú, že svojím konaním porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu, v ktorej súvislosti tieto taktiež neosvedčujú, že by existovali také skutočnosti, ktoré by preukazovali, odôvodňovali, potrebu neodkladnej úpravy pomeru strán na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva, ani na zabezpečenie dôkazného prostriedku vo veciach práva duševného vlastníctva. Žalovaný poukázal na to, že z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil, vyplýva iba ten fakt, že žalovaný sleduje jednotlivé informácie podľa zadaných kľúčových slov tretej osoby, v súlade s ich informačným účelom, pričom tieto dôkazy nepreukazujú, že zo strany žalovaného dochádza k porušovaniu práv duševného vlastníctva žalobcu dôsledkom reutilizácie a/alebo extrakcie kvantitatívne alebo kvalitatívne podstatných častí obsahu databáz žalobcu, príp. neoprávneným využívaním práv k dielam žalobcu, v ktorej súvislosti tieto neosvedčujú, že by existovali také skutočnosti, ktoré by preukazovali, zdôvodňovali, potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, vznik bezprostrednej ujmy; uvedené skutočnosti tiež nevyplývajú ani zo zmlúv uzavretých medzi žalovaným a tretími osobami, ktoré žalobca predložil ako dôkaz. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že pri výkone činnosti (monitoring médií) dochádza ku sledovaniu jednotlivých informácií podľa vopred zadaných kľúčových slov tretej osoby, a to výlučne za účelom, na ktorý sú určené (pre informačné účely). Predmetom monitoringu médií sú najmä informácie o aktuálnych udalostiach, ktoré slúžia na informačné účely, žalovaný teda používa na účely monitoringu médií denné správy. Denné správy sú špecifické svojim charakterom a účelom, keďže majú prevažne spravodajský charakter, predstavujú súbor informácií, ktoré sú mechanicky pospájané, pričom noviny sú informačným prostriedkom, obsahujúcim denné správy, sú reakciou na aktuálne dianie. Judikatúra európskych súdov utvrdzuje v záveroch, že „samotné (mechanické)“ pospájanie myšlienok (napr, v článku) nie je tak tvorivé, aby napĺňalo tvorivý charakter autorského diela. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na znenie ustanovenia § 39 ods. 2 a § 3 ods. 1 Autorského zákona, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.9.2004, sp. zn. 4 Sž 103/03, v ktorom sa ku otázke autorských práv, okrem iného, na str. 11 uvádza: „Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti považuje za potrebné pripomenúť, že práva vyplývajúce z patentu k vynálezu, ochrannej známke, k menu alebo práva vyplývajúce z autorského práva v jeho rôznych kategóriách dávajú držiteľovi týchto práv obdobu monopolu k týmto právam, ktoré vykonáva počas platnosti patentu, alebo autorského práva (Company Law and Competition, Mercury Books, Published by W.H.Allen & Co. 1992, str. 90). Komunitárne právo kladie dôraz na to, aby sa pri vynucovaní práv z duševného vlastníctva v Európskom spoločenstve rešpektovalo, že tieto práva nemôžu v nijakom prípade slúžiť ako umelá bariéra vstupu na relevantný trh, prostriedok deformácie cien, resp. udržovanie neprimeraných cenových podmienok a pod., čo môže mať za následok uzavretie trhu pre konkurenciu reálnu, alebo potencionálnu (rozsudok Deutsche Grammophon, ECJ 78/70 z 8.júna 1971). “ V citovanom rozhodnutí sa ďalej uvádza: „Právny systém Slovenskej republiky tvorí jednotný celok vzájomne prepojených právnych predpisov a nie je možné absolútne uplatňovanie Autorského zákona na úkor iných predpisov, rovnako, ako je tomu v prípade Obchodného zákonníka, keď sa zmluvná voľnosť podnikateľov musí podriadiť ustanoveniam o ochrane hospodárskej súťaže. Nie je možné pripustiť uplatňovanie práv autora do takého rozsahu, že to má dopad na hospodársku súťaž s následkom vylúčenia konkurencie, čo má následok, samozrejme aj dopad na konečných spotrebiteľov“. Žalovaný zároveň poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. l CoPv 2/2017, vydané na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. č.k. 33 CbPv l/2017, ktorým okresný súd rozhodol o porovnateľnom nároku, ktorý si žalobca uplatnil voči žalovanému a v ktorom odvolací súd skonštatoval, že je sporný samotný základ nároku žalobcu. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že je z dôvodu výkonu činnosti žalovaného zbavený hlavného zdroja príjmov a že žalovaný chce dosahovať zisk na úkor a náklady žalobcu. Služba „monitoring médií“ je samostatnou službou, ktorá si vyžaduje špeciálnu technickú aj personálnu pripravenosť, žiadnym spôsobom nezasahuje, neovplyvňuje činnosť žalobcu, teda ho ani nemôže zbavovať „hlavného zdroja príjmov“, taktiež nemôže dosahovať zisk na úkor žalobcu. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že nemá záujem na dodržiavaní Autorského zákona. Uviedol, že pri výkone činnosti/monitoring médií postupuje v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky vrátane ustanovení Autorského zákona a to vo vzťahu ku všetkým dotknutým subjektom. V tejto súvislosti požiadal žalovaný Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky o stanovisko, ktoré sa vo vzťahu k monitoringu médií vyjadrilo: ,,je preto namieste, aby si aj špecifická oblasť monitoringu médií našla v zhode používateľov a nositeľov práv primerané kritéria na stanovenie výšky licenčnej odmeny, ktoré musia zodpovedať rozsahu, spôsobu, účelu a času použitia predmetu ochrany a ktoré zabezpečia predovšetkým transparentnosť a predvídateľnosť pri určovaní výšky konkrétnej odmeny. Žalovaný poukázal na to, že žalobca ku dnešnému dňu (i napriek mnohopočetným prosbám žalovaného) odmietol žalovanému zdôvodniť, z akých kritérií, v zmysle kritérií upravených príslušnými ustanoveniami Autorského zákona, pozostáva jeho požiadavka na určenie výšky licenčnej odmeny“. Postoj žalobcu vzhliada žalovaný ako direktívny, vykazujúci znaky zneužívania dominantného postavenia na trhu, žalovaný podal podnet na Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ktorý v súčasnosti o podnete koná. Žalovaný má za to, že účelovosť podania žalobného návrhu deklaruje aj samotný žalobca tým, že voči žalovanému sa domáha uloženia zákazu v žalobe označených plnení aj v prípade „iných titulov vydávaných žalobcom“'. Samotný žalobca v konečnom dôsledku, podľa žalovaného, nevie označiť konkrétny rozsah jeho údajného nároku, ktorý vzhliada ako dôvodný. Žalobca na jednej strane tvrdí, že žalovaný porušuje jeho práva duševného vlastníctva, dôsledkom ktorých, ako sám tvrdí, dochádza k jeho ujme, na druhej strane však žalobca deklaruje, že údajné porušenie týchto práv ani nepozná, nevie ho identifikovať. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že sa javí pravdepodobné, že spoločníci žalovaného Vladimír Bartko a Oľga Cimová sú pripravení zrušiť žalovaného formou zlúčenia s iným subjektom. Poukázal na to, že ako je zrejmé z aktuálneho výpisu z obchodného registra, žalovaný má päť spoločníkov (nie dvoch), pričom žalovaný je historicky najstarším subjektom, ktorý od svojho vzniku až po súčasnosť pôsobí na trhu v oblasti poskytovania služby „monitoringu médií“. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v oboch jeho výrokoch v plnom rozsahu potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov konania v odvolacom konaní v celom rozsahu. 6. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech. 7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 341 ods. 1 C.s.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva. 10.1. V prejednávanej veci žalobca odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 341 ods. 1 C.s.p. tým, že osvedčil, že žalovaný porušuje jeho práva k Databázam a dielam, ktoré tvoria ich súčasti, trvalo od januára 2017 až doteraz, napriek výzvam žalobcu na odstránenie protiprávneho stavu tým, že ich bez súhlasu žalobcu používa na poskytovanie služby monitoringu tretím osobám za odplatu; žalovaný ďalej vykonáva extrakciu a reutilizáciu kvantitatívne a kvalitatívne podstatného obsahu Databáz bez súhlasu žalobcu, pričom používa Databázy v rozpore s ich bežným využitím. Žalovaný navyše vykonáva extrakciu a reutilizáciu systematicky a opakovane, čím bez súhlasu žalobcu nemôže používať ani nepodstatné časti Databáz; žalovaný taktiež porušuje práva autorov diel, ktoré sú súčasťou Databáz a tým aj práva žalobcu, ktorý je vykonávateľom výhradných majetkových práv a nositeľom práv k týmto dielam, pretože bez súhlasu žalobcu tieto diela používa (zaraďuje ich do svojich komerčných databáz a zároveň neuhrádza žalobcovi odmenu za ich používanie); žalovaný zároveň používa diela, ktoré nie sú dennými správami, a ktoré sú predmetom autorského práva. Takýmto konaním žalovaného dochádza k nenapraviteľnej ujme na strane žalobcu, žalobca tak prichádza o príjem z licencií za používanie Databáz, ktorý má, podľa žalobcu, od januára 2017 ku dňu podania odvolania, predstavovať sumu 39.600,- €. Žalobca vyjadril obavu, že dôjde k zrušeniu spoločnosti žalovaného, v dôsledku čoho nebude môcť žalobca uspokojiť svoju pohľadávku voči žalovanému. 10.2. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď aplikoval ustanovenie § 326 ods. 1 C.s.p. o všeobecných náležitostiach neodkladného opatrenia aj na neodkladné opatrenie podľa § 341 ods. C.s.p. tvrdiac, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil, prečo ním navrhovaná úprava pomerov sporových strán neznesie odklad, t.j. aká bezprostredná ujma (majetková prípadne nemajetková) hrozí žalobcovi v prípade, ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené. Podľa odvolateľa, ani Smernica 2004/48/ES a ani Autorský zákon neviažu nariadenie neodkladného opatrenia na preukázanie alebo osvedčenie existujúcej alebo hroziacej nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy. 10.3. Právna úprava neodkladných opatrení vo veciach práv duševného vlastníctva (§ 341 a § 342 C.s.p.) bola prijatá transponovaním Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, ktorou sa sleduje zjednotenie národných právnych úprav pri vymáhaní práv duševného vlastníctva s cieľom odstrániť existujúce rozdiely v právnych úpravách pri vymáhaní práv duševného vlastníctva členských štátov EÚ, ktoré predstavujú významnú prekážku rozvoja vnútorného trhu, a zabrániť porušovaniu práv duševného vlastníctva. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Vzťah medzi § 325 ods. 1 C.s.p. a § 341 ods. 1 C.s.p. je taký, že kým 325 ods. 1 C.s.p. upravuje všeobecné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, § 341 ods. 1 C.s.p. vymedzuje obsah neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva. Správne preto skúmal súd prvej inštancie, či sú v prejednávanom prípade splnené všeobecné zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C.s.p. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami, a preto vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi nimi, v súvislosti s ktorým majú byť dočasne upravené ich pomery, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia súdu vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, keď neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, je možné ním zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy pomerov by bolo právo niektorej strany sporu ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 10.4. Predmetným návrhom sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, aby nedochádzalo k navyšovaniu majetkovej ujmy, ktorá má žalobcovi vznikať činnosťou žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu však žalobca neosvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia, keď nepreukázal narastajúcu ujmu, ktorej zamedzenia sa nariadením neodkladného opatrenia domáha. Pri určení výšky tejto ujmy žalobca vychádza len z jednej licenčnej zmluvy, ktorú uzatvoril so spoločnosťou NEWTON Media spol. s r.o. a podľa ktorej mu uvedená spoločnosť poskytuje odmenu vo výške 2.200,- € za každý mesiac trvania licencie. Aby bolo možné výšku hroziacej ujmy považovať za dostatočne osvedčenú, odôvodňujúcu nariadenie neodkladného opatrenia, bolo by potrebné na preukázanie jej výšky vykonať dokazovanie, čo však prekračuje rámec možností dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. V prejednávanom prípade tak nebol naplnený zákonný predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. 10.5. V neposlednom rade odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na ďalšiu skutočnosť. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije dielo vyhotovením rozmnoženiny, verejným prenosom alebo verejným rozširovaním prevodom vlastníckeho práva výlučne v súvislosti s informovaním o aktuálnych udalostiach v rozsahu odôvodnenom právom na informácie. Odvolávajúc sa na uvedené ustanovenia Autorského zákona žalovaný namietal, že predmetom monitoringu médií sú najmä informácie o aktuálnych udalostiach, ktoré slúžia na informačné účely; žalovaný teda používa na účely monitoringu médií denné správy, svojou činnosťou tak neporušuje práva duševného vlastníctva žalobcu. Práve s poukazom na uvedenú skutočnosť tunajší súd, v rozhodnutí zo dňa 28.8.2017, sp.zn. 1 CoPv 2/2017, konštatoval (na ktoré rozhodnutie poukazoval vo svojom vyjadrení žalovaný), že v konaní je sporný základ samotného nároku žalobcu. Preukazovanie tejto skutočnosti, teda či žalovaný vykonáva svoju činnosť v súlade s § 39 ods. 2 Autorského zákona a informuje o aktuálnych udalostiach v rozsahu odôvodnenom právom na informácie, podľa názoru odvolacieho súdu, presahuje rámec dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. 10.6. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd uzatvára, že v prejednávanom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 10.7. Pokiaľ ide o návrh na zabezpečenie dôkazného prostriedku, podľa § 357 písm. l/ C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zabezpečení dôkazného prostriedku. Z gramatického výkladu uvedeného znenia ustanovenia C.s.p. by tak malo vyplývať, že odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu súdu, ktorým bol návrh na zabezpečenie dôkazného prostriedku zamietnutý. Odvolací súd však, s poukazom na článok 6 C.s.p. vyjadrujúci princíp rovnosti sporových strán, je toho názoru, že uvedené ustanovenie C.s.p. je potrebné vykladať tak, že odvolanie je prípustné ako proti rozhodnutiu, ktorým súd vyhovel návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku, tak aj proti rozhodnutiu, ktorým súd návrh na zabezpečenie dôkazného prostriedku zamietol. Takýto výklad je podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s princípom rovnosti pred zákonom (čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Preto odvolací súd prejednal aj odvolanie žalobcu proti výroku rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazného prostriedku. 10.8. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol návrh na zabezpečenie dôkazného prostriedku, potvrdil z nasledovných dôvodov. Žalobca sa domáhal zabezpečenia dôkazov a to databáz žalovaného, ktoré žalovaný využíva na poskytovanie služieb monitoringu médií, najmä aby zabezpečil úplné a funkčné kópie týchto databáz a ich obsahu, ako aj zoznamu vydavateľov periodickej tlače a prevádzkovateľov internetových portálov, s ktorými má žalovaný uzatvorené licenčné zmluvy, ktorých licencia žalovanému umožňuje používať databázy a diela týchto vydavateľov na obchodné účely poskytovania služieb monitoringu alebo priamo uvedené licenčné zmluvy. Odvolací súd považuje výrok takto formulovaného návrhu na zabezpečenie dôkazných prostriedkov za materiálne nevykonateľný vzhľadom na jeho neurčitosť, nejasnosť, nepresnosť, nedostatočnú identifikovanosť dôkazných prostriedkov (musí byť identifikovaný konkrétny dôkaz a musí byť uvedené kde sa nachádza). Vykonateľnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorá umožňuje vynucovať splnenie ním uloženej povinnosti autoritatívnou mocou v exekučnom konaní zákonnými prostriedkami. V prípade nariadenia zabezpečenia dôkazných prostriedkov v zmysle žalobnému návrhu by, v prípade exekúcie, nebolo možné ani zistiť, či žalovaný splnil povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím v celom rozsahu alebo len čiastočne. K námietke odvolateľa, podľa ktorej súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na doplnenie návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku vo veciach práva duševného vlastníctva podľa § 128 ods. 1 C.s.p., odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Aj v prípade, že by súd prvej inštancie žalobcu vyzval na odstránenie vád návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku, nič by to nemenilo na tom, že výrok v časti návrhu, ktorým sa žalobca domáhal zabezpečenia dôkazných prostriedkov, je materiálne nevykonateľný. 11. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 1 C.s.p. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).