Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/202/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1196899707 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1196899707.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: A.. K. Y., X.. XX.XX.XXXX, L. H. N.. Č.. X, L., zast. A.. F.X. Y., M.., L. H. N.. Č.. X, L. proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábr. č. 3, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva a o vydanie náhradného pozemku, alternatívne o zaplatenie ceny pozemku, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 18. januára 2017, č. k. 10C/52/1996- 628, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti o celkovej výmere 1104 m2 vedenej na Okresnom úrade L., Katastrálny odbor, nachádzajúcej sa na parcelách: parc. č. XXXX vo výmere 917 m2 - záhrada pozostávajúca: z dielu č. 1 z parc. č. XXXX vo výmere 538 m2, z dielu č. 2 z parc. č. XXXX/X vo výmere 369 m2, z dielu č. 3 z parc. č. XXXX vo výmere 10 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 20 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 19 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 18 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 19 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 17 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 19 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 18 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 18 m2, parc. č. XXXX/XX vo výmere 19 m2, parc. č. XXXX/XX vo výmere 20 m2. Vychádzajúc z prvého výroku petitu, ktorým by súd prvej inštancie určil vlastníctvo žalobkyne k pozemkom zapísaných na LV č. XXXX, žalobkyňa tiež žiadala, aby žalovanému bola uložená povinnosť vydať jej do vlastníctva náhradný stavebný pozemok vcelku vo výmere 1104 m2 rovnakej bonity, bez tiarch a bez vecných bremien v kat. úz. H. Č. R. H.. Alternatívne žalobkyňa požadovala, aby bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť jej trhovú cenu za pozemok zapísaný na LV č. XXXX v celkovej výmere 1104 m2 v sume 1.435.200,- eur s 5,05 % úrokmi ročne od 18.01.2014 do zaplatenia. Žalovanému súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že na parcele č. XXXX bol postavený bytový komplex na Š. N. Č.. X C. F.X. N. Č.. XX Y. L. po tom, čo táto parcela bola vyvlastnená pôvodným vlastníkom. Vyvlastňovacie konanie viedol bývalý Obvodný úrad Bratislava III. Na vyvlastnenie pozemku dal podnet Krajský investorský útvar, ktorý bol poverený bývalým Krajským národným výborom. Svedok A.. O. R., ktorý vykonával stavebnotechnický dozor, vypovedal, že vlastníkom pozemku bola ponúknutá možnosť pridelenia pozemku do užívania za účelom vybudovania rodinného domčeka v oblasti S. C. H. N.. Svedok ďalej uviedol, že pôvodní vlastníci pozemku náhradný pozemok neprijali a bola im vyplatená suma 8.121,61 Kčs, ktorá predstavovala hodnotu vyvlastneného pozemku. Cena pozemku bola určená rozhodnutím č. XXXX/XXXX-H., B. XX.XX.XXXX na základe udelenej výnimky vydanej na podklade žiadosti pôvodného vlastníka adresovanej MRS SR podľa ust. § 26 vyhl. č. 73/1964 Zb. Pôvodnému vlastníkovi pozemku bola vyplatená suma, ktorá tvorila súčet súm - 10 Kčs/m2 do 800 m2 a zvyšok pozemku nad uvedenú výmeru bol ocenený v sume 0,40 Kčs/m2. Svedok uviedol, že pôvodnému vlastníkovi pozemku F.Ú. s manželkou bola suma za vyvlastnené pozemky vyplatená. Táto suma musela byť vyplatená pôvodným vlastníkom pred tým, než boli pozemky hospodárskou zmluvou medzi Obvodným národným výborom L. A. a SBD PIS (Stavebné bytové družstvo Poľnohospodárskej investorskej správy) zverené do správy SBD PIS. Svedok ďalej uviedol, že následne bol vypracovaný harmonogram výstavby a stavba bytového domu na Š. N.. C. F. N.. bola zaradená pod č. XXXXX. Po tom, čo vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, príslušným orgánom územnej samosprávy bolo vydané územné rozhodnutie a následne stavebné povolenie na vybudovanie bytového komplexu, pričom svedok bol poverený vykonávaním stavebného dozoru. Správcom bytového domu po jeho vybudovaní sa stalo Bytové družstvo PSI, ktoré bolo v roku 1974 integrované do SBD L. A.. Aktuálne sa jednotliví užívatelia bytov stali vlastníkmi týchto bytov. Svedok uviedol, že pozemok parc. č. XXXX sa nachádzal na území J., ktorá v tom čase bola perifériou mesta L.. Na tomto územnom celku sa nachádzali záhrady, ktoré boli dosť v zanedbanom stave. V najzanedbanejšom stave podľa vyjadrenia svedka, bola práve záhrada parc. č. XXXX. Pozemok bol zastavaný inými objektmi - skladovými priestormi F. Ú. X. B., kde boli umiestnené matrace, vyradený materiál, strojová časť. Na pozemku boli postavené pre pracovníkov F. provizórne domy, ale bez stavebného povolenia. Časť pozemku nebola zastavaná a bola využívaná ako smetisko. Svedok vo výpovedi dodal, že pozemok bol vlastníkom H.. F. R. manželkou vyvlastnený v roku 1967 a H.. F. zomrel dňa XX.XX.XXXX. V tomto časovom období sa pôvodní vlastníci nedomáhali žiadnych nárokov, ktoré by sa mohli viazať k predmetnému pozemku. Je zrejmé, že Útvar hlavného architekta mesta L. K. Č.. XXXX/XXXX/Ba/Vá, B. XX.XX.XXXX v súlade so zák. č. 84/1958 Zb. rozhodol o umiestnení stavby č. XXX za podmienok v rozhodnutí špecifikovaných. V zmysle rozhodnutia stavba mala byť umiestnená na F. N.. na parcelách č. XXXX, XXXX (ktorá je predmetom konania) a č. XXXX/X a časť parc. č. XXXX. Jednou z podmienok bolo aj majetkoprávne vysporiadanie, ktoré bolo treba vykonať do zahájenia stavby. Bývalý S. X. Y.L. L. X - Y. rozhodnutím č.: Y.. XXXX/XXXX-XXX, B. XX.XX.XXXX rozhodol o prípustnosti stavby pre F. A. Ú. L. na novostavbu 30 bytových jednotiek s vybavenosťou obchodu, garáží pre SBD zamestnancov J. A. R. na F. N.. na pozemkoch parc. č. XXXX, J.. Č.. XXXX a časti pozemku parc. č. XXXX C. J.. Č.. XXXX/X. Predmetné rozhodnutie bolo zmenené rozhodnutím č.: Y.. XXXX/ XXXX - XXX, B. XX.XX.XXXX vydaným S. L. X - Y. tak, že bola povolená výstavba obytného domu 32 bytových jednotiek na predmetných pozemkoch. Bývalý S. pre Y. J. S. L. X - Y. rozhodnutím č. Y..XXX/ XXXX/XXX, B. XX.XX.XXXX vyvlastnil pozemok parc. č. XXXX vo výmere 1104 m2 zapísaný v J.. Y.. Č.. XXXX v prospech Československého štátu - H. A. Ú. Y. L. na výstavbu družstevných bytov pre SBD pri J. A. R. Y. L., vlastníkom ktorého bol H.. A. F. s manželkou. Pôvodní vlastníci pozemku s vyvlastnením pozemku súhlasili s podmienkou pridelenia náhradného pozemku. Náhrada za vyvlastnený pozemok bola určená v sume 1.721,60 Kčs. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie H.. F. s manželkou. Uviedli v ňom, že s vyvlastnením parcely súhlasia s podmienkou pridelenia náhradného pozemku. V rozhodnutí sa konštatuje, že pôvodným vlastníkom môže byť prednostne pridelený do osobného užívania pozemok na výstavbu rodinného domu v oblasti S. a H. N.. Y. L.. Odvolanie G.. A. F.A. C. C. F. podané proti rozhodnutiu odboru výstavby S. L. X - Y. B. XX.XX.XXXX, Č.. Y.R..XXX/XXXX/XXX bolo zamietnuté a predmetné rozhodnutie bolo potvrdené. S. X. Y.L. L. X - Y. rozhodnutím č. Y..XXXX/XXXX-XXX/Ký, z XX.XX.XXXX vyhovel žiadosti SBD pri J. A. R. Y. L. a povolil na trvalé užívanie novostavby obytného domu 32 byt. jednotiek na pozemkoch parc. č. XXXX, J.. Č.. XXXX a časti pozemkov parc. č. XXXX C. J.. Č.. XXXX/X na Š. N.. Č.. X a na F. N.. Č.. XX Y. L.. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že stavba bola prevedená podľa schválenej projektovej dokumentácie a vydaného rozhodnutia o prípustnosti stavby z XX.XX.XXXX, Č.. Y..XXXX/XXXX-XXX bez stavebných zmien. Zo žiadosti SBD zamestnancov pri J. A. R. Č.. R.-XXX/XXXX, B. XX.XX.XXXX adresovanej X. Y. P.. H. L. okrem iného vyplýva, že Ministerstvo financií SSR rozhodnutím č. O.-H., B. XX.XX.XXXX udelilo G.. F. výnimku z ocenenia pozemku parc. č. XXXX v zmysle § 26 vyhl. 73/1964 Zb. tak, aby bola vyplatená pôvodným vlastníkom pozemku náhrada 10 Kčs/1m2 do 800 m2 a zvyšok po 0,40 Kčs/1m2. Suma 8.121,- Kčs mala byť uhradená bývalým vlastníkom pozemku prostredníctvom Štátnej sporiteľne v L. - H.. Z finančného poukazu č. U. XXXX/ XXX-XXXX, B. XX.XX.XXXX vyplýva, že Investing Bratislava predmetný finančný poukaz doručoval Štátnej sporiteľni L. - H. za účelom vyplatenia sumy 6.400,- Kčs v prospech H.. A.. F.Ľ. C. C.. F. každému v jednej polovici (po 3.200,- Kčs). Išlo o finančnú náhradu za vyvlastnené pozemky na účel výstavby sídliska na základe rozhodnutia S. X - Y. Č.. Y.. XXX/XXX, B. XX.XX.XXXX (išlo o vyvlastnený pozemok H.. F. a jeho manželky). Vyplácaná suma bola ustálená na základe rozhodnutia ministerstva financií č. O. XXXX/XX-H. O., B. XX.XX.XXXX o výnimke. Z finančného poukazu č. U.-XXXX, B. XX.XX.XXXX vyplýva, že spoločnosť Investing Bratislava predmetný finančný poukaz doručovala Štátnej sporiteľni L. - H. za účelom vyplatenia sumy 1.721,60 Kčs v prospech H.. A.. F. C. C.. F. každému v jednej polovici. Predmetná suma už bola pôvodným vlastníkom vyplácaná, no tí ju odmietli prevziať. Z obsahu tohto listinného dôkazu ďalej vyplýva, že išlo finančnú náhradu za vyvlastnené pozemky na účel výstavby sídliska na základe rozhodnutia ministerstva financií č. O. XXXX/XX-H. O., B. XX.XX.XXXX o výnimke, v zmysle ktorého bola pôvodným vlastníkom priznaná celková suma 8.121,60 Kčs. S. L. A. ako odovzdávajúci subjekt hospodárskou zmluvy č. XXXX/XX - J. B. XX.XX.XXXX previedol do správy SBD PIS pozemky parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/I, XXXX/ XX. Z protokolu č. 93 o zverení majetku Hlavného mesta a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov do správy mestskej časti L. - R. H. - žalovaného nevyplýva, že by do správy žalovaného bol zverený pozemok parc. č. XXXX Y. F.. Ú.. R. H.. Z osvedčenia o dedičstve č. k. 243/96, Dnot.79/96, zo 06.06.1996 vyplýva, že v dedičskej veci po neb. C. F., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, žalobkyňa nadobudla dedičstvo na základe dohody s manželom poručiteľky H.. A.. F.. Predmetom dedičstva boli tie isté nehnuteľnosti ako v prípade dedenia po C. F.. Tieto nehnuteľnosti boli zapísané pod L. na poručiteľa v 1/2. Z obsahu LV č. XXXX je zrejmé, že na tomto LV je žalobkyňa vedená ako vlastníčka predmetných vyššie uvedených nehnuteľnosti v podiele 1/1 na základe osvedčenia o dedičstve č. D 16/96 ako aj na základe osvedčenia o dedičstve č. D 243/96. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že H.. F. a jeho manželka v čase smrti už neboli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Tá bola totiž ako celok vyvlastnená za náhradu, ktorá bola H.. A.. F. a jeho manželke vyplatená v zmysle vyššie citovaných finančných príkazov a vyvlastnená nehnuteľnosť bola využitá na účel vyvlastnenia - na výstavbu bytového komplexu na Š. C. F. N.. Y. L.. Na tejto skutočnosti nič nemení vydanie osvedčení o nadobudnutí dedičstva v prospech žalobkyne z dôvodu, že tieto rozhodnutia neboli vydané v súlade so skutočným stavom. Osvedčenia o nadobudnutí dedičstva nemajú konštitutívny charakter, teda majú povahu deklaratórnych rozhodnutí, na základe ktorých môže byť len osvedčený stav, ktorý nastal v zmysle ust. § 460 Obč. zák., ale iba za predpokladu, že poručiteľ v čase smrti bol skutočne vlastníkom hnuteľných ako aj nehnuteľných vecí, ktoré by mali patriť do dedičstva. Taktiež zápis na liste vlastníctva, na obsah ktorého sa žalobkyňa odvolávala v konaní, nemá podľa súdu prvej inštancie konštitutívny charakter. Žalobkyňa podľa súdu prvej inštancie v konaní nepreukázala, že by jej právni predchodcovia boli v čase smrti vlastníkmi predmetného pozemku a teda že by tento pozemok po nich zdedila. Právni predchodcovia žalobkyne nemohli závetom odkázať v prospech žalobkyne pre prípad ich smrti predmetný pozemok, keďže už neboli jeho vlastníkmi. Tento pozemok bol totiž vyvlastnený s tým, že právnym predchodcom žalobkyne bol ponúkaný náhradný pozemok v dvoch lokalitách L., ktorý však neprijali a z tohto dôvodu im bola vyplatená suma 8.121,60 Kčs predstavujúca cenu vyvlastneného pozemku. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vlastnícke právo k predmetnému pozemku prešlo na Čsl. štát a to na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Odboru pre výstavbu S. L. X -Y. vydal č. Y..XXX/XXXX/XXX, B. XX.XX.XXXX. Toto rozhodnutie potvrdila Komisia pre výstavbu S. L. X - Y. rozhodnutím z XX.XX.XXXX, Č.. Y..XXX/XXXX/ XXX. Pozemok bol vyvlastnený za náhradu, ktorej vyplatenie mal súd prvej inštancie preukázané vyššie uvedenými finančnými poukazmi vydanými Investingom a doručovanými Štátnej sporiteľni L. H.. Túto skutočnosť potvrdili aj samotní pôvodní vlastníci, ktorí korešpondovali s príslušnými štátnymi orgánmi o pridelení náhradného pozemku za vyvlastnený pozemok, ktorý keď im pridelený nebol, bola pôvodným vlastníkom pozemku vyplatená cena vyvlastnených pozemkov na základe rozhodnutia Ministerstva financií SSR č. O. XXXX/XX-H. O., B. XX.XX.XXXX o výnimke, v zmysle ktorého bola pôvodným vlastníkom priznaná celková suma 8.121,60 Kčs. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Žalovaný totiž v konaní predložil súdom protokol č. 93 o zverení majetku Hlavného mesta Bratislava a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov do správy žalovaného spolu s prílohou, z obsahu ktorej nevyplýva, že by do správy žalovaného bol zverený predmetný pozemok. Žalobkyňa by sa podľa súdu prvej inštancie mohla domáhať ochrany svojich práv aj v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z., ale len za predpokladu, že by bola oprávnenou osobou podľa ust. § 2 ods. 2, písm. a/ tohto zákona. Súd prvej inštancie však mal za preukázané, že žalobkyňa, aj keď bola označená ako závetná dedička, ako aj dedička na základe zákonných podielov v zmysle uzavretej dohody v dedičskom konaní po C.. F., sa nestala vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, keďže táto bola vyvlastnená. Žalobkyňa by súčasne musela preukázať podľa ust. § 3 písm. l/ alebo m/ zák. č. 503/2003 Z.z., že vyvlastnená nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená alebo došlo k vyvlastneniu bez vyplatenia náhrady. Ako je to však uvedené vyššie, predmetná nehnuteľnosť slúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená a za vyvlastnenie bola vlastníkom vyplatená náhrada. Povinnou osobou by podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. bola právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona má k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy. Podľa ust. § 5 ods. 1 cit. zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku si mohla žalobkyňa uplatniť len za splnenia podmienky, že je oprávnenou osobou (ktorú podmienku však žalobkyňa nespĺňala na základe vyššie uvedenej právnej argumentácie) do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň by preukázala skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Podľa ust. § 5 ods. 2 cit. zákona rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Podľa ust. § 5 ods. 3 cit. zákona na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ust. § 5 ods. 5 proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.11.2005 nepodávala opravný prostriedok voči rozhodnutiu príslušného obvodného pozemkového úradu. Domáhala sa určenia jej vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, čo vyplynulo z petitu žaloby. Súd preto v súlade so zásadou hospodárnosti konania obidve konania spojil na spoločné konanie a konanie viedol pod sp. zn. 10C/52/1996. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Uviedla, že Čsl. štát nadobudol iba právo správy národného majetku, nie však vlastnícke právo. Poukázala na to, že jej vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (pôvodne išlo o jeden pozemok parc. č. XXXX) potvrdila Správa katastra nehnuteľností, ktorá opakovane odmietla zapísať vlastnícke právo v prospech SBD L. A.. Podľa žalobkyne v čase „pokusu“ o vyvlastnenie predmetného pozemku neboli splnené zákonné podmienky pre vyvlastnenie, ale v rokoch 1968 - 1970 išlo o politickú perzekúciu H.. A. F., M.. Ďalej žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že ako vlastníčka predmetných pozemkov je zapísaná na LV č. XXXX a tieto pozemky zdedila po H.. A. F., M.., ktorý jej ich odkázal závetom. Originál rozhodnutia o vyvlastnení a ani samotné vyvlastňovacie rozhodnutie sa v archívoch nenašlo. 5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Zo spisu vyplýva, že vlastníkmi pzkn. parc. č. XXXX vo výmere 1104 m2 bol pôvodne H.. A. F., M.. s manželkou C., ktorí tento pozemok nadobudli kúpnou zmluvou uzavretou v roku XXXX. Komisia pre výstavbu S. L. X - Y. rozhodnutím z XX.XX.XXXX, Č.. Y..XXX/XXXX/XXX zamietla odvolanie A. F. a jeho manželky smerujúce proti rozhodnutiu Odboru výstavby S. L. X - Y. B. XX.XX.XXXX, Č.. Y..XXX/XXXX/XXX, ktorým bol pozemok parc. č. XXXX vo výmere 1104 m2 vyvlastnený za finančnú náhradu a toto rozhodnutie potvrdila. V spise sa samotné vyvlastňovacie rozhodnutie z 23.03.1967 nenachádza. Odvolací súd je však toho názoru, že jeho existencia celkom nepochybne vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia Komisie pre výstavbu S. L. X - Y. B. XX.XX.XXXX o odvolaní H.. F. s manželkou, ktorým bolo vyvlastňovacie rozhodnutie potvrdené. V dôsledku vyvlastnenia nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku čsl. štát a tento pozemok bol v správne S. L. A. a neskôr R. J. (viď hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku č. XXXX/XX-J.. B. XX.XX.XXXX na č. l. 195). Vzhľadom na to v čase smrti C. F. (XX.XX.XXXX) a H.. A. F.A. (XX.XX.XXXX) títo už neboli vlastníkmi predmetnej J.. J. Č.. XXXX vo výmere 1104 m2, resp. parciel, ktoré z tejto parcely vznikli a ktoré sú predmetom konania. Preto tieto parcely nemali byť predmetom dedičského konania po C.. F. C. po H.. A.. F., t. j. nemali byť prededené. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani to, že podľa osvedčenia o dedičstve v znení opravného a doplňujúceho osvedčenia o dedičstve z 23.11.1999 predmetné pozemky po menovaných zdedila žalobkyňa. Osvedčenie o dedičstve nie je konštitutívnym rozhodnutím, ktorým by bol súd v prejednávanej veci viazaný. Ide iba o deklaratórne rozhodnutie deklarujúce, že smrťou poručiteľa nadobudla dedičstvo žalobkyňa a súd v prejednávanej veci ním nie je viazaný. Ako je to uvedené vyššie, žalobkyňa predmetné pozemky nemohla zdediť, pretože manželia F. v čase svojej smrti neboli ich vlastníkmi. 8. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je zapísaná na LV pre kat. úz. R. H. č. XXXX. Ani táto skutočnosť však nemôže byť dôvodom pre vyhovenie žalobe. K tomu odvolací súd uvádza, že údaje katastra nehnuteľností okrem iného aj o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a záväzné, ale iba za predpokladu, že sa nepreukáže opak (§ 70 zák. č. 162/1995 Z.z.). Prednosť má teda skutočný právny stav pred stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobkyňa nie je vlastníčkou predmetných pozemkov. Údaj o jej vlastníckom práve zapísaný v katastri nehnuteľností, resp. na LV č. XXXX, preto nemôže byť pre súd hodnoverný a ani záväzný. 9. Na predmetnom pozemku je postavený bytový dom, ktorý je, prípadne bol vo vlastníctve bytového družstva. Právo trvalého užívania pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku, ktoré trvalo ku dňu účinnosti zák. č. 182/1993 Z.z., t. j. ku dňu 01.09.1993, sa týmto dňom transformovalo na vlastníctvo bytového družstva (§ 23 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z.). Ak bytové družstvo previedlo byty do vlastníctva nájomcov, bolo povinné bezodplatne previesť vlastníctvo zastavaného a priľahlého pozemku na vlastníkov bytov a to v zákonných spoluvlastníckych podieloch (§ 23 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z.). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v súlade s ust. § 13 a § 19 zák. č. 182/1993 Z.z. je spoluvlastnícke právo k zastavanému a priľahlému pozemku (§ 23 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.) právom akcesorickým k vlastníckemu právu k bytu alebo nebytovému priestoru. Z akcesorickej povahy spoluvlastníckeho práva k pozemkom vyplýva jeho nerozlučnosť, nerozdeliteľnosť, nezrušiteľnosť a nesamostatnosť. To znamená, že ak žalobkyňa tvrdí, že je vlastníčkou predmetných pozemkov, v podstate tým popiera vlastnícke právo bytového družstva, resp. prípadných vlastníkov bytov. Preto by bolo na mieste, aby bytové družstvo, resp. vlastníci bytov mali k dispozícii vkladuschopnú listinu preukazujúcu ich vlastnícke právo, teda listinu, na základe ktorej by ich vlastnícke právo bolo zapísané do katastra nehnuteľností na príslušný list vlastníctva. 10. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na to, že žalobe v časti určenia vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným pozemkom nemožno vyhovieť už len z toho dôvodu, že žalobkyňa je na LV č. XXXX zapísaná ako vlastníčka predmetných pozemkov. Na určení vlastníckeho práva k predmetným pozemkom preto nemôže mať naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c/ C.s.p.). Zo žiadneho právneho predpisu nemožno vyvodiť povinnosť žalovanej vydať žalobkyni do vlastníctva náhradný stavebný pozemok vo výmere 1104 m2, t. j. v rovnakej výmere, akú mal pôvodný pozemok parc. č. XXXX, Y. F.. Ú.. R. H.. Náhradný pozemok možno oprávnenej osobe previesť do vlastníctva iba v prípadoch upravených zákonom č. 503/2003 Z.z., ak sú splnené podmienky pre tento postup zakotvené v tomto zákone. Rozhodnutie o priznaní práva na náhradný pozemok pritom vydáva príslušný pozemkový úrad v správnom konaní (§ 5 ods. 2, 3 zák. č. 503/2003 Z.z.) a nie súd v občianskoprávnom konaní. Rovnako žaloba nemá žiadny zákonný podklad ani v časti nároku na zaplatenie trhovej ceny za pozemok vo výmere 1104 m2. Ak by žalobkyňa bola vlastníčkou predmetných pozemkov, s finančnými nárokmi by sa mohla obrátiť iba na subjekty, ktoré predmetné pozemky užívajú a tým zasahujú do jej vlastníckeho práva (ako je to však uvedené vyššie, žalobkyňa vlastníčkou predmetných pozemkov nie je). Žalovaná však predmetné pozemky nikdy neužívala a ani v súčasnosti ich neužíva. Možno teda zhrnúť, že proti žalovanej by žaloba nebola dôvodná ani v prípade, ak by sa vychádzalo z toho, že žalovaná predmetné pozemky skutočne zdedila a že sa teda stala ich vlastníčkou dedením. 11. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 13. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0 Poučenie: roti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).