KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava14. 12. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/373/2013 z 14. 12. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. decembra 2017, sp. zn. 5Co/373/2013, ECLI:SK:KSBA:2017:1204118664.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/373/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204118664
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1204118664.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: PRIMOSSA, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Račianska č. 71, IČO: 35 8686 456, zastúpeného GRMAN & PARTNERS, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Pribinova č. 25, proti žalovanej: X. Š., L.. XX.X.XXXX, bytom I. Y., Č. Č.. XX, Č. O.,
štátny občan SR, zastúpenej Advocatus KG s.r.o. so sídlom v Bratislave, Galandova č. 7, o náhradu
škody, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27. marca 2013 č.k
18C/6/2006-231 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r -
d z u j e.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalovanej ako vedúcej predajne uložil
podľa § 181 ods. 2 Zák. práce zaplatiť zvyšok sumy schodku, zisteného na zverených hodnotách pri
inventúre zo dňa 30.5.2001. Pre späť vzatie vzájomného návrhu konanie v tejto časti zastavil a žalovanú
zaviazal na náhradu trov konania žalobcu v rozsahu 100%.
2. Po doplnení dokazovania (v zmysle záverov odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 3.4.2012 č.k.
5Co 307/2010-131) dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala odstúpenie od dohody o spoločnej
hmotnej zodpovednosti zo dňa 14.5.2001 (poslednej) a nevytvorenie vhodných pracovných podmienok
pre spoločnú hmotnú zodpovednosť s ďalšími tromi zamestnancami v predajni v objekte Polusu v
Bratislave. Z výpovede viacerých svedkov vyplynulo, že šperky a hodinky boli riadne zabezpečené v
osobitných uzamykateľných skrinkách, v predajni, napojenej na pult centrálnej ochrany, sa nachádzal
trezor, mechanické kľúče a diaľkové ovládače od predajne mali k dispozícií len predavačky. Poukázal na
výsledky znaleckého dokazovania v obdobnom súdnom spore (sp. zn. 16 Cpr/59/02 konajúceho súdu), v
zmysle ktorých inventúra prebehla korektne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Uviedol tiež, že
žalovaná nepreukázala ani tvrdenie o tom, že v priebehu inventúry (počas obedňajšej prestávky) všetky
predavačky naraz opustili predajňu; naopak podľa súdu žalovaná pristupovala k inventúre nekorektne
a z predajne odišla ešte pred jej ukončením. Súd preto dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané
žiadne skutočnosti, na základe ktorých by sa zbavila zodpovednosti za schodok.
3. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcom výroku podala včas odvolanie žalovaná, domáhajúc sa jeho
zmeny a zamietnutia žaloby. Namietala skutkové závery súdu prvej inštancie tvrdiac, že súd opomenul
vyhodnotiť dôkazy svedčiace v jej prospech, nesprávne vyhodnotil výpoveď konateľa žalobcu ako
svedeckú a bral do úvahy výpoveď nehodnovernej svedkyne E., osobnej priateľky konateľa. Namietala
tiež závery súdu o vytvorení vhodných podmienok na uplatňovanie dohody o spoločnej hmotnej
zodpovednosti, pretože predavačky nemali možnosť kontroly stavu zásob podľa evidencie v počítači s
dodaným tovarom a kľúčom od predajne disponoval i konateľ a svedkyňa E.. Napokon nesúhlasila ani so



záverom súdu, že nepreukázala neformálne odstúpenie od spoločnej dohody o hmotnej zodpovednosti
a o nekorektnom priebehu inventúry (počas prevádzky).
4. Žalobca navrhol v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Zdôraznil, že z výpovede žiadnej svedkyne nevyplynulo, že žalovaná upozorňovala žalobcu na
nevyhovujúce pracovné podmienky a z toho dôvodu mala odstúpiť od dohody o hmotnej zodpovednosti.
Naopak, svedkovia E., G. S. P. potvrdili, že mali zabezpečené vhodné pracovné podmienky. Z výpovedí
svedkýň I. I. a C. E. vyplynulo, že kľúče od predajne mali len predavačky, každá mala svoj vlastný
prihlasovací pin kód. Mal za to, že len zo skutočnosti, že svedkyne I., E. boli zamestnancami
žalobcu a M.M. E. jeho obchodným partnerom, nemožno automaticky vyvodzovať ich nehodnovernosť.
Vykonávanie inventúry v priebehu riadnej prevádzky predajne vyplynulo z uzavretej nájomnej zmluvy
s obchodným centrom, podľa ktorej museli byť dodržané predpísané otváracie hodiny. Inventúra sa
začala vykonávať už od 7. hod., aby sa fyzické načítavanie čiarových kódov tovaru uskutočnilo ešte
pred otvorením predajne. Prístup k tovaru teda nemali aj zákazníci predajne, po jej otvorení sa len
dohľadával chýbajúci tovar. Po spustení inventarizačného modulu nebolo možné vstupovať do počítača
ani v predajni ani na centrále, v priebehu inventúry teda schodok nemohol vzniknúť. Predavačky mali
prístup do všetkých bežných evidencií, mohli si skontrolovať príjemky, paragóny, všetko, čo súviselo
s pohybom tovaru. Na základe príjemiek si mohli skontrolovať príjemky s fyzicky dodaným tovarom.
Zistené nedostatky mohli vyznačiť do bilancie a nahlásiť na centrálu, čo potvrdila i svedkyňa G.. Zastával
názor, že zodpovednosti žalovanej nezbavuje ani skutočnosť, že nemala zástupcu predajne, keďže
povinné vytvorenie takejto pozície nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Mal za to, že vo veci sa
nejedná o okolnosti, odôvodňujúce použitie moderačného práva súdu na zníženie náhrady škody podľa
§ 183 ods. 1 a 3 Zák. práce.
5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods.
1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.
6. Zamestnanec, s ktorým bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti (spoločná dohoda),
zodpovedá za schodok (nedostatok zverených hodnôt, ktoré je povinný vyúčtovať) podľa § 182 ods.
1 Zák. práce. Ide o osobitný druh zodpovednosti zamestnanca, pri ktorom sa predpokladá zavinenie
zamestnanca. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok
vznikol bez jeho zavinenia (celkom alebo sčasti). Dôvody zbavenia sa zodpovednosti môžu byť rôzne;
napr. ak preukáže, že schodok vznikol zavinením iných osôb alebo v dôsledku udalosti, ktorú nikto
nezavinil, ale tiež tým, že mu zamestnávateľ nevytvoril primerané podmienky.
7. Žalovaná namietala skutkové závery súdu prvej inštancie pre pochybenia v hodnotení vykonaných
dôkazov predovšetkým v otázke tvrdeného odstúpenia od dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti,
v otázke existencie schodku v súvislosti s namietaným priebehom inventarizácie a napokon v otázke
nevytvorenia primeraných podmienok.
8. Hodnotenie dôkazov súdom (§ 132 O.s.p., § 191 CSP) ako logický myšlienkový postup je založené
na zásade voľného hodnotenia dôkazov, keď právna úprava neurčuje, ako ten či onen dôkaz hodnotiť.
Hodnotiaca úvaha súdu (o hodnovernosti, pravdivosti, dôležitosti dôkazu) však musí vychádzať zo
zisteného stavu veci (všetko čo vyšlo najavo) a byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Každý dôkaz
súd hodnotí individuálne a všetky v ich vzájomnej súvislosti.
9. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v súlade s návrhmi strán sporu.
Vyhodnotenie dôkazov vykonal v súlade s kritériami, vyplývajúcimi z ustanovenia § 132 O.s.p., t. j. každý
jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Z doplneného dokazovania súd prvej inštancie dospel k
správnym skutkovým záverom o tom, že inventúra zo dňa 30.5.2001 preukázala existenciu schodku
na zverených hodnotách, za ktorý zodpovedala spoločne s ďalšími troma predavačkami žalovaná ako
vedúca predajne na základe dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti.
10. Z vykonaného dokazovania (výpovede svedkov, listinné dôkazy) nemožno vyvodiť, že žalovaná
pred skončením pracovného pomeru u žalovaného (dôvod konania inventúry) od dohody o spoločnej
zodpovednosti odstúpila, ani že upozorňovala zamestnávateľa na nevytvorenie primeraných podmienok.
Pritom odstúpenie od dohody prichádza do úvahy len z niektorého z taxatívne vymedzených dôvodov
a musí sa oznámiť písomne (§ 183 Zák. práce). V prípade ústneho odstúpenia je potrebné odstúpenie
preukázať inými dôkaznými prostriedkami, rozdielnymi od výsluchu žalovanej.
11. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania v obdobnom spore
(posudok W.. K. T. č. 22/07, znalkyne z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo), v zmysle ktorých inventúra
prebehla v súlade s právnymi predpismi. Neobstoja tvrdenia odvolateľky o možnom vzniku schodku
počas priebehu inventúry, keď samotná žalovaná nevyčkala na skončenie inventúry (pri ukončení o
17,00 hod. odišla cca o 14,00 hod., keď nevedela súčasne predložiť 5 ks retiazky jedného typu),
nepreukázala, že všetky predavačky odišli naraz na obednú prestávku (nepotvrdila žiadna zo žalovanou



navrhnutých svedkýň), pri spustení inventarizačného modulu už nebolo možné vykonávať zásah do
stavu zásob. Manipulácia s tovarom (šperkami a hodinkami) prebehla predovšetkým v čase do otvorenia
predajne, keď ku zachovaniu prevádzky predajne bol žalovaný viazaný s ohľadom na umiestnenie
predajne v nákupnom centre.
12. Zistený stav zabezpečenia predajne a tovaru (mechanické kľúče u predavačiek, osobitný PIN
kód na ovládanie u každej predavačky, uzamykateľné skrinky tovaru, trezor v predajni, napojenie na
centrálny pult ochrany Ravi) preukazujú, že zamestnávateľ vytvoril vhodné pracovné podmienky pre
zodpovednosť zamestnancov za zverené hodnoty (výpoveď svedkyne G.). Kľúče od predajne mali len
predavačky, čo potvrdili svedkyne E. S. I., ktoré ako zamestnankyne na centrále mali vedomosť o tom,
že na centrále kľúče nie sú k dispozícii. K mechanickému kľúču potrebný PIN kód systému Ravi mali
taktiež len predavačky (opak z dokazovania nevyplýva). Z výpovede konateľa vyplýva tiež, že v prípade
výjazdu v nočných hodinách (pri hlásení narušenia predajne) sa musel ustanoviť niekto z personálu
predajne a túto otvoriť. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré
by svedkov E., E. a I. mal považovať za nehodnoverných. Pokiaľ svedkyňa P. uviedla, že kľúče mal i
majiteľ a svedkyňa G. uviedla, že počula, že kľúče sú i na podniku, tieto tvrdenia nevyvracujú tvrdenia
žalobcu o tom, že do predajne nemali prístup (bez ohlásenia v systéme Ravi) iné osoby, než predavačky.
Z výpovede spoločne hmotne zodpovednej svedkyne P. nevyplýva, akým spôsobom zistila, že kľúče
má i majiteľ.
13. Predavačky, vrátane žalovanej ako vedúcej predajne, mali štandardný prístup k evidencii
dodaného tovaru; ani v iných prípadoch predavačky nemajú možnosť kontrolovať stav zásob v sklade
zamestnávateľa a overovať evidenciu v sklade s faktickým stavom na predajni. Rozhodujúcou bola
zhoda príjemiek (dodacích listov) so skutočne (fyzicky) dodaným tovarom, ktorú kontrolu údajov
predavačky vykonávali, resp. bolo im umožnené takúto kontrolu vykonávať a nedostatky boli povinné
hlásiť. Okrem toho každý fyzicky prebratý výrobok museli označiť štítkom s cenou, a teda duplicitne
kontrolovať zhodu skutočne dodaného a v centrále evidovaného (ako dodaného) tovaru.
14. Súd prvej inštancie preto správne ustálil zodpovednosť žalovanej za inventúrou preukázateľne
zistený schodok na zverených hodnotách (manko) v rozsahu, vyplývajúcom z inventúry a presahujúcom
maximálnu prípustnú účasť spoločne zodpovedných predavačiek na vzniknutom manku (§ 189 ods. 2,
3 Zák. práce).
15. Z týchto dôvodov odvolací súd v napadnutom vyhovujúcom výroku rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
16. S ohľadom na úspech žalobcu v odvolacom konaní, odvolací súd žalobcovi priznal náhradu trov
tohto konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1204118664)