Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/785/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205209429 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1205209429.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcov: 1/ P.. A. Š., H.. D., A.. XX.XX.XXXX, W. S. XX, W., X/ U.. Y. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. S. XX, W., X/ F. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. S. XX, W., zastúpenému advokátom: JUDr. Igor Klamár, so sídlom Družstevná 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ MM real - invest spol. s r.o., so sídlom Plavecký Štvrtok 199, IČO: 35 861 355, 2/ RUDI, spol. s r.o., so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 31 370 071, zastúpenom advokátom: JUDr. Ľubomír Hnát, so sídlom Guothová 20, Bratislava, 3/. P. N., A.. XX.XX.XXXX, W. A. X/X, O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 1/ do 30.06.2016: Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova 27, Bratislava, IČO: 00 682 420, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného 3/ a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 26. septembra 2014, č.k. 4C/529/2008-749, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalovaného 3/ o d m i e t a . Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu proti žalovanému 3/ a proti odvolateľovi: Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova 27, Bratislava, IČO: 00 682 420. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 26.09.2014 č.k. 4C/529/2008-749 súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa 1/ a žalobca 3/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 a žalobkyňa 2/ je podielovou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 nehnuteľností bližšie označených vo výroku rozsudku (rozostavaného bytu, rozostavanej garáže, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rozostavaného bytového domu pripadajúcich na byt a garáž, spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku), nachádzajúcich sa v nízkopodlažnej bytovej zástavbe - stavba obytný blok B. Q. I. L., na Š. J., v rozostavanom stave, postavenej na pozemku parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 313 m2, zapísané na LV č. XXX, O.. Ú.. I. L., nehnuteľnosti - byt aj garáž v miere rozostavanosti, ako sú špecifikované v znaleckom posudku č. 10/2009 zo dňa 31.12.2009 vypracovanom súdnym znalcom Ing. Igorom Jirkovským, so sídlom Martinengova 1, Bratislava, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku; žalobu voči žalovaným 2/ a 3/ zamietol a o trovách konania si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením. S poukazom na § 80 písm. c) O.s.p. mal za to, že žalobcom svedčí naliehavý právny záujem na požadovanom určení ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 132 ods. 1, § 631, § 650 ods. 2, 651 Občianskeho zákonníka. S poukazom na rozhodnutie R 16/1974; podľa ktorého ak medzi občanom a stavebnou organizáciou došlo k zmluve o postavení stavby, potom organizácia zhotovuje vec, ktorá už v priebehu zhotovovania stavby patrí občanovi, a nie organizácii, ktorú by až po skončení stavby previedla na občana; konštatoval, že z ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich zmluvu o dielo vyplýva, že pri zhotovení stavby na zákazku je objednávateľ jej vlastníkom od počiatku výstavby, dokonca i keď je stavba zhotovovaná z materiálu zhotoviteľa. Zhotoviteľ preto nemôže so stavbou voľne nakladať, a to ani po uplynutí prípadnej šesťmesačnej lehoty od zhotovenia v prípade jej neprevzatia objednávateľom a po objednávateľovi môže len požadovať zaplatenie ceny za zhotovenie veci. V danej veci nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyne 1/ a 2/ ako objednávateľky uzatvorili so žalovaným 2/ ako zhotoviteľom zmluvu o dielo na výstavbu bytu, a to v písomnej forme, a tiež zmluvu o dielo na výstavbu garáže, a to v ústnej forme (skutočnosť, že medzi stranami boli uzatvorené dve zmluvy, teda na byt, aj na garáž žiaden zo žalovaných nespochybnil, pričom žalovaní 1/ a 2/ túto skutočnosť potvrdili vo svojich listoch adresovaných žalobkyniam, v ktorých ako predmet vysporiadania uvádzali byt aj garáž). Sporným nebolo ani to, že žalobcovia zaplatili dohodnutú cenu za zhotovenie diela (bytu a garáže), a že zhotoviteľ - žalovaný 2/ svoju povinnosť zhotoviť dielo nesplnil a pozemky aj rozostavaný bytový dom previedol na žalovaného 1/. V prvom rade sa zaoberal otázkou, či vlastníkmi diela sú od počiatku zhotovovania stavby objednávatelia zo zmluvy o dielo alebo ním bol zhotoviteľ, a ďalej, či žalovaný 2/ platne a účinne previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného 1/. V tomto smere sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcov totožnou s ustálenou judikatúrou a mal za to, že od začiatku výstavby dielo patrilo objednávateľom zo zmluvy o dielo a ustanovenie v zmluve o dielo, na základe ktorej malo byť vlastnícke právo na objednávateľov prevedené, bolo v zmluve uvedené nadbytočne. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný 2/ ako zhotoviteľ sa nestal nikdy vlastníkom sporných nehnuteľností, a preto nemohol účinne previesť vlastnícke právo k bytu č. B.-XL a garáži č. XXX A.a žalovaného 1/. Poukázal na to, že zmluvné prevody vlastníckeho práva sú v zásade založené na princípe, že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má, a teda ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prechod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak (napr. § 446 Obchodného zákonníka, § 486 Občianskeho zákonníka, § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Pokiaľ sa tak žalovaný 1/ nikdy nestal vlastníkom sporných nehnuteľností, mal za to, že nemohol sa ich vlastníkom na základe dobrovoľnej dražby stať ani žalovaný 3/, nakoľko dobrovoľná dražba nespôsobila nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom - žalovaným 3/, keďže nikto z tých, ktorí boli oprávnení dražbu navrhnúť, nebol vlastníkom predmetu dražby a dobrovoľná dražba nevedie k nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka. Skutočnosť, že v danom prípade žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola podaná a súd o nej právoplatne rozhodol tak, že ju zamietol, nemala vplyv na rozhodnutie vo veci, nakoľko ani platná dobrovoľná dražba nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel a určil, že žalobcovia (objednávateľky zo zmluvy o dielo a manžel jednej z objednávateliek, keďže nehnuteľnosti nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré naďalej trvá) sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, pričom však pasívne legitimovaným bol len žalovaný 1/, ktorý bol v čase vyhlásenia rozsudku zapísaný ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Žalovaní 2/ a 3/ neboli pasívne legitimovanými v spore, keďže neboli katastrálnymi vlastníkmi, a preto žalobu voči nim zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 151 ods. 3 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 3/ domáhajúc sa jeho zrušenia s poukazom na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď pri zmluve o dielo podľa § 631 Občianskeho zákonníka nie je výslovne riešené vlastnícke právo. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj Slovenská záručná a rozvojová banka a.s.; vystupujúca v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 1/ do 30. 06. 2016 (ďalej len "odvolateľ"); domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac tým, že rozsudok súdu prvej inštancie je účelový, vydaný na základe nesprávneho posúdenia skutkového stavu, nezákonný. Mal za to, že právoplatné rozhodnutie o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby má vplyv na rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva tak ako aj na vydraženie nehnuteľnosti žalovaným 3/ v dobrovoľnej dražbe. Mal za to, že tvrdenie súdu prvej inštancie; že vlastníkom nehnuteľností na základe dobrovoľnej dražby sa žalovaný 3/ nemohol stať, nakoľko dobrovoľná dražba nespôsobila nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, keďže nikto z tých, ktorí sú oprávnení dražbu navrhnúť, nebol vlastníkom predmetu dražby a dobrovoľná dražba nevedie k nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka; je v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách, ktorý v neustanovuje, že podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dobrovoľnej dražby je podanie návrhu na dražbu vlastníkom predmetu dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách pripúšťa okrem iného aj podanie návrhu na dražbu osobou, ktorá nie vlastníkom predmetu dražby, v danom prípade návrh na dražbu podal v postavení záložného veriteľa. Pokiaľ sú predmetom dražby nehnuteľností, ich vlastníkom je v čase podania návrhu na dražbu vždy ten, kto je zapísaný v katastri nehnuteľností, záložnému veriteľovi je v zásade jedno, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko osoba vlastníka nehnuteľnosti nemá žiadny vplyv na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby zo strany záložného veriteľa, ktorého jediným záujmom je speňaženie založenej nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby za čo najvyššiu cenu. Pokiaľ bola dražba platná, vlastnícke právo k predmetu dražby prešlo na vydražiteľa zo zákona udelením príklepu, a to bez ohľadu na to, kto bol v čase konania dražby jej vlastníkom. Zdôrazňoval, že dobrovoľná dražba je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, v ktorom dražbou dochádza k prechodu vlastníckeho práva, pretože udelením príklepu a uhradením ceny dosiahnutej vydražením sa vydražiteľ stáva vlastníkom predmetu dražby za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené zákonom o dobrovoľných dražbách, a preto je nespochybniteľné, že nadobúdanie vlastníctva príklepom licitátora na dobrovoľnej dražbe je osvedčeným nadobúdacím titulom vyplývajúcim z platného zákona o dobrovoľných dražbách. Uhradením ceny dosiahnutej vydražením sa žalovaný 3/ stal výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností, a keďže dobrovoľná dražba je platná, jeho vlastnícke právo nezaniklo a požíva ochranu v súlade s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. 4. Žalobcovia 1/,2/, 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 3/ uviedli, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ uzatvorili so žalovaným 2/ zmluvu o dielo na výstavbu bytu a garáže, že za zhotovenie diela zaplatili dohodnutú cenu, a že žalovaný 2/ svoju povinnosť zhotoviť dielo nesplnil, v rozpore so zmluvou previedol rozostavaný dom na žalovaného 1/. Súd prvej inštancie vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, keď akceptoval ich právnu argumentáciu, ktorá je totožná s ustálenou judikatúrou. Žalovaný 2/ nikdy nebol vlastníkom predmetného bytu a garáže, a preto nemohol platne previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na žalovaného 1/, a keďže ani žalovaný 1/ sa nikdy nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností, nemohol sa ani žalovaný 3/ na základe dobrovoľnej dražby stať ich vlastníkom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 3/ bol v konaní úspešný, keď súd žalobu voči nemu zamietol, považoval odvolanie žalovaného 3/ za nedôvodné. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd odvolanie žalovaného 3/ odmietol, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. 5. Žalobca 3/ k odvolaniu odvolateľa v poukázal na rovnaké dôvody ako vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 3/ a dodal, že prevod rozostavanej stavby, v ktorej sa predmetný byt a garáž nachádzajú, zo žalovaného 2/ na žalovaného 1/, je v časti týkajúcej sa predmetného bytu a garáže absolútne neplatným právnym úkonom, pretože nikto nemôže previesť na druhého viac práv než sám má, neplatné sú aj všetky právne úkony žalovaného 1/ a odvolateľa, najmä zmluva o zriadení záložného práva a návrh na vykonanie dražby, nakoľko žalovaný 1/ nikdy nebol vlastníkom nehnuteľností. Z rovnakých dôvodov neboli splnené ani zákonné podmienky na uskutočnenie dražby. Všetky tvrdenia odvolateľa v jeho odvolaní poukazujú len na splnenie formálnych podmienok priebehu samotnej dražby, ale tieto sú právne irelevantné. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 6. Žalovaný 3/ k vyjadreniam žalobcov uviedol, že zmluva o dielo je dvojstranný záväzkový vzťah, výsledkom ktorého je zhotovenie veci bez ohľadu na výsledok, nie nadobudnutie veci, objednávateľ je povinný uhradiť odmenu za zhotovenie veci, nie odmenu za samotnú vec, zmluva o dielo je osobitný typ zmluvy, z čoho vyplýva, že objednávateľ priamo alebo nepriamo splnomocňuje inú osobu, aby mu zhotovila určitú vec - bez ohľadu na výsledok, a teda ide o zmluvný inštitút záväzkového typu, nie o inštitút, ktorým možno odvodiť vlastnícke právo. Zmluva o dielo nie je inštitútom nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, a ani od nej nemožno odvodiť akýkoľvek právny titul na nadobudnutie vlastníckeho práva obstaranej veci. Žalobcovia si boli od začiatku vedomí toho, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva je potrebný ďalší právny úkon, na základe ktorého budú môcť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zo zmluvy o dielo na výstavbu bytu vyplýva, že žalobcovia majú záujem v budúcnosti následným právnym úkonom - zmluvou o prevode vlastníckeho práva k predmetu zmluvy nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti. Právna úprava zmlúv podľa § 50a Občianskeho zákonníka ako nepomenovaných zmlúv, rovnako ako zmlúv splnomocňujúcich, nie sú zmluvným titulom, na základe ktorého možno nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Z uvedeného vyplýva, že pre určenie vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnosti absentuje právny titul, na základe ktorého by mohlo dôjsť k rozhodnutiu súdu o určení vlastníckeho práva. Žalobcovia nie sú, ani neboli spoluvlastníkmi pozemku, na ktorých je postavený súbor obytných domov a taktiež nie sú a neboli vlastníkmi materiálu, ktorý bol použitý na výstavbu nehnuteľnosti. Stavebné povolenie bolo vystavené na RUDI s.r.o., ktorá bola i vlastníkom pozemku. Žalobcovia tak majú pohľadávku voči obstarávateľovi z titulu bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody, ktorá im vznikla nesplnením si povinnosti zhotoviteľa zo zmluvy o dielo. Namietal tiež existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení vlastníckeho práva, keď im nesvedčí žiaden právny titul, na základe ktorého by mohol súd rozhodnúť o určení vlastníckeho práva, keď nie je splnená ani podmienka nemožnosti domáhania sa priameho plnenia. Poukázal na to, že k predmetu dražby nadobudol originálnym spôsobom vlastnícke právo na dražbe bez odvodzovania svojho nadobudnutého vlastníckeho práva od kohokoľvek iného a vlastnícke právo sa dražbou nadobúda bez ohľadu na to, kto je aktuálnym vlastníkom v čase dražby. Vlastnícke právo nadobudol originálnou formou prechodu vlastníckeho práva, preto sa stal platným vlastníkom nehnuteľností a vlastníctvo bolo potvrdené zápisom do katastra nehnuteľností. 7. Žalobcovia 1/ až 3/ vo svojich vyjadreniach nesúhlasili s vyjadrením žalovaného 3/. 8. Žalobkyne 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odvolateľa nesúhlasili s jeho tvrdením, že o spore nemal vedomosť. 9. Odvolateľ vo svojom vyjadrení k vyjadreniam žalobcov 1/ až 3/ vytýkal súdu prvej inštancie, že aplikáciu judikátu R 16/ 1974, ktorý výslovne deklaruje, že objednávateľovi prináleží vlastníctvo k stavbe, ktorú preň zhotovuje zhotoviteľ na základe zmluvy o dielo, nesprávne rozšíril aj na byty a nebytové priestory, nachádzajúce sa v bytovom dome, opomenul existenciu zákona číslo 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý v § 4 ods. 1 taxatívne vymenúva možné spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome a v zmysle ktorého nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu a nebytovému priestoru na základe zmluvy o dielo, predmetom ktorej je vykonanie diela - výstavba bytu a nebytového priestoru, je v zmysle uvedeného ustanovenia vylúčené. Medzi žalobcami 1/ až 3/ a žalovaným 2/ nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o výstavbe, resp. zmluvy o dielo predmetom, ktorej by bola výstavba domu, ale len k uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola výstavba bytu a nebytového priestoru - garáže, a pokiaľ v danom prípade žalobcovia so žalovaným neuzatvorili zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu a nebytovému priestoru, neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcami. Za nesprávny preto považoval záver súdu prvej inštancie, že ustanovenie v zmluve o dielo o následnom prevode vlastníckeho práva k bytu a garáži na žalobcov je nadbytočné, keď iba na základe následného zmluvne zakotveného prevodu vlastníckeho práva k bytu a nebytovému priestoru mohlo dôjsť k vzniku vlastníckeho práva žalobcov. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku, zastavanému rozostavaným bytovým domom, keď právny poriadok nepozná ani neumožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku zastavanému bytovým domom na základe zmluvy o dielo na výstavbu bytu. Mal zato, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov k pozemku. 10. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (vyhovujúcej) časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je z hľadiska právneho posúdenia veci namietaného odvolateľom v podanom odvolaní vecne správny a odvolanie podané žalovaným 3/ je potrebné odmietnuť. 11. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). 12. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). 13. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.). 14. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 ods. 1 CSP). 15. Odvolateľ v podanom odvolaní napadol právne závery súdu prvej inštancie o tom, že pokiaľ sa žalovaný 1/ nikdy nestal vlastníkom sporných nehnuteľností, nemohol sa ich vlastníkom na základe dobrovoľnej dražby stať ani žalovaný 3/, nakoľko dobrovoľná dražba nespôsobila nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom - žalovaným 3/, keďže nikto z tých, ktorí boli oprávnení dražbu navrhnúť, nebol vlastníkom predmetu dražby a dobrovoľná dražba nevedie k nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka; skutočnosť, že v danom prípade žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola podaná, a súd o nej právoplatne rozhodol tak, že ju zamietol, nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci, nakoľko ani platná dobrovoľná dražba nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby. 16. V rámci uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1, písm. h/ CSP (resp. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav. Nakoľko odvolací súd je viazaný týmto uplatneným odvolacím dôvodom a jeho vymedzením, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie (výlučne) v medziach toho odvolacieho dôvodu a zaoberal sa tak vecnou správnosťou rozsudku súdu prvej inštancie; v odvolateľom prípustne napadnutej vyhovujúcej časti; z hľadiska posúdenia, či súd prvej inštancie zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. 17. Súd prvej inštancie; vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv než sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), dospel k záveru, že žalovaný 3/ sa nemohol stať vlastníkom sporných nehnuteľností, keď príklepom na dobrovoľnej dražbe ich nemohol nadobudnúť od nevlastníka, a to ani v prípade ak bola žaloba o neplatnosť dražby zamietnutá. 18. Odvolateľ v rámci namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci argumentoval tým, že právoplatné rozhodnutie o zamietnutí žaloby na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby má vplyv na rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva, ako aj na vydraženie nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, a pokiaľ bola dražba platná a vydražiteľ splnil zákonné podmienky v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva (v lehote uhradil cenu dosiahnutú vydražením), tak vlastnícke právo k predmetu dražby prešlo na vydražiteľa zo zákona udelením príklepu, a to bez ohľadu na to, kto bol v čase konania dražby jej vlastníkom; a to s dôrazom na to, že dobrovoľná dražba je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, v ktorom dražbou dochádza k prechodu vlastníckeho práva, pretože udelením príklepu a uhradením ceny dosiahnutej vydražením sa vydražiteľ stáva vlastníkom predmetu dražby za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené zákonom o dobrovoľných dražbách, a preto je nespochybniteľné, že nadobúdanie vlastníctva príklepom licitátora na dobrovoľnej dražbe je osvedčeným nadobúdacím titulom vyplývajúcim z platného zákona o dobrovoľných dražbách. V nadväznosti na uvedené mal za to, že uhradením ceny dosiahnutej vydražením sa žalovaný 3/ stal výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností, a keďže dobrovoľná dražba je platná, jeho vlastnícke právo nezaniklo a požíva ochranu v súlade s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. 19. Odvolací súd zastáva názor zhodný s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie v jeho rozhodnutí, že príklepom na dobrovoľnej dražbe s následným zaplatením ceny dosiahnutej vydražením nemožno nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka, a to ani s ohľadom na skutočnosť, že ide o originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktoré nie je odvodené od predchádzajúceho vlastníka. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, bola právoplatne zamietnutá. V danom prípade žalovaný 1/ ako záložca (súčasne aj záložný dlžník) disponoval so spornými nehnuteľnosťami tak, že ich založil, keď uzavretím záložnej zmluvy s odvolateľom zriadil na ne záložné právo na zabezpečenie pohľadávky odvolateľa voči nemu z úverovej zmluvy, hoci nebol ich vlastníkom. Za tohto stavu tak nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu záložnej zmluvy žalovaným 1/, a teda ani k platnej realizácii záložného práva cestou dobrovoľnej dražby s právnymi následkami v podobe nadobudnutia vlastníckeho práva vydražiteľom príklepom na dražbe. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že dražba nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby alebo záložca nebol sám vlastníkom predmetu dražby. 20. Pokiaľ odvolateľ v tejto súvislosti poukazoval na to, že v danom prípade nebol navrhovateľom dražby žalovaný 1/ ako (zapísaný) vlastník predmetu dražby, ale on v postavení záložného veriteľa, odvolací súd poukazuje na to, že ani táto skutočnosť nemohla viesť k platnému nadobudnutiu sporných nehnuteľností vydražiteľom príklepom na dobrovoľnej dražbe, pokiaľ žalovaný 1/ - záložca nebol vlastníkom sporných nehnuteľností. 21. Z hľadiska vymedzeného odvolacieho dôvodu tak nebolo možné dospieť na základe odvolacích námietok odvolateľa k inému právnemu záveru, než ku ktorému dospel súd prvej inštancie. Odvolateľovi sa tak nepodarilo v odvolacom konaní predložiť relevantnú odvolaciu argumentáciu na podporu jeho tvrdení, že žalobcovia nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností v dôsledku nadobudnutia vlastníckeho práva k ním vydražiteľom - žalovaným 3/ príklepom na dobrovoľnej dražbe, pre ktorú by bolo potrebné žalobu proti žalovanému 1/ zamietnuť. 22. Právny názor zaujatý súdom prvej inštancie v prejednávanej veci je plne konformný s doterajšou judikatúrou - uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 MCdo 20/2011 zo dňa 18.decembra 2012 uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 61/2014, zo záverov ktorého vyplýva, že ak ten, vec ktorého bola dražená v rámci dobrovoľnej dražby, nebol jej vlastníkom, nestal sa vydražiteľ príklepom a zaplatením ceny dosiahnutej vydražením vlastníkom draženej veci, a to ani v prípade, že bol inak zachovaný postup podľa § 10 až § 33 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Odvolací súd nezaznamenal v rozhodovacej činnosti súdov odklon od záverov doteraz prezentovaných v uvedenom rozhodnutí , a preto tieto považoval naďalej za plne akceptovateľné a nemal žiadny významný dôvod v danej veci sa od nich odchýliť. 23. Nakoľko odvolací súd je odvolateľom v odvolacej lehote vymedzeným odvolacím dôvodom viazaný, a pokiaľ odvolateľ v rámci tohto dôvodu nenapadol záver súdu prvej inštancie o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcami k sporným nehnuteľnostiam na základe zmluvy o dielo; keď argumentoval výlučne tým, že žalovaný 3/ sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností príklepom na dražbe aj v prípade, že žalovaný 1/ nebol ich vlastníkom; nebolo možné prihliadnuť z hľadiska vymedzenia uplatňovaného odvolacieho dôvodu na ďalšie námietky odvolateľa uvádzané vo vyjadrení k podaniu žalobcov zo dňa 16.11.2016 (s odstupom dvoch rokoch po podaní odvolania), ktorými; už nad zákonný rámec podaného odvolania; spochybňoval správnosť aj ďalších záverov súdu prvej inštancie týkajúcich sa nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami na základe uzatvorenej zmluvy o dielo. 24. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý ho založil na právnych záveroch, ktoré; z hľadiska odvolateľom uplatneného odvolacieho dôvodu a jeho vymedzenia v podanom odvolaní; zodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 25. Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje (§ 201 veta prvá O.s.p.). 26. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP, § 202 ods. 4 O.s.p.). 27. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). 28. V danej veci podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie aj žalovaný 3/, proti ktorému bola žaloba zamietnutá. 29. Odvolanie je procesným úkonom strany. Právo podať odvolanie však prináleží len tej strane, ktorej bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma, teda v neprospech ktorej vyznelo rozhodnutie a bola ním dotknutá na svojich právach - pre toto posúdenie je podstatné porovnanie výsledku sporu so žalobným návrhom (nárokom) uplatňovaným žalobcom v konaní. 30. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné (objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená ustanoveniami § 355 až 358 CSP, resp. § 201 a § 202 O.s.p.). Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j., či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takýmto dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Existenciu ujmy je možné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, a preto je rozhodujúci len výrok rozhodnutia. Subjektívne presvedčenie strany o vzniknutej ujmy nie je rozhodujúce, keď podstatná je objektívna skutočnosť, že rozhodnutím súdu bola spôsobená určitá ujma. Posúdenie tejto subjektívnej prípustnosti odvolania predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania. 31. V danej veci odvolanie žalovaného 3/ smeruje proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba proti nemu zamietnutá, a teda týmto výrokom napadnutého rozhodnutia mu nebola spôsobená žiadna ujma, v dôsledku čoho teda nebol osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania do tejto; proti nemu; zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd odvolanie žalovaného 3/ do výroku, ktorým bola žaloba proti nemu zamietnutá, odmietol, ako podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b/ CSP. 32. Pokiaľ odvolanie podané žalovaným 3/ smeruje (aj) proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe podanej proti žalovanému 1/ vyhovené, nebol žalovaný 3/ oprávnenou osobou na podanie odvolania do tejto časti rozsudku, nakoľko žalovaný 3/ vystupujúci v spore ako samostatný spoločník (§ 76 CSP, § 91 ods. 1 O.s.p.) mohol podať odvolanie len sám za seba a nemôže sa odvolaním domáhať vydania rozhodnutia v prospech žalovaného 1/, tvoriaceho s ním na strane žalovaných samostatné spoločenstvo, a pretože nejde o prípady závislých výrokov, a ani o prípad , keď určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu ( § 367 ods. 2 CSP, § 206 ods. 2 O.s.p. ), je žalovaný 3/ vo vzťahu k výroku, ktorým bolo žalobe proti žalovanému 1/ vyhovené, neoprávnenou osobou na podanie odvolania. Pokiaľ žalovaný 3/ v podanom odvolaní namietal ako sa súd prvej inštancie s otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami na základe zmluvy o dielo vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku, je potrebné aj z tohto hľadiska odvolanie žalovaného 3/ smerujúce proti dôvodom rozhodnutia ako neprípustné odmietnuť podľa § 386 písm. c/ CSP. 33. Z uvedených dôvodov nemohol odvolací súd prihliadnuť na odvolacie námietky žalovaného 3/, v rámci ktorých poukazoval na to, že žalobcovia na základe zmluvy o dielo nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam (byt, garáž, pozemok), že nemajú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, a že príklepom na dražbe nadobudol k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo. 34. V zmysle ust. § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a zopakovať dokazovanie môže len v prípade, ak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 384 ods. 1 CSP), doplniť dokazovanie môže len v prípade ak dokazovanie navrhované stranou nevykonal súd prvej inštancie (§ 384 ods. 2 CSP) alebo v prípade novôt (§ 384 ods. 3 CSP) uplatňovaných odvolateľom podľa § 366 CSP v rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1, písm. g/ CSP, prípadne aj bez návrhu za účelom zistenia, či sú splnené procesné podmienky (§ 384 ods. 4 CSP). Odvolací súd je tak v odvolacom konaní viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, a tento môže zmeniť zisťovaním nových skutočností, resp. vykonaním nových dôkazov, len výnimočne v zákonom stanovených prípadoch, a to len na návrh strany, ak ide o vykonanie dôkazov, ktoré neboli vykonané súdom prvej inštancie, hoci boli stranou navrhnuté, alebo o vykonanie dôkazov, ktoré boli ako novoty uplatnené odvolateľom v podanom odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania a z úradnej povinnosti v prípade potreby posúdenia splnenia procesných podmienok konania. 35. Z uvedeného vyplýva, že ak v priebehu odvolacieho konania došlo ku zmene skutkového stavu; hoci aj významného pre konečné meritórne rozhodnutie; pokiaľ neboli splnené zákonné predpoklady pre doplnenie dokazovania v odvolacom konaní odvolacím súdom, vychádza odvolací súd zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, nakoľko je ním viazaný. 36. Vo vzťahu k prejednávanej veci v zmysle vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že nemohol prihliadnuť na zmenu zápisu vlastníka sporných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, ku ktorej došlo v priebehu odvolacieho konania. V tejto súvislosti odkazuje odvolací súd na ust. § 36a zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ktoré rieši duplicitu vlastníctva, prípadne na záväznosť rozsudku o určení vlastníctva k nehnuteľnostiam pre ďalšieho nadobúdateľa za stavu zápisu poznámky o pribiehajúcom súdnom konaní ( § 228 ods. 2 CSP). 37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP proti neúspešnému odvolateľovi a podľa § 256 ods. 1 CSP (aj) proti žalovanému 3/, ktorý procesne zavinil odmietnutie jeho odvolania, ktorý výsledok je analogický ako pri zastavení konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 38. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).