Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/176/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205228854 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1205228854.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcov: 1/ T.. V. C., K.: K. X, K., 2/ Z. C., K.: Z. J.Á. XX, K., proti žalovaným: 1/ L. V., K.: L. XX, K., 2/ C. Š., K.: A. XX, K., 3/ T.. Q. L., K.: M. X, K., žalovaný 1/,2/,3/ v zast.: JUDr. Ľubomír Hnát, advokát so sídlom: Guothova 20, Bratislava, 4/ Ľ. C., K.: Z. J. XX, K., o dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľovi Ľ.E. C. a iné, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 24C/41/2008-240 zo dňa 05.09.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovanému 4/ sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 384,56 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému 4/ nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 175s ods. 1 písm. b/, § 175y ods. 1, § 175k ods. 3, § 101 ods. 2, § 119 ods. 3 O.s.p. a vecne tým, že pôvodní žalobcovia (ďalej aj ako „navrhovatelia“) X/ T.. V.Q. C., X/ Ľ. C. Q. X/ Z. C. sa návrhom zo dňa 31.10.2005, ktorý bol doručený Okresnému súdu Bratislava II dňa 02.11.2005, pôvodne domáhali voči žalovaným (ďalej aj ako „odporcom“) 1/ až 3/: a) dodatočného prejednania dedičstva po poručiteľovi Ľ. C., b) určenia, či tu právo je, alebo nie je, c) určenia neplatnosti darovacej zmluvy v časti rodinný dom a d) vydania predbežného opatrenia zákazu scudziť rodinný dom. 2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej (§ 6, § 100 ods. 1 Obč. súd. por.) a to výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov, založených v súdnom spise. Z vykonaného dokazovania boli súdu prvej inštancie preukázané tieto skutočnosti: 3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vyhotoveného dňa 04.03.2005 (č.l. 4) vyplýva, že, vlastníkmi rodinného domu, postaveného na parc. č. XXXX/X, katastrálne územie K.-A. M. sú odporcovia 1/ až 3/ a to každý v podiele 1/3. Titulom nadobudnutia nehnuteľnosti bola Darovacia zmluva Z.-XXXX zo dňa 29.10.2004. Z oznámenia Správy katastra pre I. M. A. P. K. (č.l. 143) vyplýva, že stavba rodinného domu, súpisné číslo XXXX, na pozemku parc. č. XXXX/X, katastr. územie: A. M., L. Č.. XXX, bola už do operátu katastra nehnuteľností zapísaná na základe žiadosti - na vlastníčku L. C., pod položkou výkazu zmien XXXX/XX. Na základe darovacej zmluvy Z.-XXXX/XXXX, povolenej dňa 29.10.2004 sa stali vlastníkmi predmetnej stavby a pozemku C. Š.E., L. V., Q. Q. L., každá v spoluvlastníckom podiele 1/3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo možné zo strany katastra zapísať vlastníctvo na pôvodných stavebníkov Ľ. C. Q. L. C., nakoľko listina o pridelenom súpisnom a orientačnom čísle, vydaná pod č. Z-10108/11 nekorešponduje s údajmi, uvedenými v katastri nehnuteľností. Z Osvedčenia o dedičstve, sp.zn. 1D 843/2004, Dnot 135/2004 (č.l. 124-136), zo dňa 07.03.2011, po poručiteľke L.T. C., J. V. XX.XX.XXXX vyplýva, že účastníkmi dedičského konania, uskutočneného pred notárom JUDr. Katarínou Valovou ako súdnym komisárom boli navrhovatelia 1/,2/ a odporcovia 1/,2/,3/,4/ a to všetci ako dedičia. Z osvedčenia vyplýva, že všetci dedičia boli notárom poučení o povinnosti úplnými a pravdivými údajmi prispieť k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu veci (č.l. 125). Žiaden z dedičov si neuplatnil započítanie na dedičský podiel iného dediča (č.l. 125). Z osvedčenia nevyplýva, že by v dedičskom konaní bola predmetom prejednania po L. C. - nehnuteľnosť - rodinný dom a pozemky, zapísané na L. Č.. XXX, C.. Ú.. K. - A. M.. Z dedičského konania taktiež nevyplýva, že by niektorí z dedičov vzniesol námietku spornosti aktív alebo pasív poručiteľky (§ 175k ods. 1 O.s.p.). 4. Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave I, na základe uznesenia ČVS: ORP-691/OEK-B1-2011-Mu, zo dňa 30.08.2011 (č.l. 158-159) odmietlo trestné oznámenie navrhovateľa 1/ pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, ktorého sa mala dopustiť odporkyňa 1/ tým, že po smrti poručiteľky L. C., J.. V. XX.XX.XXXX, mala dňa 29.10.2004 dosiaľ nezisteným spôsobom vyhotoviť darovaciu zmluvu, ktorou mala byť poručiteľkou obdarovaná o predmet darovania, konkrétne o rodinný dom zapísaný na L. Č.. XXX, a taktiež nezisteným spôsobom mala vyhotoviť darovaciu zmluvu, ktorou rovnako mala byť poručiteľkou dňa 03.11.2004 obdarovaná o predmet darovania, konkrétne o pozemky zapísané na L. Č.. XXXX, pričom odporkyňa 1/ mala na obidvoch darovacích zmluvách sfalšovať podpisy poručiteľky z dôvodu zabránenia zaradenia vecí do dedičského konania, čím mala byť oznamovateľovi - navrhovateľovi 1/ spôsobená škoda celkovo vo výške 766,000 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia polície vyplýva, že v rámci doplnenia trestného oznámenia boli políciou zaistené originály spisových materiálov, vedených na Správe katastra pod č. Z.-XXXX/XX, Z.-XXXX/XX Q. J.-XXXXX/XX, pričom prvé dva z týchto sa týkali priamo darovacích zmlúv, ktoré navrhovateľ 1/ označil za sfalšované. Zaistené spisové materiály Z.-XXXX/XX Q. Z.-XXXX/XX obsahujúce sporné zmluvy boli následne vyšetrovateľom predložené Mgr. Miroslavovi Koutnému, znalcovi v oblasti písmoznalectvo, a to z dôvodu prekonzultovania a odborného vyhodnotenia podpisov L. C.T. na všetkých sporných listinách. Znalcom bolo konštatované, že všetky podpisy pod menom L. C. na predložených listinách vykazujú identické znaky, preukazujúce spontánny podpis so znakmi prvkov stareckého rukopisu, pričom podľa spoločných znakov je možné konštatovať, že tieto písala vlastnoručne totožná osoba. Z uvedených zmlúv taktiež vyplýva, že obe sporné zmluvy boli L. C. podpísané v období pred jej smrťou, a nie po nej, ako sa mylne domnieval navrhovateľ 1/ zrejme iba na základe informácií, zistených z výpisu listov vlastníctva zabezpečených prostredníctvom portálu internetového katastra, kde sa uvádzajú iba dátumy príslušnou správou katastra vykonaných vkladov do katastra nehnuteľností. 5. Navrhovatelia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 04.06.2014 (č.l. 219) uviedli, že naliehavý právny záujem určovacej žaloby spočíva v odstránení stavu právnej neistoty, ktorý založila napadnutá darovacia zmluva, kde jeden z rodičov už v pokročilom veku pred smrťou na naliehanie odporkýň, týmto darovala celú domovú nehnuteľnosť, teda viac darovala, než sama vlastnila. Podľa navrhovateľov, matka bola v nemocnici v čase darovania následkom choroby v strese, v ohrození života a v čase darovania dňa 24.10.2004, tri dni pred smrťou nevedela zvážiť právny úkon darovania. Z tohto dôvodu je tu naliehavý právny záujem, aby súd určil, že nehnuteľnosti - dom i pozemok, patria do riadneho dedičského konania po rodičoch. 6. Navrhovateľ 2/ na pojednávaní dňa 05.09.2014 uviedol, že posledné tri mesiace pred smrťou matky, bol s matkou v kontakte prakticky každý druhý deň, chodil za ňou do nemocnice, kde stretával aj svoje sestry, spolu uhrádzali aj náklady, s pobytom a liečbou matky v nemocnici. Navrhovateľ si pamätá, že jeden deň si ho matka pamätala, a keď prišiel na ďalší deň, matka si ho nepamätala. Tesne pred smrťou sa mala podrobiť operácii kĺbu, čo sa však z dôvodu úmrtia matky neuskutočnilo. Navrhovateľ 2/ nemal vedomosť o tom, že by sa jeho matka v čase pred smrťou podrobovala psychiatrickej liečbe. Pokiaľ ide o existenciu darovacej zmluvy, nevedel s určitosťou uviesť, či mal o nej vedomosť v čase dedičského konania po matke, avšak vie, že sporná nehnuteľnosť nebola predmetom prejednania v dedičskom konaní. Navrhovateľ nesúhlasil s vyjadrením odporcu 4/, podľa ktorého ich matka v čase smrti netrpela stareckou demenciou. Navrhovateľ nepoprel vlastnícke právo jeho rodičov k spornej nehnuteľnosti. Odporkyňa 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 137) uviedla, že v danom prípade sa navrhovatelia domáhajú deklarovania existencie práva, ktoré im touto formou neprináleží, nakoľko svoje právo, ktoré odvodzujú od poručiteľa Ľ. C., J.. V. XX.XX.XXXX, nemôžu uplatňovať proti dedičom, ktorý po poručiteľovi zdedili majetok, keďže im v tom bráni ust. § 485 OZ, pričom nárok, ktorý sa uplatňuje touto cestou sa premlčuje podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti bola pani L. C., preto mohla voľne so svojím vlastníctvom disponovať. Odporkyňa 1/ žiadala súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko tu neexistuje právny záujem. 7. Odporcovia 2/, 3/ v písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 191-193) uviedli, že navrhovateľ neosvedčil naliehavý právny záujem. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu, darkyňa bola oprávnená disponovať svojim vlastníckym právom k nehnuteľnostiam, jej dispozičné oprávnenie nebolo žiadnym zákonom ani súdnym rozhodnutím obmedzené. Odporca 4/ v písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 220) uviedol, že s matkou L.P. C. žil od svojho narodenia do jej úmrtia v spoločnej domácnosti a vzájomne si vypomáhali. Matke pred v smrťou vypomáhali všetky jej deti, okrem navrhovateľa 1./ Odporca 4./ čestne prehlásil, že matka netrpela stareckou demenciou a nemala poruchu vedomia, ba naopak, odporca má pochybnosti o duševnom stave navrhovateľa 1./ Matka zomrela na zlyhanie srdca po operácii bedrového kĺbu. Odporca 4./ má vedomosť, že jeho rodičia v dobrej viere darovali predmetnú nehnuteľnosť odporcom 1/. až 3./, nakoľko rodičia za života darovali navrhovateľom 1./,2./ a odporcovi 4./ inú nehnuteľnosť. Právny zástupca odporcov 1./-3./ na pojednávaní uviedol, že nebohý Ľudovít Kováčik a Libória Kováčiková uzavreli manželstvo v roku 1944, v dôsledku čoho podľa vtedajšej právnej úpravy vzniklo majetkové spoločenstvo. Predmet konania nemohol patriť do BSM, nakoľko tento právny inštitút vznikol až v roku 1964. Predmet konania patril výlučne do vlastníctva Libórie Kováčikovej. Navrhovatelia boli účastníkmi dedičského konania po nebohom otcovi, pričom v dedičskom konaní nenamietali spornosť predmetov tohto konania. Taktiež boli účastníkmi dedičského konania po nebohej matke, v ktorom nenamietali spornosť vecí. V rámci dedičského konania po otcovi, sa všetci súrodenci vzdali majetku po otcovi v prospech svojej matky Libórie Kováčikovej. 8. Z prepúšťacej správy pacientky Libórie Kováčikovej zo dňa 03.06.2004, vypracovanej lekármi Internej kliniky Fakultnej nemocnice, Mickiewiczova 13, Bratislava (č.l. 226) vyplýva, že pacientka bola v čase prepustenia do ambulantnej liečby po psychickej stránke správne orientovaná. Pacientka bola prijatá do nemocnice pre problémy s dýchaním, hypertenzoiu, a dlhotrvajúcim opuchom dolných končatín. Z prepúšťacej správy pacientky Libórie Kováčikovej zo dňa 28.08.2004, vypracovanej lekármi Internej kliniky Fakultnej nemocnice, Mickiewiczova 13, Bratislava (č.l. 234) vyplýva, že pacientka bola v čase prepustenia do ambulantnej liečby po psychickej stránke správne orientovaná, pacientka prejavovala vcelku dobrý kontakt. Pacientka bola prijatá do nemocnice z dôvodu náhlej nevoľnosti, s problémom hypertenzie, s bolesťami stavcov a dolných končatín. Zo správy neurologického vyšetrenia Libórie Kovačíkovej, vykonaného dňa 13.09.2004 neurológom MUDr. Evou Unčovskou (č.l. 236) vyplýva, že pacientka bola v čase vyšetrenia riadne orientovaná, reč mala normálne artikulovanú, s prejavmi pomalšieho psychomotorického tempa. Bola liečená na osteoporózu (nedostatok vápnika), trpela na silné bolesti v dolných končatinách, a na hypertenziu. 9. K otázke naliehavého právneho záujmu - podľa § 80 písm. c) Obč. súd. por., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). 10. Naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, spočíva v tom, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe o plnenie). Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (pozri rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 241/2008). Vzhľadom na to, že Libória Kováčiková, darkyňa predmetnej nehnuteľnosti zomrela, určením neplatnosti darovacej zmluvy sa spor medzi ňou a navrhovateľmi úplne nevyrieši. Za tejto situácie, dosiahnuť želateľný stav, aby darovaná nehnuteľnosť mohla byť predmetom dedenia po darkyni, možno úspešne len žalobou na určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po Libórii Kováčikovej- prevádzateľke vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na odporcov 1./ až 3./. V konaní o takomto určení sa otázka neplatnosti darovacej zmluvy z tvrdeného dôvodu rieši prejudiciálne (ako predbežná otázka), ktorá zakladá spravidla aj procesný úspech či neúspech požadovaného určenia. So zreteľom na uvedené a po zohľadnení aj ďalšieho dôvodu, ktorý viedol navrhovateľov k podaniu predmetnej žaloby, bol urobený záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určení neplatnosti darovacej zmluvy. Nesplnenie predpokladu existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe vedie k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa zisťovala dôvodnosť žaloby vo veci samej. Navrhovatelia naliehavosť právneho záujmu na žalobe vyvodzovali zo skutočnosti, že sú synmi darkyne a teda zákonnými právnymi nástupcami po neb. Libórii Kováčikovej, ktorá podľa ich tvrdenia v čase spisovania predmetnej darovacej zmluvy trpela na duševnú poruchu, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Vychádzajúc už z takéhoto vymedzenia rozhodujúcich skutočností, je zrejmé, že na požadovanom určení neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej účastníkmi navrhovatelia 1./, 2./ ani neboli, nemôžu mať naliehavý právny záujem (pozri k tomu rozsudok Krajského s Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11 Co 108/2008 z 20. 05. 2009). 11. Pokiaľ ide o požiadavku navrhovateľov ohľadom určenia, že nehnuteľnosť-rodinný dom, zapísaný na LV č. 139, katast. územie: Staré Mesto, patrí do dedičstva po zomrelom Ľudovítovi Kováčikovi, nar. 15.09.1910, zomr. dňa 06.12.1986, naposledy bytom Banská Bystrica, Zápotockého č. 4, v podiele ? - po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, súd prvej inštancie žiadosť navrhovateľov takto právne vyhodnotil: 12. Ustanovenie § 175k ods. 3 Obč. súd. por. dopadá na procesnú situáciu, v ktorej medzi dedičmi vznikne spor o to, čo patrí do aktív a pasív dedičstva (napr. jeden dedič tvrdí, že určitá vec alebo právo patrí do dedičstva a iný dedič jeho tvrdenia popiera). Súdny komisár, ktorý prejednáva dedičstvo, tento spor nerieši, jeho riešenie neiniciuje a ani žiadnemu z dedičov nemôže uložiť, aby podal žalobu, zameranú na odstránenie zistenej spornosti. V konaní o dedičstve sa súdny komisár obmedzí len na konštatovanie spornosti a na sporné aktívum alebo pasívum dedičstva pri výpočte čistého majetku neberie zreteľ. 13. Občiansky súdny poriadok predpokladá, že vo vzťahu k sporným aktívam (a pasívam) sa dedičia svojich práv budú domáhať žalobou mimo konania o dedičstve (či už pred skončením konania o dedičstve, alebo po jeho skončení). Pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, procesným nástrojom na jeho odstránenie je žaloba na určenie, že tá- ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi. O takejto žalobe rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi ktorého (buď ako žalobcovia alebo žalovaní) sú všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva (obdobný právny názor zaujal už Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v uznesení z 28. septembra 2006 sp. zn. 3 Cdo 178/2006, taktiež pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2011, sp. zn. 1 Cdo 183/2009, pozri. tiež R 49/82 alebo R 65/2003).S poukazom na výsledky doterajšieho dokazovania bolo namieste, aby sa navrhovatelia v prípade podania určovacej žaloby, domáhali svojho práva žalobou o určenie že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po L. C.. Tým, že sa v tomto konaní domáhali určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po Ľ. C.T., postupovali nesprávne, nakoľko vlastníčkou nehnuteľnosti bola L. C. a nie Ľ. C.T., čo nespochybnil ani navrhovateľ 2/ vo svojej výpovedi. Pokiaľ ide požiadavku navrhovateľov, ohľadom určenia, že Darovacia zmluva Z.-XXXX/XXXX zo dňa 29.10.2004, uzavretá medzi darkyňou L. C.T., G.. XX.XX.XXXX, J.. XX.XX.XXXX a odporcami 1/, 2/, 3/, ktorej predmetom bolo darovanie nehnuteľnosti -pozemku, zapísanej na L. Č.. XXX, C.. Ú..: K. - A. M. je neplatná, alternatívne Darovacia zmluva Z.-XXXX/XXXX zo dňa 29.10.2004, uzavretá medzi darkyňou L. C., G.. XX.XX.XXXX, J.. XX.XX.XXXX a odporcami 1/, 2/, 3/, ktorej predmetom bolo darovanie nehnuteľnosti - rodinného domu, zapísanej na L. Č.. XXX, C.. Ú..: K.-A. M. je neplatná, súd k tomu uvádza nasledovné: V zmysle § 628 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. 14. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti. V zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 15. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). 16. S poukazom na výsledky doterajšieho dokazovania, z ktorého vyplýva, že navrhovatelia nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy (nakoľko toto je predmetom predbežnej otázky v konaní o určenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej darkyni, ktorá bola jej vlastníčkou) súd zistil, že navrhovatelia v tomto konaní nepreukázali svoje tvrdenia o neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy. Tvrdenie o stareckej demencii darkyne v čase darovania nehnuteľnosti, bolo vyvrátené nielen vyjadrením odporcu 4/ (podľa ktorého matka v čase smrti netrpela stareckou demenciou), ale predovšetkým lekárskymi správami, z ktorých vyplýva, že L. C. bola v čase pred smrťou pri plnom psychickom vedomí, bola plne orientovaná, trpela však hypertenziou (nadváhou), bolesťami v stavcoch a v dolných končatinách, čo však nemá za následok nespôsobilosť na právne úkony v zmysle § 10 Občianskeho zákonníka. Súd pri dokazovaní o stareckej demencii vzal do úvahy aj dôkaz, ktorý vyplýva z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, ČVS: ORP-691/OEK- B1-2011-Mu, zo dňa 30.08.2011 (č.l. 158-159), ktorým odmietlo trestné oznámenie navrhovateľa 1/ pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, ktorého sa mala dopustiť odporkyňa 1/ tým, že po smrti poručiteľky L. C., mala vyhotoviť darovaciu zmluvu, ktorou mala byť poručiteľkou obdarovaná o nehnuteľnosť, nakoľko Mgr. Miroslavom Koutnym, znalcom v oblasti písmoznalectvo, bolo konštatované, že podpis pod menom L. C. na darovacej zmluve vykazuje identické znaky, preukazujúce spontánny podpis so znakmi prvkov stareckého rukopisu, pričom podľa spoločných znakov je možné konštatovať, že tieto písala vlastnoručne totožná osoba (t.j. L. C.). Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I nevyplýva, že by navrhovatelia namietali stareckú demenciu darkyne, ktorá by ju robila pre tento úkon právne nespôsobilou, namietali však, že došlo k falšovaniu podpisu darkyne, po jej smrti a to zo strany odporkyne 1/. Preto argumentáciu navrhovateľov o stareckej demencii, súd s prihliadnutím na lekárske záznamy a uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, ČVS: ORP-691/OEK-B1-2011- Mu, vyhodnotil ako účelovú a ničím nepodloženú. Navyše, z obsahu spisu nevyplýva listinný dôkaz v podobe darovacej zmluvy, teda súd nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom darovacej zmluvy, ktorú navrhovatelia v tomto konaní napadli. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd žiadosť navrhovateľov, aby v tomto konaní vypočul svedkov - Z. C. (manželka navrhovateľa 1/) a B. C. (dcéra navrhovateľa 1/), ktoré mali potvrdiť stareckú demenciu L. C., vyhodnotil ako tendenčnú a účelovú. Z ust. § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Pritom je viazaný najmä tým, že nevykonanie dôkazov súvisí s tým, že nemajú význam (najmä podstatný) pre vec samú, príp. že už doposiaľ vykonané dôkazy umožňujú náležité zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania nie je postupom, ktorým súd odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 1992 sp. zn. 4 Cdo 6/1992, uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Slovenskej republiky, ročník 1993, zošit č. 3 - 4, str. 127, pod por. č. 37/1993). V zmysle § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. 17. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). 18. Súd na pojednávaní, konanom dňa 05.09.2014 rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa 1/ (§ 101 ods. 2 druhá veta Obč. súd. por.), nakoľko svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, pričom súd mal preukázané doručenie predvolania navrhovateľovi 1/ na pojednávanie, ktoré si prevzal dňa 13.06.2014 (č.l. 218). Navrhovateľ 2/ na pojednávaní dňa 05.09.2014 požiadal súd o odročenie pojednávania, z dôvodu zdravotnej indispozície navrhovateľa 1/. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci boli nariadené štyri termíny pojednávania. Navrhovateľ 1/ mal možnosť vypovedať minimálne na pojednávaní, konanom dňa 16.09.2013, ktorého sa osobne zúčastnil. Pri rozhodovaní súdu o tom, či pojednávanie, konané dňa 05.09.2014 vykoná v neprítomnosti navrhovateľa 1/, vzal súd do úvahy nasledujúce okolnosti: a) dĺžka súdneho konania (konanie trvalo takmer desať rokov, čo nie je v súlade s ústavným právom účastníkov na konanie bez zbytočných prieťahov), b) právna a faktická zložitosť veci (z vykonaného dokazovania ku dňu 05.09.2014 bolo zrejmé, že v danom prípade sa nejedná o právne a fakticky zložitú vec s tým, že opodstatnenosť, či neopodstatnenosť nároku navrhovateľov mal súd ku dňu 05.09.2014 preukázanú z listinných dôkazov a z výsluchu účastníkov), c) potreba výsluchu navrhovateľa 1/ (navrhovateľ 1/ mal možnosť sa vyjadriť k opodstatnenosti svojho nároku, či už osobne alebo písomnou formou, pričom súd nepovažoval za potrebné ho vypočuť na pojednávaní dňa 05.09.2014), d) preukázanie doručenia predvolania navrhovateľovi 1/ na pojednávanie, e) neospravedlnenie navrhovateľova 1/ na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami, f) absencia žiadosti navrhovateľa 1/ o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov, g) nepredloženie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľa 1/ a vyjadrenia ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka mu neumožňuje účasť na pojednávaní, resp. účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania (§ 119 ods. 3 O.s.p.). Z dôvodu, aby v konaní nedochádzalo k zbytočným prieťahom, súd na pojednávaní, dňa 05.09.2014 konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa 1/ a odporcu 4/. 19. Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania, súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 142 ods. 1 Obč. súd. por., pričom odporcom 1/ až 3/ ako úspešným účastníkom, priznal voči neúspešným navrhovateľom 1/, 2/, náhradu trov konania, nakoľko si ju uplatnili a to v súvislosti s právnym zastupovaním JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom so sídlom v Bratislave. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. 20. Vzhľadom k tomu, že predmet tohto konania nie je možné vyjadriť v peniazoch, resp. možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, právny zástupca správne postupoval, ak si pri stanovení odmeny za jeden úkon právnej pomoci uplatnil 1/13-nu výpočtového základu, ktorá predstavuje 61,87 Eur. 21. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca 1/, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol v zmysle odvolania. Svoje odvolanie žalobca 1/ odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ , e/ a f/, § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. Odvolateľ namieta, že na pojednávaní na súde prvej inštancie sa nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov, pričom lekárske potvrdenie predložil súdu v najskoršom možnom čase. Tým, že súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu 1/, považuje toto odvolateľ za odopretie možnosti konať pred súdom. Odvolateľ namieta, že súd ho nevyzval na to, aby preukázal existenciu naliehavého právneho dôvodu. Žalobca 1/ poukazuje na to, že sa v druhej časti žaloby domáha toho, aby súd rozhodol, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zomrelom Ľ. C. v 1. 22. Voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie taktiež žalobca 2/, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol v zmysle žaloby. Žalobca 2/ namieta, že v konaní nebolo správne vykonané dokazovanie, neboli vypočuté strany sporu ani navrhovaný svedkovia. žalobca 2/ tvrdí, že jeho matka zdedila po svojich rodičoch len pozemok na ktorom postavil dom otec za svoje peniaze a poukazuje na to, že dom nie je súčasťou pozemku. Žalobca 2/ tvrdí, že najmenej 1 domu patrí do dedičstva. 23. Spoločným podaním zo dňa 21.02.2015 žalobcovia 1/ a 2/ doplnili svoje odvolania, pričom uvádzajú, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal petitom žaloby, že dom po zomrelom Ľ.. C. patrí do dedičstva v 1/2 . Odvolatelia poukazujú na judikatúru ESĽP Torija c/a Španielsko z 09.12.1994 séria A.č. 303-A a nález Ústavného súdu SR z 12.05.2004 IVS 226/03. Odvolatelia majú za to, že súd porušil nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia ich právo na spravodlivé súdne konanie. Odvolatelia namietajú, že je nesporné, že ku dňu úmrtia ich otca, vlastnil ich otec 1 predmetného rodinného domu. Žalobcovia namietajú, že súd sa neriadil názorom, že predmetný rodinný dom bol zle zapísaný v katastri nehnuteľností na L.. Č.. XXX len na meno L. C., keď spoluvlastníkom bol aj Ľ..C. ako to vyplýva zo stavebného povolenia. Odvolatelia tvrdia, že zápis na LV vybavovala L. V., ktorá dala matke podpísať falošné čestné prehlásenie, že dom postavila len ona L. C.. 24. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní 1/ až 3/, ktorí považujú rozhodnutie súdu za vecne správne a žiadajú odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolanie žalobcov považujú za nejasné a nepreskúmateľné. 25. K vyjadreniu žalovaných 1/ až 3/ sa vyjadril žalobca 2/, ktorý je toho názoru, že petit žaloby je určitý a vykonateľný a zotrváva na svojich námietkach vyjadrených v odvolaní. 26. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 27. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je opodstatnené. 28. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 29. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 30. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie. 31. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešným žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%. Žalovanému 4/ ich náhradu napriek jeho úspešnosti v odvolacom konaní nepriznáva, nakoľko ten o ich náhradu počas celého konania nežiadal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).