Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/573/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206212647 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1206212647.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: A.. Y. Ž.A., nar. XX.XX.XXXX, bytom HviezdS. XX, XXX XX L., proti žalovanému: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX L., zast. JUDr. Miroslav Mikuš, advokát, Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.04.2015, č.k. 18C 120/2006-402, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 4.182, 43 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku sa žaloba v časti o zaplatenie mimoriadneho odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.370,24 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že o ostávajúcom nároku, náhrade trov konania a právneho zastúpenia a o súdnom poplatku súd rozhodne v konečnom rozhodnutí. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 415, § 420 ods. 1, § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 2 ods. 1, § 4 ods. 1,2, §6 ods. 1, § 7 ods. 1,2,3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaná bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia( ďalej len „vyhláška“), a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný dňa 28.01.2001 o 13:30 hod. v G. Z. pred bytovkou č. XXX udrel päsťou do hlavy žalobcu, následkom čoho tento spadol na zem a tu ho niekoľkokrát kopal do celého tela. Uvedeným konaním žalovaný spôsobil žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví, a to trieštivú zlomeninu hlavy a krčku pravej ramennej kosti s posunom úlomkov a podliatinu v oblasti krku, v oblasti pravého oka, čeľuste vľavo, ľavého kolena, hrudníka vľavo. Práceneschopnosť žalobcu v dôsledku uvedených zranení trvala od 29.01.2002 do 02.04.2002, pričom liečba žalobcu si vyžiadala opakované operačné zákroky, teda podstúpil bolestivý spôsob liečby, pričom táto bolesť je chronická, pretrváva až do súčasnosti. H.. L. Š., J.. stanovil výšku bolestného bodovou hodnotou 220 bodov a hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia hodnotou 150 bodov. Súd prvej inštancie považoval za opodstatnené použitie § 7 ods. 3 vyhlášky, nakoľko mal za to, že ani dvojnásobné zvýšenie bolestného podľa § 6 ods. 2 tejto vyhlášky nemožno považovať za dostatočné a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi náhradu za utrpenú bolesť vo výške zodpovedajúcej 30-násobku základného bodového ohodnotenia, po znížení o už zaplatenú úhradu bolestného. Rovnako mal súd prvej inštancie za preukázané, že následky úrazu spôsobeného žalovaným majú negatívny vplyv na osobný a spoločenský život žalobcu a znemožňujú mu vykonávanie elementárnych každodenných činností, ktoré bežne vykonával v dobe pred útokom žalovaného, preto dospel k záveru, že odškodnenie vo výške základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia je vzhľadom na sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu nedostačujúce a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30-násobku základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom (§ 152 ods.2 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“) s tým, že o zostávajúcom nároku o náhradu straty na zárobku v sume 14.262,73 eur (429 679 Sk), o náhrade trov konania a právneho zastúpenia a o súdnom poplatku rozhodne v končenom rozhodnutí. 3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie zdôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a), b) c), d), f) O.s.p. a ďalej tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom v zmysle § 152 ods. 2 druhá veta O.s.p, nakoľko uvedený postup nepovažoval za hospodárny vzhľadom na dĺžku konania. Poukázal na skutočnosť, že súd v konaní dvakrát vydal uznesenie, ktorým ukončil dokazovanie, čo považuje za inú vadu v konaní. Namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval v napadnutom rozhodnutí v súlade s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. 3Co/370/2012-334 na str. 10, keď vykonal dokazovanie iba v obmedzenej miere a vykonané dokazovanie právne posúdil v rozpore so skutkovým stavom. Výpovede svedkov označil ako účelové a v rozpore s informáciami vyplývajúcimi so znaleckého posudku (H.. Y.) a vyjadreniami H.. R.. Namietal, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal zapojenie žalobcu do kultúrneho, športového, politického života, preto nie je zrejmé, na základe čoho považoval súd za splnenú podmienku významného zapojenia do spoločenského, športového, kultúrneho života žalobcu pred úrazom. Žiadal preto, aby odvolací súd doplnil dokazovanie smerujúce k preukázaniu zmeny vykonávanej činnosti pred úrazom a po úraze, tak aby sa v konaní dalo jednoznačne preukázať nárok na takéto zvýšenie odškodnenia. Poukázal na výpis zo živnostenského registra žalobcu, ktorý ukončil činnosť až 30. 4. 2008, preto má za to, že touto skutočnosťou je úplne popretý nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky, pretože po ukončení PN sa žalobca zapojil do výkonu svojej činnosti rovnako, ako pred škodnou udalosťou. Rovnako poukázal na skutočnosť, že činnosť žalobcu nebola pred škodou udalosťou ničím výnimočná - teda hodná osobitného zreteľa, ktorý je uvedený v predmetnej vyhláške a potvrdený judikatúrou. Rovnako uvedený nárok vylučuje skutočnosť, že celkové obmedzenie žalobcu je spôsobené dvoma úrazmi v rozličných časoch, nakoľko predchádzajúci úraz má v zmysle znaleckého posudku rovnaký význam na celkový zdravotný stav žalobcu, ako druhý úraz. Mal za to, že dokazovaním sa preukázalo, že zranenie a celkové obmedzenie života žalobcu je spôsobené prinajmenšom dvomi udalosťami rovnakého významu, pričom ak by predchádzajúci úraz neexistoval, obmedzenia žalobcu by neboli takéhoto rozsahu. Táto skutočnosť tak významným spôsobom popiera odôvodnenosť žaloby žalobcu, pretože ak by mu mal byť prisúdený nárok na mimoriadne odškodnenie, musel by byť úraz, ktorý výrazným spôsobom obmedzuje prípadne vylučuje návrat k pôvodnému životu, spôsobený jedinou škodovou udalosťou, ktorej následky sú už spomínaného a vyššie uvedeného rozsahu. Táto skutočnosť sa nie len že v konaní nepreukázala, ba dokonca dokazovaním sa vylúčila, pretože žalobca mal pred škodovou udalosťou rovnaké zranenie na druhej ruke, pričom až kombinácia zranení spôsobuje celkové životné obmedzenie. Ani v prípade, ak by obe zranenia boli spôsobené škodovou udalosťou, žalobca by nemal nárok na mimoriadne odškodnenie, pretože sa v zmysle vlastnej výpovede vrátil k bežnému životu po ukončení PN a naďalej vykonával podnikateľskú činnosť. Mal za to, že súd prvej inštancie nevykonal všetko dokazovanie, ktoré vykonať mal a poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 19. 4. 2010 a uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil znalecký posudok J.. H.. Y.. Dal do pozornosti vyjadrenie H.. R., ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 11.1. 2014 jednoznačne uvádza, že bolesť je lokalizovaná v obidvoch ramenách, ako aj jej výpoveď kedy uviedla, že vo veku v akom je žalobca je bežné, že ľudia užívajú opiody. V závere konštatoval, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Co/370/2012-334 a pri rozhodovaní o nároku sa nevysporiadal, so spoločenským životom žalobcu pred úrazom, vzťahom zranenia na druhom ramene k celkovému zdravotnému stavu žalobcu, chorobnými zmenami žalobcu existujúcimi vzhľadom na jeho biologický vek a neodôvodnil v čom mal za preukázané nemožnosť návratu k pôvodnému spôsobu života, keď po úraze žalobca preukázateľne podnikal ešte do roku 2008. Vzhľadom k uvedenému žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť vykonané dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné. 6. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p. Odvolanie žalovaného vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodol odvolací súd po nadobudnutí účinnosti C.s.p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9. V prejednávanej veci sa žalobca domáha nároku na zaplatenie 35 632,97 eur (1.073.479 Sk), pozostávajúceho zo sumy 21 370,24 eur (643.800 Sk) titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a zo sumy 14 262,73 eur (429.679 Sk) titulom náhrady straty na zárobku. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný ho dňa 28.01.2001 o 13:30 hod. v G. Z. pred bytovkou č. XXX udrel päsťou do hlavy, následkom čoho spadol na zem a tu ho niekoľkokrát kopal do celého tela, čím mu spôsobil trieštivú zlomeninu hlavy a krčku pravej ramennej kosti s posunom úlomkov a podliatinu v oblasti krku. Tieto zranenia si vyžiadali dlhodobé liečenie a zanechali u žalobcu trvalé následky. H.. L. Š., J.. stanovil výšku bolestného bodovou hodnotou 220 bodov a hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia hodnotou 150 bodov. Žalobca žiadal, aby mu súd priznal nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, a to s prihliadnutím na to, že škoda na zdraví bola spôsobená úmyselným trestným činom, pričom žalovaný napadol človeka o tridsať rokov staršieho, keď využijúc svoju fyzickú prevahu úmyselne spôsobil žalobcovi zranenia, ktoré majú pre neho trvalé následky. Okrem toho žalobca žiada od žalovaného náhradu straty na zárobku počas jeho práceneschopnosti , o ktorých nárokoch súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodoval. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 4T/69/2002 zo dňa 09.09.2004, právoplatným dňa 08.03.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3To/19/2005 dňa 08.03.2005 bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, ktorého výkon bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. V uvedenom trestnom konaní bol žalovaný zaviazaný na náhradu škody v sume 22.200 Sk, pričom vo zvyšku svojho nároku bol žalobca odkázaný na občianskoprávne konanie. 10. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 07.12.2011 č.k. 18C/120/2006-310 a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 21 370,24 eur titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (výrok I), vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol(výrok II) a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu 1 282,21 eur titulom súdneho poplatku (výrok III). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný, a to v časti zaplatenia 21 370,24 eur titulom mimoriadneho zvýšenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a žalobca v časti zamietnutia návrhu, v ktorej sa domáhal zaplatenia 14 262,72 eur titulom náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti. 11. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.09.2012 č.k. 3Co/370/2012-334 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 12. Podľa § 380 ods. 2 C.s.p., na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 13. Podľa § 118 ods. 4 O.s.p., ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. 14. Podľa § 152 ods. 1 O.s.p., rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením. 15. Podľa § 152 ods. 2 O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe. 16. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2002, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. 17. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky, odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. 18. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky, ak sa vykoná po skončenom liečení operácia, ktorá má príčinu v poškodení na zdraví, patrí ďalšie odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno túto operáciu najskôr porovnávať. 19. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. 20. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vzniknú v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už poškodený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná. 21. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. 22. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. 23. Nakoľko odvolací súd ex offo prihliada na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj bez návrhu by posudzoval splnenie procesných podmienok pred súdom prvej inštancie. V podanom odvolaní žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vo veci nehospodárne o nárokoch podľa § 7 ods.3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. rozhodoval čiastočným rozsudkom v zmysle § 152 ods. 2 druhá veta O.s.p. a vo veci vydal dve rozhodnutia o ukončení dokazovania. K tejto námietke poznamenáva, že keďže sa súd prvej inštancie po zrušujúcom uznesení odvolacím súdom prednostne zameral na preukázanie dôvodnosti nároku žalobcu titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a nezameral sa na dokazovanie súvisiace s nárokom na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku (napr. zisťovanie priemerného zárobku žalobcu vo vzťahu k zaplateným odvodom v rozhodnom období podľa predpisov sociálneho poistenia), boli v prejednávanom prípade splnené podmienky na vydanie čiastočného rozsudku vo veci a postup súdu prvej inštancie bol procesne správny. 24. K námietke žalovaného ohľadne vady konania spočívajúcej vo vydaní dvoch rozhodnutí o vyhlásení dokazovania za skončené odvolací súd uvádza, že uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené je uznesením, ktorým súd upravuje priebeh konania, preto ním nie je viazaný. Ust. § 202 ods. 3 písm. a) O.s.p., proti uzneseniu o vedení konania ani nepripúšťalo odvolanie. Žalovaným namietaný nesprávny procesný postup tak nemal vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej a nedošlo ním ani k odňatiu práva konať pred súdom, ani k procesnej vade konania v zmysle ustanovenia § 221 O.s.p., preto uvedenú námietku odvolací súd posúdil ako nedôvodnú. Rovnako ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj žalovaným namietanú skutočnosť, že svedkovia K. B., E. B. C. D. Ž. sú so žalobcom v blízkom vzťahu. Existencia blízkeho vzťahu svedka k účastníkovi konania sama o sebe nespôsobuje nedôveryhodnosť navrhnutého svedka, a to i s ohľadom na to, že vypočutí svedkovia boli riadne poučení podľa ust. § 126 ods. 2 O.s.p.. Naviac je treba si uvedomiť, že preukázanie skutočností potrebných pre posúdenie nárokov podľa § 7 ods.3 vyhl.č. 32/1965 Zb. predpokladá o.i. aj preukazovanie skutočností, ktoré vníma svojimi zmyslami práve najbližšie okolie poškodeného (vrátane blízkych rodinných príslušníkov). 25. Námietky žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy, ktoré v konaní vykonať mal, poukazujúc na podanie zo dňa 19.04.2010, posúdil odvolací súd ako nedôvodné. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti pojednávanie zo dňa 4.10.2010, na ktorom bol vo veci vypočutý znalec prof. H.. E. Y., M.., ktorý sa vyjadroval k písomným otázkam žalovaného uvedeným v podaní zo dňa 19.04.2010, pričom žalovaný v časti návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov, ponechal na úvahe súdu, ktorých svedkov s ohľadom na ich vypočutie v trestnom konaní, bude považovať v konaní za potrebné vypočuť. Ďalšie v odvolaní navrhované dôkazné prostriedky sa vzťahujú na nárok žalobcu týkajúci sa ostatných nárokov, ktoré nie sú predmetom napadnutého rozhodnutia 26. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho prieskumu je výrok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 7 ods.3 vyhlášky). S ohľadom na skutočnosť, že pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo odvolacím súdom zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, bol súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej v súlade s ust. § 226 O.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v rozhodnutí zo dňa 28.09.2012 č.k. 3Co/370/2012-334. 27. Obsahom spisu je preukázané, že žalovaný dňa 28.01.2001 v G. Z. pred bytovkou č. XXX, spôsobil žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví, a to trieštivú zlomeninu hlavy a krčku pravej ramennej kosti s posunom úlomkov a podliatinu v oblasti krku, v oblasti pravého oka, čeľuste vľavo, ľavého kolena, hrudníka vľavo na základe čoho bol Okresným súdom Bratislava III zo dňa 09.09.2004 uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, 3 Trestného zákona. Súčasne bola žalovanému trestným rozsudkom uložená povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške 22 000 Sk, ktoré zodpovedalo základnému bodovému ohodnoteniu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, pričom nebolo sporným, že žalovaný uvedenú sumu žalobcovi uhradil. 28. Posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 21.05.2002, vypracovaným H.. L. Š. boli vytrpené bolesti žalobcu ohodnotené spolu na 110 b (pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu 5b, pomliaždenie tváre 5b, kominut. fr. hlavice humeru 60b, pomliaždenie Ľ kolenného kĺbu ťažšieho stupňa 15b, zlomenina VI. rebra 25b). Vzhľadom na operačnú liečbu, výraznú bolestivosť a subklinický priebeh infektu H.. L. Š. základné bodové ohodnotenie zvýšil na dvojnásobok základného bodového ohodnotenia, t.j. na 220b. Sťaženie spoločenského uplatnenia v posudku lekár vyhodnotil na 150b, a to vzhľadom na diagnostikované obmedzenie hybnosti pravého ramenného kĺbu ťažkého stupňa. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 01.06.2006 titulom mimoriadneho odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia domáhal priznania 30-násobku základného bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia uvedeného vo vyššie uvedenom posudku po zohľadnení už priznanej náhrady škody v trestnom konaní, t.j. sumy vo výške 21 370,24 eur (643.800 Sk). 29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, na vec aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu, ktoré však sčasti nesprávne interpretoval. 30. V napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade žalobcu je dôvodným priznanie mimoriadneho odškodnenia za utrpenú bolesť vo výške zodpovedajúcej 30-násobku základného bodového ohodnotenia. Svoj právny záver zdôvodnil opakovanými operačnými zákrokmi, ktoré podstúpil žalobca, bolestivým spôsobom liečby, pričom táto bolesť je chronická, pretrváva až do súčasnosti a v ktorých dôsledku je žalobca nútený dlhodobo užívať opioidy. 31. Odvolací súd poukazuje na ust. § 7 ods. 3 vyhlášky, ktoré umožňuje súdu odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, za podmienky, že sa jedná o výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa. Predpokladom primeraného zvýšenia čiastky zodpovedajúcej základnému počtu bodov zisteného lekárom (v zmysle ustanovenia § 6 ods. 2 vyhlášky ) je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré už samo predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť treba však vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I ods. 6 Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov (R 48/2004), pričom zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy súdu musí zodpovedať mimoriadnej povahe a okolnostiam konkrétneho prípadu. 32. Odvolací súd dáva do pozornosti, že lekár H.. L. Š., J.. pri hodnotení vytrpenej bolesti spôsobenej úrazom a liečbou vychádza zo základnej sadzby počtu bodov stanovených pod písm. B. bod I. prílohy k vyhláške a základné bolestné zvýšil až o 100%, a to postupom podľa odseku 7, A. Zásady pre hodnotenie, I. Odškodnenie za bolesť, i keď podľa odseku 6, A. Zásady pre hodnotenie, I. Odškodnenie za bolesť, lekár podávajúci posudok mohol poškodenia na zdraví vykonané podľa odsekov 2 až 4 zvýšiť len o polovicu, ak zistil, že a/ došlo k infekcii rany (s výnimkou tetanu); ak b/ poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné transfúzie a infúzie, alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a pod., a ak c/ povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon. Účastníci spôsob hodnotenia vytrpenej bolesti lekárom H.. L. Š., J.. nesporovali a žalovaný uhradil na základe rozhodnutia v trestnom konaní žalobcovi takto priznané základné bodové ohodnotenie bolestného v plnom rozsahu. Mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť súdom je namieste vtedy, ak ani lekárom navrhnuté zvýšenie odškodnenia za bolesť na dvojnásobok základnej sadzby, nepostačuje na primerané zmiernenie následkov, avšak súdom priznané odškodnenie za bolesť potom musí byť primerané povahe poškodenia zdravia a priebehu liečenia. 33. Odvolací súd v súvislosti s priznávaním mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť poukazuje na to, že splnenie predpokladu dôvodu hodného osobitného zreteľa spočíva najmä v povahe spôsobeného poškodenia alebo priebehu liečenia. Za dôvod osobitného zreteľa však bez ďalšieho nemožno považovať ďalšiu operáciu poškodeného, bez bližšej špecifikácie jej náročnosti, zložitosti, komplikácii či rizikovosti pre zdravie či život poškodeného. Úvaha súdu o „ primeranosti “ zvýšenia nie je neobmedzená, lebo vyhláška tým, že rámcovo stanovila predpoklady pre vznik nároku na základné odškodnenie a pre vznik nároku na jeho mimoriadne zvýšenie, určila zároveň hľadiská, na ktoré treba vziať zreteľ a ktoré v ich vzájomnej nadväznosti a kombinácií usmerňujú úvahu súdu o miere „primeranosti“ zvýšenia vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľ (viď rozsudok NS SR, sp. zn.: 3Cdo 114/2007). Z obsahu spisu ani z posudku H.. L. Š., J.. odvolací súd nemal za preukázané, že žalobca podstúpil, príp. že jeho zdravotný stav si vyžadoval náročnejšiu a bolestivejšiu liečbu v takej miere, že lekárom priznané navýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného až v rozsahu 100 % sa javí nepostačujúcim. Je totiž nesporným, že náhradu škody za bolesť je možné uplatniť len do doby pokiaľ zdravotný stav v dôsledku reparácie narušenia nie je stabilizovaný. Prípadné pretrvávanie bolesti aj po ustálení zdravotného stavu v dôsledku operačných zákrokov nie je možné zahrnúť do bolestného a jeho prípadného zvýšenia. Pretrvávajúce bolesti aj po ustálení stavu je možné následne posudzovať ako prípadné sťaženie spoločenského uplatnenia. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že v posudzovanom prípade nie sú splnené podmienky na priznanie mimoriadneho zvýšenia bolestného u žalobcu a žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. 34. V časti uplatňovaného nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa odvolací súd stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie v tom, že následky úrazu spôsobeného žalovaným majú negatívny vplyv na osobný a spoločenský život žalobcu a znemožňujú mu vykonávanie elementárnych každodenných činností, ktoré bežne vykonával v dobe pred úrazom. Pri vyhodnocovaní vplyvu úrazu na osobný život žalobcu v časti jeho pracovných aktivít však musí konštatovať, že po úraze nedošlo u žalobcu k výraznému obmedzeniu či znemožneniu jeho ďalšieho pracovného uplatnenia, nakoľko žalobca sa napriek spôsobenému úrazu opätovne zapojil do vykonávania podnikateľskej činnosti, a to až do 30.04.2008. Opätovné zapojenie sa do pracovne oblasti zo strany žalobcu bezprostredne po úraze bolo potvrdené aj vyjadrením svedkyne K. B., ktorá uviedla, že ju a jej manžela žalobca po presťahovaní do G. Z. v roku 2002 zaúčal pre firmu Transservis, ktorá následne zanikla a bola založená nová spoločnosť Transservis, s.r.o.. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že pri vykonávaní prác v záhradke, v rámci voľného času, je žalobca následkom úrazu obmedzený pri vykonávaní prác so zdvihnutými končatinami, nie úplne a v celom rozsahu. Pri posudzovaní následkov úrazu na spoločenský život žalobcu odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobca sa pred úrazom v roku 2001 venoval príležitostne turistike, a príležitostne navštevoval kultúrne podujatia, pričom po úraze je v týchto aktivitách v dôsledku obmedzenej hybnosti oboch horných končatín obmedzený. 35. Odvolací súd pri posudzovaní vplyvu poškodenia na zdraví žalobcu v dôsledku úrazu v roku 2001, na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, považuje za zásadnú skutočnosť, že predchádzajúci úraz žalobcu z roku 1999 na ľavej ruke v zásadnej miere ovplyvňuje rozsah následkov úrazu z roku 2001 na spoločenský, rodinný a osobný život žalobcu. Uvedené konštatoval v Znaleckom posudku č. 9/2008 aj znalec prof. H.. E. Y., M.. ktorý uviedol, že obmedzenie žalobcu v bežnom spôsobe života, a to v činnostiach so zdvihnutou hornou končatinou, je skomplikované tým, že podobný nález má aj na ľavom ramene z úrazu z roku 1999, preto ak by nemal taký závažný nález na ľavom ramene, nebol by v bežnom živote takto závažne obmedzený. Správnosť uvedených úvah vyplýva, aj z vyjadrenia svedka K. B., dcéry žalobcu, ktorá uviedla, že nemala vedomosť o tom, že žalobca mal úraz príp. operáciu v rokoch 1999-2000 a bola presvedčená o tom, že zdravotný stav žalobcu bol pred úrazom v roku 2001 dobrý a ani neregistrovala jeho problémy s ľavou rukou. Rovnako svedok E.X. B., zať žalobcu, vo výsluchu potvrdil, že žalobca sa po úraze v roku 1999 na ľavej ruke nesťažoval na zdravotné problémy a bol aktívny, pričom zmena nastala až po úraze v roku 2001 na pravej ruke. 36. Zohľadniac skutočnosť, že obmedzenie žalobcu v bežnom živote pri dvíhaní hornej končatiny mu spôsobuje obmedzenie pri bežnej hygiene, obliekaní a nosení nákupov, s prihliadnutím na vek žalobcu v čase poškodenia zdravia, jeho príležitostné zapájanie sa do spoločenských a športových aktivít pred úrazom, bez zásadnej zmeny v pracovnej oblasti bezprostredne po úraze, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k úvahe, že dôvodným je titulom mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 7 ods.3 vyhlášky) priznať žalobcovi 15 násobok základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Pri tejto úvahe zohľadnil, že vykonaným dokazovaním (vyjadrenie ošetrujúcej lekárky žalobcu ), pri zohľadnení veku žalobcu, nebola v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi úrazom žalobcu z roku 2001 a nutnosťou jeho požívania opiátov na zmiernenie bolesti. V konaní nebol hodnoverne preukázaný ani vplyv úrazu z roku 2001 na psychiku žalobcu. 37. Na základe uvedeného odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom prisudzujúcom výroku podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 15 násobku základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia (150 bodov x 60 Sk = 9.000 Sk x 15 = 135.000 Sk), zníženého o plnenie žalovaným na základe rozhodnutia v trestnom konaní (9.000 Sk), t.j. v sume 4.182,43 eur a vo zvyšku žalobu v časti o zaplatenie mimoriadneho odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol. 38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, a to s poukazom na ust. § 396 ods.1 C.s.p. a ust. § 262 ods. 3 C.s.p., nakoľko súd prvej inštancie vo veci rozhodoval čiastočným rozsudkom a vyhradil si právo o trovách konania rozhodnúť v rozsudku, ktorým rozhodne o celom uplatnenom nároku. 39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).