Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/506/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206214080 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1206214080.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: H.. M. S., advokátka, advokátska kancelária so sídlom E. X, U., proti žalovanej: J. A., bytom X. X, U., zastúpenej: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK , s.r.o., so sídlom Palárikova 14, Bratislava, IČO: 35960728, o zaplatenie 19.646,65 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9.7.2014, č.k. 52C/220/2007-506, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 19.646,65 eur (591 875,- Sk), spolu so 7 % úrokom z omeškania ročne od 30. 3. 2006 do zaplatenia a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej, k rukám jej právneho zástupcu, náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.915,80 eur a náhradu iných trov konania vo výške 2.357,28 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Zamietajúci výrok právne odôvodnil § 488, § 489, § 491 ods.1, § 494 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), § 11 ods.1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, § 18 ods.2,5 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii a vecne tým, že vykonaným dokazovaním dospel k úvahe o nedôvodnosti žaloby. Žalobný nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 23. 4. 2003 uzatvorila so žalovanou zmluvu o poskytovaní právnej pomoci (ďalej len "zmluva"), ktorej predmetom bolo zastúpenie žalovanej v súdnom a mimosúdnom konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. úz. J., vedenej Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Senec zapísanej na LV č. XXX ako parcela č. XXXX, orná pôda vo výmere 9710 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“). Žalovaná sa domáhala nadobudnutia vlastníctva k podielom, ktorých vlastníkmi boli J. A. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 a P. Q. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 na základe rozhodnutia o povolení vkladu T.-XXX/XX, nakoľko predmetné nehnuteľnosti patrili jej právnym predchodcom. Výsledkom poskytnutých služieb právnej pomoci bolo, že žalovaná nadobudla oba spoluvlastnícke podiely a teda bol dosiahnutý plný úspech. Žalobkyňa dňa 22. 3. 2006 vystavila žalovanej za poskytnuté služby faktúru č. XX/XXXX na sumu 19.646,65 eur (591 875,- Sk), splatnú dňa 29. 3. 2006, pričom odmena za poskytnuté právne služby bola stanovená ako podielová vo výške 20 % z trhovej hodnoty spoluvlastníckeho podielu 5/16-in, ktorý žalovaná v konaní nadobudla. Trhová hodnota podielu 5/16 nehnuteľnosti predstavovala sumu 100.722,80 eur (3 034 375,- Sk), z ktorej podielová odmena 20 % bola vo výške 20.144,56 eur (606 875,- Sk), z ktorej žalobkyňa odpočítala zaplatenú zálohu 497,91 eur (15 000,- Sk) a k úhrade zostala suma 19.646,65 eur (591.875,- Sk). Žalovaná vystavenú faktúru žalobkyni neuhradila. 3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, pri zohľadnení záverov uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.6.2010, č.k. 4 Co /217/2009- 294 a zo dňa 31.3.2014, č.k. 4 Co/217/2009- 471 konštatoval nedôvodnosť námietky premlčania vznesenej v priebehu konania žalovanou a nespornosť v otázke, že strany sporu uzavreli dňa 23.4.2003 zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, pričom v zmysle bodu I. zmluvy sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanej právne služby, a to zastúpenie v súdnom, resp. mimosúdnom konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. J., vedenej na LV č. XXX ako parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 9710 m2. V zmysle bodu II. zmluvy bola dohodnutá odmena za poskytnutie právnej pomoci pre prípad úspechu v konaní ako odmena podielová vo výške 20% z trhovej hodnoty spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, ktorý žalovaná v súdnom konaní nadobudne, pre prípad zamietnutia návrhu na začatie konania bola odmena dohodnutá vo výške 5 úkonov právnej pomoci, pričom hodnota jedného právneho úkonu bola stanovená podľa § 13 ods. 1 advokátskej tarify z trhovej hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovanej na nehnuteľnosti; pre prípad ukončenia zastúpenia pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej sa žalovaná zaviazala uhradiť odmenu podľa § 13 ods. 1 advokátskej tarify za skutočne vykonané úkony, pričom hodnota jedného právneho úkonu bola stanovená z trhovej hodnoty nehnuteľnosti vo výške 1.000,- Sk za m2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa doručila dňa 2.10.2003 Okresnému súdu Bratislava III návrh na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti (konanie bolo vedené pod sp. zn. 10C 151/2003) a podaním zo dňa 13.4.2006 zobrala žalobkyňa tento návrh späť z dôvodu, že vec bola vyriešená mimosúdne cestou protestu prokurátora; súd z uvedeného dôvodu konanie zastavil. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobkyňa ako právna zástupkyňa žalovanej podala dňa 4.3.2005 na Okresnú prokuratúru Bratislava II podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho úradu v Bratislave, správa katastra Senec o povolení vkladu č. T.-XXX/XX zo dňa 6.3.2003, na základe ktorého prokurátorka Okresnej prokuratúry podala proti predmetnému rozhodnutiu protest prokurátora, ktorému Správa katastra Senec vyhovela a rozhodnutie o povolení návrhu na vklad vlastníckeho práva zrušila. Po podaní protestu prokurátora žalovaná dňa 1.8.2005 doručila Okresnej prokuratúre Bratislava II plnú moc udelenú na zastupovanie advokátke H.. H. O.. Po zrušení vkladu vlastníckeho práva T.-XXX/XX boli podiely na predmetnej nehnuteľnosti prejednané v dedičskom konaní a na základe rozhodnutia 31D 2999/2005, Dnot 97/2005 zo dňa 21.11.2005 zapísané na LV č. XXX v prospech žalovanej, pričom návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva podávala žalovaná sama a sama sa v tomto konaní i zastupovala. 4. Súd prvej inštancie s poukazom na právny názor vyslovený odvolacím súdom v rozhodnutí konštatoval, že k naplneniu účelu zmluvy o poskytovaní právnej pomoci nedošlo. Účelom predmetnej zmluvy bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v súdnom alebo mimosúdnom konaní o určenie vlastníckeho práva s pomocou žalobkyne. Súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10C/151/2003 však bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu bez meritórneho prejednania veci, následkom čoho v tomto konaní žalovaná vlastnícke právo k predmetným pozemkom nenadobudla. Podielová odmena bola v zmluve o poskytovaní právnej pomoci dohodnutá iba pre prípad úspechu žalovanej v konaní. Žalobkyni preto prináleží len tarifná odmena za jednotlivé účelne vykonané úkony právnej služby. Žalovaná v konaní namietla neplatnosť uvedenej zmluvy z dôvodu, že zmluva odkazuje na v čase jej uzavretia neúčinnú vyhlášku č. 240/1990 Zb. S poukazom na právny názor odvolacieho súdu súd prvej inštancie uviedol, že z tohto dôvodu je zmluva neplatná iba v časti, ktorou odkazuje na neplatnú vyhlášku. Tento odkaz však nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku. 5. V nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/217/2009 - 294 si žalobkyňa vyčíslila odmenu advokáta vo výške 13.447,65 eur (405 124,- Sk) ako tarifnú odmenu, ktorú žiadala priznať za jednotlivé úkony právnej služby, a to tak v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako aj za úkony vykonané v súvislosti s konaním o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Súd prvej inštancie sa zaoberal ako prvoradou otázkou posúdením otázky účelnosti poskytnutých právnych služieb žalobkyňou, ktorá tieto poskytla žalovanej v konaní o určenie vlastníckeho práva vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10C/151/2003 a v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (konanie o proteste prokurátora). Poukazujúc na § 18 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii (podľa ktorého právny zástupca je povinný uskutočňovať úkony právnej služby s odbornou starostlivosťou, účelne a hospodárne) uviedol, že žalobkyňa podala v mene žalovanej dňa 2. 10. 2003 návrh na začatie konania, ktorého predmetom bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Následne na výzvu súdu dňa 22. 12. 2003 návrh na začatie konania zmenila a žiadala aby súd rozhodol tak, že určí, že do dedičstva po nebohom R. U. patrí 1/2 nehnuteľnosti. Nakoniec podaním zo dňa 13. 4. 2006 vzala žalobkyňa návrh na začatie konania späť, na základe čoho došlo k zastaveniu konania bez meritórneho prejednania veci. Žalobkyňa tak v mene žalovanej neúčelne iniciovala súdne konanie, ktorého výsledkom nebolo meritórne prejednanie a rozhodnutie vo veci a týmto konaním nedošlo k nijakému zlepšeniu postavenia žalovanej vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. Celé konanie pod sp. zn. 10C/151/2003 vrátane všetkých žalobkyňou vykonaných úkonov v tomto konaní, bolo nadbytočné. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa nepredložila súdu žiaden dôkaz, ktorý by zdôvodňoval či ospravedlňoval takýto jej postup. Ešte počas trvania konania sp. zn. 10C/151/2003 navyše žalobkyňa iniciovala aj konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (konanie o proteste prokurátora), ktorého výsledok bol pre žalovanú priaznivý, v dôsledku čoho žalobkyňa v mene žalovanej zobrala späť návrh na začatie konania sp. zn. 10C/151/2003. Vedľa seba tak prebiehali dve konania, ktorých účelom bolo určenie resp. nadobudnutie vlastníckeho práva k rovnakej nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov považoval súd prvej inštancie úkony právnej služby vykonané v súvislosti s konaním o určenie vlastníckeho práva vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10C/151/2003 za neúčelné; konkrétne sa jednalo o žalobkyňou vyúčtované úkony prevzatie a príprava zastúpenia 15. 4. 2003, návrh na predbežné opatrenie 15. 4. 2003, rokovanie s protistranou (do 1 hodiny) 6. 5. 2003, právna porada s klientom (do 1 hodiny) 9. 5. 2003, rokovanie s protistranou (do 1 hodiny) 21. 5. 2003, právna porada s klientom (do 1 hodiny) 15. 7. 2003, pokus o mimosúdny zmier 25. 9. 2003, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného k predbežnému opatreniu 30. 9. 2003, návrh na začatie konania vo veci samej 2. 10. 2003, písomné podanie na súd - doplnenie návrhu 22. 12. 2003, právna porada s klientom (do 1 hodiny) 16. 8. 2004, rokovanie s klientom (2 hodiny) 21. 1. 2005, právna porada s klientom (1 hodina) 14. 2. 2005, právna porada klientom (1 hodina) 21. 9. 2005, právna porada s klientom 11. 4. 2006, späťvzatie návrhu na začatie konania 13. 4. 2006. V záujme úplnosti súd prvej inštancie dodal, že úkony - právna porada s klientom, ktoré sa mali konať dňa 9. 5. 2003, 15. 7. 2003, 16. 8. 2004, 14. 2. 2005, 21. 9. 2005 a 11. 4. 2006 žalobkyňa ani nepreukázala. Výpisy z diára žalobkyne nemožno v tomto smere považovať za relevantné dôkazy preukazujúce skutočnosť, že k rokovaniam so žalovanou skutočne došlo a čo bolo ich obsahom. Nakoľko súd prvej inštancie nemohol vylúčiť , že v prípade žalovanou priznanej jednej porady išlo o poradu, ktorá sa konala v súvislosti s konaním o určenie vlastníckeho práva, nemohol aj vzhľadom na postavenie žalovanej ako spotrebiteľky (t.j. slabšej strany) žalobkyni priznať odmenu za takýto bližšie nešpecifikovaný úkon právnej služby. Žalobkyňa ako osoba znalá práva si mala byť vedomá toho, že z porád s klientom musí vyhotoviť záznamy, aby ich neskôr mohla žalovanej riadne vyúčtovať. 6. Za účelne vykonané úkony právnej služby súd prvej inštancie vyhodnotil úkony vykonané súvislosti s konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (konanie o proteste prokurátora). V tomto konaní bola žalovaná úspešná, jeho výsledkom bolo zrušenie rozhodnutia správy katastra, čo umožnilo žalobkyni nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti v dedičskom konaní. Na konanie žalobkyne v mene žalovanej v tomto konaní sa nevzťahovala zmluva o poskytnutí právnej pomoci, ktorá sa vzťahovala len na súdne a mimosúdne konanie o určenie vlastníckeho práva a nie na konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (konanie o proteste prokurátora). V tomto konaní žalobkyňa zastupovala žalovanú na základe osobitnej plnej moci. Žalobkyni preto s poukazom na absenciu zmluvnej dohody o odmene za poskytnuté právne služby prináleží pod len tarifná odmena v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia/ konanie o proteste prokurátora 2. 3. 2005, písomné vypracovanie podnetu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia 2. 3. 2005, vyjadrenie k odvolaniu - Katastrálny úrad 29. 9. 2005, za ktoré pri prihliadnutí na právny názor Krajského súdu v Bratislave a na konštantnú judikatúru ( napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR 8 Sžo 460/2009) priznal tarifnú odmenu v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Konštatoval, že v správnom súdnictve nie je možné priznať odmenu advokáta podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky, nakoľko správne súdnictvo je založené na preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov, t. j. pri aplikácii verejných práv správnymi orgánmi. Keďže jedna trinástina výpočtového základu pre rok 2005 predstavovala sumu 38,31 eur, za tri úkony právnej služby má žalobkyňa nárok na sumu 114,93 eur a zároveň má nárok na režijný paušál za tri úkony, ktorý v roku 2005 predstavoval sumu 4,98 eur, spolu teda žalobkyni prináleží odmena 119,91 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že hoci žalovaná dňa 1. 8. 2005 doručila Okresnej prokuratúre Bratislava II plnú moc pre H.. H. O., táto skutočnosť nič nemení na fakte, že žalobkyňa, ktorej plnú moc žalovanú nevypovedala, uskutočnila vyššie uvedené úkony právnej služby. Keďže z vykonaného dokazovania, ako aj z prednesov žalobkyne vyplynulo, že žalovaná žalobkyni poukázala zálohu na odmenu za úkony právnej služby vo výške 497,91 eur (15 000,- Sk) a táto záloha prevyšuje sumu 119,91 eur, na zaplatenie ktorej by inak mala žalobkyňa nárok, súd prvej inštancie nárok uplatnený žalobkyňou v celom rozsahu zamietol. 7. Súd prvej inštancie napokon v rozhodnutí s poukazom na právny názor odvolacieho súdu uviedol, že keďže žalobkyni neprináleží podielová odmenu a v prípade tarifnej odmeny za účelne vykonané úkony žalobkyni prináleží len odmena v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, nezaoberal sa otázkami hodnoty pozemkov, ktoré žalovaná chcela za pomoci žalobkyne získať do svojho vlastníctva, ani otázkou veľkosti spoluvlastníckeho podielu, v súvislosti s ktorým mohla žalobkyňa účinne poskytnúť žalovanej právne služby. 8. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“), vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a v konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 7.915,80 eur ( 6 452,09 eur + 144,41 eur, t.j. 6 596,50 eur + 20 % DPH) a z trov za zaplatený súdny poplatok za odpor v sume 1.178,64 eur. Trovy právneho zastúpenia priznal za: a/ za 17 úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 353,54 eur (bez DPH), vychádzajúc z hodnoty veci 19 646,65 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky) -prevzatie a príprava zastúpenia 9. 8. 2006 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),písomné podanie na súd vo veci samej, odpor 11.8.2006 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),účasť na pojednávaní dňa 7. 11. 2007 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), písomné podanie na súd vo veci samej 27. 1. 2008 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),účasť na pojednávaní dňa 12. 3. 2008 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 4. 6. 2008 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 30. 1. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), písomné podanie na súd, odvolanie proti rozsudku 14. 4. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 9. 6. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), písomné podanie na súd vo veci samej 29.4. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 11. 5. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), písomné podanie na súd vo veci samej 16. 5. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), prevzatie a príprava zastúpenia 28. 9. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),účasť na pojednávaní dňa 3. 10. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), písomné podanie na súd vo veci samej 3. 10. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), písomné podanie na súd vo veci samej, odvolanie 6. 11. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 25. 6. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky), b/ za 1 úkon právnej služby pri hodnote úkonu 176,77 eur, 1 odmena (bez DPH), vychádzajúc z hodnoty veci 19 646,65 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky) - odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej 19. 9. 2006 (§ 14 ods. 2 písm. c) vyhlášky), c/ za 4 úkony právnej služby pri hodnote úkonu 88,38 eur, 1 odmena (bez DPH), vychádzajúc z hodnoty veci 19 646,65 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky) - účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 7. 5. 2008 (§ 14 ods. 4 vyhlášky), účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 29. 6. 2011 (§ 14 ods. 4 vyhlášky), účasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 24. 10. 2012 (§ 14 ods. 4 vyhlášky). d/ režijný paušál - 3 x 5,44 eur, 1 x 5,91 eur, 4 x 6,31 eur, 2 x 6,95 eur, 1 x 7,21 eur, 4 x 7,41 eur, 5 x 7,63 eur, 1 x 8,04 eur, t. j. 144,41 eur (bez DPH) (§16 ods. 3 a § 1 ods. 3 vyhlášky). 9. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, alternatívne aby uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 13.447,65 eur spolu so 7% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 30.3.2006 do zaplatenia . Odvolanie odôvodnila ust. § 205 ods.2 písm. d) a f) O.s.p., pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolateľky bol napadnutý rozsudok vydaný v rozpore s § 226 O.s.p., keď bol v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu povinný priznať jej odmenu za úkon právnej služby - právna porada s klientom minimálne za jeden úkon právnych služieb a za rokovanie s protistranou zo dňa 6.5.2003 a 21.5.2003, keďže odvolací súd tieto úkony považoval za jednoznačne preukázané. Odvolacím súdom bola uložená povinnosť skúmať účelnosť poskytnutých právnych služieb žalovanej vzťahujúcej sa výlučne iba na úkony právnych služieb vedenom na OS Bratislava III pod sp.zn. 10C/151/2003, keď sa v rozhodnutí jednoznačne nevyjadril, že by úkony v konaní považoval za neúčelné. V ust. zákona č. 132/1990 Zb. v znení zák.č. 302/1999 Zb. a zákona č. 586/2003 Z.z. neexistovalo žiadne ustanovenie, ktoré by obmedzovalo právo advokáta na odmenu za skutočne vykonané úkony a ktoré by dávalo súdu kompetenciu nepriznať advokátovi odmenu za „ neúčelne „vykonané úkony právnych služieb. Podľa platnej úpravy mal advokát nárok na odmenu (zmluvnú alebo tarifnú) vždy, za každých okolností a bez ohľadu na výsledok konania, a to za skutočne vykonané všetky úkony právnej pomoci. Ust. § 18 ods.5 nebolo možné aplikovať na daný prípad, pretože počas celej doby existencie záväzkovo - právneho vzťahu medzi stranami nebolo v platnosti. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí dostatočne nevyporiadal s dôvodmi nepriznania odmeny za úkony - písomné vypracovanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 15.4.2003, vyjadrenie sa k odvolaniu žalovaného zo dňa 30.9.2003 a pokus o mimosúdny zmier zo dňa 25.9.2003. 10. Poukazujúc na § 724, § 725, § 727, § 730, § 731 Občianskeho zákonníka, zák.č. 132/1990 Zb., zák.č. 586/2003 Z.z. a vyhl.č. 655/2004 Z.z. konštatovala, že napadnutý rozsudok je v príkrom rozpore so zákonom, keď jej povinnosťou ako advokátky bolo prevziať zastúpenie žalovanej, žalovaná bola povinná riadne a včas jej odovzdať všetky podklady potrebné na plnenie zmluvy, podľa zmluvy o poskytovaní právnej pomoci mala konať voči viacerým tretím osobám, preto jej žalovaná udelila niekoľko osobitných plnomocenstiev, zmluva o poskytovaní právnej pomoci sa vzťahovala na zastúpenie v súdnom aj mimosúdnom konaní a ako advokátka mala povinnosť riadiť sa príkazmi klienta, ak tieto neboli v rozpore so zákonom. Všetky úkony právnej služby, ktoré špecifikovala v podaní zo dňa 20.6.2011 bolo vykonané v súlade s pokynmi klienta, v jeho prospech, v súlade s účelom zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, teda účelne a hospodárne. Ako advokátka po prevzatí zastúpenia žalovanej vec riešila obvyklým spôsobom, t.j. podaním návrhu na začatie konania, ktorý mohol vychádzať iba z tých informácií a listinných dôkazov, ktoré mala k dispozícii. Všetky jej úkony či už v súdnom alebo mimosúdnom konaní smerovali k odstráneniu právnej prekážky, ktorá bránila žalovanej nadobudnúť podiel na spornej nehnuteľnosti do vlastníctva a ktoré viedli k napĺňaniu účelu zmluvy o poskytovaní právnych služieb a boli dôsledným bránením práv klienta. Povinnosťou advokáta bolo dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladal za prospešné, advokát mal povinnosť podať klientovi všetky správy o postupe plnenia príkazu, účelom zmluvy o právnej pomoci bolo poskytnutie právnych služieb tak, aby žalovaná mohla nadobudnúť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti. Pre naplnenie účelu zmluvy v danom prípade totiž vôbec nebolo potrebné (a ani dohodnuté) zastúpenie žalovanej v dedičskom konaní, t.j. v momente nadobudnutia jej vlastníctva, ale bolo potrebné odstrániť prekážku brániacu jej nadobudnúť sporný podiel na nehnuteľnosti. Keďže takéto právne služby žalovanej poskytla a je nevyvrátiteľné, že k naplneniu zmluvy v celom rozsahu došlo, má právo na odmenu, a to dokonca bez ohľadu na výsledok v konaní, prioritne má nárok na zmluvnú odmenu, ktorá bola v zmluve o poskytovaní právnych služieb primárne dohodnutá ako odmena podielová vo výške 20% z hodnoty spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorá klientka nadobudne . Žalobkyňa s poukazom na čl. II zmluvy konštatovala, že v danom prípade jej vznikol nárok n vyplatenie podielovej odmeny a s právnym názorom odvolacieho súdu v tomto smere nesúhlasí. Právny názor vyprodukovaný v napadnutom rozsudku označila ako absurdný, porušujúci právo advokáta na odmenu a jej základné právo na spravodlivé rozhodnutie. Jeho dôsledkom by bolo navodenie právneho stavu, keď advokát poskytujúci právne služby na vysokej profesionálnej úrovni s plným úspechom vo veci, nemá nárok na zmluvnú dohodnutú odmenu, ba ani tarifnú odmenu za úkony ,ktoré preukázateľne vykonal. Vo vzťahu k výroku o trovách konania namietla, že právny zástupca žalovanej si môže uplatňovať len náhradu za úkony právnych služieb, ktoré v skutočnosti vykonal, t.j. za úkony počnúc dňom prevzatia zastúpenia 28.9.2012. Náhradu trov môže uplatňovať iba z hodnoty predmetu konania, aktuálnej ku dňu prevzatia zastúpenia, t.j. z hodnoty 4.513,02 eur. Žalobkyňa v odvolaní napokon namietla účelnosť právnych služieb za úkony prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 9.8.2006 a zo dňa 28.9.2012. 11. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Zotrvala na svojich stanoviskách prezentovaných v konaní a uviedla, že i napriek tomu, že Zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo dňa 23.4.2003 spisovala osoba právne vzdelaná a dokonca advokátka, táto je neurčitá a rozporuplná dôsledkom čoho si každá zo strán zmluvu a jej ustanovenia vykladá inak . Zmluva je neurčitá najmä v časti týkajúcej sa nároku žalobkyne na odmenu v prípade a/ z obsahu ktorého je zrejmé, že žalobkyni nárok na podielovú odmenu vzniká iba vtedy, ak by bola úspešná pred súdom a zároveň by v tomto súdnom konaní nadobudla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti 3/8 z celku. Žalovaná pritom v konaní o určenie vlastníckeho práva pred súdom ani vlastnícke právo nadobudnúť nemohla, čo žalobkyňa zistila a petit žaloby v konaní vedenom pod sp.zn. 10C/151/2003 upravila tak, že žiadala, aby súd určil, že uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. R. U.. K skutočnosti predpokladanej zmluvou v čl. II písm. a/ ani dôjsť nemohlo a žalobkyni nemohol v prípade úspechu žalovanej v konaní vzniknúť nárok na podielovú odmenu . V prípade preukázania účelnosti poskytnutia právnej pomoci by do úvahy prichádzala iba ak tarifná odmena podľa čl. II písm. c) zmluvy, kde žalobkyňa nepochopiteľne zotrváva na určení hodnoty úkony právnej služby z podielu 1 vzhľadom k celku nehnuteľností. Čo sa týka hodnoty úkonu právnej služby, krajský súd správne konštatoval, že hodnotu úkonu je možné vyrátať iba z podielu 1/6. Vlastnícke právo napokon získala až v dedičskom konaní vlastným pričinením bez účasti žalobkyne , a to dohodou s ostatnými dedičmi. Profesnou chybou žalobkyne bolo, že sa odpočiatku viedol súdny spor s nesprávne definovaným petitom, ktorý bol aj podľa konajúceho súdu zmätočný a nevykonateľný. Od samého počiatku sa mal viesť (ak to vôbec bolo potrebné ) súdny spor, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, právna pomoc poskytnutá žalobkyňou bola neodborná, neúčelná a nekvalifikovaná, a to najmä v konaní vedenom pod sp.zn. 10C/151/2003 vedenom na Okresnom súde Bratislava III. Za zastupovanie v tomto súdnom spore žalobkyni preto nepatrí žiadna odmena. Žalovaná sa stotožnila s názorom súdu prvej inštancie o tom, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (konanie o proteste prokurátora) nespadalo pod Zmluvu, ktorá sa vzťahovala výlučne na konanie o určenie vlastníckeho práva a nie na konanie o proteste prokurátora. Žalobkyni preto z dôvodu absencie dohody o zmluvnej odmene prináleží za zastupovanie v tomto konaní tarifná odmena v zmysle vyhl.č. 655/2004 Z.z. v rozsahu 1/13 výpočtového základu za poskytnuté 3 úkony právnej pomoci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za správne aj v otázke trov konania, ktoré jej boli priznané v súlade s § 142 ods.1 O.s.p. za poskytnuté úkony právnej pomoci, pričom súd prvej inštancie správne vychádzal z tarifnej odmeny určenej z hodnoty sporu 19.646,65 eur. 12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 13. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolanie žalobkyne vyvolali v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) a odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a prihliadajúc na procesnú úpravu platnú v čase vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ). 14. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobkyňou odvolací súd konštatuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, 380 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 15. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil s dôvodmi odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.) vzťahujúcimi sa k prijatému zamietajúcemu výroku vo veci samej, ktoré odvolateľka zopakovala v podanom odvolaní. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. 16. Pre doplnenie rozhodnutia a v záujme vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné. 17. Predmetom prejednávanej veci je žaloba o zaplatenie sumy 19.646,65 eur (591 875,- Sk), spolu so 7 % úrokom z omeškania ročne od 30. 3. 2006 do zaplatenia, predstavujúca nárok na odmenu za právnu pomoc poskytnutú žalobkyňou žalovanej. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa ako advokátka zastupovala žalovanú na základe zmluvy o právnej pomoci uzavretej medzi stranami dňa 23.4.2003, ktorej predmetom bolo zastúpenie žalovanej v súdnom a mimosúdnom konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. úz. J., vedenej Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Senec zapísanej na LV č. XXX ako parcela č. XXXX, orná pôda vo výmere 9710 m2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenej žalobe rozsudkom zo dňa 31.1.2009, č. k. 52C/220/2007 - 247 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 19.616,65 eur spolu so 7% úrokom z omeškania ročne od 30.3.2006 do zaplatenia , ako aj náhradu trov konania vo výške 1.211,64 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O odvolaní žalovanej rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 9.6.2010, č. k. 4Co/217/2009 - 294 tak, že rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 221 ods.1 písm. f), § 221 ods.2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie konštatujúc, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia dôsledne nevysporiadal s otázkou právneho zastúpenia v súdnom, resp. mimosúdnom konaní, pričom sa nezaoberal otázkou, či žalobkyňa skutočne žalovanú zastupovala v súdnom konaní, a nie iba v konaní mimosúdnom, a či jej teda nepatrí odmena podľa bodu II ods. 3 zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, t.j. pre prípad ukončenia zastúpenia pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej a ani otázkou, že právne zastúpenie bolo zo strany žalovanej ukončené. Následne na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 24.10.2012, č. k. 52C/220/2007 - 425 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 4.513,02 eur spolu s 7% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 30.3.2006 do zaplatenia. V tomto rozhodnutí súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyni patrí za poskytnuté právne služby tarifná odmena, pričom v ďalšom posudzoval a zaoberal sa otázkou, ktoré so žalobkyňou uplatnených úkonov právnej služby boli na základe zmluvy o poskytovaní právnej pomoci skutočne vykonané a aká bola ich hodnota. Zohľadniac výsledky vykonaného dokazovania v rozhodnutí priznal žalobkyni odmenu za 10 úkonov právnej služby špecifikované v odôvodnení rozhodnutia (prevzatie a príprava zastúpenia 23.4.2003, návrh na predbežné opatrenie 8.4.2003, rokovania s protistranou do jednej hodiny 6.5.2003 a 21.5.2003, pokus o mimosúdny zmier 25.9.2003, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného k predbežnému opatreniu 30.9.2003, návrh na začatie konania 2.10.2003, písomné vypracovanie podnetu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia 2.3.2005, vyjadrenie k odvolaniu - Katastrálny úrad 29.9.2005 a späťvzatie návrhu na začatie konania 13.4.2006). Pri určení hodnoty jednotlivých úkonov právnej služby vychádzal pri úkonoch uskutočnených do roka 2005 z vyhl. č. 163/2002 Z.z. s prihliadnutím na jej § 13 ods.7 a tarifnú hodnotu predmetu sporu určil v závislosti od trhovej ceny nehnuteľnosti, dohodnutej v zmluve vo výške 33,19 eur/m2. Pri úkonoch - vypracovanie písomného podnetu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 2.3.2005, vyjadrenie k odvolaniu - katastrálny úrad zo dňa 29.9.2005 a za späťvzatie návrhu priznal odmenu za právnu pomoc podľa § 11 ods.1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. s určením základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby ako 1/13 tina výpočtového základu. O odvolaní oboch sporových strán žalobkyne a žalovanej rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.3.2014, č. k. 4Co/217/2009 - 471 tak, že rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie konštatujúc, že účel zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, t.j. nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti žalovanou či už v súdnom alebo mimosúdnom konaní o určenie vlastníckeho práva, nebol naplnený. Keďže konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bolo pre späťvzatie žaloby zastavené bez meritórneho prejednania veci, žalovaná v ňom nedosiahla úspech, a teda žalobkyni nevznikol nárok na podielovú odmenu. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie pochybenie pri výpočte tarifnej odmeny žalobkyne pri určení základu jeho výpočtu podiel 5/6 z celkovej výšky, keď správne mal vychádzať z podielu 1/6 z celkovej výmeru predmetnej nehnuteľnosti. Odvolací súd ďalej konštatoval, že nevzhliadol ani dôvody neplatnosti zmluvy o poskytovaní právnych služieb, keď odkaz na v tom čase neplatnú vyhl. č. 240/1990 Zb. spôsobuje iba čiastočnú neplatnosť zmluvy v časti tohto odkazu a znamená, že pri výpočte odmeny je potrebné postupovať podľa príslušných ustanovení vyhl.č. 163/2002 Z.z. , resp. pri úkonoch vykonaných po 1.1.2005 podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. Odvolací súd sa vo zvyšnej časti rozhodnutia následne zaoberal správnosťou priznanej odmeny za právne zastúpenie, a to vo vzťahu k jednotlivým úkonom právnej pomoci uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie zaviazal vyporiadať sa so skutočnosťou, či žalobkyňa poskytla žalovanej právne služby v konaní Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 10C/151/2003 o určenie vlastníctva účelne a v závislosti od prijatých záverov rozhodnúť aj o nároku a výške odmeny žalobkyne za úkony vykonané v uvedenom konaní. V prípade výpočtu tarifnej odmeny žalobkyne uložil súdu prvej inštancie vychádzať z hodnoty spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti 1/6 a napokon opätovne rozhodnúť o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania. 18. Odvolací súd v nadväznosti na uvedenú chronológiu rozhodnutí súdov vydaných v danej veci a na námietky odvolateľky o nerešpektovaní právneho názoru vysloveného nadriadeným súdom konštatuje, že požiadavky na reflektovanie právneho názoru súdu vyššieho stupňa zaujaté v tej istej právnej veci a vyjadrené v jeho zrušujúcom rozhodnutí, sú pri následnom rozhodovaní súdu prvej inštancie výrazne prísnejšie, než v prípade precedenčnej (judikatórnej) záväznosti. Pre konanie po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom platí bezvýnimočne zásada viazanosti a podriadenosti prvoinštančného súdu právnym názorom vysloveným odvolacím súdom (§ 226 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016). Je treba uviesť i to, že postup súdu prvej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení súdu prvej inštancie, a to len na základe vlastného uváženia, je neprípustným postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty (rozhodnutie č. 76 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2016). V prejednávanom prípade však uvedená namietaná vada nebola zistená. 19. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa pri prejednaní veci riadil právnym názorom vysloveným odvolacím súdom k otázke platnosti, resp. neplatnosti Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 23.4.2003, k otázke naplnenia účelu tejto zmluvy, k otázke hodnoty spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti pri prípadnom výpočte tarifnej odmeny, k otázke určenia výšky tarifnej odmeny za úkony vykonané súvislosti s konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (konanie o proteste prokurátora) a k námietke premlčania, ktorú v priebehu konania vzniesla žalovaná. V súlade s usmernením odvolacieho súdu sa následne ako podstatnou otázkou zaoberal účelnosťou právnych služieb, ktoré žalobkyňa poskytla žalovanej. Pokiaľ pri posudzovaní tejto podstatnej otázky dospel k záveru o neúčelnosti všetkých úkonov právnej pomoci vykonaných žalobkyňou v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 10C/151/2003, pri ktorých žalobkyňa nepostupovala s odbornou starostlivosťou , a prijaté závery s odkazom na dokazovaním zistené skutkové okolnosti prípadu primerane vysvetlil, nemožno hovoriť o postupe, ktorý by narušil princíp právnej istoty. Odvolací súd sa v plnej miere zhoduje s úvahou prijatou súdom prvej inštancie o neúčelnosti právnych služieb vykonaných žalobkyňou v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 10C/151/2003, ktoré neboli vykonané v záujme klienta (žalovanej) spôsobom pre ňu prospešným. Vychádzajúc z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 10C/151/2003 má aj odvolací súd opodstatnené výhrady k odbornosti postupu zvoleného žalobkyňou pri ochrane práv žalovanej, keď účelom žiadanej právnej pomoci nepochybne je práve vysoká odbornosť, profesionalita ,čestnosť a svedomitosť zvoleného právneho zástupcu, od ktorého sa oprávnene očakáva zvolenie postupu chrániaceho práva klienta. V danej veci práve druh zvolenej žaloby s vymedzením okruhu sporových strán, uplatnený vadný žalobný petit čo do právneho základu a čo do výšky zákonného podielu žalovanej, postup žalobkyne v tomto konaní za situácie, kedy bolo reálne možné ochranu práv žalovanej riešiť inak (prostredníctvom protestu prokurátora), nemožno vyhodnotiť odlišne než ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že je výhradne úlohou advokáta správne posúdiť skutkový stav klientom prezentovaného prípadu, vyžiadať si od klienta potrebné podklady, odporučiť klientovi vhodné a najmä účelné riešenie danej veci a za navrhnuté riešenie si aj zodpovedať. 20. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní namieta použitie § 18 ods.5 zák.č. 586/2003 Z.z., jej námietke nie je možné priznať úspech. Citované ustanovenie bolo zavedené do zákona č. 586/2003 Z.z. zákonom č. 304/2009, účinného od 1.9.2009, neobsahujúcom vo vzťahu k tomuto ustanoveniu žiadne prechodné ustanovenia. Je potrebné uviesť, že výklad uvedenej právnej normy je potrebné vykonať s prihliadnutím na účel zákona, v ktorom zákonodarca mienil prejaviť svoju vôľu. Účelom zákona č. 586/2003 Z.z. bolo okrem ďalšej právnej úpravy upresniť podmienky, na ktoré je nutné prihliadať pri posudzovaní plnenia povinností advokáta pri vykonávaní právnej pomoci (§ 18 zák.č. 586/2003 Z.z.). Preto pokiaľ súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania prihliadal i na ust. § 18 ods.5 zákona č. 586/2003 Z.z., bol jeho postup v súlade s účelom citovaného zákona. 21. Viazanosť právnym názorom vysloveným odvolacím súdom súd prvej inštancie plne rešpektoval v rozhodnutí i v otázke určenia výšky tarifnej odmeny za úkony vykonané súvislosti s konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (konanie o proteste prokurátora), a to: prevzatie a príprava zastúpenia v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia/konanie o proteste prokurátora 2. 3. 2005, písomné vypracovanie podnetu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia 2. 3. 2005, vyjadrenie k odvolaniu - Katastrálny úrad 29. 9. 2005, za ktoré pri prihliadnutí na právny názor Krajského súdu v Bratislave a na konštantnú judikatúru (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR 8 Sžo 460/2009) správne priznal tarifnú odmenu v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Námietky odvolateľky v tomto smere odvolací súd rovnako posúdil ako nedôvodné a vo vzťahu k určeniu výšky tarifnej odmeny za úkony právnej pomoci vykonané v súvislosti s konaním o preskúmanie rozhodnutia (konanie o proteste prokurátora ) plne odkazuje na právny názor vyslovený na str. 12 a 13 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2014, č.k. 6Co/608/2012-471. 22. Odvolací súd k námietkam odvolateľky o bezprecedentnom zásahu do jej najzákladnejších práv konštatuje, že právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia udáva, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 122 až § 126 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 23. Za správny považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie i v otázke trov konania, plne rešpektujúce ut. § 142 ods.1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, podľa ktorého priznal s prihliadnutím na plný úspech žalovanej v konaní, žalovanej právo na náhradu účelne vynaložených trov konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia (§ 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p., vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) vo výške 7.915,80 eur (6 452,09 eur + 144,41 eur, t.j. 6 596,50 eur + 20 % DPH) a z trov za zaplatený súdny poplatok za odpor v sume 1.178,64 eur. Pri trovách právneho zastúpenia rešpektoval jednak účelnosť právnej pomoci vynaloženej žalovanou a správne určil i odmenu za jednotlivé úkony právnej pomoci, vychádzajúc pri tom z hodnoty veci (predmetu sporu) vo výške 19.646,65 eur. V tejto súvislosti konštatuje, že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa v priebehu konania dispozitívnym úkonom z jej strany, menila výšku nároku uplatneného v žalobe. 24. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku o trovách konania) podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnej žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).