Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/148/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207204576 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1207204576.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: ENERGOSERVIS Janda s.r.o. „v likvidaci", so sídlom 28. října 829/270, Mariánské Hory, 709 00 Ostrava, IČO: 267 82 332, Česká republika, proti žalovanému: VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., so sídlom Limbová 451/3, 900 91 Limbach, IČO: 31 342 841, o zaplatenie 1.155,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 54Cb/176/2007-302 zo dňa 04.04.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 54Cb/176/2007-302 zo dňa 04.04.2013 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.155,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 217,78 Eur od 10.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 571,76 Eur od 10.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 365,96 Eur od 09.11.2006 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom svojho rozhodnutia súd vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie 52.900,12 Eur zamietol. Tretím výrokom rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 69,70 Eur titulom náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok a sumu 489,26 Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.155,51 Eur (34.811,- Sk) s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania z titulu neuhradenej odmeny za poskytnuté právne služby. Súd prvej inštancie, t. j. Okresný súd Bratislava II, vydal dňa 22.02.2007 v predmetnej veci platobný rozkaz č. k. 32Ro/799/2007-13 proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor, v ktorom namietal opodstatnenosť uplatňovaného nároku. Písomným podaním zo dňa 09.02.2009 navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu tak, že na miesto žalobcu vstúpi obchodná spoločnosť ENERGOSERVIS Janda s.r.o. Ostrava, Mariánske Hory, IČO: 267 82 332, z dôvodu uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2009, ktorej predmetom bolo okrem iného aj postúpenie pohľadávky predstavujúci predmet sporu. Konajúci súd pripustil navrhovanú zmenu účastníkov na strane žalobcu uznesením č.k. 54Cb/176/2007-141 zo dňa 26.11.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/34/2010-150 dňa 19.07.2010. 2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil nasledovný skutkový stav: Písomnými plnomocenstvami udelenými dňa 25.10.2005, 28.02.2006 a 06.03.2006 žalovaný splnomocnil advokáta JUDr. Miloslava Krausa, t. j. právneho predchodcu žalobcu, aby ho obhajoval, resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenia nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, dedičstvo odmietal alebo neodmietal, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Podpísaním plnomocenstva žalovaný súhlasil, aby si splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu a súčasne deklaroval vedomosť o tom, že podľa zmluvy o poskytnutí právnej pomoci patrí odmena za toto zastupovanie spolu s výdavkami a náhradou za stratu času plne advokátovi žalovaného. Žalobca vystavil žalovanému za poskytnuté právne úkony vykonané v právnej veci sp. zn. 26Cb/215/2003 faktúru č. 2006/1/44, ďalej faktúru č. 2006/1/43, ako aj faktúru č. 2006/1/42 za právne úkony v právnej veci PK 28Cb/7/2004. 3. Žalovaný v priebehu konania zdôraznil, že konanie žalobcu považuje za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, nakoľko žalobca si neplnil povinnosti, ku ktorým sa zaviazal, súčasne žalobca prevzal plnomocenstvo v čase, keď konateľ žalovaného trpel vážnou duševnou chorobou, pričom žalobca o tejto skutočnosti vedel. Namietal tiež aktívnu legitimáciu žalobcu s odôvodnením, že JUDr. Kraus, ako právny predchodca žalobcu, neoznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Súčasťou písomného podania žalovaného bolo aj prehlásenie G.. C. P. zo dňa 12.06.2012, ktorý bol údajne prítomný pri podpisovaní viacerých plnomocenstiev udelených žalovaným JUDr. Krausovi. Pri týchto úkonoch sa JUDr. Kraus podľa tvrdenia konateľa žalovaného vyjadril, že bude právne služby poskytovať bezplatne a ako odmena mu bude stačiť to, čo mu súd prisúdi od protistrany. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 566 ods. 1 a ods. 2, § 567 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 568 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 569 a § 571 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka upravujúcich mandátnu zmluvu, v spojení s ustanoveniami Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a ustanovení § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúcich omeškanie dlžníka. 5. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá platná mandátna zmluva v zmysle Obchodného zákonníka, na základe ktorej právny predchodca žalobcu vykonal pre žalovaného jednotlivé právne úkony. Aktívna legitimácia žalobcu v danom konaní je daná platnou Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2009. Oznámenie postúpenia pohľadávky má v zmysle ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka vplyv len na možnosť dlžníka zbaviť sa záväzku plnením postupcovi, preto súd námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku účinného oznámenia postúpenia pohľadávky žalovanému považoval za irelevantnú. Tvrdenie žalovaného týkajúce sa bezplatného poskytovania právnych služieb, ku ktorému sa mal právny predchodca žalobcu zaviazať pri podpisovaní písomných plnomocenstiev, konajúci súd vyhodnotil ako účelové tvrdenie žalovaného, vzhľadom na nesporný obsah písomných plnomocenstiev udelených postupne dňa 25.10.2005, 28.02.2006 a 06.03.2006, týkajúcich sa odmeny advokáta a povinnosti žalovaného na ich plnenie. Fotokópiu potvrdenia G.. C. P., Okresný súd Bratislava II neakceptoval ako dôkaz relevantný v predmetnom konaní. 6. V časti týkajúcej sa vzájomného návrhu, ktorým sa žalovaný domáhal od žalobcu zaplatenia 52.900,12 Eur titulom náhrady škody, súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že JUDr. Miloslav Kraus, proti ktorému vzájomný návrh smeroval, v konaní nefiguruje ako žalobca, z dôvodu postúpenia pohľadávky na iný subjekt. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že podanie vzájomného návrhu umožňuje žalovanému, aby svoj nárok, ktorý má proti žalobcovi, mohol uplatniť v konaní, ktoré bolo voči nemu začaté skorším návrhom žalobcu a svoj nárok nemusel uplatňovať samostatnou žalobou. V danom prípade, však vzájomný návrh žalovaného smeruje proti pôvodnému žalobcovi, ktorý právoplatným postúpením svojej pohľadávky v konaní stratil legitimáciu, a teda pôvodný žalobca JUDr. Miloslav Kraus nie je v prejednávanej veci pasívne vecne legitimovaný, preto konajúci súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vzájomný návrh žalovaného zamietol. 7. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) podľa zásady úspechu účastníkov v konaní tak, ako je špecifikované na č. l. 9 rozsudku sp. zn. 54Cb/176/2007 zo dňa 04.04.2013. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný (odporca) z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a jej nesprávneho právneho posúdenia podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, z dôvodu odňatia možnosti odporcovi konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, ako aj v dôsledku iných vád - závažných hmotnoprávnych a procesno-právnych pochybení prvostupňového súdu - evidentného marenia spravodlivosti súdneho konania. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie si v konaní nesplnil poučovaciu povinnosť, porušil povinnosť vybavovania veci/nápadu v konaní podľa poradia, prednostne konal o účelovom návrhu pôvodného navrhovateľa na zámenu účastníkov konania na strane navrhovateľa, zatajoval listinné dôkazy a neumožňoval odporcovi sa k nim vyjadriť. Podľa odporcu súd konal neprípustnými praktikami „o nás bez nás“. Vyjadril tiež svoj názor, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 16.01.2009 je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je podľa odporcu nepresvedčivé a vo svojej podstate arbitrárne. Konanie svojho pôvodného právneho zástupcu advokáta JUDr. Miloslava Krausa považuje za nesporné zneužitie procesného práva. Má tiež za to, že mu bolo odňaté právo záverečnej reči, ako aj právo vypočuť si osobne rozsudok a jeho odôvodnenie. Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že konajúci súd mu nedoručil zápisnicu z pojednávania zo dňa 04.04.2013, napriek jeho výslovnej žiadosti. 9. Odporca tiež zastáva názor, že súd prvej inštancie v dôsledku zjavne formalistického prístupu priznal viac práv protistrane a odporcovi neposkytol materiálnu ochranu zákonnosti. V závere svojho odvolania žalovaný uviedol, že súd nekonal v súlade so zásadou „iura novit curia“, keď: „Zásada iura novit curia neznamená len to, že súd pozná právo, ale aj to, že si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv.“ Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 54Cb/176/2007-302 zo dňa 04.04.2013 zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne a zároveň, aby Okresnému súdu Bratislava II prikázal konať vo veci vzájomného návrhu odporcu zo dňa 28.08.2008. Odporca tiež žiadal, aby odvolací súd v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia pripustil možnosť podania dovolania na Najvyšší súd SR. 10. Súd prvej inštancie predložil spisový materiál spolu s odvolaniami žalovaného Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu. V rámci odvolacích konaní vyvolaných podanými odvolaniami žalovaného (sp. zn. 4Cob/148/2015, 4Cob/149/2015, 4Cob/150/2015), bol dňa 30.12.2015 doručený súdu prvej inštancie návrh zo dňa 17.12.2015 na zmenu účastníka na strane žalobcu tak, aby z konania vystúpil doterajší žalobca ENERGOSERVIS Janda s.r.o. v likvidaci, IČO: 267 82 332, Česká republika a na jeho miesto vstúpil JUDr. Miloslav Kraus, LL.M, Rovinka 512. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4Cob/148/2015-390, 4Cob/149/2015, 4Cob/150/2015, 23.03.2016 rozhodol tak, že návrh žalobcu na zmenu účastníka konania zo dňa 17.12.2015 zamietol s odôvodnením, že nemal preukázaný súhlas toho, kto má vstúpiť do konania ako nový žalobca, čím nebola splnená jedna z podmienok vyžadovaných v ust. § 92 ods. 2 a ods. 3 OSP. V poučení Krajský súd v Bratislave uviedol, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. 11. Podaním zo dňa 26.04.2016, označením ako „Odvolanie“, žalovaný napadol uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/148/2015-390, 4Cob/149/2015, 4Cob/150/2015 z 23.03.2016. Následne bol spis súdom druhej inštancie predložený Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o odvolaní žalovaného proti vyššie označenému uzneseniu. 12. NS SR svojim uznesením č. k. 1Obo//14/2016-400 zo dňa 10.05.2017 rozhodol tak, že konanie o odvolaní žalovaného zastavil s tým, že žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania. 13. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. 14. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k nasledovným záverom: 15. Jedným z bodov argumentácie odporcu (žalovaného) v podanom odvolaní je námietka neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2009. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právoplatné uznesenie Okresného súdu Bratislava II, ktorým pripustil vstup obchodnej spoločnosti ENERGOSERVIS Janda s.r.o. Ostrava, Česká republika, IČO: 267 82 332, do konania na miesto doterajšieho žalobcu. Rovnako súd poukazuje na právoplatné uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/148/2015-390, 4Cob/149/2015, 4Cob/150/2015 zo dňa 23.03.2016, ktorým Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na zmenu účastníka konania zo dňa 17.12.2015 zamietol. 16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 17. Podľa § 217 ods. 1 CSP (§ 154 ods. 1 OSP platného a účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie), súd musí pri formulovaní svojho autoritatívneho názoru, ktorý vysloví v rozsudku, vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase. Uvedené znamená, že pre posúdenie zákonnosti a vecnej správnosti rozsudku, je určujúci stav objektívne existujúci v čase vyhlásenia rozsudku a prípadné zmeny stavu, ktoré nastanú v budúcnosti, nebudú spätne meniť pohľad na správnosť rozsudku v čase jeho vydania. Pri uplatnení princípov sporového konania súd nezisťuje a nehodnotí materiálnu pravdu. Súd hodnotí len to, či strana sporu splnila úlohu dokázať pred súdom pravdivosť svojich tvrdení, resp. dokázať skutočnosti, ktoré majú svedčiť v jej prospech (dôkazné bremeno). Z uvedeného je zrejmé, že tak pre súd prvej inštancie ako aj odvolací súd je právne relevantné, že v čase rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II bol v záhlaví rozhodnutia označený subjekt aktívne legitimovaný, ktorý súčasne preukázal oprávnenosť pohľadávky na zaplatenie istiny vo výške 1.155,51 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej odmeny za poskytnuté právne služby v zmysle ust. § 566 ods. 1 a 2 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 2MCdo/10/2013: „Pravidlo obsiahnuté v § 154 ods. 1 OSP (teraz § 217 ods. 1 CSP) stanovuje, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. To znamená, že súd pri rozhodovaní veci nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú, ako ani anticipovať skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia ešte nenastali.“ 18. Úspech v spore (na strane žalobcu v podobe priznania žalovaného nároku, na strane žalovaného v podobe zamietnutia žaloby - v zmysle návrhu odvolateľa) je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených sporovými stranami a to čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť, tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo, musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. 19. Odvolací súd sa v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom, iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 20. V súvislosti s argumentáciou odvolateľa, že mu bolo odňaté právo záverečnej reči, ako aj právo vypočuť si osobne rozsudok a jeho odôvodnenie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť s poukazom na ustanovenie článku 48 ods. 2 Ústavy SR, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené Ústavou SR, nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Neprítomnosť žalovaného nie je prekážkou toto, aby súd mohol uskutočniť pojednávanie, ak doručenie predvolania bolo preukázané. Odvolací súd mal z obsahu spisu jednoznačne preukázané, že žalovanému bolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie konané dňa 04.04.2013, pričom žalovaný písomne ospravedlnil svoju neúčasť bez žiadosti o odročenie pojednávania. 21. Skutočnosť, na ktorú poukazuje odvolateľ, t. j. že súd prvej inštancie nevyhovel jeho žiadosti a nezaslal mu kópiu zápisnice z predmetného pojednávania, nemá vplyv na správnosť výroku a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. 22. Odvolací súd tiež považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR (napr. II.ÚS 3/97, I.ÚS 225/05, II.ÚS 56/07), kde ÚS SR opakovane vyslovil, že základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nezahŕňa v sebe záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa predstáv účastníka konania, táto okolnosť sama o sebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia týchto práv. Skutočnosť, že sťažovateľ sa so skutkovým a právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti tohto názoru.... Okrem toho, reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu, nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (IV.ÚS 340/04, I.ÚS 232/08). 23. Vzhľadom na rozsah odvolania žalovaného, odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku, alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011 z 16.11.2011). 24. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP. 25. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na vyslovenie prípustnosti dovolania odvolacím súdom proti rozsudku v súlade s ust. § 238 ods. 3 OSP, odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie bolo zrušené dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom inštitút dovolania je upravený v § 419 a nasl. CSP. Odvolací súd teda podľa nového procesného režimu nemôže vysloviť vo výroku svojho rozsudku prípustnosť dovolania, resp. takémuto návrhu nevyhovieť, ale o prípustnosti dovolania zo zákonných dôvodov poučuje v písomnom vyhotovení rozsudku (§ 393 ods. 1 CSP). 26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP. 27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).