Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/231/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207227321 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1207227321.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: P. K., Z.. XX.XX.XXXX, B. I. R.. Č.. XX, D. X. L., zast. advokátom JUDr. Františkom Farkašom, Hálkova ul. č. 5, Bratislava proti žalovanému: D.. D. K., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. R.. Č.. X, Q., zast. advokátom JUDr. Petrom Schmidlom, Malé námestie č. 5402/1A, Malacky, o vrátenie daru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo 6. septembra 2016, č. k. 5C/768/2008- 244, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. D. X. L. zapísaných na LV č. XX a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/XX a pozemkov parc. č. XXX/XX -zastavané plochy a nádvoria vo výmere 660 m2 a parc. č. XXX/XX - záhrady vo výmere 1167 m2, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 v pomere k celku. Žalobkyni súd prvej inštancie priznal plnú náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že po smrti manžela žalobkyne a otca žalovaného v roku XXXX predmetné nehnuteľnosti zdedili deti poručiteľa - žalovaný a jeho brat každý v 1/4 a manželka poručiteľa - žalobkyňa v 1/2. Po smrti brata žalovaného, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, jeho spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach zdedila jeho manželka L. K. a jeho synovia F. K. T. F. K., každý v 1/12 v pomere k celku. Dňa 03.08.2001 uzavrela žalobkyňa so žalovaným - svojím synom darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena. Touto zmluvou žalobkyňa darovala žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach o veľkosti 1/2. Súčasne bolo touto zmluvou zriadené vecné bremeno zodpovedajúce právu žalobkyne doživotne bývať v darovaných nehnuteľnostiach a tieto doživotne užívať. V súčasnosti teda žalovaný vlastní spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach vo veľkosti 3/4 v pomere k celku. Písomnou výzvou zo 16.08.2007 adresovanou žalovanému žalobkyňa žalovaného vyzvala na vrátenie daru. V tejto výzve žalovanému vytkla nesplnenie jeho prísľubu, že sa nasťahuje do darovaného domu, že zabezpečí jeho prestavbu na podnikateľské účely, že sa bude o ňu ako matku riadne starať a nenaruší vzťahy s jej nevestou a že navyše s ňou vedie súdny spor s cieľom zbaviť ich spoluvlastníckeho podielu a dosiahnuť ich vysťahovanie, čo považuje za hrubé porušenie dobrých mravov voči nej a členom ich rodiny. Doručenie výzvy na vrátenie daru žalovanému žalobkyňa v konaní nepreukázala. Žalovaný podal na Okresný súd Bratislava III žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a táto vec sa na uvedenom súde vedie pod sp. zn. 12C/29/2002. Uznesením zo 14.03.2008, č. k. 12C/29/2002- 147 Okresný súd Bratislava III konanie prerušil do právoplatného skončenia konania sp. zn. 5C/768/2008 (prejednávaná vec). 3. Súd prvej inštancie vo veci vypočul viacerých svedkov a obsah ich výpovedí uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. Svedkyňa L. K. - nevesta žalobkyne a švagriná žalovaného vypovedala, že svokra darovala časť domu švagrovi (žalovanému) s tým, že jej sľúbil doživotné právo bývania a že nebude narúšať ich súžitie v dome, jej a jej synov, čo sa nestalo. Chcel od nej a jej synov, aby sa odsťahovali, že tam viac menej nemajú čo robiť. Ďalej uviedla, že po výmene brány mal žalovaný od nej kľúče. V dome nebýva 5 rokov, svokru nenavštevuje, nespomenula jej, že by ju žalovaný niekedy navštívil, len spomenula, že ho dávno nevidela. Svedkyňa J.Ž. O. - sesternica žalobkyne sa k okolnostiam darovania nevedela vyjadriť, žalovaného nevidela 10 rokov. Vypovedala, že od žalobkyne býva 200 metrov, navštevuje ju asi 2 x do týždňa, žalobkyňa pred ňou spomínala, že žalovaný za ňou nechodí a jej to je ľúto. Potrebnú starostlivosť o žalobkyňu zabezpečujú jej vnuci F. T. F. K., ktorí s ňou bývajú. Svedkyňa potvrdila určitú starostlivosť žalovaného o žalobkyňu v období rokov 2001 - 2008 (okrem iného aj zabezpečenie donášky stravy). Svedkyňa F.. U. K. - nevesta žalobkyne a manželka žalovaného vypovedala, že od manžela má poznatok, že v minulosti sa žalobkyňa žalovanému sťažovala, že má problémy s nevestou a vnukmi v dome, že jej robia zle a žalovaný to chcel riešiť tak, že sa k žalobkyni presťahujú, budú sa o ňu starať, pomáhať jej a že chcel vyplatiť švagrinú z jej spoluvlastníckeho podielu. Ešte keď žalovaný pracoval na Slovensku žalobkyňu navštevovali, nie len keď to potrebovala, pomáhali jej, pozývali ju na sviatky, preto ju veľmi zarazilo, čo sa stalo na Vianoce roku 2008, keď žalobkyni napiekla koláče a poslala ich po žalovanom a mladšom synovi. Keď sa vrátili, rozprávali jej o tom, ako boli slovne až fyzicky napadnutí švagrinou a jej synmi. Nie si je vedomá, že by sa o žalobkyňu nestarali. Od toho incidentu od návštev žalobkyne upustili, jediným dôvodom bolo, že sa nechceli vystaviť prípadným ďalším incidentom, keďže žalobkyňa s nimi býva v jednom dome a nedá sa k nej dostať bez kontaktu s ostatnými osobami v dome. Svedkyňa nepotvrdila, že by im v navštevovaní žalobkyne bolo akokoľvek bránené. Svedok F. K. - syn žalovaného a vnuk žalobkyne vypovedal, že po tom, čo zomrel brat jeho otca začali problémy, už sa u babky necítili s bratom dobre ani bezpečne. Chodili preto za žalobkyňou aspoň ako tak, pričom sa vyhýbali kontaktu s ostatnými v dome. Pri návštevách žalobkyne sa zdržiavali iba v jej izbe. Od Štedrého dňa v roku 2008 tam už nechodili vôbec. Vtedy sa so žalobkyňou a otcom rozprávali v jej izbe, do dverí sa postavili bratranci vo veku asi 30 rokov a začali, že čo to je jeho otec za syna, že sa o matku nestará a že toto už skončilo. Ich správanie nebolo vulgárne ani v ňom neboli vyhrážky, ale bolo veľmi nepríjemné a nechcel sa tam už vrátiť. Odvtedy babku videl až na pojednávaní na súde. 4. Žalovaný vypovedal, že po smrti jeho otca v roku XXXX nehnuteľnosti dedil on a jeho brat každý v 1/4 a žalobkyňa - jeho matka v 1/2. Po dohode s bratom v dome zostal s matkou bývať jeho brat s rodinou. On býval s rodinou v Q.. Keďže zdravotný stav žalobkyne nebol dobrý, dochádzal za ňou do D. vždy, keď potrebovala, vozil ju po lekároch. Po smrti brata D. sa so žalobkyňou rozprávali o tom, že by bolo dobré, keby sa s rodinou presťahoval do D., aby sa o ňu ako jediný syn mohol postarať. Uvažoval si tam vytvoriť podmienky na podnikanie, že bude v dome aj s rodinou bývať a starať sa o žalobkyňu. Predstava bývania aj so švagrinou bola preňho neprijateľná, preto jej ponúkol vyplatenie z jej spoluvlastníckeho podielu. Keď sa nič nedialo, podal žalobu na súd. Do roku 2007 stále dochádzal za žalobkyňou, chodili jej na nákupy, vozil ju po doktoroch, ona chodila na návštevy k nim. Keď mal 50 rokov, odišiel zo zamestnania a začal robiť pre pražskú firmu, stále cestoval po stavbách, času mal minimálne, ale pokiaľ to bolo možné, tak sa za žalobkyňou aspoň zastavil. V roku 2008 ešte s nimi žalobkyňa oslavovala narodeniny jeho manželky, pričom nikto nevedel o podaní tejto žaloby. Pred Vianocami roku 2008 spolu s mladším synom navštívil žalobkyňu aj s koláčmi, pozvali ju na sviatky, ale žalobkyňa sa vyjadrila, že sa necíti dobre a nepríde. Stal sa tam taký incident, že zo strany jeho synovcov boli slovne napadnutí, že je vagabund a chrapúň, stále ho napádali, že všetko je tam bratove, že on tam nič nemá a že žalobkyňu podviedol. Nevedel, čo si o tom myslieť, aby sa s rodinou brata hádal. Ako prví prestali za žalobkyňou chodiť jeho synovia. V roku 2010 a priebežne v rokoch 2011 - 2013 pracoval s nejakými prestávkami na A.. 5. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala doručenie výzvy na vrátenie daru žalovanému. Súd prvej inštancie preto s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax (napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1620/2001) vychádzal z toho, že zamýšľané právne účinky tohto jednostranného hmotnoprávneho úkonu žalobkyne ako darkyne nastali okamihom doručenia žaloby žalovanému, teda dňa 09.12.2009. K zrušeniu darovacej zmluvy a obnoveniu jej spoluvlastníckeho práva teda došlo týmto dňom. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že samotný žalovaný nesporoval tvrdenie žalobkyne podopreté aj výpoveďami svedkov, a to že prinajmenšom od roku 2008 jej neposkytoval potrebnú pomoc a opateru, ktorá vyplýva nie len z darovacej zmluvy, ale zo samotnej morálnej podstaty vzťahu medzi matkou a synom. Nezáujem žalovaného o žalobkyňu ako syna o matku a neposkytovanie starostlivosti o ňu teda trvá 8 rokov, žalovaný ju nekontaktoval či už osobne, telefonicky, písomne alebo akokoľvek inak, dlhodobo jej neposkytoval pomoc, starostlivosť, v situácii kedy je preukázateľne na pomoc inej osoby odkázaná. Toto správanie sa žalovaného podľa súdu prvej inštancie nebolo možné kvalifikovať inak ako sústavné hrubé porušovanie dobrých mravov značnej intenzity opodstatňujúce žiadosť žalobkyne o vrátenie daru. Súd prvej inštancie vyhodnotil obranu žalovaného o dôvodoch nenavštevovania žalobkyne ako účelovú, keďže dokazovaním nebolo preukázané akékoľvek negatívne správanie sa žalobkyne k žalovanému alebo členom jeho rodiny, ktoré by odôvodňovalo úplný nezáujem, vrátane neposkytovania potrebnej starostlivosti žalovaného o žalobkyňu. Rovnako nadmerné pracovné vyťaženie žalovaného prípadne aj v zahraničí nemôže podľa súdu prvej inštancie ospravedlniť úplný nezáujem žalovaného o žalobkyňu prinajmenšom po dobu 8 rokov za situácie, že nešlo o dlhodobú viacročnú neprítomnosť žalovaného v cudzine; aj to by mu inak nemalo brániť byť so žalobkyňou aspoň v telefonickom alebo písomnom kontakte, čo sa nestalo. S námietkou premlčania nároku na vrátenie daru uplatnenou žalovaným sa súd prvej inštancie vysporiadal nasledovne: „Pre začiatok plynutia premlčacej doby pri vrátení daru v zmysle § 630 Obč. zák. nemôže byť rozhodné, či a ako dlho trvali podmienky pre uplatnenie práva, pretože premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy boli naplnené zákonné podmienky pre začiatok jej behu a ďalšie trvanie týchto podmienok je z hľadiska premlčania nerozhodné (NS ČR 32 Odo 429/2003).“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol, že v konaní nebola preukázaná existencia podmienok pre vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil jeho námietku premlčania. Pokiaľ totiž žalobkyňa žalovanému vytýka, že podal na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a túto skutočnosť uvádzala ako jeden z dôvodov vrátenia daru, uvedenú žalobu žalovaný podal na súd dňa 25.02.2002, pričom žalovaná podala na súd žalobu o vrátenie daru až dňa 05.05.2007, teda po márnom uplynutí 3 - ročnej premlčacej doby. Žalovaný sa mal podľa súdu prvej inštancie dopúšťať správania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi tým, že od roku 2008 neposkytoval žalobkyni potrebnú pomoc. Žalobkyňa však podala žalobu na súd prvej inštancie už dňa 05.09.2007, teda v čase, keď žalovaný sa vyššie uvedeným spôsobom k žalobkyni nesprával. V dôsledku toho podľa žalovaného žalobkyni chýbala v spore aktívna vecná legitimácia. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. 8. Závadné správanie sa žalovaného žalobkyňa vo výzve na vrátenie daru zo 16.08.2007 (č.l. 5) špecifikovala nasledovne: „K darovaniu môjho 1/2 podielu došlo po Vašom prísľube, že sa nasťahujete do predmetného domu, zabezpečíte jeho prestavbu na podnikateľské účely, budete sa o mňa ako o matku riadne starať a nenarušíte vzťahy s mojou nevestou - Vašou švagrinou a jej deťmi ako pozostalými po ich manželovi a otcovi a mojom zomrelom synovi a Vašom bratovi D., ktorí v predmetnom dome bývajú od svadby a kde sa aj narodili moje vnúčatá F. T. F.. Neboli to moje podmienky, ale Váš záväzný prísľub, ktorý ste v ničom nesplnili, navyše vediete so švagrinou súdny spor s cieľom zbaviť ich spoluvlastníckeho podielu na vyššie uvedených nehnuteľnostiach a dosiahnuť ich vysťahovanie.“ Dôvodmi pre vrátenie daru je teda podľa žalobkyne nasledovné správanie sa žalovaného: 1/ nenasťahovanie sa žalovaného do domu, 2/ nezabezpečenie jeho prestavby na podnikateľské účely, 3/ nezabezpečovanie riadnej starostlivosti o žalobkyňu, 4/ narušovanie vzťahov so švagrinou žalobkyne a jej deťmi, 5/ vedenie súdneho sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že závadné správanie sa obdarovaného hrubo porušujúce dobré mravy spočíva v tom, že žalovaný od roku 2008 neposkytoval žalobkyni potrebnú pomoc a neprejavoval o ňu záujem (bod 3/). Odvolací súd je toho názoru, že správanie sa žalovaného uvedené pod bodmi, 1/, 2/, 4/ a 5/ nemožno kvalifikovať ako také správanie sa žalovaného k žalobkyni, ktorým by žalovaný hrubo porušoval dobré mravy. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi žalovaným a synmi jeho brata a jeho švagrinou, ktorí v predmetnom dome bývajú, sú narušené. Za týchto okolností predsa nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby sa do predmetného domu nasťahoval. Tiež nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby uskutočnil prestavbu predmetného domu na podnikateľské účely, keďže nie je jeho výlučným vlastníkom. V konaní síce bolo preukázané, že vzťahy medzi žalovaným a jeho švagrinou a jej deťmi sú síce narušené, ale nevedno z akého dôvodu. Okrem toho, žiadne také správanie sa žalovaného vo vzťahu k jeho švagrinej a jej deťom ako členom rodiny žalobkyne, ktorým by žalovaný hrubo porušoval dobré mravy, v konaní nebolo preukázané a z vykonaného dokazovania nevyplýva (napokon takéto správanie sa žalovaného k uvedeným osobám v konaní žalobkyňa ani netvrdila). Žalovaný ako väčšinový spoluvlastník predmetných nehnuteľností má právo podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Podanie takejto žaloby preto v žiadnom prípade nie je možné vyhodnotiť tak, že tým žalovaný vo vzťahu k žalobkyni, prípadne k švagrinej a k jej deťom hrubo porušil dobré mravy. 9. Do úvahy teda prichádza iba nezabezpečovanie riadnej starostlivosti o žalobkyňu zo strany žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo iba púhy nevďak, ale iba také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Musí ísť buď o porušovanie značnej intenzity, alebo o sústavné porušovanie a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Musí teda ísť o také správanie sa obdarovaného, ktoré je určitým spôsobom kvalifikované. Z doposiaľ vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu nemožno urobiť jednoznačný záver, že by žalovaný do takej miery neposkytoval žalobkyni potrebnú pomoc a opateru, že by tým hrubo porušoval dobré mravy. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či žalobkyňa skutočne reálne potrebuje zo strany žalovaného pomoc a opateru, keď v predmetnom dome s ňou bývajú jej vnuci a jej švagriná, ktorí jej predsa v prípade potreby môžu potrebnú pomoc poskytnúť. Súd prvej inštancie nevenoval zodpovedajúcu pozornosť ani tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňu prestal navštevovať z dôvodu, že pri jeho návšteve žalobkyne v roku 2008 došlo k závažnému konfliktu medzi ním a jeho synovcami. Súd prvej inštancie síce skonštatoval, že žalovaný od roku 2008, teda 8 rokov, neprejavuje záujem o žalobkyňu, ale úplne odignoroval fakt, že žalovaný sa od roku 2010 dlhú dobu pracovne zdržiaval na A.. Možno urobiť záver, že súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu správania sa žalovaného výrazne jednostranne bez toho, aby sa pokúsil objektívne zhodnotiť situáciu v rodine žalobkyne. Súd prvej inštancie teda neposúdil správanie sa žalovaného zo všetkých hľadísk a jeho záver, že tu sú zákonné podmienky pre vrátenie daru, je za tohto stavu predčasný a neudržateľný. 10. Keďže právo na vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák. je majetkovým právom, premlčuje sa v 3 - ročnej všeobecnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Obč. zák. Tá začína plynúť od doby, keď správanie sa obdarovaného naplnilo znaky uvedené v § 630 Obč. zák., a teda kedy darca hol právo na vrátenie daru vykonať po prvý raz. Nie je tu rozhodujúci moment uzavretia darovacej zmluvy. Žalobkyňa už vo výzve na vrátenie daru zo 16.08.2007 uviedla, že žalovaný sa o ňu riadne nestará. 3 - ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na vrátenie daru teda začala plynúť najneskôr 17.08.2007 a uplynula dňom 16.08.2010. Žalobkyňa podala žalobu na súd prvej inštancie dňa 05.09.2007, teda včas - teda pred uplynutím premlčacej doby. Nárok na vrátenie daru by bol premlčaný v prípade, ak by správanie sa žalovaného napĺňalo znaky uvedené v § 630 Obč. zák. už v období do 04.09.2004. 11. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Preto ho odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom bude odvolací súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.). 12. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 13. Toto rozhodnutie prijal sená odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).