Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/145/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207227321 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1207227321.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: P. K., B. I. R.. Č.. XX, D. X. L., zast. advokátom JUDr. Františkom Farkašom, Hálkova ul. č. 5, Bratislava, proti žalovanému: D.. D. K., B. O. R.. Č.. X, Q., zast. advokátom JUDr. Petrom Schmidlom, Malé námestie č. 5402/1A, Malacky, o vrátenie daru, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 12. apríla 2018 č.k. 5C/768/2008-341, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. D. X. L. I. na E. Č.. XX a to rodinného domu Q.. Č.. XXX postaveného na parc. č. XXX/XX T. X. X.. Č.. XXX/XX -zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX F. a parc. č. XXX/XX - záhrady vo výmere XXXX F., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 v pomere k celku. Žalovanému súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že po smrti manžela žalobkyne a otca žalovaného v roku 1972 predmetné nehnuteľnosti zdedili deti poručiteľa - žalovaný a jeho brat každý v 1/4 a manželka poručiteľa - žalobkyňa v 1/2. Po smrti brata žalovaného, ktorý zomrel dňa 27.12.1999, jeho spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach zdedila jeho manželka L. K.Á. a jeho synovia F. K. T. F. K., každý v 1/12 v pomere k celku. Dňa 03.08.2001 uzavrela žalobkyňa so žalovaným - svojím synom darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena. Touto zmluvou žalobkyňa darovala žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach o veľkosti 1/2. Súčasne bolo touto zmluvou zriadené vecné bremeno zodpovedajúce právu žalobkyne doživotne bývať v darovaných nehnuteľnostiach a tieto doživotne užívať. V súčasnosti teda žalovaný vlastní spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach vo veľkosti 3/4 v pomere k celku. Písomnou výzvou zo 16.08.2007 adresovanou žalovanému žalobkyňa žalovaného vyzvala na vrátenie daru. V tejto výzve žalovanému vytkla nesplnenie jeho prísľubu, že sa nasťahuje do darovaného domu, že zabezpečí jeho prestavbu na podnikateľské účely, že sa bude o ňu ako matku riadne starať a nenaruší vzťahy s jej nevestou a že navyše s ňou vedie súdny spor s cieľom zbaviť ich spoluvlastníckeho podielu a dosiahnuť ich vysťahovanie, čo považuje za hrubé porušenie dobrých mravov voči nej a členom ich rodiny. Doručenie výzvy na vrátenie daru žalovanému žalobkyňa v konaní nepreukázala. Žalovaný podal na Okresný súd Bratislava III žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a táto vec sa na uvedenom súde vedie pod sp. zn. 12C/29/2002. Uznesením zo 14.03.2008 č.k. 12C/29/2002-147 Okresný súd Bratislava III konanie prerušil do právoplatného skončenia konania sp. zn. 5C/768/2008 ( prejednávaná vec ). 3. Súd prvej inštancie vo veci vypočul viacerých svedkov a obsah ich výpovedí uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. Svedkyňa L. K. - nevesta žalobkyne a švagriná žalovaného vypovedala, že svokra darovala časť domu švagrovi (žalovanému) s tým, že jej sľúbil doživotné právo bývania a že nebude narúšať ich súžitie v dome, jej a jej synov, čo sa nestalo. Chcel od nej a jej synov, aby sa odsťahovali, že tam viac menej nemajú čo robiť. Ďalej uviedla, že po výmene brány mal žalovaný od nej kľúče. V dome nebýva 5 rokov, svokru nenavštevuje, nespomenula jej, že by ju žalovaný niekedy navštívil, len spomenula, že ho dávno nevidela. Svedkyňa J. O. - sesternica žalobkyne sa k okolnostiam darovania nevedela vyjadriť, žalovaného nevidela 10 rokov. Vypovedala, že od žalobkyne býva 200 metrov, navštevuje ju asi 2 x do týždňa, žalobkyňa pred ňou spomínala, že žalovaný za ňou nechodí a jej to je ľúto. Potrebnú starostlivosť o žalobkyňu zabezpečujú jej vnuci F. T. F. K.Z., ktorí s ňou bývajú. Svedkyňa potvrdila určitú starostlivosť žalovaného o žalobkyňu v období rokov 2001-2008 (okrem iného aj zabezpečenie donášky stravy). Svedkyňa F.. U. K. - nevesta žalobkyne a manželka žalovaného vypovedala, že od manžela má poznatok, že v minulosti sa žalobkyňa žalovanému sťažovala, že má problémy s nevestou a vnukmi v dome, že jej robia zle a žalovaný to chcel riešiť tak, že sa k žalobkyni presťahujú, budú sa o ňu starať, pomáhať jej a že chcel vyplatiť švagrinú z jej spoluvlastníckeho podielu. Ešte keď žalovaný pracoval na Slovensku žalobkyňu navštevovali, nie len keď to potrebovala, pomáhali jej, pozývali ju na sviatky, preto ju veľmi zarazilo, čo sa stalo na Vianoce roku 2008, keď žalobkyni napiekla koláče a poslal ich po žalovanom a mladšom synovi. Keď sa vrátili, rozprávali jej o tom, ako boli slovne až fyzicky napadnutí švagrinou a jej synmi. Nie si je vedomá, že by sa o žalobkyňu nestarali. Od toho incidentu od návštev žalobkyne upustili, jediným dôvodom bolo, že sa nechceli vystaviť prípadným ďalším incidentom keďže žalobkyňa s nimi býva v jednom dome a nedá sa k nej dostať bez kontaktu s ostatnými osobami v dome. Svedkyňa nepotvrdila, že by im v navštevovaní žalobkyne bolo akokoľvek bránené. Svedok F. K. - syn žalovaného a vnuk žalobkyne vypovedal, že po tom, čo zomrel brat jeho otca začali problémy, už sa u babky necítili s bratom dobre ani bezpečne. Chodili preto za žalobkyňou aspoň ako tak, pričom sa vyhýbali kontaktu s ostatnými v dome. Pri návštevách žalobkyne sa zdržiavali iba v jej izbe. Od Štedrého dňa v roku 2008 tam už nechodili vôbec. Vtedy sa so žalobkyňou a otcom rozprávali v jej izbe, do dverí sa postavili bratranci vo veku asi 30 rokov a začali, že čo to je jeho otec za syna, že sa o matku nestará a že toto už skončilo. Ich správanie nebolo vulgárne ani v ňom neboli vyhrážky, ale bolo veľmi nepríjemné a nechcel sa tam už vrátiť. Odvtedy babku videl až na pojednávaní na súde. 4. Žalovaný vypovedal, že po smrti jeho otca v roku 1972 nehnuteľnosti dedil on a jeho brat každý v 1/4 a žalobkyňa - jeho matka v 1/2. Po dohode s bratom v dome zostal s matkou bývať jeho brat s rodinou. On býval s rodinou v Senci. Keďže zdravotný stav žalobkyne nebol dobrý, dochádzal za ňou do Ivanky vždy, keď potrebovala, vozil ju po lekároch. Po smrti brata D. sa so žalobkyňou rozprávali o tom, že by bolo dobré, keby sa s rodinou presťahoval do Ivanky, aby sa o ňu ako jediný syn mohol postarať. Uvažoval si tam vytvoriť podmienky na podnikanie, že bude v dome aj s rodinou bývať a starať sa o žalobkyňu,. Predstava bývania aj so švagrinou bola preňho neprijateľná, preto jej ponúkol vyplatenie z jej spoluvlastníckeho podielu. Keď sa nič nedialo, podal žalobu na súd. Do roku 2007 stále dochádzal za žalobkyňou, chodili jej na nákupy, vozil ju po doktoroch, ona chodila na návštevy k nim. Keď mal 50 rokov, odišiel zo zamestnania a začal robiť pre pražskú firmu, stále cestoval po stavbách, času mal minimálne, ale pokiaľ to bolo možné, tak sa za žalobkyňou aspoň zastavil. V roku 2008 ešte s nimi žalobkyňa oslavovala narodeniny jeho manželky, pričom nikto nevedel o podaní tejto žaloby. Pred Vianocami roku 2008 spolu s mladším synom navštívil žalobkyňu aj s koláčmi, pozvali ju na sviatky, ale žalobkyňa sa vyjadrila, že sa necíti dobre a nepríde. Stal sa tam taký incident, že zo strany jeho synovcov boli slovne napadnutí, že je vagabund a chrapúň, stále ho napádali, že všetko je tam bratove, že on tam nič nemá a že žalobkyňu podviedol. Nevedel čo si o tom myslieť, aby sa s rodinou brata hádal. Ako prví prestali za žalobkyňou chodiť jeho synovia. V roku 2010 a priebežne v rokoch 2011 - 2013 pracoval s nejakými prestávkami na Kube. 5. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie poukázal na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu z 28.09.2017 č.k. 6Co/231/2017-266 a uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie zákonných podmienok pre vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák. a to či už pokiaľ ide o fyzické násilie alebo hrubé urážky zo strany žalovaného proti žalobkyni, prípadne neposkytnutie potrebnej pomoci, resp. reálnej potreby takejto pomoci zo strany žalovaného. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na názor odvolacieho súdu, že treba sa zaoberať tým, či žalobkyňa skutočne potrebovala pomoc a opateru zo strany žalovaného, keď s ňou v dome bývajú jej vnuci, ktorí jej v prípade potreby môžu potrebnú pomoc poskytnúť. Žalobkyňou navrhnutý svedok F. K. - vnuk žalobkyne vypovedal, že spolu s bratom prerobili dom na dvojgeneračný, žalobkyni urobili bezbariérové prístupy, novú kúpeľňu a na otázku, či je žalobkyňa odkázaná na pomoc uviedol, že žalobkyňa ťažšie chodí, používa palice a keď ide do záhrady, má vozík. Okrem toho svedok vypovedal, že po prestavbe domu žalovanému nevydali nové kľúče od domu a ani mu ich neponúkli, čím ho vlastne vylúčili z užívania jeho spoluvlastníckeho podielu. Svedok tiež vypovedal, že žalobkyňa podala na súd žalobu o vrátenie daru po tom, ako sa dozvedela, že žalovaný podal na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Napokon súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobkyňa v konaní nepreukázala pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jej hmotnoprávneho nároku na vrátenie daru, súd nemohol rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v tom, že len púhy nezáujem žalovaného ako obdarovaného o žalobkyňu ako darkyňu nemožno kvalifikovať za kvalifikované hrubé porušenie dobrých mravov s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu zakladajúce nárok na vrátenie daru. Ako už bolo uvedené, nebolo povinnosťou žalovaného tvrdiť bani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobkyňa svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažovalo ho v tomto smere dôkazné bremeno (napr. preukazovať, či a kedy sa nachádzal pracovne na Kube a kedy na Slovensku) a preto mu neunesenie dôkazného bremena (nepreukázanie cestovným pasom v zmysle procesného návrhu žalobkyne, kedy sa nachádzal pracovne na Kube a kedy na Slovensku v období od roku 2008 doposiaľ) nemohol súd vyhodnotiť v jeho neprospech.“ 6. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku navrhla, aby odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie. Uviedla, že žalovaný od roku 2006 nezmenil svoje správanie sa k žalobkyni, nezaujímal sa ojej zdravotný stav a počas celého konania účelovo klamal. Odkaz na pomoc vnukov nie je podľa žalobkyne dôvodný, pretože tí neboli obdarovaní a svojou pomocou žalobkyni iba nahrádzali nečinnosť žalovaného. Zahraničný pobyt žalovaného na Kube v rokoch 2011 - 2013 bol prerušovaný jeho pobytom na Slovensku, ale bez akéhokoľvek záujmu o žalobkyňu. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 9. Odvolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia z 28.09.2017 č.k. 6Co/231/2017-266 okrem iného uviedol: „Závadné správanie sa žalovaného žalobkyňa vo výzve na vrátenie daru zo 16.08.2007 (č. l. 5) špecifikovala nasledovne: „K darovanou môjho 1/2 podielu došlo po Vašom prísľube, že sa nasťahujete do predmetného domu, zabezpečíte jeho prestavbu na podnikateľské účely, budete sa o mňa ako o matku riadne starať a nenarušíte vzťahy s mojou nevestou - Vašou švagrinou a jej deťmi ako pozostalými po ich manželovi a otcovi a mojom zomrelom synovi a Vašom bratovi D., ktorí v predmetnom dome bývajú od svadby a kde sa aj narodili moje vnúčatá F. T. F.. Neboli to moje podmienky, ale Váš záväzný prísľub, ktorý ste v ničom nesplnili, navyše vediete so švagrinou súdny spor s cieľom zbaviť ich spoluvlastníckeho podielu na vyššie uvedených nehnuteľnostiach a dosiahnuť ich vysťahovanie.“ Dôvodmi pre vrátenie daru je teda podľa žalobkyne nasledovné správanie sa žalovaného: 1/ nenasťahovanie sa žalovaného do domu, 2/ nezabezpečenie jeho prestavby na podnikateľské účely, 3/ nezabezpečovanie riadnej starostlivosti o žalobkyňu, 4/ narušovanie vzťahov so švagrinou žalobkyne a jej deťmi, 5/ vedenie súdneho sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Odvolací súd je toho názoru, že správanie sa žalovaného uvedené pod bodmi, 1/, 2/, 4/ a 5/ nemožno kvalifikovať ako také správanie sa žalovaného k žalobkyni, ktorým by žalovaný hrubo porušoval dobré mravy. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi žalovaným a synmi jeho brata a jeho švagrinou, ktorí v predmetnom dome bývajú, sú narušené. Za týchto okolností predsa nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby sa do predmetného domu nasťahoval. Tiež nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby uskutočnil prestavbu predmetného domu na podnikateľské účely, keďže nie je jeho výlučným vlastníkom. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi žalovaným a jeho švagrinou a jej deťmi sú síce narušené, ale nevedno z akého dôvodu. Okrem toho, žiadne také správanie sa žalovaného vo vzťahu k jeho švagrinej a jej deťom ako členom rodiny žalobkyne, ktorým by žalovaný hrubo porušoval dobré mravy, v konaní nebolo preukázané a z vykonaného dokazovania nevyplýva (napokon takéto správanie sa žalovaného k uvedeným osobám v konaní žalobkyňa ani netvrdila). Žalovaný ako väčšinový spoluvlastník predmetných nehnuteľností má právo podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Podanie takejto žaloby preto v žiadnom prípade nie je možné vyhodnotiť tak, že tým žalovaný vo vzťahu k žalobkyni, prípadne k švagrinej a k jej deťom hrubo porušil dobré mravy.“ Odvolací súd trvá na tomto svojom názore a to už aj preto, že skutkový stav sa od vydania uvedeného zrušujúceho uznesenia nezmenil. Odvolací súd dodáva, že nasťahovanie sa žalovaného do predmetného domu ani nie je možné, čo vyplynulo okrem iného z výpovede svedka F. K.. Ten totiž vypovedal, že po prestavbe domu žalovanému nevydali nové kľúče od domu s ani mu ich neponúkli. 10. Pokiaľ ide o nezabezpečovanie riadnej starostlivosti o žalobkyňu zo strany žalovaného, odvolací súd v spomenutom zrušujúcom uznesení uviedol: „V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo iba púhy nevďak, ale iba také správanie sa ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Musí ísť buď o porušovanie značnej intenzity, alebo o sústavné porušovanie a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Musí teda ísť o také správanie sa obdarovaného, ktoré je určitým spôsobom kvalifikované. Z doposiaľ vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu nemožno urobiť jednoznačný záver, že by žalovaný do takej miery neposkytoval žalobkyni potrebnú pomoc a opateru, že by tým hrubo porušoval dobré mravy. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či žalobkyňa skutočne reálne potrebuje zo strany žalovaného pomoc a opateru, keď v predmetnom dome s ňou bývajú jej vnuci a jej švagriná, ktorí jej predsa v prípade potreby môžu potrebnú pomoc poskytnúť. Súd prvej inštancie nevenoval zodpovedajúcu pozornosť ani tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňu prestal navštevovať z dôvodu, že pri jeho návšteve žalobkyne v roku 2008 došlo k závažnému konfliktu medzi ním a jeho synovcami. Súd prvej inštancie síce skonštatoval, že žalovaný od roku 2008, teda 8 rokov, neprejavuje záujem o žalobkyňu, ale úplne odignoroval fakt, že žalovaný sa od roku 2010 dlhú dobu pracovne zdržiaval na Kube.“ Aj na tomto názore odvolací súd trvá. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní nebolo preukázané, že by správanie sa žalovaného voči žalobkyni bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Starostlivosť o žalobkyňu síce nezabezpečuje, ale ani to nie je nevyhnuté, keďže táto býva v predmetnom dome s vnukmi a nevestou, ktorí jej môžu v prípade potreby poskytnúť pomoc. Okrem toho, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že to, že žalovaný neprejavuje o žalobkyňu záujem, resp. nenavštevuje ju, je do značnej miery spôsobené konfliktami medzi ním a jeho synovcami a švagrinou. Nemožno vylúčiť, že podanie predmetnej žaloby o vrátenie daru bolo zo strany žalobkyne motivované tým, že žalovaný podal na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na to, že samotná žalobkyňa ani vo výzve na vrátenie daru a ani v konaní bližšie nešpecifikovala, v čom spočíva závadné správanie sa žalovaného k nej, keď uvádzala iba to, že žalovaný sa má o ňu ako o matku riadne starať. 11. Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebolo preukázané, že by sa obdarovaný - žalovaný správal k žalobkyni ako k darkyni, resp. k členom jej rodiny tak, že by tým hrubo porušoval dobré mravy. Neboli teda splnené podmienky pre vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák. a súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. 13. K návrhu žalobkyne na vyslovenie prípustnosti dovolania odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok, za účinnosti ktorého sa začalo odvolacie konanie, resp. za účinnosti ktorého odvolací súd vo veci rozhodol, na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku (§ 238 ods. 3 O.s.p.) neupravuje možnosť vyslovenia prípustnosti dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku. Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu je odvolanie prípustné v prípadoch uvedených v ust. § 421 ods. 1 C.s.p. bez toho, aby prípustnosť dovolania musel vysloviť odvolací súd. 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).