Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/216/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208217163 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1208217163.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu JUVENUS s.r.o., Zámocká 22, Bratislava, IČO: 35 806 559, práv. zast. JUDr. Alexandrom Škrinárom, CSc., advokátom, Tichá 34, Bratislava, proti žalovanému 1/ ERHO s.r.o., Pankúchova 1585/5, Bratislava, IČO: 35 976 985 a 2/ C. U., X.. XX.XX.XXXX, R. XX, L., obaja práv. zast. JUDr. Tomášom Kozovským, advokátom, Bj? rnsonova 8, Bratislava o zaplatenie 38.756,14 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/70/2009-322 zo dňa 26.10.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/70/2009-322 zo dňa 26.10.2015 p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.581,37 EUR s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.889,98 EUR od 14.7.2007 do zaplatenia a zo sumy 4.691,39 EUR od 11.10.2007 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prípade nesplnenia záväzku žalovaným 1/ uložil súd žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.581,37 EUR s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.889,98 EUR od 14.7.2007 do zaplatenia a zo sumy 4.691,39 EUR od 11.10.2007 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a príslušných zákonných ustanovení bolo preukázané, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným 1/ ako nájomcom zmluvu o nájme nebytových priestorov (ktorá má fakticky charakter zmluvy o podnájme) v objekte L. na L. N. Č.. XX Y. L., nachádzajúcich sa na J. J. s celkovou výmerou XXX,XX H., predmetom ktorej bol nájom uvedených priestorov za účelom prevádzkovania J.. Zmluvu podpísal za žalobcu jeho konateľ A.. Ľ. P. a za žalovaného 1/ jeho vtedajší konateľ C. U.K.L.. V zmluve bolo vymedzené obdobie nájmu na dobu určitú päť rokov, t.j. od 1.7.2007 do 31.5.2011. Úhrada nájomného žalovaným 1/ bola dohodnutá vo výške 240.000,- Sk štvrťročne vopred, najneskôr v 10. kalendárny deň príslušného štvrťroka, za ktorý sa nájomné uhrádza, a to prevodným príkazom. 3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že uvedená zmluva spĺňa náležitosti vymedzené v § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej zákon č. 116/1990 Zb.), t.j. má písomnú formu, obsahuje predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Uvedená zmluva síce nie je datovaná, avšak tento nedostatok nie je dôvodom jej neplatnosti, keďže ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. výslovne uvádza, že zmluva o nájme je neplatná, ak neobsahuje náležitosti podľa ods. 3, čo nie je predmetný prípad. Okrem toho v zmluve je jasne určený začiatok a koniec nájmu. Súd uviedol, že uzavretie predmetnej zmluvy o nájme nebolo medzi stranami sporné, rovnako ako žalovaní nenamietali, že využívali predmet nájmu spôsobom určeným v zmluve, a to až do vzniku požiaru dňa 23.11.2007. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie faktúry č. O. vystavenej žalovanému 1/ dňa 2.7.2007 na sumu 240.000,- Sk so splatnosťou dňa 13.7.2007 za nájom nebytových priestorov za tretí štvrťrok 2007 v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy, a to vo výške doposiaľ žalovaným 1/ neuhradenej 207.567,50 Sk (6.889,98 EUR) spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry 14.7.2007 do zaplatenia. Zároveň si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie faktúry č. O. vystavenej žalovanému 1/ dňa 21.9.2007 na sumu 240.000,- Sk so splatnosťou dňa 10.10.2007 za nájom nebytových priestorov za štvrtý štvrťrok 2007 v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy, a to vo výške prislúchajúcej obdobiu odo dňa 1.10.2007 do vzniku požiaru dňa 23.11.2007, t.j. 141.333,- Sk (4.691,39 EUR) spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry 11.10.2007 do zaplatenia. Súd uviedol, že v tejto časti istiny, t.j. spolu v sume 348.900,50 Sk (11.581,37 EUR), považoval žalobný návrh za dôvodný, nakoľko žalobca svoju zmluvnú povinnosť prenajať žalovanému 1/ priestory riadne splnil, žalovaný 1/ predmetné priestory nerušene užíval do 23.11.2007 (čo v priebehu konania aj výslovne potvrdil), pričom žalovaný 1/ nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobcovi riadne uhrádzal nájomné vkladom na účet alebo priamo v hotovosti. Povinnosť žalovaného 1/ platiť žalobcovi nájomné vyplývala priamo zo zmluvy (čl. 3 bod 2), avšak žalovaný 1/ si túto povinnosť nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi popri práve na zaplatenie uvedenej istiny vzniklo aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 8,5 % ročne podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008 (t.j. dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu). Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi právo na ich zaplatenie od žalovaného 1/ vo výške 8,5 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. 4. V prípade nesplnenia záväzku žalovaným 1/ súd prvej inštancie uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.581,37 EUR s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.889,98 EUR od 14.7.2007 do zaplatenia a zo sumy 4.691,39 EUR od 11.10.2007 do zaplatenia, nakoľko sa tento v čl. 5 bod 19 predmetnej zmluvy zaviazal, že ako konateľ žalovaného 1/ preberá všetky jeho záväzky, ktoré v budúcnosti vzniknú z právneho vzťahu založeného touto nájomnou zmluvou, ak nedôjde k ich splneniu zo strany žalovaného 1/. Hoci sa v čl. 5 bod 19 nájomnej zmluvy výslovne neuvádza meno a priezvisko žalovaného 2/, podľa názoru súdu jednoznačne a nepochybne z neho vyplýva, že vôľou zmluvných strán bola dohoda o ručení za zmluvné záväzky žalovaného 1/ a za ručiteľa bol označený konateľ spoločnosti ERHO s.r.o., pričom konateľom žalovaného 1/ v čase reálneho užívania predmetu nájmu (od 1.7.2007 do 23.11.2007) bol výlučne žalovaný 2/. Ten nájomnú zmluvu aj za žalovaného 1/ podpísal ako jeho jediný konateľ, to znamená, že o zmluvnom dojednaní ručiteľa za záväzky žalovaného 1/ vedel a svojím podpisom na zmluve s jeho určením aj vyjadril súhlas. Podľa názoru súdu bol tak ručiteľský záväzok konateľa spoločnosti v čl. 5 bod 19 zmluvy dojednaný v súlade s § 546 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Obč. zák.“), nakoľko bol dostatočne jasný a určitý, bol slobodným prejavom vôle zmluvných strán, pričom je zrejmé, že ich úmyslom bolo dojednať ručenie a tento úmysel zmluvným stranám musel byť známy. 5. K tvrdeniu žalovaného 1/, že žalovaný nárok je nejasný a nepodložený z dôvodu, že v zmluve o nájme nebytových priestorov bolo dohodnuté štvrťročné nájomné 210.000,- Sk a zálohové platby za dodávku vody a tepla 20.000,- Sk, súd prvej inštancie uviedol, že ich považuje za irelevantné, keďže sa odvolával na zmluvu, ktorá bola medzi sporovými stranami uzatvorená na obdobie nájmu od 20.1.2006 a bola nahradená novou zmluvou o nájme - tou, od ktorej žalobca odvodzuje svoje nároky v tomto konaní. K uvedenej skutočnosti došlo po uznaní a prevzatí dlhu žalovaného 1/ - nedoplatku na nájomnom za obdobie od 1.6.2006 do 30.6.2007 vo výške 365.567,50 Sk, a to zo strany žalovaného 2/, na základe dohody o uznaní dlhu zo dňa 1.6.2007. Žalovaný 2/ uvedený dlh zaplatil žalobcovi dňa 25.9.2007. 6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný 1/ ďalej namietal platnosť predmetnej nájomnej zmluvy z dôvodu, že v nej nie je predmet nájmu jednoznačne určený, pretože príloha č. 1 zmluvy, ktorá mala obsahovať nákres prenajatých priestorov, netvorí súčasť zmluvy. Uvedené tvrdenie však súd považoval za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu zmluvného záväzku, nakoľko zmluva dostatočne špecifikuje predmet nájmu, keď uvádza, že nebytové priestory sa nachádzajú v objekte L. na L. N. Č.. XX Y. L., na J. J.Ž. R. M.S.Y. Y. XXX,XX H.. V čl. 1 bod. 1 je síce uvedené, že nákres priestorov, ktoré sú predmetom podnájmu, tvorí neoddeliteľnú prílohu č. 1 zmluvy a žalobca túto prílohu do spisu nezaložil, avšak vzhľadom na predchádzajúci obchodno-záväzkový vzťah medzi sporovými stranami založený obdobnou nájomnou zmluvou a reálnym užívaním tých istých priestorov žalovaným 1/ za účelom prevádzkovania J. v období pred prvým júlom 2007, zmluvným stranám pri uzatváraní predmetnej nájomnej zmluvy (s nájmom od 1.7.2007) muselo byť a bolo zrejmé, ktoré nebytové priestory v objekte L. sú predmetom nájmu, a to aj bez nákresu priestorov, ktorý mal byť prílohou č. 1 zmluvy. Odvodzovanie neplatnosti zmluvy od žalovaným 1/ tvrdenej skutočnosti by bolo neprimerane formalistické a v rozpore so zásadou zmluvnej voľnosti, efektívnosti a plynulosti uzatvárania záväzkovoprávnych vzťahov. Okrem toho žalovaný 1/ v čl. 1 ods. 2 predmetnej zmluvy vyhlásil, že je oboznámený s technickým stavom predmetu nájmu a v tomto stave ho od žalobcu aj preberá, čím dal najavo, že predmet nájmu mu bol a musel byť známy. 7. Súd prvej inštancie považoval za neopodstatnenú aj námietku premlčania žalovaného nároku, nakoľko v zmysle § 101 Obč. zák. premlčacia doba nárokov žalobcu z nezaplateného nájomného by uplynula po troch rokoch odkedy sa mohli prvýkrát uplatniť na súde, t.j. pri sume 6.889,98 EUR dňa 11.7.2010 a pri sume 4.691,39 EUR dňa 11.10.2010. Aj v prípade nároku žalobcu na náhradu škody by podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. dvojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o škode, t.j. 6.12.2007 (deň vyhotovenia krycieho listu rozpočtu v súvislosti s opravou budovy) a uplynula by dňa 6.12.2009. Žalobný návrh bol súdu doručený už dňa 25.8.2008, teda pred uplynutím premlčacej doby žalovaných nárokov, pričom právna kvalifikácia žaloby, resp. jej neskoršia zmena žalobcom, nemá vplyv na samotné plynutie premlčacej doby vzhľadom na to, že súd pri rozhodovaní veci nie je viazaný právnymi dôvodmi žaloby uvedenými žalobcom. Práve naopak, právnu kvalifikáciu uplatneného nároku posudzuje súd vždy s ohľadom na skutkový a právny stav veci a môže meritórne rozhodnúť aj na základe iných právnych dôvodov ako uvádza žalobca v žalobe. 8. Súd prvej inštancie tiež považoval za potrebné uviesť, že na právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o nájme nebytových priestorov aplikoval ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. a Obč. zák. vzhľadom na to, že si v čl. 6 ods. 4 predmetnej zmluvy výslovne dojednali aplikáciu týchto zákonov napriek tomu, že sú podnikatelia a zmluvu uzatvorili za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti (prevádzkovanie J.). 9. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu titulom náhrady škody súd prvej inštancie poukázal na § 420 ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Právna povinnosť môže vyplývať buď zo zmluvného vzťahu, alebo priamo z právneho predpisu, pričom základnými podmienkami vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu podľa citovaného ustanovenia sú protiprávny úkon (porušenie povinnosti), vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi) a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením právnej povinnosti škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. 10. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v priebehu konania tvrdil, že časť žalovanej sumy, konkrétne vo výške 27.174,77 EUR predstavuje škodu, ktorá mu vznikla na predmetnom nebytovom priestore v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného 1/ upravenej v ustanovení čl. 5 bod 18 zmluvy, v zmysle ktorého bol nájomca povinný na vlastné náklady uzatvoriť a po celú dobu nájmu udržiavať v platnosti poistné zmluvy, ktoré mali okrem iného pokrývať aj živelné poistenie predmetu nájmu a majetku nájomcu pre prípad poškodenia alebo zničenia vecí. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný 1/ túto zmluvnú povinnosť porušil, nakoľko uzavrel poistné zmluvy (č. XXXXXXXXX C. XXXXXXXXX v poisťovni C. - Slovenská J.Y.Ň., C..R..), predmetom ktorých bolo len poistenie hnuteľných vecí a stavebných úprav v nebytových priestoroch, t.j. nepoistil samotný predmet nájmu (nebytové priestory) pre prípad živelnej udalosti, tak ako mu to ukladala predmetná zmluva. E-mailovou správou zo dňa 21.2.2012 C. - Slovenská J., C..R.., súdu oznámila, že žalovanému 1/ bolo na základe zmluvy č. XXXXXXXXX k poistnej udalosti zo dňa 23.11.2007 vyplatené plnenie 48.757,19 EUR a na základe zmluvy č. XXXXXXXXX k poistnej udalosti zo dňa 23.11.2007 vyplatené plnenie 6.605,59 EUR. Poisťovňa uviedla, že žalobcovi, ani žalovanému 2/ plnenie v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 23.11.2007 nevyplatila. 11. Podľa názoru súdu prvej inštancie však žalobca dostatočne nepreukázal ostatné podmienky zodpovednosti za škodu, a to predovšetkým vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti zo strany žalovaných a vznikom škody, náhrady ktorej sa v konaní domáha. V prvom rade žalobca v priebehu konania vôbec nepreukázal výšku škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nekonania žalovaného 1/. Žalobca žiadal z titulu náhrady škody zaplatenie sumy 27.174,77 EUR, pričom v podaní doručenom súdu dňa 30.9.2013 uviedol, že podľa krycieho listu rozpočtu náklady na opravu priestorov po požiari predstavovali sumu 700.887,40 Sk (23.265,20 EUR). V podaní doručenom súdu dňa 15.10.2015 zas žalobca tvrdil, že náhrada škody bola v tomto konaní uplatnená podľa krycieho rozpočtu na sumu 27.685,60 EUR. Súd preto uviedol, že nemal preukázané, v akej výške žalobcovi reálne vznikla škoda, nakoľko žalobca jej výšku odvodzoval od krycieho listu rozpočtu stavby: J. - oprava priestorov po požiari, spracovanom a podpísanom Ľ.Í.K. V. dňa 6.12.2007, ktorý bol súdu predložený len vo fotokópii, nie je v ňom uvedený objednávateľ, ani zhotoviteľ stavby, chýbajú odtlačky ich pečiatok vrátane dátumu a podpisov. Žalobca ešte do spisu založil fotokópiu rekapitulácie rozpočtu uvedenej stavby a fotokópiu rozpočtu s výkazom výmer zo dňa 6.12.2007, ktoré taktiež neobsahovali označenie objednávateľa, ani zhotoviteľa a neboli opatrené žiadnym podpisom, prípadne odtlačkom pečiatky. Žalobca do spisu nezaložil žiadne dôkazy (napr. zmluvy, faktúry, príp. iné daňové doklady), ktoré by preukazovali, že skutočne odstránil následky požiaru na predmetných nebytových priestoroch a že náklady na ich opravu dosiahli sumu 27.174,77 EUR, ktorá bola uplatnená ako náhrada škody voči žalovaným v tomto konaní. 12. Súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného 1/, resp. žalovaného 2/ a vznikom škody, nakoľko aj keby žalovaný 1/ splnil svoju zmluvnú povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu, predmetom ktorej by bolo poistenie predmetu nájmu pre prípad živelnej udalosti, toto jeho konanie by nezamedzilo vzniku škody na strane žalobcu v súvislosti s rekonštrukciou predmetu nájmu po požiari spôsobenom úmyselným konaním neznámeho páchateľa, resp. by nemuselo nevyhnutne mať za následok vyplatenie akéhokoľvek poistného plnenia zo strany poisťovne voči žalovanému 1/. Zo skutkového stavu veci teda podľa názoru súdu nevyplynulo, že porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným 1/ by bolo možné považovať za príčinu a na druhej strane vznik škody žalobcu vo výške 27.174,77 EUR za priamy následok konania žalovaného 1/, preto súd žalobu vo zvyšku (t.j. v zostávajúcej časti istiny a príslušného úroku z omeškania) zamietol, nakoľko žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal zákonné podmienky zodpovednosti žalovaných za škodu v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd v prípade nesplnenia záväzku žalovaným 1/ uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.581,37 EUR s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.889,98 EUR od 14.7.2007 do zaplatenia a zo sumy 4.691,39 EUR od 11.10.2007 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/ z dôvodu, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, neúplne zisteného skutkového stavu, resp. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že v konaní sa súd nedostatočne vysporiadal s námietkami žalovaných ohľadom neplatnosti nájomnej zmluvy, ktorá nie je datovaná, predmet nájmu v nej nie je dostatočne určitý a podpis za žalovaného 1/ nebol vykonaný riadne. Poukázal na to, že nepopiera faktické užívanie nebytových priestorov, avšak nesporné podľa jeho názoru je, že z neplatnej zmluvy nemôže vzniknúť platný ručiteľský záväzok, pričom z predloženej zmluvy ani nie je jednoznačné, že ju podpísal žalovaný 2/ k čomu uviedol, že v období od 31.1.2006 do 29.1.2007 bol konateľom žalovaného 1/ aj H. P., čo vyplýva z výpisu z obchodného registra. Podľa žalovaného 2/ sa súd nevysporiadal s jeho tvrdením, že predmetná nájomná zmluva spolu s ustanovením o ručiteľskom záväzku mu bola podstrčená a nie je zrejmé, či vôbec existuje takáto zmluva. Žalovaný 2/ poukazoval na nájomnú zmluvu na obdobie 20.1.2006 až 20.1.2011, ktorá ručiteľský záväzok neobsahovala a pri uzatváraní novej zmluvy nemal vedomosť o tom, že do nej bolo vsunuté ustanovenie o ručiteľskom záväzku. Taktiež žalovaný 2/ odkázal aj na ďalšiu zmluvu s trvaním nájmu od 20.1.2006 do 20.1.2016, ktorá tiež neobsahuje ručiteľský záväzok a podpis na nej na strane nájomcu je značne odlišný od podpisu na zmluve predloženej súdu. K neplatnosti ručiteľského záväzku žalovaný 2/ uviedol, že ak by aj samotná nájomná zmluva bola platná, ručiteľský záväzok nie je dostatočne určitý. Chýbajú údaje o ručiteľovi, nie je zrejmé, že by zmluvu podpísal ručiteľ, chýba konkrétne označene pohľadávky, ktorej sa ručenie týka, určenie doby trvania ručiteľského záväzku a spôsob splnenia záväzku voči veriteľovi. Ručiteľský záväzok ďalej podľa žalovaného 2/ zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku, nakoľko v čase vzniku nájmu žiadne pohľadávky žalovaného 1/z nájomného vzťahu neexistovali, pričom v zmysle Obč. zák. ručiť možno len za pohľadávku, ktorá v dobe ručenia existuje. Pre prípad, že by ručiteľský záväzok bol platný, žalovaný 2/ poukázal na § 549 Obč. zák., ktorý súd nebral do úvahy a podľa ktorého ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. Odvolateľ taktiež poukázal na § 9 ods. 2 písm. b/ zákona č. 116/1990 Zb., podľa ktorého prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. Žalobca sa domáha svojho nároku z titulu neuhradenia 2 faktúr. Žalovaný 2/ preto uviedol, že žalobca mal možnosť odstúpiť od zmluvy pri omeškaní s úhradou prvej faktúry č. O., ale neurobil tak, čím sa výška jeho pohľadávky ešte navýšila a zmluvu nevypovedal ani po omeškaní so zaplatením druhej faktúry a suma pohľadávky sa tak navyšovala aj vinou žalobcu. Žalovaný 2/ zastával názor, že aj s touto otázkou sa mal súd vysporiadať. Na základe uvedeného žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.581,37 EUR s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.889,98 EUR od 14.7.2007 do zaplatenia a zo sumy 4.691,39 EUR od 11.10.2007 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v prípade nesplnenia záväzku žalovaným 1/ žalovaný 2/ nie je povinný zaplatiť žalobcovi predmetnú sumu spolu s úrokom z omeškania alebo aby výrok rozsudku znel tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.581,37 EUR s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.889,98 EUR od 14.7.2007 do zaplatenia a zo sumy 4.691,39 EUR od 11.10.2007 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a všetky výroky voči žalovanému 2/ súd zamietol v celom rozsahu. Zároveň si žalovaný 2/ uplatnil trovy konania a trovy právneho zastúpenia. 14. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že platnosť nájomnej zmluvy žalovaný 2/ napádal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s jeho námietkami sa súd v rozsudku riadne vysporiadal. Žalobca poukázal na to, že v čase podpísania dohody o uznaní dlhu zo dňa 1.6.2007 bol jediným konateľom žalovaného 1/ žalovaný 2/ a H. P. skončil vo funkcii dňa 29.1.2007. Žalovaný 2/ však v odvolaní spochybnil platnosť nájomnej zmluvy z dôvodu, že nie je datovaná, ale v tomto smere žalobca považoval za potrebné zdôrazniť, že zo znenia uvedenej dohody o uznaní dlhu jednoznačne vyplýva, že je podmienkou uzatvorenia novej nájomnej zmluvy. Uviedol, že žalovaný 2/ nikdy nespochybnil existenciu novej nájomnej zmluvy a pri faktúrach doručených mu za tretí a štvrtý štvrťrok 2007 na základe podmienok novej nájomnej zmluvy, ktorá nahradila pôvodnú nevzniesol žiadne námietky voči výške splátky ani dohodnutých podmienok platenia. Taktiež považoval žalobca za nedôvodnú aj námietku o neurčitosti ručiteľského záväzku v súvislosti s čím opätovne uviedol, že výpisom z obchodného registra preukázal, že žalovaný 1/ mal od 29.1.2007 len jedného konateľa, a to žalovaného 2/, s ktorým prebehli aj všetky rokovania. Uviedol, že u žalovaného je treba vychádzať zo skutočnosti, že ide o podnikateľský subjekt, u ktorého sa predpokladá určitý stupeň právneho povedomia a pred podpisom zmluvy sa s jej obsahom oboznámil a nemal voči jej zneniu žiadne námietky. K tvrdeniu žalovaného 2/, že žalobca mal možnosť vypovedať zmluvu pri omeškaní s platením nájomného žalobca uviedol, že aj pôvodný dlh žalovaný, aj keď s omeškaním, splatil a nijakým spôsobom žalobcu neupozornil na finančné problémy, a preto žalobca uplatňoval svoje pohľadávky a nemal dôvod na vypovedanie zmluvy. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti potvrdil a priznal mu trovy konania na účet právneho zástupcu. 15. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/. Poukázal na to, že žalobca - spoločnosť RIGHT STEP s.r.o. bola dňa 28.5.2016 vymazaná z obchodného registra, teda stratila procesnú subjektivitu a nemôže byť už stranou tohto konania a na vyjadrenie zo dňa 24.10.2016 tak ani nemožno prihliadať. Zhodne so skutočnosťami uvedenými v odvolaní sa žalovaný 2/ vyjadril k otázke platnosti, resp. neplatnosti nájomnej zmluvy a ručiteľského záväzku. Uviedol, že k pochybným okolnostiam ohľadom podpisu nájomnej zmluvy sa už vyjadroval aj na pojednávaní a súd sa musí nimi zaoberať bez ohľadu na právne povedomie žalovaného 2/. Uviedol tiež, že žalobca v konaní jednoznačne nepreukázal, že ním predloženú zmluvu s ručiteľským záväzkom podpísal žalovaný 2/, resp. že ju podpísal slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne a bez omylu, čím sa súd vôbec nezaoberal. Poukázal na to, že k skutočnostiam uvádzaným v odvolaní sa žalobca vôbec nevyjadril a namiesto toho účelovo rozoberal dohodu o uznaní dlhu zo dňa 1.6.2007 uzatvorenú medzi inými stranami. Žalovaný 2/ dodal, že v prípade ručiteľského záväzku išlo podľa jeho názoru o čisto formálny záväzok, ktorý však bol neurčitý a preto aj neplatný. Taktiež sa žalovaný rovnako ako v odvolaní vyjadril aj k možnosti žalobcu vypovedať nájomnú zmluvu, ktorú však nevyužil. Preto žalovaný 2/ opätovne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v ním napadnutej časti zrušil. 16. Proti rozsudku v časti, ktorou súd vo zvyšku žalobu zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Uviedol, že vo viacerých podaniach v priebehu konania poukazoval na to, že z nájomnej zmluvy nájomcovi vyplývala povinnosť dať poistiť celý predmet nájmu proti prevádzkovým škodám a uzavrieť živelné poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia. Žalovaný však uvedenú povinnosť porušil a poistil len hnuteľné veci patriace jemu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 415 Obč. zák. Teda povinnosťou nájomcu bolo dať poistiť celú budovu. K tvrdeniu žalovaného 2/, že požiar nie je živelnou udalosťou žalobca poukázal na poistnú zmluvu, ktorú uzavrel po požiari s Č. J. 1.12.2007, ktorá za poistenie živelnej udalosti považuje aj požiar. Rovnako žalobca považoval za nepravdivé aj tvrdenie žalovaného, že poistenie proti úmyselne založenému požiaru nie je bežným poistením a vždy závisí od dohody v poistnej zmluve. V súvislosti s tým považoval žalobca za zaujímavé, že napriek tomu, že bol požiar úmyselne založený treťou osobou, žalovaný dostal od poisťovne dosť vysoké poistné plnenie za škodu na hnuteľných veciach. Podľa žalobcu je nepravdivé tiež tvrdenie súdu, že nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom požiaru a konaním žalovaného 1/. Uviedol, že na odstránenie následkov požiaru vynaložil náklady, ktoré sú v porovnaní s poistným plnením, ktoré dostal žalovaný ako poistné plnenie za poškodené hnuteľné veci, nízke a ich výška je primeraná. Poukázal na to, že v súdnom konaní ani žalovaný ani sudca nespochybňovali výšku uplatneného nároku na náhradu škody, pretože v opačnom prípade by žalobca navrhol znalecké dokazovanie. Žalobca uviedol, že je samozrejmé, že nepoistenie predmetu nájmu nemohlo odvrátiť vznik škody, avšak poistné plnenie by slúžilo na odstránenie vzniknutých následkov a práve v tom je príčinná súvislosť medzi porušení povinnosti žalovaného 1/ a vznikom škody. Pritom rozsah poistného plnenia závisí od dohody s poisťovňou a najmä od výšky dohodnutého poistenia a nemá žiadny právny význam, či bol požiar založený úmyselne alebo k nemu došlo náhodnou udalosťou. Teda porušenie povinnosti dať poistiť predmet nájmu podľa čl. 5 bod 18 zmluvy je protiprávnym úkonom a nikto iný ako žalobca následky spôsobenej škody neodstránil. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v zamietajúcej časti zrušil a spor prikázal na nové konanie, v ktorom sa ustáli výška škody, ak ju bude žalovaný spochybňovať. 17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/. Uviedol, že je neopodstatnené a nemá oporu v platnej právnej úprave. Podľa jeho názoru žalobca nesplnil podmienky na uplatnenie škody v predmetnom konaní, nakoľko z čl. 5 bodu 18 nájomnej zmluvy nevyplývalo žalovanému dať poistiť celú budovu, v ktorej sa predmet nájmu nachádzal a ani poistiť predmet nájmu v prospech tretej osoby, ale obsahuje len termín ,,poistiť“. Ďalej žalovaný 2/ poukázal na to, že škoda nevznikla v súvislosti s prevádzkou nájomcu ani jeho činnosťou, ani živelnou pohromou, príčinou bola teda iná skutočnosť, a preto zodpovednosť žalovaného v danom prípade nevznikla. Teda na uplatnenie nároku žalobcu absentuje vznik škody, príčinná súvislosť a pasívne legitimovaný subjekt a žalobca v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukázal v akej výške mu bola spôsobená škoda. Žalovaný 2/ uviedol, že škoda na predmete nájmu vznikla v dôsledku konania páchateľa, ktorý za ňu aj v celom rozsahu zodpovedá a náhradu škody si preto žalobca môže uplatňovať voči páchateľovi trestného činu v adhéznom konaní alebo prostredníctvom civilnej žaloby, nie však voči žalovanému v tomto konaní. V tejto súvislosti žalovaný 2/ uviedol, že súhlasí so záverom súdu prvej inštancie. Opätovne taktiež poukázal na skutočnosti týkajúce sa neplatnosti nájomnej zmluvy. Na záver žalovaný uviedol, že žalobca odvolanie podal oneskorene, nakoľko bolo súdu doručené 23.12.2015. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. 18. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Opätovne poukázal na čl. 5 bod 8 a 18 nájomnej zmluvy s tým, že poistenie proti požiaru je možné a nie je namieste spochybňovať, či požiar patrí medzi živelné udalosti a či je možné poistiť majetok proti jeho následkom. Nakoľko žiadny páchateľ v rámci trestného konania nebol zistený, považoval žalobca námietku žalovaného v tomto smere za cynickú, pričom sám nájomca nezabezpečil riadne a včasné prešetrenie príčin požiaru políciou. Okrem skutočností už uvedených v odvolaní žalobca dodal, že okrem toho, že žalovaný 2/ nepoistil predmet nájmu, tak aj svoj majetok dal poistiť nie po uzavretí zmluvy, ale až 25.9.2007. Zároveň žalobca odkázal aj na § 380 Obč. zák.. Taktiež uviedol, že budovu opravil svojpomocne, preukázal súdu krycí list rozpočtu na sumu 27.685,59 EUR s DP a cenové rozdiely uvádzané v predchádzajúcich vyjadreniach odôvodnil tým, že jedna položka bola uvedená bez DPH a druhá s DPH. Žalobca zastával názor, že zamietnutím časti žaloby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, lebo súd sa nezaoberal základnou otázkou vzniku škody, aj keď bolo nesporne zistené značné poškodenie prenajatého majetku a skutočnosť, že opravu uskutočnil žalobca na svoje náklady. Na základe uvedeného opätovne navrhol, aby odvolací súd rozsudok v zamietajúcej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby v tejto časti rozsudok zrušil a spor prikázal na nové konanie a rozhodnutie. 19. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 20. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Cob/216/2016-398 zo dňa 4.4.2017 rozhodol, že v konaní bude pokračovať s právnym nástupcom žalobcu, spoločnosťou JUVENUS s.r.o., Zámocká 22, Bratislava, IČO: 35 806 559 (predtým RIGHT STEP s.r.o., Bratislava, IČO: 35 885 050) z dôvodu, že pôvodný žalobca zanikol zlúčením so spoločnosťou JUVENUS s.r.o.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.4.2017. 21. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny. 22. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 23. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 2/ odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že predmetné odvolanie je nedôvodné. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal otázkou platnosti nájomnej zmluvy a s ňou súvisiaceho ručiteľského záväzku žalovaného 2/, ktorý v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by závery súdu spochybnil a na svoju obranu uvádzal tvrdenia, s ktorými sa súd vysporiadal už v napadnutom rozsudku a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov je zmluvou platnou, obsahujúcou všetky zákonom predpísané náležitosti. V čl. 2 bode 1 je jasne určená doba nájmu a absencia dátumu uzavretia zmluvy nie je skutočnosťou, s ktorou by zákon spájal neplatnosť zmluvy. K námietke žalovaného 2/, že zmluva neobsahuje presne vymedzený predmet nájmu a sporným je aj samotný podpis na zmluve odvolací súd uvádza, že v čl. 1 bode 1 je predmet nájmu presne špecifikovaný, na čo nemá vplyv ani chýbajúci nákres priestorov. Je zrejmé, že predmetnú zmluvu za žalovaného 1/ podpísal jeho konateľ žalovaný 2/, a preto jeho námietka v tomto smere je irelevantná. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že v spornom období, resp. v čase využívania predmetu nájmu bol konateľom žalovaného práve žalovaný 2/, ktorý okrem toho, že zmluvu podpísal, prevzal na seba aj ručiteľský záväzok vyplývajúci z čl. 5 bodu 19 zmluvy. V súvislosti s tým odvolací súd považuje za nedôvodné námietky žalovaného 2/, nakoľko z uvedeného ustanovenia zmluvy jasne vyplýva, že konateľ (žalovaný 2/) preberá na seba všetky záväzky nájomcu (žalovaného 1/), aj tie ktoré vzniknú v budúcnosti z právneho vzťahu založeného touto zmluvou, ak nedôjde k ich splneniu zo strany nájomcu. Zároveň žalovaný 2/ ako konateľ vyjadril súhlas s alternatívnym spôsobom splnenia predmetných záväzkov. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval pri uložení povinnosti žalovanému 2/ správne, nakoľko v konaní bolo jasne preukázané, že nájomná zmluva a v nej obsiahnutý ručiteľský záväzok boli dojednané platne a v súlade so zákonom a nájomné, ktorého úhrady sa žalobca domáhal nebolo zo strany nájomcu zaplatené. Taktiež s poukazom na vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Bratislave o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu je nedôvodná i námietka žalovaného 2/ o nedostatku procesnej spôsobilosti na strane žalobcu. 24. V prípade odvolania žalobcu, odvolací súd taktiež v celom rozsahu poukazuje na závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že z čl. 5 bodu 8 zmluvy vyplýva, že nájomca sa zaviazal uhradiť prenajímateľovi všetky škody na majetku, ktoré by vznikli jeho prevádzkou alebo inou jeho činnosťou a tejto zodpovednosti sa môže zbaviť ak preukáže, že škoda nevznikla následkom jeho prevádzky. Z tohto článku zároveň nájomcovi vyplýva povinnosť dať poistiť prenajatý nebytový priestor. Teda tvrdenie žalobcu, že povinnosťou žalovaného bolo dať poistiť celú budovu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia nájomnej zmluvy. Z čl . 5 bodu 18 vyplývala pre nájomcu povinnosť poistiť predmet nájmu pre prípad škody vzniknutej v súvislosti s jeho prevádzkovou činnosťou a živelné poistenie predmetu nájmu. Z obsahu spisu a predložených dôkazov je zrejmé, že žalovaný 2/ túto povinnosť porušil, nakoľko ním uzavreté poistné zmluvy nepokrývali uvedené poistné udalosti, avšak toto jeho konanie, resp. nekonanie preukázateľne nebolo príčinou vzniku škody na strane žalobcu. Sám žalobca v odvolaní priznal, že je samozrejmé, že aj keby bol predmet nájmu poistený, neodvrátilo by to vznik škody, ale z poistného plnenia by mu boli aspoň uhradené vynaložené náklady na opravu predmetu nájmu, a práve v tomto žalobca videl príčinnú súvislosť. Odvolací súd však zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že v danom prípade podmienky zodpovednosti za škodu neboli preukázané najmä vzhľadom na absenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného 2/ a vznikom škody, ktorá bola spôsobená požiarom úmyselne založeným treťou osobou, teda nevznikla ani v súvislosti s prevádzkovou činnosťou alebo inou činnosťou žalovaného a ani prípadné poistenie predmetu nájmu v zmysle čl. 5 bodu 18 zmluvy by nemuselo zaručiť vyplatenie poistného plnenia. Naviac ani nebolo v zmluve dojednané aké poistenie má byť uzavreté a že prípadné poistné plnenie by malo byť vyplatené alebo odovzdané žalobcovi. 25. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 26. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalobca, rovnako ako žalovaný 2/ neboli v odvolacom konaní úspešní, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žiadnemu z nich nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).