Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/793/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209208991 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1209208991.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, Bratislava, IČO: 603155, proti žalovanej: D. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.M. XX, Bratislava, zastúpená: JUDr. Marián Ševčík, advokát, so sídlom Nezábudková 22, Bratislava, o určenie, že k prechodu nájmu bytu na žalovanú nedošlo, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 7. apríla 2014 č.k. 8C 124/2009-90 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý medzitýmny (správne čiastočný) rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v jeho písomnom vyhotovení nazvanom rozsudkom medzitýmnym, vo vyhlásenom rozsudku nazvanom rozsudkom čiastočným, súd prvej inštancie určil, že k prechodu nájmu bytu č. XX na X. poschodí na L. H.. Č.. XX v Bratislave po zomr. nájomcovi L. Š., O.. XX.XX.XXXX na žalovanú nedošlo, s tým, že o zvyšnej časti uplatneného nároku a náhrade trov celého konania rozhodne v konečnom rozhodnutí. 2. Rozhodol tak právne vec posúdiac s poukazom na ust. § 115 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 685 ods. 1 OZ, § 706 ods. 1 OZ, ako aj so zreteľom na ust. § 12 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ako procesnej normy platnej a účinnej v čase vydania napadnutého rozsudku (ďalej len „OSP“) a § 152 ods. 2 OSP, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že podľa protokolu 11/2 zo dňa 31.12.1991 o zverení majetku hlavného mesta a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov do správy Mestskej časti Bratislava - Ružinov odovzdávajúci - Hlavné mesto SR Bratislava v tom čase zastúpený primátorom P. M. zveril bezodplatne majetok hlavného mesta a s ním súvisiace práva a záväzky Bytového podniku Bratislava II, š. p. zapísaný na LV č. X evidenčný list č. XX, k. ú. E., LV č. XX, W. Č.. X M.. Ú.. Z.Á., G. Č.. X, XXX, XXX, W. Č.. XX M.. Ú.. O., G. Č.. XXXX, W. Č.. XXXX k. ú. X., preberajúcemu - Mestská časť Bratislava - Ružinov, v tom čase v zastúpení L.. L. D.. Z rozhodnutia o pridelení bytu č. XXX-X-XXX/XX zo dňa 19.10.1990 mal preukázané, že byt č. XX na L.Í. H.. Č.. XX X. V. na X. poschodí vo vlastníctve Bytového podniku Bratislava II bol pridelený L. Š. a následne dňa 24.10.1990 riadne odovzdaný s dojednanou výškou nájmu 360,- Kčs mesačne na dobu neurčitú. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 14C 141/2007 - 113 zo dňa 26.03.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 168/2010 - 135 zo dňa 22.09.2011 zistil, že k prechodu nájmu sporného bytu na syna zomr. L. Š. nedošlo. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 15C 55/2004 - 44 zo dňa 19.05.2004 zistil, že uvedeným rozsudkom bol zrušený spoločný nájom 3ojizbového obecného bytu na L. H.. Č.. XX v Bratislave, č. bytu XX, X. poschodie, účastníkov konania (dnes strán sporu) D. Š. a L. Š. a za výlučného nájomcu bol určený L. Š.. Uvedeným rozsudkom bola D. Š. uložená povinnosť sa z bytu vysťahovať a vypratať ho do 15 dní odo dňa, ku ktorému jej bude zabezpečený bývalým manželom náhradný byt. 3. Súd prvej inštancie poukázal na prednes právneho zástupcu žalobcu, podľa ktorého sa v inom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II zo svedeckých výpovedí dozvedeli, že žalovaná údajne viedla so zomrelým nájomcom spoločnú domácnosť, preto z opatrnosti podali žalobu o určenie, že k prechodu nájmu bytu na jej osobu nedošlo. Poukázal tiež na prednes právneho zástupcu žalovanej, podľa ktorého žalovaná po celý čas nerušene a riadne užívala predmetný byt, uhrádzala poplatky spojené s jeho užívaním a jej odchody z bytu boli bezprostredné reakcie na alkoholové excesy bývalého manžela a nikdy nemali charakter trvalého opustenia spoločnej domácnosti. Vychádzal tiež z obsahu výpovede žalovanej, podľa ktorej predmetný byt bol pridelený jej bývalému manželovi v čase, keď boli zobratí a mali spolu dieťa, užívali ho spoločne a odchádzala z neho s dieťaťom väčšinou na noc, keď ich manžel po požití alkoholu napádal. Domácnosť vedenú v predmetnom byte však nikdy neopustila. Bytovú náhradu ponúknutú bývalým manželom nemohla prijať pre finančnú náročnosť. 4. Súd prvej inštancie tak zo záverov vykonaného dokazovania vyvodil, že žaloba je podaná dôvodne, keď mal za to, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetný byt bol pridelený L. Š., a spornou ostala skutočnosť, či nájomný vzťah založený rozhodnutím o pridelení bytu č. XXX-X-XXX/XX zo dňa 19.10.1990 prešiel po smrti L. Š. na jeho bývalú manželku (žalovanú). Opätovne uviedol, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3Co 168/2010-135 zo dňa 22.09.2011 zmenil rozsudok prvej inštancie č.k. 14C 141/2007-113 zo dňa 26.03.2010 v časti určenia prechodu nájmu bytu tak, že určil, že k prechodu nájmu bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí na L. H.. Č.. XX v Bratislave po zomrelom nájomcovi L. Š., O.. XX.XX.XXXX na jeho syna L. Š.D. O.. XX.XX.XXXX nedošlo, pričom syn zomrelého nájomcu sa spolu so žalovanou v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 16C 80/2013 domáhajú uloženia povinnosti žalobcu uzavrieť so synom zomrelého nájomcu a žalovanej kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva sporného bytu. 5. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná nežila s L. Š. v jednej domácnosti po tom, čo sa od neho odsťahovala so synom pred rozvodom manželstva, ktorú skutočnosť podľa súdu prvej inštancie potvrdila aj sama na pojednávaní konanom dňa 30.10.2012. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 15c 55/2004-44 zo dňa 19.05.2004, ktorým bol spoločný nájom bytu D. Š. a L. Š. zrušený a za výlučného nájomcu bol určený L. Š.. Mal za to, že žalovaná s L. Š. neviedla v danom byte spoločnú domácnosť v zmysle st. § 115 OZ, keď i podľa žalovanej spoločnú domácnosť opustila po rozvode manželstva a teda nemohla uhrádzať náklady na spoločné potreby s nájomcom. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaná ako bývalá manželka nemá žiaden právny nárok na byt, ktorého prechod nájmu je v danom prípade sporný, pretože nežila so zosnulým nájomcom v spoločnej domácnosti v čase jeho smrti a ani dlhšiu dobu predtým. 6. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaná a žiadala ho zmeniť a žalobu zamietnuť. Mala za to, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne vzhľadom na prebiehajúce konanie vo veci jej syna so sp.zn. 1C 80/2013. Poukázala na tú skutočnosť, že podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava II so sp.zn. 14C 141/2007 jej bol zomr. L. Š. povinný zabezpečiť bytovú náhradu, ktorú povinnosť si nesplnil. Uviedla, že za zomrelého pred vyporiadaním BSM uhradila zostatok dlhu na nájomnom. Byt nikdy trvalo neopustila, z bytu volila len úteky v dôsledku domáceho násilia, čo bolo podľa nej preukázané i svedecky v konaní so sp.zn. 14C 141/2007. 7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej realizovanom písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.09.2014 žiadal napadnutý čiastočný rozsudok potvrdiť považujúc ho za vecne správny, zákonný a opodstatnený. Dal do pozornosti, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 15C 55/2004 bol L. Š. a žalovanej zrušený spoločný nájom k predmetnému bytu a za výlučného nájomcu bol určený L. Š., dňa 14.07.2004 podpísal L. Š. čestné vyhlásenie, podľa ktorého býva od novembra 2003 v byte sám, rovnaký obsah má i záznam spísaný na referáte žalobcu zo dňa 16.04.2007 s rodičmi L. Š.D. po jeho smrti. Poukázal i na výpoveď žalovanej dňa 31.10.2012, ktorá uviedla, že v období medzi rokmi 2004 a 2007 v byte spoločnú domácnosť so zosnulým nájomcom neviedla. Za irelevantnú označil žalovanou tvrdenú skutočnosť, že za zosnulého nájomcu uhradila nedoplatky na nájomnom. Mal za to, že nie je možné konštatovať, že by žalovaná so zosnulým nájomcom viedla v rozhodnom čase spoločnú domácnosť podľa znakov uvedených v ust. § 115 OZ a preto nemohlo dôjsť k prechodu nájmu bytu na žalovanú v zmysle § 706 ods. 1 OZ. Poukázal i na svedeckú výpoveď žalovanej v konaní pod sp.zn. 14C 141/2007, kde uviedla, že so synom opustili byt na L. a spoločnú domácnosť viedla so svojím partnerom v podnájme. Uviedla zároveň, že zo strany zosnulého nájomcu došlo vo vzťahu k nej k písomnej ponuke na nájom náhradného bytu. Ku konaniu vedenému na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 16C 80/2013 uviedol, že poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava II v spojení potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp.zn. 8C 124/2009, keď z uvedených rozhodnutí je právoplatne určené, že k prechodu nájmu bytu č. XX na L. H. Č.. XX v Bratislave na syna zomr. nájomcu L. Š., nedošlo, z ktorého dôvodu podľa jeho názoru nie je možný úspech v konaní o uloženie povinnosti žalobcovi uzavrieť s ním zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu. Výsledok konania vedeného pod sp.zn. 16C 80/2013 preto nemôže mať podľa neho právny význam pre rozhodnutie v posudzovanej veci. 8. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala na listinné dôkazy a svedecké výpovede v rámci konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II so sp.zn. 14C 141/2007. Uviedla, že po smrti exmanžela bývali so synom v predmetnom byte. 9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril. 10. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného poriadku účinného od 01.07.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z.) podaním odvolania žalovanej proti čiastočnému rozsudku súdu prvej inštancie tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v zmysle nich i o ňom rozhodnúť. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby v rozhodnutej časti, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj podrobne odôvodnil (§ 393 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa z uvedeného dôvodu vyjadruje len k odvolacím námietkam žalovanej. 14. Prechod práva nájmu bytu nastáva priamo zo zákona (§ 706, ods. 1 Občianskeho zákonníka) a nevyžaduje sa naň žiadna dohoda medzi nájomcom, na ktorého prešlo právo z osoby pôvodného nájomcu, a prenajímateľom. Osoba, ktorá vstupuje zo zákona do všetkých práv a povinností spojených s nájmom bytu, vstupuje teda do nájomnej zmluvy. 15. S účinnosťou od 1.9.2001 Občiansky zákonník novelou č. 261/2001 Z.z. v ust. § 706 ods. 2 zakotvuje právo prenajímateľa, ktorý sa domnieva, že neboli splnené všetky podmienky na zákonný prechod nájmu bytu, uplatniť na súde svoje výhrady proti prechodu nájmu v zmysle ods. 1. Úmyslom zákonodarcu podľa dôvodovej správy bolo zvýšiť právnu istotu a korigovať oprávnenie prenajímateľa kedykoľvek sa domáhať na súde, že neboli k prechodu nájmu splnené podmienky. Dôvodová správa výslovne poukazuje na relatívne dlhý čas, ktorý uplynie od smrti nájomcu a získania vedomosti prenajímateľa o tejto skutočnosti, ako aj o existencii osôb, na ktoré práva pôvodného nájomcu prešli. Súčasne uvádza potrebu poskytnúť ochranu tomu, kto užíva byt po smrti nájomcu, pred žitím v neistote, nakoľko dokazovanie v prípade súdneho sporu s pribúdajúcim časom je čoraz ťažšie. Zákon teda výslovne zakotvil právo, aby sa prenajímateľ takto bránil v prípadoch, keď má pochybnosti, či sú splnené podmienky prechodu nájmu na iného nájomcu. Prenajímateľ môže žalobu o určenie, že k prechodu nájmu nedošlo, podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o tom, že neboli splnené podmienky na prechod nájmu (tzv. subjektívna lehota), avšak najneskôr do troch rokov odo dňa smrti nájomcu, po ktorom malo dôjsť k prechodu nájmu. Z dikcie zákona vyplýva, že pre úspešnosť takejto žaloby je vylúčené jej podanie po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď sa prenajímateľ o dôvodoch, pre ktoré k prechodu nájmu nedošlo, dozvedel. Po uplynutí vyššie uvedených lehôt platí nevyvrátiteľná domnienka, že k prechodu nájmu došlo. Ide o lehoty hmotnoprávne a súčasne prekluzívne. Ak zostane prenajímateľ nečinný a v stanovenej lehote neuplatní žalobu na určenie, že k prechodu nájmu nedošlo, nastupuje vyššie uvedená nevyvrátiteľná právna domnienka. Osoba, ktorá byt po smrti nájomcu užíva, sa stane nájomcom aj v prípade, že zákonné podmienky prechodu nájmu skutočne splnené neboli. Po márnom uplynutí lehoty v zmysle § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa teda súd nemôže zaoberať posúdením otázky existencie podmienok prechodu nájmu (1Cdo 50/2007). 16. V danom prípade žalobca svoje právo na podanie predmetnej určovacej žaloby využil počas plynutia vyššie uvedenej prekluzívnej lehoty, a to i po jej stránke subjektívnej i objektívnej, a tak potom správne súd prvej inštancie realizoval navrhnuté dokazovanie za účelom zistenia, či u žalovanej došlo alebo nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov pre prechod nájmu bytu č. XX v Bratislave na L. H.. Č.. XX. 17. V danom prípade bolo nesporné, že výlučným nájomcom predmetného bytu bol L. Š., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel. Nešlo o byt v spoločnom nájme manželov a v spoločnej domácnosti so zosnulým nájomcom nežili osoby uvedené v prvej vete ust. § 706 ods. 1 OZ. Do úvahy teda môže prichádzať aplikácia druhej vety uvedeného ustanovenia, ak došlo k naplneniu jej zákonných predpokladov, ktorými sú, že nájomcami sa stávajú tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo boli na neho odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. 18. Pokiaľ ide o osobu žalovanej je zrejmé, že táto nebola svojou výživou odkázaná na zomr. L. Š., zákonným predpokladom pre prechod nájmu predmetného bytu na jej osobu preto je, že počas doby troch rokov pred jeho smrťou viedla s ním spoločnú domácnosť a o túto sa i starala, keď odvolací súd má za to, že podmienka absencie vlastného bytu žalovanou je daná. Z dikcie príslušného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že vedenie spoločnej domácnosti s osobou zosnulého nájomcu nepostačuje, keď relevantnou skutočnosťou je starostlivosť o túto domácnosť. 19. Spolužitie v byte neznamená automaticky, že je členom domácnosti, pretože pod touto sa rozumie skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých tých osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci spoločenstva to, čo potrebuje, a pritom pomáha aj ostatným. Je potrebné, aby podľa potrieb sa členovia spoločnej domácnosti podieľali na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o stravovanie, bývanie, ošatenie, zábavu. Vedenie spoločnej domácnosti nezakladá len spoločné hradenie nájomného, nákladov na plyn, elektrinu a iných platieb spojených s užívaním bytu, ak inak každý z nich žije na svoj účet a k ostatným nemá bližší vzťah a spotrebnú spolupatričnosť. Základným znakom zákonného pojmu domácnosť je , že musí ísť o spotrebné spoločenstvo trvalej povahy, keď trvalosť vzťahu je daná vtedy, keď existujú objektívne zistené skutočnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť takéto spoločenstvo trvale a nie len na prechodnú dobu z dôvodu akejkoľvek nutnosti. 20. Odvolací súd hodnotí ako nepreukázané, že by žalovaná so zosnulým nájomcom L. Š. viedli spoločnú domácnosť v tzv. spotrebnom spoločenstve, a že by prispievali na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností, keď bývanie v jednom byte samo o sebe nezakladá vedenie spoločnej domácnosti. Taktiež nemal za preukázanú trvalú vôľu zomrelého a žalovanej viesť spoločnú domácnosť, keď ostatné argumenty žalovanej hodnotí ako irelevantné. 21. V sporovom konaní, o ktoré ide i v prejednávanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá zo strán sporu. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. 22. Vykonaným dokazovaním nedošlo k preukázaniu vedenia spoločnej domácnosti žalovanej so zomrelým nájomcom bytu č. XX nachádzajúcom sa v Bratislave na L. H.. Č.. XX a k preukázaniu starostlivosti žalovanej o túto domácnosť vo svetle vyššie uvádzaných právnych argumentov, keď došlo len k tvrdeniu žalovanej o tom, že v predmetnom byte bývala a nikdy ho natrvalo neopustila, rovnako k eventuálnej participácii žalovanej na hradení nákladov za užívanie bytu, nedošlo však k preukázaniu vedenia spoločnej domácnosti so spotrebným charakterom. 23. Kľúčovým pojmom spoločnej domácnosti, ktorá je legálne definovaná v zákonnom ust. § 115 Občianskeho zákonníka, je trvalé spolužitie. Trvalé spolužitie nie je však dané dĺžkou faktického trvania, ale zhodou úmyslu všetkých zúčastnených osôb trvale spolu žiť. Druhým faktorom je spoločné uhrádzanie nákladov. Potrebná je účasť všetkých subjektov na krytí všetkých nákladov potrebných na chod spoločnej domácnosti. Poslednou podmienkou na získanie nájomného práva k bytu spolužijúcou osobou je, že táto osoba sa musela starať o spoločnú domácnosť (alebo musela byť výživou odkázaná). Keďže všetky podmienky musia byť splnené súčasne, implicitne sa dá vyvodiť povinnosť spolužijúcej osoby prispievať jednak finančne, ale aj inak. Je pri tom vylúčené, aby jedna fyzická osoba bola členom dvoch domácností. Inú ako spoločnú domácnosť s nájomcom teda nemôže viesť. Splnenie uvedenej podmienky žalovaná v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázala ani v rovine tvrdenia, rovnako táto podstatná okolnosť nie je obsahom jej odvolacích argumentov. V rámci preskúmavaného konania nebolo preukázané ani len faktické spolužitie žalovanej so zomrelým nájomcom po dobu troch rokov pred jeho smrťou s úmyslom oboch žiť takto natrvalo. Starostlivosť žalovanej o spoločnú domácnosť prípadne vedenú so zosnulým nájomcom vo vyššie uvedenej intenzite nebola preukázaná. Irelevantný je potom aj odvolací argument žalovanej o tom, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne vzhľadom na prebiehajúce konanie pred Okresným súdom Bratislava II o povinnosti žalobcu uzavrieť so synom žalovanej zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu, keď rozhodnutím v danej veci by k preukázaniu zákonných predpokladov pre prechod nájmu predmetného bytu na žalovanú nedošlo. Za nepodstatnú vyhodnotil potom i zrejmú nesprávnosť v písaní vyskytnutú sa pri vyhotovovaní písomného rozhodnutia spočívajúcu v nesprávnom uvedení pojmu „medzitýmny rozsudok“ v prvej časti písomne vypracovaného rozhodnutia, keď v zmysle vyhláseného rozhodnutia na pojednávaní konanom dňa 07.04.2014 bol správne vyhlásený rozsudok čiastočný, keďže nedošlo k rozhodnutiu o základe nároku, ale len k rozhodnutiu o časti uplatneného nároku, keďže žalobca sa podanou žalobou spolu s požadovaným určením domáha i vypratania žalovanej. Odvolací súd však nepovažoval za potrebné vydávať k napadnutému rozhodnutiu opravné uznesenie, keďže použité ustanovenie § 152 ods. 2 OSP pojmy „medzitýmny“ a „čiastočný“ rozsudok nepoužíval a uvedené pojmy boli (a sú) len zaužívaným výsledkom súdnej praxe. 24. S poukazom na citované ustanovenia a za stavu, keď súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a stranami sporu navrhnutých dôkazov, a keď žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého čiastočného rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne posúdil, tzn. na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce právne normy, odvolací súd tento čiastočný rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP s poukazom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tonuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).