Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/35/2017 z 9. 4. 2017

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/35/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209208997
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1209208997.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: SLOVDAN, spol. s
r. o., Čečinová 16/A, 821 05 Bratislava, IČO: 31 673 601, zast. Mgr. Zdenkom Nováčkom, advokátom,
Brančská 7, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Festin, a.s., Plynárenská 7/A, 824 60 Bratislava, IČO:
35 700 165, zast. Advokátska kancelária JUDr. Silvia Predná, s. r. o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava,
IČO: 36 859 044, o zaplatenie 1.251.930,23 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č. k. 25Cb/211/2009-577 zo dňa 10.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/211/2009-577 zo dňa
10.04.2014 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
981.871,47 Eur spolu so 14,75 % ročným úrokom z omeškania od 10.02.2007 do zaplatenia, trovy
konania v sume 18.873,82 Eur a trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu v sume
43.228,94 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a návrh vo zvyšku zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 1.251.930,23 Eur
spolu s úrokom z omeškania 14,75 % ročne od 10.02.2007 do zaplatenia titulom neuhradenia provízie.
Návrh žalobca odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola dňa 01.05.2006 uzavretá mandátna
zmluva podľa § 566 a nasl. Obch. zákonníka, pomenovaná ako sprostredkovateľská zmluva (ďalej len
"Zmluva 1"), ktorej predmetom podľa článku 2 bolo zo strany žalobcu pre žalovaného zariadiť obchodnú
záležitosť, ktorou je sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou Union (ďalej
len „Union ZP“) a s tým súvisiace konzultačno-informačné aktivity pri vypĺňaní a preberaní prihlášok.
Zmluva 1 bola uzatvorená na dobu určitú, a to od podpisu zmluvy do 30.09.2008. Za sprostredkovanie
prijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi (bod 2.2
Zmluvy 1) odmenu vo výške a za podmienok uvedených v Zmluve 1 a v Províznom poriadku, ktorý
tvorí jej prílohu. Podľa bodu 4.2 Zmluvy 1 žalobcovi vzniká nárok na odmenu, ak sú súčasne splnené
nasledovné podmienky:
- prihláška, ktorá je riadne vyplnená, vlastnoručne podpísaná poistencom a jej súčasťou sú všetky
požadované prílohy, je podaná zmluvnému partnerovi AFS SK (zdravotnej poisťovni) a
- zmluvný partner AFS SK (zdravotná poisťovňa) prihlášku prijme a
- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len "Úrad", resp. „UDZS“) neoznámi zmluvnému
partnerovi AFS SK (zdravotnej poisťovni) najneskôr do 31.10. daného kalendárneho roka prijatie alebo
potvrdenie prihlášky poistenca inou zdravotnou poisťovňou, alebo určí, že iná zdravotná poisťovňa sa
má stať príslušnou poisťovňou.



3. Preberanie prihlášok od žalobcu sa uskutočňovalo prostredníctvom Preberacích protokolov
vypracovaných žalovaným, na ktorých žalovaný vyznačil celkový počet prihlášok doručených žalobcom,
počet prihlášok okamžite vrátených žalobcovi z titulu ich chybného vyplnenia a výsledný počet prihlášok
následne odovzdaných žalovaným do zdravotnej poisťovne. Žalobca odovzdal žalovanému celkovo
36.260 prihlášok. Z nich žalovaný prevzal 35.448, ktoré mal odovzdať zdravotnej poisťovni a tá ich
zo zákona musela prijať a oznámiť Úradu ich prijatie. Pre potvrdenie prihlášky nesmel Úrad do
31.10.2006 spätne oznámiť zdravotnej poisťovni prípadné námietky voči konkrétnej prihláške z titulu
jej prednostného prijatia inou zdravotnou poisťovňou. Z počtu 35.448 prihlášok na základe "zoznamov
produkcie" obsiahnutých v Preberacích protokoloch, žalovaný od žalobu prijal prihlášky v nasledovnom
členení: vek poistenca 0-17, 15.248 prihlášok, provízia 1.500,- Sk v celkovej sume 22.872.000,- Sk; vek
poistenca 18-50, 17.952 prihlášok, provízia 3.000,- Sk v celkovej sume 53.856.000,- Sk; vek poistenca
51-99, 2.248 prihlášok, provízia 500,- Sk v celkovej sume 1.124.000,- Sk. Preto má žalobca na základe
dohodnutého provízneho poriadku nárok na zaplatenie odmeny v celkovej výške 77.852.000,- Sk.

4. Žalobca a žalovaný zároveň dňa 01.05.2006 uzatvorili Zmluvu o sprostredkovaní 2/2006 podľa §
642 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len "Zmluva 2"), predmetom ktorej bolo zo strany žalobcu
pre žalovaného vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný príležitosť uzavrieť Zmluvu
o sprostredkovanie s inými maklérmi. Predmetom takejto zmluvy o sprostredkovaní mal byť záväzok
makléra zariaďovať pre žalovaného obchodnú záležitosť, ktorou je sprostredkovanie prijatia a potvrdenia
prihlášok zdravotnou poisťovňou Union a s tým súvisiace konzultačno-informačné aktivity pri vypĺňaní
a preberaní prihlášok. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.09.2008. Žalobcovi za vykonanie
vyššie uvedenej činnosti prislúcha podľa článku 3. Zmluvy 2 odmena za každú prihlášku, ktorej prijatie
a potvrdenie v zdravotnej poisťovni sprostredkoval pre žalovaného maklér. Maklérom, ktorého v zmysle
Zmluvy 2 sprostredkoval žalobca, bola spoločnosť LYONESS Slovakia, s. r. o. So žalovaným uzavrel
maklér Zmluvu o sprostredkovaní dňa 11.05.2006. Maklér na základe Preberacích protokolov odovzdal
žalovanému spolu 2.344 prihlášok, z ktorých žalovaný prijal 2.318. V zmysle vyššie uvedeného tým
vznikol žalobcovi nárok na odmenu v celkovej výške 667.980,- Sk podľa nasledovného členenia: vek
poistenca 0-17, 508 prihlášok, provízia 390,- Sk v celkovej sume 198.120,- Sk; vek poistenca 18-50,
1.653 prihlášok, provízia 270,- Sk v celkovej sume 446.310,- Sk; vek poistenca 51-99, 157 prihlášok,
provízia 150,- Sk v celkovej sume 23.550,- Sk.

5. Vyúčtovanie činnosti Partnera podľa bodu 3.3 Zmluvy 2 žalovaný žalobcovi nikdy nedoručil, i keď bol
o to žalobcom žiadaný. Spolu má žalovaný z titulu Zmluvy 1 a Zmluvy 2 vyplatiť žalobcovi odmenu vo
výške 78.519.980,- Sk (77.852.000,- Sk + 667.980,- Sk). Žalovaný do dnešného dňa uhradil žalobcovi
celkovo len čiastku 40.804.330,- Sk, a to vo forme preddavkov na odmenu. Na základe vyššie uvedeného
má žalobca nárok na doplatok k už obdržaným platbám od žalovaného vo výške 37.715.650,- Sk,
čo predstavuje prepočtom čiastku 1.251.930,23 Eur. Splatnosť odmeny za prihlášky dodané priamo
žalobcovi je daná bodom 4.3 Zmluvy 1 a splatnosť odmeny za sprostredkovanie prijatia prihlášok
maklérom je daná bodom 3.3 Zmluvy 2. Pre obidve odmeny je splatnosť stanovená ako 30 pracovných
dní od doručenia "Vyúčtovania činnosti partnera", kde toto vyúčtovanie musí byť vykonané do 60
pracovných dní od posledného dňa provízneho obdobia, za ktoré sa dané vyúčtovanie vyhotovuje, spolu
teda 90 pracovných dní od posledného dňa provízneho obdobia. Províznym obdobím je podľa bodu
4.2. Zmluvy 1 a bodu 3.3 Zmluvy 2 obdobie od 01.10. kalendárneho roka do 30.09. bezprostredne
nasledujúceho roka. Posledné prihlášky žalobca žalovanému sprostredkoval mesiac 9/2006, preto dané
provízne obdobie navrhovateľa končí 30. 09. 2006. Na základe vyššie uvedeného je celá odmena splatná
do 09.02.2007. Žalovaný je v omeškaní s úhradou doplatku odmeny od 10.02.2007. Keďže úrok z
omeškania v zmluvách nebol dohodnutý, je podľa § 369 vtedy platného Obchodného zákonníka úrok z
omeškania stanovený vo výške 14,75 % od 10.02.2007 do zaplatenia.

6. Žalovaný s návrhom na začatie konania nesúhlasil, pričom podstatu jeho obrany vo vzťahu k nároku
žalobcu na províziu zo Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.05.2006 uzavretej
medzi žalovaným a žalobcom (Zmluva 1) tvorili námietky, že žalobca mal podľa zmluvy zabezpečiť
prijatie a potvrdenie prihlášky na verejné zdravotné poistenie v Union ZP, tzn. vznik právneho vzťahu
medzi poistencom a Union ZP a vykonávanie s tým súvisiacich konzultačno-informačných aktivít pri
vyplňovaní a preberaní prihlášok poistencov. Podľa tohto vzniká žalobcovi nárok na odmenu výlučne
len za sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášky na verejné zdravotné poistenie v Union ZP,
tzn. musel nastať vznik právneho vzťahu medzi žalobcom vyhľadaným potenciálnym poistencom,
ktorý podanú prihlášku odovzdal žalovanému a Union ZP. Pri Zmluve o sprostredkovaní č. 2/2006 zo



dňa 01.05.2006 uzavretej medzi žalovaným a žalobcom (Zmluva 2) mal žalobca nárok na odmenu
v dohodnutej výške za každú prihlášku na verejné zdravotné poistenie, ktorej prijatie a potvrdenie
v Union ZP sprostredkoval maklér na základe uzavretej Zmluvy o sprostredkovaní so žalovaným.
Tu sa opäť odmena žalobcu jednoznačne viazala na zabezpečenie vzniku právneho vzťahu medzi
maklérom vyhľadaným poistencom a Union ZP s tým, že až keď Union ZP potvrdí prihlášku, mohol
žalobcovi vzniknúť nárok na odmenu. Žalovaný na základe Zmluvy 2 uzavrel dňa 11.05.2006 zmluvu o
sprostredkovaní so spoločnosťou LYONESS Slovakia, s. r. o.

7. Nevyplatenie odmeny žalobcovi za ním odovzdané prihlášky na zmenu verejnej zdravotnej poisťovne
(V) sa podľa argumentácie žalovaného uskutočnilo výlučne z dôvodov, že Union ZP prihlášku
odovzdanú žalovanému žalobcom z presne špecifikovaného dôvodu nepotvrdila (prihlášky so statusom
"Vrátená", "Neakceptovaná", "Stornovaná", "Duplicitná", "Bez reakcie Union zdravotná poisťovňa a. s.",
"Kompletná" a "Status X"), a teda nedošlo k naplneniu predmetu Zmluvy 1, ktorým bolo zabezpečenie
vzniku právneho vzťahu medzi poistencom a Union ZP.

8. Podľa názoru žalovaného za prihlášky, ktoré boli vadné a boli vrátené žalobcovi (vada týkajúca sa
zomretej osoby, osoby vyhlásenej za mŕtvu, osoby nezúčastnenej na zdravotnom poistení, zneužitie
osobných údajov poistenca), nevznikol žalobcovi nárok na províziu, a teda žalovaný túto oprávnene
nezaplatil z dôvodu nesplnenia 1. províznej podmienky ustanovenej v bode 4.2.1 Zmluvy 1. nárok na
províziu žalobcovi nevznikol ani za prihlášky, pri ktorých nebola splnená 2. provízna podmienka, a to
prijatie prihlášky zdravotnou poisťovňou, najmä z dôvodu jej duplicitného podania, ani za prihlášky, pri
ktorých nebola splnená 3. provízna podmienka, t. j. tieto prihlášky neboli Union ZP potvrdené, resp.
z nich nevznikol Union ZP poistný vzťah k 01.01.2007, nakoľko iná zdravotná poisťovňa skôr prijala
alebo potvrdila poistencovi prihlášku, pre ktorý dôvod Úrad oznámil Union ZP neakceptovanie prihlášky,
pripadne Úrad oznámil, že z iného dôvodu je prihláška neakceptovaná úradom. Provízia nebola priznaná
ani za také duplicitne sprostredkované prihlášky, pri ktorých vznikla duplicita na úrovni samotného
žalobcu.

9. Neskôr v priebehu konania vymedzil žalobca rozsah svojho nároku tak, že nakoľko pre žalovaného
zabezpečil žalobca 35.448 kusov prihlášok podľa Zmluvy 1 a žalobcom zabezpečený maklér 2.318
prihlášok podľa Zmluvy 2, kde u všetkých zabezpečených prihlášok boli splnené dohodnuté provízne
podmienky, prináleží žalobcovi provízny nárok zo Zmluvy 1 vo výške 77.852.000,- Sk a zo Zmluvy 2 vo
výške 667.980,- Sk. V súčte to predstavuje sumu 78.519.980,- Sk, z ktorého mu doposiaľ bolo formou
preddavku uhradených len 40.804.330,- Sk, z titulu čoho je žalovaný v omeškaní so sumou 37.715.650,-
Sk, čo v prepočte predstavuje žalovanú čiastku 1.251.930,23 Eur. V priebehu konania žalovaný namietol,
že 531 kusov žalobcom sprostredkovaných prihlášok nespĺňalo províznu podmienku podľa bodu 4.2.1.,
kde tomu zodpovedajúce záporné finančné vyjadrenie je -1.084.000,- Sk. Rovnako v priebehu konania
žalovaný upozornil na to, že do preberacích protokolov boli niektorí poistenci zahrnutí viackrát, kde
finančné vyjadrenie vlastného opakovaného výskytu prihlášok v preberacích protokoloch je -6.586.500,-
Sk u Zmluvy č. 1 (3.049 prihlášok) a -95.880,- Sk u Zmluvy č. 2 (328 prihlášok). Ďalej žalovaný spochybnil
časť zabezpečených prihlášok tvrdením, že tieto prihlášky v rámci systému zdravotného poistenia
údajne vykazujú registrové vady (úmrtia poistencov, odhlásenie zo systému zdravotného poistenia);
napriek tomu, že žalovaný tieto registrové vady preukázateľne nedokázal, pričom z pohľadu províznych
podmienok ide o irelevantnú skutočnosť, žalobca vyčíslil v rámci rýchlosti a hospodárnosti konania aj
túto námietku žalovaného, čo finančne predstavuje -368.000,- Sk v prípade Zmluvy 1 (175 prihlášok)
a -1.410,- Sk v prípade Zmluvy 2 (7 prihlášok). Ako to vyplýva z vyjadrenia žalobcu, s poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti predstavuje dokázaný nárok žalobcu minimálne sumu 981.871,47 Eur. V
predmetnom finančnom vyčíslení sú zahrnuté najmä žalobcom získané prihlášky zo statusu Unionu:
akceptovaná a kompletná, bez reakcie Union ZP, status X, neakceptovaná, duplicitná, stornovaná a
strata záujmu, nakoľko u všetkých boli splnené provízne podmienky podľa Zmluvy 1, ako aj podľa
Zmluvy 2. Vyčíslenie žalobcovho nároku na vyplatenie provízie bolo uskutočnené súčtom provízneho
nároku za jednotlivé prihlášky uvedené v preberacích protokoloch žalovaného s následným odpočítaním
žalovaným namietaných prihlášok.

10. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia odcitoval ust. § 566 ods. 1 a 2, § 571 ods. 1 a 2, §
642, § 647 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a príslušné články, resp. body Zmluvy 1
a Zmluvy 2 a vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právnej zástupkyne



žalovaného, výsluchom svedkov Q.. A. Š. a Q.. Q. W., oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

11. Medzi stranami sporu bola dňa 29.05.2006 uzavretá mandátna zmluva označená ako Zmluva o
sprostredkovaní (Zmluva 1), predmetom ktorej bolo sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášok
zdravotnou poisťovňou a s tým súvisiace konzultačno-informačné aktivity pri vypĺňaní a preberaní
prihlášok. Na základe uvedenej zmluvy žalobca prostredníctvom žalovaného odovzdal do Union ZP
celkovo 35.448 prihlášok na verejné zdravotné poistenie, a to na základe preberacích protokolov. Union
ZP tieto prijaté prihlášky zaevidovala vo svojom informačnom systéme a pridelila im identifikačné číslo. Z
uvedeného počtu bolo 15.248 prihlášok poistencov vo veku 0-17 rokov, 17.952 prihlášok poistencov vo
veku 18-50 rokov a 2.248 prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie bola odstupňovaná
v závislosti od veku poistenca, a to 1.500,- Sk (0-17 rokov), 3.000,- Sk (18-50 rokov) a 500,- Sk (nad
50 rokov). Za celkový počet týchto prihlášok podľa členenia by predstavovala výška provízie sumu
77.852.000,- Sk.

12. Ďalej bola medzi stranami sporu dňa 01.05.2006 uzavretá Zmluva o sprostredkovaní 2/2006,
predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný
príležitosť uzavrieť Zmluvu o sprostredkovaní (v podstate takú mandátnu zmluvu, akú mali účastníci
medzi sebou) s vybranými obchodnými spoločnosťami. Žalobca pre žalovaného sprostredkoval ako
makléra spoločnosť LYONESS Slovakia, s. r. o., s ktorou žalovaný uzavrel zmluvu dňa 11.05.2006.
Na základe uvedenej zmluvy maklér prostredníctvom žalovaného odovzdal do Union ZP celkovo 2.344
prihlášok na verejné zdravotné poistenie, a to na základe preberacích protokolov, z ktorých žalovaný
prijal 2.318 kusov. Union ZP tieto prijaté prihlášky zaevidovala vo svojom informačnom systéme a
pridelila im identifikačné číslo. Z uvedeného počtu bolo 508 prihlášok poistencov vo veku 0-17 rokov,
1.653 prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov a 157 prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška
provízie bola odstupňovaná v závislosti od veku poistenca, a to 390,- Sk (0-17 rokov), 270,- Sk (18-50
rokov) a 150,- Sk (nad 50 rokov). Za celkový počet týchto prihlášok podľa členenia by predstavovala
výška provízie sumu 667.980,- Sk.

13. Podľa argumentácie súdu prvej inštancie, jednotlivé ustanovenia zmluvy upravujúce práva a
povinnosti zmluvných strán, ako aj podmienky, za ktorých vzniká nárok na odmenu - províziu, sú
určité a zrozumiteľné. Na to, aby žalobcovi vznikol nárok na províziu, museli byť kumulatívne splnené
podmienky špecifikované v 2. odseku 4. článku mandátnej zmluvy, a to podanie riadne vyplnenej
a podpísanej prihlášky zdravotnej poisťovni (preukázané preberacími protokolmi), prijatie prihlášky
zdravotnou poisťovňou (preukázané zaevidovaním jednotlivých prihlášok v informačnom systéme
zdravotnej poisťovne a pridelenie identifikačného čísla) a neoznámenie Úradu zdravotnej poisťovni do
31.10. daného kalendárneho roka prijatie prihlášky inou poisťovňou alebo určenie poistného vzťahu s
inou poisťovňou (preukázané nepredložením stanovísk k jednotlivým prihláškam).

14. V prípade Zmluvy 1 boli provízne podmienky splnené u 13.367 kusov prihlášok poistencov vo
veku 0-17 rokov, u 16.240 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov a u 2.086 kusov prihlášok
poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje u poistencov vo veku 0-17 rokov
665.554,67 Eur (13.367 x 1.500,- Sk = 20.050.500,- Sk), u poistencov vo veku 18-50 rokov 1.617.207,73
Eur (16.240 x 3.000,- Sk = 48.720.000,- Sk) a u poistencov vo veku nad 50 rokov 34.621,26 Eur (2.086
x 500,- Sk = 1.043.000,- Sk), t.j. v celkovej sume 2.317.383,66 Eur.

15. V prípade Zmluvy 2 boli provízne podmienky splnené u 428 kusov prihlášok poistencov vo veku
0-17 rokov, u 1.421 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov a u 134 kusov prihlášok poistencov
vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje u poistencov vo veku 0-17 rokov 5.540,73 Eur
(428 x 390,- Sk = 166.920,- Sk), u poistencov vo veku 18-50 rokov 12.735,51 Eur (1.421 x 270,- Sk =
383.670,- Sk) a u poistencov vo veku nad 50 rokov 667,20 Eur (134 x 150,- Sk = 20.100,- Sk), t. j. v
celkovej sume 18.943,44 Eur.

16. Provízia za obe zmluvy tak predstavuje sumu 2.336.327,09 Eur. Po odpočítaní zaplateného
preddavku v sume 1.354.455,62 Eur (40.804.330,- Sk) žalobcovi zostala nevyplatená provízia vo výške
981.871,47 Eur, na zaplatenie ktorej súd žalovaného zaviazal.



17. V prípade Zmluvy 1 neboli provízne podmienky splnené u 1.881 kusov prihlášok poistencov vo veku
0-17 rokov, u 1.712 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov a u 162 kusov prihlášok poistencov
vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje u poistencov vo veku 0-17 rokov 93.656,64 Eur
(1.881 x 1.500,- Sk = 2.821.500,- Sk), u poistencov vo veku 18-50 rokov 170.483,97 Eur (1.712 x 3.000,-
Sk = 5.136.000,- Sk) a u poistencov vo veku nad 50 rokov 2.688,71 Eur (162 x 500,- Sk = 81.000,- Sk),
t.j. v celkovej sume 266.829,32 Eur.

18. V prípade Zmluvy 2 neboli provízne podmienky splnené u 80 kusov prihlášok poistencov vo veku
0-17 rokov, u 232 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov a u 23 kusov prihlášok poistencov vo
veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje u poistencov vo veku 0-17 rokov 1.035,65 Eur (80
x 390,- Sk = 31.200,- Sk), u poistencov vo veku 18-50 rokov 2.079,27 Eur (232 x 270,- Sk = 62.640,-
Sk) a u poistencov vo veku nad 50 rokov 114,52 Eur (23 x 150,- Sk = 3.450,- Sk), t. j. v celkovej sume
3.229,44 Eur.

19. Provízia za obe zmluvy, na ktorú žalobcovi nevznikol nárok, tak predstavuje sumu 270.058,76 Eur,
v ktorej časti vrátane úroku z omeškania z tejto sumy súd návrh ako nedôvodný zamietol.

20. Argumenty žalovaného súd prvej inštancie považoval za neopodstatnené a účelové, v snahe vyhnúť
sa splneniu svojej zmluvnej povinnosti zaplatiť dojednanú províziu. Predmet Zmluvy 1 (rovnako sa
to týka aj sprostredkovaného makléra, s ktorým mal žalovaný uzavretú v podstate obsahovo totožnú
zmluvu) totižto nespočíval v povinnosti žalobcu (resp. makléra) zabezpečovať vznik právneho vzťahu
medzi Union ZP a poistencom, ale iba v zariadení obchodnej záležitosti, ktorou bolo sprostredkovanie
prijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou a s tým súvisiace konzultačno-informačné aktivity
pri vypĺňaní a preberaní prihlášok (Článok 2 ods. 2.1 Zmluvy 1). Takýto predmet zmluvy strany
sporu opätovne zdôraznili aj v nasledujúcom odseku Článku 2 "Za vykonávanie činnosti podľa tejto
Zmluvy, t. j. za sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášky zdravotnou poisťovňou, sa zaväzuje
platiť AFS SK Partnerovi odmenu...". Z uvedených ustanovení je zrejmé, že úlohou a povinnosťou
žalobcu bolo iba sprostredkovať prijatie a potvrdenie prihlášky poisťovňou a nie zabezpečiť vznik
poistného vzťahu medzi poisťovňou a potenciálnym poistencom. Na to nadväzujú aj Provízne a platobné
podmienky, po splnení ktorých vzniká žalobcovi nárok na odmenu. Bezchybná prihláška musela byť
jednak podaná zdravotnej poisťovni (4.2.1), tá ju prijme (4.2.2) a Úrad jej neoznámi najneskôr do
31.10. daného kalendárneho roka prijatie alebo potvrdenie prihlášky inou zdravotnou poisťovňou alebo
určí, že príslušnou zdravotnou poisťovňou sa má stať iná poisťovňa. Za takto nastavených províznych
podmienok je potom bezpredmetné riešiť žalovaným namietanú neplatnosť druhej a ďalších v poradí
vyplnených prihlášok, ich statusy určené zdravotnou poisťovňou, oprávnenie poisťovne nezaslať každú
prihlášku Úradu na posúdenie a pod. Pokiaľ totiž poisťovňa vyplnenú prihlášku prijala a žalovaný
neoznámil žalobcovi, ktoré prihlášky nie je možné prijať aj so zdôvodnením, muselo byť k prihláškam
vydané negatívne stanovisku Úradu, aby žalobcovi za odovzdané prihlášky nevnikol nárok na províziu.
Žalovaný však takéto stanoviská k prihláškam v konaní nepredložil.

21. Súd návrh žalobcu na doplnenie dokazovania o zmluvu vrátane dodatkov, ktorú mal uzavretú
žalovaný so zdravotnou poisťovňou Union, zamietol z dôvodu, že ustanovenia predmetnej zmluvy
nemajú žiadny relevantný význam pre posúdenie uplatňovaného nároku, keďže táto upravuje vzťah
žalovaného s tretím subjektom. Súd zamietol aj v odôvodnení rozsudku uvedené návrhy žalovaného
na doplnenie dokazovania, nakoľko ich považoval za neúčelné, nadbytočné a nehospodárne s tým,
že podstatným dôkazom pre posúdenie nároku žalobcu bolo stanovisko Úradu o prijatých prihláškach.
Preto si mal žalovaný poskytnutie tohto stanoviska Úradu zabezpečiť u svojho zmluvného partnera -
Union zdravotná poisťovňa, a. s., s ktorým mal uzavretú mandátnu zmluvu, ako to deklaroval v úvodných
ustanoveniach Zmluvy 1 (Článok 1 ods. 1.1).

22. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní,
čím vzniklo žalobcovi právo požadovať od neho úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali
zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona.
Žalobcom požadovaná a súdom aj priznaná výška úroku z omeškania je plne v súlade so zákonnými
ustanoveniami, keďže základná úroková sadzba NBS v rozhodnom období bola 4,75 % ročne. Čas
platenia úrokov z omeškania, t. j. čas, kedy sa úroky z omeškania stali splatnými súd určil dňom
10.02.2007, keďže deň splatnosti pripadol na 09.02.2007 s prihliadnutím na ustanovenie čl. 4. ods. 4.3
Zmluvy.



23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), a žalobcovi priznal právo na ich
náhradu vo výške 56,86 % (úspech žalobcu v časti 981.871,47 Eur, čo je 78,43 %, úspech žalovaného v
časti 270.058,76 Eur, čo je 21,57 %, t. j. celkový úspech žalobcu 56,86 %). Súd priznal žalobcovi náhradu
trov konania v sume 18.873,82 Eur (56,86 % zo sumy poplatku za návrh 33.193,50 Eur) a náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 43.228,94 Eur (56,86 % zo sumy 76.026,98 Eur za 15 úkonov právnej
pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia 15.06.2009, písomné podanie návrhu 16.06.2009, vyjadrenie
k odporu 23.11.2009, účasť na pojednávaní v dňoch 10.06.2010, 10.01.2012, 03.04.2012, 30.04.2013,
07.04.2014, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 08.07.2011, 26.03.2012, 04.07.2012, 14.11.2012,
18.12.2012, 25.02.2013, 07.04.2014 - á 2.915,10 Eur, 2 úkony - účasť na pojednávaní presahujúcom
2 hodiny dňa 06.12.2010 a 20.10.2011 - á 5.830,20 Eur, 5 krát 1/3 úkonu - ďalšia porada s klientom v
dňoch 02.11.2009, 18.04.2011, 05.03.2012, 11.06.2012 a 05.11.2012 - á 971,70 Eur, 4 krát 1/4 úkonu -
účasť na pojednávaní bez prejednania veci v dňoch 03.05.2011, 12.07.2012, 20.11.2012 a 17.10.2013
- á 728,78 Eur, 4 krát režijný paušál 6,95 Eur, 2 krát 7,21 Eur, 4 krát 7,41 Eur, 11 krát 7,63 Eur, 3 krát
7,81 Eur, 2 krát 8,04 Eur a DPH zo sumy 63.355,82 Eur /15 x 2.915,10 + 2 x 5.830,20 + 5 x 971,70 +
4 x 728,78 + 4 x 6,95 + 2 x 7,21 + 4 x 7,41 + 11 x 7,63 + 3 x 7,81 + 2 x 8,04/ vo výške 20 % v sume
12.671,16 Eur. Za úkony právnej služby - ďalšia porada s klientom - súd prvej inštancie priznal odmenu
vo výške 1/3 základnej sadzby, nakoľko z potvrdenia o konaní týchto porád nevyplýva, koľko tieto porady
trvali. Súd zároveň nepriznal náhradu za úkony - písomné podania zo dňa 13.09.2010, 13.10.2010 a
03.08.2011 - nakoľko sa nejednalo o účelné úkony.

24. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote
žalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil vadami konania uvedenými v § 221 O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a)
O.s.p.), inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. b) O.s.p.), ako aj tými dôvodmi, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c)
O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie.

25. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie ohľadom preukázania splnenia 1. podmienky
na vznik nároku žalobcu na províziu podľa Zmluvy 1 (podanie riadne vyplnenej a podpísanej prihlášky
zdravotnej poisťovni) preberacími protokolmi a argumentoval, že tieto preberacie protokoly boli
žalobcom odovzdané zástupcovi spoločnosti Salve Group, a. s., a teda nie žalovanému, k čomu sa
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyjadril a nevyhodnotil dôkaz - zmluvu o
spolupráci uzavretú dňa 01.05.2006 medzi žalobcom a spoločnosť Salve Group, a. s. (dôkaz žalovaného
k vyjadreniu 2). Uviedol, že preberacie protokoly boli výlučne len potvrdením počtu prevzatých kusov
tlačív „prihlášok“, avšak sa nimi nepotvrdila „kvalita“ alebo „bezvadnosť“ prihlášok, keďže vady prihlášok,
napríklad správnosť, úplnosť údajov poistenca, korektný postup pri získavaní alebo overení údajov
poistenca sa nedajú zistiť výlučne len pri odovzdávacom/preberacom konaní, ale môžu sa stať zjavnými
v budúcnosti. Žalovaný poukázal na ním predložený dôkaz č. 8 - preberacie protokoly o vrátení
vadných (chybných) prihlášok, ktoré potvrdzujú vrátenie, resp. prevzatie tlačív „prihlášok“ žalobcom z
dôvodu ich vád, čím tieto vady žalobca preukázateľne uznal. V tejto súvislosti vytýkal súdu, že sa bez
odôvodnenia stotožnil s čiastočným uznaním údajov uvedených v preberacích protokoloch o vrátení
vadných (chybných) prihlášok žalobcovi tak, ako ich bez bližšieho vysvetlenia a spojenia s menami
fyzických osôb vyčíslil žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 13.11.2012, ktoré bolo predložené súdu.
Skutočnosť, prečo súd časť podaných „tlačív“ prihlášok uvedených v preberacích protokoloch o vrátení
vadných (chybných) prihlášok žalobcovi uznal a zohľadnil ich vo svojom rozhodnutí a ostatné nie,
zostalo zo strany súdu nevysvetlené, čo robí súdne rozhodnutie nepreskúmateľným. Žalovaný mal za
to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, keď nevykonal, resp. sa nevyjadril k dôkazu
žalovaného - fotografie vytvorené z webového sídla www.udzs.sk <http://www.udzs.sk> (dôkaz č. 2
žalovaného k vyjadreniu 3), ktoré preukazujú neexistujúce rodné čísla, smrť osoby, vyhlásenie osoby za
mŕtvu alebo neúčasť osoby na verejnom zdravotnom poistení, a taktiež nevykonal žalovaným navrhnutý
dôkaz spočívajúci v zaviazaní Union ZP na predloženie všetkých „prihlášok“ na verejné zdravotné
poistenie, ktoré sa týkajú fyzických osôb, ktorých mená, priezviská a rodné čísla sa nachádzajú v



zozname vypracovanom Union ZP a predloženom súdu prostredníctvom žalovaného na pojednávaní
dňa 10.01.2012, resp. v zozname 2 vypracovanom Union ZP, predloženom súdu dňa 11.07.2012, ktoré
boli vyhodnotené Union ZP ako „vadné“. Nezohľadnením, že podané tlačivá „prihlášok“, ktoré žalobca
odovzdal, mohli trpieť vadou absolútnej neplatnosti právneho úkonu (vada týkajúca sa zomretej osoby,
osoby vyhlásenej za mŕtvu, osoby nezúčastnenej na zdravotnom poistení, zneužitie osobných údajov
poistenca), súd zároveň neprávne vec právne posúdil, keď ani na čiastočne zistený skutkový stav
neaplikoval príslušnú právnu normu (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

26. K záveru súdu prvej inštancie ohľadom preukázania splnenia 2. podmienky na vznik nároku žalobcu
na províziu podľa zmluvy 1 (prijatie prihlášky zdravotnou poisťovňou) žalovaný uviedol, že súd na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože žalovaným navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
nevykonal, resp. sa k nim nevyjadril, ako to bolo v prípade listu Union ZP zo dňa 03.07.2012, zn. listu: CZ
15200/2012 označeného ako Oznámenie (dôkaz č. 1 žalovaného k vyjadreniu 3), z ktorého vyplýva, že
zdravotná poisťovňa tzv. duplicitné prihlášky po ich prevzatí nie je oprávnená prijať, ani ich oznamovať
Úradu, ani ich potvrdiť, ďalej v prípade listu Union ZP zo dňa 03.01.2012 označeného ako „Žiadosť o
predloženie informácie - zaslanie“ (dôkaz č. 7 žalovaného k vyjadreniu 1), v ktorom zdravotná poisťovňa
o. i. konštatuje, že „prijatie“ prihlášky je samostatným úkonom zdravotnej poisťovne a táto si môže
upraviť postupy upravujúce „prijatie“ prihlášky, zákon jej to nezakazuje, ako aj v prípade stanoviska
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 21.03.2012 zn. 20024/2012/911, 28467/2012,
označeného ako „Žiadosť o stanovisko vo veci duplicitných prihlášok poistencov - odpoveď“ (dôkaz
žalovaného k vyjadreniu 2), podľa ktorého zodpovednosť za posúdenie prihlášky ako kvalifikovanej je
na strane zdravotnej poisťovne, pričom zdravotná poisťovňa musí mať kontrolný mechanizmus, ktorý
zabráni odstupovaniu opakovaných prihlášok na Úradu. Ide o dôkazy, ktoré sú podstatné a rozhodujúce
pre posúdenie splnenia 2. províznej podmienky, teda pre posúdenie toho, ako Union ZP prihlášky
„prijímala“, preto pokiaľ sa súd s týmito dôkazmi nevysporiadal a prijal záver, že podaná prihláška je
„prijatá“ do zdravotnej poisťovne jej zaevidovaním do informačného systému a pridelením registračného
čísla, takýto postup robí rozhodnutie súdu nepreskúmateľným a nepresvedčivým. Žalovaný namietal, že
súd sa nevysporiadal s protichodnými argumentmi ohľadom „prijatia“ prihlášok a dôkazmi poskytnutými
súdu žalovaným prostredníctvom Union ZP, ktorá realizovala „prijatie“ prihlášok, pričom sa nevyjadril ani
k vykonaniu žalovaným navrhnutého dôkazu - výsluchu zástupcu Union ZP. Konštatovaním, že prijatie
prihlášok zdravotnou poisťovňou bolo preukázané ich zaevidovaním v informačnom systéme zdravotnej
poisťovne a pridelením registračného čísla súd vec aj nesprávne právne posúdil, pretože zákon č.
580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a ani súvisiaca legislatíva definíciu pojmu „prijatie“ prihlášky
neobsahuje, pričom podľa znenia § 6 ods. 10 písm. 1 uvedeného zákona, ak by zdravotná poisťovňa
prijala prihlášky, ktoré nie sú formálne správne alebo vecne úplné alebo ktorých podanie predstavuje
neplatný právny úkon z iných dôvodov, bola by povinná ich prijatie písomne oznámiť Úradu, čo je v
rozpore so stanoviskom Úradu o zabránení odstupovania opakovaných „prihlášok“ zo strany zdravotnej
poisťovne Úradu, so stanoviskom Ministerstva zdravotníctva SR, ako aj s rozsudkom Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 2S/39/2008, ktorý uvádza, že zákon neumožňuje zdravotnej poisťovni prijať neplatnú
prihlášku, resp. je takýto postup v rozpore so zákonom. Súd nezohľadnil ani ust. § 6 ods. 10 písm. b) bod
3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktoré síce upravuje podanie prihlášky v dvoch rôznych
zdravotných poisťovniach, avšak nakoľko je zdravotná poisťovňa v takom prípade povinná odmietnuť
prihlášku po získaní informácie o potvrdení, resp. podaní prihlášky v inej ZP ako prvej, je logické, že
prijatie prihlášky musí zdravotná poisťovňa odmietnuť aj vtedy, keď sa dozvie, že bola podaná u nej
samotnej duplicitne.

27. Žalovaný ďalej nesúhlasil so záverom súdu o tom, že splnenie 3. províznej podmienky podľa Zmluvy
1 (neoznámenie Úradu zdravotnej poisťovni do 31.10. prijatie prihlášky inou poisťovňou alebo určenie
poistného vzťahu s inou poisťovňou) bolo v danom prípade preukázané nepredložením stanovísk k
jednotlivým prihláškam, keď podľa jeho argumentácie žalovaný súdu predložil stanoviská Union ZP ku
každej prihláške, ktorá bola predmetom sporu tak, ako to vyplýva zo záväzkového vzťahu - zmluvy
o spolupráci (čl. 1 , čl. 2 bod 2.7), ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou
Salve Group, a. s. Pokiaľ mal súd na mysli predloženie stanovísk Úradu, podľa názoru žalovaného
je sporné, či tejto požiadavke súdu je možné v zmysle ust. § 6 ods. 11 písm. b) zákona č. 580/2004
Z. z. vyhovieť, keďže Úrad podľa tohto ustanovenia podával len informáciu v konkrétnom rozsahu
a žiadne stanoviská k jednotlivým prihláškam ÚDZS nevydával. Žalovaný predložil súdu dôkazy na
preukázanie svojho tvrdenia o neoprávnenosti žalobcom uplatneného nároku z dôvodu, že Úrad poskytol



informáciu zdravotnej poisťovni o prijatí, dátume a čase prijatia prihlášky alebo potvrdení prihlášky v
inej zdravotnej poisťovni pri zmene zdravotnej poisťovne do 31. októbra, a teda ostala nesplnená tretia
provízna podmienka podľa zmluvy 1. Ide o dôkazy - fotografie získané z webových sídiel jednotlivých
zdravotných poisťovní a z webového sídla Úradu, ktoré preukazujú vznik poistného vzťahu k 01.01.2007
v inej zdravotnej poisťovni ako v Union ZP (dôkaz č. 2 žalovaného k vyjadreniu 3) a o zoznam
vypracovaný Union ZP, v ktorom Union ZP explicitne uviedla, v ktorých prípadoch nevznikol k dátumu
01.01.2007 v Union ZP poistný vzťah (dôkaz č. 6 žalovaného k vyjadreniu 1, dôkaz č. 4 žalovaného
k vyjadreniu 3, resp. v tomto prípade aj samostatné podanie Union ZP zo dňa 03.07.2012 doručené
priamo súdu). Súd uvedené dôkazy v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyhodnotil a ani sa k
nim nevyjadril. Žalovaný poukázal na to, že za účelom splniť požiadavku súdu predložiť mu stanovisko
Úradu k prihláškam, ktoré boli sprostredkované žalobcom, žalovaný požiadal Union ZP, ako aj Úrad o
predloženie všetkých stanovísk Úradu k týmto prihláškam, pričom Union ZP (dôkaz č. 4 k vyjadreniu
1) na základe dožiadania žalovaného oznámila, že mu poskytne súčinnosť len vo forme doplnenia
údajov do zoznamu po jeho doručení v rozsahu: akceptovanie, resp. neakceptovanie prihlášky Úradu,
dôvod neakceptovania, ak je poisťovni známy a informáciu o vzniku poistného vzťahu od 01.01.2007,
z čoho je zrejmé, že Union ZP stanoviská žalovanému neposkytne (dôkaz č. 4 odporcu k vyjadreniu
1), pričom ÚDZS na základe dožiadania žalovanému oznámil, že mu takéto informácie neposkytne
(dôkaz č. 2 k vyjadreniu 1). Za účelom zabezpečenia uvedenej požiadavky súdu žalovaný súdu
navrhol buď zaviazať Úrad, aby po stránke správnosti overil a potvrdil zoznam poskytnutý žalovanému
Union ZP, ktorý bol súdu predložený na pojednávaní dňa 10.01.2012, resp. doplnený zoznam 2,
ktorý bol súdu predložený dňa 11.07.2012, alebo zaviazať Union ZP, aby predložila súdu stanovisko
Úradu. Súd nezabezpečil a nevykonal predmetný dôkaz, ktorý je pre objasnenie skutkového stavu
podstatný, a ktorého zabezpečenie a vykonanie bolo navrhnuté žalovaným aj napriek tomu, že žalovaný
súdu preukázal nepriamymi dôkazmi, že jeho tvrdenia o nesplnení 3. províznej podmienky nie sú
účelové. Žalovaný tiež argumentoval tým, že zo žiadneho záväzku mu nevyplývala povinnosť predkladať
žalobcovi stanoviská Úradu a ani žiadne informácie, ktoré boli priamo poskytnuté úradom Union ZP,
pričom žalobca dobrovoľne súhlasil s tým, že informácie bude dostávať spracovaním údajov z Union
ZP (nie napr. z Úradu). Zo zmluvy o spolupráci (čl. 1, čl. 2, bod 2.7), ktorá bola uzavretá medzi
žalobcom a spoločnosťou Salve Group, a. s. vyplýva nasledovná povinnosť spoločnosti Salve Group,
a. s. voči žalobcovi: „evidencia informácie do informačného systému „AFIS“ prijatá od Union zdravotnej
poisťovne, a. s. o stave Partnerom (žalobcom) odovzdaných prihlášok na verejné zdravotné poistenie;
obsahom tejto služby je vyhodnotenie Partnerom odovzdaných prihlášok na verejné zdravotné poistenie
na základe údajov získaných od zdravotnej poisťovne podľa kategórií, a to: akceptovaná, duplicitná,
kompletná, neakceptovaná, stornovaná, strata záujmu, vrátená. Teda v zmysle dohodnutých zmluvných
vzťahov si bol žalobca vedomý toho, že bude získavať informácie výlučne len od Union ZP.

28. Podľa názoru žalovaného záver súdu o tom, že úlohou žalobcu nebolo sprostredkovať vznik
poistného vzťahu medzi zdravotnou poisťovňou a poistencom vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pričom súd v danom ohľade dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a zároveň neúplne zistil skutkový veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietal, že pri právnom hodnotení toho, čo sa
rozumie pod pojmom „potvrdenie“ prihlášky, súd neaplikoval príslušnú právnu normu a nezohľadnil
príslušné ustanovenia zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Poukázal na to, že potvrdením
prihlášky zdravotnou poisťovňou sa táto stáva príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca od 1. januára
nasledujúceho kalendárneho roka (inými slovami - potvrdením prihlášky vzniká poistný vzťah medzi
poistencom a zdravotnou poisťovňou). V článku 4 zmluvy o sprostredkovaní s názvom „Provízne
podmienky a platobné podmienky“ je podľa argumentácie žalovaného definovaná postupnosť krokov,
ktoré musia byť splnené, aby mohla zdravotná poisťovňa prihlášku na verejné zdravotné poistenie
potvrdiť, resp. aby mohol vzniknúť poistný vzťah medzi poistencom a zdravotnou poisťovňou. Bez
splnenia všetkých krokov uvedených v províznych podmienkach v bodoch 4.2.1, 4.2.2 a 4.2.3 Zmluvy
1 by zdravotná poisťovňa nesmela potvrdiť prihlášku, a teda by nemohol vzniknúť poistný vzťah medzi
poistencom a zdravotnou poisťovňou. Nesprávnosť záveru súdu vyplýva aj zo znenia Manuálu (dôkaz
č. 3 žalovaného k odporu proti platobnému rozkazu), kde bolo definované a žalobcovi jednoznačne
komunikované, že „produkciou je riadne vypísaná, klientom osobne podpísaná a zdravotnou poisťovňou
akceptovaná prihláška“ (akceptovaná = potvrdená).

29. Žalovaný mal za to, že aj keď súd vyhodnotil uzavretú zmluvu ako mandátnu zmluvu, bol povinný
rešpektovať dispozitívne ust. § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „ak zo zmluvy



nevyplýva niečo iné“ vzniká mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol
povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok. Nakoľko dohodnutým očakávaným
výsledkom v danom prípade bolo sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášky zdravotnou poisťovňou
(sprostredkovanie vzniku poistného vzťahu), pri posudzovaní vzniku práva na odmenu sa má postupovať
podľa ust. § 644 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu,
ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania. Súd nezabezpečil a nevykonal dôkaz,
ktorý pre objasnenie skutkového stavu navrhol žalovaný - výsluch svedkov N.. C. B. a Q.. I. N., ktorí boli
priamo zúčastnení rokovaní o žalobcom, resp. pánom Q.. Š., ktorý konal v mene žalobcu a vysvetľovali
mu podmienky spolupráce medzi žalobcom a žalovaným (vrátane vzniku práva na odmenu).

30. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa tiež domáhal zaplatenia odmeny za sprostredkovanie
podania „duplicitných“ prihlášok, pričom žalobcom sprostredkovaná podaná „prihláška“ bola „spísaná“
s neskorším dátumom ako skôr podaná prihláška do Union ZP, z ktorej v Union ZP vznikol / alebo len
mohol vzniknúť poistný vzťah. Vo vzťahu k právnemu úkonu podania takýchto „duplicitných prihlášok“
žalovaný argumentoval, že podanie druhej a následných tlačív „prihlášok“ v poradí sprostredkovaných
žalobcom nie je možné považovať za platný právny úkon spôsobilý vyvolať akékoľvek právne následky.
Podanie druhej a následnej prihlášky v poradí je podľa názoru žalovaného absolútne neplatným právnym
úkonom v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre nemožnosť predmetu právneho úkonu,
nemožnosť plnenia od začiatku a v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre nedovolenosť predmetu
právneho úkonu a rozporu so zákonom a účelom zákona č. 580/2004 Z. z., podľa ktorého každá osoba,
na ktorú sa vzťahuje povinnosť byť verejne zdravotne poistená, môže byť len jedenkrát verejne zdravotne
poistená, a taktiež pre nedostatok vážnosti vôle poistenca. Žalovaný ďalej poukázal na názor Union ZP a
Ministerstva zdravotníctva SR o právnom charaktere „duplicitných prihlášok“, vyjadrený v liste Union ZP
zo dňa 03.07.2012, zn. listu: CZ 15200/2012, v ktorom táto považuje duplicitné prihlášky za absolútne
neplatný právny úkon, a v stanovisku Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 02.01.2012, v zmysle ktorého
sa v prípade duplicitného podania prihlášky jedná iba o opakovanie tohto istého prejavu vôle poistenca
a nejdená sa o ďalšiu platnú prihlášku. Uviedol, že na preukázanie duplicít predložil súdu žalovaný a aj
Union ZP dôkaz - zoznam ku každému menu, priezvisku, rodnému číslu tej osoby, o posúdenie prihlášky
ktorej ide v tomto spore (dôkaz č. 4 žalovaného k vyjadreniu 3 a samostatné podanie Union ZP zo dňa
03.07.2012 doručené priamo súdu). Porovnaním dátumov je možné preukázať, že tlačivo „prihlášky“,
ktorej „spísanie“ sprostredkoval žalobca, resp. spoločnosť LYONESS Slovakia, s. r. o. a dátum, z ktorého
vznikol, resp. mal vzniknúť v Union ZP poistný vzťah sú rôzne, pričom dátum spísania „prihlášky“, za
sprostredkovanie ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia odmeny, je neskorší. Tieto rozdiely žalobca
preukázal súdu v samostatne vypracovanom zozname 3 (dôkaz č. 7 žalovaného k vyjadreniu 3). V tejto
súvislosti žalovaný zdôrazňoval, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo
zo zákona, v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy vykonaný,
pričom súd na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť musí prihliadať aj bez návrhu.

31. Žalovaný vytýkal súdu, že sa bez akéhokoľvek odôvodnenia stotožnil s vyčíslením, ktoré mu
dňa 13.11.2012 predložil žalobca s tým, že jeho nárok predstavuje minimálne sumu 981.871,47 Eur,
pričom takýto postup súdu robí súdne rozhodnutie nepreskúmateľným a nepresvedčivým. Mal za
to, že rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti, a zároveň je nepresvedčivý a arbitrárny. Súd svoje
rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozhodnutia nevyrovnal s argumentmi a
návrhmi žalovaného a nezaoberal sa s jeho návrhmi na vykonanie dôkazov a dôkazmi. Odôvodnenie
rozhodnutia trpí aj vadou vnútornej rozpornosti argumentácie súdu. S poukazom na uvedené žalovaný
odôvodňoval svoje odvolanie aj tým, že strane sporu sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom. Bol tiež toho názoru, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, pričom táto vada spočíva v procesnom pochybení súdu, keď nezisťoval okolnosti,
ktoré môžu mať vplyv na vierohodnosť svedka podľa § 126 ods. 2 O.s.p. a nerozhodol o vykonaní/
nevykonaní žalovaným navrhovaných dôkazov.

32. K odvolaniu žalovaného sa dňa 12.01.2015 písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. Uviedol, že najmä, ale nielen, čísla
listov spisu 28, 461-463, 457-460, 223-225, 200-201, 240, 241, 205-206, 203-204, v spojení s
tabuľkovým zoznamom prihlášok zaevidovaných v informačnom systéme Union ZP označeným ako
dôkaz č. 1 k žalovaného odporu a následným neunesením dôkazného bremena žalovaného o údajných
negatívnych stanoviskách Úradu osvedčujú, že žalobca preukázateľne splnil všetky provízne podmienky
pre priznanie doplatku žalovanej provízie v rozsahu 981.871,47 Eur z celkovej žalovanej sumy



1.251.930,23 Eur, ktorú súd prvej inštancie na základe riadne vykonaného dokazovania krátil o províziu
za prihlášky, ktoré Union ZP žalobcovi dodatočne vrátila, alebo sa v preberacích protokoloch žalovaného
vyskytovali viacnásobne či vykazovali iné registrové vady. Podľa jeho názoru žalobca splnil všetky tri
zmluvné provízne podmienky uvedené v bode 4.2 mandátnej zmluvy, označovanej síce ako zmluva o
sprostredkovaní z 01.05.2006, uzavretej však podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, čo súdu
potvrdil aj žalovaným navrhnutý svedok Q.. A. Š. (č. l. 158b a 159 spisu), a v súvislosti s čím aj sám
žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.11.2012 prehlásil, že provízne podmienky nie sú v rozpore s
predmetom zmluvy, predstavujú vyjadrenie predpokladov k tomu, aby mohla byť prihláška potvrdená
zdravotnou poisťovňou.

33. Tvrdenie žalovaného o tom, že preberacie protokoly jeho sesterskej/materskej spoločnosti Salve
Group, a. s. nepreukazujú, že by pre Union ZP žalobca skutočne zabezpečil 34.917 kusov riadne
vyplnených prihlášok, podľa názoru žalobcu vyvracia priamo obsah týchto preberacích protokolov, ktoré
popri mennom zozname poistencov uvádzajú aj koľko riadne vyplnených prihlášok bolo odovzdaných do
Union ZP, kde len sumár prihlášok uvedený v kolónke „Odovzdané do UNION“ (t. j. úplné prihlášky) tvoril
predmet žalovaného nároku navrhovateľa v počte 35.448 prihlášok = prvotná kontrola úplnosti prihlášok.
V priebehu súdneho konania žalovaný preukázal, že vo vzťahu k úplnosti prihlášok prebiehala ešte aj
dodatočná kontrola na úrovni Union ZP = sekundárna kontrola úplnosti prihlášok, ktorá z uvedeného
počtu 35.448 prihlášok dodatočne vylúčila 531 prihlášok, ktoré cestou osobitných vratkových protokolov
vrátil žalovaný žalobcovi (o týchto 531 prihlášok súd následne krátil žalobcom žalovaný nárok), čím sa
na základe dvoch na sebe nezávislých kontrol počet riadne odovzdaných prihlášok do Union ZP ustálil
na 34.917 prihláškach. Uvedené tvrdenie tiež vyvracia žalovaný najmä vlastným odporom z 20.07.2009,
kde číselné vyjadrenie počtu riadne vyplnených prihlášok (z tabuľkového dôkazu č. 1 priloženého
k odporu) sumarizuje žalovaný na č. l. 31 spisu v rozsahu až 34.989 kusov (počet odovzdaných
prihlášok bez dodatočne vrátených prihlášok), čo je dokonca viac, než žalobca žaloval. Z uvedené podľa
názoru žalobcu vyplýva, že preukázal splnenie prvej províznej podmienky (4.2.1) v počte 34.917 kusov
prihlášok, čo na základe vykonaného dokazovania (preberacie protokoly odporcu, vratkové protokoly
žalovaného, vyhlásenia žalovaného uvedené v odpore a tabuľkový dôkaz č. 1 priložený k odporu)
osvedčujú aj závery prvoinštančného súdu.

34. Tvrdenie žalovaného, že Union ZP prijala len 18.250 zo žalobcom zabezpečených prihlášok, a
že ostatných 16.739 prihlášok neprijala, je podľa názoru žalobcu v príkrom rozpore s žalovaného
vlastným tabuľkovým dôkazom č. 1 priloženým k odporu, v ktorom vo vzťahu k žalobcom zabezpečeným
prihláškam žalovaný sám poukazuje na číslo zmluvy v Union - „číslo, ktoré odovzdanej prihláške
priradila Union ZP vo svojom informačnom systéme, kde toto 8-miestne identifikačné číslo zmluvy v
Union ZP potvrdilo, že všetkých 34.917 žalobcom zabezpečených riadne vyplnených prihlášok bolo
Union ZP riadne prijatých. V tejto súvislosti žalobca poukázal na vyhlásenie Union ZP obsiahnuté v
predloženom právoplatnom rozsudku OS Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/216/2010 na č. l. 461 - 463,
ako aj na jej vyhlásenie uvedené v liste na č. l. 223-225, podľa ktorého pojem podanie a prijatie
prihlášky bol definovaný v Prílohe č. 3 zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a žalovaným č. 1/2006
z 12.04.2006 (v časti 5 Manuálu pre vypĺňanie prihlášky do verejného zdravotného poistenia) tak, že
dátum prijatia prihlášky je dátum a čas, v ktorom spolupracovník prevezme od poistenca prihlášku v
tvare: DDMMRRRR HHMM. Poukázal tiež na to, že prijatie každej riadne vyplnenej prihlášky nie je
právom ale povinnosťou Union ZP, čo vyplýva z doloženého rozsudku Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2S/38/2008, pričom prijatie riadne vyplnenej prihlášky ako automatický následok jej podania
osvedčili v konaní aj sprievodné dôkazy ako výpoveď svedka Q. W. z ÚDZS z 20.10.2011, list MZSR č.
23362-5/2009-KO z 18.11.2009, list MZSR č. Z16347/2011-KM z 25.03.2011, list ÚDZS č. 224757/2010,
75835/2010/911 z 20.09.2010 a list ÚDZS č. 651/350502/10786/2009/971 z 13.11.2009. Tieto dôkazy
spolu s príslušnou právnou úpravou verejného zdravotníctva podľa názoru žalobcu preukazujú, že pojmy
„prijatie“ a „podanie“ prihlášky spoločne označujú tú istú skutočnosť, kde jediným ich medzným kritériom
je, že poistenec prihlášku podáva a poisťovňa ju obratom prijíma. Ak podaná prihláška obsahuje všetky
formálne a vecné náležitosti vymedzené § 8 zákona č. 580/2004 Z. z., čo podľa bodu 4.2.1 všetkých
34.917 žalobcom zabezpečených prihlášok spĺňalo, je Union ZP povinná túto prihlášku prijať, čo s
poukazom na žalovaného dôkaz č. 1 cez zaevidovanie v informačnom systéme poisťovňa aj spravila.
Na základe uvedeného mal žalobca za to, že preukázal splnenie aj 2. províznej podmienky (4.2.2)
v počte kusov 34,917 kusov prihlášok, čo osvedčujú na základe vykonaného dokazovania aj závery
prvoinštančného súdu.



35. K tvrdeniu žalovaného, že súd nevykonal žiadne dokazovanie za účelom zistenia neexistencie
negatívnych stanovísk Úradu ako predpokladu pre splnenie 3. províznej podmienky, žalobca uviedol, že
toto podľa tzv. negatívnej dôkaznej teórie ani nikdy povinnosťou súdu či žalobcu nebolo, pričom práve
nepredloženie negatívnych stanovísk Úradu dokazuje, že došlo k splneniu aj 3. províznej podmienky
zmluvy (bod 4.2.3). V tejto súvislosti bolo práve povinnosťou žalovaného a v jeho procesnom záujme, aby
v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. preukázal, že takéto negatívne stanoviská Úradu existujú, čo však žalovaný
napriek 5 rokov trvajúcemu sporu nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno tohto svojho obranného
tvrdenia. Vo vzťahu k ostatnej žalovaného námietke o nevykonaní všetkých ním navrhovaných dôkazov,
žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/96, podľa ktorého z obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nevyplýva pre všeobecné súdy ústavná povinnosť vykonať všetky
dôkazy, ktoré označil účastník konania. V kontexte uvedeného pritom súd prvej inštancie na str. 23
napadnutého rozhodnutia presne rozviedol, prečo z pohľadu hospodárnosti a účelovosti konania nielen
žalovaným, ale ani žalobcom požadované ďalšie dokazovanie nevykonal, keď vzhľadom na zmluvne
dohodnuté provízne podmienky považoval dovtedy vykonané dokazovanie za dostatočné.

36. Podľa vyjadrenia žalobcu sa žalovaný snaží splnenie províznych podmienok u 13.088 prihlášok
poprieť tým, že ich bez akéhokoľvek dôkazu prehlásil za duplicitné s inými, už skôr doručenými
prihláškami do Union ZP, t. j. žalobcom aj tak nezavinenou skutočnosťou, titulom čoho ich označil za
neplatné. Poukázal na to, že žalobcovi sa v konaní podarilo dokázať, že Union ZP o údajnej duplicitnosti
prihlášok od počiatku zavádzala, keď u majoritnej skupiny takto vykázaných poistencov napriek podaniu
prihlášky do Union ZP k žiadnemu prepoisteniu nedošlo a títo poistenci ostali naďalej poistencami
pôvodných zdravotných poisťovní (dôkazy založené v rámci navrhovateľovho vyjadrenia z 14.11.2012
a z 25.02.2013), pričom žalovaný nepredložil súdu okrem vlastného vyhlásenia žiaden dôkaz, že by
čo i len jedna žalobcom zabezpečená prihláška bola duplicitná. Taktiež sa žalobcovi podarilo právne
vyvrátiť závery žalovaného, že duplicitná prihláška neobsahuje žiadne nové skutočnosti, prieči sa
zákonu a predstavuje nemožné plnenie, teda že je neplatná. Žalobca argumentoval, že neplatnosť
právnych úkonov je upravená v § 37 až 39 Občianskeho zákonníka, kde titul „neobsahuje žiadne nové
skutočnosti“ nie je zákonným titulom neplatnosti právnych úkonov. Potenciálna nadbytočnosť úkonu
ešte nerobí daný úkon neplatným, keďže aj opakovaná prihláška predstavuje slobodný, vážny, určitý a
zrozumiteľný úkon, pričom pokiaľ prihláška spĺňa náležitosti § 8 zákona č. 580/2004 Z. z., nemôže sa
tento zákonom upravený inštitút priečiť zákonu, a ani ho obchádzať. Prihláška nie je žiadnym úkonom
na plnenie ale podľa § 7 ods. 3, ako aj § 6 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. je výhradne formalizovaným
úkonom na určenie príslušnej zdravotnej poisťovne poistenca od 1.1 nasledujúceho kalendárneho roka.
Žalobca tiež uviedol, že následkom podania prihlášky poistencom nie je vznik poistného vzťahu, ale
ak nastala skutočnosť podľa § 6 ods. 9, je týmto recipročným následkom výhradne len povinnosť ZP
túto prihlášku potvrdiť, pričom počet potvrdených prihlášok je pre vznik poistného vzťahu irelevantný.
Podľa názoru žalobcu si žalovaný zamieňa počiatočnú nemožnosť plnenia podľa ust. § 37 ods. 2
Občianskeho zákonníka a následnú nemožnosť plnenia podľa ust. § 575 Občianskeho zákonníka, keďže
do potvrdenia prvej prihlášky je aj s poukazom na argumentáciu žalovaného vždy možné potvrdiť aj
v poradí ďalšiu prihlášku (nebráni tomu žiadna prekážka). Zároveň, ak je prihláška právnym úkonom
poistenca predstavujúcim návrh na uzavretie právneho vzťahu s poisťovňou, potom do potvrdenia prvej
prihlášky je podľa § 43a ods. 3 Občianskeho zákonníka (novácia) poistenec vždy oprávnený prihlášku
nanovo podať, ak tak podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. urobí do 30.09. daného kalendárneho
roka.

37. Žalobca ďalej upozornil na to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je s poukazom na Zmluvu
1 uzavretú podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka vzťahom mandátnym, na základe čoho podľa
§ 571 ods. 2 Obchodného zákonníka vzniká žalobcovi nárok na províziu aj vtedy, ak riadne vykoná
činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok, kde v priebehu
celého konania nebolo žalobcovi vytknuté, že by svoju činnosť riadne nevykonával. Všetky žalovaným
tvrdené a nepreukázané vady prihlášok nie sú dôsledkom porušenia akýchkoľvek povinností žalobcu,
ktorý nenesie zodpovednosť za to, či napríklad poistenec neporušil svoje povinnosti zo zákona - žalobca
zodpovedá len za svoju činnosť, ktorú pre žalovaného riadne a v rozsahu zmluvných províznych
podmienok vykonal. Preto ak sa chcel žalovaný pri (ne)vyplatení provízie nejako domáhať inštitútov
ako „vznik poistného vzťahu“ či „potvrdenie prihlášky“, mal si ich (ako jediné) do províznych podmienok
Zmluvy 1 zakomponovať a nie viazať vyplatenie provízie žalobcu na splnenie 3 odlišných províznych
podmienok, ktoré žalobca preukázateľne splnil. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že nárok žalobcu
a je nepreskúmateľný, keďže ten neoznačil prihlášky, za ktoré si províziu nárokuje, navrhovateľ



argumentoval, že obsahom každého preberacieho protokolu bol podrobne vedený zoznam žalobcom
zabezpečených prihlášok, vždy s uvedením mena, priezviska, rodného čísla poistenca a províznej
kategórie poistenca, čím sú jednoznačne označené prihlášky, za ktoré si žalobca nárokuje vyplatenie
provízie, kde tento zoznam poistencov prevzal aj žalovaný do svojich tabuľkových zoznamov, čo len
osvedčuje plnú informovanosť žalovaného o tom, ktoré prihlášky sú premetom žalobného nároku.
Žalobca zabezpečil pre žalovaného 35.445 prihlášok podľa Zmluvy 1 a žalobcom zabezpečený maklér
LYONESS 2.318 prihlášok podľa Zmluvy 2, na základe čoho prináleží žalobcovi súhrnný provízny nárok
v súčte 78.519.980,- Sk, z ktorého mu doposiaľ bolo formou preddavku uhradených len 40.804.330,- Sk,
z titulu čoho predstavovala omeškaná povinnosť žalovaného voči žalobcovi 37.715.650,- Sk, v prepočte
na Eur žalovanú čiastku 1.251.930,23 Eur. Žalovanému sa však v priebehu konania podarilo preukázať,
že 531 žalobcom zabezpečených prihlášok dodatočne nespĺňalo províznu podmienku podľa bodu 4.2.1
(dôkaz č. 8 z 09.07.2012 - preberacie protokoly vratiek), kde tomu zodpovedajúce záporné finančné
vyjadrenie predstavovalo pri Zmluve 1 sumu - 1.084.000,- Sk (vyjadrenie žalobcu z 13.11.2012 spolu
s odporcovým dôkazom č. 8 z 09.07.2012 - č. l. 388). Ďalej sa žalovanému podarilo preukázať, že
3.377 prihlášok je v preberacích protokoloch žalovaného zahrnutých viackrát, čoho záporné finančné
vyjadrenie predstavovalo pri Zmluve 1 -6.586.500,- Sk a pri Zmluve 2 -95.880,- Sk. Súčasne sa
žalovanému podarilo preukázať, že 182 prihlášok vykazovalo registrové vady (úmrtie, odhlásenie zo
systému zdravotného poistenia), kde tomu zodpovedajúce záporné finančné vyjadrenie predstavovalo
pri Zmluve 1 sumu -368.000,- Sk a pri Zmluve 2 -1.410,- Sk (vyjadrenie žalobcu zo dňa 13.11.2012 spolu
s žalovaného dôkazom č. 2a/2b z 09.07.2012 - č. l. 386). Vyčíslenie žalobcovho nároku na vyplatenie
provízie bolo preto uskutočnené súčtom provízneho nároku za jednotlivé presne identifikované prihlášky
uvedené v preberacích protokoloch žalovaného s následným odpočítaním žalovaným namietaných
prihlášok uvedených v jeho vyjadrení z 09.07.2012 (tituly „vrátená“, „vlastné interné prihlášky“ a
„registrové vady“), z ktorých však žalobca podaním z 13.11.2012 vylúčil prihlášky, ktoré žalovaný do
svojho vyjadrenia z 09.07.2012 nesprávne zahrnul (išlo o prípady, ktoré buď neboli obsahom žalovaných
preberacích protokolov alebo sa u nich žalovaným namietaná skutočnosť nevyskytovala). Prehľady
žalobcu z 13.11.2012 neboli žalovaným v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. následne rozporované. S poukazom
na uvedené predstavuje dokázaný nárok žalobcu sumu 981.871,47 Eur, ktorá je daná výhradne
vlastnými podkladmi žalovaného (žalovaného preberacie protokoly a tabuľkové registre z 09.07.2012 s
menným zoznamom konkrétnych prihlášok). V tejto súvislosti nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie
uviesť v napadnutom rozhodnutí menný zoznam všetkých 34.917 prihlášok, keďže ten vyplýval z obsahu
samotného súdneho spisu, ktorý bol obom stranám sporu známy, pričom strany sporu s ním v rámci
svojich vyjadrení priebežne operovali. Na základe všetkých uvedených skutočností mal žalobca za to,
že sa mu podarilo preukázať splnenie všetkých províznych podmienok dohodnutých medzi žalobcom
a žalovaným, z ktorého dôvodu žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil v tarifnej sume
2.923,14 Eur za 1 úkon právnej služby.

38. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1Cob/286/2014-669 zo dňa 23.04.2015 rozsudok Okresného
súdu Bratislava II č. k. 25Cb/211/2009-577 zo dňa 10.04.2014 v napadnutej vyhovujúcej časti a
súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 2.393,72 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že mal za
to, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne
právne závery, preto v celom rozsahu poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v
zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ktoré považoval za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2
O. s. p. Na zdôraznenie jeho správnosti uviedol, že v predmetnej veci bolo potrebné vyriešiť skutkovú
otázku sprostredkovania prihlášok na verejné zdravotné poistenie do Union ZP žalobcom (Zmluva
1 uzavretá medzi účastníkmi konania podľa ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka), psp. ním
zabezpečeným maklérom LYONESS Slovakia, s. r. o. (Zmluva 2 uzavretá medzi účastníkmi konania
podľa ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka a na základe nej uzavretá zmluva o sprostredkovaní zo
dňa 11.05.2006 medzi žalovaným a spoločnosťou LYONESS Slovakia, s. r. o.), ako aj právnu otázku,
či boli v prípade týchto sprostredkovaných prihlášok splnené podmienky na vznik nároku žalobcu na
províziu tak ako sú tieto podmienky stanovené v bode 4 Zmluvy 1 (takisto aj v prípade Zmluvy 2 v
spojení so zmluvou uzavretou medzi žalovaným a spoločnosťou LYONESS Slovakia, s. r. o.). Odvolací
súd mal za to, že záver súdu prvej inštancie o splnení uvedených podmienok u 31.693 kusov prihlášok
poistencov pri Zmluve 1 a 1 983 kusov prihlášok poistencov pri Zmluve 2, za ktoré žalobcovi podľa
rozpísaných vekových kategórií prislúcha odmena v celkovej výške 981.871,47 Eur, je správny. Rozsah



nároku žalobcu, v ktorom bola žalobcovi priznaná odmena vo výške 981.871,47 Eur, a ktorý tvoril
predmet odvolacieho konania, bol v priebehu konania vymedzený podaním zo dňa 13.11.2012 (č. l.
320 spisu a prílohy 2a, 2b, 2c), v ktorom na základe námietok žalovaného považoval žalobca svoj
nárok za oprávnený minimálne v sume 981.871,47 Eur s tým, že vo zvyšku nároku pripustil možnosť
nesplnenia províznej podmienky podľa bodu 4.2.1. zmluvy, opakovaný výskyt prihlášok v preberacích
protokoloch, ako aj registrové vady. V časti nároku nad 981.871,47 Eur bol návrh na začatie konania
v napadnutom rozsudku zamietnutý, pričom súd prvej inštancie v zhode so žalobcom vymedzeným
rozsahom nároku, pri ktorom pripustil námietky žalovaného, jasne v odôvodnení svojho rozsudku
uviedol, za koľko prihlášok v jednotlivých vekových kategóriách pri Zmluve 1 a Zmluve 2 žalobca nemá
nárok na províziu. Rovnako jasne súd uviedol aj to, za koľko prihlášok a v ktorých vekových kategóriách
pri Zmluve 1 a Zmluve 2 má žalobca nárok na províziu, ktorú mu súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom priznal v celkovej výške 981 871,47 Eur. Súd prvej inštancie zároveň zohľadnil žalovaným,
v jeho vyjadrení z 09.07.2012 (č. I. 291 spisu), namietnuté prihlášky (tituly „vrátená“, „interne duplicitné
prihlášky“ a „registrové vady“), ktoré boli z celkového počtu prihlášok prijatých zdravotnou poisťovňou
Union ZP, a to pri zmluve 1 - 35 448 kusov a pri zmluve 2 - 2 318 kusov, odpočítané (vylúčené) v
rozsahu, v akom bola ich vadnosť pripustená aj žalobcom v jeho podaní z 13.11.2012 na č. l. 320 - 325
vrátane príloh (žalobca v tomto podaní preukazoval, že žalovaný nesprávne žiadal vylúčiť časť prihlášok,
ktoré buď neboli obsahom žalovaných preberacích protokolov alebo sa ú nich žalovaným namietaná
skutočnosť nevyskytovala). Do takto vylúčených prihlášok boli pritom okrem iného zahrnuté aj vadné
prihlášky vrátené žalobcovi (dôkaz č. 8 - preberacie protokoly o vrátení vadných (chybných) prihlášok),
a prihlášky, ktoré v rámci systému zdravotného poistenia vykazovali registrové vady (úmrtia poistencov,
vyhlásenia za mŕtveho, odhlásenie zo systému zdravotného poistenia, atď. - dôkaz žalovaného č. 2a
druhá časť/2b), v dôsledku čoho námietky žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku
z dôvodu uznania vylúčenia len časti prihlášok vrátených uvedenými preberacími protokolmi o vrátení
vadných (chybných) prihlášok, ako aj jeho námietky o nezohľadnení, že niektoré tlačivá s registrovými
vadami (napr. prípady úmrtia, vyhlásenia za mŕtveho) trpeli vadou absolútnej neplatnosti právneho
úkonu, považoval odvolací súd za neopodstatnené.

39. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sú ustanovenia Zmluvy
1 (bod 4.2) upravujúce podmienky, za ktorých vzniká nárok na odmenu - províziu, dostatočne určité
a zrozumiteľné, pričom podľa obsahu ide o zmluvu mandátnu podľa § 566 a nasl. Obchodného
zákonníka. Na to, aby žalobcovi vznikol nárok na províziu, zmluva ustanovila (§ 571 ods. 2 Obchodného
zákonníka), že musia byť kumulatívne splnené tieto podmienky: 1/podanie riadne vyplnenej a podpísanej
prihlášky zdravotnej poisťovni, 2/ prijatie prihlášky zdravotnou poisťovňou a 3/ neoznámenie Úradu
zdravotnej poisťovni do 31. 10. daného kalendárneho roka prijatie prihlášky inou poisťovňou alebo
určenie poistného vzťahu s inou poisťovňou.

40. Provízne podmienky podľa bodu 4.2.1 a 4.2.2 zmluvy (podanie riadne vyplnenej a podpísanej
prihlášky zdravotnej poisťovni a ich prijatie zdravotnou poisťovňou) boli v konaní zo skutkového i
právneho hľadiska splnené, keď bolo preukázané, že žalovaný, resp. Salve Finance, a. s. (ako zmluvný
partner žalovaného) na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 01.05.2006 (body 2.1, 2.6 zmluvy) prijala
od žalobcu a ním zabezpečeného makléra LYONESS Slovakia, s. r. o. prihlášky na verejné zdravotné
poistenie preberacími protokolmi (prílohy k návrhu), na ktorých vyznačil celkový počet prihlášok prijatých
od žalobcu, resp. ním zabezpečeného makléra, a počet následne odovzdaných do Union ZP, ako aj
tým, že zdravotná poisťovňa tieto prijaté prihlášky podľa tabuľkového dôkazu, zaevidovala vo svojom
informačnom systéme a pridelila im identifikačné číslo.

41. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že prijatím prihlášok
zdravotnou poisťovňou je možné (a potrebné) na účely splnenia 2. províznej podmienky podľa bodu 4.2.2
zmluvy rozumieť už samotné odovzdanie žalobcom sprostredkovaných prihlášok na verejné zdravotné
poistenie do zdravotnej poisťovne Union ZP a ich následné prijatie zdravotnou poisťovňou zaevidovaním
do jej informačného systému s pridelením 8-miestneho identifikačné čísla, pretože, ako to vyplýva z
článku 2 Zmluvy 1, zmluvné strany prijatie prihlášky a jej potvrdenie zdravotnou poisťovňou nesplývali do
jedného pojmu „prijatie“, ale; tieto uvádzali samostatne ako jednotlivé fázy procesu naplnenia predmetu
zmluvy, z čoho je zrejmé, že aj pri vzniku nároku na províziu je potrebné medzi nimi rozlišovať tak,
že na splnenie 2. províznej podmienky podľa bodu 4.2.2 postačí samo prijatie prihlášky, a teda nie je
možné ho podmieniť aj potvrdením prihlášky zdravotnou poisťovňou, čo nie je ďalej uvedené v tejto
províznej podmienke. V tejto súvislosti sú preto právne irelevantné všetky námietky žalovaného, ktoré



by splnenie 2. províznej podmienky podmienili aj potvrdením prihlášky zdravotnou poisťovňou, resp.
vznikom poistného vzťahu.

42. Uvedené platí aj v prípade tzv. duplicitných prihlášok, ktoré nie je možné považovať za neplatné
právne úkony len preto, že boli vykonané opakovane, v dôsledku čoho ich právne účinky nemusia alebo
nemôžu nastať podľa príslušnej právnej úpravy verejného zdravotného poistenia, čo však nerobí tieto
úkony absolútne neplatnými podľa § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka, na čo by mal súd prihliadať z
úradnej povinnosti. Je možné tiež súhlasiť s názorom žalobcu, že ak sa chcel žalovaný pri (ne)vyplatení
provízie domáhať inštitútov ako „vznik poistného vzťahu“ či „potvrdenie prihlášky“, mal si ich (ako jediné)
do províznych podmienok zmluvy zakomponovať a nie viazať vyplatenie provízie žalobcu na splnenie
od vzniku poistného vzťahu a potvrdenia prihlášky odlišných províznych podmienok. Žalovaný pritom
nepovažoval provízne podmienky za nesúladné s predmetom zmluvy, keď tieto podľa jeho názoru
predstavovali predpoklady k tomu, aby mohla byť prihláška potvrdená zdravotnou poisťovňou, pričom,
ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaný taktiež nerátal s takou vysokou mierou možnosti
výskytu duplicitných prihlášok. V zmysle § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka boli v Zmluve 1 stanovené
provízne podmienky v jej bode 4.2, ktoré však nie je možné rozšíriť aj inými podmienkami, keďže by
sa nad rozsah stanovených zmluvných podmienok pri tejto mandátnej zmluve uplatňoval ostatný obsah
ustanovenia § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého vzniká mandatárovi nárok na odplatu,
keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok,
a teda nie obsah ust. § 644 Obchodného zákonníka, ktoré platí pri zmluve o sprostredkovaní.

43. Čo sa týka 3. províznej podmienky, táto sa považuje za splnenú, nakoľko žalovaný, ktorého
zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať jej nesplnenie, nepredložil v tomto smere relevantný dôkaz, a
to oznámenie Úradu do 31.10. daného kalendárneho roka o prijatí alebo potvrdení jednotlivých prihlášok
inou poisťovňou alebo určení poistného vzťahu s inou poisťovňou. Žalovaný síce predložil súdu dôkazy
na preukázanie svojho tvrdenia o neoprávnenosti žalobcom uplatneného nároku z dôvodu, že Úrad
poskytol informáciu zdravotnej poisťovni o prijatí, dátume a čase prijatia prihlášky alebo potvrdení
prihlášky v inej zdravotnej poisťovni pri zmene zdravotnej poisťovne do 31. októbra daného roka, avšak
išlo len o nepriame a neskôr vytvorené dôkazy - fotografie získané z webových sídiel jednotlivých
zdravotných poisťovní a z webového sídla Úradu, ktorými žalovaný preukazoval vznik poistného vzťahu
k 01.01.2007 v inej zdravotnej poisťovni ako v Union ZP. Tieto nepriame dôkazy však nie sú spôsobilé
nahradiť oznámenie Úradu k jednotlivým prihláškam, ktoré malo byť uskutočnené do 31.10. daného
roka vo vzťahu k zmluvnému partnerovi (zdravotnej poisťovni) podľa predmetnej províznej podmienky,
a ktoré ako jediné mohlo mať za následok nevzniknutie nároku žalobcu za odovzdané a zdravotnou
poisťovňou prijaté prihlášky. Zabezpečenie tohto dôkazu v konaní zaťažovalo žalovaného, ktorý zároveň
znáša následky nepreukázania nesplnenia 3. províznej podmienky (neunesenia dôkazného bremena)
spôsobom, aký si v zmluvných podmienkach dohodol s žalobcom. V tejto súvislosti preto nie je možné
súhlasiť s názorom žalovaného, že mu zo žiadneho záväzku nevyplývala povinnosť predkladať žalobcovi
stanoviská Úradom a ani žiadne informácie, ktoré boli priamo poskytnuté Úradom, a že žalobca
dobrovoľne súhlasil s tým, že informácie bude dostávať spracovaním údajov z Union ZP (nie napr. z
Úradu), pretože tieto skutočnosti z uvedenej províznej podmienky v Zmluve 1 nevyplývajú.

44. Ostatné skutočnosti, argumenty, ako aj dôkazy, ktoré boli žalovaným uvedené, označené
alebo navrhnuté, neboli podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť správnosť uvedených
skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, ktoré sú jedine rozhodujúce
pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, a preto v zmysle ust. § 120 ods. 1 veta druhá O.
s. p. nebol dôvod na ich vykonanie, vysporiadanie sa s nimi, resp. na ich zohľadnenie, či vyhodnotenie
tak, ako to žalovaný vo svojom odvolaní namietal.

45. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti
uplatneného nároku žalobcu vo výške 981.871,47 eur spolu s príslušnými úrokmi z tejto sumy, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej bolo návrhu žalobcu v tomto rozsahu nároku
vyhovené, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, pričom o trovách odvolacieho
konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a
úspešnému žalobcovi priznal náhradu jeho účelne vynaložených trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní, t. j. trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2.393,72 eur, ktorú náhradu súd uložil zaplatiť
k rukám právneho zástupcu žalobcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p.



46. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie podal dovolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť
dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/, O. s. p. a ako dovolací dôvod uvádzal, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241
ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p.). Súčasne s podaním dovolania žalovaný navrhol odložiť vykonateľnosť
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. lCob/286/2014-669 zo dňa 23. 04. 2015. Odňatie možnosti
konať pred súdom, videl žalovaný v tom, že odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.
Podľa názoru dovolateľa odôvodnenie rozsudku (nielen prvoinštančného, ale aj odvolacieho) musí
mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O,. s. p. ( § 211 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd vôbec
nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
nereagoval ani na podstatné odvolacie námietky žalovaného. Zjavnú arbitrárnosť postupu súdov, vrátane
nepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti rozsudku odvolacieho súdu, bez jeho odôvodnenia dovolateľ
vidí najmä v tom, že predmet konania nebol žalobcom od začiatku vymedzený určito. Žalobca neuviedol
v predložených „Preberacích protokoloch" a ani na inom mieste, za ktoré konkrétne odovzdané tlačivá
„prihlášok" si uplatňuje nárok na zaplatenie odmeny. Žalobca v priebehu sporu neurobil žiaden úkon
smerujúci k spresneniu a konkretizovaniu ním uplatneného žalovaného nároku za účelom, aby bolo
možné jednoznačne vymedziť predmet konania. Súd taktiež v priebehu konania neodstraňoval túto
vadu podania žalobcu a nezisťoval presné vymedzenie predmetu konania. V priebehu konania došlo
k procesnej vade konania zo strany už prvoinštančného súdu, ktorý nezohľadnil vadu žaloby, ktorá
bola podaná neurčito a nepreskúmateľne vo vzťahu k vymedzeniu konkrétneho predmetu konania.
Odvolací súd sa podľa názoru dovolateľa v rozsudku len arbitrárne bez skúmania veci jednostranne
stotožnil s číselným vyjadrením žalobcu, ktorý v priebehu konania, konkrétne vo svojom vyjadrení, ktoré
predložil prvoinštančnému súdu dňa 13.11.2012 (č. l. 320 spisu) uviedol po zohľadnení len časti dôkazov
predložených žalovaným, „že jeho nárok predstavuje minimálne 981.871,47 Eur“. Zároveň rovnaké číslo,
s dodatkom „minimálne“, žalobca uviedol aj vo svojom záverečnom vyjadrení zo dňa 07.04.2014 (č. l.
471 spisu), resp. vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Táto korekcia žalovaného nároku žalobcom, s ktorou
sa súdy bez ďalšieho preskúmania dôkazov stotožnili, sa podľa odôvodnenia rozsudku odvolacieho
súdu vykonala po žalobcovom „pripustení možnosti nesplnenia províznej podmienky podľa bodu 4.2.1“.
Nakoľko predmet konania bol vymedzený neurčito, bez možnosti jeho preskúmania súdom, bolo v
podstate objektívne nemožné, aby súdy preskúmali a stotožnili, či za konkrétne tlačivo „prihlášky“, ktoré
je uvedené v „Preberacích protokoloch“ uplatnil žalobca právo na zaplatenie odmeny (s odkazom na
argumentáciu, ktorá je uvedená v bode V. 1/ tejto časti), resp. súdy nemohli preskúmať ani správnosť
žalobcom „pripustenej možnosti nesplnenia províznej podmienky podľa bodu 4.2.1“ kontexte dôkazov
predložených žalovaným. Odvolací súd sa podľa názoru žalovaného bez akéhokoľvek odôvodnenia
nevyrovnal s odvolacou argumentáciou žalovaného, ktorý postup, ktorým žalobca dospel k výške
sumy 981 871,47 eur po zohľadnení len časti vyššie uvedených dôkazov, namietal; rovnako ako
ostala aj prvoinštančným súdom nepovšimnutá obranná argumentácia žalovaného, keď už v priebehu
prvoinštančného konania namietal tento nesprávny postup žalobcu, a to konkrétne vo vyjadrení
žalovaného zo dňa 25.01.2013. časť II., str. 5. (č. l. 434 spisu). Prvoinštančným súd však ponechal bez
akéhokoľvek povšimnutia, resp. bez rozhodnutia, návrhy žalovaného na vykonanie dôkazov: Výsluch
zástupcu Union ZP, a. s. (návrh žalovaného ako súčasť vyjadrenia žalovaného zo dňa 05.01.2012, str.
10 - č. l. 207 spisu). Ak však návrhu na zabezpečenie a vykonanie dôkazu súd nevyhovel, aj keď bolo
zrejmé, že tento návrh na zabezpečenie dôkazu nie je zo strany žalovaného návrhom neopodstatneným
a neodôvodneným, nemôže odvolací súd v rozsudku konštatovať, že nepredložením priameho dôkazu
„neuniesol“ žalovaný dôkazné bremeno, ak súčasne žalovaný skutkový stav preukázal nepriamymi
dôkazmi, o čom ani odvolací súd nemal pochybnosti. Rozsudok postihnutý takouto vadou nemôže byť
zákonný a správny a javí sa byť arbitrárnym. Výsluch svedka, pána Q.. A. Š.I., ktorý prvoinštančný súd
poňal do odôvodnenia rozsudku sa uskutočnil tak, že došlo k procesnému pochybeniu zo strany súdu
prvej inštancie, keď nezisťoval okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na vierohodnosť svedka (§126 ods. 2
O. s. p.) (ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 12.10.2010, č. l. 163 spisu), v dôsledku čoho
neboli dané procesné predpoklady, aby súd mohol vyhodnotiť tento dôkaz výsluchom svedka, resp.
prvoinštančný súd nevytvoril pre žalovaného už v priebehu dokazovania procesnú možnosť vyjadriť
sa k vykonanému dôkazu, výsluchu svedka, Q.. A. Š. aj z hľadiska dôveryhodnosti svedka, čím ho
vylúčil z realizácie jeho procesných práv. Z dôvodu existencie vyššie uvedených nedostatkov vyplýva,
že je potrebné len výlučne arbitrárne vnímať závery odvolacieho súdu, keď v rozsudku (súladne s
rozsudkom súdu prvej inštancie), ktorý bez akéhokoľvek odôvodnenia, nepresvedčivo, nepreskúmateľne



konštatoval, že prvá provízna podmienka (4.2.1) bola zo skutkového i právneho hľadiska splnená, keď
bolo preukázané, že žalovaný, resp. Salve Finance, a. s. prijal od žalobcu, resp. ním zabezpečeného
makléra, tlačivo „prihlášky“ preberacími protokolmi. Nesprávne právne vec posúdili z dôvodu, že
nezohľadnili, že prvá provízna podmienka uvedená v bode 4.2.1 Zmluvy o sprostredkovaní - Zmluva 1,
mala zabezpečiť, aby žalobcovi nevznikol nárok na odmenu, ak trpela podaná „prihláška“ akoukoľvek
vadou, vrátane absolútnej neplatnosti. Tieto vady nie sú zjavné len pri odovzdávacom/preberacom
konaní, a teda v „Preberacích protokoloch“ sa vyskytli aj tie tlačivá „prihlášok“, ktoré trpeli vadou
absolútnej neplatnosti. Záver súdu o tom, že preberacie protokoly preukazujú zo skutkového aj právneho
hľadiska splnenie prvej províznej podmienky neobstojí ani z tohto dôvodu. Každá podaná „prihláška“
musela byť riadne vyplnená a museli k nej byť pripojené všetky požadované prílohy. Každá podaná
„prihláška“ musela byť vlastnoručne podpísaná poistencom (v zmysle dohodnutej províznej podmienky,
4.2.1). Súd vec nesprávne právne posúdil aj z dôvodu, že nezohľadnil ustanovenie § 6 ods. 10 písm. b/,
bod 3 zák. č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom v relevantnom období, podľa ktorého je zdravotná poisťovňa
povinná odmietnuť prihlášku bezodkladne po získaní informácie o potvrdení prihlášky inou ZP alebo o
podaní prihlášky v inej ZP ako v prvej. Nezohľadnili, že aj v prípade, ak by žalobca a žalovaný uzavreli
mandátnu zmluvu, resp. inominátnu zmluvu, aj takomto prípade je viazaný vznik nároku na odmenu na
dostavenie sa očakávaného výsledku. Dohodnutým očakávaným výsledkom je sprostredkovanie prijatia
potvrdenia prihlášky zdravotnou poisťovňou (vznik poistného vzťahu) - Článok 1. Zmluvy, ktoré je možné
vždy len až po kumulatívnom splnení všetkých dohodnutých províznych podmienok uvedených v bode
4.2.1. v bode 4.2.2 a v bode 4.2.3. „Zmluvy o sprostredkovaní“, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným (Zmluva 1).

47. Žalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril tak, že s ním nesúhlasí. Uviedol, že žalovaným podané
dovolanie nie je prípustné a navrhol, aby ho dovolací súd zamietol. Žalovanému podľa názoru žalobcu
nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Právo strán sporu na riadne odôvodnenie rozhodnutia bolo
rešpektované a jeho rozhodnutie nadriadeným súdom riadne preskúmané. Poukázal tiež na skutočnosť,
že za odňatie možnosti konať pred súdom nie je možné považovať to, ako súd vyhodnotil vykonané
dôkazy.

48. Najvyšší súd SR uznesením 3Obdo/46/2015-898 zo dňa 30.03.2016, právoplatným dňa 16.05.2016
a vykonateľným dňa 19.05.2016, odmietol dovolanie žalovaného a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi trovy dovolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 2 393,33
Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci sa nejednalo o žiadny z prípadov
uvedených v ust. § 236 ods. 1 O.s.p., preto prípustnosť dovolania z ust. § 238 O.s.p. nebolo možné
vyvodiť. Ďalej uviedol, že proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak
rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených
v § 237 O. s. p. Dovolateľ videl odňatie možnosti konať pred súdom v tom, že rozhodnutie odvolacieho
súdu bolo arbitrárne a nepreskúmateľné, resp., že nebolo riadne odôvodnené. Vzhľadom na uvedenú
námietku žalovaného bolo potrebné zaujať právny záver o tom, či nedostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. alebo či má za následok (len)
procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Vada konania uvedená v § 237 písm. f/ O. s.
p. znamená vždy porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd ( napr. II. ÚS 261/06 ). To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne platil aj opak,
teda to, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje až intenzitu vady konania v
zmysle § 237 O.s.p. Dovolací súd dospel k záveru, že na vytýkanú vadu rozhodnutia odvolacieho súdu
- nedostatočné odôvodnenie, by mohol prihliadnuť len vtedy, ak by bolo dovolanie proti napadnutému
rozhodnutiu prípustné z iného dôvodu. Zároveň je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie i odvolací súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedli, ktoré účastníkmi navrhnuté dôkazy vykonali, k akým skutkovými
záverom došli, citovali právne predpisy, ktoré aplikovali na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodili svoje
právne závery. Prijatý záver o splnení podmienok pre vyhovenie návrhu zrozumiteľne a v potrebnom
rozsahu vysvetlili. Odvolací súd reagoval na všetky podstatné námietky odvolateľa, reagoval tiež na
podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania a dal jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie
konkrétneho právneho problému. Najvyšší súd SR ďalej poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. III. ÚS 199/09, č. III. ÚS 311/07, č. II. ÚS 251/04, č. III. ÚS 209/04, č. II. ÚS 200/09,
č. II. ÚS 193/06, ako aj č. III. ÚS 198/07. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného



práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať
to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného. Vzhľadom na to, že
v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených žalovaným (§ 237
písm. f/ O.s.p.), nevyšli najavo ani iné procesné vady konania vymenované v § 237 O.s.p. a prípustnosť
podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 238 O. s. p., Najvyšší súd SR odmietol dovolanie
žalovaného podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. V súvislosti s rozhodnutím o trovách dovolacieho
konania dovolací súd uviedol, že úspešný žalobca má podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 244 ods. 1 a
§ 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli v dovolacom konaní pozostávajú cez trov
právneho zastúpenia advokátom za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu) 2 385,33 eur
(§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a z náhrady výdavkov v paušálnej výške 8,39 eur (§ 16 ods.
3 tarify), spolu 2.393,33 eur.

49. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. I. ÚS 532/2016-87 zo dňa 09.11.2016 na základe
sťažnosti žalovaného rozhodol tak, že základné právo žalovaného - spoločnosti Festin, a. s., na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob 286/2014-669 z 23.04.2015
porušené boli, základné právo spoločnosti Festin, a. s., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 46/2015 z 30.03.2016 porušené boli, rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č. k. 1 Cob 286/2014-669 z 23.04.2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Obdo 46/2015 z 30.03.2016 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie,
a zároveň Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinné solidárne uhradiť
spoločnosti Festin, a. s., trovy právneho zastúpenia v sume 363,80 Eur (slovom tristošesťdesiattri eur
a osemdesiat centov) na účet advokátky JUDr. Silvie Prednej, Advokátska kancelária Silvia Predná, s.
r. o., Plynárenská 7/A, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia a sťažnosti
spoločnosti Festin, a. s., vo zvyšnej časti Ústavný súd SR nevyhovel.

50. Ústavný súd konštatoval ústavnú nesúladnosť záverov krajského súdu v spojení so závermi
okresného súdu vyjadrených v napadnutých rozsudkoch vzhľadom na absenciu ich presvedčivého
odôvodnenia. Uviedol, že okresný súd aj krajský súd dôvodili, že zmluvné dojednania sú v predmetnej
otázke určité a zrozumiteľné a z nich jednoznačne vyplýva, že nárok na províziu vzniká žalobcovi za
súčasného splnenia troch podmienok označených vo vzťahujúcich sa zmluvách, konkrétne vychádzali
z bodov 4.2 oboch zmlúv, v ktorých sa uvádza, že žalobcovi, resp. maklérovi vzniká nárok na odmenu
(províziu), ak sú súčasne splnené tri podmienky, ktoré považovali za preukázané, avšak jednoznačnosť
tohto záveru presvedčivo neodôvodnili. Krajský súd sa nevysporiadal s vymedzením predmetu záväzku
žalobcu i makléra v dotknutých zmluvách, ako ani s vymedzením záväzku sťažovateľky zaplatiť províziu,
keď podľa bodu 2.2 oboch zmlúv má sťažovateľka povinnosť zaplatiť žalobcovi, resp. maklérovi odmenu
vo výške a za podmienok uvedených v zmluve a províznych podmienkach tvoriacich jej prílohu. Ak
krajský súd pri vymedzení záväzku žalobcu a makléra a záväzku sťažovateľky na zaplatenie provízie
aj konštatoval dostatočnú určitosť vymedzenia zmluvných podmienok vzniku nároku na províziu, tieto
jeho závery absentujú vyčerpávajúce odôvodnenie, pričom bolo potrebné venovať osobitnú pozornosť
ustáleniu skutočného obsahu sporných pojmov ako „podanie prihlášky“, „prijatie prihlášky“, „potvrdenie
prihlášky“ a interpretovať ich vo význame, ako ho používajú príslušné všeobecne záväzné právne
predpisy týkajúce sa verejného zdravotného poistenia, ako aj subjekty verejného zdravotného poistenia.
Nedostatočným odôvodnením záverov, kedy a za splnenia akých podmienok vzniká žalobcovi nárok na
províziu, považoval ústavný súd automaticky neodôvodnenými aj závery o splnení týchto podmienok a
dôvodnosti nároku priznaného žalobcovi voči sťažovateľke, pričom Ústavný súd prisvedčil argumentácii
sťažovateľky, v ktorej zdôraznila logickú nekonzistentnosť úvah krajského súdu (predtým okresného
súdu), keď bez akéhokoľvek odôvodnenia, zrejme čiastočne akceptujúc sťažovateľkou preukázané
nedostatky prihlášok, žalobcovi nepriznal nárok na odmenu za sprostredkovanie niektorých prihlášok
aj napriek tomu, že všetky tieto prihlášky boli obsiahnuté v preberacích protokoloch, resp. boli podľa
žalobcu zaevidované aj v informačnom systéme poisťovne a sťažovateľka k nim nepredložila negatívne
stanovisko Úradu. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti vzal do úvahy, že sťažovateľka namietala
predovšetkým porušenie základného práva na súdnu ochranu (a spravodlivý proces), ktoré je v
demokratickej spoločnosti natoľko závažné, že pri jeho výkone neprichádza do úvahy (zo strany



súdov) ani jeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by
mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie. Rozsudok krajského súdu
trpí nedostatkami riadneho odôvodnenia takej intenzity, ktorá zakladá porušenie základného práva
sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jej práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1 tohto nálezu). Zároveň ústavný súd
SR konštatoval, že nedostatky odôvodnenia rozsudku krajského súdu v okolnostiach veci boli spôsobilé
založiť prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vzhľadom na to, že najvyšší súd
v napadnutom uznesení dospel k inému záveru, je nutné konštatovať aj porušenie základného práva
sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jej práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V súvislosti s namietaným porušením základného
práva sťažovateľky na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy ústavný súd uviedol, že
nezistil možnosť porušenia tohto práva sťažovateľky, a preto jej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (výrok 5
tohto nálezu). Ústavný súd rozhodol o porušení označených práv sťažovateľky napadnutým rozsudkom
krajského súdu, ako aj uznesením najvyššieho súdu, v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy tieto rozhodnutia
zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude tento viazaný právnym názorom
ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).

51. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde o náhrade trov
konania sťažovateľky tak, že vzhľadom na to, že právna zástupkyňa sťažovateľky si úhradu trov
právneho zastúpenia uplatnila iba v sume 363,80 €, ústavný súd, viazaný petitom sťažnosti, túto úhradu
sťažovateľke priznal len vo výške uplatneného nároku (bod 4 výroku nálezu). Na úhradu trov konania
zaviazal ústavný súd solidárne krajský súd a najvyšší súd na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§
31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
-CSP).

52. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy
Civilného sporového poriadku a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých
sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania
začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

53. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti a v súvisiacej časti náhrady trov konania
zrušiť a vec vrátiť v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

54. Preskúmaním spisového materiálu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 981.871,47 Eur spolu so
14,75 % ročným úrokom z omeškania od 10. 02. 2007 do zaplatenia, trovy konania v sume 18.873,82
Eur a trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu v sume 43.228,94 Eur.

55. Odvolací súd, viazaný právnym názorom Ústavného súdu SR vysloveným v náleze Ústavného súdu
SR č. I. ÚS 532/2016-87 zo dňa 09.11.2016, na základe podaného odvolania žalovaného konštatuje,
že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto nemohol vyvodiť správny právny
záver o splnení uvedených podmienok na vznik nároku žalobcu na províziu uplatňovanú žalobcom voči
žalovanému.

56. V súvislosti s predmetom Zmluvy 1 (rovnako sa to týka aj sprostredkovaného makléra, s ktorým mal
žalovaný uzavretú v podstate obsahovo totožnú zmluvu) súd prvej inštancie uviedol, že tento nespočíval
v povinnosti žalobcu (resp. makléra) zabezpečovať vznik právneho vzťahu medzi zdravotnou poisťovňou
Union a poistencom, ale iba v zariadení obchodnej záležitosti, ktorou bolo sprostredkovanie prijatia
a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou a s tým súvisiace konzultačno-informačné aktivity pri
vypĺňaní a preberaní prihlášok (Článok 2 ods. 2.1 Zmluvy 1), pričom súd prvej inštancie ustálil záver,
že úlohou a povinnosťou žalobcu bolo iba sprostredkovať prijatie a potvrdenie prihlášky poisťovňou a
nie zabezpečiť vznik poistného vzťahu medzi poisťovňou a potenciálnym poistencom. Na to nadväzujú
aj Provízne a platobné podmienky, po splnení ktorých vzniká žalobcovi nárok na odmenu. Bezchybná



prihláška musela byť v zmysle záveru súdu prvej inštancie jednak a/podaná zdravotnej poisťovni
(4.2.1), b/ tá ju prijme (4.2.2) a c/ Úrad jej neoznámi najneskôr do 31.10. daného kalendárneho roka
prijatie alebo potvrdenie prihlášky inou zdravotnou poisťovňou alebo určí, že príslušnou zdravotnou
poisťovňou sa má stať iná poisťovňa. Splnenie predmetných podmienok súd prvej inštancie považoval
za preukázané, pričom sa však pri konštatácii svojich záverov nezaoberal skutočnosťou, že v dotknutých
zmluvách podľa bodu 2.1 oboch zmlúv záväzok žalobcu aj makléra spočíva v zariadení obchodnej
záležitosti, ktorou je „sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou a s
tým súvisiace konzultačne-informačné aktivity pri vypĺňaní a preberaní prihlášok“, pričom sa súd
nevysporiadal s vymedzením predmetu záväzku žalobcu aj makléra a ani s vymedzením záväzku
žalovaného zaplatiť províziu, keď podľa bodu 2.2 oboch zmlúv má žalovaný povinnosť zaplatiť žalobcovi,
resp. maklérovi odmenu vo výške a za podmienok uvedených v zmluve a províznych podmienkach
tvoriacich jej prílohu „za vykonávanie činnosti podľa tejto zmluvy, t.j. za sprostredkovanie prijatia a
potvrdenia prihlášky zdravotnou poisťovňou“. Predmetom záväzku žalobcu i makléra je totiž nielen
sprostredkovanie prijatia prihlášok, ale aj ich potvrdenia a taktiež nárok na províziu je spojený so
splnením takto formulovaného záväzku. Ak súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil kedy a za
akých podmienok vzniká žalobcovi nárok na províziu, nedostatočne odôvodnené sú preto aj závery
o splnení daných podmienok a dôvodnosti nároku priznaného žalobcovi voči žalovanému. V danej
súvislosti, najmä na samotný charakter činností realizovaných stranami sporu, bolo potrebné ustáliť
predovšetkým obsah sporných pojmov ako „podanie prihlášky“, „prijatie prihlášky“, „potvrdenie prihlášky“
a interpretovať ich vo význame, ako ho používajú príslušné všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce
sa verejného zdravotného poistenia, ako aj subjekty verejného zdravotného poistenia.

57. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie rozsudku súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa
v odôvodnení svojho rozsudku musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie
písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2, 3 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť
vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí,
ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci,
ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým
preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti a v súvisiacej časti náhrady trov konania nespĺňa.

58. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (B. L. c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; J. E. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; S. c.
Grécko z 29. mája 1997; J. c. Francúzsko z 19. februára 1998).

59. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. US 115/03).

60. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v súvisiacej
časti náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 380 ods. 2 CSP zrušil a podľa
§ 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec
opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného, najmä v súvislosti s bodmi 55 a 56 tohto uznesenia,
pričom v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho
konania.



61. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).