Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/696/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209223276 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1209223276.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: A. J. P. PETRUS spol. s r. o., IČO: 31 342 663, so sídlom Drobného 22, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Petrom Arendackým, Železničiarska 13, Bratislava, proti žalovanej: G.. T. M., A.. XX.XX.XXXX, W. H. X, W., zast. advokátkou JUDr. Dagmar Forbákovou, Veternicová 25, Bratislava, o odporovateľnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. júna 2014, č.k. 6C 267/2009-356, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo veci samej p o t v r d z u j e. V časti o trovách konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa po pripustení jej zmeny žalobca proti žalovanej domáhal určenia, že zmluva uzatvorená medzi Stavebným bytovým družstvom Trenčianska Bratislava, IČO: 35 814 021 (ďalej len „družstvo“) a žalovanou, registrovaná na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra nehnuteľností hl. mesta SR Bratislavy pod č. Q.-XXXX/ XX, predmetom ktorej boli: rozostavaný byt č. XXX/X na X. poschodí rozostavaného bytového domu na F. J.. Č.. XX, súp. č. XXXXX, postavený na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX Y. XXXX/XXX; k rozostavanému bytu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 175926/2647529; spoluvlastnícky podiel vo výške 3/14 na rozostavanom nebytovom priestore č. X-A. garáž, nachádzajúci sa v bytovom dome na F. J.. Č.. XX, postavenom na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX Y. a k priestoru prislúchajúci podiel na spoločných častiach domu vo veľkosti 360700/2647529 zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. H. (ďalej len „byt s príslušenstvom“), je voči nemu právne neúčinná. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 664,79 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca odôvodnil žalobu tým, že v rozhodnom čase, za ktorý považoval deň 22.12.2006, kedy bolo na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej v roku 2006 medzi vyššie uvedeným družstvom - predávajúcim a žalovanou ako členkou tohto družstva - kupujúcou do katastra nehnuteľností (vkladom) zapísané jej vlastnícke právo k v bode 1 tohto rozhodnutia špecifikovanému bytu s príslušenstvom, mal voči družstvu vymáhateľnú pohľadávku vo výške 678.523,20 Sk (22.522,84 eur) s príslušenstvom (na preukázanie ktorej predložil príslušné rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II) a v dôsledku tejto kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky. V danej súvislosti poukázal na ust. § 42a ods. 1 a 4 Obč. zák.. Uviedol, že pokiaľ žalovaná ako členka družstva (dlžníka) v postavení jeho spoločníka nepreukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (žalobcu), žalobca považoval predmetnú kúpnu zmluvu za právny úkon voči nemu neúčinný. Tvrdil, že samotné postavenie žalovanej ako členky družstva vyvracia preukázanie nemožnosti poznať takýto úmysel dlžníka, pretože je povinnosťou člena, spadajúcou rozsahom do pojmu náležitej starostlivosti, zaujímať sa o veci družstva a mať vedomosť o hospodárení družstva, o jeho pohľadávkach a záväzkoch. Ukrátenie uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky videl v tom, že predmetný byt, ktorý bol napadnutou kúpnou zmluvou prevádzaný, bol vystavaný z členských vkladov žalovanej vložených do družstva, ktoré sa stali jeho majetkom, a tieto vklady boli žalovanej pri prevode bytu započítané do kúpnej ceny, na základe čoho žalovaná získala z družstva majetok v hodnote prevádzaného bytu, za ktorý zaplatila iba zlomok jeho ceny. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo 1912/2000 zo dňa 23.05.2001, podľa ktorého existencia a plnenie záväzku dlžníka voči tretej osobe sama o seba neznamená, že neexistoval úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. 3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. V prvom rade dôvodila tým, že ako členka družstva nemá postavenie spoločníka. Poukázala na ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý striktne rozlišuje pojem spoločník a člen družstva, nakoľko postavenie, práva a povinnosti spoločníka ako vlastníka podielu v rôznych typoch obchodných spoločností upravuje v Hlave I a postavenie, práva a povinnosti člena družstva, ktoré sú rozdielne a vzájomne nezameniteľné, v Hlave II. Z týchto dôvodov sa na ňu nevzťahuje ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák. Uviedla, že dňa 16.03.2004 uzatvorila s družstvom zmluvu o obstaraní bytu s príslušenstvom, pred uzatvorením ktorej sa stala členkou družstva. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2004 a byt jej mal byť odovzdaný dňa 31.05.2005. Celú cenu za byt zaplatila v roku 2004 nasledovne: v marci 2004 sumu 3.969.700 Sk <http://3.969.700.sk/>, v máji 2004 sumu 2.396.889 Sk <http://2.396.889.sk/> a dňa 27.09.2004 sumu 268.411 Sk <http://268.411.sk/>, spolu 6.635.000 Sk <http://6.635.000.sk/>. Zmluvu o prevode vlastníctva k bytu s príslušenstvom uzatvárala dňa 02.05.2006. Byt jej bol odovzdaný dňa 31.05.2005 a vklad uskutočnený dňa 22.12.2006. Najskôr uviedla, že dňa 19.04.2005 uzatvárala dodatok č. 1 k zmluve o obstaraní bytu (k podpisu ktorého boli členovia družstva donútení družstvom z dôvodu jeho podlžnosti a ktorým bola cena bytov prepočítaná a navýšená) a uhradila sumu, o ktorú bola cena bytu navýšená. V priebehu konania uviedla, že tento dodatok neuzatvárala, nemá ho k dispozícii a nevie o tom, že by niekto tento dodatok za ňu uzatváral, pretože nikto nemal také právo a G.. Y.. W. bol splnomocnený len k nadobudnutiu vlastníckeho práva k bytu, nie k uzatváraniu dodatku č. 1. Až do apríla 2005 (kedy sa uskutočnila tretia schôdza družstva) nemala vedomosť o tom, že družstvo má dlhy, nemala vedomosť o dlhoch družstva voči konkrétnym veriteľom, ani voči spoločnosti DANUBIA TELEKOM REAL, s.r.o. ani voči G.. Y.. T. O. - Compact Interier. O skutočnosti, že na nehnuteľnosti pod bytovým domom bolo vydané predbežné opatrenie sa dozvedela až z príslušného rozhodnutia správy katastra. S ostatnými členmi družstva sa o týchto veciach nerozprávala. Poukázala na to, že podľa stanov družstva mala ako radový člen len jeden hlas, preto nemohla ovplyvniť hospodárenie družstva a zároveň poukázala na čl. VIII bod 8.3 zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, z ktorého vyplýva, že za vlastníctvo a bezbremennosť prevádzaného predmetu prevodu ručil prevádzajúci. Konštatovala, že voči družstvu si v zmysle zmluvy o obstaraní bytu splnila všetky záväzky a uhradila cenu za byt, ktorú považovala za adekvátnu. V období, keď sa stala členom družstva a keď jej družstvo odovzdalo byt, jej neboli známe nároky žalobcu voči družstvu, ktoré boli žalované cestou súdu v marci až v auguste 2003 a ukončené rozhodnutiami v prospech žalobcu s nadobudnutím právoplatnosti až v rokoch 2008 a 2009. Poukázala na vyjadrenia svedkov, ktorí potvrdili, že ako členovia družstva neboli informovaní o účtovníctve družstva, o vykonávanom audite družstva za účelom zistenia pohľadávok a záväzkov družstva, pretože ku koncu roka 2005 vykazovalo družstvo zisky. V tejto súvislosti poukázala aj na znalecký posudok G.. X.. Zdôraznila, že družstvo od nej z titulu nedoplatku kúpnej ceny za byt nežiadalo žiadne finančné prostriedky. V prípade, ak by aj bol dodatok č. 1 k zmluve uzatvorený a družstvo by malo voči nej pohľadávku vo výške uvedenej v zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 02.05.2006, uviedla, že zo zmluvy o obstaraní bytu zo dňa 18.03.2004 má voči družstvu nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 2.939.305 Sk, ktorý nárok si voči družstvu nikdy neuplatnila a družstvo si nikdy voči nej neuplatnilo doplatok ceny bytu vyplývajúci z dodatku č. 1. Vzhľadom na uvedené a z dôvodu, že uzatvorením kúpnej zmluvy medzi ňou a družstvom nedošlo k zmenšeniu majetku družstva, nemohla vedieť, ani predpokladať dlhy družstva, kúpnu cenu za byt zaplatila podľa kúpnej zmluvy v plnej výške a z dôvodu nedostatku jej pasívnej legitimácie, keďže nie je a ani nebola členkou štatutárneho orgánu družstva, žiadala žalobu žalobcu zamietnuť. Žalobca s námietkou žalovanej, že ako členka družstva nemala a nemá postavenie spoločníka v zmysle ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák., nesúhlasil. Poukázal na to, že aj keď „člen družstva“ má z historického hľadiska svoje pojmové označenie, má spoločné podstatné znaky rovnako ako spoločníci obchodných spoločností a vo vzťahu k družstvu, k jeho vedeniu, majetku, či záväzkom, má také charakteristiky, aké sa objavujú aj u jednotlivých spoločníkov obchodných spoločností. S poukazom na ust. § 260 Obch. zák. mal za to, že postavenie družstva je obdobné s postavením obchodných spoločností. V súvislosti s výkladom pojmu „spoločník“ podľa ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák. uviedol, že zmyslom a cieľom ustanovení o odporovateľnosti právnych úkonov je ochrana veriteľa a jeho oprávneného záujmu na úhrade dlhov zo strany dlžníka proti právnym úkonom dlžníka, ktorými je uspokojenie pohľadávok veriteľov ohrozené a poukázal pritom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo 2192/2001 zo dňa 01.08.2000, z ktorého vyvodil záver, že postavenie spoločníka voči spoločnosti, v ktorej má majetkovú účasť sa ničím nelíši od postavenia člena družstva k tomuto družstvu. Predmetnú kúpnu zmluvu považuje za právny úkon voči nemu neúčinný aj z dôvodu, že žalovaná je ako členka družstva v zmysle uvedeného rozhodnutia blízkou osobou dlžníka. Poukázal tiež na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo 560/2001 zo dňa 25.03.2003, ktoré podporuje jeho názor, že v prípade družstva zostávajú zachované tie podstatné náležitosti typické pre spoločníkov obchodných spoločností, kvôli ktorým je potrebné považovať ich na účely odporovateľnosti právnych úkonov za osoby spriaznené s dlžníkom - právnickou osobou. Pokiaľ ide o úmysel dlžníka ukrátiť pohľadávku veriteľa, ktorý žalovaná popiera, mal za to, že tento je daný objektívnym stavom, ku ktorému hospodárenie družstva dospelo, a v dôsledku ktorého v súčasnosti družstvo nevlastní okrem pozemkov pod bytovým domom žiaden majetok a nijako sa nepokúša súdom priznané záväzky voči nemu uhradiť. Poukázal tiež na rozpor vo výpovediach žalovanej ohľadom uzatvorenia dodatku č. 1 k zmluve o obstaraní bytu a na obsah dodatku k obdobnej zmluve, uzatvorenej inou fyzickou osobou. Voči posudku G.. X. mal výhrady. Nesúhlasil s tým, že vychádzala len z niektorých predložených dôkazov, a tiež s tým, že posúdenie nebolo urobené k rozhodnému dátumu, za ktorý považoval deň vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností a ani k dátumu uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy. Ďalej poukázal na hospodárenie družstva, keď v roku 2003 z družstva vystúpila F.. Y. P., pri ktorej mene aj po vystúpení z družstva bola vedená v dokladoch a v účtovníctve družstva v súvahe suma 200.000 Sk, pričom takýchto osôb bolo v listinách družstva viac. Zastával názor, že každý člen družstva sa má zaujímať o družstvo a jeho hospodárenie, teda je vo vzťahu k družstvu povinný vynaložiť náležitú starostlivosť. Uviedol, že zo strany žalovanej takáto starostlivosť vynaložená nebola, nakoľko uzavrela s družstvom zmluvu o prevode nehnuteľností s vedomím, že družstvu je dlžná sumu 1.241.762 Sk, uzavretím ktorej ho ako veriteľa družstva poškodila. Zdôraznil, že časť kúpnej ceny nehnuteľnosti vo výške 1.241.762 Sk, ktorá v tom čase pokrývala výšku jeho pohľadávok, nebola žalovanou uhradená. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka G.. Y.. W., ktorý mal potvrdiť, že po podpise zmluvy neplatil titulom kúpnej ceny žiadne finančné prostriedky, čiže ani sumu 1.241.762 Sk. Okrem uvedeného poukázal aj na ďalšie rozhodnutia okresných a krajských súdov v obdobných sporoch. 4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že na základe zmluvy o sprostredkovaní a reklame zo dňa 06.08.2001 a dodatku k tejto zmluve sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal, že pre družstvo ako záujemcu zabezpečí reklamnú činnosť na jeho služby formou inzercie vo verejných informačných prostriedkoch na obdobie do 30.07.2002 a sprostredkovanie uzavretia zmlúv o obstaraní bytu s tretími osobami, ktorých predmetom je obstaranie výstavby bytov na F. ulici v Bratislave. Predloženými rozsudkami Okresného súdu Bratislava II, ktoré nadobudli právoplatnosť v rokoch 2007 až 2009, boli žalobcovi voči družstvu priznané pohľadávky v celkovej výške 22.522,84 eur. Okrem uvedených rozhodnutí bolo družstvo v postavení žalovaného zaviazané k zaplateniu ďalších súm voči iným žalobcom (rôznym právnickým a fyzickým osobám) aj ďalšími rozhodnutiami (platobnými rozkazmi a rozsudkami) Okresného súdu Bratislava II. Z prihlášky uchádzačov o člena družstva zistil, že žalovaná potvrdila svojim podpisom a uhradením sumy 14.895 Sk <http://14.895.sk/> na účet družstva skutočnosť, že bola oboznámená so stanovami družstva a predstavenstvo družstva vyslovilo súhlas s jej prijatím za člena družstva. Z výpisu z obchodného registra družstva mal preukázané, že žalovaná nie je a nikdy nebola štatutárnym orgánom, členom predstavenstva alebo konateľom družstva. Podľa stanov družstva (z februára 2001) je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom obstarávania výstavby bytov a nebytových priestorov spoločnou činnosťou a spoločnými prostriedkami s cieľom uspokojovania bytových potrieb svojich členov a vykonávania správy a údržby obytných domov a nebytových priestorov. Predmetom činnosti družstva je okrem iného zabezpečenie výstavby bytov a nebytových priestorov do vlastníctva alebo nájmu svojim členom. Podľa čl. 7a bod 7a.4 je člen družstva, ktorý uzavrel zmluvu o obstaraní bytu a nebytového priestoru, povinný zaplatiť ďalší vklad vo výške, v lehotách a za podmienok uvedených v zmluve o obstaraní bytu a nebytového priestoru. Podľa čl. 7a.7 má člen právo nadobudnúť vlastníctvo ku konkrétne určenému bytu a nebytovému priestoru, ak zaplatil ďalší členský vklad (cenu obstarania bytu) vo výške, v lehote a podľa podmienok uvedených v zmluve o obstaraní bytu a nebytového priestoru uzavretej medzi členom družstva a družstvom. Dňa 18.03.2004 uzatvorilo družstvo so žalovanou zmluvu o obstaraní bytu s príslušenstvom, podľa ktorej sa družstvo zaviazalo obstarať pre žalovanú ako členku družstva výstavbu bytu s príslušenstvom (t.j. bytu č. XXX/X - prečíslený na č. XXX/X - v polyfunkčnom bytovom dome na F. J. Č.. XX v Bratislave), spolu s nadobudnutím vlastníckeho práva k tomuto bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu, pozemku a garážového státia. Podľa zmluvy bralo družstvo na vedomie, že bude realizovať pre svojich členov výstavbu „Polyfunkčného bytového domu Bratislava - F.“ v Bratislave na F. ulici. Podľa čl. I. bod 6. zmluvy sa člen zaviazal byt prevziať a uhradiť družstvu cenu bytu s príslušenstvom (ďalší členský vklad). Podľa čl. II bod 1 zmluvy sa družstvo zaviazalo obstarať výstavbu bytu v lehote do 31.05.2004. V čl. IV. bod 2 písm. b) zmluvy sa žalovaná zaviazala byt s príslušenstvom prevziať a uhradiť družstvu cenu bytu a garážového státia (ďalší členský vklad). Podľa čl. V. uvedenej zmluvy bola cena bytu (v ktorej je zahrnutá aj cena spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku) a cena garážových státí určená dohodou zmluvných strán vo výške 5.340.125 Sk <http://5.340.125.sk/>. Podľa čl. IV bod 5. zmluvy je člen povinný pred podpisom zmluvy podpísať prihlášku za člena družstva. Podľa čl. VI zmluvy je cena za byt (ďalší členský vklad) splatná a) 3.981.000 Sk <http://3.981.000.sk/> do 10 dní od podpisu zmluvy na účet družstva alebo v hotovosti, b) 2.654.000 Sk <http://2.654.000.sk/> najneskôr do 15.04.2004. Dňa 02.05.2006 uzatvorilo družstvo a žalovaná zastúpená na základe plnomocenstva zo dňa 23.01.2006 G.. Y.. Q. W., I.. zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k už vyššie špecifikovanému bytu s príslušenstvom. V zmysle čl. VI. bod II tejto zmluvy predávajúci podpisom zmluvy potvrdil, že nadobúdateľ (žalovaná) mu pred uzatvorením tejto zmluvy uhradila cenu predmetu prevodu vo výške 6.631.789 Sk podľa ods. 1 tohto článku, čím zostatok pohľadávky predstavoval sumu 1.241.762 Sk <http://1.241.762.sk/>, ktorú sa zaviazal nadobúdateľ uhradiť v lehote 60 dní od uzavretia zmluvy. Článok VI bod I zmluvy deklaroval, že zmluvné strany uzatvorili dňa 16.03.2004 zmluvu o obstaraní bytu, ktorú zmenili dodatkom č. 1 zo dňa 19.04.2005, dňa 16.03.2004 uzatvorili zmluvu o obstaraní nebytového priestoru garážového státia, ktorú zmenili dodatkom č. 1 zo dňa 19.04.2005 a na základe tejto zmluvy si dohodli cenu predmetu prevodu podľa čl. III ods. 3.1 písm. a) zmluvy vo výške 6.886.503 Sk <http://6.886.503.sk/> a podľa čl. III ods. 3.1 písm. b) zmluvy vo výške 987.048 Sk <http://987.048.sk/ >. G.. Y.. Q. W. I.. potvrdil zaplatenie ceny bytu podľa zmluvy o obstaraní bytu a nebytového priestoru žalovanou vo výške 6.635.000 Sk <http://6.635.000.sk/>. Rozhodnutím č. Q.-XXXX/XX zo dňa 22.12.2006 Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu bol žalovanej povolený vklad vlastníckeho práva k už vyššie špecifikovanému rozostavanému bytu č. XXX/X, k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 3/14 na nehnuteľnosti - rozostavanom nebytovom priestore A. na X. nadzemnom podlaží rozostavaného bytu na F. J.. Č.. XX, postavenom na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX Y. XXXX/XXX vrátane 3/14 spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rozostavaného bytového domu o veľkosti 360700/2647529, ktorý k rozostavanému nebytovému priestoru prislúcha a vklad práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu spočívajúcemu v práve doživotného užívania bytu č. XXX/X a parkovacích státí č. 10, 11, 12 v Polyfunkčnom dome - F. XX v prospech G.. Y.. Q. W., I.. (na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 23.05.2005 uzatvorenej medzi žalovanou a G.. Y.. Q.I. W., I..). Nebol jej povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy, patriacim k predmetnému rozostavanému bytu. Voči zamietajúcej časti rozhodnutia žalovaná podala dňa 11.02.2007 odvolanie. Z predloženého LV č. XXXX zistil, že žalovaná bola zapísaná ako vlastníčka bytu č. XXX/X na F. J.. Č.. XX v Bratislave s vecným bremenom zriadeným v prospech G.. Y.. W. a ako vlastníčka spoluvlastníckeho podielu 3/14 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Z pokladničných dokladov a z výpisov z účtov mal preukázané, že žalovaná uhradila družstvu dňa 22.03.2004 sumu 14.825 Sk (ako úhradu základného členského vkladu, zápisného a prípravu zmluvy) a prostredníctvom splnomocnenca G.. Y.. Q. W., I.. dňa 26.03.2004 sumu 3.969.700 Sk <http://3.969.700.sk/>, dňa 20.05.2004 sumu 2.396.889 Sk <http://2.396.889.sk/> a napokon dňa 27.09.2004 uhradila družstvu z titulu doplatku za byt sumu 268.411 Sk. Podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí prác odovzdalo družstvo ako odovzdávajúci dňa 31.05.2005 žalovanej ako preberajúcej predmetný byt s príslušenstvom. Vo vzťahu k zisteniu existencie sporného dodatku č. 1 k zmluve o obstaraní bytu zistil, že družstvo takýmto dodatkom ani príslušnými zmluvami uzatvorenými so žalovanou nedisponuje. V prehľade nákladov družstva za obdobie od jeho vzniku až do 31.12.2005 je vedená žalovaná ako členka družstva, ktorá nedoplatila časť ceny bytu vo výške 1.241.762 Sk. Z listu súdneho exekútora U.. X. zo dňa 16.02.2008 vyplýva, že vykonaným dokazovaním v exekučnom konaní č. EX 5996/2007 menovaný súdny exekútor zistil, že družstvo okrem pozemkov: na parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 37 m2 (súčasť parkoviska) a na parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 213 m2 (nachádzajúcej sa pod existujúcou stavbou bytového domu) - zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, pre katastrálne územie H., okres Bratislava II, žiaden iný majetok nemá. Z odborného stanoviska k trhovej cene týchto pozemkov vypracovaného Bratislavskou bytovou kanceláriou dňa 13.04.2010 vyplýva, že pre účely prevodu na budúcich vlastníkov bytov sa hodnota týchto pozemkov pohybovala vo výške 80 až 100 eur/m2 a pri pozemku pod parkoviskom vo výške 150 eur/m2. Listom zo dňa 04.01.2010 družstvo potvrdilo súdnemu exekútorovi U.. X., že nemá žiaden majetok, ktorý by mohlo označiť na účely exekúcie, pretože nevyvíja žiadnu činnosť. Predmetom členských schôdzí družstva, vychádzajúc zo zápisníc z týchto schôdzí z 02.02.2005 a z mája 2004, boli informácie o výstavbe bytov, o odovzdávaní bytov, o predpokladaných termínoch dokončenia stavby a o riešení problémov v súvislosti s výstavbou bytov. Kontrolu nakladania s členskými vkladmi a kontrolu hospodárenia družstva zo dňa 20.09.2006, vykonanú na základe žiadosti člena družstva E. O., podľa protokolu vykonali členovia kontrolnej komisie v zložení p. W., p. O. a p. O. a kontrolovanými dokladmi boli príjmy družstva z členských vkladov členov družstva z titulu zmlúv o obstaraní bytu a ich dodatkov, ostatné príjmy, výdavky družstva v súvislosti s obstaraním bytov a ďalšie výdavky. Zo svedeckých výpovedí G.. Y.. Q. W., I.. a členov družstva E. O., F.. B. W., P.. Y. C., P.. Š. a H. Ž. zistil, že členovia družstva, a teda aj žalovaná, neboli riadne informovaní o komplexnom hospodárení družstva, jeho finančných transakciách a dlhoch, ani o jeho dlhu voči žalobcovi, ale len v súvislosti s výstavbou bytov. Zo svedeckých výpovedí členov družstva E. O. a F.. B. W. tiež zistil, že družstvo bolo v rokoch 2004 až 2006 solventné, disponovalo dostatkom finančných prostriedkov, čo potvrdila aj vykonaná kontrola z roku 2006. Rovnako zo svedeckých výpovedi a znaleckého posudku G.. T. X. č. 6/2010 zistil, že vo vedení účtovníctva družstva boli zistené viaceré nedostatky, nezrovnalosti a pochybenia. Zo záverov predmetného znaleckého posudku, v rámci ktorého mala znalkyňa zistiť, či malo družstvo dostatok finančných prostriedkov v čase vkladu zmlúv o prevode bytov, t.j. v roku 2005, zistil, že kontrola, ktorá bola vykonaná členmi družstva (v roku 2006) bola vykonaná v potrebnom rozsahu a v súlade so zákonom o účtovníctve, s tým, že boli zaúčtované všetky doklady, ktoré boli známe v čase, keď sa o nich účtovalo podľa predložených dokladov a okrem v posudku uvedených faktúr sa v účtovníctve nenachádzali žiadne záväzky voči žalobcovi a družstvo malo ku dňu 30.06.2005 stav finančných prostriedkov vo výške 150.405,44 eur (4.531.114,24 Sk). Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala znalkyňa z účtovných podkladov poskytnutých družstvom, ktorých zoznam je súčasťou znaleckého posudku. Návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne Y. P. a vyžiadanie si kompletného účtovníctva družstva súd prvej inštancie nepripustil, majúc za preukázané, že družstvo nedisponuje dokladmi týkajúcimi sa žalovanej, nedostatky vo vedení účtovníctva družstva boli už v konaní dostatočne preukázané, a výsledky dokazovania postačujú na rozhodnutie vo veci. 5. Na základe zisteného skutkového stavu a po právnom posúdení veci podľa ust. § 42a ods. 1, 4, § 42b ods. 1, 2, 4 Obč. zák. dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nakoľko nebolo preukázané kumulatívne splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok, ktoré sa vyžadujú pre úspešné odporovanie právnemu úkonu (t.j. existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, právny úkon dlžníka ukracujúci uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, za predpokladu jeho platnosti, zachovanie trojročnej prekluzívnej lehoty od vykonania odporovateľného úkonu, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto úmysle, ktoré sa prezumujú, čo však neplatí ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa). Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že pasívna legitimácia žalovanej v danom konaní vyplýva z ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák., pretože osoby pasívne legitimované podľa tohto ustanovenia sú v danom ustanovení taxatívne vymedzené ako a) člen štatutárneho orgánu, b) prokurista, c) likvidátor a d) spoločník, čo znamená, že odporovať možno právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka (žalobca) ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom (družstvom) a členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, nie však členom družstva. Keďže žalovaná nikdy nebola členom štatutárneho orgánu (členom predstavenstva družstva) a ani inou osobou taxatívne vymedzenou v uvedenom ustanovení, čo vyplýva z výpisu Obchodného registra družstva, konštatoval, že nie je pasívne legitimovaná v predmetnom spore v zmysle tohto ustanovenia. Ustálil, že nie je možné zamieňať člena družstva s členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom a tiež postavenie člena družstva s postavením spoločníka obchodnej spoločnosti, nakoľko členovia družstva neručia za záväzky družstva. V súvislosti s námietkou žalobcu, podľa ktorej žalovaná vstupom do družstva uhradila členský vklad a ďalšie platby realizovala za účelom úhrad ďalších členských vkladov, ktoré sa zaplatením stali majetkom družstva, poukázal na to, že družstvo bolo založené za účelom výstavby bytového domu, predaja bytov a jeho členmi sa stali budúci vlastníci bytov, ktorých povinnosťou bolo platby za byt uhrádzať podľa uzatvorenej zmluvy jednotlivými splátkami odvíjajúcimi sa od jednotlivých etáp výstavby bytového domu a žalovaná bola jasne uzrozumená so skutočnosťou, že členkou družstva sa stáva len z dôvodu, že kúpa a nadobudnutie bytu sú podmienené úhradou ceny bytu splátkami a úhradou vstupného vkladu, ktoré platby sú v zmluve označené v zátvorkách ako „členský vklad“ a „ďalší členský vklad“. V súvislosti so spornosťou pojmu členský vklad poukázal aj na stanovy družstva a ich doplnok, ktoré jednoznačne definujú ďalší členský vklad ako „cenu obstarania bytu“. Potom vychádzajúc z výkladového pravidla podľa ust. § 35 ods. 2 Obč. zák. a prihliadajúc aj na všetky listinné dôkazy založené do spisu (najmä na zmluvu o obstaraní bytu) konštatoval, že vôľou oboch zmluvných strán bolo obstarať pre žalovanú výstavbu bytu, za ktorý žalovaná po uzatvorení zmluvy o obstaraní bytu zaplatila kúpnu cenu v tejto zmluve dohodnutú, predstavujúcu protihodnotou za výstavbu a prevod bytu do jej vlastníctva a z toho dôvodu dospel k záveru, že z dokazovania nevyplynulo, že by kúpna cena predstavovala ďalší členský vklad v zmysle § 223 a násl. Obch. zák., na zaplatenie ktorého by sa žalovaná ako členka družstva zaviazala a ktorý by bol zakotvený v stanovách družstva. Zároveň mal za to, že oba právne úkony, t.j. zmluvu o obstaraní výstavby bytu a zmluvu o prevode vlastníctva rozostavaného bytu je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti, pretože na seba nadväzujú. Pokiaľ ide o podmienku existencie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa (žalobcu) voči dlžníkovi (družstvu) a podmienku včasného odporovania právnemu úkonu v priebehu plynutia trojročnej prekluzívnej lehoty, tieto považoval za splnené. Konštatoval, že nebola preukázaná skutočnosť, že uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanému bytu nadväzujúcej na zmluvu o obstaraní bytu, došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, nakoľko tieto právne úkony boli odplatné, čo znamená, že na jednej strane sa majetok družstva síce zmenšil o byt, ale na druhej strane družstvo získalo od žalovanej protihodnotu vo forme finančného ekvivalentu ceny bytu (t.j. sumu 6.631.789 Sk, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi a vyplýva z obsahu zmluvy o prevode vlastníckeho práva), ktorú s poukazom na informácie dostupné na verejnej počítačovej sieti, považoval za porovnateľnú s trhovou cenou obdobného bytu v danej lokalite. V súvislosti so sporným dodatkom č. 1 k zmluve o obstaraní bytu žalovanej uviedol, že jeho existencia v konaní nebola preukázaná (družstvo a žalovaná ho nepredložili dôvodiac, že ním nedisponujú) a pokiaľ ide o nedoplatok ceny bytu vo výške 1.241.762 Sk, ktorý je údajne predmetom tohto dodatku, mal za to, že žalovaná preukázateľne uhradila kúpnu cenu bytu vo výške vyplývajúcej zo zmluvy o obstaraní bytu (6.631.789 Sk) a družstvo, ktoré viedlo v prehľade nákladov družstva dlh žalovanej z titulu nedoplatku ceny bytu vo výške 1.241.762 Sk, ak by aj malo takúto pohľadávku voči žalovanej, má možnosť vymáhať ju od žalovanej súdnou cestou (doposiaľ však od nej žiaden nedoplatok nevymáhalo). Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa treba posudzovať ku dňu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti, t.j. ku dňu, kedy nastali vecnoprávne účinky predmetnej zmluvy. Uviedol, že tento okamih je rozhodný pre začiatok plynutia prekluzívnej lehoty, avšak nie pre posúdenie existencie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, pretože ak by dlžník takýto úmysel mal v čase, kedy nastali vecnoprávne účinky zmluvy, mal by ho už aj v čase uzatvorenia (podpisu) zmluvy, preto tento okamih nemôže byť rozhodný pre dané posúdenie (rozhodný je okamih uzatvorenia zmlúv). Pokiaľ ide o splnenie podmienky vedomosti žalovanej o úmysle dlžníka (družstva) ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa (žalobcu), konštatoval, že žalovaná úspešne vyvrátila domnienku vedomosti o takomto úmysle dlžníka, a to listinnými dôkazmi, výsledkami vykonaného auditu, znaleckým posudkom G.. T. X. a svedeckými výpoveďami, ktorými bolo jednoznačne preukázané, že v rozhodnom čase (t.j. v čase uzatvorenia zmlúv) bolo družstvo solventné, malo dostatok disponibilných peňažných prostriedkov, vo vedení účtovníctva družstva boli zistené viaceré nedostatky a nezrovnalosti a členovia družstva (t.j. aj žalovaná) nemali vedomosť o celkovom hospodárení družstva, jeho dlhoch a záväzkoch (ani záväzku voči žalobcovi). Preto dospel k záveru, že pri spôsobe, akým družstvo viedlo účtovníctvo, ktorý bol nedôsledný, nesvedomitý (keď nie všetky záväzky boli vedené v účtovníctve), a v rozpore s právnymi predpismi v oblasti daní a účtovníctva, nemala žalovaná možnosť dozvedieť sa o dlhoch družstva a to ani pri vynaložení všetkej starostlivosti. Vychádzajúc z uvedených dôvodov žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej a pre kumulatívne nesplnenie podmienok podľa ust. § 42a Obč. zák. v celom rozsahu zamietol. 6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá bola v spore v plnom rozsahu úspešná, priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 12 úkonov právnej služby vo výške 664,79 eur, a to za úkony prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 09.06.2011, dňa 10.10.2011 pri sadzbe za jeden úkon právnej služby vo výške 57 eur, za účasť na pojednávaní dňa 09.01.2012, 28.06.2012, 24.09.2012 - nemeritórne pojednávanie 1/4 sadzby vo výške 14,67 eur, písomné podanie zo dňa 22.11.2012 pri sadzbe za jeden úkon právnej služby vo výške 29,34 eur, písomné podanie zo dňa 03.03.2014, účasť na pojednávaní dňa 06.03.2014, účasť na pojednávaní dňa 20.05.2014 a 24.06.2014 pri sadzbe za jeden úkon právnej služby vo výške 61,87 eur s tým, že základná sadzba za jeden úkon bola priznaná podľa § 11 ods. 1 písm. c) ako základná sadzba tarifnej odmeny predstavujúca jednu trinástinu výpočtového základu za jeden úkon, režijné paušály vo výške: 3 x 7,41 eur za úkony právnej služby v roku 2011, 4 x 7,63 eur za úkony právnej služby v roku 2012, 5 x 8,04 eur za úkony právnej služby v roku 2014. Za odvolanie proti prerušeniu konania zo dňa 22.11.2012, ktoré je odvolaním voči procesnému rozhodnutiu s poukazom na ust. § 14 ods. 2 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., jej priznal náhradu trov právneho zastúpenia iba vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny. Za písomné podanie protistrane vo veci samej zo dňa 04.04.2014 (zaslanie judikátov) právnemu zástupcovi žalovanej odmenu nepriznal. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie spolu s prílohami č. 1 až 12 (na ktoré v odvolaní odkázal) a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tvrdil, že súd prvej inštancie pochybil pri zisťovaní skutkového stavu, hodnotení dôkazov, a tiež pri výklade a aplikácii právnych predpisov, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie odporuje zákonným ustanoveniam, ustálenej judikatúre a záverom právnej teórie. V odvolaní opätovne uviedol argumenty, ktoré už skôr predniesol v konaní pred súdom prvej inštancie. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že člena družstva nemožno stotožňovať so spoločníkom podľa ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák., a nemožnosti aplikácie predmetného ustanovenia. Mal za to, že člen družstva aj napriek tomu, že má osobitné pojmové označenie, má podstatné znaky spoločné so spoločníkmi obchodných spoločností a postavenie družstva považoval za obdobné postaveniu obchodných spoločností. Vychádzajúc z v odvolaní citovanej judikatúry NS Českej republiky zastával názor, že pod spoločníkom v zmysle ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák. je potrebné rozumieť aj člena družstva ako osobu s majetkovou účasťou v právnickej osobe, a aplikovať ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák., nakoľko zmyslom a cieľom ustanovení o odporovateľnosti právnych úkonov je ochrana veriteľov a ich oprávnených záujmov na úhrade dlhov zo strany dlžníka, proti právnym úkonom dlžníka, ktorými je uspokojenie pohľadávok veriteľa ohrozené. Súčasne poukázal aj na právny názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 102/99, podľa ktorého „...by aj súdna prax pri interpretácii citovaného ustanovenia § 42a Obč. zák. mala slúžiť v prospech tých, ktorým je toto ustanovenie určené, t.j. na ochranu veriteľov...“ a na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 53/2011-698 zo dňa 29.06.2012, v ktorom bol vyslovený záver, že ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák. treba aplikovať aj na člena družstva. Nesúhlasil tiež s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná. Uviedol, že ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák. sa nedotýka pasívnej vecnej legitimácie, ale definuje len právne úkony, ktorým možno odporovať a pasívna legitimácia je upravená iba v ust. § 42b ods. 2 a 3 Obč. zák. Pasívna vecná legitimácia žalovanej v danom konaní je podľa jeho názoru daná tým, že uzatvorila s družstvom ako dlžníkom žalobcu zmluvu o prevode rozostavaného bytu, na základe ktorej získala prospech vo forme vlastníctva rozostavaného bytu a nebytového priestoru v obytnom dome na F. J. Č.. XX. Pokiaľ ide o pojem prospech používaný v ustanovení § 42b ods. 2 Obč. zák., poukázal na to, že ho nemožno vykladať ako priamy finančný zisk, preto u žalovanej, ktorá vložila do družstva finančné prostriedky za účelom nadobudnutia vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, videl prospech v tom, že sa stala vlastníčkou nehnuteľností bez ohľadu na skutočnosť, akú sumu na ich získanie vynaložila, čo nepochybne vyplynulo z jeho formulácie „Odporkyňa sa stala vlastníčkou rozostavaného bytu a nebytového priestoru a tým jej vznikol prospech, aj keby tieto nehnuteľnosti preplatila niekoľkonásobne.“ Na podporu uvedených tvrdení poukázal na rozhodnutie NS Českej republiky (sp. zn. 21Cdo 2791/99). Nesúhlasil tiež so zistením súdu prvej inštancie, že žalovaná uhradila družstvu za prevádzané nehnuteľností celú cenu, predstavujúcu podľa informácií dostupných na verejnej počítačovej sieti hodnotu porovnateľnú s cenou obdobného bytu v danej lokalite, pretože nebolo zrejmé, ktorú verejnú počítačovú sieť a stránku súd prvej inštancie použil na zistenie takýchto informácií. Takýto postup považoval za svojvoľný, pretože zo strany súdu prvej inštancie tak došlo k hodnoteniu dôkazov, ktoré neboli v konaní vykonané. Opätovne, ako už v konaní pred súdom prvej inštancie, poukázal na rozpor v tvrdeniach žalovanej, týkajúcich sa uzatvorenia dodatku č. 1 k zmluve o obstaraní bytu, keďže na pojednávaní dňa 17.01.2011 uzatvorenie dodatku potvrdila a neskôr ho poprela. Argumentoval, že žalovaná tento dodatok uzatvorila, sumu, k zaplateniu ktorej sa ním zaviazala, družstvu nikdy neuhradila, preto v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam (ktorá uvedenú sumu presne definovala) mala voči družstvu dlh vo výške tejto sumy. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého skutočnosť, že dodatok č. 1 k zmluve o obstaraní bytu nebol uzatvorený, potvrdil i svedok G.. Y.H.. W., nakoľko tento svedok na pojednávaní dňa 24.06.2014 uviedol len to, že sa presne nepamätá, či uzatváral aj nejaký dodatok k zmluve. Namietal tiež posúdenie právnych vzťahov medzi družstvom a žalovanou, uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorého súd prvej inštancie ustálil, že právnemu vzťahu družstva a žalovanej zodpovedá rámec zmluvy o obstaraní bytu, v zmysle ktorej žalovaná uhrádzala družstvu cenu bytu a nie ďalšie členské vklady do imania družstva. Zastával názor, že správne treba vykladať ich právny vzťah tak, že žalovaná vkladala do družstva ďalšie členské vklady až do takej výšky, aby nadobudla nárok na vyrovnací podiel v hodnote bytu, ktorý by získala pri vystúpení z družstva do vlastníctva. Poukázal na to, že výška vyrovnacieho podielu sa zisťuje podľa výšky čistého obchodného imania, teda so zohľadnením záväzkov družstva a keďže tieto neboli v čase prevodu bytov vysporiadané (a v budúcnosti ani nemohli byť vysporiadané bez navýšenia členských vkladov členov), družstvo a jeho členovia (v rámci nich aj žalovaná) pristúpili k prevodu rozostavaného bytu, ktorý zmluvou o obstaraní bytu ani nebol dohodnutý a ku ktorému v zmysle uvedenej zmluvy ani družstvo nebolo povinné, v dôsledku čoho sa družstvo ukracujúcim právnym úkonom zbavilo všetkého majetku, čím došlo k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávky. Za deň rozhodujúci pre posúdenie existencie úmyslu družstva ako dlžníka ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a vedomosti žalovanej o tomto úmysle považoval, popierajúc právny názor súdu prvej inštancie vyslovený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, deň, kedy odporovaný právny úkon nadobudol vecnoprávne účinky, ktorým je v danom prípade deň povolenia vkladu vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností a nie deň uzatvorenia zmlúv (o obstaraní bytu s príslušenstvom a o prevode týchto nehnuteľností). Uvedený okamih považoval za rozhodujúci aj vo vzťahu k posudzovaniu solventnosti družstva, preto namietal aj procesný postup (vykonávanie dokazovania), v rámci ktorého súd prvej inštancie zisťoval solventnosť družstva ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv so žalovanou (od vzniku družstva do roku 2005) a zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania účtovníctvom družstva za (podľa neho rozhodné) obdobie rokov 2006 a 2007, čím znemožnil riadne zistenie skutkového stavu. Znalecký posudok G.. X. č. 6/2010, podľa jeho názoru, posudzuje iba finančné prostriedky družstva ku dňu 30.06.2005 (nie za rozhodné obdobie - rok 2006) a neposudzuje aj dlhy družstva, preto z neho nevyplýva, že ku dňu uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanému bytu a nebytovému priestoru bolo družstvo solventné a malo dostatok majetku na uspokojenie všetkých svojich veriteľov. Namietal, že z tohto posudku nevyplýva, na základe akých podkladov znalkyňa skúmala priebeh a výsledky kontroly kontrolnej komisie a vychádzajúc z posudku mal za to, že znalkyňa skúmala účtovníctvo družstva bez toho, aby mala k dispozícii všetky doklady. Preto hodnotenie účtovníctva družstva znalkyňou nepovažoval za riadne vykonané. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná nevedela a nemohla vedieť o úmysle družstva ukrátiť ho ako svojho veriteľa, pretože z jej výpovede na pojednávaní dňa 17.01.2011 vyplýva, že o dlhoch družstva sa spolu s ostatnými členmi družstva dozvedela na tretej schôdzi členov družstva v apríli 2005 a svedkyňa Y. C. vo svojej výpovedi dňa 19.10.2010 v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 58C 224/2009 výslovne uviedla, že v apríli 2006 im G.. O. doručil listy, v ktorých ich oboznámil s jeho pohľadávkou voči družstvu. Taktiež namietal, že predmetom kontroly nakladania s členskými vkladmi družstva a hospodárenia družstva vykonanej v roku 2006 nebolo hospodárenie družstva v rozhodnom období, t.j. v roku 2006. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná vynaložila náležitú starostlivosť za účelom zistenia ukracujúceho úmyslu družstva, s týmto nesúhlasil z dôvodu, že žalovaná podľa jeho názoru v rozhodnom období (za ktoré považoval obdobie vzniku vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode rozostavaného bytu a nebytového priestoru) nevyvinula dostatočnú aktivitu, aby zistila úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, pretože sa žiadnym spôsobom podrobne nezaujímala, z akého dôvodu a v prospech koho bolo proti družstvu vedené exekučné konanie, nijako nereagovala na skutočnosť, že družstvo má dlhodobo neuhradené záväzky ešte z roku 2003 a 2004 a neurobila žiadne kroky pre zistenie dôvodov, pre ktoré bola na LV týkajúceho sa predmetných pozemkov, zapísaná na základe predbežného opatrenia ťarcha v dôsledku dlhov družstva voči G.. O.. Keďže podľa jeho názoru boli kumulatívne splnené všetky podmienky odporovateľnosti právnemu úkonu, mal za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď jeho žalobu zamietol. 8. Žalovaná odvolanie nepodala a vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu ho navrhla zamietnuť a uplatnila si trovy odvolacieho konania. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považovala vo výrokovej časti, ako aj v časti odôvodnenia za správny. Pridržala sa písomných a ústnych vyjadrení prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie. V závere vyjadrenia uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, uvedeným v odvolaní, podľa ktorého je možné aplikovať na dané konanie legislatívu Českej republiky a s ňou súvisiace rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré tvoria prílohu odvolania č. 2, 3, 5, 6, 8, 10 a 11, pretože právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku Českej republiky v platnom znení v rozhodnom čase je odlišná od znenia Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky a odlišne definuje blízku osobu. Preto aj odvolávanie sa žalobcu na ustanovenia týkajúce sa príbuzných a osôb v obdobnom postavení, nepovažovala za správne, nakoľko tieto ustanovenia nie je možné aplikovať na vzťah medzi družstvom a členom družstva. Pokiaľ ide o okruh osôb uvedených v ust. § 42a ods. 4 Obč. zák. mala za to, že tento okruh nemožno extenzívne rozširovať, preto v danom prípade nie je daná jej pasívna legitimácia. 9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril. 10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby vo veci samej nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako vecne správny potvrdil a vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, ako nepreskúmateľný zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalobcu spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd odvolanie žalobcu, napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a rozhodol podľa aktuálnej úpravy Civilného sporového poriadku. 13. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej tak, že žalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, ktorého výsledky aj náležite v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 odôvodnil. V rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa náležite vysporiadal so všetkými relevantnými tvrdeniami a argumentmi strán sporu i so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne vyhodnotil, ktoré stranami tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo vzťahu k výroku, ktorým bolo rozhodnuté o merite veci, bol vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o kumulatívnom nenaplnení jednotlivých hmotnoprávnych podmienok úspešného odporovania právnemu úkonu a o nedôvodnosti žaloby. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a tiež spravodlivé. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie týkajúcim sa merita veci a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu. 15. Odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie relevantné (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 238/2008 z 30.11.2009). Odvolacími námietkami žalobcu, ním uplatnenými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa už stotožňujúc sa s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie nepovažoval za potrebné sa opätovne zaoberať. Žalobca sa v postavení veriteľa domáhal proti žalovanej odporovacou žalobou vyhlásenia právnej neúčinnosti zmluvy, uzatvorenej medzi družstvom (ako dlžníkom žalobcu) a žalovanou dňa 02.05.2006, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k rozostavanému bytu s príslušenstvom, z dôvodu, že takýto právny úkon ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky voči družstvu. Na to, aby bol žalobca v konaní o odporovacej žalobe úspešný, musia byť splnené základné predpoklady odporovateľnosti (t.j. existencia platného právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa a ktorý bol urobený v posledných troch rokoch; vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa; ukrátenie veriteľa ako objektívna stránka odporovateľnosti; úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ako subjektívna stránka odporovateľnosti; vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa). Preskúmaním odvolania žalobcu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že žalobca nesúhlasil s právnym posúdením, hodnotením dôkazov, a záverom súdu prvej inštancie o kumulatívnom nesplnení jednotlivých hmotnoprávnych podmienok úspešného odporovania právnemu úkonu, teda že nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej podľa ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák., že nebolo preukázané ukrátenie veriteľa (žalobcu), a že žalovaná preukázala svoju nevedomosť o úmysle družstva ukrátiť svojho veriteľa (žalobcu). V tejto súvislosti a s prihliadnutím na odvolacie námietky žalobcu považuje odvolací súd za potrebné v prvom rade vyriešiť spornú otázku, a to, či možno na daný prípad aplikovať ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák., podľa ktorého možno odporovať tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej treba žalovanú ako členku družstva považovať v zmysle cit. ustanovenia za spoločníka a to ani s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 44/01, sp. zn. 3Cdo 102/1999, z ktorého takýto výklad absolútne nevyplýva. S prihliadnutím na odlišné systematické začlenenie právnej úpravy obchodných spoločností a družstva v Obchodnom zákonníku (jednotlivé obchodné spoločností sú začlenené v prvej hlave druhej časti Obchodného zákonníka a družstvo samostatne v druhej hlave druhej časti Obchodného zákonníka) je neprípustné prehliadať rozdielnosť základných charakteristík týchto právnických osôb a zamieňať pojem spoločník (obchodných spoločností) s pojmom člen družstva, pretože majú odlišné práva a povinnosti, postavenie a odlišný je aj ich vnútorný vzťah s príslušnou právnickou osobou (obchodnou spoločnosťou alebo družstvom), pretože sú buď spoločníkmi tej ktorej obchodnej spoločnosti alebo členmi družstva a ich zodpovednosť a ručenie za záväzky tejto právnickej osoby sú úplne odlišné v závislosti od toho, či sú spoločníkmi obchodnej spoločnosti alebo členom družstva, pričom člen družstva ako jediný vôbec neručí za záväzky svojho družstva. Uvedené ustanovenie § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák. vymenúva okruh osôb taxatívne, jednoznačne, nepochybne a nezameniteľne, preto ho nemožno svojvoľným výkladom rozširovať a označenie jednotlivých osôb účelovo navzájom zamieňať. Nesprávny je tiež výklad žalobcu týkajúci sa ust. § 42a ods. 4 Obč. zák., podľa ktorého toto ustanovenie neupravuje okruh pasívne vecne legitimovaných osôb v konaní o odporovateľnosti právnych úkonov, pretože novelou Občianskeho zákonníka (zákonom č. 211/1997 Z.z.) sa rozšíril nielen okruh právnych úkonov, ktorým možno odporovať, ale tiež okruh pasívne legitimovaných osôb, ku ktorým za splnenia zákonných predpokladov patria aj právnické osoby, čo vyplýva zo samotnej právnej teórie týkajúcej sa tejto problematiky. Ustanovenie § 42b ods. 2 Obč. zák., podľa znenia ktorého sa právo odporovať právnemu úkonu uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, upravuje pasívnu legitimáciu všeobecne. Súd prvej inštancie potom správne ustálil, že žalovanú ako členku družstva nemožno považovať za spoločníka a zároveň postupoval správne, keď po vykonaní lustrácie družstva v Obchodnom registri a po zistení, že žalovaná nebola členom štatutárneho orgánu družstva ustálil, že ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák. nemožno na daný prípad aplikovať. Ak potom dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v zmysle tohto ustanovenia, je jeho záver správny. 16. Odvolací súd konštatuje, že na daný prípad sa vzťahuje ust. § 42a ods. 2 prvá časť tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno odporovať právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, ktoré predstavuje vo vzťahu k špeciálnym ust. § 42a ods. 2 - jeho druhá časť, 3, 4 a 5 Obč. zák. všeobecné ustanovenie, ktoré sa aplikuje v prípade, ak sa na súdený prípad nevzťahuje uvedené špeciálne ustanovenie, keď druhá strana právneho úkonu nie je osobou blízkou alebo osobou z okruhu osôb podľa ust. § 42a ods. 3, 4 Obč. zák., čo je aj prípad posudzovanej veci. Odvolací súd uvádza, že v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 42a ods. 1 a 2 - jeho prvá časť (t.j. časť končiaca čiarkou pred slovným spojením „a právnemu úkonu“) Obč. zák., potom žalobca ako veriteľ domáhajúci sa ochrany uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že jeho pohľadávka je vymáhateľná (čo v danom prípade splnil a tiež bola zachovaná trojročná prekluzívna lehota, ako správne konštatoval súd prvej inštancie) a tiež o tom, že dlžníkove právne úkony skracujú jej uspokojenie. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že ukrátenie veriteľa (alebo objektívne kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka), ako základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti, treba chápať ako skutočné ukrátenie veriteľa (v danom prípade žalobcu), ktorým je mu odňatá možnosť reálne uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku z majetku dlžníka, teda nestačí, že v dôsledku odporovaného právneho úkonu sa zmenší majetok dlžníka, ale je potrebné, aby takéto zmenšenie majetku malo súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky, prípadne jej časti z majetku dlžníka, hoci nebyť tohto úkonu, by mohol svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, ak však dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom vlastní taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. K ukráteniu uspokojenia veriteľa nemôže dôjsť ani v prípade, ak dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, lebo za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty dostal ich obvyklú cenu (bola mu poskytnutá primeraná/ rovnocenná náhrada) - Rc 30/2009. Preto aj keď má dlžník dlhy, v dôsledku ekvivalentného právneho úkonu nedôjde k zmenšeniu jeho majetku a na uspokojenie pohľadávky veriteľa môže slúžiť majetok dlžníka v zmenenej štruktúre jeho aktív v rovnakej hodnote (cene), ako keby k tomuto právnemu úkonu nedošlo. Vychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dokazovanie sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca v konaní nepreukázal, že uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanému bytu s príslušenstvom dňa 02.05.2006 nadväzujúcej na zmluvu o obstaraní bytu zo dňa 18.03.2004, došlo ku kvalifikovanému objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, v dôsledku ktorého nebolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu v celom rozsahu, prípadne v časti, čím došlo k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávky. Odvolací súd konštatuje, že žalobca pokiaľ chcel byť v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný, mal nielen všeobecne tvrdiť, že došlo k ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky (ktorej existenciu a výšku síce v konaní pred súdom prvej inštancie nesporne preukázal), ale toto ukrátenie a jemu zodpovedajúce kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka aj konkretizovať a preukázať, t.j. preukázať, že nebyť zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanému bytu s príslušenstvom zo dňa 02.05.2006 (uzatvorenej medzi družstvom a žalovanou) bolo by možné jeho pohľadávku uspokojiť v celom prípadne určitom rozsahu z majetku dlžníka a zároveň preukázať rozsah v akom ju v dôsledku odporovaného právneho úkonu nebolo možné uspokojiť. Žalobca v konaní namietal len skutočnosť, že žalovaná neuhradila celú kúpnu cenu bytu s príslušenstvom, konkrétne sumu vyplývajúcu z dodatku č. 1 k zmluve o obstaraní bytu zo dňa 18.03.2004, ktorého existencia v konaní nesporne preukázaná nebola ako správne konštatoval súd prvej inštancie, vo výške 1.241.762 Sk, ktorá je vedená v zozname pohľadávok družstva ako dlh žalovanej, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal a v konaní ani nenavrhol vykonať dokazovanie za účelom zistenia, že výška kúpnej ceny bytu s príslušenstvom dohodnutá medzi družstvom a žalovanou v zmluve o obstaraní bytu zo dňa 18.03.2004 ako odplata za byt s príslušenstvom a teda aj žalovanou uhradená suma, viedla ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku družstva a súčasnému ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu (v určitom konkrétnom rozsahu), ani neuviedol a nepreukázal rozsah ukrátenia uspokojenia jeho pohľadávky (t.j. či bolo uspokojenie jeho pohľadávky ukrátené v celom rozsahu alebo len v určitej časti). Žalobca v konaní nepreukázal ani to, že obdobné byty s príslušenstvom sa v rozhodnom období v danej lokalite predávali za iné, prípadne vyššie ceny a tiež nepreukázal, že by kúpna cena týchto nehnuteľností bola podstatne nižšia ako je cena obvyklá, porovnateľná, teda ekvivalentná, preukázaním čoho by bolo možné hovoriť o kvalifikovanom zmenšení majetku družstva a o nadobudnutí prospechu žalovanou. Pokiaľ ide o výklad pojmu prospech, ktorý pojem je použitý v ust. § 42b ods. 2 Obč. zák., ktoré definuje osobu pasívne legitimovanú v konaní o odporovacej žalobe, ako osobu, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, treba ho chápať ako akúkoľvek majetkovú výhodu bez ohľadu na to, či bola dosiahnutá na základe odplatného alebo bezodplatného právneho úkonu. Majetkový prospech získa tretia osoba najmä vtedy, keď ide o bezodplatný prevod majetku alebo prevod za výrazne nižšiu cenu, než je jeho skutočná hodnota, preto sa predpokladá, že na základe ekvivalentného právneho úkonu nemožno získať majetkový prospech. Nie je preto správny výklad tohto pojmu uvedený žalobcom v odvolaní. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť tiež, že pokiaľ by aj družstvo malo voči žalovanej určitú pohľadávku z predaja bytu, má možnosť si ju uplatniť v základnom súdnom konaní. V danom prípade však žalobca relevantným spôsobom nepreukázal existenciu takejto pohľadávky, a ani to, že výška tejto údajnej pohľadávky mala vplyv na ukrátenie uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky a spôsobila kvalifikované zmenšenie majetku družstva. Podstatná pre zistenie ukrátenia žalobcu je výška kúpnej ceny dohodnutá medzi dlžníkom a žalovanou v preskúmavanom právnom úkone. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, týkajúcou sa posúdenia právneho vzťahu družstva a žalovanej odvolací súd odkazuje na právny názor súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a zdôrazňuje, že oba právne úkony, t.j. zmluvu o obstaraní výstavby bytu a zmluvu o prevode vlastníctva tohto bytu je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti, nakoľko na seba nadväzujú. 17. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, na základe ktorej za deň rozhodujúci pre posúdenie existencie úmyslu družstva ako dlžníka ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a vedomosti žalovanej o tomto úmysle, považuje deň, kedy odporovaný právny úkon nadobudol vecnoprávne účinky, t.j. deň povolenia vkladu vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, túto považuje odvolací súd za nedôvodnú a stotožňujúc sa v tejto otázke s právnym názorom súdu prvej inštancie pre doplnenie uvádza, že rozhodujúcim obdobím pre posúdenie existencie takéhoto úmyslu dlžníka a vedomosti žalovanej o takom úmysle je deň uzatvorenia zmluvy o obstaraní bytu s príslušenstvom, t.j. deň 18.03.2004, pretože už pri uzatvorení tejto zmluvy sa sformoval úmysel družstva a žalovanej, ktorý ich viedol k uzatvoreniu tejto zmluvy, na ktorú vychádzajúc z jej znenia obsahovo nadväzovala zmluva o prevode vlastníctva týchto nehnuteľností zo dňa 02.05.2006. Úmysel a záväzok družstva obstarať pre žalovanú výstavbu bytu s príslušenstvom a následne previesť vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam na žalovanú, vyplýval už zo zmluvy o obstaraní bytu zo dňa 18.03.2004 a na základe zmluvy o prevode týchto nehnuteľností zo dňa 02.05.2006 sa záväzok previesť ich vlastníctvo na žalovanú len realizoval, čiže úmysel družstva týkajúci sa prevodu týchto nehnuteľností existoval už v roku 2004 a v roku 2006 sa len realizoval, preto rozhodným obdobím pre posudzovanie tvrdeného úmyslu družstva ukrátiť veriteľa je obdobie roku 2004 a nie obdobie, kedy zmluva zo dňa 02.05.2006 nadobudla vecnoprávne účinky. Nakoľko na daný prípad sa vzťahuje ust. § 42a ods. 2 prvá časť tohto ustanovenia Obč. zák. (ako je už vyššie vysvetlené, a nie odsek 4 písm. a), prípadne odseky - 2 - jeho druhá časť, odsek 3 a 5 tohto ustanovenia), vzhľadom na znenie tohto ustanovenia a jeho ustálený odborný výklad právnej teórie odvolací súd pre odstránenie spornosti vo výklade tohto ustanovenia uvádza, že veriteľ musí nielen tvrdiť, ale aj dokázať úmysel dlžníka (družstva) ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany právneho úkonu (žalovanej) o tomto úmysle. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné tiež uviesť, že vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa sa predpokladá (prezumuje) len v prípadoch, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi podľa ust. § 42a ods. 2 druhá časť tohto ustanovenia začínajúca slovným spojením „a právnemu úkonu...“ Obč. zák. alebo osoby z okruhu osôb podľa ust. § 42a ods. 3, 4 Obč. zák., a len tieto osoby, ak sa chcú v postavení žalovaného ubrániť odporovacej žalobe musia preukázať, že nevedeli a ani nemohli vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa ani napriek tomu, že vyvinuli náležitú starostlivosť. Pokiaľ ide o odvolací argument žalobcu, že žalovaná ako členka družstva je jeho blízkou osobou, takýto výklad považuje odvolací súd za neprípustný z dôvodu, že pri blízkej osobe je v ust. § 42a Obč. zák. v zátvorke výslovne uvedený odkaz na ust. § 116 a § 117 Obč. zák., ktoré definujú len blízku osobu fyzickej osoby (nie právnickej osoby, akou je družstvo) ako príbuzného v priamom rade, súrodenca a manžela s tým, že iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, pričom stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka. Odvolací súd vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ktoré bolo vykonané zákonným spôsobom a v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci, potom konštatuje, že žalobca nepreukázal existenciu úmyslu družstva ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu v rozhodnom čase, t.j. v deň podpisu zmluvy o obstaraní bytu so žalovanou dňa 18.03.2004, ani vedomosť žalovanej o prípadnej existencii takéhoto úmyslu družstva (tieto len nesprávne prezumoval). V súvislosti so skúmaním úmyslu družstva ukrátiť žalobcu je potrebné uviesť, že už zo samotných stanov družstva (predmetu jeho činnosti) nepochybne vyplýva, že družstvo bolo zriadené za účelom zabezpečenia výstavby bytov a nebytových priestorov do vlastníctva alebo nájmu svojich členov, preto aj vzhľadom na výsledky hospodárenia družstva v roku 2005 (vyplývajúce z výpovedí svedkov, vykonanej kontroly hospodárenia družstva v roku 2006 kontrolnou komisiou družstva a na ňu nadväzujúceho znaleckého posudku G.. X. č. 6/2010) bolo nesporne zistené, že družstvo bolo v uvedenom čase solventné a disponovalo dostatkom finančných prostriedkov (ku dňu 30.06.2005 bol stav finančných prostriedkov družstva vo výške 150.405,44 eur - 4.531.114,24 Sk). Odvolaciu námietku žalobcu smerujúcu proti znaleckému posudku G.. X. č. 6/2010 podľa ktorej znalkyňa posudzovala iba finančné prostriedky družstva ku dňu 30.06.2005 (nie za rozhodné obdobie - rok 2006) a neposudzovala aj dlhy družstva, a že z posudku nevyplýva, na základe akých podkladov znalkyňa skúmala priebeh a výsledky kontroly kontrolnej komisie, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, pretože v uvedenom posudku, ktorý je obsahom spisu, je jasne uvedené z akých podkladov znalkyňa vychádzala (okrem iného aj z knihy záväzkov družstva za obdobie rokov 2002-2005), z akých faktúr, a teda je zrejmé, že okrem finančných prostriedkov posudzovala aj záväzky družstva. Aj z výpovedi členov družstva E. O. a F.. B. W. vyplynulo, že družstvo bolo v rokoch 2004 až 2006, t.j. aj v rozhodnom čase solventné. Taktiež zo svedeckých výpovedí G.. Y.. Q. W., I.. a členov družstva E. O., F.. B. W., P.. Y. C., P.. Š.S. a H. Ž. súd prvej inštancie vyvodil správny záver, že členovia družstva, a teda aj žalovaná, neboli riadne informovaní o komplexnom hospodárení družstva, jeho finančných transakciách a dlhoch, ani o dlhu voči žalobcovi, ale len v súvislosti s výstavbou bytov. Odvolací súd potom vychádzajúc z obsahu spisu konštatuje, že v roku 2004 žalovaná nemala vedomosť o žiadnych dlhoch družstva, o týchto sa dozvedela až v roku 2005 a to tiež len na všeobecnej úrovni bez toho, aby jej bola oznámená presná výška dlhov a presný zoznam veriteľov družstva (ten bol členom družstva predložený až v roku 2006, ako vyplýva zo zoznamu nákladov družstva od jeho vzniku až do 31.12.2005 zo dňa 08.11.2006). Pokiaľ ide o námietku žalobcu vyslovenú v odvolaní, v ktorej namieta, že súd prvej inštancie nepripustil jeho návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne Y. P. a vyžiadanie si kompletného účtovníctva družstva za účelom zistenia hospodárenia družstva v roku 2006, ktorý je podľa neho rozhodným obdobím pre posúdenie úmyslu družstva ukrátiť žalobcu a vedomosti žalovanej o tomto úmysle, túto vyhodnotil odvolací súd taktiež ako nedôvodnú a to z toho dôvodu, že rozhodným obdobím nie je rok 2006, ale ako je už vyššie uvedené, obdobie, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o obstaraní bytu medzi družstvom a žalovanou dňa 18.03.2004, z ktorej zmluva o prevode vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam zo dňa 02.05.2006 vychádza a na ktorú len nadväzuje a zisťovanie hospodárenia družstva v roku 2006 je pre posúdenie danej veci nepodstatné. V súvislosti s poukazom žalobcu na rozhodnutia súdov Českej republiky odvolací súd uvádza, že nie je právnymi názormi vyslovenými v súdnych rozhodnutiach iného štátu viazaný, a preto nie je ani povinný z nich vychádzať a ani ich v súdenom prípade aplikovať. Keďže, ako vyplýva z uvedeného, je nepochybné, že v danom prípade neboli kumulatívne splnené základné predpoklady odporovateľnosti právnemu úkonu, teda nebolo preukázané ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu preskúmavaným právnym úkonom, tomu zodpovedajúce kvalifikované zmenšenie majetku družstva a majetkový prospech žalovanej, ani úmysel družstva ukrátiť veriteľa a vedomosť žalovanej o tomto úmysle, je na mieste konštatovanie vecnej správnosti výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá. 18. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o veci samej podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 19. Nakoľko žalobca podaným odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, preskúmal odvolací súd i závislý výrok o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 664,79 eur a tomuto výroku zodpovedajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný. V prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že ak súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia, a žalovanej, ktorá bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal náhradu trov konania, posúdil vec po právnej stránke správne. Ako však dospel k priznanej výške trov právneho zastúpenia 664,79 eur nedokázal odvolací súd preskúmať. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúceho sa priznaných trov konania za jednotlivé úkony právnej pomoci dospel odvolací súd matematickým výpočtom (57 x 3 + 3 x 7,41 + 3 x 14,67 + 3 x 7,63 + 29,34 + 7,63 + 4 x 61,87 + 5 x 8,04) k sume odlišnej (584,78 eur). Súd prvej inštancie tiež nezdôvodnil, prečo bol právnemu zástupcovi žalovanej priznaný za rok 2014 aj piaty režijný paušál vo výške 8,04 eur, keď jej bola za tento rok priznaná odmena len za štyri úkony právnej služby (za úkon - zasielanie judikátov dňa 04.04.2014 jej odmena priznaná nebola). 20. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania nepreskúmateľné (nezrozumiteľný a nepreskúmateľný výpočet výšky priznaných trov konania, neodôvodnene priznaný režijný paušál za rok 2014), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil, a vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci opätovne rozhodnúť, a to najskôr o nároku na náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie (podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.) a po právoplatnosti tohto rozhodnutia aj o výške náhrady trov samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.), a v ktorom bude prehľadným spôsobom uvedené za ktoré úkony právnej pomoci sa priznáva odmena (v akej výške), režijné paušály (v akej výške) s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia a uvedením presného matematického výpočtu výšky priznaných trov, ktorý bude prehľadný, zrozumiteľný a preskúmateľný. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1C.s.p. a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).