Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Michalovce 7C/1/2025 7725200288 14. 01. 2026 JUDr. Milan Mitterpák ECLI:SK:OSMI:2026:7725200288.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Michalovce sudca JUDr. Milan Mitterpák v spore žalobcu: A. B., C. D., nar. XX. X. XXXX, bytom C. E. F. 245, 072 03 Rakovec nad Ondavou, pr. zast. Advokátska kancelária JUDr. JCLic. G. B., H., s. r. o., so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 52 858 774 proti žalovanej 1. I. J., nar. XX. X. XXXX, bytom A. K. XXXX/X, XXX XX B. a 2. JRD Rakovec, družstvo so sídlom Rakovec nad Ondavou 389, 072 03 Rakovec nad Ondavou, IČO: 52 518 167, pr. zast. SLAMKA & PARTNERS s. r. o., Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000 o určenie neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľností takto rozhodol: I. Žaloba sa
zamieta.
II. Žalovaným v 1. rade a 2. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Michalovce dňa 27. 1. 2025 domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 7. 9. 2022, ktorou žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. C. E. F., obec C. E. F., F. B., ktorú sú zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra „E“, parcelné č. 2308/7 o výmere 7689 m2, druh pozemku – orná pôda, parcelné č. 2358/4 o výmere 10144 m2, druh pozemku – orná pôda, parcelné č. 2536/23 o výmere 500 m2, druh pozemku – trvalý trávny porast, parcelné č. 2536/24 o výmere 4032 m2, druh pozemku – trvalý trávny porast, parcelné č. 2542/6 o výmere 7884 m2, druh pozemku – orná pôda o veľkosti 1/8 a 1/8, spolu 1 k celku, prevedených na žalovaného v 2. rade s povolením vkladu pod číslom konania V – 3453/2022 a to kúpna zmluva V – 3453/22 z. d. zo dňa 7. 9. 2022, č. z. – 209/22. Žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel vo vzťahu ku skôr uvedeným parcelám o veľkosti 1 k celku bez toho, že by žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi týchto nehnuteľností ponúkol jeho spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach na odkúpenie v súlade s § 140 OZ. Nakoľko žalovaný v 1. rade neprevzal v odbernej lehote list od žalobcu, ktorým sa žalobca dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy a žalovaný v 2. rade neakceptoval dovolania sa relatívnej neplatnosti, žalobca sa touto žalobou v súlade s § 40 a v spojení s § 140 OZ dovoláva neplatnosti skôr uvedenej kúpnej zmluvy. 2. Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe na č. l. 25 – 31 spisu okrem iného uviedli, že zákon nepripúšťa určovacie žaloby voči neprávnej skutočnosti s výnimkou žaloby o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 10C 90/2016 k možnosti podania určovacej žaloby v prípade porušenia zákonného predkupného práva. Civilný sporový poriadok zásadne nepripúšťa určovacie
žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Zároveň dali do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, uznesenie z 27. 10. 2022 sp. zn 7Cdo 218/2021, ktorým dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co 201/2019 odmietol. Okresný súd Žilina rozsudkom sp. zn. 6C 55/2017 zamietol žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy ako procesne neprípustnú žalobu. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 6Co 201/2019 potvrdil rozsudok Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 6C 55/2017 a plne sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie. Predmetnou kúpnou zmluvou medzi žalovanými došlo k prevodu vlastníckeho práva z člena družstva na družstvo o čom predložili dôkaz v podobe potvrdenia o členstve, teda došlo k prevodu medzi osobami blízkymi. Pojem blízka osoba je definovaný v § 116 OZ. V tejto súvislosti poukázali aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. 6. 2014, sp. zn. 5Co 235/2013, ďalej na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 5. 2014, sp. zn. 5Co 145/2013, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28. 6. 2011, sp. zn. 21Cdo 4124/2010 a ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu ČR a ďalšiu rozhodovaciu prax súdov. S poukazom na uvedené žalovaní majú za to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu predkupného práva a preto neakceptujú dovolanie sa neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti s tým, že navrhujú žalobu zamietnuť s priznaním nároku na náhradu trov konania. 3. Žalobca vo svojej replike zo dňa 7. 5. 2025 na č. l. 45 – 49 spisu k vyjadreniu žalovaných okrem iného uviedol, že popiera tvrdenia žalovaných v ich vyjadreniach v celom rozsahu, nakoľko sú v rozpore so zákonom, skutočnosťou ustálenou súdnou praxou. Žalobou o neplatnosť kúpnej zmluvy, či už pre absolútnu alebo relatívnu neplatnosť je nepochybne žalobou určenie právnej skutočnosti, že na žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 46/2013. Žalobca sa v predmetnej veci riadne dovolal relatívnej neplatnosti, teda zmluva je neplatná. Rozhodnutie súdu je len deklaratórne, že k dovolaniu neplatnosti došlo v súlade so zákonom. Takéto rozhodnutie súdu je podkladom pre zápis do Katastra nehnuteľnosti. Podanie takejto žaloby z pohľadu § 40a OZ je právnym nástrojom nutným pokiaľ je spor, či dovolanie sa neplatnosti v súlade so zákonom alebo dovolania sa relatívnej neplatnosti môže byť aj podaním žaloby na súd. Podľa žalobcu petit formulovaný žalobcom je správny. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1Co 225/2018 zo dňa 31. 1. 2020, ďalej na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co 43/2020 a na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19Co 26/2020. Zároveň poukázal na ďalšiu rozhodovaciu prax súdu a to aj rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co 14/2022, 2Co 210/2021. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu v právne a skutkovo obdobnej veci týkajúcej sa rovnakého dovolateľa – JRD Rakovec družstvo, sp. zn. 4Cdo 238/2022 v zmysle ktorého sa Najvyšší súd vyjadril, že vždy takéto zistenia budú vyžadovať individuálne posúdenia každej veci. To znamená, že žalobca rozporuje, aby žalovaný v 1. rade od žalovaného v 1. rade mal benefity, ktoré nadstavujú akúsi nadstavbu bežných činností a ktoré významnou mierou preukazujú prepojenia žalovaných. Žalobca navrhol výsluch žalovaného v 1. rade. To znamená, že je nevyhnutné aby posúdenie blízkosti osôb podliehalo individuálnemu posúdeniu každej veci, preto žalobca navrhuje výsluch žalovaného v 1. rade. 4. Žalovaní vo svojej duplike na č. l. 58 – 59 spisu k replike žalobcu okrem iného uviedli, že výsluch žalovaného v 1.rade je v konaní nadbytočný, nie je potrebný pre posúdenie blízkosti osôb. Žiadne ďalšie dokazovania na preukázanie blízkosti družstva člena nie je nutné. Žalovaní majú za to, že v ich prípade na preukázanie blízkosti osôb a pociťovania ujmy ako vlastnej v prípade právnickej a fyzickej osoby predložili súdu dôkazy / potvrdenia o členstve žalovaného v 1. rade v družstve / vyjadrili skutočnosti, individualizovali okolnosti, ktoré preukazujú existencie takéhoto vzťahu, ktoré sa v konkrétnostiach prejavujú navonok a to ako právo člena družstva na podiel zo zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť prostredníctvom členskej schôdze. Právo na vyrovnávací podiel, právo na likvidačnom zostatku, právo byť volený do orgánov družstva ako aj rôznymi formami drobnej výpomoci, ktorá je potrebná / prenájom strojov, zabezpečenie bezplatnej právnej pomoci advokátom pri súdnych sporoch, aj v tomto spore pri dedičských sporoch, resp. s inými právnymi problémami, pomoc pri aktivitách a tak ďalej/, ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných / v zmysle práv a povinností člena družstva vyplývajúcich z Obchodného zákonníka a Stanov družstva /, činnosti, ktoré preukazujú výraznú mieru prepojenia žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade. Žalovaní poukázali na zbierku stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutie súdov Slovenskej republiky č. X/XXXX, rozhodnutie č. 75 v ktorom je publikované uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 1. 2024, sp. zn. 4Cdo 238/2020 a na ďalšie uznesenia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa posúdenia blízkosti člena družstva a družstva ako osôb blízkych pre účely prevodu vlastníckeho práva a neporušenia zákonného predkupného práva a to rozhodnutia sp. zn. 7Cdo 96/2023, 5Cdo 182/2023, 5Cdo 62/2023, 1Cdo 95/2024, ktorými súd
zamietol žalobu aj z dôvodu neporušenia predkupného práva z dôvodu blízkosti osôb, žalovaných ako člena družstva a družstva samotného ku ktorému dospel na základe rovnakých skutočností tvrdených a dôkazmi preukázaných ako v tomto prípade. 5. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 6. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 7. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 8. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 9. Súd ma za to, že prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. d/ CSP na určenie právnej skutočnosti v danom prípade neplatnosti kúpnej zmluvy je daná tým, že ustanovenia § 40a OZ, ako aj § 34 ods. 2, z. č. 162/95 Z. z. sú právnymi normami, ktoré umožňuje podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d/ CSP. 10. V danom prípade sa žalovaný v 1 .rade stal členom družstva dňa 20. 11. 2021 / predmetné skutkové tvrdenie podľa § 151 ods. 1 CSP súd považoval za nesporné, nakoľko toto skutkové tvrdenie žalobca nerozporoval. Dňa 7. 9. 2022 bola uzavretá kúpna zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach uvedených vyššie. Žalovaný v 1. rade ako dôvod preukazujúci existenciu vzťahu blízkosti medzi žalovanými v 1. a 2. rade uviedol, že žalovaný 1. ako člen družstva má právo na podiel na zisku, právo podieľať sa na jeho riadení prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku a právo byť volený do orgánov družstva. Ďalej uviedol, že v prípade prenájmu pôdy, poskytuje žalovaný v 2. rade svojím členom zvýšený základný nájom, dodatočný nájom, bonus, do výšky 20 % základného nájmu, možnosť úhrady aj viacročného základného nájmu vopred, zabezpečenie bezplatnej právnej pomoci ohľadom nájomných zmlúv s inými subjektmi pri obnove dedičského konania a pod. Zároveň poukázal na to, že člen družstva si kúpil podiel v tom družstve, prispieva na jeho činnosť, podieľa sa na činnosti toho družstva a tak znáša aj stratu a to vyplýva aj z Obchodného zákonníka. Teda žalovaný v 2. rade poskytuje svojim členom služby, výpomoci, ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných (v zmysle práv a povinností člena družstva vyplývajúcich z Obchodného zákonníka, stanov družstva), činností, ktoré preukazujú výraznú mieru prepojenia Žalovaného v l. rade a Žalovaného v 2. rade. Členovia družstva opakovane vyhľadávajú pomoc u žalovaného v 2. rade. 11. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.1.2024 sp. zn. 4Cdo/238/2022, ktoré sa týka skutkovo a právne totožného prípade kde je rovnaký žalovaný v 2 rade vyplýva nasledovné:
11.1 Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. -Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu (§ 116 a § 117). -Iné osoby možno považovať za blízke osoby ak medzi nimi jestvuje rodinný alebo obdobný pomer a ďalšou podmienkou je (kumulatívna podmienka). že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinným pomerom je akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny. Obdobný pomer treba skúmať so zreteľom na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami. Druhou podmienkou je to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Záver o tom je vecou posúdenia konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť. 11.2 Otázkou či právnická osoba môže byť blízkou osobou pri prevode spoluvlastníckeho podielu sa judikatúra najvyššieho súdu doposiaľ meritórne nezaoberala. Uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 31. mája 2011, sp. zn. 2Cdo/235/2010 (ktoré súvisí s vecou Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/235/2013) za takéto nemožno považovať preto, lebo v ňom položenú otázku najvyšší súd neriešil; napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil pre nepreskúma teľnosť. Senátu 8C dovolacieho súdu je ale známe uznesenie najvyššieho súdu z 9. decembra 2020, sp. zn. 3Tdo/16/2020 v odôvodnení ktorého sa zaoberal otázkou, či medzi poškodenou akciovou spoločnosťou a obvineným (fyzickou osobou) existuje vzťah upravený v § 130 ods. l a 2 Trestného poriadku, teda vzťah blízkych osôb. Za použitia právnej komparatistiky (viď ďalej rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21 Cdo/2 l 92/200 l) dospel k záveru, že medzi dotknutými osobami sa o takýto vzťah jedná. Z rozhodnutí všeobecných súdov vyplýva, že väčšia časť ich rozhodnutí sa prikláňa k záveru, že "právnickú osobu možno v súvislosti s prevodom spoluvlastníckeho prevodu považovať za blízku osohu" (viď rozsudok Krajského súdu v Žiline z 24. apríla 2020, sp. zn. 8Co/30/2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline z 27. októbra 2021, sp. zn. 7Co/58/2021, rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. októbra 2022, sp. zn. 2Co/210/2021, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. júna 2014, sp. zn. 5Co/235/2013, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. mája 2014, sp. zn. 5Co/145/2013). Taký istý názor je vyjadrený aj v Katastrálnom bulletine č. 3/20 l 6, a to v súvislosti s prevodom v zmysle § 4 ods. 1 zákona Č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aj judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky už dávnejšie vyjadrila rovnaký názor (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 01. augusta 2002, sp. zn. 21Cdo/2192/2001 / R 53/2004/, rozsudok z 28. júna 2011, sp. zn. 21Cdo/4124/2010, rozsudok zo dňa 27. januára 2010, sp. zn. 29Cdo/4822/2008 a rozsudok zo dňa 29. apríla 2004, sp. zn. 22Cdo/1836/2003). Na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky poukazuje aj slovenská odborná literatúra (napr. ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOV Á, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník L, § l - 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 726). Možno poukázať aj na doktrinálny názor plynúci z inej odbornej literatúry (Fekete,.: Občiansky zákonník I. Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex, 2011, str. 537). Opačný názor je vyjadrený napr. v rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. októbra 2017, sp. zn. 4Co/696/2014. 11.3 Právne závery odvolacieho súdu vyslovené v napadnutom rozhodnutí, súvisiace s jeho interpretáciou ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka s ohľadom na zistený skutkový stav, možno formulovať s poukazom na okolnosti danej veci tak, že " ... benefity deklarované žalovaným 2/ (t. j. družstvom) nad zákonom určený rozsah sami o sebe nezakladajú vzťah blízkej osoby pri prevode spoluvlastníckeho podielu ". Predmetné závery ale dovolací súd nepovažuje v posudzovanej veci za správne. V prvom rade však uvádza, že v súvislosti s druhou položenou otázkou sa najskôr zaoberal tým, či možno právnickú osobu považovať pre účely prevodu spoluvlastníckeho podielu za blízku osobu v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka veta prvá. Odvolací súd v zásade na túto otázku odpovedal kladne, keď v konečnom dôsledku poukázal na už existujúcu judikatúru súdov, ktorá uvedený prístup už reflektovala. 11.4 Dovolací súd sa takouto interpretáciu blízkej osoby pri prevode spoluvlastníckeho podielu v celom rozsahu stotožňuje. Niet totiž žiadneho rozumného dôvodu s poukazom na prepojenia rôzneho druhu a charakteru, ktoré vznikajú či už v štruktúrach právnickej osoby resp. medzi fyzickými osobami, ktoré z činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom profitujú, aby právnickú osobu nebolo možné považovať za blízku osobu v zmysle § 116 veta druhá Občianskeho zákonníka. Mimo fyzických osôb, ktoré robia
za právnickú osobu právne úkony, majú vzťah k právnickej osobe a záujem na jej pomeroch aj ďalšie fyzické osoby. Z hľadiska vystupovania v právnych vzťahoch nemôže byť významný akýkoľvek vzťah k právnickej osobe; vzťah ďalšej fyzickej osoby a právnickej osoby musí vykazovať určité vlastnosti. Za analogického použitia § 116 Občianskeho zákonníka je potom možné vyvodiť, že za osobu blízku právnickej osobe je treba považovať tiež fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom (viď bod 23.1. až 23.4.) alebo zamestnancom právnickej osoby, alebo ktorá má k právnickej osobe iný obdobný vzťah a súčasne, ak by dôvodne pociťovala ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. 11.5 Nemožno súhlasiť s argumentmi predostretými súdmi nižších inštancií prečo nepovažovali v okolnostiach danej veci žalovaného 2/ (t..j. "družstvo") za blízku osobu. V uvedenom smere odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uviedol, že žalovaným 2/ .menované benefity nad zákonom určený rozsah sami o sebe nezakladajú vzťah blízkej osoby" a dôležité je to "či fyzické osoby pôsobia v štruktúrach právnickej osoby" (obdobne rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. októbra 2022, sp. zn. 2Co/210/2021). Pod spomínanými benefitmi mal pritom žalovaný 2/. na mysli " ... právo člena družstva na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel a ďalšie práva, ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných činnosti, ktoré preukazujú výraznú mieru prepojenia žalovaného 1/ a žalovaného 2/". Za ďalšie "členovia družstva opakovane vyhľadávajú pomoc, radu od žalovaného 2/", a preto je ich vzťah podľa dovolateľa potrebné kvalifikovať ako vzťah blízkych subjektov. 11.6 Dovolací súd naopak na rozdiel od súdov nižších inštancií žalovaným 2/ prednesené argumenty považuje za dostatočné preto, aby bol z hľadiska prevodu spoluvlastníckeho podielu v danom prípade považovaný za blízku osobu. Podľa § 221 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "Obchodný zákonník") družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva (§ 223 ods. l Obchodného zákonníka). -Motivácia činnosti družstva môže byť daná kritériom zisku, alebo zabezpečovaním hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Družstvo vždy sleduje cieľ uspokojovať záujmy svojich členov, a preto organizuje určitú činnosť hospodárskeho charakteru. 11.7 Z predmetných ustanovení zákona ako aj ďalších upravujúcich činnosť družstva vyplýva, že vzťah žalovaných má jednoznačne základ vo vzťahu družstva a člena družstva a v právach a povinnostiach vyplývajúcich z Obchodného zákonníka a zo stanov družstva. Členský podiel žalovaného 1/ predstavuje majetkovú účasť' člena družstva na majetku družstva, teda na majetku žalovaného 2/. Intenzita ich vzájomného vzťahu (jeho kvantita či kvalita resp. súdmi nižších inštancií deklarované "benefity") je podľa názoru dovolacieho súdu v okolnostiach danej veci dostatočným dôvodom prečo predmetný vzťah vykazuje vzťah blízkych osôb; vždy však takéto zistenie bude vyžadovať individuálne posúdenie každej veci. 11.8 Z uvedených dôvodov možno preto súhlasiť s názorom dovolateľa, že vzťah žalovaných 1/ a 2/ je potrebné považovať za vzťah blízky osôb. 12. I keď ide o rozhodnutie v inej veci, ide o vec, ktorá je skutkovo aj právne totožná s predmetnou vecou, žalovaný v 2. rade je totožný. Súdu je známe z jeho činnosti , že viacerí žalobcovia podali na tunajší súd desiatky takýchto žalôb, kde je totožný žalovaný v 2. rade ( a je to známe aj samotným právnym zástupcom strán sporu, keďže v každej z týchto vecí zastupuje žalobcu rovnaký právny zástupca a žalovaných tiež rovnaký právny zástupca). Jednou z týchto vecí je aj vec, v ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky citovaným uznesením. Právny zástupca žalovaných vo všetkých týchto veciach namietal, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade ide o vzťah blízkych osôb pričom túto skutočnosť dôvodil úplne rovnakými argumentmi, ktoré najvyšší súd v citovanom uznesení posúdil ako dostatočné prečo vzťah žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade treba posudzovať ako vzťah blízkych osôb. Je zrejmé, že najvyšší súd nemal pochybnosť o platnosti členstva žalovaného v 1. rade na základe predloženého potvrdenia o členstve. Keďže rozhodnutia nižších súdov sa nemajú odchyľovať, nemajú byť v rozpore s rozhodnutiami vyšších súdnych autorít akými sú rozhodnutia Najvyššieho súdu, pričom citované rozhodnutie vychádza z rovnakých, totožných skutkových okolností, zohľadňuje tie isté argumenty žalovaných ohľadne posudzovania ich vzťahu ako vzťahu blízkych osôb, súd prvej inštancie aplikoval názor vyslovený v citovanom rozhodnutí NS SR aj na tento spor a posúdil, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným 2. rade ide o vzťah blízkych osôb a teda k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy o
prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX došlo medzi blízkymi osobami a teda nemohlo byť/nebolo porušené predkupné právo žalobcu. 13. Súd zároveň poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu: v spore v ktorom Najvyšší súd SR rozhodoval uznesením sp. zn. 5Cdo 62/2023 zo dňa 27. 3. 2024 žalovaná v 1. rade členom JRD Rakovce bola od 13. 3. 2020 s členským vkladom 1,- EUR ako sporná bola posudzovaná zmluva o nepeňažnom vklade z 3. 8. 2020. V spore v ktorom Najvyšší súd SR rozhodoval uznesením sp. zn. 4Cdo 238/2022 z 24. 1. 2024 žalovaný v 1. rade bol členom družstva od 15. 10. 2019 s členským vkladom 1,- EUR, ako sporná bola posudzovaná zmluva zo dňa 26. 11. 2019. V spore v ktorom Najvyšší súd SR rozhodoval uznesením sp. zn. 5Cdo 172/2023 z 28. 11. 2024 žalovaný v 1. rade bol členom JRD Rakovec od 15. 10. 2019 s členským vkladom 1,- EUR a ako sporná bola posudzovaná zmluva z 29. 10. 2019 / k uzavretiu zmluvy došlo po 14 - tich dňoch členstva /. 14.Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú 15.Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom žalovaného v 1. rade a to z dôvodu, že vzhľadom na predložené listinné dôkazy obsiahnuté v spise sa javí vykonanie tohto dôkazu ako nehospodárne a nadbytočné. Z listinných dôkazov predložených v spise, uznesenia NS SR zo dňa 24.1.2024 sp.zn. 4Cdo/238/2022 a ustálenú rozhodovaciu prax NS SR jednoznačne vyplýva, že vzťah medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je nutné považovať za vzťah blízkych osôb a na základe predloženého potvrdenia o členstve súd nemá pochybnosť, že žalovaný v 1. rade v čase prevodu bol členom družstva (žalovaného v 2. rade). 16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd úspešným v spore žalovaným v 1. rade a 2. rade priznal nárok na náhradu trov voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.