Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/720/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210202992 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1210202992.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: OZETA NEO a.s., so sídlom Dopravná 2098/9, Topoľčany, IČO: 36 329 843 (predtým: TIKKA INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Kyriakou Matsi, 16, EAGLE HOUSE, 10th floor, Agioi Omologites, P.C. 1082, Nicosia, Cyprus, zapísaná v registri obchodných spoločností Cyperskej republiky pod reg. č. HE 103185), zastúpeného advokátskou kanceláriou Zvara advokáti, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 1, Bratislava, proti žalovanému: MH Manažment a. s., so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 50 088 033, (predtým Fond národného majetku Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 17333768) o zaplatenie 45 513,84 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. februára 2014, č. k. 11C/26/2010 - 221, takto r o z h o d o l : V odvolacom konaní sa pokračuje namiesto žalovaného: Fond národného majetku Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 17 333 768, s jeho právnym nástupcom: MH Manažment, a.s., so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 50 088 033. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa právny predchodca žalobcu domáhal proti právnemu predchodcovi žalovaného zaplatenia sumy 45.513,84 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v plnení bez právneho dôvodu, ku ktorému malo dôjsť tým, že právny predchodca žalovaného na neho Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.02. 2006, účinnou od 21.02. 2006, postúpil pohľadávku, ktorá neexistovala. Rozhodol tak podľa § 451 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 17.02.2006 uzavrel právny predchodca žalobcu ako postupník a právny predchodca žalovaného ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej právny predchodca žalovaného postúpil právnemu predchodcovi žalobcu pohľadávky uvedené v prílohe č. 1 k zmluve, podľa podmienok uvedených v zmluve, pričom právny predchodca žalovaného sa zaviazal splniť si svoje povinnosti uvedené v zmluve a právny predchodca žalobcu sa zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalovaného celkovú odplatu za postupované pohľadávky a splniť ostatné povinnosti uvedené v zmluve. Z položky č. 56 prílohy č. 1 k zmluve zistil, že zmluvou o postúpení bola na právneho predchodcu žalobcu postúpená pohľadávka voči spol. EKOZAR spol. s. r. o., IČO: 31417558 so sídlom Rozmarínová 8, Trenčín v hodnote 6.270.439,23 eur (188 903 192 Sk), pričom ako právna skutočnosť, z ktorej vznikla pohľadávka, bola uvedená Zmluva o odplatnom prevode akcií spoločnosti DOPRAVNOMECHANIZAČNÝ PODNIK NITRA, a.s. Nitra zo dňa 18.09.1995. Z bodu 4.4 a bodu 4.6. zmluvy o postúpení zistil, že právny predchodca žalobcu si bol vedomý a uznal, že pohľadávky podľa zmluvy boli rizikové a sporné a ktorákoľvek, prípadne aj žiadna z postupovaných pohľadávok, nemusí ku dňu účinnosti postúpenia existovať, a že ktorákoľvek, prípadne všetky pohľadávky, nemuseli byť dôsledne spracované a súdne vymáhané, môžu byť premlčané alebo ich skutočná výška nie je zhodná s údajmi v účtovnej evidencii postupcu, a že výška pohľadávok uvedená v prílohe č. 1 zmluvy ku dňu poslednej bilancie slúži iba na špecifikáciu pohľadávok a nezaručuje určenie presnej výšky pohľadávok v deň účinnosti postúpenia. Zároveň sa dohodli, že konečná výška pohľadávok ku dňu účinnosti postúpenia vrátane vyjadrenia konečnej hodnoty ku dňu účinnosti postúpenia bude určená v Záverečnom protokole. V bode 5.5. zmluvy sa strany dohodli, že len v prípade, ak právny predchodca žalobcu po doručení Záverečného protokolu zistí, že ktorákoľvek pohľadávka uvedená v prílohe č. 1 zmluvy a súčasne v Záverečnom protokole alebo jej časť sa nestala majetkom právneho predchodcu žalobcu z dôvodu, že ešte do dňa účinnosti postúpenia v plnom rozsahu alebo čiastočne zanikla splnením alebo započítaním alebo z iného právneho dôvodu, vráti právny predchodca žalovaného právnemu predchodcovi žalobcu príslušnú prijatú odplatu za pohľadávku (ak pohľadávka v celom rozsahu zanikla), resp. zálohu za odplatu alebo jej časť. Podľa bodu 7.7. zmluvy právny predchodca žalovaného nezodpovedá za to, že právny predchodca žalobcu neodovzdal, resp. neodovzdá dokumenty, prípadne neposkytol, resp. neposkytne informácie, ktoré nemá alebo nebude mať k dispozícii. Podľa bodu 7. 8. zmluvy právny predchodca žalobcu zobral na vedomie a uznal, že postúpenie pohľadávok podľa zmluvy sa uskutočňuje na báze "TAK AKO JE, KDE JE", a to bez odvolania, pričom postupca mu neposkytuje žiadnu záruku alebo garanciu, explicitnú alebo implicitnú v súvislosti so žiadnou pohľadávkou. Právny predchodca žalobcu zobral na vedomie, že na základe zmluvy nadobudol pohľadávky na báze "TAK AKO JE, KDE JE" a to bez odvolania, s výnimkou prípadov, keď zmluva stanovuje inak. V bode 8. 2. zmluvy sa strany dohodli, že právny predchodca žalovaného nezodpovedá za vymožiteľnosť žiadnej z pohľadávok postupovaných podľa zmluvy a vymožiteľnosť, resp. nevymožiteľnosť jednotlivých postupovaných pohľadávok, nemá žiadny vplyv na odplatu za pohľadávky alebo na celkovú odplatu a právnemu predchodcovi žalobcu nezakladá žiadne právo na zľavu z odplát za pohľadávky alebo z celkovej odplaty. Týmto nebolo dotknuté ustanovenie bodu 5. 5. zmluvy. Z potvrdenia o záverečnom protokole, podpísanom účastníkmi konania dňa 22.06.2006 vyplýva, že dňa 28.04.2006 postupca odovzdal postupníkovi záverečný protokol podľa zmluvy. Z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k 9Cb 115/00 - 47 zo dňa 15.10.2003, právoplatným dňa 22.01.2004 zistil, že spoločnosť EKOZAR spol. s.r.o., Rozmarínová 8, Trenčín, bola zaviazaná zaplatiť právnemu predchodcovi žalovaného sumu 1.425.448,25 eur s príslušenstvom a trovy konania. Dospel k záveru, že nedôvodne právny predchodca žalobcu namietal, že právny predchodca žalovaného mu postúpil neexistujúcu pohľadávku, keď predmetná pohľadávka smerovala voči existujúcemu právnemu subjektu, pretože obchodná spoločnosť zaviazaná na zaplatenie istiny EKOZAR spol. s r.o., ako povinný, zanikol bez právneho nástupcu uznesením Okresného súdu Trenčín 40 CbR/134/2006 - 23 zo dňa 04.03.2010, právoplatným dňa 06.04.2010. Konštatoval, že právny predchodca žalobcu mal od uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky do zániku tejto obchodnej spoločnosti viac ako 4 roky, aby pohľadávku vymáhal. Právny predchodca žalobcu nepreukázal vymáhanie pohľadávky a nemôže dôsledky svojej nečinnosti prenášať na ťarchu právneho predchodcu žalovaného. Poukázal aj na to, že samotná zmluva o postúpení pohľadávok upravovala v čl. VIII otázku vymožiteľnosti jednotlivých postupovaných pohľadávok. Ďalej uviedol, že ak by aj bol uplatnený nárok opodstatnený, posúdil ako dôvodnú námietku premlčania vznesenú právnym predchodcom žalovaného, keď dospel k záveru, že uplatnený nárok treba posudzovať podľa všeobecnej úpravy uvedenej v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na to, že Obchodný zákonník upravuje v ustanovení § 394 ods. 2 len premlčanie vrátenia bezdôvodného obohatenia plnením z neplatnej zmluvy, pričom špeciálne upravuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo a iné skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia Obchodný zákonníka neupravuje. Keďže premlčanie vydania bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu nie je vôbec upravené Obchodným zákonníkom, je nutné aplikovať Občiansky zákonník. Vykonaným dokazovaním zistil, že najneskôr 6. júla 2006 mal právny predchodca žalobcu k dispozícii zmluvnú dokumentáciu k postúpenej pohľadávke, a teda najneskôr v tento deň sa mohol dozvedieť o údajnej neexistencii pohľadávky a o prípadnom bezdôvodnom obohatení právneho predchodcu žalovaného, a teda týmto dňom začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie si nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ďalej vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu zaplatil právnemu predchodcovi žalovaného odplatu najneskôr dňa 28.05.2006 a v tento deň mu teda začala plynúť trojročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. právny predchodca žalobcu si však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil až dňa 17.02.2010 podaním žaloby, a teda po uplynutí subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby, a preto jeho nárok je premlčaný. O náhrade trov konania rozhodol tak, že právnemu predchodcovi žalovaného náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil, a ani mu žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote právny predchodca žalobcu, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom žiadal pripustiť dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu na právne posúdenie otázok, či právny predchodca žalovaného na právneho predchodcu žalobcu postúpil existujúcu pohľadávku, a či je na premlčanie nároku právneho predchodcu žalobcu potrebné aplikovať úpravu podľa Občianskeho zákonníka, ktoré otázky považuje za zásadný význam. Namietal, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy a skutkové zistenia nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym právnym záverom, že právny predchodca žalovaného postúpil na neho existujúcu pohľadávku, a že námietka premlčania právneho predchodcu žalovaného je dôvodná. Namietal, že právny predchodca žalovaného odstúpil od zmluvy o odplatnom prevode akcií, odstúpenie bolo spoločnosti EKOZAR spol. s r.o. doručené dňa 23.09.1999, čím odstúpenie nadobudlo účinnosť. Dňa 21.11.2002 doručil právny predchodca žalovaného dlžníkovi "späťvzatie odstúpenia od zmluvy"; dlžník neudelil súhlas k späťvzatiu odstúpenia od zmluvy o odplatnom prevode akcií. Zmluva o odplatnom prevode akcií zanikla podľa jeho názoru doručením oznámenia o odstúpení od zmluvy dlžníkovi, čím zanikla aj pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny a príslušenstva. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal zásadnou otázkou právnych následkov odstúpenia od zmluvy o odplatnom prevode akcií. Vychádzal len z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.10.2003 č.k. 9Cb 115/00 - 47, nezaoberal sa však posúdením vzájomnej korelácie (väzby) medzi právnymi následkami od zmluvy o odplatnom prevode akcií a uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne. Namietal, že z priloženého spisu Krajského súdu v Trenčíne a odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, právny predchodca žalobcu, konajúci súd neinformoval o odstúpení od zmluvy o odplatnom prevode akcií, ani o následnom späťvzatí tohto odstúpenia, a preto sa konajúci súd otázkou samotnej platnosti zmluvy o odplatnom prevode akcií nezaoberal a právnemu predchodcovi žalobcu rozsudkom žalovanú pohľadávku priznal. Poukázal na to, že predmetom konania pred Krajským súdom v Trenčíne bola žaloba o zaplatenie, a nie žaloba o určenie, či je zmluva o odplatnom prevode akcií platná. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno vyvodiť, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že napriek výroku rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, ktorým uložil dlžníkovi povinnosť zaplatiť pohľadávku v sume 42.943.054 Sk a trovy konania v sume 500.000 SK, právny predchodca žalovaného ako postupca postúpil na neho ako postupníka pohľadávku v sume 192.032.303 Sk. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal podľa jeho názoru so vzájomnou kolíziou skutočností, a to odstúpenia od zmluvy o odplatnom prevode akcií a právnymi následkami tohto odstúpenia, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, ktorým uložil dlžníkovi povinnosť zaplatiť pohľadávku 42.943.054 Sk a trovy konania v sume 500.000 Sk, vyčíslenú ku dňu 31.12.1998, vzájomným vzťahom medzi odstúpením od zmluvy o odplatnom prevode akcií a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne a vyčíslením pohľadávky v sume 192.032.303 Sk v samotnej zmluve o postúpení pohľadávky. Podľa jeho názoru doručením odstúpenia od zmluvy o odplatnom prevode akcií dlžníkovi táto zmluva zanikla so všetkými zákonnými dôsledkami odstúpenia od zmluvy. Ďalej uviedol, že aj keď rozsudok Krajského súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom z priloženého spisu Krajského súdu v Trenčíne vyplýva, že dlžník ako žalovaný sa konania nezúčastňoval, a ani neprevzal rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, tento rozsudok nemôže konvalidovať ani obnoviť zánik zmluvného vzťahu zo zmluvy o odplatnom prevode akcií po odstúpení od tejto zmluvy. Namietal aj nesprávne právne posúdenie premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z plnenia bez právneho dôvodu súdom prvej inštancie, keď na zistený skutkový stav aplikoval namiesto plynutia všeobecnej 4-ročnej lehoty premlčania podľa Obchodného zákonníka, 3-ročnú objektívnu a 2-ročnú subjektívnu lehotu podľa Občianskeho zákonníka. V tomto smere poukázal na svoje písomné stanovisko k otázke premlčania, ktoré uviedol v žalobe, ktorého sa pridržiava, a ďalej na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky, č.k. 35Odo 619/2002 zo dňa 18.06. 2003, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Obo 173/2002, sp.zn. 4Obo 57/2003 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV ÚS 214/04, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 86/2005, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 41Cob 224/2012 zo dňa 27.06.2013, ako aj na príspevok N.. S.. V.Z. V. v časopise D. slovenskej advokácie č. 10/2006 a č. 12/2006 a poukázal na to, že v zmluve o postúpení pohľadávok sa zmluvné strany dohodli, že vzťahy súvisiace so zmluvou o postúpení pohľadávok, sa riadia podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Stranami tohto zmluvného vzťahu sú právnické osoby, a teda ide čisto o obchodný vzťah. Podľa jeho názoru, ak právna teória aj súdna prax prijali závery, že pri bezdôvodnom obohatení plnením z neplatnej zmluvy sa v prípade obchodno-záväzkových vzťahov lehota na premlčania nároku riadi Obchodným zákonníkom, nie sú dané žiadne opodstatnené argumenty na to, aby sa otázka doby premlčania pri bezdôvodnom obohatení plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, v obchodno- záväzkových vzťahoch posudzovala inak, t.j. podľa úpravy Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keď v odôvodnení sa súd prvej inštancie nezaoberal zásadnou otázkou, a to otázkou vplyvu odstúpenia od zmluvy o odplatnom prevode akcií na existenciu pohľadávky, ktorá mu mala byť postúpená a taktiež sa nevysporiadal s rozdielnou výškou pohľadávky, uloženej rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne a výškou postúpenej pohľadávky a týmto nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. 3. Právny predchodca žalobcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu právneho predchodcu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Dôvody uvedené v odvolaní právneho predchodcu žalobcu považuje za účelové. 4. Uznesením zo dňa 05.08. 2014 č.k. 11C 26/2010 - 245 súd prvej inštancie podľa § 92 ods. 2, 3 O. s. p., účinného v čase vydania uvedeného uznesenia, pripustil zmenu účastníkov konania tak, že namiesto pôvodného žalobcu do konania vstúpila spoločnosť OZETA NEO a.s., so sídlom Dopravná 2098/9, Topoľčany, IČO: 36329843, z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu. 5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 1. 7. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 6. V priebehu odvolacieho konania pôvodne žalovaný Fond národného majetku, so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 17333768 zanikol a jeho právnym nástupcom sa na základe rozhodnutia č. 49/2015 Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 22. decembra 2015 stala spoločnosť MH Manažment a. s., so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 50088033, a preto odvolací súd podľa § 64 CSP rozhodol, že v konaní pokračuje s týmto právnym nástupcom pôvodne žalovaného. 7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa právny predchodca žalobcu domáhal proti právnemu predchodcovi žalovaného zaplatenia sumy 45.513,83 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v plnení bez právneho dôvodu tým, že právny predchodca žalovaného postúpil na neho Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.02.2006 neexistujúcu pohľadávku, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uviedol právny predchodca žalovaného na svoju obranu a hodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 O. s. p. (§ 191 CSP) dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver, že právnym predchodcom žalobcu uplatnený nárok nie je opodstatnený, pretože právny predchodca žalovaného mu postúpil existujúcu pohľadávku. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj dostatočne odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinným v čase vydania napadnutého rozsudku, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. Proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalobca náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho základné právo na spravodlivý súdny proces a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa na základe tvrdení právneho predchodcu žalobcu zaoberal otázkou existencie postúpenej pohľadávky právnym predchodcom žalovaného právnemu predchodcovi žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.02.2006 a taktiež námietkou premlčania vznesenou právnym predchodcom žalovaného. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam strán. S ohľadom na uvedený žalobcom uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo porušené jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia nemôže obstáť. 8. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalovaného postúpil odplatne právnemu predchodcovi žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.02.2006 okrem iného aj pohľadávku voči spoločnosti EKOZAR spol. s. r. o. Trenčín, v hodnote 6. 270.439,23 eur (188. 903.192 Sk) vzniknutú na základe zmluvy o odplatnom prevode akcií spoločnosti DOPRAVNOMECHANIZAČNÝ PODNIK NITRA a. s. Nitra zo dňa 18.09.1995. Právny predchodca žalobcu sa domáhal žalobou proti právnemu predchodcovi žalovaného zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom z dôvodu, že táto pohľadávka ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení neexistovala, pretože zanikla dňom účinnosti odstúpenia od zmluvy o predaji akcií spoločnosti EKOZAR s.r.o., t.j. dňom 23.09.1999, kedy vznikol právnemu predchodcovi žalovanému nárok na vrátenie akcií a nárok na prípadné finančné vyrovnanie vyplývajúce z rozdielu hodnoty týchto akcií. Súd prvej inštancie správne posúdil právnym predchodcom žalobcu uplatnený nárok podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu a správne pri posudzovaní dôvodnosti tohto nároku z hľadiska existencie predmetnej postúpenej pohľadávky vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 9Cb 115/00 - 47 zo dňa 15.10.2003, právoplatného dňa 22.01.2004 ktorým bola spoločnosť EKOZAR spol. s.r.o. Trenčín zaviazaná zaplatiť právnemu predchodcovi žalovaného istinu 42. 943.054 Sk s príslušenstvom a trovy konania, keď z uvedeného rozsudku aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že predmetná pohľadávka právneho predchodcu žalovaného proti dlžníkovi EKOZAR s.r.o Trenčín nezanikla odstúpením od zmluvy o predaji akcií doručeným spoločnosti EKOZAR s.r.o. dňa 23.09. 1999, a teda v čase postúpenia právnym predchodcom žalovaného na právneho predchodcu žalobcu existovala, a to bez ohľadu na to, či v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 9Cb 115/00 bola posudzovaná platnosť, resp. neplatnosť uvedeného odstúpenia od zmluvy o predaji akcií, ktoré odstúpenie následne právny predchodca žalovaného zobral späť, ale rozhodujúce je, že o tejto pohľadávke právneho predchodcu žalovaného proti jeho dlžníkovi bolo rozhodnuté právoplatným súdnym rozhodnutím, ktoré je záväzné, tak, že táto pohľadávka bola právnemu predchodcovi žalovaného proti jeho dlžníkovi priznaná. 9. Námietky právneho predchodcu žalobcu v jeho odvolaní, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s odstúpením od zmluvy o odplatnom prevode akcií a právnymi následkami tohto odstúpenia, vzájomným vzťahom medzi odstúpením od zmluvy o odplatnom prevode akcií a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bola uložená dlžníkovi povinnosť zaplatiť pohľadávku v sume 42.943.054 Sk a trovy konania v sume 500.000 Sk, vyčíslená ku dňu 31.12.1998 a vyčíslením pohľadávky v sume 192.032.303 Sk v zmluve o postúpení pohľadávky, sú irelevantné pre posúdenie existencie tejto pohľadávky v čase jej postúpenia na právneho predchodcu žalobcu, keď právoplatný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne je záväzný, a to bez ohľadu na to, či po jeho vydaní boli zistené ďalšie skutočnosti, ktoré neboli v čase jeho vydania známe a v konaní posúdené (pokiaľ nie sú predmetom posudzovania na základe návrhu na obnovu konania), pretože tieto skutočnosti nemožno posudzovať v inom konaní vedenom medzi inými stranami. Z uvedeného právoplatného rozsudku je preto potrebné vychádzať pri posudzovaní existencie predmetnej pohľadávky v čase jej postúpenia a z uvedeného rozsudku Krajského súdu v Trenčíne vyplýva, že táto pohľadávka v čase postúpenia na právneho predchodcu žalobcu existovala, resp. právnym predchodcom žalobcu tvrdeným odstúpením právneho predchodcu žalovaného od zmluvy o odplatnom prevode akcií pred vydaním tohto rozsudku nezanikla. Pokiaľ právny predchodca žalobcu poukazuje na rozdielnu výšku, v ktorej bola priznaná súdnym rozhodnutím právnemu predchodcovi žalovaného, a v ktorej bola vyčíslená v zmluve o postúpení pohľadávky, táto skutočnosť je taktiež bez právneho významu pre posúdenie existencie tejto pohľadávky z hľadiska právnym predchodcom žalobcu tvrdeným spôsobom zániku tejto pohľadávky pred jej postúpením, keď nemohla týmto spôsobom (odstúpením od zmluvy) zaniknúť čiastočne, ale mohla zaniknúť len celá, avšak v danom prípade nemohla zaniknúť celá táto pohľadávka, keď bola právnemu predchodcovi žalovaného priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím, vydaným a právoplatným po dátume, ku ktorému mala podľa tvrdenia právneho predchodcu žalobcu zaniknúť, a ktoré rozhodnutie je záväzné, pokiaľ ide o existenciu pohľadávky právneho predchodcu žalovaného voči jeho dlžníkovi v čase vydania tohto rozsudku, ktorého vecnú správnosť v tomto konaní nemožno preskúmavať. 10. Z uvedeného je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že predmetná pohľadávka, ktorá mu bola postúpená právnym predchodcom žalovaného Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.02.2006, neexistovala. 11. Vzhľadom na to, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná pohľadávka v čase postúpenia existovala, a preto právnemu predchodcovi žalobcu nevzniklo právo na vrátenie prijatej odplaty za pohľadávku v zmysle bodu 5.5. zmluvy o postúpení titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Irelevantné sú aj námietky týkajúce sa prípadného premlčania takéhoto práva. 12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by boli spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).