Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/57/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210221816 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1210221816.7 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Muránska píla, s.r.o., Muráň 40, IČO: 31 704 867, proti žalovaným: I. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19 Bratislava, IČO: 00 686 832, II. Slovak Business Agency, Miletičova 23 Bratislava, IČO: 30 845 301, zastúpeným advokátom JUDr. Zuzanou Bollovou, Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 o zaplatenie istiny 68.047,53 eur na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/74/2012-517 zo dňa 18.11.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k 24Cb/74/2012-517 zo dňa 18.11.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím vydaným pod č.k. 50Obdo/50/2016-717 zo dňa 25.1.2017 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 23.2.2016, č.k. 2Cob/64/2015-603 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie rozsudkom z 18.11.2014, č.k. 24Cb//74/2012-517, žalobu zmietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 9.518,29 eur titulom náhrady trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu zaplateného žalovaným v 2. rade vo výške 4.082,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 5.435,79 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. 3. Rozsudkom z 23.2.2016 sp.zn. 2Cob/64/2015, Krajský súd v Bratislave potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania vo výške 859,58 eur, k rukám právneho zástupcu žalovaných do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 4. Odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. 5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd žalobcovi svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f) v spojení s § 241 ods. 2 písm. a) OSP), rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c) OSP) a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b) OSP). Uviedol, že odvolací súd aj napriek výslovnej žiadosti žalobcu konal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Namietal, že mu súd neumožnil doplnenie odvolania, hoci o to požiadal s tým, že len či si zoženie finančné prostriedky na právneho zástupcu, podá odvolanie v plnom rozsahu. Tvrdil, že súd nerozhodol o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Dovolateľ tiež nesúhlasil s postupom odvolacieho súdu, keď mu neumožnil vyjadriť sa k stanovisku žalovaných k odvolaniu. Mal za to, že odvolací súd pochybil aj v tom smere, že vyhlásil rozsudok bez toho, aby mu v zmysle § 241 ods. 3 OSP oznámil čas a miesto jeho vyhlásenia. Súd tiež porušil žalobcovo právo na prístup k súdu, keď nepredvolal dôležitých svedkov. Dovolateľ tiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho argumentmi prezentovanými počas konania. Podstatná čas dovolacích námietok smerovala aj k spochybneniu právneho posúdenia veci odvolacím súdom v napadnutom rozsudku. Na základe uvedeného navrhol dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť. Žalovaní sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. 7. Súd poukázal na ust. § 470 ods. 1,2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval podľa ust. § 236, § 237 a § 238 OSP v znení v čase podania dovolania. 8. Podľa § 328 OSP ak dovolanie smerovalo proti rozsudku bolo prípustné: (1) Proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. (2) Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. (3) Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (ods. 3) OSP. 9. Napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ani jedného z vyššie uvedených rozhodnutí, preto prípustnosť dovolania z § 238 OSP vyvodiť nemožno. 10. Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (s výnimkou rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní) bolo prípustné dovolanie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 OSP. Jedným z dôvodov zakladajúcich vždy prípustnosť dovolania bol aj prípad, keď bola strane postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f) OSP), ktorého sa dovoláva žalobca. Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Z obsahu dovolania vyplýva, že jedným z hlavných dôvodov dovolateľom namietaného porušenia ním označených práv je tvrdenie, že odvolací súd sa v napadnutom rozsudku nezaoberal s jeho podstatnou argumentáciou. 11. Po preskúmaní dovolaním napadnutého rozsudku dovolací súd nezistil, že by postupom odvolacieho súdu bola žalobcovi znemožnená realizácia procesných práv, ktoré mu OSP priznával. Odvolací súd rozhodol v súlade s OSP a napadnutý rozsudok odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP, teda s aj požiadavkou preskúmateľnosti. Z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, prečo odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a akými podstatnými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Toto rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. 12. Odhliadnuc od uvedeného judikatúra NS SR zastáva názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP, ale ide len o inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b) OSP), ktorá však nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania. 13. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na Stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 3.12.2012, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP. 14. Z týchto dôvodov dovolací súd uzatvára, že ak by aj prípadne bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, nezakladalo by to prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP. 15. Dovolateľ v dovolaní ďalej namietal, že odvolací súd nenariadil vo veci pojednávanie. 16. Podľa § 214 ods. 1 OSP na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak: a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (ods. 2). 17. Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie. Mal za to, že okresný súd správne zistil skutkový stav a o veci aj správne rozhodol bez potreby ďalšieho dokazovania. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci predchádzalo viacero pojednávaní a na poslednom z nich bolo vyhlásené aj konečné rozhodnutie. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že nejde o vec porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a ani o vec verejného záujmu, ktorá by sa v rôznych súvislostiach týkala väčšieho okruhu osôb. Odvolací súd preto nebol povinný vo veci nariadiť pojednávanie. 18. Pokiaľ dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu, že nevykonal ním navrhované dôkazy, treba uviesť, že uvedený dôvod sám o sebe prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP nezakladá. Súdna prax už totiž viackrát judikovala, že nevykonanie dôkazov navrhovaných účastníkom nemožno považovať za postup, ktorým súd odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom. 19. Žalobca ďalej namietal, že ho odvolací súd neupovedomil podľa § 214 ods. 3 OSP o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami. 20. Zo znenia ust. § 214 ods. 3 OSP je zrejmé, že povinnosť odvolacieho súdu upovedomiť elektronickými prostriedkami účastníka konania alebo jeho zástupcu o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bola daná len za predpokladu, že účastník požiadal o doručovanie písomností v zmysle ust. § 45 ods. 4 OSP. Čo však v prejednávanej veci žalobca neurobil. Ako vyplýva z oznámenia, miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli sporovým stranám oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu 15.2.2016 podľa § 156 ods. 3 OSP. Zo strany odvolacieho súdu tak bol aj týmto úkonom dodržaný zákonný postup. 21. Nie je pravdivé ani tvrdenie dovolateľa, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o jeho návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku, nakoľko súd prvej inštancie o jeho návrhu rozhodol uznesením z 20.2.2015 č.k. 24Cb/74/2012-585, a toto rozhodnutie bolo žalobcovi, podľa pripojenej doručenky doručené 25.2.2015. 22. Dovolateľ tiež namietal, že sa v odvolacom konaní nemal možnosť vyjadriť k vyjadreniu žalovaných v 1. a v 2. rade k jeho odvolaniu. 23. Nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia účinnej možnosti odvolateľa vyjadriť sa k úkonu protistrany svojou replikou je, že mu bude vytvorená procesná možnosť vyhotoviť svoje stanovisko tak, aby mal dostatok času na jeho prípravu. Za čas, ktorý umožňuje dostatočnú prípravu účastníka, označuje OSP v iných prípadoch „najmenej 5 dní“. Podľa názoru dovolacieho súdu by preto mal súd doručovať odvolateľovi vyjadrenie protistrany k odvolaniu tak, aby medzi doručením vyjadrenia odvolateľovi a rozhodnutím odvolacieho súdu neuplynul čas kratší ako päť dní. 24. Samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať, alebo inak je vhodné ak sa k nemu vyjadriť. 25. Z obsahu spisu vyplýva, že k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní, pričom vo vyjadrení je uvedené, že jeden rovnopis zástupca žalovaných zaslal priamo žalobcovi. Toto vyjadrenie bolo doručené odvolaciemu súdu 19.2.2016 elektronicky a 22.2.2016 prostredníctvom pošty. V súdnom spise sa nenachádzala zmienka o tom, že by odvolací súd žalobcovi doručoval uvedené vyjadrenie. Dovolateľ v dovolaní uviedol, že vyjadrenie žalovaných mu bolo doručené až 26.2.2016. Odvolací súd dňa 23.2.2016 vyhlásil dovolaním napadnutý rozsudok bez toho, aby mal preukázané doručenie vyjadrenia žalovaných v 1. a v 2. rade k odvolaniu žalobcu, navyše, odvolací súd žalobcovi ani nedal účinnú možnosť sa k predmetnému vyjadreniu k odvolaniu vyjadriť. Došlo tak k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu im možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP. 26. Uvedená skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP). 27. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu po zrušení rozsudku Najvyšším súdom Slovenskej republiky a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Krajský súd v Bratislave v súvislosti s vytýkanou procesnou vadou konania poukazuje na skutočnosť, že v čase opätovného rozhodnutia vo veci a vyhlásenia rozsudku dňa 19.9.2017 mal žalobca k dispozícii vyjadrenie žalovaných v 1. a v 2. rade k ním podanému odvolaniu tak, ako to sám konštatoval v podanom dovolaní keď uviedol, že predmetné vyjadrenie žalovaných v 1. a v 2. rade mu bolo doručené dňa 26.2.2016. Z uvedených dôvodov mu odvolací súd opätovne toto vyjadrenie nedoručoval a žalobca aj napriek tomu, že vyjadrenie žalovaných k podanému odvolaniu mal k dispozícii už dňa 26.2.2016 nezaujal k tomuto vyjadreniu stanovisko v zmysle § 374 CSP. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že aj napriek tomu, že žalobca nežiadal o oznámenie opätovného termínu vyhlásenia rozsudku, odvolací súd mu oznámil termín vyhlásenia rozsudku prostredníctvom mailovej pošty dňa 13.9.2017, ktorý mail prijal žalobca dňa 13.9.2017 avšak žalobca aj napriek tejto skutočnosti k predmetnému vyjadreniu žalovaných v 1. a v 2. rade stanovisko nezaujal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 3 ods. 2 Základných princípov zákona 160/2015 Zb. CSP v zmysle ktorého výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 3 ods. 1 Základných princípov v zmysle ktorého každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. 28. Krajský súd ako súd odvolací opätovne prejednal odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v celom rozsahu zamietol žalobu a žalobcovi určil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 9.518,29 eura titulom náhrady trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu zaplateného žalovaným v 2. rade v sume 4.082,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 5.435,79 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu. 29. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi žalobcom ako príjemcom pomoci a žalovaným v I. rade ako vykonávateľom pomoci, v mene ktorého konal žalovaný v II. rade, bola dňa 5.10.2007 uzavretá v písomnej forme platná inominátna (nepomenovaná) zmluva v zmysle Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku v celkovej výške 2.050.000,- Sk (68.047,53 eura) v rámci Sektorového operačného programu, pričom nenávratný finančný príspevok mal byť žalobcovi vyplatený sčasti zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a sčasti zo štrukturálnych fondov Európskej únie. V danom prípade jednoznačne išlo o špecifický zmluvný vzťah, v rámci ktorého mal žalobca nenávratne získať peňažné prostriedky bez toho, aby bol žalobca povinný poskytnúť druhej zmluvnej strane zmluvné plnenie v adekvátnej hodnote. Vzťah založený predmetnou zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, včítane práv a povinností z neho vyplývajúcich, bolo podľa názoru súdu nutné vnímať v kontexte celého procesu, ktorý uzavretiu predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku predchádzal, včítane dokumentov stranám známym a stranami vyhotovenými pred samotným uzavretím predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Tento názor súdu vyplýva jednak zo špecifickosti daného zmluvného vzťahu a jednak zo samotnej preambuly predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, podľa ktorej je túto zmluvu potrebné interpretovať a posudzovať so zreteľom a v nadväznosti na dokumenty taxatívne uvedené v preambule zmluvy, medzi ktorými sú výslovne uvedené schéma pomoci de minimis „Schéma podpory existujúcich a začínajúcich podnikateľov“ publikovaná v Obchodnom vestníku SR č. 95/2004, vyhlásená výzva na predkladanie projektov kód 1111015-061 zo dňa 16. 8.2006 a dokumentácia zverejnená v rámci predmetnej výzvy. K dokumentácii zverejnenej v rámci predmetnej výzvy jednoznačne patrila aj Príručka pre žiadateľa, v ktorej je v úvode uvedené, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, t.j. žalovaný v I. rade vydáva túto príručku s cieľom oboznámiť potencionálneho príjemcu pomoci s podmienkami poskytnutia pomoci, so spôsobom predkladania a vyplnenia žiadosti o nenávratný finančný príspevok a záväznej osnovy projektu, s povinnosťami príjemcu v oblasti monitorovania pomoci a verejného obstarávania ako aj s pokynmi na vyplnenie žiadosti o platbu, pričom článok V. Príručky pre žiadateľa obsahoval veľmi podrobné usmernenie poskytovateľa o postupoch pri obstarávaní a v jeho úvode je uvedené, že verejné obstarávanie môže byť v závislosti od rozhodnutia žiadateľa vykonané pred alebo po podaní žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a verejná obchodná súťaž musí byť vykonaná pred podaním žiadosti. Z čestného prehlásenia žalobcu zo dňa 5.10.2007 je s poukazom na článok V., bod 5.1, ods. 3 Príručky pre žiadateľa zrejmé, že v danom prípade sa žalobca zaviazal realizovať postup verejného obstarávania zodpovedajúci postupu pri zákazke s nízkou hodnotou, t.j. žalobca už v čase uzatvárania predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vedel, akú metódu verejného obstarávania má aplikovať a aké konkrétne kroky súvisiace s verejným obstarávaním má realizovať. 30. Žalobca síce nebol povinný realizovať verejné obstarávanie podľa zákona o verejnom obstarávaní s poukazom na výšku prideleného finančného príspevku z titulu zákonnej povinnosti, ale táto povinnosť mu jednoznačne vznikla ako zmluvná povinnosť bez ohľadu na výšku prideleného finančného príspevku ako povinnosť realizovať výber dodávateľa metódou v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca vzhľadom na výšku prideleného finančného príspevku mal možnosť vybrať si medzi verejnou obchodnou súťažou podľa Obchodného zákonníka a verejným obstarávaním podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale len v čase pred podaním žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, pričom je nesporné, že spolu so žiadosťou žalobca nepredložil dokumentáciu súvisiacu s realizáciou verejnej obchodnej súťaže podľa Obchodného zákonníka, ale naopak zaviazal sa vykonať verejné obstarávanie podľa zákona o verejnom obstarávaní. 31. V nadväznosti na tieto skutočnosti je potom zrejmé, že predmetná zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku mala podľa článku XV, ods. 3 nadobudnúť účinnosť za predpokladu predloženia dokumentácie súvisiacej s procesom verejného obstarávania podľa zákona o verejnom obstarávaní najneskôr v termíne do 4 mesiacov od platnosti tejto zmluvy. K predmetnej zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bol dňa 15.4.2008 uzavretý v písomnej forme Dodatok č. 1, ktorého predmetom bola dohoda zmluvných strán o zmene článku XV, ods. 3 predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, na základe ktorej došlo k predĺženiu lehoty na predloženie dokumentácie súvisiacej s procesom verejného obstarávania podľa zákona o verejnom obstarávaní v lehote 8 mesiacov odo dňa platnosti zmluvy, t.j. v danom prípade do 5.6.2008. Je nesporné, že v zmluvne dohodnutom termíne do 5.6.2008 nebola zo strany žalobcu dokumentácia súvisiaca s procesom verejného obstarávania zrealizovaného podľa zákona o verejnom obstarávaní predložená, v dôsledku čoho predmetná zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nenadobudla účinnosť. Tvrdenie žalobcu o tom, že podpisom Dodatku č. 2 došlo súčasne k predĺženiu lehoty na predloženie dokumentácie k verejnému obstarávaniu do 30.9.2008 súd vyhodnotil taktiež ako irelevantné, a to predovšetkým z dôvodu, že predĺženie lehoty na predloženie predmetnej dokumentácie vôbec nebolo predmetom Dodatku č. 2 k predmetnej zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ale predmetom Dodatku č. 2 bola zmena Prílohy č. 1 a táto zmena sa týkala len predĺženia času realizácie projektu, pričom pojem „ukončenie realizácie projektu“ je určitým a zrozumiteľným spôsobom definovaný v predmetnej zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v rámci „Definície pojmov“. Listom zo dňa 29.7.2008, doručeným žalobcovi dňa 4.8.2008, nadpísaným ako „Odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku kód projektu 11110101003“ žalovaný v II. rade, konajúci v mene žalovaného v I. rade, v súlade s článkom XII. ods. 1 v nadväznosti na článok XIV. ods. 1 Zmluvy z dôvodu porušenia článku XV. Platnosť a účinnosť zmluvy ods. 3 písmeno b) časť i. odstúpil od predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Ako prejudiciálnou otázkou sa súd zaoberal platnosťou predmetného odstúpenia od zmluvy, ktoré s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil ako platný právny úkon, keďže je nesporné, že v termíne do 5.6.2008 nebola dokumentácia súvisiaca s procesom verejného obstarávania žalobcom predložená, t.j. nebola predložená ani v dodatočnej lehote vyplývajúcej z Dodatku č. 1, čo súd vyhodnotil ako podstatné porušenie predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, keďže zo strany žalobcu nebola splnená povinnosť, o ktorej žalobca pri dodržaní minimálnej odbornej starostlivosti musel v čase uzavretia zmluvy predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu a z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. 32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne irelevantný a preto žalobu voči žalovaným v I. a II. rade v celom rozsahu zamietol. V prípade žalovaného v II. rade je okrem toho daný aj ďalší dôvod zamietnutia žaloby vyplývajúci zo skutočnosti, že žalovaný v II. rade nebol vykonávateľom pomoci, ale konal v mene žalovaného v I. rade ako Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom, v dôsledku čoho v konaní, ktorého predmetom je určenie povinnosti plniť z predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vo forme zaplatenia nenávratného finančného príspevku, nie je daná vecná pasívna legitimácia žalovaného v II. rade. 33. Súd posudzoval vec podľa ust. § 269 ods. Obch. zák. § 271 ods. 1,2, § 324 ods. 1,2, § 325, § 335, § 340 ods. 1,2, § 344, § 345 ods. 1,2, § 349 ods. 1 Obch. zák., § 1 ods. 1, § 6 ods. 1,2, § 7 zák. č. 25/2006 Zb. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 13.3.2007 do 30.6.2008, § 2 písm. m) § 8 ods. 1,2,3, § 11 ods. 1,2,3,4,5,6,8 zák. č. 503/2001 Zb. o podpore regionálneho rozvoja. 34. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. 35. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a poukázal na čl. II. a čl. XV. Zmluvy o NFP pričom právny vzťah žalobcu a žalovaných je založený zmluvou o NFP. Ide o štandardný obchodnoprávny vzťah, ako to vyplýva z čl. II. a čl. XV. ods. 3 Zmluvy. Súdom uvedené skutočnosti nemajú žiaden vplyv na charakter zmluvného právneho vzťahu, práva a povinnosti zmluvných strán alebo kontraktačný proces. 36. Práva a povinnosti zmluvných strán upravuje výlučne Zmluva o NFP. Tie práva a povinnosti, ktoré neupravuje Zmluva o NFP upravuje Schéma de minimis. Súd hrubo pochybil pri posúdení právne záväznosti Príručky - keď právne nezáväznému, voľnými slovami urobenému, opisu Schémy de minimis prisudzuje právnu záväznosť pre žalobcu. Ide o interný, právne nezáväzný výklad Schémy de minimis. Zmluvy je potrebné vykladať podľa ich jazykového znenia. Samotným výkladom sa nemožno odchýliť od jazykového znenia natoľko, že bude výklad v rozpore s jazykovým znením, tak ako to urobil súd. Žalovanými vyhotovená Zmluva o NFP nanovo upravila práva a povinnosti subjektov v procese obstarávania. Zmluva už neviazala voľbu VO alebo OVS na časové hľadisko, ale na výšku poskytnutého príspevku. S ohľadom na to, že Zmluvy o NFP nanovo upravila spôsob voľby metódy obstarávania a dala možnosť výberu metódy obstarávania podľa výšky príspevku a nie časové hľadisko, stráca platnosť jednak pôvodná úprava spôsobu vykonania obstarávania, a jedna čestné vyhlásenie, keďže jeho podanie bolo viazané na časové kritérium voľby obstarávania obsiahnuté v Schéme de minimis. 37. Všetky úkony pred uzavretím zmluvy sú úkonmi a návrhmi na uzavretie zmluvy, pričom vyúsťujú do uzavretia Zmluvy o poskytnutí NFP. Jedine Zmluva o NFP upravuje práva a povinnosti zmluvných strán pri poskytovaní NFP. Jedine tie práva a povinnosti, ktoré Zmluva neupravuje, sa riadia ustanoveniami Schémy de minimis. 38. Zmluva o NFP nanovo upravila spôsob voľby metódy obstarávania a dala možnosť výberu metódy obstarávania podľa výšky príspevku. Vzhľadom na zásadu lex posterior derogat priori stráca platnosť jednak pôvodná úprava spôsobu vykonania obstarávania v Schéme de minimis ako aj čestné vyhlásenie, keďže jeho podanie bolo viazané na časové kritérium voľby obstarávania obsiahnuté v Schéme de minimis. 39. Dodatok č. 2 je potrebné interpretovať podľa obsahu žiadosti, ktorej žalovaní vyhoveli, t.j. tak, že súhlasili s predĺžením termínu na vykonanie verejného obstarávania do 9/2008 a aj fyzickej realizácie predmetu obstarávania. Preto žalovaní odstúpili od zmluvy neoprávnene. 40. Na základe uvedeného, žalobca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. 41. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v 1. a v 2. rade. Poukázali na skutočnosť, že rozhodujúca otázka pre právne posúdenie veci bola prejudiciálna otázka, či odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo strany žalovaných bolo alebo nebolo platné. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny úkon predmetného odstúpenia od zmluvy ako platný, keďže je nesporné, že v lehote do 5.6.2008 nebola dokumentácia súvisiaca s procesom verejného obstarávania žalobcom predložená, t.j. nebola predložená ani v dodatočnej lehote vyplývajúcej z Dodatku č. 1, čo súd vyhodnotil ako podstatné porušenie predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, keďže zo strany žalobcu nebola splnená povinnosť, o ktorej žalobca pri dodržaní minimálnej odbornej starostlivosti musel v čase uzavretia zmluvy predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu a z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. 42. Túto časť odôvodnenia právneho posúdenia veci považuje za kľúčovú pre celé rozhodnutie vo veci a aj keď žalobca namieta, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s ďalšími jeho právnymi argumentmi, ktorých bolo nespočetne mnoho, žiadnym spôsobom tieto argumenty nevyvracajú toto konštatovanie o platnosti odstúpenia od zmluvy a o nepredložení dokumentácie k verejnému obstarávaniu. Podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie dostatočné a komplexné, jednak čo sa týka zhodnotenia celého priebehu konania a vyhodnotenia skutkového stavu, a jednak čo sa týka právnych záverov súdu v rámci právneho posúdenia. 43. Zmluvný vzťah pri uzatvorení zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, je špecifický tým, že záujemca o poskytnutie nenávratného finančného príspevku sa uchádza o jeho poskytnutie s tým, že sa zaväzuje dodržiavať všetky podmienky uvedené vo výzve k tomu prináležiacej a v ostatnej zverejnenej dokumentácii. 44. Na základe uvedeného, žalovaní v 1. a v 2. rade navrhli napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. 45. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaní v 1. a v 2. rade svoje vyjadrenie k podanému odvolaniu doručili žalobcovi a žalobca mal vyjadrenie k dispozícii už dňa 26.2.2016 tak, ako samotný žalobca uviedol v podanom dovolaní, odvolací súd opätovne vyjadrenie žalovaných v 1. a v 2. rade z dôvodov vyššie uvedených, žalobcovi nedoručoval. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných v 1. a v 2. rade ku dňu opätovného rozhodnutia v predmetnej veci do dňa 19.9.2017 nevyjadril. 46. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu s poukazom na ust. § 380 ods. 1 CSP podľa ktorého je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania. V predmetnej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením a zároveň aj bez toho aby o to strany požiadali oznámil stranám sporu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku prostredníctvom mailovej pošty. 47. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 48. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 49. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 50. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia sa k jednotlivým odvolacím námietkam uvádza nasledovné: 51. Hlavnou odvolacou námietkou odvolateľa bolo, že súd prvej inštancie posúdil nesprávne právny vzťah žalobcu a žalovaných v 1. a v 2. rade za neštandardný, od čoho sa následne odvíja nesprávne právne posúdenie jednotlivých vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Podľa žalobcu na právnom vzťahu žalobcu so žalovanými nie je nič neštandardné, tieto práva a povinnosti, ktoré neupravuje zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (Zmluva NFP) upravuje Schéma de minimis. Súd hrubo pochybil pri posúdení právnej záväznosti Príručky. 52. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že medzi žalobcom ako príjemcom pomoci a žalovaným I. rade ako Riadiacim orgánom pre operačný program Priemysel a služby, v mene ktorého konal žalovaný v II. rade ako Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom pre Sektorový operačný program priemysel a služby bola dňa 5.10.2007 uzavretá v písomnej forme zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, kód projektu 11110101003 (schéma pomoci de minimis) Reg. Číslo 111101-070/2007 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmysle § 20 ods, 2 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zmysle § 13a ods. 5 zákona Č. 503/2001 z.z. o podpore regionálneho rozvoja. V preambule predmetnej zmluvy je uvedené, že túto zmluvu je potrebné interpretovať a posudzovať so zreteľom a v nadväznosti na dokumenty taxatívne uvedené v preambule zmluvy, medzi ktorými sú výslovne uvedené schéma pomoci de minimis „Schéma podpory existujúcich a začínajúcich podnikateľov“ publikovaná v Obchodnom vestníku SR č. 95/2004, vyhlásená výzva na predkladanie projektov kód 1111015-061 zo dňa 16. 8.2006 a dokumentácia zverejnená v rámci predmetnej výzvy. 53. Podľa odvolacieho súdu už zo samotného názvu Zmluvy o NFP a Preambuly je zrejmé, že nejde o typickú obchodnú zmluvu. Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania má povahu súkromnoprávnej zmluvy s prvkami verejnoprávnymi, keďže uzatvorenie zmluvy na poskytnutie finančných prostriedkov predpokladá zákon o rozpočtových pravidlách a zmluva odkazuje na predpisy verejného práva. Judikatúra stanovila rozdiely medzi súkromnoprávnymi a verejnoprávnymi vzťahmi, pričom v súčasnosti dochádza k prelínaniu súkromného a verejného práva, čoho dôkazom je aj uzatvorená zmluva. Zmluva vzhľadom na dojednanie medzi účastníkmi konania je zmluvou obchodnoprávnou, keďže účastníci konania dojednali predmet svojich záväzkov dostatočne určito (záväzok žalovaného poskytnúť nenávratný finančný príspevok v súlade so zmluvnými podmienkami a záväzok prijímateľa prijať finančné prostriedky a realizovať projekt) a na aplikácii Obchodného zákonníka sa písomne dohodli. Vzhľadom na odkaz na predpisy verejného práva a záväzok žalobcu tieto rešpektovať má zmluva aj povahu verejnoprávnu. Práve s poukazom na verejnoprávny charakter musí žalobca zniesť zvýšené povinnosti na režim nakladania s finančnými prostriedkami. Sprísnená kontrola s nakladaním so štátnymi finančnými prostriedkami zo strany jedného z účastníkov zmluvy, t.j. žalovaného vyplýva z verejnoprávnej povahy zmluvy. Vo viacerých ustanoveniach zmluvy je zakotvené, že ide o finančné prostriedky vyplatené zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky s čím je spojená zvýšená kontrola ako aj zvýšená zodpovednosť za porušenie dohodnutých zmluvných podmienok oproti štandardným obchodným zmluvám. Podľa odvolacieho súdu práve z týchto dôvodov nemožno hovoriť o bezprávnom nátlaku na žalobcu. Žalobca ako záujemca o poskytnutie nenávratného finančného príspevku sa uchádzal o jeho poskytnutie s tým, že sa zaviazal dodržiavať všetky podmienky uvedené vo výzve k tomu prináležiacej a v ostatnej zverejnenej dokumentácii. 54. V prípade nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. platí, že obsah vzniknutého vzťahu sa riadi jednak zmluvou a jednak Obchodným zákonníkom ako zákonom špeciálnym a v tomto prípade aj predpismi verejného práva upravujúcimi režim nakladania so štátnymi finančnými prostriedkami a predpismi a legislatívnymi aktami uvedenými v Preambule. V Preambule sa výslovne uvádza, že zmluvu je potrebné posudzovať aj v nadväznosti na Schému de minimis a vyhlásenú výzvu na predkladanie projektov kód 1111015-061 zo dňa 16. augusta 2006 a dokumentáciu zverejnenú v rámci predmetnej výzvy. K dokumentácii zverejnenej v rámci predmetnej výzvy jednoznačne patrila aj Príručka pre žiadateľa, preto nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že Príručka nemá žiadnu právnu záväznosť. Ak bolo v zmluve dohodnuté, že táto sa posudzuje aj v nadväznosti na Príručku žiadateľa, potom je potrebné posudzovať dohodnuté zmluvné podmienky aj z hľadiska dodržiavania predmetnej príručky. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie si nezákonne získal Príručku ako dôkaz, ak ju získal z verejne dostupných zdrojov a žalobca jej znenie ani v konkrétnych ustanoveniach nespochybňuje. 55. Väčšina odvolacích námietok žalobcu vychádza zo skutočnosti, že podľa žalobcu jedine zmluva o NFP upravuje práva a povinnosti strán a ustanovenie Príručky nie sú právne záväzné. Ako už bolo vyššie uvedené, vzhľadom na atypickosť zmluvy a dojednanie, že táto zmluva sa bude posudzovať aj podľa dokumentácie uvedenej v Preambule, je nutné vychádzať podľa odvolacieho súdu pri posudzovaní zmluvného vzťahu komplexne zo všetkých dokumentov. Preto nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že súd prvého stupňa nesprávne vykladá práva a povinnosti podľa pôvodnej úpravy spôsobu obstarávania obsiahnutú v Schéme de minimis. 56. Rozhodujúcou otázkou pre právne posúdenie veci bola prejudiciálna otázka, či odstúpenie od Zmluvy NFP zo strany žalovaných je platný právny úkon. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že ide platný právny úkon, keďže je nesporné, že v lehote do 5.6.2008 nebola dokumentácia súvisiaca s procesom verejného obstarávania žalobcom predložená, t.j. nebola predložená ani v dodatočnej lehote vyplývajúcej z Dodatku č. 1, čo súd vyhodnotil ako podstatné porušenie predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, pretože zo strany žalobcu nebola splnená povinnosť, o ktorej žalobca pri dodržaní minimálnej odbornej starostlivosti musel v čase uzavretia zmluvy predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu a z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy (§ 345 ods. 1, 2 Obch. zák). K procesu verejného obstarávania je potrebné uviesť, že v Príručke pre žiadateľa je v časti V. uvedené, že „Verejné obstarávanie môže byť v závislosti od rozhodnutia žiadateľa vykonané pred alebo po podaní žiadosti o poskytnutie NFP. Verejná obchodná súťaž musí byť vykonaná pred podaním žiadosti.“ Zákon o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z.z. v znení zákona č. 102/2007 Z.z. účinnom v rozhodnom období sa aplikoval v prípade, že žiadateľ si verejné obstarávanie dobrovoľne vybral s tým, že verejné obstarávanie môže vykonať aj po podaní žiadosti o poskytnutie NFP. Žalobca sa sám z vlastnej vôle pri podaní žiadosti o poskytnutie NFP zaviazal postupovať pri obstarávaní dodávateľov tvarov a služieb postupmi podľa zákona o verejnom obstarávaní. Išlo teda o zmluvný záväzok žalobcu. Žalobca vzhľadom na výšku prideleného finančného príspevku mal možnosť vybrať si medzi verejnou obchodnou súťažou podľa Obchodného zákonníka a verejným obstarávaním podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale len v čase pred podaním žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, pričom je nesporné, že spolu so žiadosťou žalobca nepredložil dokumentáciu súvisiacu s realizáciou verejnej obchodnej súťaže podľa Obchodného zákonníka, ale naopak zaviazal sa vykonať verejné obstarávanie podľa zákona o verejnom obstarávaní. Ako už bolo uvedené, dokumentácia súvisiaca s procesom verejného obstarávania realizovaného podľa zákona o verejnom obstarávaní nebola do 5.6.2008 predložená, v dôsledku čoho Zmluva o NFP nenadobudla účinnosť. 57. Pokiaľ ide o Dodatok č. 2 k Zmluve o NFP, odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že podľa obsahu je potrebné ho interpretovať tak, že žalovaní súhlasili s predĺžením termínu na vykonanie verejného obstarávania do 9/2008 a aj fyzickej realizácie predmetu obstarávania. Predmetom Dodatku č. 2 bolo len predĺženie času realizácie projektu, nie predĺženie lehoty na predloženie dokumentácie súvisiacej s verejným obstarávaním. Svedčí o tom aj skutočnosť, že k uzavretiu Dodatku č.2 k Zmluve o NFP došlo pred uplynutím lehoty na predloženie dokumentácie súvisiacej s procesom verejného obstarávania, ktorej posledným dňom bol deň 5.6.2008 a súčasne pred predložením žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na vykonanie verejného obstarávania zo dňa 4.7.2008, doručenej žalovanému v II. rade dňa 8.7.2008 (ktorá už akceptovaná nebola). 58. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 59. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 CSP. § 453 ods. 3 CSP, § 262 ods. 1,2 CSP a to tak, že žalovaným v I. a II. rade priznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania a zaviazal žalobcu na ich úhradu v plnom rozsahu spoločne a nerozdielne s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 60. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).