Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/120/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210226650 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1210226650.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v spore žalobkyne: R.. Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.I. XX, Z., zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, so sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická, so sídlom Drieňová 35, Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Čarnogurským, so sídlom Dostojevského rad 1, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 12.01.2015, č. k. 45C/229/2010-464, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.01.2015, č. k. 45C/229/2010-464 p o t v r d z u j e . Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu podľa § 9 ods. 1, § 61 ods. 1, 2 a 3, § 63 ods. 1 písm. b), § 63 ods. 2 písm. a), § 74, § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“), § 5 ods. 2 písm. f) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamietol. Rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 29.11.2010 domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, doručenou žalobkyni ako zamestnankyni dňa 18.06.2010, náhrady mzdy, ako i náhrady trov konania. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 26.08.2003 s ňou žalovaný neplatne okamžite skončil pracovný pomer, čo potvrdil aj Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 11.06.2008, č. k. 15Cpr/16/03-358. Žalovaný listom zo dňa 01.03.2010 vytkol žalobkyni, že sa v prvý deň po doručení rozsudku, ktorým bola skonštatovaná neplatnosť okamžitého skončenia jej pracovného pomeru, nedostavila do práce, čo považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vyzval žalobkyňu, aby sa bezodkladne dostavila do práce. Žalobkyňa listom zo dňa 08.03.2010 oznámila žalovanému, že do práce nastúpi bezodkladne po ukončení jej aktuálneho pracovného pomeru u iného zamestnávateľa. Následne listom zo dňa 25.03.2010 oznámila, že do práce nastúpi dňa 01.06.2010, čo aj urobila. Žalovaný dňa 01.06.2010 uložil žalobkyni pracovnú úlohu - vypracovanie učebných osnov predmetov, pričom tieto úlohy riadne vykonala. Následne jej dňa 18.06.2010 žalovaný doručil na pracovisku výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú odôvodnil organizačnými zmenami v zmysle rozhodnutia riaditeľa školy zo dňa 09.06.2010, z dôvodu otvorenia iba dvoch tried denného štúdia v školskom roku 2010/2011, namiesto troch tried. Pracovný pomer sa mal skončiť dňa 30.09.2010. Uvedené rozhodnutie riaditeľa o organizačných zmenách v skutočnosti neobsahuje špecifikáciu žiadnej organizačnej zmeny, uvádza iba, že otvorenie dvoch tried ,,znamená zhruba stratu 1,5 úväzku učiteľa“. Akou konkrétnou organizačnou zmenou chcel žalovaný túto ,,stratu“ riešiť, však v písomnom rozhodnutí uvedené nebolo, a teda nebola splnená podmienka výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP - t.j. ,,písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách“. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že žalovaný prijal pred daním výpovede do zamestnania ďalších učiteľov. Žalovaný pritom stanovil učiteľom rozsah úväzkov v rozpore s § 3 ods. 1, 2 a prílohou č. 1 nariadenia vlády č. 422/2009 Z. z. v rozsahu 28 hodín namiesto 22 hodín týždenne. V prípade vyučujúcej N. je to 22 hodín, namiesto 13 hodín týždenne. Organizačná zmena spočívajúca v prepustení žalobkyne teda nielenže nebola vykonaná písomným rozhodnutím zamestnávateľa, ale nebola ani potrebná. Žalovaný od rozhodnutia súdu o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre média uviedol, že žalobkyňu zamestnávať nechce a nebude a následne po nenastúpení do práce na druhý deň po doručení rozsudku jej poslal oznámenie, že sa dopustila porušenia pracovnej disciplíny. Po tom, čo žalobkyňa po ukončení pracovného pomeru nastúpila naspäť do práce, stala sa obeťou šikanovania a nerovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného (ako kabinet jej bola pridelená nepoužívaná a neudržiavaná trieda, kde bol neskôr vypnutý elektrický prúd v zásuvkách, bol jej znemožnený prístup do zborovne, na rozdiel od kolegov si musela zapisovať dochádzku pri vrátnici, nebol jej pridelený počítač, po tom ako žalovaný zistil, že používa svoj vlastný počítač, vypol elektrický prúd v jej zásuvkách z „dôvodu hrozby požiaru“). Žalovaný opakovane poskytoval pre média znevažujúce vyjadrenia o žalobkyni, umožnil novinárom prístup do miestnosti, v ktorej vykonávala prácu a umožnil im ju fotografovať. Riaditeľ žalovaného označil žalobkyňu ako zamestnankyňu za neprijateľnú. Žalobkyňa mala za to, že v dôsledku neplatnosti výpovede má v zmysle §79 ods. 1 ZP nárok na náhradu mzdy vo výške jej priemerného zárobku odo dňa kedy oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnaní (čo bolo dňa 19.07.2010), až do dňa, keď jej zamestnávateľ umožní pokračovať v práci pri správnom určení započítateľnej praxe vo výške 691,50 eur. 3. Žalovaný argumentoval tým, že žalobkyni bola daná výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP, nakoľko sa stala nadbytočnou vzhľadom na rozhodnutie riaditeľa školy o organizačných zmenách zo dňa 09.06.2010. Žalobkyňa je stavebná inžinierka a pracovala u žalovaného ako profesorka odborných predmetov od r. 1988, pričom vyučovala predmety súvisiace s vodohospodárskymi stavbami. Žalovaný vždy otváral tri a viac tried prvého ročníka štúdia a rovnako predpokladal, že aj v školskom roku 2010/2011 otvorí tri triedy. Z dôvodu nízkeho počtu prihlásených žiakov však otvoril len dve triedy, v dôsledku čoho došlo ku menšej potrebe vyučovacích hodín, čo viedlo i k nadpočetnosti dovtedy pôsobiacich pedagógov na škole a k rozhodnutiu o rozviazaní pracovného pomeru s jedným pedagógom, konkrétne so žalobkyňou. Výpovedné dôvody v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP o rozviazaní pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti teda boli splnené. Iná organizačná zmena podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP spočíva v otvorení dvoch tried, namiesto pôvodne plánovaných troch tried, čo vyvolalo potrebu zníženia stavu pedagogických zamestnancov. Riaditeľ školy rozhodol o organizačných zmenách dňa 09.06.2010, čo zároveň znamenalo stratu 1,5 úväzku učiteľa, v dôsledku čoho sa stali niektorí vyučujúci nadpočetnými. Rozhodnutie o organizačných zmenách bolo prijaté písomne, bolo prerokované so zástupcami odborovej organizácie žalovaného. Rozhodnutie zodpovedalo požiadavkám na úsporné a efektívne riadenie žalovaného. Žalobkyňa vyučovala predovšetkým predmety, týkajúce sa vodných stavieb. Tieto predmety sa v súčasnosti takmer vôbec nevyučujú, ak by žalobkyňa bola zostala učiť u žalovaného, musela by si meniť svoju kvalifikáciu. Žalovaný prijal v septembri 2010 nových zamestnancov vyučujúcich predmety, z ktorých ani na jeden nemala žalobkyňa aprobáciu. Tvrdenia žalobkyne o pracovných úväzkoch pedagógov, pôsobiacich u žalovaného, sú nepravdivé. Žiadny pedagóg nemal pracovný úväzok 28 hodín týždenne. Žalobkyňa nastúpila do práce dňa 01.06.2010 a žalovaný jej pridelil prácu podľa pracovnej zmluvy, a to vypracovanie učebných osnov, predmetov pozemné staviteľstvo a inžinierske stavby, neskôr zakladanie stavieb, staviteľstvo, drevené a kovové konštrukcie a skúšobných testov. Na výkon práce jej pridelil osobitnú miestnosť, ktorá zodpovedala všetkým požiadavkám výkonu práce, išlo o miestnosť predtým používanú ako triedu. Žalovaný mal problémy prideliť pre ňu pracovné miesto, nakoľko pre jej predchádzajúce správanie mali ostatní pracovníci školy veľmi negatívny postoj voči jej osobe, ktorý stále pretrváva. Ku žiadnej diskriminácii však podľa názoru žalovaného nedochádzalo. Negatívny postoj ostatných zamestnancov voči žalobkyni začal najmä v roku 2003, keď žalobkyňa prišpendlila na tabuľu v kabinete svoje fotografie, ktoré možno označiť niekde medzi erotikou a pornografiou. Manžel žalobkyne s jej súhlasom tieto fotografie zverejnil na internete. Krajský pedagogický ústav označil uvedené zverejnenie fotografií ako zásah do krehkej psychickej štruktúry študentov školy. Ostatní pedagogickí pracovníci videli v jej správaní ničenie svojej výchovnej práce. Práve pre toto jej správanie vzbudil celý prípad mediálnu pozornosť a keď sa novinári zaujímali o jej prípad, bol žalovaný na jednej strane povinný ich informovať pravdivo, a na strane druhej strane mal právo vyjadriť svoj názor na jej správanie. 4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 07.12.2011, č. k. 45C/229/2010-281, ktorým žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 567,04 eur. 5. Odvolaním žalobkyne napadnutý rozsudok Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.03.2013, č. k. 14Co/96/2012-307, zrušil ako predčasne vydaný a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, v rozsudku absentovali skutkové zistenia, ktoré sú podstatné a rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti žalovaného nároku, odôvodnenie rozsudku bolo nepostačujúce, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie sa mal zaoberať otázkou, či výpoveď spĺňala všetky hmotnoprávne podmienky, ako aj spornosťou dôvodu výpovede (nadbytočnosťou žalobkyne). Súd prvej inštancie nevenoval pozornosť tomu, či organizačná zmena spočívala v nadbytočnosti a následným porovnaním stavu u žalovaného pred organizačnou zmenou a po nej, či sa jednalo o účelovú zmenu vzhľadom na konflikty medzi účastníkmi konania, na ktoré po celý čas poukazovala žalobkyňa a ktoré mnohé žalovaný ani nepoprel. Úlohou súdu prvej inštancie ďalej bolo zistiť, aký počet vyučovacích hodín mali jednotliví učitelia žalovaného týždenne v rozhodnom čase, t.j. ku dňu výpovede žalobkyne. Zároveň mal súd prvej inštancie skúmať splnenie povinnosti uvedenej v § 61 ods. 3 ZP, podľa ktorého, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď, nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. 6. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu súd prvej inštancie doplnil dokazovanie, ktorým mal za preukázané, že žalovaný uzatvoril dňa 15.08.1988 so žalobkyňou pracovný pomer odo dňa 25.08.1988 na dobu určitú. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy, uzavretou dňa 28.06.1989, sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02.09.1999 sa pracovný úväzok žalobkyne zmenil dňom 01.09.1999 na plný pracovný úväzok, t.j. 21 vyučovacích hodín týždenne. Jej pracovná náplň bola výchovno-vzdelávacia činnosť zameraná na rozširovanie a prehlbovanie vedomostí, zručností a návykov žiakov s využitím špecifických diagnostických, vzdelávacích, kontrolných, organizačných a informačných metód. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 11.06.2008, č. k. 15Cpr/16/2003-358 rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni žalovaným listom zo dňa 26.08.2003 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Žiadosťou zo dňa 23.02.2010 žalobkyňa oznámila žalovanému, že na ďalšom zamestnávaní trvá, chce vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy a žiadala o oznámenie termínu začatia prideľovania práce. Žalovaný listom zo dňa 01.03.2010 oznámil žalobkyni, že bola povinná dostaviť sa na pracovisko nasledujúci deň po doručení rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, podľa ktorého jej pracovný pomer trvá. Nakoľko sa na pracovisko nedostavila a neoznámila dôvod svojej neprítomnosti, dopustila sa porušenia pracovnej disciplíny, čo môže byť dôvodom ukončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 ZP. Žalobkyňa listom zo dňa 08.03.2010 oznámila žalovanému, že aktuálny pracovný pomer ukončí najrýchlejšie ako sa dá, aby mohla nastúpiť do zamestnania a vykonávať prácu tak, ako jej bude pridelená podľa pracovnej zmluvy. Podaním zo dňa 19.03.2010 žalovaný žalobkyňu opätovne vyzval, aby sa bezodkladne dostavila do práce a v prípade, že nastúpiť nemôže, ponúkol jej rozviazanie pracovného pomeru dohodou. Podaním zo dňa 01.04.2010 žalobkyňa oznámila žalovanému, že v práci dala výpoveď, výpovedná doba jej uplynie 31.05.2010, a teda do zamestnania nastúpi dňa 01.06.2010. Keďže mala záujem na ďalšom zamestnávaní, neprijala návrh na rozviazanie pracovného pomeru. Žalobkyni bola pridelená práca - vypracovanie učebných osnov odborných stavebných predmetov, ich inovácia v súlade so školským programom, následne vypracovanie alternatívnej učebnej osnovy a inovovanej učebnej osnovy k ďalším odborným predmetom, vypracovanie skúšobných testov s podrobným zadaním otázok a správnych riešení v rozsahu 1. vyučovacej hodiny. 7. Z rozhodnutia riaditeľa školy o organizačných zmenách zo dňa 09.06.2010 súd prvej inštancie zistil, že dôvodom týchto organizačných zmien bolo, že žalovaný počítal s otvorením troch prvých tried v školskom roku 2010/2011 v dennom štúdiu. Podarilo sa však otvoriť len dve triedy denného štúdia, čo znamená stratu 1,5 úväzku učiteľa. Organizačné zmeny boli prerokované so zástupcami odborovej organizácie. Výpoveď žalobkyne z pracovného pomeru bola prerokovaná dňa 16.06.2010 za prítomnosti predsedníčky W.. N., Ing. F. a Ing. B., členiek výboru základnej organizácie odborového zväzu. Všetci prítomní s výpoveďou súhlasili, nakoľko sa žalobkyňa stala nadbytočnou. Žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou dňa 17.06.2010 podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, nakoľko sa vzhľadom na rozhodnutie riaditeľa školy zo dňa 09.06.2010 stala nadbytočnou. Pred doručením výpovede žalovaný žalobkyni neponúkol inú vhodnú prácu. Výpoveď začala plynúť dňa 01.07.2010 a skončila dňom 30.09.2010. Žalobkyňa podaním zo dňa 17.09.2010 oznámila zamestnávateľovi, že vyššie uvedenú výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. 8. Súd prvej inštancie sa v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu zameral na dokazovanie a preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede. Konštatoval, že výpoveď bola doručená žalobkyni riadne, výpovedná 3-mesačná doba začala plynúť odo dňa 01.07.2010 a uplynula dňom 31.09.2010. Podmienka prerokovania výpovede so zástupcami zamestnávateľa bola zo strany zamestnávateľa splnená, o čom svedčí zápisnica z prerokovania výpovede z pracovného pomeru zo dňa 16.06.2010. 9. Riaditeľ školy rozhodol o organizačnej zmene písomne dňa 09.06.2010. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že Zákonník práce vyžaduje síce písomnú formu rozhodnutia o organizačnej zmene, jej nedodržanie však nepostihuje neplatnosťou. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetné rozhodnutie je platné, nakoľko rozhodnutie o organizačnej zmene nemá povahu právneho úkonu a účastník konania nemôže žiadať súd, aby rozhodol o jeho neplatnosti. Z obsahu predmetného rozhodnutia jednoznačne a logicky vyplývalo, že v súvislosti so znížením počtu prvých tried z troch na dve, príde k organizačnej zmene, a to strate 1,5 úväzku učiteľa. Túto skutočnosť a s ňou súvisiace, skúmal súd prvej inštancie za účelom odstránenia spornosti dôvodu výpovede (nadbytočnosť žalobkyne). Žalovaný informoval aj nadriadený orgán - Bratislavský samosprávny kraj, že v školskom roku 2010/2011 otvoria len dve triedy, pretože sa neprihlásil dostatočný počet študentov do prvého ročníka. Nižší počet študentov mal za následok aj zníženie počtu odučených hodín, ktorý vychádzal na 20,46 hodiny týždenne na jedného učiteľa, čo nespĺňalo základný počet hodín stanovený nariadením vlády, a to 22 hodín týždenne na jedného učiteľa. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázanú príčinnú súvislosť medzi znížením počtu žiakov (neotvorením jednej z prvých tried, a teda tým vyvolanú organizačnú zmenu) a následnou nadbytočnosťou niektorých zamestnancov. Výpoveď zo strany žalovaného z dôvodu nadbytočnosti niektorým pedagógom, vyhodnotil súd prvej inštancie ako plne dôvodnú. 10. V ďalšom skúmal súd prvej inštancie splnenie podmienky nemožnosti ďalšieho zamestnávania. Žalobkyňa argumentovala, že jej žalovaný neponúkol iné miesto, aj keď na kratší úväzok, alebo v inom odbore, pričom v septembri žalovaný prijal do pracovného pomeru iných pedagógov. Žalovaný argumentoval tým, že iné vhodné miesto jej ponúknuť nemohol, pretože musel personálne zabezpečiť predmety ako matematika, slovenský jazyk, telesná výchova a náboženstvo, na ktoré žalobkyňa kvalifikáciu nemala. Súd prvej inštancie poukázal na špecifický charakter veci, keď riaditeľ je pri svojom postupe povinný postupovať v zmysle zákona, t.j. nemôže ponúknuť voľné miesto učiteľa takému zamestnancovi, ktorý nespĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu. Súd prvej inštancie pripustil, že skombinovať vyššie uvedené predmety by pripadalo do úvahy len vtedy, ak by žalobkyňa mala ako hlavný predmet jeden z odborných predmetov, na ktoré mala aprobáciu, resp. kvalifikáciu ako inžinierka vodohospodárskych stavieb a ako doplnkový by sa jej pridelil jeden z uvedených predmetov. Odbor vodohospodárske stavby sa zrušil v roku 2003, no na škole sa naďalej vyučovali predmety ako inžinierske stavby, geológia a zakladanie stavieb, na ktoré žalobkyňa spĺňala kvalifikačný predpoklad. Tieto predmety v čase, keď žalobkyňa opätovne nastúpila do zamestnania (rozvrhu a rozpisu predmetov) boli však už plne obsadené inými učiteľmi. Pre nižší počet hodín bol žalovaný nútený dať ďalšiu výpoveď i Ing. E. R.. 11. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný mohol rozdeliť niekoľko plných úväzkov a urobiť z nich čiastočné, podľa názoru súdu prvej inštancie v tomto prípade neobstojí, nakoľko to nie je v záujme najlepšieho a najefektívnejšieho fungovania chodu školy. Organizačná zmena je spôsobená a daná zmenou stavu, ktorý by sa mal dotknúť čo najmenšieho okruhu zamestnancov. Zamestnávateľ môže dať výpoveď zamestnancovi, ktorý je nadbytočný, vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa, alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Súd prvej inštancie mal preukázané, že niektorí učitelia vyučovali viac ako 22 hodín týždenne, avšak jednalo sa len o pár výnimiek a drobné odchýlky, priemerne v rozsahu 2 hodín. Napriek tomu bol toho názoru, že by bolo neúčelné a neefektívne, aby riaditeľ školy menil zabehnutý a overený systém vyučovania, a tým aj harmonogram ostatných učiteľov, ktorý spoľahlivo a riadne fungoval aj v čase, keď žalobkyňa bola u žalovaného riadne zamestnaná. 12. Konanie žalovaného nevyhodnotil súd prvej inštancie za šikanózne, keď konštatoval, že vlastné počítače mali pridelené len tí učitelia, ktorí ich potrebovali pri výkone svojej práce ako technické pomôcky. Žalobkyňa síce bola zamestnaná na pedagogickej pôde, avšak nevykonávala pedagogickú činnosť v pravom zmysle slova a jej pracovisko bolo umiestnené mimo zborovne. Preto nemožno považovať za šikanózne, že jej nebol odovzdaný kľúč od zborovne, kde nevyhnutne nepotrebovala prístup, rovnako ako nepotrebovala kľúče od vstupných dverí do budovy školy, nakoľko v jej pracovnom čase bol v škole prítomný vrátnik. Pri výbere kabinetu, resp. pracoviska v škole, súd prvej inštancie neskúmal obsadenosť jednotlivých kabinetov či kancelárii, kde mohla byť žalobkyňa potenciálne umiestnená, nakoľko to vzhľadom na predmet sporu nepovažoval za rozhodujúce. Súd prvej inštancie uviedol, že nie je možné celkom vylúčiť pochybnosti o tom, či správanie žalovaného nejavilo známky šikanózneho správania, avšak vzhľadom na osobitný prípad žalobkyne (kedy žiaden iný zamestnanec nevykonával prácu podobného charakteru) nie je možné tento záver jednoznačne skonštatovať. 13. Súd prvej inštancie nemal preukázané tvrdenie žalobkyne, že výpoveď žalovaného voči jej osobe bola účelová a že výber zamestnanca súvisel s osobnými konfliktami na pracovisku. Mal za to, že žalovaný ako zamestnávateľ sa mohol plne rozhodnúť, ktorému zamestnancovi bude daná výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, čo bolo prerokované a schválené príslušnou odborovou organizáciou. Takáto zmena v organizačnej štruktúre nebola účelová, nakoľko súd prvej inštancie mal riadne preukázanú nutnosť, resp. potrebu zníženia počtu zamestnancov z dôvodu zníženia počtu nových tried. Žalobkyňa nespĺňala kvalifikačnú požiadavku podľa § 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z. a súd prvej inštancie mal teda za preukázané, že jej žalovaný nemohol ponúknuť inú prácu. Uviedol, že je nemysliteľné, aby žalovaný požadoval zmenu kvalifikácie pracovníka, ktorá spočíva v štúdiu vysokej školy úplne iného zamerania, aké má vyštudované predmetný pracovník a dosiahol v tomto odbore vzdelanie druhého stupňa. V danom prípade nepostačovalo absolvovanie nejakého rekvalifikačného kurzu. V prípade, že by žalovaný obsadil miesto odbornej praxe žalobkyňou na čiastočný pracovný úväzok (išlo o 6 vyučovacích hodín), táto by zas nespĺňala kritérium počtu vyučovacích hodín, na ktoré mala pedagogickú a odbornú spôsobilosť v zmysle ust. § 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z.. 14. V konaní bolo preukázané, že na miesto žalobkyne, t.j. na výučbu predmetov, ktoré vyučovala v čase pred okamžitým ukončením pracovného pomeru, žalovaný neprijal žiadneho nového zamestnanca. Predmet vodohospodárske stavby bol na škole v r. 2003 zrušený. Ostatné predmety, ktoré žalobkyňa vyučovala, mal žalovaný už obsadené inými učiteľmi, ktorí tieto predmety dlhodobo vyučovali. Z prehľadu obsadenosti jednotlivých pracovných pozícií v šk. roku 2009/2010 a v šk. roku 2010/2011, ako i z pracovných zmlúv jednotlivých pracovníkov, mal súd prvej inštancie preukázané, že v školskom roku 2009/2010 bolo zamestnaných u žalovaného 32 učiteľov s úväzkom spolu 627 hodín a v školskom roku 2010/2011 - 29 učiteľov spolu s úväzkom 549 hodín, z čoho vyplýva, že v školskom roku 2010/2011 došlo k zníženiu počtu vyučovacích hodín na škole o 78 hodín a k zníženiu počtu učiteľov o 3 miesta. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené, mal súd prvej inštancie za to, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. 16. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonnej lehote odvolanie. Mala za to, že zamestnávateľ môže interné organizačné zmeny vykonávať v akejkoľvek forme, avšak ZP umožňuje na tieto organizačné zmeny reagovať výpoveďou iba vtedy, ak boli vykonané písomným rozhodnutím. Žalobkyňa netvrdila, že predmetné rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene je neplatné, tvrdila iba, že nebol daný výpovedný dôvod podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) ZP pre nesplnenie hmotnoprávnej podmienky výpovede - existencia písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách. Žalovaným predložené písomné rozhodnutie napriek svojmu názvu totiž žiadnu organizačnú zmenu neurčuje, iba opisuje situáciu, ktorá si organizačnú zmenu vyžiadala, k samotnému rozhodnutiu o tejto zmene v písomnej forme teda zjavne nedošlo. Konštatovanie, že takáto situácia má za následok „zhruba stratu 1,5 úväzku učiteľa“, nie je organizačnou zmenou. „Stratu 1,5 úväzku“ možno podľa názoru žalobkyne riešiť aj znížením úväzkov učiteľov namiesto ich prepustenia, redukciou predmetov, spojením výučby niektorých predmetov, či celých tried, prepustením učiteľov, pracujúcich sa skrátený úväzok a podobne. Pritom použitie slova „zhruba“ znemožňuje predmetnú písomnosť považovať za rozhodnutie o organizačných zmenách. Organizačná zmena nie je konkretizovaná ani vo výpovedi, ktorá sa na „rozhodnutie o organizačných zmenách zo dňa 09.06.2010“ odvoláva. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že je iba na rozhodnutí zamestnávateľa, ktorému zamestnancovi v dôsledku organizačnej zmeny dá výpoveď. Podľa žalobkyne však opomenul, že ZP v tomto smere určuje obmedzenia, ktoré ukladajú zamestnávateľovi postupovať nediskriminačne a neznevýhodňovať zamestnanca z dôvodu, že tento si uplatnil svoje práva, vrátane uplatnenia na súde. Vtedajší riaditeľ žalovaného pre média opakovane uvádzal, že rozhodnutie súdu o neplatnosti predchádzajúceho okamžitého skončenia pracovného pomeru považuje za nespravodlivé a zotrvával na stanovisku, že žalobkyňa je preňho ako zamestnankyňa neprijateľná a nevie si predstaviť, že by ju mal zamestnávať. Týmito slovami potvrdil diskriminačný prístup voči žalobkyni. Žalovaný dal žalobkyni výpoveď zdanlivo s odôvodnením, že predmety, na ktoré má kvalifikáciu, sa už nevyučujú, a preto výpoveď dal práve jej. Po nástupe do práce však dal vypracovať žalobkyni učebné osnovy a skúšobné testy predmetov Pozemné staviteľstvo, Inžinierske stavby, Zakladanie stavieb, Staviteľstvo, Drevené a kovové konštrukcie, teda tých predmetov, na ktorých vyučovanie vraj už nie je kvalifikovaná. Zjavne ju teda považoval za dostatočne kvalifikovanú pre tieto predmety. Žalobkyňa opätovne poukázala na diskriminačné konanie zo strany žalovaného, ktoré už bolo obsahom prvoinštančného súdneho konania. Uviedla, že jej daná výpoveď je zdanlivo právny úkon dovolený a platný, vzhľadom na jeho diskriminačný a šikanózny charakter mu však súd nesmie priznať ochranu. Žalovaný mal možnosť zamestnávať ju na kratší úväzok, napriek tomu jej skrátený pracovný úväzok neponúkol, ale ešte počas plynutia výpovednej doby prijal učiteľa telesnej výchovy ako učiteľa všeobecnovzdelávacích predmetov, ktorý okrem tohto predmetu vyučoval v rozsahu 6 hodín týždenne aj predmet Prax, napriek tomu, že bol absolventom študijného odboru technická výchova pre ŽŠ. Nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný nemohol žalobkyni ponúknuť čiastočný úväzok v rozsahu 6 hodín týždenne. Podmienku vyučovania minimálne polovice týždennej výchovnovzdelávacej činnosti jeho aprobačných predmetov (v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z.) by predsa žalobkyňa spĺňala, keďže by vyučovala 100 % času svoj aprobačný predmet. Ako absolventka stavebnej fakulty bola odborne spôsobilá predmet Prax vyučovať. Na vyučovanie tohto predmetu sa vyžaduje „neučiteľské - vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa príslušného (príbuzného) odboru a doplňujúce pedagogické štúdium nadväzujúce na získaný študijný odbor“. Túto kvalifikačnú podmienku žalobkyňa na rozdiel od prijatého W.. Z. (telocvikára) spĺňala. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že z výpovedí svedkov na pojednávaní konanom dňa 15.12.2014 vyplynulo, že nedošlo k skutočnému prerokovaniu výpovede s odborovou organizáciou tak, aby bol naplnený účel a zmysel tohto inštitútu. Odborová organizácia pristúpila k tomuto aktu len formálne, bez vecného naplnenia účelu prerokovania, ktorým má byť kontrola, pripomienkovanie, prípadné argumentačné rozporovanie výpovede. Odbory však v prípade žalobkyne v skutočnosti výpoveď neprerokovali, ale iba ju vzali na vedomie. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná jej náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v celkovej výške 10.813,48 eur. Pre prípad, že by odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, žiadala o pripustenie dovolania. 17. Žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že riaditeľ žalovaného vydal písomné rozhodnutie o organizačnej zmene najskôr zo dňa 09.06.2010, ktoré prerokoval výbor ZO odborového zväzu pri žalovanom a dňa 10.06.2010 bolo toto rozhodnutie vyvesené na výveske žalovaného. Organizačná zmena uvádzala nadpočetnosť niektorých vyučujúcich. Podľa názoru žalovaného pri vzatí do úvahy, že predmetné rozhodnutie nie je právnym úkonom a nemožno namietať jeho platnosť, nemožno určovať ani jeho presnú textáciu. Z obsahu je zrejmé, že niektorí vyučujúci sa stanú nadpočetnými a dôjde k ich prepusteniu. To sa aj stalo prepustením žalobkyne a neskôr Ing. R.. Jediným dôvodom na organizačnú zmenu bol pokles žiakov školy a v zmysle zákona o financovaní regionálneho školstva, v ktorom sú stanovené normatívy finančných prostriedkov podľa počtu žiakov školy v danom školskom roku a takisto sa aj počet pedagogických pracovníkov odvíja od počtu žiakov. Uvedené znamená, že aj keby písomné rozhodnutie o organizačnej zmene absentovalo, na skutočnosti, že bude nutné znižovať počet pedagogických pracovníkov by sa nič nezmenilo, lebo táto povinnosť vyplýva pre riaditeľa školy priamo zo zákona a priamo nadväzuje na legislatívne predpisy. K údajnej diskriminácii žalovaný uviedol, že žalobkyňa nastúpila do zamestnania po skončení predchádzajúceho pracovného sporu dňa 01.06.2010. Školský rok sa končil a pre žalobkyňu nebolo žiadne voľné pedagogické miesto. Keďže žalovaný bol povinný prideliť jej prácu, riaditeľ jej pridelil vypracovať učebné osnovy a skúšobné testy viacerých technických predmetov na základe podkladov z ministerstva školstva. Pre túto prácu sa nevyžadovala aprobácia. Išlo o prácu, ktorá vyžadovala sústredenie, štúdium literatúry a písomné vypracovanie úlohy. Pracovné podmienky pre túto prácu vyžadovali ticho a možnosť sústrediť sa, čo zborovňa nespĺňala. Na prácu doma sú oprávnení iba pedagogickí pracovníci a žalobkyňa v danom období nevykonávala pedagogickú prácu. Žalovaný nepoužil voči žalobkyni žiadnu diskrimináciu, ani šikanu. Žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady na žiadny predmet, ktorý začali v školskom roku 2010/2011 vyučovať novoprijatí pedagogickí pracovníci. Žalovaný predložil súdu Stanovisko Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu SR zo dňa 17.10.2014, podľa ktorého absolvent vysokoškolského štúdia II. stupňa v študijnom odbore Vodné stavby s vykonanými štátnymi skúškami z predmetov Vodné hospodárstvo, Vodné stavby a absolvovaním doplňujúceho pedagogického štúdia, spĺňa kvalifikačný predpoklad na vyučovanie odborných predmetov Vodné hospodárstvo a vodné stavby na strednej odborne škole. Čiže nie predmetu Prax v odbore staviteľstvo. Predmet Prax by žalobkyňa mohla vyučovať, len ak by vyučovala ešte predmet svojej špecializácie, ale taký žalovaný na škole nemal. Žalobkyňa nemôže žalovanému diktovať, aby hľadal vyučujúceho telesnej výchovy, ktorý by bol ochotný pracovať aj na kratší pracovný čas. Predmet Telesná výchova zaberal 16 vyučovacích hodín. Predpísaný počet vyučovacích hodín na pedagogického pracovníka podľa vyhlášky č. 422/2009 Z. z. činilo 22 hodín týždenne. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie správne uviedol, že pedagogický pracovník pracujúci na plný úväzok je povinný vykonávať aj rôzne ďalšie úlohy okrem vlastného vyučovania svojich predmetov. Riaditeľ školy má povinnosť podľa § 5 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve riadiť školu efektívne. Ku aprobácii žalobkyne na vyučovanie predmetu Prax žalovaný uviedol, že ako absolventka na SvF SVŠT, odbor vodné stavby, ani doplňujúcim pedagogickým štúdiom nezískala potrebnú aprobáciu, pretože toto štúdium nenadväzovalo na obsah študijného odboru a vykonané štátne skúšky žalobkyne. Organizačnú zmenu, spočívajúcu v znížení počtu pracovníkov, ako aj výpoveď pre žalobkyňu prerokovali členky príslušného orgánu odborovej organizácie, o čom bol písomný záznam založený do spisového materiálu. Na základe uvedených dôvodov navrhol žalovaný, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobkyňu zaviazal na úhradu trov odvolacieho konania. 18. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené žalobkyni prostredníctvom jej právneho zástupcu dňa 20.03.2015. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného už nevyjadrila. 19. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 20. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP, Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolacích námietok, dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože odvolacie námietky o absencii písomného rozhodnutia o organizačnej zmene a prerokovania výpovede so zástupcami zamestnávateľov, o diskriminácii žalobkyne, jej aprobácii a možnosti jej ďalšieho zamestnávania na kratší pracovný čas, neobstoja. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 26.09.2017. 21. Rozsudok súdu prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne relevantné otázky súvisiace so skončením pracovného pomeru žalobkyne. Súd prvej inštancie pri svojom opätovnom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu vyplývajúceho z predložených listinných dôkazov, dokazovanie doplnil v zmysle intencií odvolacieho súdu a v odôvodnení svojho rozhodnutia na tento skutkový stav správne aplikoval citované ustanovenia ZP. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o tom, že pracovný pomer žalobkyne bol skončený platne, v súlade so zákonom. 22. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. 23. Odvolanie žalobkyne nebolo vzhľadom na uplatnené odvolacie dôvody spôsobilé spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. 24. Čo sa týka skutkového stavu a jeho zisťovania, tento bol v druhom rozhodnutí súdu prvej inštancie zistený úplne a správne. Žalobkyňa nakoniec správnosť skutkových zistení ani nenapádala, ale napádala iba právne posúdenie zistených skutočností. 25. Odvolacie námietky žalobkyne sú totožné s námietkami, ktoré uplatňovala v konaní pred súdom prvej inštancie, podľa odvolacieho súdu sa s nimi súd prvej inštancie riadne a dostatočne presvedčivo vysporiadal. 26. Pokiaľ ide o neexistenciu písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách, je pravdou, že rozhodnutie riaditeľa školy zo dňa 09.06.2010 neobsahuje úplne presnú špecifikáciu organizačných zmien, ku ktorým má dôjsť, avšak súd prvej inštancie ho správne posudzoval podľa celkového obsahu. Z neho je zrejmé, že znížením počtu prvých tried z troch na dve, čo znamená stratu 1,5 úväzku učiteľa, ako následok tohto zníženia, musí dôjsť k zníženiu počtu vyučujúcich. Sama žalobkyňa v odvolaní uviedla, že nespochybnila platnosť rozhodnutia, len podľa jej názoru nebolo jednoznačne uvedené, že má prísť k znižovaniu počtu zamestnancov. Jej argumentácia, že situáciu bolo možné riešiť znížením úväzkov učiteľov namiesto ich prepustenia, redukciou predmetov, spojením výučby niektorých predmetov, či celých tried, prepustením učiteľov pracujúcich sa skrátený úväzok a podobne, nie je dôvodný. Je plne v kompetencii riaditeľa školy, aký spôsob riešenia tohto problému zvolí, lebo on zodpovedá za bezchybný a efektívny chod školy s dostatočným počtom zamestnancov. 27. Ohľadne namietanej diskriminácie žalobkyne je potrebné zdôrazniť, že predmetom konania bola neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ZP, a nie konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 9 a nasl. zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. Prípadnou diskrimináciou sa preto súd mohol zaoberať len v súvislosti s neplatnosťou skončenia pracovného pomeru. Súd prvej inštancie túto skutočnosť zohľadnil a dospel k správnemu záveru, že k diskriminácii alebo šikane žalobkyne pri ukončení jej pracovného pomeru nedošlo. Vyjadrenie bývalého riaditeľa pre médiá, že si nevie predstaviť žalobkyňu ako zamestnankyňu a že ostatní zamestnanci si neželali stretávať sa s ňou v zborovni, nie je takým konaním žalovaného, ktoré by bolo možné považovať za diskriminačné, a najmä nejde o konanie, ktoré bezprostredne súvisí s ukončením pracovného pomeru a zakladá jeho neplatnosť. 28. Prijatie nových zamestnancov v súvislosti s nadbytočnosťou žalobkyne súd prvej inštancie tiež náležite zdôvodnil tým, že novoprijatí vyučujúci mali aprobáciu na predmety (napr. slovenský jazyk, telesná výchova), ktorú žalobkyňa nemala. Jej argumentácia, že žalovaný mal znížiť pracovný úväzok ostatným vyučujúcim, prípadne hľadať telocvikára na kratší pracovný úväzok, nie je na mieste. Ako už odvolací súd uviedol v bode 26., súd nie je oprávnený hodnotiť, či rozhodnutie o organizačnej zmene je naozaj vhodné a prispeje k zefektívneniu práce, súd môže zohľadňovať len jeho prípadnú účelovosť v tom zmysle, že nadbytočnosť zamestnanca v skutočnosti neexistuje a je prepúšťaný z iného dôvodu. V danom prípade však nebolo pochýb o tom, že žalovaný sa rozhodol znížiť počet učiteľov, a skutočne ho aj znížil. Okrem toho je z ekonomického hľadiska pre školu efektívnejšie prepustiť vyučujúceho, ktorý stratil aprobáciu hlavného predmetu, ktorý sa v škole prestal vyučovať, ako mu hľadať náplň práce na kratší úväzok a zároveň hľadať napr. telocvikára tiež na kratší úväzok. To isté platí o znižovaní úväzku ostatným učiteľom, zamestnaným na plný úväzok. Ako by k tomu prišli ostatní učitelia, že len z dôvodu, že je potrebné zamestnať zamestnanca, pre ktorého nie je na pracovisku kvalifikovaná náplň práce, majú títo prísť o časť svojho príjmu. 29. Rovnako bola nedôvodná námietka žalobkyne, že nedošlo k skutočnému prerokovaniu jej výpovede. Zo zápisnice z prerokovania výpovede z pracovného pomeru zo dňa 16.06.2010 vyplynulo, že členky výboru ZO OZ výpoveď prerokovali, uviedli dôvod (nadbytočnosť) a s výpoveďou súhlasili. 30. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu žalobkyne vecne správne. Odvolací súd preto rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 32. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení odvolací súd priznal úspešnej strane v odvolacom konaní - žalovanému, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže protistrana - žalobkyňa so svojim odvolaním neuspela. 33. Žalobkyňa pre prípad potvrdenia rozsudku navrhovala, aby odvolací súd pripustil dovolanie v dvoch otázkach: 1. právnych dôsledkoch absencie písomnej formy rozhodnutia o organizačných zmenách na platnosť výpovede a 2. požiadaviek na konkrétnosť vymedzenia organizačnej zmeny v rozhodnutí zamestnávateľa. Podľa žalobkyne tieto otázky neboli judikatúrou doposiaľ riešené a majú zásadný význam z hľadiska svojho všeobecného dopadu aj na iné, podobné spory. Podľa platného CSP však nemá odvolací súd možnosť pripustiť dovolanie, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 419 a § 421 CSP prípustné len vtedy, ak to zákon pripúšťa. Už len z toho dôvodu nebolo možné návrhu žalobkyne vyhovieť. 34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).