Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/152/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211200926 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211200926.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a sudcov JUDr. Eleny Ondrišovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Geis SK s.r.o., Trňanská 6, Zvolen, IČO: 31 324 428, zast. Advokátska kancelária GABE-BB, s.r.o., Profesora Sáru 3873/44, Banská Bystrica, proti žalovanému Union poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 31 322 051, o 78.442,53 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/19/2011-379 z 31.3.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/19/2011-379 zo dňa 31.3.2015 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 71.388,21 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 71.388,21 EUR od 21.4.2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že medzi účastníkmi nebola sporná existencia poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Spor v opodstatnenosti základu nároku spočíval v otázke, či odcudzenie stravných lístkov je okolnosťou, na ktorú sa poistenie vzťahuje, t.j. či škoda bola spôsobená okolnosťami podľa čl. 1 písm. a/ a b/ poistnej zmluvy a či nejde o prípady účastníkmi dojednanej výluky z poistenia. V otázke, či škodová udalosť, ktorou došlo k odcudzeniu použitých stravných lístkov spadá pod predmet poistenia podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXX o poistení všeobecnej zodpovednosti za škodu zo dňa 14.10.2005 v znení dodatku č. 1 zo dňa 11.9.2006 súd prvej inštancie poukázal na čl. 1 písm. a/ poistnej zmluvy, z ktorého bez pochybností vyplýva, že poistenie zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú inému sa vzťahuje na tie činnosti tvoriace predmet podnikania žalobcu, ktoré boli podľa výpisu z OR zo 11.7.2005 zapísané do obchodného registra. Podľa čl. ods. 1 VPPZ predmetom poistenia je právnym predpisom uložená zodpovednosť poisteného, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba, za škodu spôsobenú inému. Konštatoval, že účelom a dôvodom žalobcu ako podnikateľského subjektu, uzavrieť poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu nesporne bolo poistiť sa proti rizikám možnej zodpovednosti za škodu vzniknutej pri, alebo v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti. Tento dôvod vyplýva zo samotnej podstaty a charakteru uvedenej zmluvy. Rozsah činností, na ktoré sa vzťahovalo poistenie zodpovednosti za škodu bol vymedzený predmetmi podnikania žalobcu zapísanými v obchodnom registri k 11.7.2005, ktoré žalobca žalovanému preukazoval výpisom k 11.7.2005. Z úplného výpisu z obchodného registra žalobcu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica odd. Sro., vl. č. 2083/S vyplýva, že v čase od 25.07.1994 do 20.08.2007, t.j. v čase uzavretia poistnej zmluvy, mal žalobca v obchodnom registri ako predmet podnikania zapísané okrem iného aj vnútroštátne zasielateľstvo. Z poistnej zmluvy ani VZPP k nej nevyplýva, že by účastníci vylúčili alebo že by ich úmyslom bolo vylúčiť z poistenia činnosti spojené s týmto predmetom podnikania, ako to výslovne urobili (ako to vyplýva) v prípade škody zo zmlúv o preprave (čl. 5 ods. 3 písm. e/ VZPP). Konštatoval preto, že pokiaľ preto ku škode došlo pri činnosti alebo v súvislosti s výkonom činnosti zasielateľstva, ktorého zodpovednosť je daná zákonom, išlo o škodu spôsobenú výkonom poistenej činnosti. Tvrdenie žalovaného, že činnosť zasielateľa nebola predmetom poistenia a poistenie sa vzťahovalo len na všeobecnú zodpovednosť za škodu - tzv. civilný delikt, súd vyhodnotil ako účelové a bez opory v ustanoveniach platnej zmluvy a hmotnom práve, ktoré v súvislosti s poistením zodpovednosti za škodu nerozlišuje a nerozdeľuje poistenie zodpovednosti za civilný delikt a poistenie osobitnej zodpovednosti, ako sa to snaží prezentovať žalovaný. Návrh poistnej zmluvy predložil žalobcovi sám žalovaný. V neposlednom rade preto súd poukázal aj na výkladové pravidlá podľa § 35 Obč. zák. a § 266 ObZ, ktoré pri výklade cit. ust. zmluvy svedčia v prospech žalobcu, ktorému bol tento prejav vôle určený. Konštatoval však, že vzhľadom na jasný gramatický a logický výklad čl. I písm. a/ poistnej zmluvy vyplývajúci z jej písomného znenia, však použitie výkladových pravidiel ani nie je potrebné. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že momentom, keď žalobca sám za žalovaného uhradil vzniknutú škodu poškodeným, hoci išlo o poistnú udalosť, ktorú mala za neho plniť poisťovňa, dochádza k zmene v charaktere nároku žalobcu, ktorý týmto momentom prestáva byť nárokom na vyplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy a stáva sa nárokom poisteného (t.j. mení sa na nárok poisteného) na vydanie bezdôvodného obohatenia voči poisťovni podľa § 454 Obč. zák.. Na základe vyššie uvedeného vyslovil názor, že ak žalovaný ako poisťovňa neplnil za žalobcu poškodeným ale plnil žalobca, má žalobca podľa § 454 Obč. zák., právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému obohateniu žalobcu na úkor žalobcu došlo tým, že to, čo bol žalovaný povinný plniť na základe poistnej zmluvy, plnil za neho žalobca. Nedošlo tak k zmenšeniu majetku žalovaného, ako by tomu bolo v prípade, pokiaľ by poškodeným plnil sám. Obohatenie je preto povinný žalobcovi vydať. K bezdôvodnému obohateniu žalovaného ako poisťovne došlo v peňažnej sume, ktorú poškodeným zo svojho vyplatil sám žalobca, maximálne však do výšky zodpovedajúcej poistnému plneniu, na ktoré by v zmysle poistnej zmluvy bol žalovaný povinný za žalobcu plniť. Pre posúdenie rozsahu dôvodnosti žalovaného nároku súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p., považoval za podstatné vyššie cit. rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými bol poškodeným priznaný nárok na náhradu škody voči žalobcovi, a to na základe skutkového vymedzenia žalôb a ich následného právneho posúdenia konajúcimi súdmi. Z predmetných rozhodnutí je zrejmé, že nárok na náhradu škody bol v jednotlivých konaniach uplatňovaný na rozličnom skutkovom základe, a to buď titulom škody vzniknutej pri preprave veci a súdom právne posúdený ako zodpovednosť prepravcu, alebo titulom škody pri obstaraní prepravy a súdom právne posúdený ako zodpovednosť zasielateľa. Uviedol, že tieto rozhodnutia a v nich uvedené rozhodujúce okolnosti vytvorili základný rámec právnej istoty medzi účastníkmi uvedených sporov, posúdili postavenie spoločnosti GEIS SK, s.r.o., z hľadiska charakteru a okolností vzniku nároku na náhradu škody ako aj zodpovednosti GEIS SK, s.r.o., za tento nárok. Nakoľko bola škoda vzniknutá na základe prepravných zmlúv, bola z poistenia vylúčená. Súd konštatoval, že žalobca sa voči žalovanému môže dôvodne domáhať žalovaného plnenia len v tých prípadoch (v rozsahu tých nárokov), kde plnil poškodeným náhradu škody titulom svojej zodpovednosť ako zasielateľa. Táto škoda totiž spadá pod predmet poistenia podľa zmluvy so žalovaným a na základe týchto rozsudkov sa mohol žalobca (ak by nebol plnil sám) voči žalovanému spravodlivo a v súlade s hmotným právom domáhať vyplatenia poistného plnenia. Nároky na náhradu škody z prepravnej zmluvy boli z poistenia vylúčené, preto na základe rozsudku, kde bola zodpovednosť žalobcu posúdená ako zodpovednosť prepravcu, by sa žalobca voči žalovanému (poisťovni) nemohol dôvodne domáhať poskytnutia poistného plnenia poškodeným. So zreteľom na uvedené súd považoval žalobu v časti istiny tvorenej plnením vyplateným spoločnosti NOEMA, s.r.o., nakoľko u tohto poškodeného Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 16Cb 2/2009-213 konštatoval zodpovednosť žalobcu ako prepravcu - t.j. vznik škodovej udalosti viazal k skutočnosti, na ktorú sa vzťahuje výluka z poistenia. Na základe tohto rozsudku by sa žalobca nemohol u žalovaného domáhať poistného plnenia. Výšku nároku považoval za ustálenú výrokom vyššie označených rozsudkov všeobecných súdov, ktorým je tunajší súd viazaný. Súdy v predmetných rozhodnutiach konštatovali, že odcudzené stravné lístky mali reálnu hodnotu majúcu charakter majetkovej škody, zodpovednosť spoločnosti GEIS SK, s.r.o. ako zasielateľa za túto škodu je daná, a preto bol zaviazaný na ich úhradu v peňažnej sume predstavujúcej vzniknutú škodu spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania. Istinu, o ktorej súd v tejto veci konal, a z ktorej pozostáva peňažná výška priznaného nároku predstavuje súčet dielčích plnení vyplatených žalobcom poškodeným ako náhradu škody a úroky z omeškania. Poukázal na to, že suma trov súdnych konaní ani súdne poplatky uhradené žalobcom, ktoré si uplatňoval ako súčasť istiny v pôvodnej žalobe už v čase rozhodovania súdu neboli predmetom sporu, nakoľko žalobca v tejto časti istiny vzal žalobu späť a súd uznesením konanie (v sume 12.353,69 EUR) zastavil. Uviedol, že žalobca za žalovaného poškodeným titulom škody a úrokov z omeškania plnil celkovo sumu 71.720,15 EUR, ktorá pozostáva z nasledovných dielčích plnení: 7.428,61 EUR (6.457,91 EUR škoda + 970,70 EUR úroky uhradené Friskas), 1.781,76 EUR (1.456,06 EUR škoda + 325,70 EUR úroky uhradené E.- PEGOS), 910,29 EUR (706,69 EUR škoda + 203,60 EUR úroky uhradené Q. - Mäso údeniny), 7.647,95 EUR (5.397,45 EUR škoda + 2.250,50 EUR úroky uhradené COOP Jednota Krupina), 359,82 EUR (228,57 EUR škoda + 101,25 EUR úroky uhradené TRADE Z), 47.294,73 EUR (jednostranný zápočet škody vykonaný Edenred Slovakia, s. r. o. - pôvodné obch. meno ACCOR Services Slovakia, s.r.o. voči žalobcovi ako zasielateľovi, ktorého dôvodnosť potvrdil rozsudok OS BA II 24Cb/171/2008-857), 1.294,08 EUR (923,68 EUR škoda + 370,40 úroky uhradené R. - RADANA), 5.002,91 EUR (3.883,31 EUR škoda + 1.119,60 úroky uhradené NOEMA.) Keďže poistná zmluva predpokladala spoluúčasť žalobcu, konštatoval, že je pri stanovení celkovej výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného potrebné túto skutočnosť zohľadniť. Dohodnutá výška spoluúčasti bola 20 %, najmenej 66,38 EUR (2.000,- SK) najviac 331,94 EUR (10.000,- SK). Základom pre výpočet spoluúčasti je suma 71.720,15 EUR, pri ktorej je potrebné aplikovať maximálnu spoluúčasť 331,94 EUR, čím sa dosiahne celková suma 71.388,21 EUR, ktorú mal žalovaný plniť poškodeným. Súd s poukazom na uvedené uzavrel, že žalovaný sa neposkytnutím poistného plnenia, ktoré za neho poškodeným uhradil žalobca, na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil v sume 71.388,21 EUR. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v priebehu konania (podaním zo 4.4.2012 a z 5.1.2015) vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku v časti, ktorou druhou zmenou žalobného petitu došlo k rozšíreniu žaloby vo výške žalovaného nároku. Uviedol, že zmenou žaloby doručenou súdu 29.2.2012 (č.l. 246/247), ktorou sa žalobca domáhal priznania poistného plnenia 90.796,22 EUR došlo k rozšíreniu pôvodnej žaloby vo výške žalovaného nároku, a preto v časti rozšírenia žaloby vznáša námietku premlčania. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania vyplýva, že suma, o ktorú sa druhou zmenou žalobného petitu zvýšila žalovaná pohľadávka, tvorí len peňažné vyčíslenie úrokov z omeškania (uhradené poškodeným R. 370,40 EUR a NOEMA 1.119,60 EUR) a trov konania (SP a trovy PZ), ktoré žalobca na základe právoplatných rozhodnutí súdov plnil označeným poškodeným. Konštatoval, že pre posúdenie námietky premlčania bol tak ďalej podstatný len úrok z omeškania 370,40 EUR a 1.119,60 EUR, ktorý žalovaný peňažne vyčíslil v druhej úprave petitu, a ktorý bol obsiahnutý v navýšenej sume uplatňovanej pohľadávky. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že tento nárok si uplatnil už v pôvodnej žalobe, čo je zrejmé z jej obsahu, kde žalovaného žiadal zaviazať plniť poškodeným tak istinu predstavujúcu náhradu škody ako aj percentuálnou sadzbou špecifikovaný úrok z omeškania (príslušenstvo). V priebehu konania žalobca pristúpil len ku konkrétnemu peňažnému vyčísleniu skôr uplatneného úroku, nakoľko v čase podania žaloby ho nebolo možné vyčísliť pre okolnosti nezávislé od žalobcu (pre prebiehajúce súdne spory, v ktorých súdy o týchto nárokoch rozhodovali). Súd po posúdení námietky premlčania dospel k záveru, že nie je dôvodná. Uplatňovaný nárok súd právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Obč. zák.. Konštatoval, že Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu premlčania tohto nároku, preto je potrebné aplikovať cit. ust. § 107 Obč. zák.. Vyslovil názor, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal voči žalovanému primárne nárok na poskytnutie poistného plnenia a k zmene tohto nároku na nárok titulom bezdôvodného obohatenia došlo až momentom keď žalovaný sám plnil poškodeným, potom pre splnenie kumulatívnych podmienok pre začiatok plynutia premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 2 Obč. zák., v prejednávanej veci je nie moment, keď žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie (18.2.2010), ale až moment, kedy žalobca plnil jednotlivým poškodeným peňažné sumy, ku ktorým sa námietka premlčania viaže. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný sa totiž na úkor žalobcu neobohatil momentom, kedy odmietol poskytnúť poistné plnenie, ale až momentom, keď žalobca za neho toto plnenie sám vyplatil poškodeným. Až týmto momentom došlo u žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia (t.j. bola splnená jedna z kumulatívnych podmienok stanovených § 107 ods. 2 Obč. zák.) pre začiatok plynutia premlčacej lehoty. Žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného ako aj o skutočnosti, že za toto obohatenie zodpovedá žalovaný dozvedel dňa 14.3.2011, kedy podľa obsahu spisu plnil úroky z omeškania poškodenej A. R.Á. - RADANA dňa (čl. 227) a dňa 20.4.2011 (čl. 264), kedy plnil poškodenému NOEMA, s.r.o.. Premlčacia lehota tak začala plynúť dňa 14.3.2011 vo vzťahu k sume 370,40 EUR a dňa 20.4.2011 (vo vzťahu k sume 1.119,60 EUR) a uplynula by dňa 14.3.20013 a 20.4.2013. So zreteľom na uvedené konštatoval, že žalobca si preto nárok, ktorého premlčanie žalovaný namietol, uplatnil riadne a včas počas plynutia premlčacej lehoty. Vznik omeškania žalovaného s celou dlžnou sumou, z ktorej si uplatňoval príslušenstvo pohľadávky súd ustálil dňom nasledujúcim po tom, ako žalobca uhradil posledné plnenie škody a úrokov z nej v poradí poslednému poškodenému. Konštatoval, že vzhľadom na postupnú úhradu celého plnenia žalobcom za žalovaného sa však v priebehu konania žalovaný nárok zmenil na nárok z vydania bezdôvodného obohatenia (§ 454 Obč. zák.) a tento charakter mal v čase, keď súd o uplatnenom peňažnom plnení žalobcu rozhodoval. Splatnosť bezdôvodného obohatenia nastáva inak ako pri nároku na úhradu poistného plnenia. Žalobca si preto podľa názoru súdu nemohol dôvodne odvodiť omeškanie žalovaného od času, kedy mu žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie, nakoľko v tomto čase žalovaný nebol s celým nárokom v omeškaní titulom bezdôvodného obohatenia. Plnenie poslednému poškodenému (NOEMA, s.r.o.) vykonal žalobca dňa 20.4.2011, čím bola ustálená celá suma bezdôvodného obohatenia žalovaného. Uviedol, že keďže žalovaný mal z prebiehajúceho konania vedomosť, že sa žalobca voči nemu plnenia domáha, bola k 20.4.2011 splnená aj podmienka účinnej výzvy veriteľa na vydanie plnenia, ktorého splatnosť nevyplýva zo zákona alebo dohody účastníkov (§ 563 Obč. zák.). K omeškaniu žalovaného tak došlo 21.4.2011. 3. Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc ho zrejme zmeniť a žalobu zamietnuť a v prípade potvrdenia prvostupňového rozsudku žiadal, aby odvolací súd vyslovil, že proti jeho potvrdzujúcemu rozsudku je odvolanie prípustné. Uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádza z rozhodnutí iných okresných a krajských súdov, v ktorých tieto súdy riešili otázku náhrady škody vo veciach žalobcov - zmluvných partnerov žalobcu (t.j. spoločnosti Geis SK s.r.o.) v tomto súdnom konaní, resp. otázku započítania vzájomných návrhov medzi žalobcom a súvisiacu otázku náhrady škody medzi žalobcom a jeho zmluvnými partnermi. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vychádzal z týchto rozhodnutí napriek tomu, že súdy, hoci išlo o skutkovo zhodný prípad, posúdili vec po právnej stránke rôznym spôsobom. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa posúdením týchto nárokov vôbec nezaoberal, hoci podľa § 135 ods. 2 O.s.p. nebol týmito rozhodnutiami viazaný. Za nesprávne označil aj právne posúdenie návrhu žalobcu ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Obč. zák.. Poukázal na to, že žalovaným je poisťovňa, plnenie, ktoré je uplatňované z poistenia je poistným plnením a vyplatené poistné plnenie na rozdiel od bezdôvodného obohatenia je daňovo nezdaniteľným nákladom. Zdôraznil, že predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia je neexistencia povinnosti plniť u toho, na koho úkor sa niekto bezdôvodne obohatil, žalobca však podľa rozhodnutia súdov bol k plneniu zaviazaný, t.j. bol povinný plniť, lebo podľa rozhodnutia súdov za škodu zodpovedá. Poukázal na to, že poistenie je právny vzťah akcesorickej povahy, nastupuje až vtedy, ak vznikne hlavný záväzok, teda zodpovednosť za škodu a jeho existencia nemá vplyv na hlavný záväzok, v tomto prípade na záväzok žalobcu voči poškodenému na náhradu škody. Konštatoval preto, že nie je možné rozhodnúť, že poisťovňa má vydať bezdôvodné obohatenie, nakoľko neplnila za škodu škodou. Takéto právne posúdenie označil za nesprávne. Za nepreskúmateľné označil rozhodnutie pokiaľ ide o dátum, od ktorého súd priznal žalobcovi úroky z omeškania. Uviedol, že súd ustálil, že plnením posledného poškodeného NOEMA s.r.o. dňa 20.4.2011 bola ustálená celá suma bezdôvodného obohatenia a žalovaný má vedomosť o tom, že sa plnenia žalobca domáha, a preto k 20.4.2011 bola splnená podmienka účinnej výzvy veriteľa na vydanie plnenia, ktorého splatnosť nevyplýva ani zo zákona, ani z dohody účastníkov a toto svoje rozhodnutie súd oprel o ustanovenie § 563 Obč. zák.. Poukázal však na to, že súdne konanie bolo prerušené do rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v konaní č. 3Cob/57/2013, preto až právoplatnosťou tohto rozhodnutia bola definitívne ustálená výška celého nároku žalobcu a až od tohto dátumu sa mohol žalovaný dostať do omeškania. 4. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V súvislosti s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie pochybil, keď pri rozhodovaní vychádzal z rozhodnutí iných okresných a krajských súdov poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o hmotnoprávne posúdenie žalobcom uplatňovaného návrhu ako návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Obč. zák., v celom rozsahu sa stotožňuje so závermi a odôvodnením prvostupňového súdu uvedeným v rozsudku. Za účelom preukázania správnosti názoru súdu prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 43Cb 94/01 zo dňa 30.9.2004. Poukázal tiež na znenie čl. 14 ods. 5 VPP. S poukazom na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými bol žalobca zaviazaný na náhradu škody jednotlivým poškodeným, pričom jeho zodpovednosť bola posúdená ako zodpovednosť navrhovateľa, označil návrh žalovaného, aby odvolací súd pripustil dovolanie, za bezpredmetný. 5. Poľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 a § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne po právnej stránke. 7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje, pričom sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného, a preto odvolací súd nepovažuje za potrebné vzhľadom na zásadu hospodárnosti tieto dôkazy opakovať, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 9. Podľa § 853 Obč. zák. občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. 10. Je pravdou, že Občiansky zákonník ani iný zákon neupravuje výslovne návrh poistného proti poisťovateľom po tom, čo uspokojil návrh poškodeného. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, keď nárok žalobcu posúdil podľa § 454 Obč. zák. v spojení s § 853 Obč. zák.. Na podporu správnosti tohto právneho posúdenia poukazuje odvolací súd aj na komentáre k Občianskemu zákonníku, a to k ustanoveniu § 822 Obč. zák. (JUDr. Imrich Fekete, CSc., Veľký komentár str. 2405, Občiansky zákonník pre prax (komentár) JUDr. Jaroslav Krajčo, str. 3498). Odvolací súd na dôvažok poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 1354/2006 z 10.4.2008, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že je neprípustné uplatnenie návrhu na plnenie v prospech tretej osoby, ktorá nie je účastníkom konania. Nie je teda právne možné, aby sa poistený v prípade poistnej udalosti domáhal, aby poisťovateľ zaplatil škodu priamo k rukám poškodeného. 11. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalovaného, že súd prvej inštancie vychádzal z predchádzajúcich rozhodnutí či už súdu prvej inštancie alebo odvolacích súdov, ktorými bol tretím subjektom (poškodeným) priznaný proti žalobcovi nárok na náhradu škody. V právoplatne skončených konaniach bol na základe vykonaného dokazovania hmotnoprávny vzťah žalobcu a poškodených právne posúdený a odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že opätovné posudzovanie tohto vzťahu by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty ako základného aspektu právneho štátu. 12. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani námietku žalovaného týkajúcu sa premlčania. Posudzujúc nárok žalobcu podľa ustanovenia § 454 Obč. zák. odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je moment, kedy žalobca plnil jednotlivým poškodeným peňažné sumy. Spoločnosti FRIKAS s.r.o. plnil žalobca 21.5.2009, J. E. - PEGOS dňa 23.6.2009 a spoločnosti NOEMA s.r.o. dňa 24.6.2010 a vo vzťahu k ostatným poškodeným žalobca plnil až v priebehu konania, pričom bola predmetná žaloba podaná až 14.9.2010. So zreteľom na uvedené je zrejmé, že žaloba bola podaná pred uplynutím lehoty uvedenej v § 107 ods. 1 Obč. zák.. 13. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani námietku žalovaného, týkajúcu sa určenia počiatku omeškania. Odvolací súd sa nestotožnil so súdom prvej inštancie, že až plnením poslednému poškodenému dňa 20.4.2011 bola vrátená celá suma bezdôvodného obohatenia, keď podľa odvolacieho súdu predstavovali platby jednotlivým poškodeným samostatné návrhy, žalobca sa však s rozsudkom prvej inštancie uspokojil a odvolací súd preto nebol oprávnený priznať úrok z omeškania aj za obdobie pred 21.4.2011. V prípade poškodenej spoločnosti Edenred Slovakia s.r.o. je odvolací súd toho názoru, že bezdôvodné obohatenie získal žalovaný v momente započítania vzájomných pohľadávok odporcu a spoločnosti Edenred Slovakia s.r.o., pričom žaloba, ktorú možno považovať za výzvu na zaplatenie bola žalovanému doručená 2.11.2010. 14. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd v zmysle §§ 396 ods. 1, 255 ods. 1 a 262 C.s.p. priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).