Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/255/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211212375 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211212375.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: 1.) E-S Partners spol. s r.o., Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 31 329 225, 2.) E-S Marketing, spol. s r.o., Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 31 365 540, obaja zast. JUDr. Ivana Rišňovská, advokátka, Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, proti žalovaným: 1.) TOM REAL, s. r. o., Záhradnícka 51, 821 07 Bratislava, IČO: 43 856 144, 2.) KRAFT ENERGY spol. s r. o., Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 45 473 994, obaja zast. Advokátska kancelária Ivan Švec, s.r.o., Nám. Martina Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 864 196, o zaplatenie 1.143,05 eur s príslušenstvom a o určenie povinnosti, na odvolanie žalovaných v 1. a v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/175/2011-267 zo dňa 21.3.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/175/2011-267 zo dňa 21.3.2016 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/175/2011-272 zo dňa 18.5.2016 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobcovi v 1. a v 2. rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 581,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 581,03 eur od 15.01.2011 do zaplatenia. 2. Žalovaného v 2. rade zaviazal k povinnosti strpieť užívanie spoločných častí a spoločných zariadení budovy na Záhradníckej ul. č. 51, súp. č. 4836, nachádzajúcej sa na B.. Č.. XXXXX/X, o výmere 177 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na Y. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Z. R., T.: Z.-W..Č.. L., N.. Ú.E.: I., žalobcami bez akéhokoľvek obmedzenia a zároveň je povinný odovzdať žalobcovi v 2. rade 6 kusov čipových zariadení od hlavného vchodu uvedenej budovy z Jelačičovej ulice. Vo zvyšku súd konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v 1. rade sa návrhom doručeným súdu dňa 11.05.2011 domáhal od žalovaného (v 1. rade) zaplatenia sumy 1.143,05 eur s prísl. titulom nevrátenia preplatku z vyúčtovania zálohových platieb uhradených žalobcom žalovanému (v 1. rade) a skutočne spotrebovanej elektrickej energie. 4. Súd na návrh žalobcu (v 1. rade) uznesením zo dňa 04.03.2013 pripustil, aby do konania vstúpil E-S Marketing, spol. s r.o. ako žalobca v 2. rade a uznesením zo dňa 03.04.2013 pripustil zmenu petitu. 5. Žalobcovia podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.05.2015 navrhli, aby do konania vstúpil ďalší účastník KRAFT ENERGY spol. s r. o. ako žalovaný v 2. rade z dôvodu, že tento je vlastníkom priestorov v dotknutej budove a spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení budovy. Žalobcovia podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.06.2015 navrhli, aby súd pripustil zmenu návrhu aj z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu. Uznesením zo dňa 04.06.2015 súd pripustil vstup KRAFT ENERGY spol. s r. o. ako žalovaného v 2. rade a zmenu návrhu tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 581,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 581,03 eur od 15.1.2011 do zaplatenia a žalovaný v 2. rade je povinný strpieť užívanie spoločných častí a spoločných zariadení budovy na Záhradníckej ul. č. 51, súp. č. 4836, nachádzajúcej sa na B.. Č.. XXXXX/X, o výmere 177 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na Y. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava II, obec: Z.-W..Č.. L., N.. Ú.: I., žalobcami bez akéhokoľvek obmedzenia a zároveň je povinný odovzdať žalobcovi v 2. rade 6 kusov čipových zariadení od hlavného vchodu uvedenej budovy z Jelačičovej ulice. 6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav veci: 7. Žalobca v 2. rade a žalovaný v 1. rade (do októbra 2014) boli spoločne vlastníkmi nebytových priestorov v administratívnej budove na Záhradníckej ul. č. 51, súp. č. 4836, nachádzajúcej sa na B.. Č.. XXXXX/X, o výmere 177 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na Y. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava II, obec: Z.-W..Č.. L.R., N.. Ú.: I.. Žalobca v 2. rade vlastní nebytové priestory na prízemí a 1. posch. budovy a žalovaný v 1. rade bol vlastníkom ostatných nebytových priestorov v budove. Žalovaný v 1. rade a žalobca v 2. rade boli zároveň spoluvlastníkmi spoločných častí a spoločných zariadení budovy. Žalovaný v 1. rade mal uzavretú zmluvu o dodávke elektrickej energie s dodávateľom Západoslovenskou energetikou, a.s., na základe ktorej dodávateľ elektrickej energie fakturoval žalovanému v 1. rade cenu za elektrickú energiu spotrebovanú vo všetkých bytoch a nebytových priestoroch v budove. Žalobca v 2. rade nie je v zmluvnom vzťahu s dodávateľom elektrickej energie a cenu za elektrickú energiu spotrebovanú v nebytových priestoroch v jeho vlastníctve uhrádzal žalovanému v 1. rade prostredníctvom žalobcu v 1. rade. Cenu za elektrickú energiu spotrebovanú v rámci spoločných častí a spoločných zariadení budovy na základe ústnej dohody s žalovaným v 1. rade žalobcovia od 01.01.2010 neplatili, keďže tieto priestory nevyužívajú. Od 01.04.2010 žalovaný v 1. rade ani neúčtoval žalobcom cenu elektrickej energie v spoločných priestoroch budovy. Dňa 19.01.2011 bola žalobcovi v 1. rade ako platcovi ceny elektrickej energie za žalobcu v 2. rade doručená faktúra č. 100100145 vystavená žalovaným v 1. rade dňa 31.12.2010, splatná dňa 14.01.2010, predmetom ktorej bola cena elektrickej energie za obdobie 01.01.2010 - 31.12.2010, pričom výsledkom bol preplatok v sume 1.041,86 eur, ktorý mal žalovaný v 1. rade vrátiť na účet žalobcu v 1. rade v lehote splatnosti faktúry. Vo faktúre žalovaný v 1. rade fakturoval žalobcovi v 1. rade aj cenu elektrickej energie spotrebovanej v spoločných priestoroch budovy vo výške 101,19 eur, napriek uvedenej ústnej dohode. Celkový preplatok vzniknutý z vyúčtovania zálohových platieb uhradených žalobcom v 1. rade žalovanému v 1. rade a skutočne spotrebovanej elektrickej energie tak predstavuje sumu 1.143,05 eur. 8. V odpore zo dňa 16.06.2011 žalovaný v 1. rade považoval žalovaný nárok za nedôvodný, keďže voči žalovanej pohľadávke uplatnil žalovaný v 1. rade jednostranným započítaním svoju pohľadávku voči žalobcovi v 1. rade v sume 1.041,86 eur, ktorá vznikla neuhradením piatich faktúr (s VS 110100034, 110100011, 100100084, 100100035 a 290100182). Oznámenie o započítaní pohľadávok zaslal žalobcovi v 1. rade dňa 19.04.2011. 9. Žalobca v 1. rade vo vyjadrení zo dňa uviedol, že nesúhlasí s jednostranným započítaním pohľadávok, nakoľko faktúry žalovaný v 1. rade, ktoré boli predmetom započítania, boli buď uhradené alebo boli neoprávnené. Sumu z faktúry č. 110100034 (425,52 eur) za elektrickú energiu za obdobie február - apríl 2011 navrhovateľ v 1. rade uhradil žalovanému v 1. rade dňa 20.04.2011, o čom priložil dôkaz výpis z účtu zo dňa 20.04.2011. Sumu z faktúry č. 110100011 (141,84 eur) za elektrickú energiu za obdobie január 2011 žalobca v 1. rade tiež uhradil dňa 20.04.2011, o čom priložil dôkaz výpis z účtu zo dňa 20.04.2011. Pokiaľ ide o faktúru č. 100100084 (započítaná suma 29,81 eur) za cenu vody za jún 2010 v celkovej výške 44,98 eur, táto cena bola určená nesprávne, a to podľa počtu osôb a nie podľa skutočnej spotreby (ako bolo pôvodne dohodnuté). Žalobca v 1. rade uhradil dňa 16.08.2010 cenu vody vyčíslenú podľa skutočnej spotreby vody, t.j. v sume 15,17 eur. Predmetnú skutočnosť žalobca v 1. rade oznámil žalovanému v 1. rade a žiadal ho o opravu uvedenej faktúry (ako dôkaz priložil listy prevzaté žalovaným v 1. rade dňa 08.04.2011 a 20.07.2010). Sumu z faktúry č. 100100035 (započítaná suma 14,10 eur) za elektrickú energiu za 1. štvrťrok 2010 v celkovej výške 227,48 eur vrátane ceny energie spotrebovanej v spoločných priestoroch stavby v sume 14,10 eur, žalobca v 1. rade uhradil žalovanému v 1. rade vo výške 213,38 eur, nakoľko suma 14,10 eur ako cena za energiu spotrebovanú v spoločných priestoroch bola fakturovaná neoprávnene. Predmetnú skutočnosť žalobca v 1. rade oznámil žalovanému v 1. rade a žiadal ho o opravu uvedenej faktúry (ako dôkaz priložil list prevzatý žalovaným v 1. rade dňa 08.04.2011). Pokiaľ ide o faktúru č. 290100182 (započítaná suma 435,93 eur) za cenu za upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov predmetnej budovy za obdobie apríl - december 2009, táto bola určená neoprávnene, nakoľko medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade neexistovala dohoda o úhrade nákladov spojených s upratovaním a zimnou údržbou spoločných priestorov budovy za cenu 130,- eur na mesiac. Uvedenú faktúru žalobca v 1. rade vrátil žalovanému v 1. rade. Ako dôkaz priložil list prevzatý žalovaným v 1. rade dňa 22.02.2010 a list zo dňa 10.02.2011. 10. V podaní zo dňa 22.02.2013 žalobca v 1. rade uviedol, že druhý (zadný) vchod do budovy je z Jelačičovej ulice a slúži na vstup k nebytovému priestoru na 1. posch. budovy vo vlastníctve žalobcu v 2. rade, k všetkým priestorom vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a k spoločným častiam a zariadeniam budovy (chodba, schodisko, výťah, pivnica, merače spotreby plynu a elektrickej energie a k hlavnému uzáveru vody). Na prízemí spoločných priestorov sa nachádzajú poštové schránky k všetkým priestorom v budove. V novembri 2010 dal žalovaný v 1. rade bez vedomia žalobcu v 1. rade (nájomcu priestoru č. 14 na prízemí budovy) ako aj žalobcu v 2. rade nainštalovať na predmetný vchod čipové zariadenie, ktoré slúži ako zámok. Dňa 12.11.2010 žalovaný v 1. rade doručil žalobcovu v 2. rade jedno vyhotovenie čipového zariadenia na otváranie zadného vchodu, pričom tento ho žiadal o dodanie ďalších 3 kusov, čo je zaznamenané v preberacom protokole. Žalobca v 2. rade obdržaný jeden čip poskytol nájomcovi svojich priestorov na 1. posch. Tamus, a.s. a tak sám vlastník, ako aj jeho ďalší nájomca - žalobca v 1. rade, nemajú čip od druhého vchodu budovy. Žalobca v 1. rade má 2 konateľov a 3 zamestnancov, Tamus, a.s. má 5 zamestnancov. 11. V podaní zo dňa 11.03.2014 žalobca uviedol, že dňa 01.07.2005 bola medzi žalobcom v 1. rade (ako užívateľom), žalobcom v 2. rade (ako budúcim vlastníkom) a spoločnosťou SAMA, s.r.o. (ako poskytovateľom) uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bola dodávka elektrickej energie, vodné a stočné, odvod zrážkovej vody, odvoz odpadu, správa objektu (vrátane upratovania a zimnej údržby) a iné. Dňa 06.05.2008 bola medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade uzavretá dohoda vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom zmluvné strany sa v čl. IV ods. 1 dohodli, že vzájomné vzťahy v oblasti údržby spoločných priestorov vrátane údržby výťahov, zabezpečovacích systémov a zariadení spojených s poskytovaním služieb vo vzťahu s využívaním priestorov v budove sa budú naďalej riadiť ustanoveniami zmluvy o poskytovaní služieb. Žalobca v 2. rade listom zo dňa 30.03.2010 vypovedal dohodu vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 582 Občianskeho zákonníka, pričom výpoveď nadobudla účinnosť dňa 30.06.2010. Podľa jeho názoru z výpovede je jednoznačné, že žalobca v 2. rade odstupuje od dohody ako celku a nie jej časti, preto zaniklo aj ustanovenie čl. IV ods. 1, ktoré odkazovalo na zmluvu o poskytovaní služieb. Otázku vyúčtovania energií v nebytových priestoroch upravovala jedine zmluva o poskytovaní služieb. Hoci zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade neexistuje, elektrinu žalobcovi odoberajú a uhrádzajú preddavky za predpokladaný odber elektriny na základe zálohových faktúr žalovaného v 1. rade. Ústna dohoda, že cenu elektrickej energie v spoločných priestoroch hradí v plnej výške žalovaný v 1. rade vznikla z toho dôvodu, že spotreba elektrickej energie v spoločných priestoroch je spôsobovaná najmä užívaním výťahu (keďže výlučným užívateľom výťahu je odporca v 1. rade). Ďalej v podaní uviedol, že v súčasnosti je možný vstup do spoločných častí budovy len cez zadný vchod. Konanie žalovaného v 1. rade si vysvetľuje tak, že sa tento naďalej pridržiava ustanovení dohody vlastníkov bytov a nebytových priestorov napriek tomu, že žalobca v 2. rade od nej odstúpil, čím bolo zrušené dovtedajšie usporiadanie o používaní predného vchodu žalobcami a zadného vchodu žalovaným v 1. rade. 12. V podaní zo dňa 17.03.2014 žalovaný v 1. rade uviedol, že odovzdal žalobcovi v 2. rade jeden kus čipového zariadenia na otváranie zadných dverí, čím mu umožnil bezproblémový vstup do spoločných častí budovy cez zadný vchod. Poukázal na skutočnosť, že žalobca v 2. rade bez oznámenia adresovaného žalovanému v 1. rade vykonáva zásadné stavebné zásahy do spoločnej budovy. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/63/2011 zo dňa 09.03.2011, ktorý zamietol návrh žalobcu v 2. rade na vydanie predbežného opatrenia, o vydanie ktorého žiadal v súvislosti s tvrdeným obmedzovaním (spolu)vlastníckeho práva žalovaným v 1. rade po tom, čo tento dal na zadný vchod čipové zariadenie a odovzdal žalobcovi v 2. rade jeden kus čipového zariadenia. V uvedenom rozhodnutí súd uviedol, že odovzdanie 1 kusu čipového zariadenia deklaruje úmysel žalovaného v 1. rade, aby bolo umožnené žalobcovi v 2. rade užívať zadný vchod budovy a že nemožno od žalovaného v 1. rade spravodlivo požadovať, aby dal vyrobiť pre žalobcu v 2. rade 6 kusov čipových zariadení a tiež že to bol žalobca v 2. rade, ktorý nedodržal dohodu o využívaní vchodov do spoločnej budovy. 13. V podaní zo dňa 20.05.2014 žalovaný v 1. rade uviedol podrobnú špecifikáciu položiek jednostranného zápočtu vykonaného dňa 19.04.2011, kde uviedol, že žalobca v 1. rade zaplatil žalovanému v 1. rade dňa 21.04.2011 sumu 141,84 eur (VS 110100011), no keďže táto úhrada bola predmetom jednostranného zápočtu, táto suma bola žalobcovi v 1. rade vrátená dňa 04.03.2012. Tiež uviedol, že žalobca v 1. rade zaplatil žalovanému v 1. rade dňa 21.04.2011 sumu 425,52 eur (VS 110100034), no keďže táto úhrada bola čiastočne predmetom jednostranného zápočtu, suma 414,84 eur bola žalobcovi v 1. rade vrátená dňa 05.05.2011. 14. V podaní zo dňa 28.10.2014 žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca v 1. rade uhradil žalovanému v 1. rade faktúru č. 290100030 zo dňa 09.02.2009 za upratovanie a zimnú údržbu priestorov budovy v roku 2008, a to dňa 26.02.2009. Zároveň uviedol, že už nie je vlastníkom nebytových priestorov v budove. Vlastníkom priestorov v predmetnej budove je žalovaný v 2. rade (tiež je aj spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení domu). 15. V podaní zo dňa 07.01.2015 právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobca v 1. rade uznáva zápočet sumy 141,84 eur v zmysle faktúry č. 110100011 a 425,52 eur v zmysle faktúry 110100034, avšak uplatňuje si rozdiel vo výške 5,34 eur (suma 425,52 eur znížená o sumu 420,18 eur, ktorú žalovaný vrátil žalobcovi v 1. rade). 16. Právny zástupca žalobcov v podaní zo dňa 08.03.2016 priložil nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom v 2. rade a Tamus, a.s., predmetom ktorej je užívanie nebytového priestoru, ktorý je prístupný výlučne cez spoločné časti a zariadenia domu, ktoré sú v spoluvlastníctve žalobcu v 2. rade a žalovaného v 2. rade. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti, majú právo užívať byt alebo nebytový priestor v dome, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok. Podľa § 12 ods. 2 prvá veta zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je oprávnený prenajať ho inej osobe. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku. Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 17. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola vo výške 1,00 %. 18. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobca v 2. rade a žalovaný v 2. rade sú vlastníkmi nebytových priestorov v administratívnej budove na Záhradníckej ul. č. 51 v Bratislave, pričom žalobca v 2. rade vlastní nebytové priestory na prízemí a 1. posch. budovy a žalovaný v 2. rade (do 23.10.2014 žalovaný v 1. rade) je vlastníkom ostatných nebytových priestorov budovy. Žalovaný v 2. rade a žalobca v 2. rade sú zároveň spoluvlastníkmi spoločných častí a spoločných zariadení budovy. Vzťahy medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade boli v danom čase usporiadané v zmysle ústnych dohôd a dohody o vzájomných právach a povinnostiach zo dňa 06.05.2008 tak, že žalobca v 1. rade platil za žalobcov priamo žalovanému v 1. rade faktúry za spotrebu elektrickej energie (a vody), z čoho potom žalovaný v 1. rade platil cenu za ich dodávku priamo poskytovateľom. Dňa 19.01.2011 bola žalobcovi v 1. rade doručená faktúra č. 100100145 vystavená žalovaným v 1. rade dňa 31.12.2010, splatná dňa 14.01.2010, predmetom ktorej bolo vyúčtovanie elektrickej energie za obdobie 01.01.2010 - 31.12.2010 vo forme preplatku v sume 1.041,86 eur, ktorý mal žalovaný v 1. rade vrátiť na účet žalobcu v 1. rade v lehote splatnosti faktúry. Vo faktúre žalovaný v 1. rade fakturoval žalobcovi v 1. rade aj cenu elektrickej energie spotrebovanej v spoločných priestoroch budovy vo výške 101,19 eur, čo bolo podľa tvrdenia žalobcov v rozpore s ústnou dohodou, podľa ktorej od 01.01.2010 žalobca v 1. rade nemal platiť za elektrickú energiu spotrebovanú v spoločných priestoroch a zariadeniach, nakoľko táto vyplývala najmä z prevádzky výťahu, ktorý žalobcovia nevyužívali. Žalovaný v 1. rade preplatok z uvedenej faktúry žalobcovi v 1. rade neuhradil, nakoľko dňa 19.04.2011 pohľadávku žalobcu v 1. rade vyplývajúcu z tejto faktúry jednostranne započítal so svojou pohľadávkou voči žalobcovi v 1. rade v sume 1.041,86 eur, ktorá vznikla neuhradením piatich vystavených faktúr (s VS 110100034, 110100011, 100100084, 100100035 a 290100182). Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade nebol oprávnený voči pohľadávke žalobcu v 1. rade započítať svoju pohľadávku z faktúry č. 110100011 v sume 141,84 eur ako cenu za elektrickú energiu za január 2011, keďže túto žalobca v 1. rade uhradil žalovanému v 1. rade v plnej výške dňa 20.04.2011. Žalovaný v 1. rade nebol oprávnený voči pohľadávke žalobcu v 1. rade započítať ani svoju pohľadávku z faktúry č. 110100034 v sume 425,52 eur ako cenu za elektrickú energiu za február až apríl 2011, keďže aj túto žalobca v 1. rade uhradil žalovanému v 1. rade v plnej výške dňa 20.04.2011. Žalovaný v 1. rade nebol oprávnený jednostranne započítať časť faktúry č. 100100035 vo výške 14,10 eur (celá faktúra bola vystavená v sume 227,48 eur za predpokladanú spotrebu elektrickej energie za marec 2010), nakoľko žalobca v 1. rade uhradil z uvedenej faktúry sumu 213,38 eur ako cenu za elektrickú energiu (neuhradil jej časť 14,10 eur, ktorá sa týkala spoločných priestorov a zariadení domu). Keďže žalobca v 2. rade listom zo dňa 30.03.2010 s účinnosťou k 30.06.2010 vypovedal dohodu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorá v čl. IV ods. 1 odkazovala na zmluvu o poskytovaní služieb vo vzájomných vzťahoch týkajúcich sa údržby spoločných priestorov (napr. aj pokiaľ ide o spotrebu elektrickej energie), žalovaný v 1. rade nebol oprávnený znížiť preplatok na faktúre č. 100100145 o sumu 101,19 eur ako vyúčtovanie elektrickej energie za spoločné priestory za rok 2010 a ani nebol oprávnený požadovať od žalobcov platenie akýchkoľvek faktúr vystavených za spotrebu elektrickej energie v spoločných priestorov, predovšetkým vzhľadom na absenciu dohody v tejto oblasti. Žalovaný v 1. rade preto nesprávne aplikoval ustanovenia zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.07.2004 na otázky platenia ceny za spotrebovanú elektrickú energiu v spoločných priestoroch budovy, a to aj napriek tomu, že nebol jej zmluvnou stranou a že žalobcovi platenie za elektrickú energiu v spoločných častiach domu viackrát namietali a snažili sa v tejto otázke dospieť k písomnej dohode s žalovanýn v 1. rade. Žalovaný v 1. rade nebol oprávnený jednostranne započítať časť faktúry č. 100100084 vo výške 29,81 eur (celá faktúra bola vystavená v sume 44,98 eur za spotrebu vody a stočné za jún 2010), nakoľko žalobca v 1. rade uhradil z tejto faktúry dňa 16.08.2010 sumu 15,17 eur ako cenu vypočítanú podľa skutočnej spotreby podľa viacerých žiadostí žalobcovia v 1. rade a nie podľa počtu osôb ako to vyplývalo z výpočtu žalovaného v 1. rade, podľa ktorého vychádzala spotreba vody trikrát viac ako podľa stavu zaznamenaného na vodomere. Žalovaný v 1. rade napokon nebol oprávnený jednostranne započítať ani faktúru č. 290100182 vo výške 435,93 eur (za upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov v období apríl až december 2009 za sumu 130,- eur mesačne), nakoľko zo žiadnej zmluvy alebo dohody medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami uvedená povinnosť platiť za upratovanie a údržbu spoločných priestorov v danej výške nevyplýva. Uvedenú skutočnosť žalobca v 2. rade v listoch zo dňa 10.02.2011 a 22.02.2010 adresovaných žalovanému v 1. rade namietal a predmetnú faktúru mu vrátil. Vzhľadom na uvedené je irelevantné tvrdenie žalovaný v 1. rade, že žalobca v 1. rade už raz uhradil žalovanému v 1. rade faktúru č. 290100030 zo dňa 09.02.2009 za upratovanie, zimnú údržbu priestorov budovy a odvoz odpadu v roku 2008, nakoľko to nepreukazuje, že žalobca v 2. rade súhlasil s upratovaním a údržbou spoločných priestorov aj v roku 2009 za sumu 130,- eur mesačne. Keďže žalovaný v 1. rade v priebehu konania preukázal, že sumu 141,84 eur (zaplatenú žalobcom v 1. rade z faktúry č. 110100011) vrátil žalobcovi v 1. rade dňa 04.03.2012 a časť 420,18 eur zo sumy 425,52 eur zaplatenej žalobcom v 1. rade z faktúry č 110100034 vrátil žalobcovi v 1. rade dňa 19.04.2011 (sumu 5,34 eur) a dňa 05.05.2011 (sumu 414,84 eur) - v uvedený deň vykonal príkaz na úhradu prevodom do iného peňažného ústavu, žalobca v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 01.06.2015 vzal návrh späť v časti 562,02 eur. V zmysle uvedeného preto súd považoval žalobný návrh v časti o zaplatenie 581,03 eur za dôvodný a zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 581,03 eur žalobcovi v 1. rade spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne (podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013) od 15.01.2011 do zaplatenia, nakoľko sa žalovaný v 1. rade od tohto dňa dostal do omeškania s plnením vyplývajúcim z faktúry č. 100100145 splatnej dňa 14.01.2011. Zároveň pre čiastočné späťvzatie návrhu žalobcom v 1. rade súd konanie vo zvyšnej časti v zmysle § 96 O.s.p. zastavil. 19. Súd považoval za dôvodný v celom rozsahu aj návrh žalobcov na uloženie povinnosti, aby žalovaný v 2. rade strpel užívanie spoločných častí a spoločných zariadení predmetnej budovy žalobcami bez akéhokoľvek obmedzenia a zároveň aby odovzdal žalobcovi v 2. rade 6 kusov čipových zariadení od hlavného vchodu uvedenej budovy z Jelačičovej ulice. Vzájomné vzťahy medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade súvisiace s užívaním predmetnej budovy boli od 06.05.2008 upravené dohodou o vzájomných právach a povinnostiach, kde si v čl. II stanovili, že zadný vchod z Jelačičovej ulice bude využívať výhradne žalovaný v 1. rade a predný vchod zo Záhradníckej ulice výhradne žalobca v 2. rade. V 2. odseku tohto článku si upravili aj výnimku - keď spojovacie dvere na 1. podlaží (vedúce na schodište nachádzajúce sa v zadnej časti budovy a ktoré spájajú predný a zadný vchod) budú využívané iba poštármi a zodpovednými osobami žalobcu v 2. rade za účelom prístupu k poštovým schránkam, do pivnice v suteréne a k spoločným meračom energií, príp. za účelom nakladania/ vykladania tovaru, ak to nie je dobre možné cez predný vchod. Situácia sa však zmenila, keď žalobca v 2. rade dňa 30.03.2010 odstúpil od uvedenej dohody s účinnosťou k 30.06.2010 a vzťahy medzi spoluvlastníkmi sa výrazne zhoršili. V novembri 2010, t.j. už v čase, kedy vzájomné vzťahy medzi spoluvlastníkmi budovy neupravovala žiadna zmluva, dal žalovaný v 1. rade nainštalovať na zadný vchod z Jelačičovej ulice čipové zariadenie, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobcov o tejto skutočnosti vopred informoval, resp. že by sa o tejto dôležitej zmene spoločnej veci medzi spoluvlastníkmi vôbec diskutovalo. Z preberacieho protokolu zo dňa 12.11.2010 vyplýva, že spoločníčka žalobcu v 2. rade prebrala od žalovaného v 1. rade jeden kus čipového zariadenia na otváranie dverí zadného vchodu a zároveň v ňom žiadala o dodanie ďalších 3 kusov za náhradu vynaložených nákladov. Žalovaní do dnešného dňa ďalšie čipové kľúče žalobcom nevydali a odmietajú ich vydanie, napriek tomu, že žalobca v 2. rade je spoluvlastníkom budovy a nemôže si ich dať sám vyrobiť. Spojovacie dvere na 1. podlaží boli žalovaným v 1. rade uzavreté, t.j. žalobcovia a ani ďalší nájomca Tamus, a.s., sa nemôžu dostať do nebytového priestoru na 1. posch. budovy a ani do spoločných časti budovy inak ako cez zadný vchod a napriek tomu majú od odporcu v 1. rade k dispozícii iba jedno čipové zariadenie, ktoré spoločne využívajú. Podľa názoru súdu správanie žalovaného v 1. rade a následne žalovaného v 2. rade ako nového vlastníka nebytových priestorov budovy v súvislosti so zadržiavaním výroby ďalších čipových zariadení možno jednoznačne považovať za konanie, ktoré vedie k obmedzeniu užívania budovy (vrátane jej spoločných priestorov) ďalším spoluvlastníkom žalobcom v 2. rade, ako aj jeho nájomcami, čo je v zjavnom rozpore s § 11 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 20. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj žalobca v 2. rade je povinný správať sa v budove tak, aby výkon jeho práv a povinností nezasahoval bez právneho dôvodu do práv a oprávnených záujmov iných osôb (najmä žalovaného v 2. rade) a nebol v rozpore s dobrými mravmi, a teda aby aj jeho konanie bolo plne v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žalobný návrh je v plnom rozsahu dôvodný, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 22. Súd prvej inštancie uznesením vydaným pod č.k. 22Cb/175/2011-272 dňa 14.5.2016 zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 199,- eur. 23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a v 2. rade. V časti, v ktorej bol žalovaný v 1. rade zaviazaný zaplatiť žalobcovi v 1. rade zaplatiť sumu 581,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 581,03 eur od 15.01.2011 do zaplatenia a v časti, v ktorej bol žalovaný v 2. rade zaviazaný k povinnosti strpieť užívanie spoločných častí a spoločných zariadení budovy na E. U.. Č.. XX, M.. Č.. XXXX, nachádzajúcej sa na B.. Č.. XXXXX/X, o výmere 177 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na Y. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava II, obec: Z.-W..Č.. L., N.. Ú.: I., žalobcami bez akéhokoľvek obmedzenia a zároveň je povinný odovzdať žalobcovi v 2. rade 6 kusov čipových zariadení od hlavného vchodu uvedenej budovy z Jelačičovej ulice. 24. Proti uzneseniu, ktorým bol zaviazaný žalovaný v 2. rade zaplatiť súdny poplatok za odvolanie sa odvolal žalovaný v 2. rade. 25. V podanom odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej žalovaní v 1. a v 2. rade uvádzajú, že žalovaný v 1. rade napáda výrok súdu, na základe ktorého má tento uhradiť žalobcovi sumu 581,03 eur spolu s príslušenstvom, nakoľko, ako už bolo preukázané na súde prvej inštancie, aj táto suma bola predmetom jednostranného zápočtu zo strany žalovaného v 1. rade. Argumentácia konajúceho súdu o tom, že žalovaný v 1. rade nebol oprávnený jednostranne započítať ani faktúru č. 290100182 vo výške 435,93 eur (za upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov v období apríl až december 2009), nakoľko zo žiadnej zmluvy alebo dohody medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami uvedená povinnosť platiť za upratovanie a údržbu spoločných priestorov v danej výške nevyplýva a navyše tvrdenie súdu o irelevantnosti tvrdenia žalovaného v 1. rade, že uhradením odplaty za upratovanie už v minulosti ešte nepreukazuje, že žalobca v 2. rade súhlasil s upratovaním a údržbou spoločných priestorov aj v roku 2009 za sumu 130,- eur mesačne právne neobstojí. Žalovaný v 1. rade v rámci konania preukázal a žalobcovia nepopreli, že do momentu nadobudnutia účinnosti výpovede Dohody vlastníkov bytov a nebytových priestorov, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom dňa 6.5.2008, vzájomné vzťahy v oblasti upratovania, údržby spoločných priestorov, vrátane údržby výťahov, zabezpečovacích systémov a pod. sa budú naďalej riadiť ustanoveniami Zmluvy o poskytovaní služieb, uzavretej medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovaným v 1. rade ešte v roku 2005. Uvedenú skutočnosť, napriek tomu, že bola v rámci konania žalovaným v 1. rade viac razy akcentovaná a súdu riadne preukázaná, zrejme súd prvej inštancie opomenul vziať do úvahy pri svojom rozhodovaní; inak by v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neustálil, že zo žiadnej dohody medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami povinnosť uhrádzať za upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov nevyplýva. Tým, že žalobca v 1. rade pred vypovedaním Dohody uhrádzal žalovanému v 1. rade fakturovanú odplatu za upratovanie a zimnú údržbu, konkludentne uznal oprávnenosť fakturácie žalovaného v 1. rade a preto nárok na úhradu nákladov za upratovanie a zimnú údržbu má žalovaný v 1. rade aj za obdobie do vypovedania Dohody. 26. Mal za to, že súd svoje tvrdenia riadne neodôvodnil. 27. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 2. rade, tento napáda výrok súdu prvej inštancie z dôvodu, že žalobcovia v rámci konania nepreukázali, že by žalovaný v 2. rade akokoľvek týchto obmedzoval v užívaní spoločnej nehnuteľnosti, resp. konajúci súd nevykonal žiadne dôkazy, ktoré by ho oprávňovali konštatovať protiprávne konanie zo strany žalovaného v 2. rade. Súd v rámci konania nezistil, či žalovaný v 2. rade vôbec disponuje 6 kusmi čipových zariadení, ktoré je žalovaný v 2. rade v zmysle napadnutého rozhodnutia povinný odovzdať žalobcovi v 2. rade, resp. či vôbec má možnosť takýto počet zariadení pre žalobcu v 2. rade zabezpečiť, hoci tvrdenie o tom, že žalovaný v 2. rade nedisponuje požadovaným počtom čipových zariadení bola na súde prvej inštancie právnym zástupcom žalovaného v 2. rade prezentovaná. 28. Má za to, že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nevykonateľné. Z uvedených dôvodov žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 29. K odvolaniu žalovaných v 1. a v 2. rade sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní napáda sumu 435,93 eur za zimnú údržbu a upratovanie spoločných priestorov a že v tom zmysle bola táto suma spôsobilá na započítanie, zdôraznil, že predmetom zápočtu, ktorý je medzi stranami sporný, bola suma 430,59 eur. Uvedené tvrdenie má vyplývať zo skutočnosti, že žalobca v minulosti za rovnaké služby platil. Zdôraznil, že s týmto nesúhlasí. Žalovaný v 1. rade jednostranne zvýšil odplatu za uvedené služby a to bez konzultácie so žalobcami a bez ich súhlasu. Kým v roku 2008 bola odplata za tieto služby vo výške 476,15 eur po neoprávnenom zvýšení odplaty v roku 2009 mala odplata za totožné služby predstavovať sumu 435,93 eur za 7 kalendárnych mesiacov. 30. Vzťahy strán boli až do 30.6.2010 upravené Dohodou o vzájomných právach a povinnostiach, resp. Zmluvou o poskytovaní služieb, z ktorých vyplýva, že akékoľvek zmeny a doplnky tejto zmluvy sú pre obe strany záväzné len ak boli vykonané v písomnej forme a podpísané štatutárnymi zástupcami oboch strán. Keďže žiadne takéto zmeny, ústne ani písomne, odsúhlasené neboli, je zrejmé, že neexistovala dohoda o úhrade nákladov spojených s upratovaním a zimnou údržbou spoločných priestorov budovy za cenu 130,- eur na mesiac ako konštatuje rozsudok súdu prvej inštancie, voči ktorému odvolanie smeruje. Z toho dôvodu je zrejmé, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými dôkazmi a skutkovým stavom. 31. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 2. rade mal za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie, rozhodnutie riadne aj v tejto časti odôvodnil a žalovaný v 2. rade na žiadny pokusy žalobcov o osobné stretnutie nereagoval a počas celého konania bol nečinný. Vzhľadom na povahu veci a proces rozmnožovania čipových zariadení je zrejmé, že žalovanými napadnutý rozsudok je v tejto časti vykonateľný. 32. V odvolaní nie sú špecifikované žiadne dôkazy, ktoré žalovaní navrhli a ktoré súd prvej inštancie nevykonal. Mal za to, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými dôkazmi a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 33. Taktiež sa odvolal žalovaný v 2. rade aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol zaviazaný zaplatiť súdny poplatok vo výške 199,- eur za podanie odvolania. Súd v napadnutom rozhodnutí uvádza, že súdny poplatok je vyrubený podľa položky č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov. Vzhľadom k skutočnosti, že predmetom konania vo veci samej je nárok na úhradu sumy 1.143,05 eur, no súdom priznaný nárok žalobcovi predstavuje sumu 581,03 eur s príslušenstvom, mal za to, že výška poplatku má v zmysle súdom uvedenej položky predstavovať sumu 34,50 eur rovnajúcu sa 6% z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu a nie sumu 199,- eur tak, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný v 1. rade je uznesením toho istého súdu a v tej istej právnej veci zaviazaný k úhrade súdneho poplatku vo výše 34,50 eur, čo podľa jeho názoru zodpovedá výške súdneho poplatku vyrátaného v zmysle položky č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov. 34. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súdny poplatok bol vyrubený v zmysle príslušnej vyhlášky a aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie. 35. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných v 1. a v 2. rade a dospel k záveru, že pokiaľ ide o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej odvolanie nie je dôvodne. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 2. rade proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku v tejto časti je odvolanie dôvodné. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 36. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. 37. Je nesporné, že predmetom odvolania zo strany žalovaného v 1. rade je neoprávnenosť započítania sumy 435,93 eur za upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov v období apríl až december 2009. 38. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že z predložených listinných dôkazov vzťahy medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade boli v danom čase usporiadané v zmysle ústnych dohôd a dohody o vzájomných právach a povinnostiach zo dňa 06.05.2008 tak, že žalobca v 1. rade platil za žalobcov priamo žalovanému v 1. rade faktúry za spotrebu elektrickej energie (a vody), z čoho potom žalovaný v 1. rade platil cenu za ich dodávku priamo poskytovateľom. Dňa 19.01.2011 bola žalobcovi v 1. rade doručená faktúra č. 100100145 vystavená žalovaným v 1. rade dňa 31.12.2010, splatná dňa 14.01.2010, predmetom ktorej bolo vyúčtovanie elektrickej energie za obdobie 01.01.2010 - 31.12.2010 vo forme preplatku v sume 1.041,86 eur, ktorý mal žalovaný v 1. rade vrátiť na účet žalobcu v 1. rade v lehote splatnosti faktúry. 39. Žalobca v 2. rade listom zo dňa 30.03.2010 vypovedal dohodu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorá v čl. IV ods. 1 odkazovala na zmluvu o poskytovaní služieb vo vzájomných vzťahoch týkajúcich sa údržby spoločných priestorov (napr. aj pokiaľ ide o spotrebu elektrickej energie). Žalovaný v 1. rade nebol oprávnený jednostranne započítať ani faktúru č. 290100182 vo výške 435,93 eur (za upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov v období apríl až december 2009 za sumu 130,- eur mesačne), nakoľko zo žiadnej zmluvy alebo dohody medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami uvedená povinnosť platiť za upratovanie a údržbu spoločných priestorov v danej výške nevyplýva. Uvedenú skutočnosť žalobca v 2. rade v listoch zo dňa 10.02.2011 a 22.02.2010 adresovaných žalovanému v 1. rade namietal a predmetnú faktúru mu vrátil. 40. Vzťahy strán boli až do 30.6.2010 upravené Dohodou o vzájomných právach a povinnostiach, resp. Zmluvou o poskytovaní služieb, z ktorých vyplýva, že akékoľvek zmeny a doplnky tejto zmluvy sú pre obe strany záväzné len ak boli vykonané v písomnej forme a podpísané štatutárnymi zástupcami oboch strán. 41. Odvolací súd poukazuje na to, že žiadne takéto zmeny spojené s upratovaním a zimnou údržbou spoločných priestorov budovy neboli písomne medzi zmluvnými stranami dohodnuté. 42. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1. rade si jednostranne zvýšil odplatu za uvedené služby a bez súhlasu žalobcov v 1. a v 2. rade. Kým v roku 2008 bola odplata za tieto služby vo výške 476,15 za celý kalendárny rok pričom v tejto sume bol zohľadnený aj odvoz odpadu a po neoprávnenom zvýšení odplaty v roku 2009 mala odplata za totožné služby predstavovať sumu 435,93 eur za 7 kalendárnych mesiacov. 43. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný v 1. rade nepreukázal dôvodnosť fakturácie ceny za zimnú údržbu v takej výške ako si ju chcel započítať, keďže vzťahy strán boli až do až do 30.6.2010 upravené Dohodou o vzájomných právach a povinnostiach, resp. Zmluvou o poskytovaní služieb, z ktorých vyplýva, že akékoľvek zmeny a doplnky tejto zmluvy sú pre obe strany záväzné len ak boli vykonané v písomnej forme a podpísané štatutárnymi zástupcami oboch strán a žalovaný v 1. rade nepreukázal, že takéto zmeny boli so žalobcom v 1. rade dohodnuté písomne a boli odsúhlasené, nebolo možné zápočet v takejto výške za predmetné služby vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade realizovať. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne keď zápočet v sume 435,93 eur zo strany žalovaného v 1. rade vo vzťahu k pohľadávke žalobcu v 1. rade neakceptoval ako platný. 44. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade vydať 6 kusov čipových zariadení od hlavného vchodu uvedenej budovy žalobcovi v 2. rade, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v 2. rade na základe kúpnej zmluvy odkúpil od žalovaného v 1. rade byty a nebytové priestory vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v budove na Záhradníckej ulici č. 51. Vzájomné vzťahy medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade súvisiaci s užívaním predmetnej budovy boli od 6.5.2008 upravené dohodou o vzájomných právach a povinnostiach, kde si v čl. II stanovili, že zadný vchod z Jelačičovej ulice bude využívať výhradne žalovaný v 1. rade a predný vchod zo Záhradníckej ulice výhradne žalobca v 2. rade. V 2. odseku tohto článku si upravili aj výnimku - keď spojovacie dvere na 1. podlaží (vedúce na schodište nachádzajúce sa v zadnej časti budovy a ktoré spájajú predný a zadný vchod) budú využívané iba poštármi a zodpovednými osobami žalobcu v 2. rade za účelom prístupu k poštových schránkam, do pivnice v suteréne a k spoločným meračom energií, príp. za účelom nakladania/ vykladania tovaru, ak to nie je dobre možné cez predný vchod. Situácia sa však zmenila, keď žalobca v 2. rade dňa 30.03.2010 odstúpil od uvedenej dohody s účinnosťou k 30.06.2010 a vzťahy medzi spoluvlastníkmi sa výrazne zhoršili. 45. V novembri 2010, t.j. už v čase, kedy vzájomné vzťahy medzi spoluvlastníkmi budovy neupravovala žiadna zmluva, dal žalovaný v 1. rade nainštalovať na zadný vchod z Jelačičovej ulice čipové zariadenie, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobcov o tejto skutočnosti vopred informoval. 46. Z preberacieho protokolu zo dňa 12.11.2010 vyplýva, že spoločníčka žalobcu v 2. rade prebrala od žalovaného v 1. rade jeden kus čipového zariadenia na otváranie dverí zadného vchodu a zároveň v ňom žiadala o dodanie ďalších 3 kusov za náhradu vynaložených nákladov. Žalovaní do dnešného dňa ďalšie čipové kľúče žalobcom nevydali a odmietajú ich vydanie, napriek tomu, že žalovaný v 2. rade je spoluvlastníkom budovy a nemôže si ich dať sám vyrobiť. Spojovacie dvere na 1. podlaží boli žalovaným v 1. rade uzavreté, t.j. žalobcovia a ani ďalší nájomca Tamus, a.s., sa nemôžu dostať do nebytového priestoru na 1. posch. budovy a ani do spoločných časti budovy inak ako cez zadný vchod a napriek tomu majú od žalovaného v 1. rade k dispozícii iba jedno čipové zariadenie, ktoré spoločne využívajú. Podľa názoru súdu správanie žalovaného v 1. rade a následne žalovaného v 2. rade ako nového vlastníka nebytových priestorov budovy v súvislosti so zadržiavaním výroby ďalších čipových zariadení možno jednoznačne považovať za konanie, ktoré vedie k obmedzeniu užívania budovy (vrátane jej spoločných priestorov) ďalším spoluvlastníkom žalobcu v 2. rade, ako aj jeho nájomcami, čo je v zjavnom rozpore s § 11 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 47. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa uvedených ustanovení je vlastník nebytových priestorov v dome povinný konať tak, aby pri užívaní udržiavaní a zmenách nebytového priestoru prípadne jeho časti nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych spoluvlastníckych a užívacích práv, keďže s vlastníctvom nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo spoločných častí zariadení domu a príslušenstva domu. Žalobca v 2. rade v konaní preukázal potrebu výroby požadovaných šiestich kusov kľúčov nakoľko žalobcovia majú dvoch konateľov a nájomcu priestoru vo vlastníctve žalobcu v 2. rade spoločnosť Tamus a.s., ktorý má štatutárny orgán a šesť zamestnancov čo vyplýva aj z čestného vyhlásenia uvedenej spoločnosti zo dňa 8.3.2016 v ktorom sa uvádza, že od prenajímateľa má k dispozícii len jeden kus čipového zariadenia čo je nepostačujúce a obmedzujúce. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že je irelevantné tvrdenie žalovaného v 1. rade KS v Bratislave uznesením zo dňa 9.3.2011 zamietol návrh žalobcu v 2. rade na vydanie predbežného opatrenia v ktorom žiadal v súvislosti s obmedzovaním spoluvlastníckeho práva žalovaným v 1. rade po tom, čo tento dal na zadný vchod čipové zariadenie a odovzdal žalobcovi v 2. rade jeden kus čipového zariadenia nakoľko rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je meritórnym rozhodnutím a súd v rámci rozhodovania o ňom nevykonáva dokazovanie. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že spoločnosť Tamus a.s. nevypovedala nájomnú zmluvu uzavretú so žalobcom v 2. rade nie je dôkazom toho, že jeho zamestnanci alebo žalobcovia nemajú sťažený vstup do budovy. 48. Odvolací súd nezdieľa právny názor žalovaného v 2. rade, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nevykonateľné, pretože súd nezisťoval či má k dispozícií 6 kusov čipových zariadení, pretože tieto zariadenia je možné dať vyrobiť práve zo strany žalovaného v 2. rade a dokonca na náklady žalobcu v 2. rade, ktorý bol ochotný žalobcom v 2. rade uhradiť. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 49. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie ohľadom zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie, odvolací súd má za to, že odvolanie je dôvodné. Súd prvej inštancie nezdôvodnil z akého dôvodu zaviazal žalovaného v 2. rade k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 199,- eur aj napriek tej skutočnosti, že predmetom odvolania nie je suma 1.143,05 eur. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, pretože výška vyrubeného súdneho poplatku nezodpovedá jeho vyrubeniu podľa položky č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP. 50. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP tak, že náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu priznal žalobcom v 1. a v 2. rade. 51. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).