Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/193/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211214733 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211214733.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: W. N., G. XX/XXX, B., zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Mesárošom, Bottova 34, Nitra, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, o zaplatenie 1.009,73 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 13C/223/2011-163, zo dňa 8.4.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.009,73 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 9.2.2011 do zaplatenia, trovy konania 121 eur a trovy právneho zastúpenia 1.180,57 eura do rúk právneho zástupcu žalobcu; vo zvyšku žalobu zamietol. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia 1.009,73 eura s 9 % úrokom z omeškania od 25.1.2011 do zaplatenia titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.11.2010 došlo k škodovej udalosti tak, že z motorového vozidla L. W., EČ: Z.-XXXZG, jazdiaceho pred vozidlom žalobcu, odletel kameň a poškodil predné sklo vozidla H. Q. B., EČ: B.-XXXBZ vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný, u ktorého bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie motorového vozidla L. W., EČ: Z.- XXXZG, odmietol žalobcovi škodu nahradiť s tým, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu poistnej udalosti a nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle žalobcu a prevádzkou motorového vozidla poistenej. 3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 24.11.2010 došlo k škodovej udalosti tým, že z motorového vozidla L. W., EČ: Z.-XXXZG, jazdiaceho pred vozidlom žalobcu, odletel kameň a poškodil predné sklo vozidla H. Q. B., EČ: B.-XXXBZ vo vlastníctve žalobcu. Na motorové vozidlo L. W., EČ: Z.-XXXZG mala v tom čase MUDr. F. W. - Zubná ambulancia uzavreté so žalovaným povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a žalovanému ako poistená doručila 8.12.2010 oznámenie o poistnej udalosti, v ktorom uviedla, že 24.11.2010 došlo na diaľničnom obchvate Zlaté piesky v Bratislave k poistnej udalosti tak, že do vozidla žalobcu, idúceho za ňou, odletel kameň odrazený od jej kolesa do čelného skla (podľa popisu poistenej). Poistená v oznámení v časti rozsah poškodenia vozidla uviedla poškodené čelné sklo i to, že poškodený žiada náhradu škody. Žalobca oznámil žalovanému poistnú udalosť ako poškodený dňa 20.1.2011 s tým, že dňa 24.11.2010 došlo na ulici Zlaté piesky v Bratislave k poistnej udalosti tak, že išiel za vozidlom Z.- XXXZG a odfrkol kameň od toho vozidla. V časti rozsah poškodenia vozidla uviedol predné sklo; žalobca si nechal predné sklo vymeniť v Autosklo TN s.r.o., za čo uhradil dňa 26.1.2011 na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 26.1.2011 žalovanú sumu (1.009,73 eura). Uhradenie sumy 1.009,73 eura mal preukázané príjmovým pokladničným dokladom. Žalovaný žalobcovi náhradu škody neposkytol, pričom listom zo dňa 24.1.2010 žalovaný žalobcovi oznámil, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na jeho vozidle a prevádzkou motorového vozidla poisteného. 4. Po zrušení predchádzajúceho rozsudku prvoinštančného súdu odvolacím súdom uznesením č.k. 3Co/524/2001-129, zo dňa 30.6.2014, súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu, že škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, pričom zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Obč. zák. nemožno zbaviť. Súd prvej inštancie tak považoval základ nároku žalobcu uplatňovaného v konaní za preukázaný. V ďalšom sa zaoberal už iba výškou uplatneného nároku. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný nikdy v priebehu konania (pred zrušením rozsudku súdu prvej inštancie, ale ani po jeho zrušení) nespochybňoval výšku uplatneného nároku a ani nenavrhoval vykonať žiadne dokazovanie na zistenie výšky uplatneného nároku, hoci bol na to súdom vyzvaný. Na preukázanie výšky uplatneného nároku žalobca predložil faktúru č. XXXXXXXX z 26.1.2011, ktorou mu spoločnosť Autosklo TN s.r.o. fakturovala cenu za opravu motorového vozidla a príjmový pokladničný doklad, podľa ktorého žalobca zaplatil spoločnosti Autosklo TN s.r.o. sumu 1.009,73 eura. Tieto doklady žalovaný v konaní nikdy nespochybňoval a ani súd prvej inštancie nepovažoval náklady, ktoré žalobca vynaložil na opravu vozidla, za neprimerane vysoké, preto aj vzhľadom na absenciu návrhov na dokazovanie, ďalšie dokazovanie na zistenie výšky uplatneného nároku nevykonával a žalobe vyhovel v časti istiny v celom rozsahu. 5. Keďže sa žalovaný so zaplatením dostal do omeškania, súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, ktorých výška je v súlade s nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania od 25.1.2011, súd však úroky z omeškania priznal až od 9.2.2011 vychádzajúc pritom z ust. § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Keďže v spise sa nenachádzal iný dôkaz preukazujúci, kedy žalovaný skončil prešetrovanie poistnej udalosti, vychádzal z listu zo dňa 24.1.2011, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že mu náhradu škody neposkytne. Je zrejmé, že najneskôr v tento deň (24.1.2011) žalobca ukončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a po uplynutí 15 dní sa dostal do omeškania. Je preto povinný v zmysle § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu v časti príslušenstva (za obdobie pred 9.2.2011) zamietol ako nedôvodnú. Pokiaľ žalovaný v konaní poukazoval na druhú časť vety § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. za spojkou alebo (poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia), z ktorého vyvodzoval, že nie je v omeškaní, súd prvej inštancie mal za to, že na tento prípad sa vzťahuje prvá a nie druhá časť predmetného ustanovenia. Nie je totiž dôvod, aby sa žalovanému v tomto prípade malo doručovať právoplatné rozhodnutie súdu, keď žalovaný bol účastníkom konania a všetky rozhodnutia sa mu doručovali ešte pred tým, ako nadobudli právoplatnosť. Súd prvej inštancie mal za to, že druhá časť predmetného ustanovenia sa vzťahuje na prípady, keď bolo o povinnosti zaplatiť škodu rozhodnuté napr. v trestnom konaní, keď poisťovňa nebola ani účastníkom konania, a následne po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, je toto predložené poisťovni. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol neúspešný iba v pomerne nepatrnej časti, priznal náhradu trov konania voči žalovanému, ktoré mu vznikli uplatnením práva na súde zaplatením súdneho poplatku 121 eur (za návrh na začatie konania 60,50 eura a za odvolanie proti rozsudku 60,50 eura), ako aj náhradu trov právneho zastúpenia 1.180,57 eura v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 61,41 eura v súlade s § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 1.009,73 eura, t.j. z výšky žalovanej istiny. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 13a ods. 1 vyhlášky za 8 úkonov právnej služby á 61,41 eura (1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 30.5.2011, 2. písomné podanie na súd - návrh na začatie konania 13.6.2011, 3. písomné podanie na súd - vyjadrenie 3.2.2012, 4. účasť na pojednávaní dňa 24.4.2012, 5. písomné podanie na súd - vyjadrenie 26.6.2012, 6. účasť na pojednávaní dňa 3.7.2012, 7. podanie na súd - odvolanie 21.8.2012, 8. účasť na pojednávaní dňa 8.4.2015) a v súlade s § 13a ods. 4 vyhlášky za jeden úkon právnej služby vo výške 1 základnej sadzby tarifnej hodnoty za úkon á 15,35 eura (účasť na pojednávaní dňa 12.6.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci) + režijný paušál 2 x 7,41 eura, 6 x 7,63 eura, a 1 x 8,39 eura v súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky, trovy právneho zastúpenia spolu 690,74 eura (575,62 eura + 20 % DPH). Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi uplatnenú náhradu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon - účasť na pojednávaní dňa 12.6.2012, ale len vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny v súlade s § 13a ods. 4 vyhlášky, keďže pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. 7. Ďalej súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, a to za cestu na pojednávanie a späť (Nitra - Bratislava), dňa 24.4.2012 (4 x 12,71 eura), dňa 12.6.2012 (4 x 12,71 eura), dňa 3.7.2012 (4 x 12,71 eura) a dňa 8.4.2015 (4 x 13,98 eura) vo výške 250,13 eura (208,44 eura + 20 % DPH). Žalobca si uplatnil aj náhradu cestovných výdavkov v súlade s § 15 písm. a) vyhlášky v spojení so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a súd prvej inštancie mu ju priznal vo výške 239,70 eura (199,75 eura + 20 % DPH), a to za cestu na pojednávanie a späť (Nitra - Bratislava) dňa 24.4.2012 (základná náhrada za 1 km jazdy vo výške 0,183 eura x 200 km + náhrada za pohonné hmoty 200 (km) x 4,9 (l) x 1,469 (eura/l) x 0,01), dňa 12.6.2012 (základná náhrada za 1 km jazdy vo výške 0,183 eura x 200 km + náhrada za pohonné hmoty 200 (km) x 4,9 (l) x 1,410 (eura/l) x 0,01), dňa 3.7.2012 (základná náhrada za 1 km jazdy vo výške 0,183 eura x 200 km + náhrada za pohonné hmoty 200 (km) x 4,9 (l) x 1,379 (eura/l) x 0,01) a dňa 8.4.2015 (základná náhrada za 1 km jazdy vo výške 0,183 eura x 200 km + náhrada za pohonné hmoty 200 (km) x 4,9 (l) x 1,186 (eura/l) x 0,01). 8. Súd prvej inštancie tak priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.180,57 eura (odmena 690,74 eura + náhrada za stratu času 250,13 eura + náhrada cestovných výdavkov 239,70 eura). 9. Proti rozsudku v časti uloženia povinnosti zaplatiť úrok z omeškania 9 % zo sumy 1.009,73 eura od 9.2.2011 do zaplatenia a náhradu trov právneho zastúpenia 1.180,57 eura podal odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietol priznanie úrokov z omeškania pre nesprávne právne posúdenie. Uviedol, že v trojmesačnej lehote (§ 11 ods. 6 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z.) od oznámenia poškodeného dňa 20.1.2011 splnil listom zo dňa 24.1.2011 podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania, nakoľko ide o špeciálnu úpravu platenia úrokov z omeškania vo vzťahu k § 517 Obč. zák. Omeškanie vo vzťahu k žalobcovi je potrebné podľa jeho názoru posudzovať osobitne podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. s prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné plnenie, určenú podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. Keďže žalovaný splnil povinnosť oznámiť v trojmesačnej lehote, že odmieta plnenie a odôvodniť toto rozhodnutie, nie je povinný poškodenému uhradiť úroky z omeškania (§ 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. a contrario) a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (§ 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. veta po spojke alebo). Nesprávne právne posúdenie priznania príslušenstva vzhliadol žalovaný najmä v tom, že súd prvej inštancie sa nesprávne domnieval, že sa dostal do omeškania s plnením svojho dlhu. Súd prvej inštancie však neodôvodnil, ako sa vysporiadal s jeho námietkou, že sa nemohol dostať do omeškania, keď splnil povinnosť uloženú § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. Na podporu svojho právneho názoru vo vzťahu k priznaniu úrokov z omeškania pre prípad splnenia si uvedenej povinnosti označil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/838/2014 a z právnej teórie Poistné zmluvy, B. /. Š., Nakladatelství C. H. Beck, 2012, str. 104, marginálne č. 310. Nakoľko nemožno priznať úrok z omeškania skôr, než sa pohľadávka stane splatnou a v zmysle § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. veta za spojkou „alebo“ sa pohľadávka žalobcu voči žalovanému stane splatnou až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, priznalo by sa žalobcovi príslušenstvo pohľadávky, ktoré ešte nevzniklo. Až keby žalovaný neuhradil žalobcovi istinu do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti zaplatiť istinu, dostal by sa na štvrtý deň do omeškania a žalobca by mohol žiadať úrok z omeškania osobitným návrhom. 10. Vo vzťahu k priznaným trovám právneho zastúpenia žalovaný namietol ich priznanie za vyjadrenia zo dňa 3.2.2012 a 26.6.2012 z dôvodu, že sú v rozpore s požiadavkou účelnosti vo vzťahu k vynaloženým trovám konania na uplatňovanie alebo bránenie práva. Zdôraznil, že požiadavka účelnosti trov konania znemožňuje priznať náhradu trov právneho zastúpenia za také úkony, ktoré svojim obsahom výlučne opakujú už skôr prednesené skutkové okolnosti ako aj právne argumenty. Opakujúce sa tvrdenia žalobcu nemožno vyhodnotiť ako účelne vynaložené na uplatňovanie jeho práv, keď je zrejmé, že ich účelom je kumulácia nákladov na právne zastúpenie. Žalobca totiž svojim podaním zo dňa 3.2.2012, označené ako vyjadrenie k odporu, neuviedol žiadne iné skutkové okolnosti ani právne argumenty, ako vo svojom žalobnom návrhu zo dňa 13.6.2011 a zopakoval citácie súdnych rozhodnutí, ktoré boli už obsahom žalobného návrhu. Za rovnako neúčelné považoval žalovaný aj podanie zo dňa 26.6.2012, keď žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne poukázal na súdne rozhodnutia, ktoré predložil na pojednávaní dňa 24.4.2012. Predmetné vyjadrenie neobsahovalo žiadne nové skutkové okolnosti ani právnu argumentáciu. Žalobca opätovne argumentoval tým, že pôvod v prevádzke motorového vozidla nemožno vzťahovať k vymrštenému kameňu ako takému, ale k rotácii kolies, čo predstavuje argumentáciu prednesenú na pojednávaní dňa 24.4.2012. Aj zo samotného obsahu vyjadrenia zo dňa 26.6.2012 možno konštatovať, že žalobca neuvádza nič nové, čo by nebolo obsahom žalobného návrhu, resp. prednesov na pojednávaní, a to najmä vzhľadom na častosť výskytu slov, resp. spojenia „opätovne poukazujeme“. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania zaoberať vo vzťahu k účelnosti vynaložených trov aj obsahovou stránkou žalobcom podaných vyjadrení. Nestačí totiž samotná skutočnosť, že nimi reagoval na odpor či vyjadrenie žalovaného. Za účelný možno považovať len taký úkon, ktorý má potenciál prispieť k úspechu účastníka, ktorý ho robí. Takým úkonom môže byť len ten, ktorý reaguje na skutkový a právny stav veci argumentáciou, resp. okolnosťami, ktoré v konaní ešte zmienené neboli. 11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že argumentácia žalovaného použitá pri odmietnutí poskytnutia poistného plnenia bola v rozpore so zákonom a šetrenie predmetnej poistnej udalosti nebolo zo strany žalovaného vykonané, nakoľko odmietol poskytnúť poistné plnenie „od stola“. Išlo tak o účelové a tendenčné konanie, keď bez akéhokoľvek šetrenia pristúpil k odmietnutiu poistného plnenia. Poistnú udalosť uzavrel neposkytnutím poistného plnenia výlučne zo subjektívnych, účelových a tendenčných dôvodov, ktorých cieľom bolo vyhnúť sa povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný práve takýmto prístupom spôsobil vznik konania; jeho motiváciou a úmyslom bolo poistné plnenie odmietnuť bez ohľadu na individuálne skutkové a právne okolnosti. Svedčí o tom jeho prípis zo dňa 24.1.2011 (pondelok), ktorým poistné plnenie odmietol. Pri uplatnení poistnej udalosti dňa 20.1.2011 nebolo možné, aby žalovaný vykonal reálne a individuálne šetrenie za jeden pracovný deň. Nakoľko rozhodnutie žalovaného o likvidácii poistnej udalosti nie je zákonné (meritórnym rozhodnutím o povinnosti plniť súd zároveň učil, že rozhodnutie žalovaného o odmietnutí poistného plnenia bolo v rozpore so zákonom), dostal sa v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. do omeškania, a to už okamihom vykonania svojho nezákonného rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia poistného plnenia. V prípade pripustenia argumentácie žalovaného o úroku z omeškania a vzniku omeškania by prakticky nebolo možné v žiadnom konaní o zaplatenie priznať úroky z omeškania. 12. K námietke neúčelnosti úkonov právnej služby žalobca uviedol, že oba úkony boli vykonané v rámci zásady účelného uplatňovania a bránenia práva. Vyjadrením zo dňa 3.2.2012 reagoval na písomný odpor žalovaného, na čo ho vyzval súd prvej inštancie prípisom zo dňa 6.12.2011; predmetné vyjadrenie preto predstavuje splnenie výzvy konajúceho súdu. Vyjadrením zo dňa 26.6.2012 reagoval na písomné vyjadrenie žalovaného, ktoré doručil konajúcemu súdu dňa 11.6.2012, t.j. jeden deň pred pojednávaním dňa 12.6.2012. Žalovaným doručené vyjadrenie malo 9 strán a preto nebolo možné sa s ním oboznámiť a na neho reagovať na pojednávaní. Za týmto účelom bolo pojednávanie odročené s tým, že po oboznámení sa s doručeným predmetným vyjadrením sa právny zástupca žalobcu vyjadrí k doručenému vyjadreniu žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že práve v dôsledku konania žalovaného (doručenie rozsiahlejšieho vyjadrenia 1 deň pred pojednávaním a jeho neúčasť na vytýčenom pojednávaní) nemal inú možnosť, ako reagovať na takéto rozsiahle vyjadrenie písomne. Vykonanie tohto úkonu v konečnom dôsledku spôsobil priamo žalovaný. Žalobca záverom uviedol, že argumentácia žalovaného ohľadom účelnosti uplatňovania nárokov a bránenia práva je nesprávna. Je totiž povinnosťou právneho zástupcu brániť záujmy klienta v rámci konania. Preto má nielen právo, ale aj povinnosť uviesť súdu všetky okolnosti (skutkové aj právne), týkajúce sa nárokov klienta; je jeho povinnosťou reagovať na akékoľvek vyjadrenie druhej strany sporu. Nemožno preto považovať písomné vyjadrenia, ktorými reagoval na vyjadrenia žalovaného, za neúčelné a neefektívne. Tieto vyjadrenia boli výlučne reakciou na vyjadrenie žalovaného a boli z pohľadu uplatňovania nárokov žalobcu v konaní nevyhnutné. 13. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 27.4.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 14. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd v napadnutej časti potvrdil, pretože je vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dôležitých pre posúdenie žalobného návrhu na priznanie náhrady škody žalobcovi, vrátane úroku z omeškania s jej vyplatením. Z ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil aj správne právne závery o tom, že žalovaný sa dostal do omeškania, keď žalobcovi neposkytol plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. 15. Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 16. Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 17. V preskúmavanej veci je nesporné, že k predmetnej poistnej udalosti došlo dňa 24.11.2010 a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný listom zo dňa 24.1.2011 (Oznámenie stanoviska k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX - čelné sklo zo dňa 24.1.2011) oznámil, že žalobcovi neposkytne poistné plnenie a zároveň uviedol i dôvody, pre ktoré uplatnený nárok neuznáva. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že ukončenie prešetrovania žalovaného (aj keď so záverom, že neposkytne poistné plnenie). ktoré vykonal v lehote stanovenej § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. na uplynutie 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 18. V danom prípade nebol dôvod vychádzať z § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. tak, ako to tvrdil žalovaný vo svojom odvolaní, pretože toto sankcionuje nesplnenie povinnosti podľa odseku 6 a nie omeškanie s vyplatením poistného plnenia. V danom prípade, keď si žalobca priamo ako poškodený uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. proti poisťovni, nie je namieste aplikovať ustanovenie § 11 ods. 7 po spojke alebo, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie, pretože v tomto prípade je nárok uplatnený priamo proti poisťovni a nie je dôvod preto doručovať mu ešte následne právoplatné rozhodnutie o výške náhrady škody. 19. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že oznámením o odmietnutí poistného plnenia splnil podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. zbavuje povinnosti platiť úroky z omeškania, nakoľko ide o špeciálnu úpravu platenia úroku z omeškania vo vzťahu § 517 ods. 2 Obč. zák. Otázka splatnosti poisteného plnenia je totiž upravená v § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Obč. zák. Tvrdenie žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania je upravená § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. je síce namieste, ale toto ustanovenie zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 tohto zákonného ustanovenia, t.j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavujú poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a to i v prípade, ak poisťovňa svoje povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 splnila včas (t.j. skončila prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytla poškodenému písomné vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia). Odvolací súd považuje za opodstatnený argument žalobcu, že v prípade prijatia výkladu žalovaného, by prakticky nebolo možné v prípade uplatnenia si poistného plnenia priznať v takomto konaní úrok z omeškania. Pokiaľ však zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému prevádzkou motorového vozidla nahradenie škody a to v čo najkratšom čase, nie je možné, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala odkladom splatnosti tejto povinnosti na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenia a preto je namieste výklad ustanovenia § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. podaný súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku. 20. Odvolací súd ďalej v nadväznosti na námietky žalovaného v podanom odvolaní považuje za potrebné uviesť, že za nedôvodnú považuje jeho námietku, podľa ktorej za neúčelné treba považovať trovy právneho zastúpenia žalobcu vzniknuté v súvislosti s jeho písomnými vyjadreniami zo dňa 3.2.2012 a zo dňa 26.6.2012, keď svoju argumentáciu obsiahnutú v týchto písomných podaniach mohol predniesť aj ústne na pojednávaní. Ak totiž úspešná strana zastúpená advokátom v priebehu konania doručí súdu písomne podanie, ktorým sa vyjadruje k veci, pričom nejde o zjavné zneužitie procesných práv (napríklad so zjavným cieľom umelo navýšiť trovy konania) a v tejto súvislosti jej vzniknú trovy právneho zastúpenia, právo na náhradu takto vzniknutých trov jej nemožno uprieť. V preskúmavanej veci sporné písomné podania žalobcu zo dňa 3.2.2012 a zo dňa 26.6.2012 obsahujú jeho riadne vyjadrenie ku skutkovej i právnej stránke sporu a argumentáciu, ktorú považoval za potrebné uviesť v reakcii na podaný odpor, resp. na rozsiahle (tiež písomné) vyjadrenie žalovaného, a preto boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie náhrady aj týchto trov právneho zastúpenia. 21. Na uvedenom základe odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti za vecne správny a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. v tejto časti potvrdil. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).