Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/244/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211217327 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211217327.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: D.. A. Š., Z.. XX.XX.XXXX, X. XXB, B., zastúpenej advokátom: JUDr. Juraj Špirko, so sídlom Floriánska 19, Košice, proti žalovanému: A.P.S. INVEST, s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 36 779 261 (pôvodne GCX - byty s. r. o., Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 44 067 011), zastúpenému: SCHWEIZER LEGAL, s.r.o., Palisády 32, Bratislava, o zaplatenie 1.471,82 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 08. októbra 2014, č.k. 13C/161/2011-166, takto r o z h o d o l : V odvolacom konaní sa pokračuje namiesto žalovaného GCX - byty s. r. o., Geologická 21, 821 06 Bratislava, IČO: 44 067 011 s jeho právnym nástupcom: A.P.S. INVEST, s.r.o., so sídlom Hattalova 12/ C, Bratislava, IČO: 36 779 261. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.038,45 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 09.08.2010 do zaplatenia, a vo zvyšku žalobu zamietol s tým, že o práve na náhradu trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa ako budúca kupujúca a právny predchodca žalovaného, spoločnosť GX - byty s.r.o. ako budúci predávajúci, uzavreli dňa 14.12.2007 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej sa zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť odplatný prevod vlastníckeho práva k bytu na U. R. V. B. L. F. O.. Budúci kupujúci mal podľa zmluvy právo na zmluvnú pokutu vo výške 0,01% z kúpnej ceny 2.421.912,- Sk (80.392,75 eur) za každý deň omeškania so zhotovením diela, maximálne však za 180 kalendárnych dní. Budúci predávajúci sa zaviazal zhotoviť predmet prevodu do 21 mesiacov od vydania právoplatného stavebného povolenia. Podľa bodu 9.3 písm. f) zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bol budúci predávajúci oprávnený jednostranne posunúť termín zhotovenia predmetu prevodu o počet dní, počas ktorých z dôvodu zmeny použitých materiálov alebo zmeny projekčných prác alebo z dôvodov na strane tretích osôb, nebolo možné riadne zhotovovať predmet prevodu. O tejto skutočnosti mal písomne informovať budúceho kupujúceho. Budúci kupujúci bol podľa bodu 8.6 písm. b) zmluvy oprávnený žiadať o zmeny dispozičného riešenia predmetu prevodu, najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pričom povinnosť budúceho predávajúceho vykonať zmeny dispozičného riešenia predmetu prevodu vznikla až dňom uzatvorenia dohody zmluvných strán o rozsahu, predmete a ocenení zmien dispozičného riešenia predmetu prevodu, spísaných na osobitnej listine, podpísanej oboma zmluvnými stranami, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Poukázal na to, že podľa Dodatku č. 1 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 29.09.2008 sa žalobkyňa, spoločnosť GX - byty s.r.o. a pôvodný žalovaný GCX - byty s. r. o. dohodli, že všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve prechádzajú zo spoločnosti GX - byty s.r.o. na GCX - byty s. r. o. Žalobkyňa podľa bodu 8.6 písm. b) zmluvy o budúcej kúpnej zmluve požiadala spoločnosť GX - byty s.r.o. o zmenu dispozičného riešenia bytu č. 34 podľa pôvodného pôdorysu, ktorý bol prílohou k dohode o zložení kaucie, uzavretej dňa 30.05.2007 tak, aby bol vstup do miestnosti 03 z kraja, nie v strede a zároveň žiadala umiestniť kuchynskú linku podľa pôvodného plánu. Žiadosť bola doručená spoločnosti GX - byty s.r.o. dňa 08.01.2008. Mal tiež preukázané, že Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice dňa 25.04.2007 vydala rozhodnutie o umiestnení stavby F. O., bytový dom na U. R., dňa 19.09.2007 bolo Mestskou časťou - Podunajské Biskupice vydané stavebné povolenie na stavbu F. O., bytový dom a prislúchajúcu technickú vybavenosť na U. R., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2007. Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice zo dňa 05.11.2009, právoplatným dňa 03.12.2009, bola povolená zmena stavby - bytový dom F. O. pred jej dokončením, spočívajúca v zmene počtu bytov, ktoré mali vzniknúť rozdelením štvorizbových bytov v blokoch A a C na menšie, čím malo pribudnúť 16 bytových jednotiek. Z listu GCX - byty s. r. o., ktorý nebol datovaný, ani neuvádza konkrétneho adresáta, zistil, že stavba F. O., blok "C", mala byť ukončená do 21 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia, t.j. do 05.08.2009. Tento predpoklad, aj keď išlo o veľmi napätý termín, by bolo možné splniť, keby bolo možné realizovať stavbu podľa pôvodného stavebného projektu bez ďalších zmien a úprav. V priebehu realizácie bloku "C" došlo k závažným dispozičným zmenám pri 27 bytoch, čo malo negatívny vplyv na postup prác a dodržiavanie termínov. Na požiadanie budúceho majiteľa bytu bolo nutné prepracovať projekt stavebný, elektro a v niektorých prípadoch ÚK. Nový predpokladaný termín dokončenia stavby bol určený na november 2009. V priebehu 34. a 35. týždňa mal byť vykonaný výber dokončovacích zariaďovacích predmetov (plávajúce podlahy, farby stien, zariaďovacie predmety sanity, kuchynské linky). Z preberacieho protokolu zo dňa 08.12.2009 mal preukázané, že žalobkyňa v uvedený deň, kedy mala byt prevziať, vytkla nasledovné vady a nedorobky bytu: nastavenie okna v spálni (nefungovala vetračka), osadenie termoregulačných hlavíc na radiátory, osadenie čelného zábradlia na balkóne, montáž bytového telefónu, montáž kľučiek na dverách, osadenie krytiek na slaboprúd, osadenie prechodovej lišty po osadení obložky, montáž držiaka na sprchu, kľučka na okne v obývačke, montáž prahu pri vstupe do dverí, nastavenie dverí do kúpeľne, pričom závady mali byť odstránené ku dňu kolaudácie. Z poznámky žalobkyne v preberacom protokole vyplýva, že byt bol obhliadnutý dňa 08.12.2009, spísané závady zodpovedali stavu bytu s tým, že byt mal byť fyzicky prevzatý po skončení kolaudačného konania, a preto ho v uvedený deň žalobkyňa neprevzala. Z preberacieho protokolu zo dňa 29.01.2010 zistil, že žalobkyňa byt prevzala k uvedenému dňu, pričom vytkla nasledovné vady a nedorobky: montáž krytiek na slaboprúd, kľučka na okne (upraviť do zvislej polohy), montáž balkónového zábradlia. Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice kolaudačným rozhodnutím zo dňa 31.03.2010, právoplatným dňa 06.04.2010, povolila užívanie časti stavby - bytového domu F. O., blok C. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 50a ods. 1, § 52 ods. 1, § 544 ods. 1, 2, § 545 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Poukázal na to, že žalobkyni v danej veci vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej zmluve o budúcej zmluve pre prípad nedodržania záväzku zhotoviť stavbu, bytový dom, v ktorom sa nachádzal byt žalobkyne, v lehote 21 mesiacov od právoplatnosti stavebného povolenia, t.j. do 31.07.2009, vo výške 0,01% z kúpnej ceny 81.768,01 eur (2.463.343,- Sk) za každý deň omeškania, nakoľko žalovaný tento svoj záväzok nesplnil. Zdôraznil, že zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov, keď ide o dohodnutú peňažnú čiastku, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúcej z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2009, sp. zn. 2MObdo/3/2009). Poukázal na to, že predmetný bytový dom, v ktorom sa nachádzal byt žalobkyne, nebol zhotovený v lehote 21 mesiacov od právoplatnosti stavebného povolenia, t.j. do 31.07.2009, pričom žalovaný mal v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve právo jednostranne posunúť termín zhotovenia predmetu prevodu o počet dní, počas ktorých z dôvodu zmeny použitých materiálov alebo zmeny projekčných prác alebo z dôvodov na strane tretích osôb, nebolo možné riadne zhotovovať predmet prevodu s tým, že o tejto skutočnosti mal povinnosť písomne informovať žalobkyňu, z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný za dôvod posunutia konečného termínu zhotovenia stavby považoval výskyt vedenia kanalizácie, vody a plynu, ktoré neboli zakreslené v katastrálnej mape, uplatnenie dispozičných zmien zo strany žalobkyne a zmenu 4-izbových bytov na 2-izbové, čím malo pribudnúť 16 bytových jednotiek. V liste, ktorý mal adresovať dotknutým budúcim vlastníkom bytov, sa však uvádza iba to, že v priebehu realizácie bloku "C" došlo k závažným dispozičným zmenám pri 27 bytoch, čo malo negatívny vplyv na postup prác a dodržiavanie termínov. V tejto súvislosti tiež uviedol, že žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že žalovaný ju o posunutí termínu zhotovenia stavby neinformoval, pričom v tomto smere vychádzal z tzv. negatívnej dôkaznej teórie, t.j. že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje, nakoľko od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, a v tomto smere preto zaťažovalo dôkazné bremeno žalovaného, ktorý toto bremeno neuniesol. Predložil síce rovnopis listu, ktorým mal informovať dotknutých budúcich vlastníkov bytov, avšak tento list nebol datovaný, ani neuvádzal konkrétneho adresáta a nebol predložený ani žiadny dôkaz preukazujúci jeho doručenie žalobkyni. Žalovaný tak v konaní nepreukázal, že by splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z bodu 9.3 písm. f) zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa mala podľa bodu 8.6 písm. b) zmluvy o budúcej kúpnej zmluve právo požiadať o dispozičné zmeny v byte v lehote 15 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy, t.j. do 10.01.2008, ktorú aj dodržala, keď jej žiadosť bola spoločnosti GX - byty s.r.o. doručená dňa 08.01.2008. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalovaný, ako osoba podnikajúca v oblasti zhotovovania stavieb, by mal na základe svojich profesionálnych skúseností s ohľadom na rozsah bytového komplexu predpokladať zvýšený počet žiadostí budúcich vlastníkov o zmeny dispozičného riešenia bytov a za týmto účelom určiť primeraný konečný termín zhotovenia stavby. Rovnako tak mal predpokladať možný výskyt komplikácií spočívajúcich v objavení vedenia kanalizácie, vody a plynu, ktoré neboli zakreslené v katastrálnej mape a v zmene projekčných prác. Samotný žalovaný pritom v liste, ktorým mal informovať budúcich vlastníkov bytov o posunutí termínu zhotovenia stavby, uviedol, že termín 21 mesiacov je veľmi vypätý a dodržať ho by bolo možné len za okolností, že by stavba bola realizovaná podľa pôvodného stavebného projektu bez ďalších zmien a úprav. Poukázal na skutočnosť, že svedok D.. P. A. vo svojej výpovedi uviedol, že termín nebol podľa jeho názoru reálny, a to už v čase pred zmenou, ktorá sa týkala zmeny 4-izbových bytov na 2-izbové. Určenú lehotu 21 mesiacov považoval za dôsledok konkurenčného boja so zavádzaním nezmyselných termínov a záruk. Taktiež svedok B. O. uviedol, že dohodnutý termín 21 mesiacov vzhľadom k predmetu diela považoval za reálny iba pokiaľ by všetko prebehlo podľa projektu, čo sa mu však na žiadnej stavbe za 35 rokov praxe nikdy nestalo, pretože sa vždy vyskytli komplikácie. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že práve žalovaný ako stavebník s profesionálnymi skúsenosťami v danej oblasti nepostupoval pri stanovení konečného termínu zhotovenia stavby s dostatočnou starostlivosťou, čo však nemôže v negatívnom smere ovplyvniť nárok žalobkyne na právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku porušenia zmluvných povinností z jeho strany. Rovnako poukázal na to, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 14.12.2007 má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, a preto, keď účelom úpravy spotrebiteľského práva je dosiahnuť vyrovnanie faktického nerovného postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom vzhľadom na okolnosti, pri ktorých dochádza k uzatváraniu zmlúv a s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa a jeho lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb, a právna úprava poskytuje spotrebiteľovi ako slabšej strane záväzkových vzťahov zvýšenú mieru ochrany, nemožno za stavu, keď žalobkyňa pri uplatnení dispozičných zmien bytu využila v dobrej viere svoje právo vyplývajúce jej z bodu 8.6 písm. b) zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a nebola v zmluve vyslovene upozornená, že zmenami dispozičného riešenia bytu sa predlžuje termín dokončenia stavby, žalovaný ako profesionálny dodávateľ mal povinnosť vopred starostlivo zvážiť reálnosť určeného termínu na zhotovenie stavby a za takýchto okolností pristúpiť k uzavretiu zmluvy s budúcimi kupujúcimi. Za daného stavu potom nemôže mať vykonanie dispozičných zmien v byte žalobkyne vplyv na vznik jej nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku nedodržania termínu zhotovenia stavby, keď žalovaný nepreukázal ani to, že porušenie tejto zmluvnej povinnosti nezavinil. Za nedôvodnú, účelovú a nekonzistentnú považoval súd prvej inštancie obranu žalovaného i z dôvodu, že v liste, ktorým odôvodňoval posunutie termínu dokončenia stavby, a ktorého vznik situoval do obdobia pred augustom 2009, identifikuje ako jedinú príčinu posunutia termínu dokončenia uplatnenie dispozičných zmien budúceho vlastníka v 27 prípadoch, špecifikovaných ako "zbúranie hotových stien a priečok, vybudovanie nových stien a priečok, nové vedenia elektro, prerobenie nových odpadov a vody", to všetko s nutnosťou "prepracovať projekt stavebný, elektro a v niektorých prípadoch aj ÚK", avšak v tomto období (minimálne od začiatku mesiaca jún 2009) pracoval so zmenou pôvodného projektu v rozsahu vzniku nových 16 bytových jednotiek rozdelením štvorizbových bytov, čo je nepochybne kvalitatívne aj kvantitatívne zmena podstatnejšieho rozsahu ako samotné uplatnenie dispozičných práv vlastníkov. Napriek tomu túto rozhodujúcu zmenu žalovaný nepovažoval ani za podružnú, nakoľko sa neobjavila ani v "liste" ani v odpore proti platobnému rozkazu. Napokon poukázal na to, že hoci žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalovaného, tento nárok jej vznikol iba za obdobie od 01.08.2009 do 08.12.2009, čo predstavuje 130 dní. Len v uvedenom období bol totiž žalovaný v omeškaní so zhotovením stavby, nakoľko žalobkyňa mala prvýkrát možnosť prevziať byt dňa 08.12.2009, čo však odmietla, pretože byt vykazoval vady, ktoré spísala v preberacom protokole, pričom v žalobe zároveň uviedla, že nebola splnená podmienka uvedená v bode 3.2 zmluvy, t.j. že bude vydané rozhodnutie o užívaní stavby (kolaudácia) a v priebehu sporu tiež namietala, že byt by bolo možné užívať len bez elektrickej energie, čo v zimnom období nebolo možné. S touto jej argumentáciou sa nestotožnil, a poukázal na to, že v preberacom protokole zo dňa 08.12.2009 žalobkyňa túto vadu nevytkla, pričom i svedkyňa B. X. uviedla, že pripojenie elektrickej energie si riešil každý klient sám po prevzatí bytu. Zdôraznil, že v zmysle bodu 7.4 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bola žalobkyňa povinná podpísať preberací protokol a prevziať byt, pokiaľ boli zjavné vady ojedinelé a v malom rozsahu tak, že samé osebe ani v spojení s inými nedostatkami nebránili a nesťažovali užívanie bytu a neznižovali jeho hodnotu. Vady a nedorobky bytu spísané v preberacom protokole pritom neboli takého charakteru, že by bránili v užívaní bytu. Čo sa týka argumentu žalobkyne ohľadom nesplnenia podmienky uvedenej v bode 3.2 zmluvy, poukázal na skutočnosť, že v zmysle bodu 3.2 zmluvy bolo podmienkou vydania rozhodnutia o užívaní stavby (kolaudácia) protokolárne prevzatie bytu, a preto, keď žalobkyňa odmietla byt prevziať, nemožno klásť žalovanému na zodpovednosť, že v predmetnom čase nedošlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Z uvedených dôvodov mal za to, že žalovaný bol v omeškaní so zhotovením predmetu prevodu od 01.08.2009 do 08.12.2009, čo predstavuje 130 dní, pričom nakoľko podľa bodu 8.3 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bola žalovanému poskytnutá lehota 3 kalendárnych dní, v ktorej mal písomne vyzvať žalobkyňu pred odovzdaním bytu na vykonanie obhliadky, dospel k záveru, že žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za 127 dní omeškania, t.j. v priznanej výške 1.038,45 eur, a to spolu s úrokmi z omeškania podľa ust. 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď je nepochybné, že žalovaný sa so zaplatením tejto sumy dostal do omeškania. Z uvedených dôvodov v tomto rozsahu podanej žalobe vyhovel a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal; do výroku, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.038,45 eur s príslušenstvom; v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci v napadnutej časti na ďalšie konanie dôvodiac, že súd prvej inštancie nedostatočne ustálil skutkov stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že na pojednávaní konanom dňa 4.6.2014 súd prvej inštancie rozhodol, že vykoná ním navrhnuté dokazovanie dožiadaním na príslušných organizáciách štátnej a verejnej správy, avšak do skončenia dokazovania tak nevykonal. Poukázal na skutočnosť, že k omeškaniu stavby došlo z dôvodov na strane tretích osôb, konkrétne najmä v dôsledku novoobjaveného vedenia inžinierskych sietí brániacich dokončeniu stavy, ktoré musel odstrániť, ako to bolo v spore preukázané svedeckou výpoveďou D.. O.. Zároveň zdôraznil, že príčinou omeškania s dokončením stavby boli aj dispozičné zmeny uplatnené jednotlivými vlastníkmi bytov, vrátane žalobkyne, ktorá mala a mohla vedieť, že v dôsledku nich dôjde k určitému časovému posunu. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa v tejto súvislosti nevysporiadal s ust. čl. 9.3. pís. f) zmluvy o budúcej zmluve, ktoré ho oprávňovalo posunúť jednostranne termín dokončenia stavby z dôvodov na strane tretích osôb. V súvislosti so zmenami stavby, spočívajúcimi v zmene počtu bytov rozdelením niektorých bytov na menšie, poukázal na to, že ide o bežnú prax, ktorá reflektuje skutočné zrealizovanie stavby podľa prebehnutých dispozičných zmien, a dokončenie stavby nezáviselo od zmeny počtu bytov, ale od realizácie všetkých bytov v celom bytovom komplexe. Nesúhlasil ani so záverom prvoinštančného súdu, že nepreukázal splnenie povinnosti informovať žalobkyňu o posunutí termínu stavby, keď splnenie tejto povinnosti vyplýva z obsahu predmetného písomného oznámenia, ktorého zaslanie jednotlivým vlastníkom potvrdila aj svedkyňa B. X.Č.. Napokon namietal, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal ani s korektívom dobrých mravov, na ktorý poukázal vo svojom záverečnom zhrnutí. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala, do zamietajúceho výroku vo veci samej, odvolanie aj žalobkyňa, ktorá ho žiadala v napadnutej časti zmeniť a žalobe aj vo zvyšnej časti vyhovieť, nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Stotožnila sa so záverom prvoinštančného súdu, že jej vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalovaného, avšak už nie s jeho posúdením počtu dní omeškania, za ktorý tento nárok priznal. Poukázala na to, že v danom spore sa domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 1.471.82 eur za maximálny počet dní omeškania stanovený v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, t j. 180 kalendárnych dní (0,01 % z kúpnej ceny bytu 81.768,01 eur x 180), nakoľko žalovaný sa do omeškania dostal dňa 01.08.2009, tzn. v prvý deň po uplynutí lehoty 21 mesiacov od právoplatnosti stavebného povolenia, a jeho omeškanie trvalo až do 29.01.2010, kedy došlo k skutočnému odovzdaniu bytu. Zdôraznila, že dňa 08.12.2009 síce mala prvýkrát možnosť prevziať byt, avšak prevzatie bytu opodstatnene odmietla z dôvodu, že nebolo vydané rozhodnutie o užívaní stavby (kolaudácia), byt nebol užívaniaschopný, pretože nebol pripojený na elektrickú energiu (v zimnom období) a na balkóne nebolo zábradlie, pričom v preberacom protokole sa nachádzali ustanovenia o tom, že súhlasí s posunutím termínu ukončenia stavby z dôvodu zmien v byte, ako aj to, že je byt odovzdávaný na vlastnú žiadosť a zodpovednosť pred právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia. Nestotožnila sa preto v tejto súvislosti s konštatovaním súdu prvej inštancie, že ak odmietla byt prevziať, nemožno klásť žalovanému na zodpovednosť, že v predmetnom čase nedošlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Na základe uvedeného uzavrela, že hoci prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, pri vydaní svojho rozhodnutia, pokiaľ ide o výrok, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, rozhodol vecne nesprávne. 4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala žalobkyňa rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním žalovaného ako vecne správny potvrdiť. Námietku žalovaného, ktorý súdu prvej inštancie vytkol, že si nevyžiadal od príslušných úradov listinné dôkazy a tieto nevykonal, označila za nedôvodnú, nakoľko dôkazné bremeno v toto smere zaťažovalo žalovaného, a pokiaľ aj prvoinštančný súd nevykonal všetky ním navrhované dôkazy, neodňal mu tým možnosť konať pred súdom. V nadväznosti sa argumentáciu žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočne ustálil skutkový stav veci, poukázala na to, že vykonané dôkazy súd riadne vyhodnotil a na základe nich dostatočne a správne ustálil skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie vo veci. Napokon konštatovala, že súd prvej inštancie vec, vo vzťahu k vyhovujúcej časti, i správne právne posúdil, a preto je odvolanie žalovaného i tomto smere nedôvodné. 5. Žalovaný vo vyjadreniu k odvolaniu žalobkyne nesúhlasil s odvolaním žalobkyne a zotrval na (svojom odvolacom) návrhu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku potvrdil a vo zvyšnej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v priebehu sporu boli vykonaným dokazovaním preukázané také skutočnosti, ktoré mali zásadný vplyv na termín dokončenia predmetnej stavby, a k omeškaniu so odovzdaním bytu žalobkyne došlo z dôvodov, ktoré mu umožňovali jednostranne predĺžiť termín zhotovenia stavby. Zopakoval tiež podstatnú časť argumentácie obsiahnutej v jeho odvolaní a zdôraznil, že v danom prípade postupoval v súlade so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve uzavretej medzi stranami, a žaloba preto nebola podaná dôvodne. 6. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného k jej odvolaniu zopakovala argumentáciu obsiahnutú v jej odvolaní, ako i v jej vyjadrení k odvolaniu žalovaného, pričom vo vyhovujúcom výroku žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, a v zamietajúcej časti ho žiadal zmeniť a vyhovieť podanej žalobe i v tejto časti. 7. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že dňom 3.2.2016 došlo k zlúčeniu pôvodného žalovaného GCX - byty s. r. o., Geologická 21, 821 06 Bratislava, IČO: 44 067 011 so spoločnosťou A.P.S. INVEST, s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 36 779 261, ktorá sa stala jeho právnym nástupcom. Podľa § 378 CSP v spojení s ust. § 64 CSP preto rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalovaného. 8. Následne odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, v medziach dôvodov podaných odvolaní žalobkyne i žalovaného, podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolaniu žiadnej zo strán sporu nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny. 9. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.471.82 eur s príslušenstvom, na ktorú jej vznikol nárok v dôsledku omeškania žalovaného s odovzdaním bytu v bytovom dome F. O. na U. R. V. B., ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.). Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel prvoinštančný súd k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci v dôsledku omeškania s odovzdaním predmetného bytu vznikla v súlade s čl. 9.4. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, uzavretej medzi stranami dňa 14.12.2007, žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 0,01% z kúpnej ceny 80.392,75 eur za každý deň omeškania so zhotovením diela, avšak iba za obdobie od 01.08.2009 do 08.12.2009, keď správne vychádzal z toho, že dňa 8.12.2009 žalobkyňa odmietla byt od žalovaného prevziať nedôvodne. Na základe skutkového stavu, zisteného vykonaným dokazovaním, správne súd prvej inštancie vyložil a aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej medzi stranami, a svoje závery, pre ktoré žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu iba vo výške 1.038,45 eur s 9% ročným úrokom z omeškania, aj dostatočne odôvodnil, keď sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci a posúdil opodstatnenosť právne a skutkovo relevantných námietok súvisiacich s predmetom sporu. Obsah odvolania žalovaného, avšak ani žalobkyne, nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska nimi uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní (ich odvolacích dôvodov), keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. 10. Argumentáciu žalovaného, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil ustanovenie čl. 9.3. písm. f) zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktoré ho oprávňovalo na jednostranné posunutie termínu zhotovenia vzhľadom na skutočnosti nespočívajúce na jeho priamom vôľovom a úmyselnom zavinení, považuje odvolací súd za nedôvodnú a účelovú. Hoci je pravdou, že nie je vylúčené, že jednou z príčin oneskoreného ukončenia stavby boli aj objavené inžinierske siete, o ktorých predtým nemal vedomosť, táto okolnosť medzi dôvody vymedzené v citovanom článku zmluvy; umožňujúce posunutie termínu zhotovenia; nepatrí, pričom v spore neboli preukázané ani iné skutočnosti, ktoré by žalovaného v súlade s predmetným bodom 9.3. zmluvy oprávňovali jednostranne posunúť záväzne dohodnutý termín zhotovenia stavby. Za takúto skutočnosť nemožno považovať ani požiadavku žalobkyne na vykonanie dispozičných zmien v jej budúcom byte. Žalobkyňa totiž v tomto smere postupovala plne v súlade so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve a o vykonanie dispozičných zmien požiadala v lehote 15 pracovných dní od uzavretia zmluvy, a preto, keď naviac z vykonaných dôkazov vyplynulo, že na dodržanie termínu malo vplyv najmä dodatočné zistenie inžinierskych sietí a dispozičné zmeny spočívajúce v rozdelení viacerých štvorizbových bytov na dvojizbové, realizácia dispozičných zmien v byte žalobkyne nemohlo mať zásadný vplyv na termín odovzdania bytu. Argumentácia žalovaného v odvolaní, že príčinou nedodržania termínu zhotovenia stavby boli dispozičné zmeny v byte žalobkyne, preto nemôže obstáť. V tejto súvislosti tiež nie je bez významu, že žalovaný v spore nepreukázal, že (konkrétne) žalobkyni v súlade s ust. bodu 9.3 zmluvy oznámil predĺženie termínu zhotovenia stavby, keď jej doručenie (práve žalobkyni) nemožno považovať za nepochybne preukázané ani z výpovede svedkyne B. X.. Napokon, v tomto smere správne súdu prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný ako stavebník s profesionálnymi skúsenosťami v danej oblasti nepostupoval pri stanovení konečného termínu zhotovenia stavby s dostatočnou starostlivosťou, a preto nedodržanie tohto termínu nemôže v negatívnom smere ovplyvniť nárok žalobkyne na právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku jeho porušenia zmluvných povinností. 11. Neopodstatnene tiež žalovaný v podanom odvolaní opätovne popiera, že by príčinou omeškania so zhotovením stavby bola dodatočná zmena stavby spočívajúca v rozdelení štvorizbových bytov a vzniku nových 16 bytových jednotiek. Prvoinštančný súd správne poukázal na to, že i žalovaný v liste, ktorým odôvodňoval posunutie termínu dokončenia stavby (a ktorého vznik situoval do obdobia pred augustom 2009), identifikuje ako jedinú príčinu posunutia termínu dokončenia uplatnenie dispozičných zmien budúceho vlastníka v 27 prípadoch. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že; ako vyplýva z obsahu spisu; v tejto súvislosti dokonca žalovaný musel požiadať príslušný stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred dokončením, pričom rozhodnutie o povolení tejto zmeny (zo dňa 5.11.2009, č. SU 1551/2009/4777/Pa); bez ktorého nemohlo dôjsť v súlade s právnymi predpismi neskoršie ku kolaudácii stavby; nadobudlo právoplatnosť až dňa 3.12.2009, teda iba niekoľko dní pred tým, než mal byť predmetný byt žalobkyni odovzdaný (8.12.2009). Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd i túto argumentáciu žalovaného za nedôvodnú a účelovú. 12. Pokiaľ žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka, že nesprávne, no najmä nedostatočne, ustálil skutkový stav veci, keď si; napriek jeho návrhu; nevyžiadal ním navrhované listinné dôkazy a nevykonal nimi dokazovanie, táto jeho argumentácia je z hľadiska posúdenia vzniku nároku žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty účelová a bez právneho významu. Ide totiž o listiny, ktoré mohli príslušné štátne inštitúcie na základe žiadosti poskytnúť (v kópii) i žalovanému; a nemôže obstáť jeho tvrdenie, že nemal možnosť tieto listiny získať z dôvodu reformy štátnej správy ESO a sťahovania centrálnych archívov, keď toto nepochybne neprebiehalo až do skončenia dokazovania na súde prvej inštancie. Naviac, zo žalovaným označených dôkazov nemohli vyplynúť skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci samej. Predmetnými listinami totiž mienil žalovaný preukázať tvrdenie, že o inžinierskych sieťach, pre ktoré bol nútený stavbu bytového domu prispôsobiť situácii na mieste, sa dozvedel až dodatočne, avšak túto okolnosť nemožno považovať za dôvod posunutia termínu odovzdania (dokončenia) stavby, ktorý by bol v preskúmavanej veci relevantný pre vznik nároku žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty; a teda súd prvej inštancie nepochybil, keď od vykonania takéhoto dokazovania, smerujúceho k zisteniu skutočností, ktoré nemohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, upustil a skutkový stav (správne) ustálil na základe ostatných listinných dôkazov a výpovedí svedkov. 13. Napokon, nedôvodná je i námietka žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s otázkou korektívu dobrých mravov. Žalovaný totiž v spore nepreukázal existenciu takých skutočností, ktoré by v preskúmavanej veci aplikáciu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňovali, keď za takúto skutočnosť nemožno považovať ani pripravenosť žalovaného vyriešiť vec navrátením vzájomne poskytnutých plnení. 14. S ohľadom na uvedené teda možno zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v preskúmavanej veci správne vysporiadal s otázkou splnenia predpokladov pre vznik nároku žalobkyne proti žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,01% z kúpnej ceny 80.392,75 eur za každý deň omeškania so zhotovením diela, so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Súdu prvej inštancie nemožno so zreteľom na obsah odvolacích dôvodov žalovaného vytknúť žiadne pochybenie ani pri právnom posúdení danej veci, a preto je rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov žalovaného a ich obsahového vymedzenia, správny. 15. Nedôvodná je však tiež námietka žalobkyne v jej odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil dĺžku omeškania, keď vychádzal z toho, že žalovaný bol v omeškaní so zhotovením stavby iba do 8.12.2009. Je totiž nepochybné, že prvýkrát žalovaný žalobkyňu vyzval na prevzatie bytu v termíne dňa 8.12.2009, kedy sa síce žalobkyňa do bytu dostavila, avšak prevziať ho odmietla, z dôvodu existencie takých jeho vád, ktoré bránia jeho riadnemu užívaniu, ako i z dôvodu absencie kolaudačného rozhodnutia. Takéto konanie žalobkyne i podľa názoru odvolacieho súdu; zhodného so závermi súdu prvej inštancie; nebolo oprávnené, keď na základe výkladu relevantných ustanovení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, uzavretej medzi stranami, možno dospieť k záveru, že spôsobilosť predmetného bytu na riadne užívanie nebolo podmienkou dodržania termínu odovzdania bytu; inak povedané, žalobkyňa bola povinná byt prevziať i v prípade, ak vykazoval vady brániace jeho užívaniu, a tiež v prípade, ak nebolo vydané rozhodnutie o udelení povolenia na užívanie stavby (kolaudačné rozhodnutie), ako nedôvodne vo svojom odvolaní argumentuje žalobkyňa. Z bodu 8.3 zmluvy (v ktorom sa žalobkyňa zaviazala neužívať predmetný byt a nevykonávať v ňom žiadne opravy ani úpravy) totiž vyplýva, že zmluvné strany dokonca priamo počítali s tým, že byt bude odovzdaný pred vydaním kolaudačného rozhodnutia, teda v čase, kedy; ako na to inak správne poukazuje žalobkyňa v jej odvolaní; by užívanie bytu bolo v rozpore s platnými právnymi predpismi, dokonca pod hrozbou spáchania správneho deliktu. V tejto súvislosti tiež poukazuje odvolací súd na zjavnú účelovosť argumentácie žalobkyne, podľa ktorej bolo odmietnutie prevzatia bytu dňa 8.12.2009 opodstatnené vzhľadom na absenciu kolaudačného rozhodnutia. To bolo totiž vydané až dňa 31.03.2010, právoplatnosť nadobudlo dňa 06.04.2010, avšak žalobkyňa byt dňa 29.01.2010; teda pred vydaním kolaudačného rozhodnutia; od žalovaného prevzala bez toho, aby túto skutočnosť namietala. Za daného stavu potom argumentácia žalobkyne, že omeškanie žalovaného z uvedených dôvodov pretrvávalo aj po 8.12.2009 nemôže obstáť; a správny je záver súdu prvej inštancie, že skutočnej dobe omeškania žalovaného so zhotovením stavby zodpovedá zmluvná pokuta vo výške 1.038,45 eur; a preto bolo potrebné podanú žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietnuť. 16. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie, v celkom rozsahu; t.j. vo vyhovujúcom i zamietajúcom výroku vo veci samej, a súvisiacom výroku o trovách konania; ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď žiadna zo strán v odvolacom konaní nemala úspech. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).