Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8Co/179/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113205497 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113205497.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: Secapital S. á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. A., A. XXXX, U. A., o zaplatenie 3.206,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. septembra 2016 č. k. 10C/283/2016-61 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.206,55 eura titulom neuhradeného zostatku úveru poskytnutého jeho právnym predchodcom zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky dňa 20. 01. 2010. Žalovaná suma pozostáva z istiny, zmluvnej pokuty a úroku z omeškania od 02. 06. 2010 do zaplatenia. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4 písm. b/, ods. 5 a § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že právny predchodca žalobcu Consumer finance holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, poskytol žalovanej peňažné prostriedky zmluvou, ktorá je spotrebiteľskou, pretože pri jej uzatváraní právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalovaná, ako fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, čím sa otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. OZ, ktorý predstavuje základný právny rámec ochrany spotrebiteľa popri ostatných právnych predpisoch. Súčasťou zmluvy boli úverové podmienky; podľa článku 15.2 právny predchodca žalobcu je oprávnený kedykoľvek svoje práva a záväzky zo zmluvy previesť na tretiu osobu bez súhlasu žalovanej a článku 15 bod 3 žalovaná nie je oprávnená bez predchádzajúceho písomného súhlasu právneho predchodcu žalobcu previesť práva alebo záväzky zo zmluvy, alebo postúpiť pohľadávky voči žalobcovi na tretie osoby. Právny predchodca žalobcu zmluvou z 01. 08. 2015 postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu so sídlom v Luxemburgu. Posudzujúc dojednanie o práve postúpiť pohľadávku len žalobcovi a nie aj žalovanej, s prihliadnutím na skutočnosť, že pohľadávka bola postúpená na zahraničný subjekt súd konštatoval, že spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán (§ 53 ods. 1 OZ), lebo výrazným spôsobom obmedzuje a sťažuje žalovanej nakladať s pohľadávkou a môže ju odradiť od efektívnej ochrany svojich práv, pretože v prípade úspešného výsledku súdneho konania by len ťažko uplatňovala svoje právo na náhradu trov konania, prípadne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo právo na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré potenciálne môže vzniknúť proti neznámemu zahraničnému subjektu a nestanovuje žiadne podmienky, za ktorých môže súhlas s postúpením odoprieť (§ 53 ods. 4 písm. b/ OZ). S poukazom na uvedené vyslovil, že zmluvná podmienka je neprijateľná a podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. V konaní úspešnej žalovanej súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli. 2. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania. Poukázal na nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvej inštancie nerozlíšil medzi neplatnosťou zmluvnej podmienky obsiahnutej vo VOP a neplatnosťou právneho úkonu postúpenia vymáhanej pohľadávky. Dôvodil, že s poukazom na § 53 ods. 5 OZ možno konštatovať, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a v tom prípade je potrebné právny úkon postúpenia vymáhanej pohľadávky posudzovať podľa § 524 OZ. Mal za to, že námietka nedostatku jeho aktívnej legitimácie nie je dôvodná, pretože pohľadávku zo spotrebiteľského úveru môže veriteľ postúpiť. Zákon v žiadnych ustanoveniach neobmedzuje možnosť postúpenia pohľadávky na zahraničný subjekt. Táto podmienka bola uvedená vo Všeobecných podmienkach a nebola dojednaná v úverovej zmluve individuálne. Súd sa mal držať dikcie § 525 ods. 2 OZ, ktorý stanovuje, že nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom, teda neplatnosť postúpenia môže spôsobiť iba existencia dohody medzi veriteľom a dlžníkom. Neobstojí ani konštatovanie, že postúpenie môže obmedziť alebo neúmerne sťažiť spotrebiteľovi možnosť domáhať sa svojho práva, lebo v tomto prípade si uplatňuje nároky veriteľ z titulu nesplnenia záväzku, nie spotrebiteľ. Preto použitie § 39 nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v skutkovom stave. K postúpeniu pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka. Tvrdenie, že postúpenie v tomto prípade sťažuje pozíciu spotrebiteľa nemá opodstatnenie, pretože konanie prebieha na všeobecnom súde žalovanej a nech by bol veriteľom ktokoľvek, vždy by nároky musel uplatňovať na tomto súde. Z ustanovenia, že druhý účastník úverového vzťahu nie je oprávnený bez písomného súhlasu banky postúpiť, previesť, či akokoľvek disponovať so svojimi právami nie je možné vyvodiť, že banka nemôže svoj nárok postúpiť, ale je možné posúdiť iba ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná, a preto aj druhý účastník úverového vzťahu má právo so svojou prípadnou pohľadávkou slobodne disponovať. Poukázal na to, že pohľadávka je jeho majetkom, má právo ju postúpiť a právo užívať majetok. Na záver dodal, že neprijateľnou podmienkou by bola iba podmienka, ktorá by vylučovala u spotrebiteľa možnosť postúpiť svoje nároky. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/266/2011 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/244/2015, ktoré akceptovali možnosť postúpenia pohľadávky zo zmluvy. 3. Žalovaná k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodala. 4. Krajský súd v Nitre ako súd (§ 34 CSP) odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania a zistení, že spĺňa náležitosti odvolania, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 8. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 9. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. 10. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 11. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Súd prvého stupňa postupoval v intenciách zhora uvedenej platnej právnej úpravy, pričom v tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Reagujúc na odvolanie žalobcu odvolací súd dodáva, že pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality. V § 53 odsek 1 Obč. zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak by zmluva obsahovala ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach, ale v neprospech dodávateľa, takáto podmienka by v zmysle tejto právnej úpravy nebola neplatná. Čo treba rozumieť "značnou nerovnováhou", možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok upravených v odseku 4. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy, vymožiteľnosti pohľadávky a ďalšie. Pojmom "neprijateľná podmienka" treba rozumieť "neprijateľné dojednanie" (ktoré tvorí obsah zmluvy), keďže tu nejde o podmienku v právnom úkone v zmysle § 36, na ktorú možno viazať vznik, zmenu alebo zánik práv či povinností. 12. V posudzovanej veci je nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 20. 01. 2010 písomnú zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke, ktorou právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku v sume 2.640,41 eura z úrokom 23,98 % ročne. Celková suma pôžičky bola 3.614,76 eura, ktorú sa zaviazala splácať v 36 splátkach po 100,41 eura mesačne. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých sa v článku 15, v časti označenej Všeobecné ustanovenia, v bode 15. 2 uvádza, že právny predchodca žalobcu je oprávnený akékoľvek svoje práva alebo záväzky zo zmluvy previesť na tretiu osobu bez súhlasu žalovanej a v článku 15 bod 3, že žalovaná nie je oprávnená bez predchádzajúceho písomného súhlasu právneho predchodcu žalobcu previesť práva alebo záväzky zo zmluvy alebo postúpiť pohľadávky voči žalobcovi na tretie osoby. Aj podľa názoru odvolacieho súdu dojednanie umožňujúce postúpiť práva zo zmluvy bez súhlasu druhej zmluvnej strany len dodávateľovi je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže táto už na prvý pohľad vyvoláva pocit hrubej nerovnováhy, čo je závažnejšie za situácie, keď takéto postúpenie právny predchodca žalobcu i realizoval a pohľadávku postúpil na žalobcu so sídlom v Luxemburgu. Postúpenie pohľadávky v posudzovanej veci znamená minimálne sťaženie možnosti domáhať sa práv úverového dlžníka a nezanedbateľné je nebezpečenstvo, že ako spotrebiteľa ju odradí od uplatňovania si svojich práv od subjektu so sídlom na takomto mieste. Odvolacia námietka žalobcu o aplikovateľnosti § 524 a nasl. OZ o postúpení pohľadávky nie je dôvodná, pretože aj keď spotrebiteľský charakter uzatvorenej úverovej zmluvy vo všeobecnosti nevylučuje postúpenie pohľadávky, v posudzovanej veci je takýto úkon porušením práva spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a jeho následkom je neplatnosť úkonu, ktorá vyplýva z nerovnováhy zmluvných podmienok. Ak by boli práva oboch zmluvných strán vyvážené, bolo by možné žalobcom argumentovanú právnu úpravu aplikovať, ale zo zmluvných podmienok právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že možnosť postúpiť pohľadávku bola žalovanej výslovne zakázaná, čo vyplýva z formulácie, že nie je oprávnená bez predchádzajúceho písomného súhlasu právneho predchodcu žalobcu previesť práva alebo záväzky zo zmluvy, alebo postúpiť pohľadávky voči žalobcovi na tretie osoby. Takéto dojednanie vytvorilo medzi stranami sporu hrubú zmluvnú nerovnováhu, pričom postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt zároveň výrazne sťažuje pozíciu spotrebiteľa, nakoľko ho odrádza od ochrany svojich práv a dojednanie o postúpení pohľadávky uvedeným spôsobom je aj neprípustnou nekalou obchodnou praktikou. Dôsledkom dojednania o možnosti postúpenia pohľadávky žalobcom a žalovanou spôsobom uvedeným vyššie a postúpenie pohľadávky na subjekt so sídlom v cudzine je zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky, pretože spotrebiteľ, ako slabšia strana sporu, by len ťažko svoje právo uplatnil v zahraničí, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. 13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v tomto štádiu konania trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 2:1. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).