Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/223/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211227526 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211227526.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: HORNEX, a.s., Agátová 4D, 841 01 Bratislava, IČO: 35 802 570, proti žalovanému: AUTO - IMPEX spol. s r.o., Vlčie hrdlo 68, 821 07 Bratislava, IČO: 17 329 477, zastúpeného: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 98.740,35 eur a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/270/2011-165 zo dňa 10.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/270/2011-165 zo dňa 10.06.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom č.k. 24Cb/270/2011-165 zo dňa 10.06.2015, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného, Okresný súd Bratislava II žalobnému návrhu žalobcu vyhovel v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy 98.740,35 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo veci trov rozhodol tak, že o týchto bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej. 2. Žalobou podanou na súd dňa 18.11.2011 sa žalobca domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 175.305,30 eura pozostávajúcu zo zmluvnej pokuty vo výške 98.740,35 eura a z úroku z omeškania vo výške 76.564,95 eura. Žalobca odôvodnil nárok titulom Zmluvy o dielo č. 1253/2007 zo dňa 04.10.2007 (ďalej ako „ZOD“), ktorú uzatvoril so žalovaným, v znení jej neskorších písomných dodatkov. Žalobca k veci uviedol, že zmluvou o dielo sa ako zhotoviteľ zaviazal zhotoviť na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného - objednávateľa dielo - stavbu „Autocentrum Auto- Impex Trnava“. Žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal, zaplatiť žalobcovi spôsobom dojednaným v zmluve cenu za dielo. Článok IV. ZOD obsahoval dohodu zmluvných strán o cene diela a platobných podmienkach. Žalobca citujúc článok č. IV, ods. 4.4 a 4.8 ZOD uviedol, že zmluvné strany sa na platobných podmienkach dojednali tak, že objednávateľ dohodnutú cenu jednotlivých častí diela zaplatí zhotoviteľovi na základe mesačných čiastkových faktúr a jednej záverečnej faktúry, všetky s lehotou splatnosti do 30 dní od doručenia objednávateľovi. Podľa článku IV., ods. 4.6 predmetnej ZOD, zhotoviteľ je oprávnený vystaviť mesačnú čiastkovú faktúru až po odsúhlasení súpisu vykonaných prác. Zmluvné strany si dojednali, že záväzok objednávateľa zaplatiť fakturovanú čiastku sa považuje za splnený pripísaním fakturovanej sumy na účet zhotoviteľa. Podľa článku IV., ods. 4.7 ZOD zhotoviteľ bol oprávnený vystaviť záverečnú faktúru po protokolárnom prevzatí diela objednávateľom. V záverečnej faktúre je zhotoviteľ oprávnený fakturovať odsúhlasený rozsah vykonaných prác. V súlade s týmito dojednaniami vyúčtoval žalobca žalovanému čiastkové ceny dodaného diela. Zo znenia článku IV., ods. 4.1 predmetnej zmluvy o dielo vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli v zmysle zákona č. 18/1996 Z.z. na celkovej konečnej cene diela vo výške 137.669.286,50 Sk bez DPH, DPH 19% v sume 26.157.164,60 Sk a celkovej cene diela vrátane DPH vo výške 163.826.451,10 Sk. Podľa článku IV., ods. 4.10 ZOD, zmluvné strany si dojednali, že objednávateľ je oprávnený zadržať pri úhrade každej mesačnej čiastkovej faktúry a záverečnej faktúry sumu vo výške 10% z fakturovanej sumy bez DPH („zádržné"), pričom zvyšok fakturovanej sumy bez DPH a celú fakturovanú DPH zaplatí zhotoviteľovi v lehote splatnosti faktúry. Do 10 kalendárnych dní od podpisu písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela objednávateľ uvoľní a zaplatí na účet zhotoviteľa časť zádržného, ktorej výška zodpovedá 5% z fakturovanej celkovej ceny diela bez DPH. Zvyšok zádržného vo výške 5% z fakturovanej celkovej ceny bez DPH znížený o prípadné náklady objednávateľa uplatnené podľa čl. VIII. ods. 8.9 alebo čl. IX. ods. 9.9 objednávateľ uvoľní a zaplatí na účet zhotoviteľa nasledovne: 1/5 zo zvyšku zádržného do 10 kalendárnych dní po uplynutí prvých 12 mesiacov záručnej doby diela, 1/5 zo zvyšku zádržného do 10 kalendárnych dní po uplynutí prvých 24 mesiacov záručnej doby diela, 1/5 zo zvyšku zádržného do 10 kalendárnych dní po uplynutí prvých 36 mesiacov záručnej doby diela, 1/5 zo zvyšku zádržného do 10 kalendárnych dní po uplynutí prvých 48 mesiacov záručnej doby diela, zostatok zádržného do 10 kalendárnych dní po uplynutí prvých 60 mesiacov záručnej doby diela. Zmluvné strany si tiež dojednali bankovú záruku, v článku IV., ods. 4.11 ZOD kde sa uvádza, že zhotoviteľ je oprávnený nahradiť časť zádržného do výšky 5% z celkovej ceny diela bez DPH bankovou zárukou predloženou objednávateľovi po podpise písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela. V takom prípade je objednávateľ povinný uvoľniť a zaplatiť túto časť zádržného do 10 dní od predloženia bankovej záruky objednávateľovi. Zmluvné strany si dojednali pre prípad porušenia zmluvy sankcie v čl. VII. ZOD. Podľa článku VII., ods. 7.4 ZOD: „v prípade, že sa objednávateľ s úhradou faktúr zhotoviteľa alebo iných peňažných plnení podľa tejto zmluvy a jej príloh dostane do omeškania, má zhotoviteľovi nárok voči objednávateľovi na úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania objednávateľa až do jej zaplatenia. Objednávateľ má povinnosť túto zmluvnú pokutu uhradiť. „ Podľa článku X., ods. 10.1 ZOD „zmluvné strany sa zaväzujú do 7 kalendárnych dní od obdržania návrhu na zmenu tejto zmluvy zaslať navrhujúcej zmluvnej strane svoj prejav vôle, ktorým prijmú navrhnutú zmenu zmluvy, navrhnú ďalšiu zmenu zmluvy alebo odmietnu prijať navrhnutú zmenu zmluvy.“ Žalobca k veci tiež uviedol, že podľa článku XIV., ods. 14.2 ZOD každá zmena tejto zmluvy bude riešená osobitným dodatkom k zmluve v písomnej forme odsúhlaseným a podpísaným zmluvnými stranami. K predmetnej ZOD bolo postupne v písomnej forme uzavretých niekoľko dodatkov od Dodatku číslo 1 až po Dodatok č. 5. Predmetom dodatkov bola zmena rozsahu vykonávaného diela a súvisiaca zmena ceny diela, keďže šlo o rozšírenie rozsahu vykonávaného diela. Hlavné gro dodatkov predstavovalo rozšírenie obsahu vykonávaných prác a navýšenie ceny za dielo z pôvodnej ceny diela vrátane DPH vo výške 163.826.451,10 Sk na sumu 275.092.199,- Sk s DPH. 3. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe dojednaní ZOD vystavil žalobca žalovanému nasledovné faktúry, pričom uviedol aj termíny kedy boli uhradené: fa č. 3011070198 zo dňa 15.11.2007, splatnou dňa 19.12.2007 na sumu 8.836.306,- Sk, faktúra bola uhradená dňa 21.12.2004, t.j. 2 dni omeškania, v dôsledku čoho sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 8.836,31 Sk; fa č. 3011070208 z 14.12.2007, splatnou dňa 16.01.2008 na sumu 5.310.349,10 Sk, faktúra bola uhradená dňa 21.01.2008, t.j. 5 dní omeškania, sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 13.275,87 Sk; fa č. 3011070222 z 10.01.2008, splatnou dňa 10.02.2008 na sumu 9.889.662,70 Sk, faktúra uhradená dňa 20.02.2008, t.j. 10 dní omeškania, sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 49.448,31 Sk; fa č. 3011080009 z 15.02.2008, splatnou dňa 16.03.2008 na sumu 19.723.247,65 Sk, faktúra bola zo strany žalovaného uhradená dňa 02.04.2008, t.j. 17 dní omeškania, sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 167.647,61 Sk; fa č. 3011080016 z 07.03.2008, splatnou dňa 06.04.2008 na sumu 17.456.759,10 Sk, faktúra uhradená dňa 16.04.2008, t.j. 10 dní omeškania, sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 87.283,80 Sk; fa č. 3011080050 zo dňa 15.04.2008, splatnou dňa 16.05.2008 na sumu 19.421.926,20 Sk, faktúra uhradená dňa 23.05.2008, t.j. 7 dní omeškania, sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 67.976,74 Sk, faktúrou č. 3011080060 zo dňa 14.05.2008, splatnou dňa 14.06.2008 na sumu 41.691.694,32 Sk, faktúra uhradená dňa 24.06.2008, t.j. 10 dní omeškania, sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 208.458,47 Sk, faktúrou č. 3011080080 zo dňa 11.06.2008, splatnou dňa 11.07.2008 na sumu 55.667.613,20 Sk, faktúra uhradená dňa 21.07.2008, t.j. 10 dní omeškania, sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 278.338,07 Sk; faktúrou č. 3011080119 z 14.07.2008, splatnou dňa 13.08.2008 na sumu 48.759.518,20 Sk, faktúra uhradená dňa 14.08.2008, t.j. 1 deň omeškania, sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 24.379,76 Sk; faktúrou č. 3011080174 zo dňa 14.08.2008, splatnou dňa 21.09.2008 na sumu 3.076.619,52 Sk, faktúra uhradená dňa 14.10.2008, t.j. 23 dní omeškania, sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 35.381,12 Sk; faktúrou č. 3011080205 z 12.09.2008, splatnou dňa 19.10.2008 na sumu 23.110.295,50 Sk, z fa faktúry žalovaný uhradil dňa 02.12.2008 sumu 4.000.000,- Sk, t.j. 44 dní omeškania a sankcia v sume 88.000,- Sk, dňa 18.12.2008 sumu 3.000.000,- Sk, t.j. 60 dní omeškania a sankcia v sume 90.000,- Sk, dňa 22.12.2008 sumu 3.000.571,29 Sk, t.j. 64 dní omeškania a sankcia v sume 96.018,28 Sk, dňa 23.12.2008 sumu 13.000.000,- Sk, t.j. 65 dní omeškania a sankcia v sume 422.500,- Sk a dňa 20.03.2009 sumu 109.724,21 Sk, t.j. 152 dní omeškania a sankcia v sume 8.339,04 Sk, Celkovo sankcia v súvislosti s faktúrou č. 3011080205 predstavuje sumu 704.857,32 Sk; faktúrou č. 3011080247 zo dňa 15.11.2008, splatnou dňa 20.12.2008 na sumu 1.630.413,80 Sk, faktúra bola dobropisom č. 3021080005 zo dňa 03.12.2008 splatným dňa 17.12.2008 znížená o sumu 567.865,90 Sk, t.j. neuhradená zostala suma vo výške 1.062.547,90 Sk, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi dňa 20.03.2009, t.j. 90 dní omeškania, sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 47.814,66 Sk. Žalobca tiež nároky vyčíslil z vyúčtovaného zádržného práva, ktoré si uplatnil v zmysle ZOD v termínoch u žalovaného. Prvá časť zádržného vo výške 10.542.830,26 Sk bola v zmysle predmetnej zmluvy o dielo splatná ku dňu 25.07.2008, nakoľko jeho splatnosť nastala uplynutím 10 kalendárnych dní od podpisu písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 15.07.2008. Žalovaný prvú časť zádržného vo výške 10.542.830,26 Sk uhradil žalobcovi dňa 2.12.2008, t.j. 130 dní omeškania, v dôsledku čoho sankcia dohodnutá v predmetnej zmluve o dielo vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 685.283,97 Sk. Druhá časť zádržného vo výške 10.542.829,95 Sk bola v zmysle predmetnej zmluvy o dielo splatná ku dňu 06.11.2008, nakoľko jeho splatnosť nastala uplynutím 10 dní od predloženia bankovej záruky objednávateľovi, ktorú žalovaný od žalobcu prevzal dňa 27.10.2008. Žalovaný druhú časť zádržného vo výške 10.542.829,95 Sk uhradil žalobcovi dňa 27.02.2009, t.j. 113 dní omeškania, v dôsledku čoho sankcia dohodnutá v predmetnej zmluve o dielo vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 595.669,89 Sk. Súčtom vyššie uvedených nárokov, ktoré si žalobca uplatnil s poukazom na čl. VII bod 7.4 ZOD v žalobe, majetková sankcia predstavuje celkovo sumu 2.974.651,90 Sk, t.j. 98.740,35 eura. Žalobca uviedol, že ide o zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná v článku VII v bode 7.4 ZOD ako 0,05% denne z dlžnej sumy pri porušení povinnosť platiť cenu diela riadne a včas. Okrem toho si žalobca uplatnil tiež nárok na úrok z omeškania, ktorý vyčíslil ako zákonný úrok z omeškania v celkovej sume 76.564,95 EUR. 4. Žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti istiny vo výške 76.564,95 eura, ktorú si nárokoval titulom úroku z omeškania a to vzhľadom na dobré vzťahy účastníkov konania počas realizácie diela s tým, že trval len na nároku sumy 98.740,35 eura s odkazom na článok VII., ods. 7.4 zmluvy o dielo č. 1253/2007, teda uplatňoval spočiatku túto sumu ako zmluvnú pokutu, i keď v návrhu pripustil, že dotknutý článok trpí formálnou chybou, ktorá je chybou v písaní, keď v prvej vete tohto článku uvádza pojem „úrok z omeškania“ a v ďalšej vete, ako aj v názve celého článku používa pojem zmluvná pokuta. Žalobca si tento rozpor vysvetlil tak, že sa jedná o chybu v písaní a jednoznačne sa tým myslela zmluvná pokuta a nie úrok z omeškania, tento si zmluvné strany nedojednali. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo zo strany žalobcu pred začatím pojednávania vo veci samej a súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.02.2014 č. k. 24Cb/270/2011-120, konanie v časti o zaplatenie sumy 76.564,95 eura zastavil. 5. Žalobca nárok preukazoval okrem skutkových tvrdení tiež listinnými dôkazmi a to ZOD zo dňa 04.10.2007 vrátane Dodatkov č. 1 až č. 5. Žalobca súdu tiež predložil faktúry č. 3011070198 až č. 3021080005 ktorými vyúčtoval čiastkové ceny diela, zápis o odovzdaní a prevzatí zo dňa 15.07.2011. Žalobca uviedol, že žiadal žalovaného o uhradenie dlžných súm, na čo ho vyzýval listami, ktoré predložil súdu v ftk.: listom č. PO0016/2008-99 z 24.10.2008, listom z P1253-275 z 20.11.2008, listom č. P1253-282 z 21.01.2010, listom č. P1253-292 z 10.10.2011. Žalobca predložil výpisy z účtov, ktorými dokladoval jednotlivé úhrady ceny diela, ktoré boli oneskorené. 6. Žalovaný sa k veci vyjadril písomne dňa 05.04.2012. Potvrdil uzatvorenie ZOD č. 1253/2007 na predmet diela: AUTOCENTRUM Auto - Impex Trnava 04.10.2007. Žalovaný uviedol, že cena za dielo bola žalobcovi uhradená v plnej výške a medzi zmluvnými stranami bola vždy dosiahnutá dohoda. K uplatnenej sankcii, ktorú označil žalobca ako dojednanú zmluvnú pokutu v čl. VII bod 7.4 ZOD uviedol, že na obchodnom rokovaní, predmetom ktorého bolo navýšenie objemu realizovaných prác na diele, obe strany zhodne konštatovali, že navýšenie objemu prác je priamo spojené s potrebou navýšenia finančného krytia. Vedenie spoločnosti žalobcu zároveň jednoznačne prehlásilo, že si v tejto súvislosti nebude uplatňovať žiadne sankcie ani úroky z omeškania vzniknuté v tejto súvislosti s prípadným posunom jednotlivých platieb. Žalovaný teda tvrdil, že nárok, ktorý tvrdil žalobca že mu prináleží titulom ustanovenia o zmluvnej pokute, žalobcovi nepatri, pretože sa tohto nároku vzdal ústne na rokovaní so žalovaným. Ďalej žalovaný uviedol, že vzhľadom na dlhodobú spoluprácu medzi sporovými stranami považuje nárok uplatňovaný žalobcom za neprimeraný, dokonca je aj v rozpore s dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami. Žalovaný namietal, že si žalobca uplatňuje dva krát rôznu sankciu z jediného porušenia zmluvy a teda z omeškania, keď si uplatnil aj zmluvnú pokutu aj zákonný úrok z omeškania (vyjadrenie pred čiastočným späťvzatím návrhu v časti úroku z omeškania). Žalovaný namietol neplatnosť predmetného článku č. VII bod 7.4 ZOD. Neplatnosť dôvodil jednak rozporom s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, teda že je tento článok ZOD neurčitý a nezrozumiteľný. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že ide len o chybu v písaní, navyše považoval tento článok za natoľko málo zrozumiteľný a určitý vo veci právnej kvalifikácie sankcie, či sa jedná o zmluvnú pokutu alebo úrok z omeškania, že sa jedná o dôvod neplatnosti tohto článku. Žalovaný tiež uviedol alternatívu a teda, pokiaľ by aj súd posúdil napádaný článok ZOD za zrozumiteľný a určitý, tento je potom neplatný pre rozpor s § 49a Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol toho názoru, že bol ako zmluvná strana uvedený žalobcom do omylu pri uzatváraní zmluvy, konkrétne išlo o článok č. VII bod 7.4 ZOD, ktorý žalovaný uzatváral v domnienke že ide o dohodu o úroku z omeškania, zatiaľ čo žalobca mienil tento článok ako dohodu o zmluvnej pokute, vedomý si omylu žalovaného. Ako dôkaz toho, že práve žalobca uviedol žalovaného do omylu o význame dotknutého článku žalovaný uviedol, že to bol žalobca kto kreoval návrh zmluvy a teda on článok koncipoval tak, že bol mätúci. Pre žalovaného bol článok VII, bod 7.4 zmluvy o dielo č. 1253/2007, jednoznačným dojednaním úroku z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný žiadal, aby súd by v prvom rade ako predbežnú otázku skúmal platnosť čl. VII, bod 7.4 zmluvy o dielo č. 1253/2007 z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a tiež podľa § 49a Občianskeho zákonníka, teda omylu na strane žalovaného ako zmluvnej strany. 7. Žalobca reagoval na vyjadrenia žalovaného s tým, že sa na žiadnom rokovaní so žalovaným nevzdal svojich práv, resp. neodpustil žalovanému dlh. Pokiaľ by sa aj chcel práva na sankcie vzdať, žalobca by tak musel urobiť písomne. Pre potrebu písomného vzdania sa nároku, pod hrozbou neplatnosti, žalovaný uviedol jednak § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý na právny úkon, ktorým sa subjekt vzdáva práva vyžaduje obligatórne písomnú formu a rovnako sa písomná forma vyžaduje na základe dohody zmluvných strán v zmysle ustanovenia čl. XIV. ods. 14.2 ZOD. Preto za daných okolností, pokiaľ by aj tvrdenie žalovaného o ústnej dohode o neuplatňovaní si sankcií, bola zhodná s realitou (čo žalovaný namietal), takáto dohoda by bola pre nedostatok písomnej formy neplatná. Navyše žalovaný existenciu takejto dohody nepodložil žiadnym dôkazom. Žalobca sa tiež vyjadril k namietanej neplatnosti ustanovenia čl. VII bod 7.4 ZOD. Pokiaľ ide o tvrdený nedostatok zrozumiteľnosti a určitosti, zrozumiteľnosť je požiadavka na jazykový prejav, ktorým je právny úkon uskutočnený a určitosť sa hodnotí podľa obsahovej stránky úkonu. Právny úkon je nezrozumiteľný, pokiaľ je po jazykovej (výrazovej) stránke nejasne vyjadrený obsah právneho úkonu a touto vadou dotknuté ustanovenie netrpí, pretože je po jazykovej stránke zrozumiteľné. Čo sa týka určitosti, jedná sa o obsahovú stránku a ustanovenie je podľa názoru žalobcu dosť určité, keďže obsahuje definíciu porušenia povinnosti ktorú postihuje zmluvná pokuta a tiež definuje výšku zmluvnej pokuty. Chyba v písaní, ktorá sa v článku vyskytla sťažuje len právnu kvalifikáciu dohodnutého nároku, nespôsobuje však neplatnosť celého ustanovenia. Pokiaľ sa však jedná o právnu kvalifikáciu, žalobca vyslovil názor, že táto je vecou súdu. Právnu kvalifikáciu nároku žalobcu má vykonať súd, názor sporových strán konania nie je pre súd záväzný. Žalobca tiež dodal, že žalovaný nikdy predtým nenapadol platnosť ustanovenia. V korešpondencii, ktorá bola reakciou na uplatňovanie pohľadávky, žalovaný sa bránil tým, že došlo k ústnej dohode o odpustení sankcií, nikdy ale nenamietal platnosť ustanovenia, až následne v súdnom konaní, čo považuje žalobca za účelové. Žalobca nesúhlasil s alternatívnou interpretáciou ustanovenia, ktorú využil žalovaný. Podľa názoru žalobcu, alternatívny výklad sa umožňuje len pri právnej kvalifikácii a nie pri výklade skutkových okolností, tak ako to urobil žalovaný. Žalobca tiež namietol, že by omyl vyvolal on ako predkladateľ návrhu zmluvy. Prvý návrh zmluvy o dielo predkladal žalovaný, tento návrh bol následne upravovaný na základe pripomienok žalobcu a vzájomných rokovaní oboch strán. Žalobca dodal, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že bol žalovaný uvedený do omylu, nesie žalovaný a ten svoje tvrdenie týkajúce sa konania v omyle nepodložil žiadnym dôkazom. K namietanej neplatnosti dotknutého ustanovenia ZOD pre omyl vo vôli konajúceho uviedol, že ide o relatívnu neplatnosť podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ako i podľa § 267 Obchodného zákonníka. Relatívnej neplatnosti sa musí osoba dotknutá touto neplatnosťou dovolať osobitným právnym úkonom uskutočneným v premlčacej dobe. Podľa § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka plynie premlčacia doba práva uskutočniť právny úkon odo dňa, kedy sa príslušný právny úkon mohol urobiť, t.j. v danom prípade odo dňa účinnosti zmluvy o dielo č. 1253/2007 (04.10.2007). Keďže žalovaný sa dovoláva údajnej neplatnosti ustanovenia čl. VII., ods. 7.4 ZOD až podaním zo dňa 03.04.2012, doručeným súdu dňa 05.04.2012 a žalobcovi až dňa 30.04.2012, žalobca jeho právo považoval za premlčané a uplatnil námietku premlčania tohto práva. Následne žalobca vyčíslil presne spôsob, akým dospel k výpočtu žalovanej sumy a svoj nárok už neuplatňoval ako zmluvnú pokutu. Právna kvalifikácia je vecou názoru súdu a žalobca nárok nepomenúval ani ako zmluvná pokuta, ani ako úrok z omeškania s tým, že ponechal na úvahu súdu, ako tento právne kvalifikuje. 8. Žalovaný namietal spôsob vyčíslenia nároku žalobcu. V zmysle čl. IV, bod 4.8 zmluvy žalobca nie je oprávnený vypočítavať svoj nárok za deň, kedy bola relevantná suma pripísaná na účet žalobcu, nakoľko v tento deň sa podľa čl. IV, bod 4.8 zmluvy považoval záväzok žalovaného za splnený. Ak bol záväzok žalovaného v tento deň splnený, nemohol byť zároveň žalovaný v tento istý deň v omeškaní. Žalobca si jednoznačne uplatňuje svoj nárok aj za deň, kedy už žalovaný svoju povinnosť splnil, čo je v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami. 9. Ohľadne námietky neoprávnene uplatnenej sankcie za omeškanie aj v deň, kedy bola suma pripísaná na účet oprávneného, žalobca tento výklad dotknutého článku ZOD odmietol. Podľa žalobcu ide o účelový výklad predmetného ustanovenia čl. IV bod 4.8 zmluvy. Úpravu je potrebné chápať v spojení s ustanovením § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní riadne a včas.". To znamená, že záväzok žalovaného by bol splnený, len keby bol uhradený v lehote splatnosti, a nie až nasledovný deň, resp. v ďalších dňoch, t.j. po lehote splatnosti, keď už bol žalovaný v omeškaní s jeho splnením, čo zakladá nárok veriteľa na sankciu z omeškania. Ustanovenie čl. IV., bod 4.8 zmluvy je totožné s ustanovením § 339 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého peňažný záväzok platený prostredníctvom banky je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke. Pokiaľ je suma pripísaná na účet až po lehote splatnosti, čo i len jeden deň, záväzok nie je splatený riadne a včas a teda vzniká veriteľovi nárok z omeškania aj za tento jeden deň. K požiadavke právnej kvalifikácie nároku, ktorej nedostatok vytýkal žalovaný, argumentoval úpravou povinných náležitostí žaloby § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Právna kvalifikácia uplatneného nároku medzi náležitosťami nie je. Je vecou súdu rozhodnúť ako právne kvalifikuje nárok a to aj v prípade že tak spraví žalobca, hoci nesprávne. Povinnosťou žalobcu je skutkovo vymedziť svoj nárok a preukázať svoje tvrdenia, aby bolo nesporné čoho sa domáha, voči komu a v akej výške. Názor o tom, že právna kvalifikácia je vecou súdu, žalobca podporil judikatúrou Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/196/2009, ktorá vo veci právnej kvalifikácie odkazuje na použitie zásady „iura novit curia“, teda práva pozná súd a uvádza, že účastníci nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Účastníci majú uviesť rozhodné skutočnosti, aby súd mal možnosť rozhodnúť, či im nárok patrí, alebo nie. Žalobca podporil svoj postoj tiež Českou rozhodovacou praxou zhodného názoru a to Uznesenie NS ČR sp. zn. 28Cdo 3130/2008. 10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na základe prednesov a písomných vyjadrení sporových strán, ako aj pomocou listinných dôkazov predložených žalobcom. Z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie mal za preukázané že sporové strany sú obe obchodnými subjektmi a na ich vzťah aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej ako „ObZ“). Súd prvej inštancie na spor aplikoval jednak všeobecné ustanovenia ObZ upravujúce záväzkové vzťahy medzi obchodnými subjektmi a ustanovenia, ktoré riešia formu záväzkov, konkrétne ust. § 272 ods. 1 a 2 ObZ, ktoré uvádza (1) že „zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme; (2)ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.“ Súd prvej inštancie vec posúdil aj s využitím ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o dielo, keďže uzatvorenie a povaha tejto zmluvy medzi účastníkmi sporná nebola. Medzi sporovými stranami tiež nebolo sporné, že zo strany žalobcu došlo k vykonaniu diela. Žalovaný nenamietal prevzatie diela, avšak mal za to, že splnil dlh riadne a včas. Žalovaný popieral nárok žalobcu z alternatívnych dôvodov a to jednak, že tvrdil vzdanie sa práva žalobcu na sankcie spojené s omeškaním, za druhé považoval dotknutý „sankčný“ článok za neplatný pre rozpor s § 37 OZ a za tretie považoval tento článok za neplatný podľa § 49a OZ pre omyl na strane žalovaného. 11. V konaní bol sporný výklad a platnosť ustanovenia čl. VII bod 7. 4 ZOD a preto sa súd prvej inštancie zameral na skúmanie, či je možné tento dotknutý článok považovať za platný. Pri rozhodovaní súd využil dikciu Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch a požiadaviek na ich platnosť, konkrétne § 37 a § 49a OZ. Ustanovenie článku VII., ods. 7.4 ZOD obsahuje dve vety, ktoré sú vo vzájomnom rozpore týkajúcom sa použitých pojmov, t.j. úrok z omeškania a zmluvná pokuta. Podľa názoru súdu prvej inštancie vyššie uvedený rozpor v pojmoch použitých vo dvoch vetách, nespôsobuje neplatnosť, nakoľko z obsahu a jazykového vyjadrenia prvej vety tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán, smerujúci k dohode o výške úroku z omeškania. Súd prvej inštancie teda toto ustanovenie z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti posúdil ako platné. Ďalej súd riešil tvrdený omyl, ako dôvod neplatnosti dotknutého článku ZOD. Námietku žalovaného týkajúcu sa konania žalovaného v omyle, súd vyhodnotil ako nepreukázanú a neopodstatnenú, keďže žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení o tom, že návrh zmluvy o dielo predkladal žalobca a predložený návrh zmluvy o dielo bol žalovaným bez ďalšieho akceptovaný. Išlo teda o neunesenie dôkazného bremena žalovaným o existencii omylu. Čo sa týka tvrdenia, že sa žalobca zaviazal neuplatňovať voči žalovanému nároky na majetkové sankcie v prípade jeho omeškania, dospel súd k jednoznačnému záveru, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vzdanie sa tohto nároku. Takáto ústna dohoda by zároveň nebola platná s poukazom na dojednanie zmluvných strán o potrebe riešenia každej zmeny ZOD vo forme osobitného písomného dodatku. Súd prvej inštancie vyhodnotil námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávneho spôsobu výpočtu úroku z omeškania, resp. majetkovej sankcie zo strany žalobcu, ktorý do počtu dní omeškania zahrnul aj dni, v ktorých došlo k pripísaniu peňažných súm na účet žalobcu. Pre riadne a včasné splnenie peňažných záväzkov žalovaného voči žalobcovi bolo nevyhnutné, aby peňažné sumy boli pripísané na účet žalobcu najneskôr v posledný deň dohodnutých lehôt splatnosti. Je nesporné, že v prípade úhrad realizovaných žalovaným došlo k omeškaniu oproti dohodnutým lehotám splatnosti, pričom podľa názoru súdu deň, v ktorom došlo k pripísaniu peňažných súm na účet žalobcu je potrebné zahrnúť do doby omeškania, keďže ide o deň, v ktorom došlo ku právnej skutočnosti zakladajúcej ukončenie omeškania žalovaného ako dlžníka. S poukazom na tieto argumenty, súd posúdil nárok žalobcu na zaplatenie, ako sumu pozostávajúcu z dojednaného úroku z omeškania podľa čl. VII bod 7.4 ZOD a tento nárok ako oprávnený priznal žalobcovi. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení jednak o vzdaní sa nároku žalobcom a tiež o neplatnosti sporného ustanovenia ZOD. Vo veci trov konania konštatoval, že o trovách konania sa bude rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to s poukazom na § 141a ods. 3 O.s.p. 12. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie dňa 22.07.2015, dôvodiac odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Nesprávne právne posúdenie videl žalovaný v závere o platnosti ustanovenia čl. VII bod 7.4 zmluvy o dielo. Podľa názoru žalovaného je toto ustanovenie neplatné pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, čo preukazuje aj fakt, že ani sám žalobca nevedel ako tento nárok právne definovať, či ako zmluvnú pokutu, alebo ako úrok z omeškania. Ak aj dospel súd, že toto ustanovenie je platné, neplatnosť spočíva vo vyvolanom omyle podľa § 49a OZ. Žalovaný tiež zotrval na názore o nesprávnom výpočte sankcie, kedy žalobca započítal aj deň splnenia nároku. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na nové konanie. 13. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca s tým, že zopakoval argumentáciu prezentovanú počas konania a to, že dotknuté ustanovenie ZOD je platné aj z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti. Žalobca tiež zotrval v názore, že žalovaný nepreukázal existenciu omylu, čo správne súd prvej inštancie vyhodnotil a trval na správnosti výpočtu úroku z omeškania. Žalobca žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 14. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu aj žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 09.02.2017, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Zároveň získané skutkové zistenia boli súdom správne právne posúdené. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP, s tým že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP. 16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 17. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 18. Pokiaľ sa jedná o tvrdené vzdanie sa nároku žalobcom ohľadne sankčných nárokov, či už sa jedná o formu zmluvnej pokuty alebo úroku z omeškania, žalobca, aj súd prvej inštancie správne poukázali na neunesenie dôkazného bremena o tomto tvrdení žalovaným. Teoreticky pokiaľ by žalovaný aj preukázal, že došlo k vzdaniu sa práva na tieto nároky, tento právny úkon by bol neplatný z viacerých dôvodov. Vzdanie sa práva ako spôsob zániku záväzku upravuje len Občiansky zákonník a je potrebné podporne aplikovať úpravu § 574 a nasl. OZ na sporové strany. Podľa § 574 Občianskeho zákonníka, „(1) Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. (2) Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.“ Žalovaný uviedol, že právo ktorého sa mal žalobca vzdať bolo právom vyplývajúcim z omeškania. Jeho vyjadrenie znelo tak, že žalobca sa mal vzdať vopred práv vyplývajúcich z omeškania, keďže došlo k navýšeniu ceny za dielo, čo je v rozpore s vyššie cit. § 574 ods. 2 OZ. Zároveň neplatnosť takejto dohody, pokiaľ k nej došlo na rokovaniach ústne, vyplýva aj z nedostatku obligatórnej písomnej formy. Vzdanie sa nároku, ktorým sa žalovaný bránil by bolo zmenou zmluvy o dielo, ktorá mala písomnú formu a teda na každú jej zmenu bolo potrebné písomné a obojstranné odsúhlasené dojednanie, ku ktorému nedošlo. Písomná forma bola výslovne dojednaná zmluvnými stranami v čl. X bod 10.1 ZOD ako obligatórna pre všetky jej zmeny a tiež vyplýva z ust. § 272 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „(1) Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. (2) Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.“ Zmluva o dielo síce nemá predpísanú obligatórne písomnú formu, ale vzhľadom k tomu že si ju sporové strany písomne uzatvorili, došlo ku konkludentnej dohode o písomnej forme a preto akékoľvek dojednania mimo tejto formy treba považovať za neplatné. Čo sa týka platnosti sporného článku VII bod 7.4 ZOD, odvolací súd sa plne stotožňuje s výkladom žalobcu, ktorý správne poukázal na obsahovú a jazykovú stránku tohto ustanovenia. Po jazykovej stránke je možné považovať toto ustanovenie ZOD za zrozumiteľné a pokiaľ ide o určitosť, je daná výška sankcie a porušenie, na ktoré sa vzťahuje a teda o určitosti niet pochýb. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnou kvalifikáciou sankcie, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako dojednaný úrok z omeškania. Z viet ustanovenia článku VII bod 7.4 ZOD, ktoré sú vo vzájomnom rozpore, za zásadnú je možné považovať vetu prvú, ktorá definuje výšku sankcie a definuje ju ako úrok z omeškania, preto sa odvolací súd priklonil k tomu, že ide o úrok z omeškania. Podporu tohto názoru vidí aj v ostatných ustanoveniach článku č. VII ZOD, menovite čl. 7.1 a 7.2, ktoré riešia zmluvnú pokutu a jej výšku určujú pevnou sumou 5.000,- Sk za každý deň omeškania, čo evokuje, že zmluvné strany mienili zmluvnú pokutu upraviť pevnou sumou a úrok z omeškania percentuálne. Odvolací súd tiež súhlasí s názorom žalobcu, že náležitosťou žaloby žalobcu, ani podľa O.s.p., ani podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku, nie je právna kvalifikácia nároku, pretože táto úloha skutočne prislúcha súdu. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú relatívnu neplatnosť ustanovenia, odvolací súd sa plne stotožňuje s tvrdením žalobcu. Omyl na strane žalovaného preukázaný nebol, žalovaný nijako toto tvrdenie nepreukázal. V súlade s § 49a OZ, „Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.“ Nakoľko dôkazné bremeno v konaní zaťažuje účastníka, na ktorého prospech má byť tvrdenie ktoré preukazuje, bolo na ťarchu žalovaného preukázať že omyl bol vyvolaný žalobcom, alebo o tomto omyle musel vedieť, k čomu nedošlo. Zároveň bolo potrebné stotožniť sa s argumentáciou o relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Účinky neplatnosti právneho úkonu nastávajú od počiatku, ex tunc a dochádza k nim až vtedy keď sa strana tejto neplatnosti úspešne dovolá. Toto právo podlieha premlčaniu, ako správne argumentoval žalobca. Žalovaný mal možnosť dovolávať sa neplatnosti tohto ustanovenia počas plynutia všeobecnej premlčacej doby v trvaní 4 roky, keďže ide o obchodnoprávny vzťah. Je nesporné, že v súlade s §40a OZ, neplatnosť z dôvodu omylu konajúcej osoby, spadá pod kategóriu relatívnej neplatnosti a tiež je nesporné, že právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti, je možné označiť za právo na uskutočnenie právneho úkonu a tu platí súlade s § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie, ktorého neplatnosti sa žalovaný domáha, sa nachádzalo už v prvom prevedení zmluvy zo dňa 04.10.2007, mohol sa relatívnej neplatnosti dotknutý zmluvný účastník dovolávať už momentom jej platného uzatvorenia. Námietka premlčania žalobcu teda bola účinná, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie. 19. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 20. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 24Cb/270/2011-165 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu, na pojednávaní dňa 09.02.2017. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100 % a žalovaný neúspešný. Žalobcovi ako strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).