Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/306/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212203526 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212203526.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, zast.: JUDr. Martin Jánský, advokát, Štúrova 13, 949 01 Nitra, proti žalovanému: CONAMIS TRADING TRANSPORT spol. s r.o., Krajná 86, 821 04 Bratislava, IČO: 31 359 256, zast.: JUDr. Zoltán Koreň, advokát, Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice, o zaplatenie 24.630,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 54 Cb/79/2012 - 370 zo dňa 21.04.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 54 Cb/79/2012 - 370 zo dňa 21.04.2015 p o t v r d z u j e . Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 24.630,53 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.454,62 eur od 28.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 7.281,22 eur od 28.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 6.267,85 eur od 27.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 4.624,84 eur od 28.12.2011 do zaplatenia, a náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 1.477,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2.987,11 eur. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 24.630,53 eur s príslušenstvom titulom leasingových zmlúv, ako aj náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.10.2008 uzavrel ako prenajímateľ so žalovaným ako leasingovým nájomcom leasingové zmluvu č. LZC/08/02331, LZC/08/02332, LZC/08/02333, LZC/08/02334, na základe ktorých umožnil žalovanému užívať za úhradu hnuteľné veci - nové nákladné vozidlá N. J. XXX R., s tým, že vlastníctvo k predmetu leasingu podľa výberu žalovaného pri dodržaní všetkých podmienok uvedených v leasingových zmluvách a vo Všeobecných zmluvných podmienkach finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s. pre dopravnú techniku prejde zo žalobcu na žalovaného. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný si nesplácal dohodnuté splátky riadne a včas, na základe čoho žalobca vypovedal leasingové zmluvy v súlade s čl. 4.4.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VZP) listom zo dňa 21.07.2011. 3. Žalovaný sa bránil tým, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nakoľko neuviedol podstatnú skutočnosť o tom, že predmet leasingu mal výrobnú vadu, pre ktorú žalovaný nemohol vozidlá riadne užívať a túto vadu si u žalobcu uplatnil reklamáciou. 4. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel konajúci súd k záveru, že medzi stranami boli v písomnej forme uzavreté 4 platné zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka, a to leasingové zmluvy. Na základe týchto leasingových zmlúv bol žalovaný povinný žalobcovi platiť leasingové splátky v dojednanej výške a v súlade so splátkovým kalendárom, ktorý je súčasťou zmlúv. Žalobca riadne plnil svoje zmluvné povinnosti prenajímateľa, avšak naproti tomu žalovaný neplnil riadne a včas svoje zmluvné povinnosti nájomcu, v dôsledku čoho došlo zo strany žalovaného k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu a súčasne k vzniku nároku žalobcu na zaplatenie istiny 24.630,53 eur z titulu finančného vyrovnania. 5. Vo vzťahu k zmluve č. LZF/08/02331 uviedol, že v dôsledku nezaplatenia splátky č. 32 až 34 vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 6.454,62 eur, pričom súd vychádzal z toho, že nezaplatené splátky predstavovali sumu 6.699,69 eur, ku ktorej pripočítal sumu vo výške 36.754,93 eur (náklady spojené s predajom leasingu) a odpočítal sumu vo výške 37.000 eur (výťažok z predaja predmetu leasingu). Čo sa týka zmluvy č. LZF/08/02332 dospel k záveru, že žalobcovi patrí suma 7.281,22 eur, ktorú určil tak, že nezaplatené splátky zo strany žalovaného predstavovali sumu vo výške 7.290,89 eur, ku ktorej pripočítal sumu vo výške 36.754,93 eur (náklady spojené s predajom predmetu leasingu), ku ktorej pripočítal sumu vo výške 235,40 eur (zmluvnú pokutu uplatnenú podľa 2.5.3 VZP) a odpočítal sumu vo výške 37.000 eur (výťažok z predaja predmetu leasingu). Rovnako pri zmluve č. LZF/08/02334 uviedol, že žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie sumy vo výške 6.267,85 eur, ktorú určil tak, že nezaplatené splátky zo strany žalovaného predstavovali sumu vo výške 7.290,89 eur, ku ktorej pripočítal sumu vo výške 36.876,96 (náklady spojené s predajom predmetu leasingu), ku ktorej pripočítal sumu vo výške 235,40 eur (zmluvnú pokutu uplatnenú podľa 2.5.3 VZP) a odpočítal sumu vo výške 37.900 (výťažok z predaja predmetu leasingu). Napokon v súvislosti so zmluvou č. LZF/08/02333 ustálil, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 4.626,84 eur. Vychádzal pri výpočte z nezaplatených splátok vo výške 7.290,89 eur, ku ktorej pripočítal sumu vo výške 35.000,55 eur (náklady spojené s predajom predmetu leasingu), ku ktorej pripočítal sumu vo výške 235,40 eur (zmluvnú pokutu uplatnenú podľa 2.5.3 VZP) a odpočítal sumu vo výške 37.000 eur (výťažok z predaja predmetu leasingu). 6. Ohľadom námietky žalovaného, že v čase, kedy vozidlá boli predmetom leasingových zmlúv, boli nekvalitné, pričom otázku kvality riešil aj so žalobcom, a to v roku 2011, kedy bola vznesená požiadavka, aby došlo k dohode o zníženie leasingových splátok, keďže predmet leasingu nebolo možné riadne užívať, uviedol, že takáto obrana žalovaného neobstojí, i keď stretnutie za účelom zníženia leasingových splátok zmluvné strany nepopreli. Poukázal na skutočnosť, že takáto situácia je výslovne upravená v leasingových podmienkach, ktoré sú súčasťou uzatvorených zmlúv. Podľa týchto je stanovená povinnosť žalovaného platiť leasingové splátky aj v čase, kedy nemohol predmet leasingu žalovaný riadne užívať. 7. Žalovaný na pojednávaní predložil súdu 2 znalecké posudky, vypracované znaleckým stavom G. M., Y.. N.. K.., K., Č. N. a znaleckou organizáciou P. E.. Súd nevykonal dôkaz, oboznámením sa zo znaleckými posudkami. Skonštatoval, že znalecký posudok vypracovaný znaleckým ústavom G. M. Y..N..K.., bol vypracovaný k ušlému zisku a nie k technickému stavu vozidiel, ako tvrdil žalovaný. Znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou P. E., Y..N..K.. bol vypracovaný k technickému stavu motora na súbore 18 vozidiel N. J.. Konajúci súd uviedol, že rozhodnutie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu a nie účastníka konania. Súd prvej inštancie tento návrh žalovaného považoval za nadbytočný a nehospodárny, ako aj vzhľadom na vykonané dokazovanie, keďže žalovaný podľa VZP, ktoré sú súčasťou jednotlivých uzatvorených zmlúv, bol povinný platiť žalobcovi leasingové splátky, i keď predmet leasingu bol nespôsobilý na dohodnuté užívanie. 8. Proti tomu rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom poukázal na to, že žalovaný požiadal žalobcu o zníženie splátok z dôvodu závažných a opakujúcich sa vád na predmete leasingu, ktorú požiadavku žalobca prevzal a v dôsledku tejto reklamácie prebehli medzi zástupcami obidvoch strán rokovania, pričom sa smerovalo k tomu, aby k ukončeniu leasingu došlo bez uplatnenia si nezaplatených splátok, resp. k zníženiu leasingových splátok vzhľadom na opakujúce sa vady vozidiel. Tieto skutočnosti boli predmetom dokazovania. Ukončenie leasingového vzťahu nebolo svojvoľným konaním žalovaného, ktoré by vyplývalo len z toho, aby zámerne bez zásadnejšej a objektívnej skutočnosti neplnil zmluvné podmienky. To, že súd neprihliadol na tieto skutočnosti a považoval za postačujúce odvolať sa na všeobecné podmienky v časti, že žalovaný bol povinný platiť leasingové splátky aj v čase, kedy nemohol predmet leasingu používať, má oporu v zmluve, ale existuje aj princíp určitej spravodlivosti. Namietal, že súd nepovažoval za potrebné verifikovať tvrdenie žalovaného o skutočne nespôsobilom stave predmetu leasingu znaleckým posudkom P. E., Y..N..K... 9. Poukázal na porušenie dobrých mravoch. Uviedol, že leasingové zmluvy sú v pozícii nemeniteľných klauzúl a hoci sú veľmi často výhodné len pre prenajímateľa, formálna elegancia zmluvy a jej ustanovení umožňujú nájomcovi, ktorý nemá dostatok finančných prostriedkov a svoje podnikateľské aktivity rieši formou nájmu, buď prijať tieto podmienky alebo ich odmietnuť, a teda rezignovať na podnikanie. Mal za to, že práve v odvolávaní sa na ustanovenia o dobrých mravoch a v širšom ponímaní aj s prihliadnutím na ust. § 39 OZ, že zásadné a tvrdohlavé lipnutie na zmluve bez snahy pochopiť podstatu problému nájomcu vrátane dôsledkov, ktoré nastali a ktoré mu zásadným spôsobom zabránili v následnom riadnom podnikaní, bolo práve tým prvkom, ktorý princíp dobrých mravov poprel. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 12. Účelom leasingovej zmluvy je umožniť leasingovému nájomcovi užívať predmet leasingu po dojednanú dobu trvania leasingu za odplatu, pričom predmet leasingu je zo strany leasingového prenajímateľa zakúpený len za týmto účelom podľa výberu leasingového nájomcu a prenajímateľ sa zaväzuje po ukončení dojednanej doby trvania leasingu umožniť leasingovému nájomcovi odkúpiť predmet leasingu za podmienok stanovených v leasingovej zmluve. Leasingová zmluva neexistuje ako samostatný zmluvný typ ani v Občianskom, ani v Obchodnom zákonníku, spravidla ide o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodnom zákonníku. Predmetná leasingová zmluva nepodlieha právnemu režimu inej zmluvy, výslovne upravenej v Občianskom zákonníku alebo v Obchodnom zákonníku a nie je ani zmiešanou zmluvou pozostávajúcou z typických občiansko-právnych alebo obchodno- právnych zmlúv. Ako zmluva nepomenovaná sa riadi predovšetkým ustanoveniami leasingovej zmluvy a všeobecnými ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje vznik záväzkov a možno ho subsidiárne aplikovať aj na obchodné záväzkové vzťahy. V zmysle uvedeného ustanovenia na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. 13. Žalovaný namietal, že nemohol predmet leasingu riadne užívať. Odvolací súd poukazuje na to, že ak by účastníci zmluvy nedojednali osobitné ustanovenie pre prípad plnenia splátok, ak predmet leasingu nemožno riadne užívať, bolo by možné aplikovať ustanovenie § 673 Občianskeho zákonníka ako ustanovenia, ktoré je v danom prípade obsahovo najbližšie k prejednávanej veci, a ktoré sa týka nájomnej zmluvy. V zmysle uvedeného ustanovenia nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci. Leasingový vzťah medzi žalobcom a žalovaným však vykazuje mnoho odlišností oproti úprave nájomnej zmluvy. Jedným z hlavných rozdielov je aj skutočnosť, že žalovaný prenechal do užívania žalovaného vozidlá, ktoré žalovaný nadobudol do vlastníctva na základe výberu žalobcu od dodávateľa. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmet leasingu je zo strany leasingového prenajímateľa zakúpený len za týmto účelom. Toto postavenie žalobcu si vyžaduje takú úpravu vzťahov, ktorá bude chrániť jeho postavenie ako prenajímateľa, nakoľko predmet leasingu žalobca nadobúda do vlastníctva na základe žiadosti žalovaného. 14. Účastníci zmluvy si preto dojednali podľa bodu 1.3.1 VZP, že leasingový nájomca nesie riziká výskytu nedostatkov, zničenia, strát, odcudzenia a predčasného opotrebovania predmetu zmluvy, i keď na tom nenesie vinu. V prípade, že takáto skutočnosť nastane, je leasingový nájomca povinný i naďalej platiť leasingové splátky riadne, včas a v plnej výške, ak si leasingový prenajímateľ riadne a včas splnil svoje záväzky na základe leasingovej zmluvy. 15. Žalovaný považoval takéto dojednanie za odporujúce dobrým mravom. Keďže Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu právnych úkonov v rámci obchodných záväzkových vzťahov, neplatnosť právnych úkonov v týchto vzťahoch treba posudzovať podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 34a nasl.) aj tu platí všeobecná právna úprava, že neplatným je právnym úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje, pôjde teda o individuálne posúdenie obsahu alebo účelu právneho úkonu podľa konkrétnych okolností z hľadiska jeho rozporu so základnými, v spoločnosti všeobecnej uznávanými a platnými morálnymi normami. Dobré mravy možno vymedziť ako správanie obvyklé, poctivé a spravodlivé, zodpovedajúce základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. Aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi vôbec. Pokiaľ teda pri robení právnych úkonov dôjde k rozporu s dobrými mravmi, použije sa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a dôsledkom bude neplatnosť (a to absolútna) právneho úkonu. 16. V danom prípade má odvolací súd za to, že nejde o takýto rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný vstúpil do právneho vzťahu so žalobcom na základe svojho slobodného rozhodnutia za vopred stanovených podmienok, ktoré boli upravené v leasingových zmluvách a vo všeobecných obchodných podmienkach. Skutočnosť, že si žalovaný neuvedomil dôsledky takejto úpravy právneho vzťahu, nemožno pripisovať na ťarchu žalobcu. Práva a povinnosti zmluvných strán boli jednoznačne definované. Nebolo preukázané, že by konanie, ktoré bolo predmetnou námietkou napádané, bolo konaním a správaním nepoctivým, neobvyklým, nezodpovedajúcim základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. 17. Podľa bodu 1.4.1. VZP žalovaný deklaroval, že predmet leasingu i jeho dodávateľa zvolil sám a podpisom Protokolu o prevzatí predmetu zmluvy prehlasuje, že je s predmetom leasingu, jeho súčasťami a príslušenstvom, ako aj so záručnými, prevádzkovými a servisnými podmienkami dodávateľa predmetu leasingu oboznámený. Žalobca neručí za žiadnu vlastnosť alebo spôsobilosť predmetu leasingu. 18. Podľa bodu 1.4.3. VZP na základe a v súlade s leasingovou zmluvou a kúpnou zmluvou je leasingový nájomca povinný menom (v zastúpení) prenajímateľa uplatniť na svoje náklady všetky práva vyplývajúce zo záručných a servisných podmienok priamo u dodávateľa predmetu leasingu. 19. Na základe uvedeného žalobca podpisom zmluvy postúpil na žalovaného právo uplatňovať na vlastné náklady práva zo zodpovednosti za vady predmetu leasingu. Žalovaný sa tak s nárokmi zo zodpovednosti za vady mal obrátiť priamo na dodávateľa, ktorý nesie následky, v prípade nemožnosti riadneho užívania predmetu leasingu. Odvolací súd má za to, že práve v rozpore s dobrými mravmi by bolo dojednanie, ktoré by oprávňovalo žalovaného neplniť svoju povinnosť riadne splácať všetky záväzky vyplývajúce z leasingovej zmluvy v situácii, keď žalobca nadobúda vlastnícke právo k predmetu leasingu za účelom jeho financovania v prospech žalovaného, ktorý si tento predmet sám vybral od dodávateľa. 20. Žalovaný bol so všetkými zmluvnými podmienkami oboznámený, slobodne ich prijal. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorého predmetom je dlhodobý nájom vozidla, je založený inominátnou zmluvou podľa § 269 ods. 2 ObZ, a preto sa práva a povinnosti účastníkov spravujú hlavne ustanoveniami leasingovej zmluvy. Obchodný zákonník je postavený na zásade zmluvnej voľnosti v súkromnoprávnych vzťahoch, čo znamená, že strany môžu právne vzťahy vzájomne upraviť dohodou tak, ako to zodpovedá ich potrebám vôli, a to odchýlne od právnej úpravy, pokiaľ to právny predpis nezakazuje, alebo pokiaľ z povahy určitého ustanovenia nevyplýva, že sa od nej odchýliť nemožno. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 23. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). O dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).