Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/99/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212205225 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212205225.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Márie Hajdínovej v právnej veci žalobcu: T. A., bytom P. X, Q., zastúpený advokátom Mgr. Romanom Heinrichom, so sídlom Lombardíniho 22b, Bratislava, proti žalovaným: I. Stavebné bytové družstvo Bratislava II, so sídlom Strojnícka 8, Bratislava, IČO: 00 169 382, I.. I. T., bytom P. X, Q., III. L.. L. N., bytom B. XX, Q., žalovaný v I. rade a žalovaná v III. rade zastúpení Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom: Kadnárova 83, Bratislava, o určenie vlastníctva členských práv a povinností k družstvu a neplatnosť právneho úkonu, na odvolanie žalovaných v I. a v III. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 08. januára 2016, č.k. 14C/9/2012-570, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 08. januára 2016, č.k. 14C/9/2012-570, p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 08.01.2016, č.k. 14C/9/2012-570, rozhodol tak, že určil, že žalobca je vlastníkom členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve Stavebné bytové družstvo Bratislava II., spojených s bytom č. XX na X. poschodí na P.Á. ulici č. X v Q., evidovaný na LV č. XXXX, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, katastrálne územie M., v bytovom dome súp. č. XXXX, na parcele registra K., parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, súčasne rozhodol tak, že dohoda o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve Stavebné bytové družstvo Bratislava II, P. X, Q., IČO: 00 169 382, spojených s bytom č. XX na X. poschodí na P. ulici č. X v Q., evidovaný na LV č. XXXX, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, katastrálne územie M., v bytovom dome súp. č. XXXX, na parcele registra K., parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, uzavretá medzi žalovaným v II. rade a žalovanou v III. rade dňa 26.09.2011, je neplatná. Súd prvej inštancie v rámci posledného výroku rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca dňa 04.05.2015 s manželmi T. L. a P. L. uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. X, o rozlohe XXX m2, na X. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXXX, na P. ulici č. X v Q., vybudovaný na parcele č. XXXX a č. XXXX, katastrálne územie Staré mesto, evidované na LV č. XXXX, s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na pozemku. V čl. VI predmetnej kúpnej zmluvy bolo dohodnuté, že žalobca, ako predávajúci uvoľní byt a odovzdá kľúče od bytu kupujúcim, manželom L.Š. po splnení vzájomnej dohody - zabezpečiť a kúpiť X - izbový byt v Bratislave, do X. poschodia, do osobného vlastníctva žalobcu. Vzhľadom na povinnosť manželov L. zabezpečiť žalobcovi do osobného vlastníctva kúpu iného bytu, T. L. ponúkol žalobcovi byt na P. ulici č. X. T. L.Š. bol v tom čase majiteľom realitnej kancelárie L. I. s.r.o., a predmetný byt poznal, keďže jeho realitnú kanceláriu navštívil žalovaný v II. rade s tým, že predáva byt na P. ulici č. X. Po prehliadke bytu žalovaný v II. rade uviedol, že byt je družstevný (patriaci žalovanému v I. rade), pričom členka družstva G. Q. zomrela, prebieha súdne konanie o neplatnosť závetu, ale byt je prázdny a žalobca ho môže užívať potom, ako si odkúpi členský podiel v družstve. Žalovaný v II. rade uzavrel so žalobcom Dohodu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve dňa 26.08.2005. Predmetom tejto dohody bol prevod členských práv v bytovom družstve naviazaných na byt č. XX na X.p. na P. č. X. Právne následky tejto Dohody mali nastať vtedy, ak súdny spor na Okresnom súde Bratislava II., sp.zn. 14C/48/1996, skončí v prospech prevodcu, a zároveň budú vykonané príslušné úradné rozhodnutia, na základe ktorých bude prevodca členom bytového družstva a nositeľom príslušných členských práv a povinností. Cena za tento prevod členského podielu bola dohodnutá vo výške 1.300.000,- Sk. Keďže manželia L. mali záväzok voči žalobcovi (zabezpečiť mu byt do osobného vlastníctva), tak peniaze na cenu za prevod členského podielu poskytli oni, a to tak, že T. L. dal žalobcovi sumu 250.000,- Sk na vyplatenie nedoplatkov, ktoré boli evidované na Stavebnom bytovom družstve Bratislava II. (žalovaný v I. rade) k predmetnému bytu (žalobca tieto nedoplatky pod svojím menom aj vyplatil, čo preukazujú pokladničné doklady), a zvyšnú sumu 1.050.000,- Sk vyplatil T. L. žalovanému v II. rade za prítomnosti svedka L. Y. v J. Q. K. dňa 26.08.2005. Žalovaný v II. rade odovzdal žalobcovi družstevný byt na P. ulici č. X do užívania dňa 26.08.2005. Od tohto dňa žalobca platil všetky úhrady žalovanému v I. rade, spojené s užívaním predmetného bytu. V súdnom konaní na Okresnom súde Bratislava II., sp.zn. 14C/48/1996, bol dňa 28.11.2007 vydaný rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bolo určené, že závet poručiteľky G. Q. je neplatný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.10.2009. Následne bolo skončené dedičské konanie po nebohej G. Q., a to Osvedčením o dedičstve, č. D 646/94, Dnot 237/94, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2011. Až týmito rozhodnutiami nastali právne účinky Dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve zo dňa 26.08.2005 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v II. rade a žalobca sa stal vlastníkom členských práv a povinností v družstve prislúchajúcich k danému bytu. Bohužiaľ, žalovaný v II. rade neposkytol potrebnú súčinnosť, keď jednak neoznámil žalobcovi, že sa súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II. právoplatne skončilo, ani neoznámil, že dedičské konanie po nebohej G. Q. sa následne tiež skončilo. Žalobca z dôvodu neposkytnutia súčinnosti žalovaného v II. rade v októbri a v novembri 2011, zorganizoval stretnutie so žalovaným v II. rade a manželmi L.. Žalovaný v II. rade na stretnutiach uviedol, že chce ešte doplatok ku kúpnej cene a až po jeho zaplatení, vykoná úkony potrebné k prevodu členských práv k bytu na Sklenárovej ulici č. 8 na žalobcu, inak súčinnosť neposkytne. Výšku doplatku uviedol najprv 35.000,- €, a potom, keď žalobca vzhľadom na hrozbu núteného odchodu z bytu radšej dal súhlas s takýmto doplatkom, tak žalovaný v II. rade zvýšil požadovaný doplatok na sumu 45.000,- €. V danom čase, však už žalovaný v II. rade previedol členské práva a povinnosti spojené s členstvom v bytovom dome na svoju dcéru - žalovanú III. rade, a to dňa 26.09.2011. O tejto skutočnosti však žalobca nemal vedomosť. Až po nezhodách so žalovaným v II. rade zistil túto informáciu u žalovaného v I. rade. Žalobca požiadal žalovaného v I. rade, aby nevykonal prevod na žalovanú v II. rade a predložil mu dohodu o prevode členských práv uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v II. rade. Žalovaný v I. rade uviedol, že žalovaný v II. rade, ako právoplatný nájomca bytu má právo naložiť so svojimi právami podľa svojej úvahy a žalovaný v I. rade je povinný toto rešpektovať. Žalovaný v I. rade ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia žalovaného v II. rade je predložená dohoda o prevode členských práv uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v II. rade neplatná. Nakoniec žalovaná v III. rade požiadala žalovaného v I. rade, aby previedol príslušný družstevný byt, ku ktorému získala členský podiel od žalovaného v II. rade na ňu, do jej osobného vlastníctva. Žalovaný v I. rade a žalovaná v III. rade spísali Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorá bola zavkladovaná na Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod V-27188/11 dňa 14.12.2011, a na základe ktorej sa žalovaná v III. rade stala osobnou vlastníčkou predmetnému bytu. 3. Žalobca poukázal na to, že uzavrel so žalovaným v II. rade Dohodu o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve dňa 26.08.2005. Týmto dňom bola Dohoda platne uzavretá. Jej účinnosť bola odložená odkladacími podmienkami a to: a) skončenie súdneho konania na Okresnom súde Bratislava II., sp.zn. 14C/48/1996, b) dohoda, úradné rozhodnutie, či iná právna skutočnosť, na základe ktorej je nepochybné, že prevodca je členom bytového družstva a nositeľom členských práv a povinností. Obe odkladacie podmienky boli splnené. Dňom splnenia druhej podmienky sa Dohoda o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve dňa 26.08.2005 stala účinná a žalobca sa stal členom družstva a nositeľom členských práv a povinností k predmetnému bytu. Pokiaľ žalovaný v II. rade následne podpísal ďalšiu Dohodu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve súvisiacu s predmetným bytom so žalovanou v III. rade, tak tento úkon je neplatný vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v II. rade už nebol vlastníkom členských práv, a preto nemohol previesť na inú osobu viac práv ako sám mal. Žalovaný v I. rade preto nemohol uzavrieť platne Zmluvu o prevode vlastníctva k bytu so žalovanou v III. rade. Žalobca poukázal aj na nezvyčajný postup pri odkúpení členského podielu žalovanou v III. rade, ktorá si nebola predmetnú nehnuteľnosť ani pozrieť, zistiť stav, čo je pri normálnom kupujúcom bežné. Žalovaný v I. rade napriek tomu, že mu bola predložená Dohoda o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve zo dňa 26.08.2005 medzi žalobcom a žalovaným v II. rade, odpovedal len tak, že žalovaný v II. rade sa stal platne členom družstva (čo však žalobca nespochybňoval) a čo s právami žalovaný v II. rade spraví, je len jeho vec. Žalovaný v I. rade nebral na zreteľ predmetnú Dohodu zo dňa 26.08.2005, ale len uviedol, že podľa žalovaného v II. rade je neplatná (neuviedol ani len to, že on sám ju považuje za neplatnú), a preto koná tak, akoby ani nebola. 4. Z vyššie uvedených dôvodov má žalobca naliehavý právny záujem na podaní žaloby, pretože žalovaný I. rade nechce uznať (vziať na vedomie) Dohodu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve, a tým ani členské práva žalobcu v družstve. Rovnako aj preto, že ďalší právny úkon (Dohoda o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve medzi žalovaným v II. rade a žalovaným v III. rade) odoberajú práva žalobcu, resp. dostávajú žalobcu do postavenia, kedy je jeho členské právo k družstvu (spojené s nájomným právom k predmetnému bytu) v ohrození, resp. právne neisté. Žalobca sa preto žalobou domáha určenia svojich členských práv k bytovému družstvu žalovaného v I. rade spojených s bytom č. XX na X.p. v dome na P. ulici č. X v Q., ako aj neplatnosti uvedeného právneho úkonu, čím chce dosiahnuť odstránenie spornosti svojho práva. Dňom splnenia odkladacích podmienok sa stala Dohoda o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve dňa 26.08.2005 účinná a žalobca sa týmto dňom stal vlastníkom členských práv a povinností spojených s družstevným bytom č. XX na X.p. na P. ulici č.X v Q.. Žalobca na základe uvedeného oprávnene užíva predmetný byt a nie je pravdivé tvrdenie žalovanej v III. rade, že žalobca nemá k bytu absolútne žiaden právny vzťah. Žalobca býva v predmetnom byte 7 rokov, platí všetky platby súvisiace s bytom, vykonal v byte niektoré rekonštrukcie a investície na svoje vlastné náklady. V predmetnom byte býva spolu so svojim synom L. A., svojou dcérou B. A. a vnučkou, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá. Nakoniec nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaných, že by žalobca mal nedoplatky súvisiace s platbami za služby spojené s užívaním bytu. Žalobca riadne platí všetky platby spojené s užívaním bytu, a to v prospech spoločenstva vlastníctva bytov - bytový dom P. X- X, v zastúpení mandatárom spoločnosťou J.-V., P..D..G.., ktorý neoprávnene s odôvodnením neexistencie právneho vzťahu so žalobcom, ako vlastníkom alebo užívateľom bytu na P. č. X v Q., tieto platby nepriraďuje k zálohovým platbám za daný byt, a preto eviduje nedoplatok spojený so zálohovými platbami za užívanie predmetného bytu. Žalobca sa v inom konaní na Okresnom súde Bratislava III. domáhal voči P. a T. L. pôvodne splnenia povinnosti na zabezpečenie bytu do osobného vlastníctva, následne zmenou žaloby náhrady škody vo výške 100.000,- € za nesplnenie zmluvnej povinnosti zabezpečiť byt do osobného vlastníctva. P. a T. L. zabezpečili žalobcovi byt na P. ulici, keď vyplatili žalovanému v II. rade za prevod členských práv sumu 1.300.000,- Sk (1.050.000,- Sk v hotovosti a 250.000,- Sk úhradou nedoplatkov u žalovaného v I. rade), avšak ich plnenie malo stále vadu, pretože predmetný byt nebol v osobnom vlastníctve, ale ako členský podiel v družstve. Vzhľadom k tomu, že toto plnenie malo túto vadu, žalobca uplatnil návrh voči manželom L. o jej odstránenie. Vzhľadom k tomu, že jej odstránenie nie sú L. schopní napraviť vlastnými silami (keďže je tu súdny spor voči žalovaným), tak žalobca uviedol finančnú kvantifikáciu tohto porušenia vo vyčíslení škody tým spôsobenej. Pokus o zmier zo dňa 07.11.2007, podania na súd z 16.05.2008, 22.05.2009 a 23.06.2009, boli podávané v čase, kedy ešte neboli naplnené odkladacie podmienky z Dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve zo dňa 26.08.2005, ktoré nastali až dňom 12.07.2011. Teda v tom čase nebolo splnené plnenie L.E., ani vo forme prevodu členských práv v družstve, čo im žalobca vo svojich podaniach vytýkal, a aby nedošlo k premlčaniu jeho práv, podal návrh na Okresný súd Bratislava III. (sp.zn. 15C/69/2008). Z toho je zrejmé, že v čase písania uvedených podaní na Okresný súd Bratislava III., žalobca správne uvádzal, že ešte nemá ani členské práva k družstvu. Závery, ktoré z toho vyvodzujú žalovaní sú nesprávne. Samozrejme, žalobca nechce aj byt na P., aj náhradu škody od L.. Pokiaľ budú práva žalobcu k bytu na P. potvrdené rozhodnutím súdu, zanikne žalobcov nárok na prípadnú náhradu škody voči L.. A samozrejme u žalobcu nemôže prísť k žiadnej neoprávnenej majetkovej výhode. Žalobca má v tomto konaní aktívnu legitimáciu, pretože bol účastníkom Dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve dňa 26.08.2005 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v II. rade, ktorej predmetom bol prevod členských práv v bytovom družstve naviazaných na byt č. XX na X.p. na P. č. X. Žalovaný v II. rade odovzdal žalobcovi predmetný byt do užívania po uzavretí tejto dohody dňa 26.08.2005. Táto Dohoda predstavuje oprávnený titul, na základe ktorej užíva predmetný byt. Až následne žalovaný v II. rade previedol druhýkrát tie isté členské práva a povinnosti na žalovanú v III. rade. Tvrdenia žalovaných o údajnej neplatnosti Dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve zo dňa 26.08.2005 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v II. rade, sú irelevantné. K žiadnemu nátlaku, vyhrážkam, prítomnosti rusky hovoriacich osôb, nikdy nedošlo. Právo žalobcu nie je premlčané, pretože ide o vlastnícke právo k členským právam v družstve, pričom vlastnícke práva sa nepremlčujú. Právne úkony, ktorých platnosť je napadnutá, boli vykonané v roku 2011, takže tiež neprichádza do úvahy ich premlčanie. Žalobca bol u žalovaného v I. rade, kde mu predložil predmetnú Dohodu o prevode členských práv a povinností zo dňa 26.08.2005. Žalovaný v I. rade zobral na vedomie uvedenú Dohodu, skontroloval nedoplatky viaznuce na predmetný byt a požadoval ich úhradu. Tak sa aj stalo, keď žalobca nedoplatky vyplatil, čo preukazujú pokladničné doklady zo dňa 08.11.2005 na sumu 187.343,- Sk, sumu 25.617,- Sk, sumu 18.875,- Sk, sumu 6.480,- Sk a sumu 1.142,50 Sk. Uvedené nedoplatky žalobca vyplatil pod svojim menom, riadne a zreteľne je uvedené priezvisko a rodné číslo žalobcu. Následne žalobca platil platby za byt (nájomné a služby súvisiace s užívaním bytu) pod svojím menom poštovými poukážkami a žalovaný v I. rade robil aj vyúčtovania, kde uvádzal meno žalobcu. Žalovaný v I. rade aj riadne a bežne komunikoval so žalobcom, zasielal mu korešpondenciu, vyúčtovania služieb, vyriešenie reklamácie, a dokonca aj upomienky za oneskorenú úhradu resp. predsúdne výzvy pri neuhradení ročného zúčtovania. Rovnako aj odpočet z meračov a technické vyúčtovania boli robené so žalobcom. Žalovaný v I. rade vyzýval žalobcu na úhradu dlhu žalobcu voči SBD Bratislava II. 5. Súd prvej inštancie v rámci skutkového stavu ustálil, že medzi účastníkmi zmluvy o prevode členských práv nastáva platnosť a účinnosť takejto zmluvy priamo jej podpísaním. Tvrdenie žalovaných, že z dôvodu nepredloženia Dohody zo dňa 26.08.2005 družstvu je táto neplatná, je právne nesprávne. Okrem toho žalobca predložil predmetnú Dohodu zo dňa 26.08.2005 už po jej podpise v roku 2005, čoho dôkazom je skutočnosť, že žalovaný v I. rade po celé roky komunikoval (vrátane poštovej komunikácie, riešenia reklamácii, vymáhania dlhov) so žalobcom. Nakoniec žalobca predložil predmetnú Dohodu zo dňa 26.08.2005 žalovanému v I. rade aj listom zo dňa 18.10.2011. Nakoniec nie je správne ani tvrdenie žalovaných, že by účinnosť Dohody zo dňa 26.08.2005 bola "limitovaná" len do 30.10.2005. Ustanovenie čl. IV. bod 3 predmetnej Dohody upravovalo povinnosť žalovaného v II. rade postupovať tak, aby riadne pokračoval v súdnom konaní, pričom mal vyvinúť úsilie, aby tak bolo do uvedeného termínu. Ustanovenie však nikde výslovne neuvádza, že pokiaľ sa tento termín nestihne, tak predmetná Dohoda stráca platnosť či účinnosť. 6. Vzhľadom k tomu, že členské práva a povinnosti k družstvu Stavebné bytové družstvo Bratislava II. prešli na základe riadne a účinne podpísanej Dohody zo dňa 26.08.2005 na žalobcu, nemohol už žalovaný v II. rade následne previesť tieto práva na žalovanú v III. rade (nikto nemôže previesť viac práv ako sám má). Takýto právny úkon je neplatný, a to bez ohľadu na to, či žalovaný v I. rade evidoval, alebo neevidoval predmetnú Dohodu zo dňa 26.08.2005 alebo, či žalobca mal alebo nemal uzavretú so žalovaným v I. rade nájomnú zmluvu na predmetný byt. 7. Žalovaný v I. rade žiadal voči nemu návrh zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko nie je pasívne vecne legitimovaný v spore. So žalobcom nie je v žiadnom právnom vzťahu, ani v minulosti nikdy nebol, keďže žalobca nie je, ani nikdy nebol členom SBD Bratislava II, ani nájomcom bytu vo vlastníctve SBD Bratislava II, ani nikdy nepožiadal o pridelenie družstevného bytu. Uviedol, že asi v roku 2006, prišiel žalovaný v II. rade, ktorý mal dohodu s pani Q. a býval v byte, že či je možné sa opýtať, aby niekoho ubytoval v tom byte. Dohodu s pani Q. uzavrel v čase, keď ona žila a toto sa prišiel opýtať po jej smrti, keď prebiehalo dedičské konanie. Žalovaný v I. rade mu povedal, že ak budú zaplatené nedoplatky a bude sa platiť nájomné, družstvo nemá žiadne námietky proti tomu, aby niekto ten byt užíval. Následne prišiel žalovaný v II. rade so žalobcom, ktorý uviedol, že uhradí nedoplatky a bude byt užívať. Žalovaný v I. rade žalobcovi zdôrazňoval, že tým, že zaplatí nedoplatky mu nevzniká žiadny vzťah s družstvom a nezávisí od družstva, ako dlho tam bude bývať, že to je vzťah medzi ním a žalovaným v II. rade a záleží od výsledku dedičského konania po pani Q.. Žiadnu dohodu o prevode práv a povinností v spojení s členstvom v bytovom družstve nepredložil žalobca, ani žalovaný v II. rade žalobcovi v I. rade. Žalovaný v I. rade nevedel o žiadnej dohode medzi žalobcom a žalovaným v II. rade. Dozvedel sa o nej až 19.10.2011, keď žalobca požiadal o prevod vlastníckych práv k bytu a táto dohoda bola súčasťou tejto žiadosti. Medzitým žalovaný v II. rade previedol členské práva a povinnosti spojené s členstvom v bytovom družstve na žalovanú v III. rade - jeho dcéru, s ktorou dňa 30.10.2011 podpísal žalovaný v I. rade zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu na P. ul. č. X, Q.. Žalovaný v II. rade hovoril, že mal nejakú dohodu so žalobcom, ale že medzičasom sa dohodli inak a táto je neplatná. Žalovaný v I. rade preto nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nebol účastníkom dohody medzi žalobcom a žalovaným v II. rade, ani o nijakej dohode nemal vedomosť. 8. Žalovaná v III. rade k žalobe uviedla, že Dohoda o prevode práv a povinností uzavretá medzi žalovaným v II. rade a žalobcom je neplatná, a preto žalovaného v II. rade k ničomu nezaväzuje. Právne účinky z nej nenastali, nakoľko žalovaný v II. rade nemal mandát na jej uzavretie. V zmysle čl. I dohody žalovaný v II. rade bol splnomocnencom právneho nástupcu nebohej G. Q. v konaní o neplatnosť závetu týkajúceho sa bytu na P. č. X v Q.. Jeho postavenie bolo v dohode explicitne zadefinované, a toto mu neumožňovalo vstupovať do ďalších právnych vzťahov, ktoré nesúviseli s konaním na súde a notárskom úrade. Preto žalovaná v III. rade považuje túto dohodu za absolútne neplatnú s poukazom na § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa bodu 6 čl. IV predmetnej dohody sa mal žalobca ako nadobúdateľ, stať nájomcom bytu až po prevode členských práv a povinností na žalovaného v II. rade a po predložení tejto dohody žalovanému v I. rade. Splnenie týchto podmienok bolo limitované termínom do 30.10.2005. S poukazom na vyššie uvedené považuje žalovaná v III. rade túto dohodu za neplatnú, pričom táto dohoda ani nebola predložená žalovanému v I. rade, takže právne účinky z nej nenastali. Žalobca preto ani nemá vecnú legitimáciu na podanie návrhu na začatie konania. V predmetnom byte sa zdržiava neoprávnene, ergo bez právneho dôvodu, keďže sa do bytu nasťahoval bez toho, aby mal so žalovaným v I. rade uzavretú nájomnú zmluvu, a bez toho, aby bol členom družstva. Žalobca sa napriek uvedenému odmieta z bytu vysťahovať, pričom ani neuhrádza platby v zmysle zálohového predpisu, ani komerčné nájomné. Tvrdenia žalobcu ohľadom sumy 1.050.000,- Sk, ktorá mala byť žalovanému v II. rade vyplatená sú účelové a nepravdivé. Pán L. Y. bol svedkom toho, ako T. L. vyplatil žalobcovi sumu 250.000,- Sk na vyplatenie nedoplatkov, evidovaných u žalovaného v I. rade. Pán T. L. odovzdal žalovanému v II. rade len sumu 50.000,- Sk, ktorou mu kompenzoval časť nákladov vynaložených na rekonštrukciu predmetného bytu v celkovej výške 300.000,- Sk, a ktorú preukázateľne financoval žalovaný v II. rade. Žalobca svojím návrhom súd zavádza a uvádza skreslené informácie, čoho dôkazom sú jeho odlišné vyjadrenia k predmetnému bytu, ktoré produkoval v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 15C/69/2008 proti manželom P. a T. L., od ktorých sa domáha zaplatenia sumy 100.000,- € s príslušenstvom (pôvodne o poskytnutie bytu alebo peňažnej náhrady). V predmetnom konaní žalobca uviedol, že žalovaný v II. rade mu len zabezpečil bývanie v družstevnom byte na P. ulici č. X v Q., pričom mu hrozí, že nebude môcť v tomto byte ani bývať. K tomuto bytu žalobca nemá ani vlastnícke právo, ani akékoľvek iné právo (napr. členské práva v družstve spojené s týmto bytom). V tomto byte sa žalobca nachádza na dobré slovo, bez riadneho právneho titulu, a kedykoľvek môže nastať situácia, že bude musieť byt opustiť, či už dobrovoľne alebo nútene. Z podaní žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. je zrejmé, že si uvedomuje svoje postavenie, ktoré ho nielenže neoprávňuje na užívanie predmetného bytu, ale ani na nadobudnutie členských práv a povinností v družstve, pretože si je vedomý toho, že musí byt opustiť a vypratať. Žalobca tiež nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, nakoľko jeho postavenie, by sa nijakým spôsobom nezmenilo, keďže k predmetnému bytu nenadobudol hmotnoprávny vzťah. Bez ohľadu na vyššie uvedené, žalovaná v III. rade vzniesla námietku premlčania, nakoľko akékoľvek nároky žalobcu uplatnené v súvislosti s predmetnou dohodou sú premlčané v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. 9. Žalovaný v II. rade namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, nakoľko žalobca sa v predmetnom byte zdržiava bez právneho dôvodu. Ako žalovaná v III. rade zhodne uviedol, že žalobca zavádza súd svojimi tvrdeniami, ktoré produkoval v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. ohľadom jeho postavenia k predmetnému bytu. V dvoch konaniach, ktoré prebiehajú každé na inom súde, odôvodňujúc svoj právny nárok od kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2005 uzavretej medzi manželmi L. a žalobcom, sa žalobca domáhal voči rôznym účastníkom v podstate toho istého. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. sa voči manželom L. domáha náhrady škody vo výške 100.000,- € s príslušenstvom z dôvodu, že si títo nesplnili svoju povinnosť z kúpnej zmluvy a nekúpili mu byt do osobného vlastníctva. V tomto konaní sa žalobca domáha určenia členských práv a povinností k družstvu v tom zmysle, že je ich vlastníkom. Čo sa týka tvrdení, že žalovaná v III. rade si nebola pred prevodom členských práv a povinností ani prezrieť, a nevedela v akom je stave, čo svedčí o podozrení o machinácie s bytom, žalovaný v II. rade uviedol, že tieto tvrdenia sú účelové a bez znalosti veci, nakoľko žalovaná v III. rade sa s bytom preukázateľne zoznámila, o čom existuje viacero dôkazov (napr. pri vypratávaní, upratovaní a úpravách bytu). Žalovaný v II. rade má za to, že Dohoda o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve, uzavretá medzi ním a žalobcom, je absolútne neplatná z dôvodov, ktoré zhodne uviedla tiež žalovaná v III. rade. Žalobca sa v byte zdržiava bez právneho dôvodu. Žalovaný v II. rade ďalej uviedol, že Dohoda o prevode členských práv a povinností uzavretá medzi ním a žalobcom bola uzavretá pod nátlakom, použitím vyhrážok. Žalovaný v II. rade bol na základe hrozieb a pod nátlakom donútený podpísať fiktívnu zmluvu o pôžičke na sumu 1.300.000,- Sk s T. L.. Nie je pravdou, že by bol L. Y. svedkom toho, ako T. L. vyplatil žalovanému v II. rade sumu 1.050.000,- Sk. Pravdou je, že pán L. Y. bol svedkom toho, ako T. L.Š. vyplatil žalobcovi sumu 250.000,- Sk na vyplatenie nedoplatkov, evidovaných u žalovaného v I. rade. Pán T. L. odovzdal žalovanému v II. rade len sumu 50.000,- Sk, ktorou mu kompenzoval časť nákladov vynaložených na rekonštrukciu predmetného bytu v celkovej výške 300.000,- Sk, a ktorú preukázateľne financoval žalovaný v II. rade. Žalovaný v II. rade iniciatívne vyhľadal v auguste 2011 právneho zástupcu žalobcu v priestoroch jeho advokátskej kancelárie, kde ho informoval o právoplatnom skončení dedičského konania. Uskutočnili sa aj viaceré ďalšie stretnutia iniciované žalovaným v II. rade, na ktorých sa žalobca ani nezúčastnil. Na týchto stretnutiach boli zistené viaceré skutočnosti. Žalobcovi sa zaviazali obstarať byt - bývanie manželia L., ktorých žalobca žaluje v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. o zabezpečenie bývania alebo finančnú náhradu. Existujú rôzne zmluvy a dohody podpísané so žalovaným v II. rade v roku 2005 v súvislosti s bytom na P., a to Zmluva o pôžičke na 1. 300.000,- Sk uzavretá medzi T. L. a žalobcom, zmenka na 1.050.000,- Sk a Dohoda spojená s predmetným bytom ohľadom prevodu práv spojených s členstvom v družstve, ktoré však boli podpísané za okolností zakladajúcich neplatnosť právnych úkonov, ako aj odstúpenie od zmlúv v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka, t.j. v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, pretože ich podpísanie žalovaným v II. rade dosiahol pán L. prostredníctvom vyhrážania sa rusky hovoriacich mužov. Pani L. na prvom stretnutí uviedla, že žalobca podpísal zmluvy s jej vtedajším manželom v tiesni. Žalobca dlhoval na nájomnom za byt na P. X v Q. sumu 600.000,- Sk a hrozila mu exekúcia, preto pristúpil na všetky podmienky, ktoré mu dal pán L.. Ďalej na rokovaniach vyšlo najavo, že pán L. potreboval v tej dobe žalobcu niekde ubytovať. Zabezpečil mu bývanie práve v byte na P. ul. č. X, a to tak, že sa prostredníctvom pána L. Y. skontaktoval so žalovaným v II. rade a dohodol s ním možnosť bývania pre žalobcu aj s jeho manželkou v tomto byte, ktorý bol v tej dobe predmetom konania o neplatnosť závetu po nebohej G. Q.. Pán L. vtedy poskytol žalobcovi sumu okolo 250.000,- Sk na uhradenie podlžností na nájomnom v súvislosti s predmetným bytom na P. ulici a zároveň pán L.Š. poskytol žalovanému v II. rade sumu 50.000,- Sk, ako čiastočnú náhradu za náklady súvisiace so sfunkčnením bytu na Sklenárovej ulici, kde sa žalobca následne nasťahoval. Zároveň pán L. dosiahol zo strany žalovaného v II. rade podpísanie Zmluvy o pôžičke na 1.300.000,- Sk a vypísal zmenku na 1.050.000,- Sk, ktorá pôvodne mala byť vystavená v prospech pána L. a taktiež Dohodu o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve. Tieto skutočnosti žalovaný v II. rade oznámil na polícii v roku 2005, a to dňa 27.08.2005, a zároveň bolo spísané aj prehlásenie z toho istého dňa o okolnostiach podpisu písomností v súvislosti s pocitom strachu a obavy o svoj život a zdravie. Už to, že Dohodu o prevode členských práv spojených s členstvom v bytovom družstve v prospech žalobcu a jeho manželky, Zmluvu o pôžičke v prospech pána L. a zmenku v prospech pána L., ako aj Dodatok k dohode o prevode členských práv spojených s členstvom v bytovom družstve, je neobvyklé a zarážajúce a svedčí o okolnostiach pozadia podpísania dokumentov. Uvedené skutočnosti sú spomínané aj v oznámení právnych skutočností T.. T. K. zo dňa 13.10.2011, doručenom právnemu zástupcovi žalobcu. Žalobca adresoval žalovanému v I. rade list zo dňa 18.10.2011, označený ako podnet na nevykonanie prevodu vlastníckeho práva, ktorým ho informoval, že dňa 26.08.2005 uzavrel so žalovaným v II. rade Dohodu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve a súčasne v ktorom ho žiadal, aby nevykonal prevod predmetného bytu do osobného vlastníctva inej osobe. Žalovaný v I. rade mu oznámil, že nie je s ním v žiadnom právnom vzťahu, ani v minulosti nebol a s poukazom na to, že žalovaný v II. rade sa stal právoplatným nájomcom predmetného bytu, žiadosti žalovaného v II. rade o prevod členských práv vyhovel. Žalovaný v II. rade po tom, čo sa dozvedel o podanom trestnom oznámení, podal taktiež trestné oznámenie, kde v zápisnici zo dňa 24.10.2011 vypovedal o okolnostiach vyššie popísaných. Nie je pravdou, že žalobca po celý čas platil nájomné. Jeho podlžnosti pred odkúpením členského podielu zaplatila žalovaná v III. rade, ktorá v súčasnosti uhrádza platby spojené s užívaním predmetného bytu, ktorý žalobca naďalej protiprávne a bezplatne užíva spolu s ďalšími osobami. Zároveň žalovaný v II. rade vzniesol námietku premlčania. S ohľadom na vyššie uvedené žiadal žalovaný v II. rade návrh, ako nedôvodný zamietnuť. 10. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozsudku uviedol, že žalobca podal určovaciu žalobu, preto súd v prvom rade skúmal, či má naliehavý právny záujem na určení práva a neplatnosti vyššie uvedeného právneho úkonu. Poukázal na to, že určovacia žaloba má charakter preventívny a slúži na eliminovanie stavu ohrozenia práva, či eliminovanie neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, alebo je síce možné k zodpovedajúcej náprave dospieť aj inak, ale prostredníctvom určovacej žaloby možno dosiahnuť úpravu, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi účastníkmi. Vo všeobecnosti je možné uzavrieť, že pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bude mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenia žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že sa v danom čase nemôže svoje práva návrhom podľa § 80 písm. b) O.s.p. 11. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či je on nositeľom členských práv a povinností v bytovom družstve viažucich sa na byt na P. ulici č. X v Q., a zároveň s tým spojené určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve uzavretej medzi žalovaným v II. rade a žalovanou v III. rade, nakoľko toto určenie môže mať za následok zmenu postavenia žalobcu (následkom je určenie, či užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, alebo má členské práva a povinnosti v bytovom družstve viažuce sa k predmetnému bytu, a teda je oprávnený a zároveň povinný uzavrieť nájomnú zmluvu so žalovaným v I. rade, prípadne tiež požiadať o prevod vlastníckych práv k predmetnému bytu a stať sa jeho vlastníkom). 12. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca preukázateľne uzavrel so žalovaným v II. rade Dohodu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve dňa 26.08.2005. Predmetom tejto dohody bol prevod členských práv v bytovom družstve naviazaných na byt č. XX na X.p. na P. č. X v Q.. Predmetná dohoda je platná odo dňa jej uzavretia, nakoľko obsahuje formálne aj materiálne náležitosti, je v nej uvedený predmet plnenia, cena, účastníci dohody, plnenie je možné a je viazané na splnenie podmienok v súlade s § 36 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo preukázané, že by nebola uzavretá slobodne. Tvrdenia žalovaného v II. rade, že bola uzavretá pod nátlakom, sčasti potvrdila len svedkyňa T.. K., ktorá však vo svojom písomnom vyjadrení, výpovedi na pojednávaní a v komunikácii so žalovaným uvádza rozporuplné informácie, preto súd prvej inštancie nepovažoval jej vyjadrenia za relevantné (najmä keď nebolo zrejmé, či vo vzťahu k žalobcovi vystupovala ako právna zástupkyňa žalovaného v II. rade). Ostatní svedkovia potvrdili, že nemajú vedomosť o nátlaku vyvíjanému na žalovaného v II. rade (U.. L., U.. L., U.. D., žalobca, jeho právny zástupca, p. T. A.), práve naopak, žalovaný v II. rade mal záujem na doplatení finančných prostriedkov za zrealizovanie prevodu členských práv a povinností na žalobcu, a bez uvedeného odmietol poskytnúť súčinnosť v súlade so zmluvou, čím práve on vyvíjal nátlak na žalobcu. Čo sa týka výšky dohodnutej ceny za prevod, táto je platná s poukazom na § 40a Občianskeho zákonníka, a jej prípadnej neplatnosti sa mohol žalovaný v II. rade, ako dotknutá osoba dovolať iba v prekluzívnej trojročnej lehote od vykonateľnosti právneho úkonu. Súd prvej inštancie mal za preukázané najmä výpoveďou svedkov (U.. D., U.. L.), že žalovanému v II. rade bola cena za prevod vyplatená. Tiež mu bola vyplatená suma 50.000,- Sk, a sumu 250.000,- Sk, ktorú žalobca vyplatil žalovanému v I. rade na krytie nedoplatkov viažucich sa na predmetný byt. 13. Účinnosť tejto dohody nastala splnením odkladacích podmienok, a to skončením súdneho sporu o určenie neplatnosti závetu v prospech prevodcu a následnou právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve dňa 12.07.2011, kedy sa F. Q. stal nositeľom členských práv a povinností k predmetnému bytu ako výlučný vlastník, čím sa v nadväznosti na to stala účinnou aj dohoda o prevode členských práv a povinností uzavretá dňa 09.09.2004 medzi F.D. Q., ako prevodcom a žalovaným v II. rade ako nadobúdateľom. Právne následky dohody o prevode členských práv a povinností uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v II. rade v zmysle čl. II bod 4 nastali okamihom nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve dňa 12.07.2011, nakoľko v dohode o prevode členských práv a povinností uzavretej medzi F. Q. a žalovaným v II. rade nebol uvedený neskorší dátum účinnosti, keďže účinnosť tejto dohody bola viazaná na ten istý okamih. Súd prvej inštancie mal za to, že v dohode je nadbytočne a v rozpore s predchádzajúcimi ustanoveniami uvedené, konkrétne v čl. IV. bod 3, že sa prevodca zaväzuje neodkladne po nadobudnutí členských práv previesť členské práva na nadobúdateľa, pozri čl. II. bod 4, podľa ktorého právne následky tejto dohody, spočívajúce v prevode členských práv a povinností nastanú bez ďalšieho splnením vyššie spomínaných odkladacích podmienok. Keďže účinnosť dohody nastala dňa 12.07.2011, žalobca v súlade s § 230 Obchodného zákonníka mohol od tohto okamihu bez ďalšieho predložiť zmluvu o prevode členstva príslušnému bytovému družstvu, a dňom predloženia, by sa stal ex lege členom bytového družstva a nositeľom s tým súvisiacich práv a povinností. Žalobca uvedenú dohodu o prevode členských práv (platnú a účinnú) preukázateľne predložil žalovanému v I. rade, ako príslušnému bytovému družstvu najneskôr dňa 19.10.2011. Najneskôr týmto dňom sa žalobca stal nositeľom členských práv a povinností, preto súd prvej inštancie žalobe žalobcu na určenie vlastníctva členských práv a povinností vyhovel. 14. Súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že tvrdenia žalovaných v II. rade a III. rade, že neplatnosť predmetnej dohody je zapríčinená tiež tým, že žalovaný v II. rade previedol na žalobcu viac práv ako sám mal, považuje za účelové, nakoľko žalovaný v II. rade uzavrel dohodu v obdobnom znení s F. Q., od ktorého sa ako nadobúdateľ stal vlastníkom členských práv a povinností v bytovom družstve po splnení tých istých odkladacích podmienok a po predložení uvedenej dohody bytovému družstvu (žalovanému v I. rade). 15. K námietke premlčania, vznesenej žalovaným v II. rade a žalovanou v III. rade súd prvej inštancie uviedol, že nárok žalobcu vyplývajúci z Dohody o prevode členských práv a povinností uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v II. rade, nie je premlčaný, nakoľko premlčacia doba začala v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda od účinnosti zmluvy dňa 12.07.2011, nie odo dňa uzavretia zmluvy, ako tvrdia žalovaní v II. a III. rade. Žalobu podal žalobca dňa 14.02.2012. Napriek platnému uzavretiu zmluvy o prevode členských práv a povinností medzi žalobcom, ako nadobúdateľom a žalovaným v II. rade ako prevodcom, uzavrel žalovaný v II. rade ako prevodca dňa 27.09.2011 so žalovanou v III. rade zmluvu, ktorej predmetom bol prevod tých istých členských práv a povinností. 16. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozsudku uviedol, že jednou zo základných zásad súkromného práva je zásada "nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet" (nikto nemôže previesť viac práv, než má sám). Keďže žalovaný v II. rade zmluvou o prevode členských práv a povinností previedol práva, ktorými sám nedisponoval, na žalovanú v III. rade, a preto je predmetná zmluva absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, preto súd prvej inštancie návrhu aj v tejto časti vyhovel. 17. Žalovaný v I. rade namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, nakoľko nebol so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu, keďže ten nebol nikdy členom družstva, ani nájomcom bytu vo vlastníctve žalovaného v I. rade. Súd prvej inštancie však považoval za preukázané, že žalovanému v I. rade bola predložená dohoda o prevode členských práv a povinností uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v II. rade zo dňa 26.08.2005, a to najmä z výpovedí svedkov (žalobca, právny zástupca žalobcu, p. L., p. T. A.) a tiež z konania žalovaného v I. rade, ktorý akceptoval žalobcu ako užívateľa bytu a prijímal od neho platby za náklady spojené s užívaním bytu (žalobca sa zaviazal uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu v čl. IV bod 2 predmetnej dohode o prevode členských práv a povinností), vyzýval ho na zaplatenie nedoplatkov, tiež od neho prijal platby na vyrovnanie nedoplatkov, ktoré viazli na predmetnom družstevnom byte (táto povinnosť žalobcu vyplývala z čl. IV. bod 1 dohody). Toto nasvedčuje tomu, že žalovaný v I. rade vedel o predmetnej dohode, bola mu teda predložená - oznámená dohoda, ktorou žalobca a žalovaný v II. rade odôvodnili zmenu užívateľa družstevného bytu. Žalovaný v I. rade neuviedol, na základe čoho, z akého titulu zrazu akceptoval žalobcu ako užívateľa družstevného bytu, ak nie z dohody medzi žalobcom a žalovaným v II. rade o prevode členských práv a povinností. Keďže žalovaný v I. rade bol oboznámený s dohodou uzavretou medzi žalobcom a žalovaným v II. rade, nemohol oznámiť žalovanému v II. rade, že akceptuje prevod jeho členských práv na žalovanú v III. rade, na základe predloženej dohody uzavretej neskôr dňa 27.09.2011, ktorej predmetom bol prevod tých istých členských práv a následne na základe žiadosti žalovanej v III. rade previesť na ňu ako členku bytového družstva vlastnícke právo k predmetnému bytu. 18. Na námietku pasívnej legitimácie žalovanej v III. rade súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozsudku uviedol, že jej pasívna legitimácia je daná, nakoľko v predmetnom konaní sa rieši neplatnosť dohody uzavretej medzi žalovaným v II. rade a žalovanou v III. rade, a žalovanými sú správne obaja účastníci uvedenej dohody. 19. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, ktoré považoval za potrebné na objasnenie skutkového stavu veci a rozhodnutie v konaní. Žalovaný v II. rade navrhol vykonať dôkaz - vyžiadať trestný spis Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 8T/17/2015 na poukázanie nedôveryhodnosti svedkov exmanželov L.. Súd prvej inštancie sa s trestným spisom oboznámil a skonštatoval, že nemá súvis s predmetom tohto konania. Žalovaný v II. rade tiež žiadal opätovne vypočuť svedkyňu T.. K.Ú., ktorá už však ku skutočnostiam potrebným pre konanie vypovedala, preto súd prvej inštancie ani tento dôkaz nevykonal. Takisto žalovaný v II. rade navrhovaný dôkaz - korešpondenciu medzi spoločnosťou J. V. a žalobcom ohľadne platieb súd prvej inštancie nevykonal, nakoľko je to pre konanie irelevantné. Ďalší dôkaz navrhnutý žalovaným v II. rade - informácia z Notárskeho úradu T.. U. B., ohľadom dokumentov podpísaných T. L. sa súdu prvej inštancie nepodarilo zabezpečiť, nakoľko bolo v súlade s § 36 ods. 2 Notárskeho poriadku potrebné vyhlásenie o zbavení mlčanlivosti T. L. v predmetnej veci, ktoré nebolo poskytnuté. 20. Súd prvej inštancie v závere uviedol, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal každou konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 21. S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 22. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná v III. rade, ktorá svoje odvolanie odôvodnila tým, že s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. konanie trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Rozsudok bol žalovanej v III. rade rade doručený dňa 26.01.2016. Žalovaná v III. rade v rámci svojho odvolania poukázala na to, že žalobca sa pôvodne, okrem určenia, že je vlastníkom členských práv a povinností k bytu č. 11, a že Dohoda o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve uzavretá medzi žalovaným v II. rade a žalovanou v III. rade domáhal aj určenia, že Zmluva o prevode vlastníctva k bytu uzavretá medzi žalovaným v I. rade a žalovanou v III. rade je neplatná, ako aj vydania neodkladného opatrenia. Konanie bolo vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 52C/35/2012. Následne bolo uznesením č.k. 52C/35/2012-239 zo dňa 06.08.2012 prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. 14C/9/2012. Žalovaná v III. rade poukázala na to, že v prejednávanej veci boli uzatvorené tri dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve (ďalej v texte označované len ako „Dohoda č.1", „Dohoda č.2", „Dohoda č. 3"): Dohoda č.1 zo dňa 09.09.2004 uzatvorená medzi Igorom Jozefkom (žalovaný v II. rade), ako nadobúdateľom s F.Í. Q., ako prevodcom, Dohoda č. 2 zo dňa 26.08.2005 uzatvorená medzi T. A. (žalobcom) a jeho manželkou ako nadobúdateľmi a I. T. ako prevodcom, a Dohoda č. 3 zo dňa 27.09.2011 uzatvorená medzi L. N. (žalovanou v III. rade) ako nadobúdateľkou a I. T. (žalovaný v II. rade) ako prevodcom. F. Q. vystupoval pri prevode, ako právny nástupca svojej zomrelej tety, ktorej prináležali členské práva a povinnosti, napriek tomu, že ešte nebolo skončené dedičské konanie. Súčasne bol žalobcom v konaní o určenie neplatnosti závetu proti žalovanej I. P. vedenom Okresným súdom Bratislava II. pod sp.zn. 14C/48/1996. Žalovaná v III. rade v rámci odvolania poukázala na to, že Dohoda č. 1 bola uzatvorená s odkladacími podmienkami, pričom podľa znenia čl. 1 ods. 3 stačilo, ak bude splnená aspoň jedna z nich: 1) súdne konanie uvedené v preambule tejto dohody, prípadne iné súdne konanie, ktorého predmetom budú členské práva a povinnosti sa skončí úspechom prevodcu, v dôsledku ktorého bude nepochybné, že prevodca je nadobúdateľom členstva v bytovom družstve a nositeľom s ním súvisiacich členských práv a povinností, alebo 2) v dôsledku dohody, úradného rozhodnutia, či inej právnej skutočnosti bude nepochybné, že prevodca je členom bytového družstva a nositeľom s ním súvisiacich členských práv a povinností. Žalovaná má za to, že s právnym posúdením súdu prvej inštancie sa nemôže stotožniť. V zmysle § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"), možno vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti viazať na splnenie podmienky. V prípade, že si strany podmienia vznik práv a povinností odkladacou podmienkou, nie je možné, aby strana dohody, ktorá by nadobudla práva a povinnosti z dohody až splnením dohodnutej odkladacej podmienky, platne previedla svoje práva a povinnosti na tretiu osobu ešte pred splnením odkladacej podmienky. Práve týmto postupom by došlo k porušeniu princípu „nemo plus iuris..," t.j. nikto nemôže na druhého previesť viac práv než má sám. Dohoda č. 2 je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Ďalším dôvodom poukazujúcim na neplatnosť Dohody č. 2 je znenie čl. I, v zmysle ktorého je prevodca, Igor Jozefko, splnomocnencom právneho nástupcu nebohej G. Q., čo nezodpovedalo skutočnosti. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 12.07.2011, č.k. D 646/94-116, Dnot 237/94 je zrejmé, že žalovaný v II. rade bol splnomocnený na zastupovanie F. Q. v dedičskom konaní, ale z toho nevyplýva, že mohol v jeho mene aj uzatvárať dohody, resp. robiť iné právne úkony. V znení Dohody č. 2 totiž žalovaný v II. rade nekonal vo svojom mene, ale v mene tretej osoby, k čomu neexistuje žiaden podklad o oprávnení na takéto konanie. Žalovaná v III. rade má taktiež za to, že v rozsudku súdu prvej inštancie sa súd nevysporiadal s rozväzovacou podmienkou dohodnutou v Dohode č. 2. Okrem vyššie uvedených odkladacích podmienok v čl. II ods. 3 si strany Dohody č. 2 v čl. IV ods. 3 dohodli aj rozväzovaciu podmienku. V zmysle tohto ustanovenia sa prevodca t.j. žalovaný v II. rade zaviazal „. po M. Č. U. F. A. R. XX.XX.XXXX U. Č.C. U. na M., B. M. U. G. G. R. G. F..". (Táto formulácia bola nepresná, nakoľko ani v roku 2005 už neexistovalo „. F., ale len výlučné, podielové a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.) Žalovaná v III. rade má za to, že strany mali záujem na prevode členských práv a povinností najneskôr do 30.10.2005, za predpokladu splnenia jednej z odkladacích podmienok. K ukončeniu dedičského konania po zomrelej G. Q. došlo až dňa 12.07.2011, kedy nadobudlo právoplatnosť osvedčenie o dedičstve súdnej komisárky T.. T. L., sp. zn. D 646/94-116, Dnot 237/94 zo dňa 12.07.2011. Odkladacia podmienka bola preto splnená až dňa 12.07.2011, ale predtým už nastali účinky vyššie uvedenej rozväzovacej podmienky. Preto žalobca nemohol nadobudnúť členské práva k bytu č. 11. Túto skutočnosť Okresný súd Bratislava II. vôbec nevzal do úvahy a nijakým spôsobom sa s ňou nevysporiadal. Nemožno sa stotožniť ani s úvahou súdu prvej inštancie (na str. 23 v rozsudku), že žalovaný v II. rade uzatvoril so žalovanou v III. rade zmluvu, ktorej predmetom bol prevod tých istých členských práv a povinností. Navyše v spojitosti s rozväzovacou podmienkou v čl. IV ods. 3 je jasné, že k vzniku práv a povinností mohlo dôjsť len po skončení súdneho konania, ak bude jasné, že prevodca je nadobúdateľom členstva v bytovom družstve a nositeľom členských práv a povinností, alebo v dôsledku dohody, úradného rozhodnutia, ak bude nepochybné, že prevodca je členom bytového družstva a súčasne sa nenaplnila rozväzovacia podmienka, teda neuplynul dátum 30.10.2005. Naproti tomu v čase, keď žalovaný v II. rade prevádzal členské práva a povinnosti na žalovanú v III. rade už bola splnená odkladacia podmienka určená Dohodou č. 1, teda žalovaný v II. rade už bol oprávnený s členskými právami a povinnosťami disponovať, preto ich mohol aj previesť na svoju dcéru. Žalovaná v III. rade súčasne poukázala na čl. 6 ods. 4 Stanov Stavebného bytového družstva Bratislava II, podľa ktorého členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu, alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, akonáhle príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva. Žalobca by sa mohol stať nájomcom bytu, až po prevode členských práv a povinností a po predložení tejto dohody družstvu. Žalovaná v III. rade má za to, že žalobca ju družstvu nepredložil skôr, pretože si sám bol vedomý toho, že nie sú splnené odkladacie podmienky a Dohoda č. 1 nevznikla. To vyplynulo aj zo žalobcových vyjadrení počas súdneho konania, ako aj z jeho výzvy žalovanému v I. rade zo dňa 18.10.2011, v ktorej uviedol, že až právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo skončené dedičské konanie, nadobudol I. T. členské práva a povinnosti. Žalovaná v III. rade predložila Dohodu č. 3 družstvu bezodkladne po jej uzatvorení, t.j. 27.09.2011, ako aj vyplýva z Dohody o prevode členských práv č. 3 opatrenej pečiatkou stavebného bytového družstva. Týmto momentom sa stala voči družstvu účinnou. Na účinky už nemohlo mať vplyv neskoršie predloženie Dohody č. 2, ktorú žalobca predložil až 18.10.2011, ako sám žalobca uviedol v podanej žalobe. Medzi žalovanou v III. rade a žalovaným v II. rade bola uzatvorená Dohoda č. 3 v čase, keď žalovaný mohol s predmetom prevodu disponovať a pristúpili k nej aj ďalšie podstatné skutočnosti a vlastnícke právo žalovanej v III. rade bolo zapísané do katastra nehnuteľností v súlade s právnymi predpismi pod V-27188/11 zo dňa 14.12.2011. Žalovaná v III. rade má za to, že ktorýkoľvek z týchto nedostatkov sám o sebe je dôvodom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, respektíve, že ide o dôvody, pre ktoré prvoinštančný súd mal žalobu zamietnuť. Súčasne poukázala na to, že je tu iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., nakoľko za súčasného stavu rozhodnutie súdu prvej inštancie neodstraňuje neistotu a nespĺňa požiadavku naliehavého právneho záujmu, ktorý O.s.p. pre určovacie žaloby vyžaduje. Hoci pôvodným návrhom sa žalobca domáhal aj určenia, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá medzi žalovaným v I. rade a žalovanou v III. rade je neplatná a tento petit je rozhodujúci na preukázanie naliehavého právneho záujmu, uznesením zo dňa 01.03.2012 došlo k rozdeleniu vecí do dvoch samostatných konaní. Týmto postupom súdu prvej inštancie bola spôsobená iná vada a žalobca ho chybne nenamietal. (Odvolanie nebolo proti uzneseniu sp.zn. 52C/35/2012 zo dňa 01.03.2012 prípustné, nakoľko išlo o rozhodnutie upravujúce vedenie konania, ale žalobca tento postup ani nijakým iným spôsobom nevytýkal.) V prejednávanej veci bolo kľúčovou otázkou práve posúdenie platnosti Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu č. 11, pričom otázku platnosti predchádzajúcich dohôd a nadobudnutia členských práv a povinností mohol súd posúdiť ako predbežnú. Vylúčením veci na samostatné konanie došlo k popretiu zmyslu určovacej žaloby a jej preventívneho účelu. Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č.k. 14C/9/2012-570 zo dňa 08.01.2016 zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviazal žalobcu na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. 23. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie aj žalovaný v II. rade a to z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) a d) O.s.p (platného a účinného v čase podania odvolania) t.j. účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v II. rade má za to, že z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie v súvislosti s označením predmetného bytu aplikoval starý predpis (Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu), čo z právneho hľadiska neobstojí. Taktiež v súvislosti s námietkou premlčania súd prvej inštancie aplikoval namiesto ustanovení Obchodného zákonníka ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to napriek tomu, že Dohoda o prevode členských práv a povinností zo dňa 26.08.2005 bola medzi žalobcom a žalovaným v II. rade uzavretá podľa § 230 Obchodného zákonníka. Z tohto hľadiska nezodpovedá okolnostiam v prejednávanej veci, aby súd prvej inštancie subsumoval tento vzťah po všetkých stránkach pod ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj právne posúdenie omeškania. Podľa § 261 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka touto časťou zákona (tretia časť: obchodné záväzkové vzťahy) sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi družstva a členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, nakoľko Obchodný zákonník nerieši všetky otázky, ktoré vznikajú pri úprave vzťahov vymedzených v § 261 Obchodného zákonníka, Občianskemu zákonníku prenecháva úpravu niektorých všeobecných otázok, ktorý ho týmto spôsobom dopĺňa alebo modifikuje. Vzhľadom na to, že žalobca sa v predmetnom konaní domáha určenia, že je vlastníkom členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve pri rozhodovaní o prejednávanej veci bolo rozhodujúce správne posúdenie platnosti a účinnosti Dohody o prevode členských práv a povinností uzavretej dňa 26.08.2005 medzi žalobcom, ako nadobúdateľom a žalovaným v II. rade, ako prevodcom. Žalobca uplatnil návrh na súde dňa 14.02.2012, teda až po siedmich rokoch od uzavretia dohody argumentujúc tým, že obe odkladacie podmienky boli splnené. Podľa neho súdne konanie sp.zn. 14C 48/1996 bolo právoplatne skončené a žalovaný v II. rade sa stal členom družstva a nositeľom členských práv a povinností k predmetnému bytu. V návrhu ďalej žalobca uvádza, že dňom splnenia druhej odkladacej podmienky sa stala Dohoda o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve dňa 26.08.2005 účinná a žalobca sa týmto dňom stal vlastníkom členských práv a povinností spojených s družstevným bytom č. XX na X. p. na P. ulici č. X v Q.. Podľa žalobcu splnením oboch odkladacích podmienok sa stala dohoda účinná bez ohľadu na termín splnenia. Za použitia ustanovení Občianskeho zákonníka s takýmto názorom nemožno súhlasiť. Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Článok II ods. 3 písm. a) a b) v spojení s čl. IV. bod 3 Dohody o prevode členských práv a povinností uzavretej dňa 26.08.2005 medzi žalobcom a žalovaným v II. rade obsahoval nemožnú podmienku, keďže prevodca sa zaväzuje podniknúť všetky právne úkony, aby mohol byť nepochybným nadobúdateľom členských práv a povinností. Najmä sa zaväzuje riadne pokračovať v súdnom konaní akokoľvek súvisiacom s nadobudnutím práv a povinností tak, aby sa v jeho dôsledku mohol stať nepochybným nadobúdateľom členských práv a povinností, pričom sa zaväzuje neodkladne po nadobudnutí členských práv v termíne do 30.10.2005 previesť členské práva na nadobúdateľa, ktorý následne požiada o odkúpenie do osobného vlastníctva. Prevod členských práv a povinností bol podmienený tým, že prevodca ich nadobudne v termíne do 30.10.2005. Táto podmienka bola nad rámec Dohody o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve zo dňa 09.09.2004, ktorú mal žalovaný v II. rade uzavretú s jedným z dedičov členských práv a povinností. Žalovaný v II. rade v rámci svojho odvolania poukázal na to, že v čase uzavretia Dohody o prevode členských práv a povinností stále prebiehalo na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 14C 48/96 konanie o neplatnosť závetu a po jeho skončení nasledovalo prejednanie dedičstva. Nakoľko pozitívne súdne rozhodnutie a prejednanie dedičstva vo svoj prospech mal zabezpečiť prevodca, ktorý iba zastupoval oprávneného dediča, išlo o nemožnú a s ohľadom na jej povahu odkladaciu podmienku spôsobujúcu neplatnosť celého právneho úkonu. Nemožná odkladacia podmienka predstavuje nesplniteľnú právnu skutočnosť, a preto zakladá neplatnosť Dohody o prevode členských práv a povinností uzavretej dňa 26.08.2005, medzi žalobcom a žalovaným v II. rade. Žalovaný v II. rade taktiež zdôraznil, že neplatnosť Dohody o prevode členských práv a povinností uzavretej dňa 26.08.2005, medzi žalobcom a žalovaným v II. rade zakladá aj fakt, že žalovaný v II. rade ju nepodpísal dobrovoľne, ale pod nátlakom. Súčasne poukázal na to, že žalobca nemá k predmetnému bytu žiaden právny vzťah, so žalovaným v I. rade nie je v žiadnom právnom vzťahu, lebo nie je nájomcom predmetného bytu a nie je ani členom družstva, o členstvo nikdy nepožiadal. Podstatné však je, že predmetný družstevný byt nadobudla do vlastníctva žalovaná v III. rade, a teda návrhom, ktorý bol prejednaný v tomto konaní, by sa nedosiahol sledovaný cieľ, ktorým je nadobudnutie práva nájmu k predmetnému bytu a s tým spojené členské práva a povinnosti člena bytového družstva. Má za to, že súd prvej inštancie nebol schopný ustáliť rozhodujúce skutočnosti, keď svoje zistenia interpretuje v hypotetickej rovine. Pre posúdenie návrhu žalobcu je rozhodujúce zistenie o tom, kedy žalobca doručil na družstvo dohodu, aby sa bezpečne mohlo zistiť, ktorým okamihom nastali účinky vyplývajúce zo zákona, za predpokladu, že dohoda je platná. Súd prvej inštancie nastolil pochybnosti v tomto smere, nakoľko termín predloženia dohody družstvu určil, ako koniec nejakej lehoty ohraničenej od 12.07.2011 do 19.10.2011. V tejto súvislosti označenie žalobcu a jeho právneho zástupcu za svedkov je nenáležité, pričom ani zo svedeckých výpovedí L. a brata žalobcu uvedená skutočnosť nemohla vyplynúť. Jediným dôkazom v tomto smere bolo podanie samotného žalobcu zo dňa 18.10.2011, ktoré svedčí o tom, že žalobca doručil žalovanému v I. rade Dohodu o prevode členských práv a povinností uzavretú dňa 26.08.2005 až dňa 19.10.2011. Požiadavke právnej istoty nezodpovedá fakt, že súd prvej inštancie pripúšťa viacej možností, kedy sa žalobca mohol stať vlastníkom členských práv a povinností. Vzhľadom na to, že právne vzťahy týkajúce sa dohody o prevode členských práv a povinností sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka, akékoľvek neistota musí byť správnym a logickým výkladom odstránená. Žalovaný v II. rade namieta konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný v II. rade zmluvou o prevode členských práv a povinností previedol práva, ktorými sám nedisponoval, na žalovanú v III. rade, je predmetná zmluva absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, preto súd prvej inštancie návrhu aj v tejto časti vyhovel. Má za to, že Dohoda o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v družstve zo dňa 27.09.2011, uzavretá medzi žalovaným v II. rade rade a žalovanou v III. rade podľa § 51 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenia § 230 Obchodného zákonníka, je platná a účinná. K dôvodu odvolania, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. platného a účinného v čase podania odvolania žalovaný v II. rade uviedol, že súd prvej inštancie v rámci voľného hodnotenia dôkazov, neposúdil správne zistenia, ktoré vyšli v konaní najavo, a teda ich neposúdil v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov. Ide o tieto konštatovania, že právne následky dohody o prevode členských práv a povinností uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v II. rade v zmysle čl. II bod 4 nastali okamihom nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve dňa 12.07.2011, nakoľko v Dohode o prevode členských práv a povinností uzavretej medzi F. Q. a žalovaným v II. rade nebol uvedený neskorší dátum účinnosti, keďže účinnosť tejto dohody bola viazaná len na ten istý okamih. Žalovaný v II. rade má za to, že takéto konštatovanie je v rozpore s ustanovením § 230 Obchodného zákonníka. Dohoda o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve zo dňa 26.08.2005 uzavretá podľa § 230 Obchodného zákonníka je obdobou, alebo plagiátom Dohody o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve zo dňa 09.09.2004, ktorú žalovaný v II. rade uzavrel s jedným z dedičov po nebohej G. Q.. Zatiaľ čo v dohode zo dňa 09.09.2004 je zakotvený záväzok dediča ako prevodcu podniknúť všetky právne úkony, aby mohol byť nepochybným nadobúdateľom, čo je právne akceptovateľné, v dohode zo dňa 26.08.2005 má tento záväzok prevodca (žalovaný v II. rade), ktorý v tom čase zastupoval iba jedného z dedičov v súdnom konaní, a teda nedisponoval celým predmetom dedičstva, ktorým boli členské práva a povinnosti, a v takom rozsahu, ako to bolo uvedené v dohode so žalobcom. A ani z označenia žalovaného II. rade nie je dané, že je oprávnený nakladať s členskými právami a povinnosťami. Na určenie okamihu, kedy nastali právne následky dohody zo dňa 26.08.2005 bolo treba ustáliť, o ktoré právne následky ide a ako sú zadefinované podmienky. Predmetom Dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 26.08.2005 je prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II. s tým, že podľa čl. II. ods. 3 a 4 právne následky tejto dohody spočívajú v prevode členských práv a povinností. Z uvedeného dôvodu právne následky dohody nemohli nastať okamihom nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve dňa 12.07.2011, ako k tomu dospel súd prvej inštancie. Na to, aby žalovaný v I. rade akceptoval dohodu uzavretú medzi žalovaným v II. rade a dedičom členských práv a povinností, bolo potrebné vykonať ďalšie nevyhnutné úkony, o ktorých informoval súd žalovaného v I. rade podaním zo dňa 21.09.2012. Súd prvej inštancie uviedol, že keďže účinnosť dohody nastala dňa 12.07.2011, žalobca v súlade s § 230 Obchodného zákonníka mohol od tohto okamihu bez ďalšieho predložiť zmluvu o prevode členstva príslušnému družstvu a dňom predloženia, by sa stal ex lége členom bytového družstva a nositeľom s tým súvisiacich práv a povinností. Najneskôr týmto dňom sa žalobca stal nositeľom členských práv a povinností, preto súd návrhu žalobcu na určenie vlastníctva členských práv a povinností vyhovel. Súd prvej inštancie nevyhodnotil rovnakým spôsobom okolnosti nadobudnutia členských práv a povinností žalovaným v II. rade. Preukázateľne sa však oboznámil s podaním žalovaného v I. rade zo dňa 19.08.2011, podľa ktorého členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na žalovaného v II. rade dňom 02.09.2011. Žalovaný v II. rade sa až týmto dňom stal vlastníkom členských práv a povinností a až od tohto termínu mohol s nimi nakladať, a teda ich aj previesť. V nadväznosti na to, súd prvej inštancie nevysvetlil, ako je možné, že účinnosť dohody medzi žalobcom a žalovaným v II. rade nastala dňa 12.07.2011, teda skôr ako žalovaný v II. rade nadobudol členské práva a povinnosti. Keďže žalobca preukázateľne predložil dohodu zo dňa 26.08.2005 žalovanému v I. rade až dňa 19.10.2011, dohoda odhliadnuc od toho, že je neplatná, nemohla vyvolať očakávané následky jej predložením žalovanému v II. rade, a teda žalobca sa nemohol a už ani nemôže stať nadobúdateľom členských práv a povinností k tomu istému bytu. Má za to, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetlil, ako sa podľa jeho názoru mohol stať žalobca nositeľom členských práv a povinností najneskôr dňa 19.10.2011, keď nositeľom členských práv a povinností bola odo dňa 27.09.2011 žalovaná v III. rade. Žalobca sa nemohol stať neskôr nositeľom tých istých členských práv a povinností ako žalovaná v III. rade, ktorá predmetný družstevný byt nadobudla do vlastníctva zmluvou o prevode vlastníctva bytu, ku ktorej bol vklad povolený podľa V-271 88/11 zo dňa 14.12.2011. Má za to, že súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť formálnym a materiálnym náležitostiam Dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve zo dňa 26.08.2005 uzavretej medzi žalovaným v II. rade a žalobcom, ktorú vyhotovil svedok T. L.. Podľa čl. V ods. 3. dohoda nadobudla platnosť jej podpísaním oboma účastníkmi (ešte za účasti neb. manželky žalobcu). Bez ohľadu na to, že táto dohoda je aj v dôsledku odkladacích podmienok neplatná, došlo aj k premlčaniu práva v zmysle § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Právne významným pre posúdenie námietky premlčania je dátum 30.10.2005, ako dátum stanovený na splnenie záväzku, ktorým je prevod členských práv a povinností na nadobúdateľa. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť, alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. Podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých práv ustanovená osobitná úprava. Ak by v zmysle dohody bol žalovaný v II. rade povinný v termíne do 30.10.2005 previesť členské práva na nadobúdateľa, premlčacia lehota by začala plynúť v závislosti na tomto termíne, a teda žalobca by mohol uplatniť svoje práva najneskôr v roku 2009. Nakoľko však návrh podal na súd až dňa 14.02.2012, jeho právo sa tak, či tak premlčalo. Žalovaný v II. rade s poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 24. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného v II. rade v rámci ktorého uviedol, že žalovaný v II. rade vo svojom odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré uvádzal aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. S argumentáciou žalovaného v II. rade sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v predmetnom rozsudku, kde jednak uviedol tvrdenie žalovaného v II. rade (ako sa vyjadril k podanej žalobe), jednak vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, jednak uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a jednak uviedol, ako vec právne posúdil, pričom v tejto časti reagoval aj na právne názory žalovaných. Skutočnosť, že žalovaný v II. rade má iný právny názor, resp. inú predstavu o výsledku súdneho sporu, nie je relevantným dôvodom pre nesprávnosť napadnutého rozsudku. Žalobca v nasledovnej časti v rámci svojho vyjadrenia zdôraznil, že odkladacie podmienky Dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve zo dňa 26.08.2005 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v II. rade boli stanovené v článku II. bod 3 písm. a) a b). Správanie, na ktoré sa zaviazal žalovaný v II. rade, ktoré je stanovené v čl. IV. bod 3 Dohody, nie je odkladacou podmienkou platnosti a účinnosti Dohody. Išlo o určenie ďalších práv a povinností, ktoré mali účastníci Dohody plniť, nie však o odkladaciu podmienku platnosti a účinnosti Dohody. Z tohto dôvodu nemožno hovoriť o „nemožnej" odkladacej podmienke, ako nesprávne tvrdí žalovaný v II. rade vo svojom odvolaní, pretože nešlo vôbec o odkladaciu podmienku. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia taktiež uviedol, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by žalovaný v II. rade postupoval pri uzatváraní Dohody zo dňa 26.08.2005 pod nátlakom. Žalovaný v II. rade tieto svoje tvrdenia nepreukázal žiadnym dôkazmi, dokonca ani žiadne dôkazy v tomto smere netvrdil a nenavrhoval. Ide o účelovú obranu žalovaného v II. rade. Žalobca má za to, že Dohodu zo dňa 26.08.2005 uzatváral žalovaný v II. rade vo svojom vlastnom mene. Poukazovanie žalovaného v II. rade na znenie článku II. bod 2 Dohody, kde sa uvádza, že mal byť „splnomocnencom" dediča I. Q., je irelevantné. Išlo o splnomocnenie žalovaného v II. rade pre súdne konanie (neplatnosť závetu), pričom samotný žalovaný v II. rade vo svojom odvolaní nakoniec uvádza, že „deklarovanie tohto postavenia nemalo žiadny právny význam pre uzavretie Dohody medzi žalobcom a žalovaným v II. rade". Tvrdenie žalovaného v II. rade v odvolaní, že žalovaný v II. rade nemohol podpisovať Dohodu zo dňa 26.08.2005, pretože v tom čase ešte nebol nositeľom práv a povinností, je účelové a najmä nesprávne. Účelové v tom, že žalovaný v II. rade túto okolnosť inak prezentuje v trestnom konaní, kde bolo preskúmavané jeho konanie z pohľadu trestného práva (uvedenie do omylu), kde uvádza, že podpisovať Dohodu zo dňa 26.08.2005 mohol. Nesprávne v tom, že samotná Dohoda zo dňa 26.08.2005 nadobudla platnosť a účinnosť, až naplnením odkladacích podmienok, čo bolo až po vydaní právoplatného rozsudku v súdnom konaní na Okresnom súde Bratislava II., sp.zn. 14C/48/1996 (kde bol vydaný rozsudok súdu prvej inštancie dňa 28.11.2007, ktorým bolo určené, že závet poručiteľky G. Q. je neplatný, a po podanom odvolaní rozhodol Krajský súd Bratislava, ktorý rozsudok potvrdil rozsudkom zo dňa 02.09.2009, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.10.2009) a po ukončení dedičského konanie po nebohej G. Q. (a to Osvedčením o dedičstve zo dňa 12.07.2011, č.k. D 646/94, Dnot 237/94, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2011). Za rovnakých podmienok bola uzavretá aj Dohoda o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve zo dňa 09.09.2004 (v texte označená ako dohoda zo dňa 09.03.2004), ktorá bola uzavretá medzi F. Q. a I. T., t.j. medzi dedičom členského podielu po nebohej G. Q. a žalovaným v II. rade. Keďže dedič vstupuje do práv a povinností poručiteľa dňom jeho úmrtia, F. Q. bol oprávnený podpisovať Dohodu zo dňa 09.09.2004. Aj Dohoda zo dňa 09.09.2004 mala odkladaciu podmienku ukončeného dedičského konania, takže nadobudla účinnosť až dňom 12.07.2011 (nie je správne tvrdenie žalovaného v II. rade v odvolaní, že táto Dohoda zo dňa 09.09.2004 nadobudla účinnosť až dňa 02.09.2011 - tento dátum odvodzuje odo dňa, kedy žalovaný v II. rade predložil Dohodu zo dňa 09.09.2004 družstvu - žalovanému v I. rade). V čase nadobudnutia účinnosti Dohody zo dňa 26.08.2005 teda už platila aj Dohoda zo dňa 09.09.2004, teda žalovaný v II. rade už bol vlastníkom členských práv. Preto nenastala okolnosť, že by prevádzal niečo, čoho nie je vlastníkom. Tvrdenie žalovaného v II. rade, že z tohto dôvodu by mala byť Dohoda zo dňa 26.08.2005 neplatná, preto nie je správne. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení - jednak neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností zo žalovaného v II. rade na žalovanú v III. rade, jednak na určení, že je vlastníkom členských práv. Žalobca má naliehavý právny záujem, pretože žalovaný v I. rade nechcel uznať (vziať na vedomie) Dohodu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve a tým ani členské práva žalobcu v družstve. Rovnako aj preto, že ďalšie právne úkony (Dohoda o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve medzi žalovaným v II. rade a žalovanou v III. rade a Zmluva o prevode vlastníctva bytu medzi žalovaným v I. rade a žalovanou v III. rade) odoberajú práva žalobcu, resp. dostávajú žalobcu do postavenia, kedy je jeho členské právo k družstvu (spojené s nájomným právom k predmetnému bytu) ohrození resp. právne neisté. Naliehavý právny záujem riadne zdôvodnil aj súd prvej inštancie v napádanom rozsudku na strane 22. Žalobca má za to, že na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani uzavretie Kúpnej zmluvy medzi žalovaným v I. rade a žalovanou v III. rade. Predmetná Kúpna zmluva je absolútne neplatná od počiatku, a preto na ňu nemožno prihliadať. O deklaratórne určenie tejto neplatnosti sa vedie súdne konanie na Okresnom súde Bratislava II., pod sp.zn. 52C/35/2012. Skutočnosť, že toto konanie je prerušené (práve do právoplatného skončenia tohto konania sp.zn.14C/9/2012), nemôže byť dôvodom na „zánik" naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na určovacích petitoch v napádanom rozsudku. Žalobca ďalej poukázal na to, že skutočnosť, či žalobca uzavrel alebo neuzavrel so žalovaným v I. rade (Stavebné bytové družstvo Bratislava II) písomnú nájomnú zmluvu k predmetnému bytu, nemá vplyv na samotnú platnosť Dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve zo dňa 26.08.2005. Vlastnícke právo k členskému podielu v družstve nemožno stotožňovať s nájomným právom k bytu a z toho dôvodu nemožno vyvodzovať právny záver, že uzavretím alebo neuzavretím nájomnej zmluvy vzniká, alebo nevzniká vlastnícke právo k členskému podielu v družstve a ani robiť závery, že z tohto dôvodu nemá žalobca naliehavý právny záujem. Prevodom členských práv a povinností nevzniká zo zákona novému členu nájom bytu, ale vznikne mu právo na uzavretie nájomnej zmluvy podľa ustanovenia § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe dohody o prevode práv a povinností dochádza k prevodu len tých práv a povinností, ktoré sú spojené s členstvom v bytovom družstve. S členstvom v bytovom družstve je napr. spojené (okrem iných práv a povinností) právo na základný členský podiel, zostatkovú hodnotu členského podielu a ďalej napríklad právo na uzavretie nájomnej zmluvy družstevného bytu. Tieto práva sú opäť dôvodom pre existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, pretože bez určenia jeho vlastníctva členského podielu sa nemôže týchto práv domáhať. Okolnosť vykonávania ďalších úkonov (napr. uzavretie nájomnej zmluvy s vlastníkom členských práv k družstvu), neznamená akceptovanie platnosti dohody o prevode členských práv v družstve a v žiadnom prípade to nie je nevyhnutnou okolnosťou, aby dohoda o prevode členských práv v družstve nadobudla účinnosť (ako nesprávne uvádza žalovaný v II. rade vo svojom odvolaní). Zmluva o prevode členských práv a povinností medzi zmluvnými stranami nadobúda účinnosť dňom jej uzavretia, ak účinnosť zmluvy nie je odložená na neskorší deň. To znamená, že na jej platnosť a ani na jej účinnosť nie sú potrebné žiadne iné rozhodnutia, alebo akékoľvek právne úkony. Žalobca súčasne uviedol, že ustanovenie § 230 Obchodného zákonníka upravuje účinnosť prechodu členských práv a povinností spojených s členstvom k družstvu len vo vzťahu k družstvu na ďalší úkon, a to predloženie zmluvy o prevode členstva družstvu resp. na oznámenie doterajšieho člena a súhlas nového člena. Táto odložená účinnosť vo vzťahu k ďalšiemu úkonu (predloženie zmluvy družstvu) sa však týka len vo vzťahu k družstvu, nie vo vzťahu k iným osobám a ani vo vzťahu k samotným účastníkom takejto zmluvy o prevode členských práv, t.j. neznamená to, že do doby, kým nie je dohoda predložená družstvu, tak nenadobudla platnosť a účinnosť. Vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o prevode členských práv nastáva platnosť a účinnosť takejto zmluvy priamo jej podpísaním. Tvrdenie žalovaných, že z dôvodu nepredloženia Dohody zo dňa 26.08.2005 družstvu, je táto neplatná, je právne nesprávne. Okrem toho žalobca predložil predmetnú Dohodu zo dňa 26.08.2005 už po jej podpise v roku 2005. Táto skutočnosť bola preukázaná výpoveďami žalobcu a svedkov (L., T. A.), ale aj tým, že žalovaný v I. rade po celé roky (a to už od roku 2005) komunikoval (vrátane poštovej komunikácie, riešenia reklamácii, vymáhania dlhov) so žalobcom (ak by mu Dohoda zo dňa 26.08.2005 nemala byť predložená, tak z akého dôvodu po celý ten čas od roku 2005 komunikoval so žalobcom?). Skutočnosť, že žalobca predložil predmetnú Dohodu zo dňa 26.08.2005 žalovanému v I. rade opätovne aj listom zo dňa 18.10.2011 neznamená, že tak nespravil aj v roku 2005. Vzhľadom na platne uzavretú Dohodu zo dňa 26.08.2005 a nadobudnutie jej účinnosti dňa 12.07.2011, prevodca (žalovaný v II. rade) stratil dispozičné práva k členskému podielu v družstve, a keďže s týmito právami nedisponoval, tak ich nemohol platne prevádzať na ďalšiu osobu (žalovanú v III. rade). Pokiaľ preto následne žalovaný v II. rade podpísal ďalšiu Dohodu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve súvisiacu s predmetným bytom so žalovanou v III. rade (vlastnou dcérou), tak tento právny úkon je absolútne neplatný, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v II. rade už nebol (nedisponoval nimi) vlastníkom členských práv (bol ním žalobca), a preto nemohol previesť na inú osobu viac práv ako sám mal. Nie je správne ani tvrdenie žalovaného v II. rade, že by účinnosť Dohody zo dňa 26.08.2005 bola „limitovaná" len do 30.10.2005. Ustanovenie čl. IV bod 3 predmetnej Dohody podľa názoru žalobcu upravovalo povinnosť žalovaného v II. rade postupovať tak, aby riadne pokračoval v súdnom konaní, pričom mal vyvinúť úsilie, aby tak bolo do uvedeného termínu. Ustanovenie však nikde výslovne neuvádza, že pokiaľ sa tento termín nestihne, tak predmetná Dohoda stráca platnosť, či účinnosť. Toto ustanovenie nebolo formulované ako rozväzovacia podmienka platnosti a účinnosti Dohody zo dňa 26.08.2005. Právo žalobcu nemôže byť premlčané, pretože ide o vlastnícke právo k členským právam v družstve, pričom vlastnícke práva sa nepremlčujú. Okrem toho právne úkony, ktoré sú predmetom napádaného rozhodnutia, boli vykonané v roku 2011, a to Dohoda zo dňa 26.08.2005 medzi žalobcom a žalovaným v II. rade nadobudla účinnosť v roku 2011 a od tohto momentu sa môžu uplatňovať nároky z nej vyplývajúce, resp. Dohoda zo dňa 26.09.2011 medzi žalovaným v II. rade a žalovanou v III. rade bola uzavretá a účinná v roku 2011, teda aj prípadné premlčacie lehoty môžu byť počítané až od tohto roka. Keďže žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 14.02.2012, tak neprichádza do úvahy ich premlčanie. Použitie ustanovenia § 392 Obchodného zákonníka a § 393 Obchodného zákonníka neprichádza na tento skutkový stav do úvahy. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že súd prvej inštancie po vykonaní riadneho a dostatočného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci a rozhodol právne správne. Žalobca rovnako poukázal na čl. 4 C.s.p., v zmysle ktorého pri rozhodovaní súdov okrem ustanovení právnych predpisov prihliada aj na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon (Civilný sporový poriadok) tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Vzhľadom na skutkový stav, zaplatenie odmeny pre žalovaného v II. rade za prevod členských práv, je existencia vlastníctva členských práv na strane žalobcu v súlade s týmito princípmi spravodlivosti. Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobca si zároveň uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 25. Žalovaný v II. rade sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu v rámci ktorého uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 08.02.2017 uviedol, že žalovaný v II. rade uzatvoril Dohodu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve zo dňa 26.08.2005 („Dohoda č. 2") s manželmi A. vo vlastnom mene, čo vyplýva z označenia zmluvných strán v úvode Dohody č. 2, ako aj z jej záveru, kde sú uvedené podpisy. V takom prípade poukázal na argumentáciu uvedenú v odvolaní žalovanej v III. rade zo dňa 02.02.2016 na tretej strane, že týmto postupom došlo k porušeniu princípu „nemo plus iuris...", nakoľko z Dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve zo dňa 09.09.2014 („Dohoda č. 1"), článku I. ods. 3, vyplýva, že právne následky Dohody č.1 nastanú, až splnením odkladacej podmienky uvedenej v tomto článku, preto žalovaný v II. rade v čase podpisu Dohody č. 2 nebol oprávnený vykonať tento právny úkon. Uvedené vyplýva aj zo znenia ustanovenia článku 1 ods. 2 Dohody č.1, v zmysle ktorého v čase podpisu Dohody č.1 bol prevodca, p. F. Q. iba „možným zákonným dedičom". Naopak, pokiaľ by žalovaný v II. rade podpisoval Dohodu č. 2, na základe udelenej plnej moci od dediča po zomrelej pani G. Q., neznamenalo by to porušenie princípu „nemo plus iuris...". Ani táto skutočnosť by však nemala vplyv na nadobudnutie účinnosti Dohody č. 2, resp. použijúc formuláciu z Dohody č. 2 jej „právne následky". Žalobca samotný ale poukazuje na to, že žalovaný v II. rade uzatváral Dohodu č. 2 vo svojom mene. K rozväzovacej podmienke uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením žalobcu uvedenom v bode 4 vyjadrenia. Má za to, že rozväzovacia podmienka je v článku IV ods. 3 Dohody č. 2 jasne vyjadrená: „. P. U. S. M. po M. Č. U. F. A. R. XX.XX.XXXX U. Č. U. na M....". Pokiaľ sa prevodca (žalovaný v II. rade) a nadobúdatelia (žalobca v tom čase s manželkou) ako účastníci Dohody č. 2 domnievali, že k tomuto dátumu, t.j. k 30.10.2015 už bude právoplatne skončené dedičské konanie po poručiteľke pani G. Q., nemožno toto ustanovenie vyložiť v neprospech žalovanej v III. rade. Je zrejmé, že strany mali záujem na prevode členských práv a povinností najneskôr do 30.10.2005, za predpokladu splnenia jednej z odkladacích podmienok. K ukončeniu dedičského konania po zomrelej G. Q.Ú. došlo až dňa 12.07.2011. Odkladacia podmienka bola preto splnená až dňa 12.07.2011, ale predtým už nastali účinky vyššie uvedenej rozväzovacej podmienky. Nakoľko sa žalovaná v III. rade v odvolaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrovala k účinkom Dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve uzatvorenej medzi žalovaným v II. rade a žalovanou v III. rade zo dňa 26.09.2011 vo vzťahu k družstvu, považuje žalovaný v II. rade argumentáciu žalobcu za obsolétnu. 26. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v II. rade a žalovanej v III. rade nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. apríla 2017 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaných, upovedomení zákonným spôsobom. 27. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správnym a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 28. Na doplnenie odvolací súd iba uvádza, že pokiaľ ide o námietku žalovanej v III. rade, na ktorú poukázala v odvolaní t.j., že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám „nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet", v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaný v II. rade a dedič po poručiteľke (F. Q.) uzavreli dňa 09.09.2004 Dohodu o prevode členských práv a povinností takpovediac s totožným obsahom, ako ju následne dňa 26.08.2005 uzavrel žalovaný v II. rade so žalobcom. Je pravdou, že obe dohody boli viazané na rovnaký moment účinnosti t.j. právne následky týchto dohôd mali nastať vtedy, ak súdny spor na Okresnom súde Bratislava II., sp.zn. 14C/48/1996, skončí v prospech prevodcu, a zároveň budú vykonané príslušné úradné rozhodnutia, na základe ktorých bude prevodca členom bytového družstva a nositeľom príslušných členských práv a povinností. Odvolací súd má za to, že napriek tomu, že prvá dohoda ešte nenadobudla účinnosť, žalovaný v II. rade bol oprávnený tieto práva s rovnakými odkladacím podmienkami previesť na žalobcu. Tieto členské práva žalovaný v II. rade takpovediac postúpil žalobcovi, pričom účinnosť druhej zmluvy bola viazaná na rovnaký moment, ako účinnosť prvej zmluvy. Inak povedané, za situácie, že žalovaný v II. rade uvedené práva a povinnosti previedol na žalobcu s rovnakými odkladacími podmienkami (druhá zmluva nenadobudla účinnosť skôr, ako prvá zmluva), nemožno hovoriť o tom, že žalovaný v II. rade previedol na iného viac práv ako mal sám. V tomto prípade odvolací súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nakoľko v niekoľkých rozhodnutiach najvyššieho súdu (nejudikovaných) bolo ustálené, že je možné realizovať aj postúpenie reštitučných práv, hoci tieto práva ešte neboli priznané príslušným správnym orgánom - Slovenských pozemkovým fondom. Inak povedané, ak oprávnená osoba postúpila právo priznané rozhodnutím na plnenie vyplývajúce z práva na náhradu v celosti, alebo čiastočne inej osobe podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, fond poskytne náhradu tejto osobe (postupníkovi). Nejde síce o rovnakú právnu situáciu, avšak dispozíciu s týmito právami podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné obmedziť až nadobudnutím ich vlastníctva. Zmluvu o postúpení práv s odkladacími podmienkami je možné uzavrieť aj za situácie, že prevodca nemá práva vo výlučnom vlastníctve, avšak za podmienky, že tieto práva nadobudne do vlastníctva najneskôr momentom účinnosti zmluvy o postúpení práv, pričom moment účinnosti druhej zmluvy, nenastane skôr, ako moment účinnosti prvej zmluvy. Na základe vyššie uvedeného potom odvolací súd na námietku žalovanej v III. rade a súčasne žalovaného v II. rade uplatnenú v rámci odvolania neprihliadol. 29. Pokiaľ ide skutočnosť, že žalovaný v II. rade bol v predmetnej zmluve označený ako splnomocnený zástupca dediča, hoci na uvedené nemal splnomocnenie, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že jeho konanie treba vyhodnotiť s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako konanie bez plnomocenstva. Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa, alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva, alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Uvedené neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela. Inak povedané je potrebné uviesť, že žalovaný, ak nemal plnomocenstvo od dediča konal sám za seba, nakoľko na neho boli tieto práva dedičom po poručiteľke prevedené s odkladacími podmienkami. Odvolací súd preto ani k tejto námietke odvolateľov neprihliadol. 30. Pokiaľ ide o námietku vzťahujúcu sa k aplikácii Občianskeho zákonníka, respektíve k aplikácii Obchodného zákonníka a k námietke premlčania odvolací súd uvádza, že v tejto súvislosti vznesená námietka premlčania nemá význam, nakoľko v predmetnej veci ide o určovaciu žalobu a hoci sú tieto práva majetkovými právami je nepochybné, že v tomto prípade nemožno s úspechom uplatniť námietku premlčania, nakoľko ide o určovaciu žalobu, inak povedané, ide o určenie vlastníckeho práva k členským právam v družstve, pričom vlastnícke práva sa nepremlčujú. Odvolatelia namietali taktiež nesplnenia rozväzovacej podmienky dohodnutej v samotnej Dohode o prevode práv a povinností spojených s členstvom bytovom družstve medzi žalovaným v II. rade a žalobcom, a to konkrétne v zmysle článku IV. bod 3 predmetnej dohody, z ktorej vyplýva, že žalovaný v II. rade sa zaviazal neodkladne po nadobudnutí členských práv v termíne do 30.10.2005 previesť členské práva na nadobúdateľa, ktorý následne požiada o odkúpenie do osobného vlastníctva. Z uvedenej formulácie však nemožno ustáliť, že ide o odkladaciu podmienku. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že vyššie uvedená formulácia vyjadruje iba zmluvnú povinnosť dohodnutú v zmluve, pričom jej nesplnením vzniká (tak ako pri nesplnení každej inej povinnosti), prípadný nárok na náhradu škody. Keďže v rámci uvedenej formulácie absentuje následok nesplnenia (t.j. absentuje, čo by nastalo v prípade, ak by k splneniu nedošlo), nie je možné v tomto prípade predmetný článok zmluvy vyhodnotiť ako rozväzovaciu podmienku, ale iba ako zmluvnú povinnosť. Na základe uvedeného potom odvolací súd k týmto námietkam odvolateľov neprihliadol. Odvolací súd v závere zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vyhodnotil v rámci skutkového stavu, že žalobca predmetnú Dohodu o prevode členských práv a povinností predložil žalovanému v I. rade, pričom uvedené vyhodnotil najmä z výpovedí svedkov (žalobca, právny zástupca žalobcu, p. L., p. T. A.) a tiež z konania žalovaného v I. rade, ktorý akceptoval žalobcu ako užívateľa bytu a prijímal od neho platby za náklady spojené s užívaním bytu (žalobca sa zaviazal uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu v čl. IV bod 2 predmetnej dohode o prevode členských práv a povinností), vyzýval ho na zaplatenie nedoplatkov, tiež od neho prijal platby na vyrovnanie nedoplatkov, ktoré viazli na predmetnom družstevnom byte (táto povinnosť žalobcu vyplývala z čl. IV. bod 1 dohody). Aj odvolací súd má za to, že je nepochybné, že žalovaný v I. rade vedel o predmetnej dohode, bola mu teda predložená - oznámená dohoda, ktorou žalobca a žalovaný v II. rade odôvodnili zmenu užívateľa družstevného bytu. Žalovaný v I. rade súdu prvej inštancie neuviedol, na základe čoho, z akého titulu zrazu akceptoval žalobcu, ako užívateľa družstevného bytu, ak nie z dohody medzi žalobcom a žalovaným v II. rade o prevode členských práv a povinností. Na základe uvedeného potom odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že žalovaný v I. rade bol oboznámený s dohodou uzavretou medzi žalobcom a žalovaným v II. rade v roku 2005 (s najväčšou pravdepodobnosťou dňom podpísania dohody, t.j. dňa 26.08.2005), pričom účinnosť predmetná dohoda nadobudla dňa 12.07.2011, t.j. právoplatným skončením sporu o neplatnosť závetu a následne právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve. 31. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení a to z dôvodu, že prevodom členských práv a povinností nevzniká zo zákona novému členu nájom bytu, ale vznikne mu iba právo na uzavretie nájomnej zmluvy podľa ustanovenia § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe dohody o prevode práv a povinností dochádza k prevodu len tých práv a povinností, ktoré sú spojené s členstvom v bytovom družstve. S členstvom v bytovom družstve je napríklad spojené (okrem iných práv a povinností) aj právo na základný členský podiel, zostatkovú hodnotu členského podielu a taktiež právo na uzavretie nájomnej zmluvy družstevného bytu. Odvolací súd má za to, že bez určenia vlastníctva členského podielu sa nemôže žalobca týchto práv domáhať, preto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a súčasne na určení neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností zo žalovaného v II. rade na žalovanú v III. rade. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. 32. Odvolací súd poukazuje na to, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 33. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 34. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 35. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).