Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/254/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212219899 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212219899.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: W. Š., D. XX, S., zastúpeného SVITOK a spol., s. r. o., Tomášikova 23/C, Bratislava, proti žalovanej: Q. I., O. XX, S., zastúpenej BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, o zaplatenie 100.000 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 58C/214/2012-115, zo dňa 8.12.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 100.000 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo 100.000 eur od 31.3.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania 6.000 eur a trovy právneho zastúpenia 3.607,38 eura. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 31.7.2012 domáhal zaviazať žalovanú na zaplatenie časti kúpnej ceny 50.000 eur; písomným podaním z 1.10.2014 žalobca žalobu rozšíril aj o zvyšnú časť nezaplatenej kúpnej ceny 100.000 eur s prísl. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu uviedol, že žalobca ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca uzatvorili 11.1.2012 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností vo vlastníctve predávajúceho; zmluvné strany 11.1.2012 uzavreli aj dodatok k zmluve a podľa čl. I bodu 2 zmluvy išlo o nehnuteľnosti vedené Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu, obec Bratislava, m. č. Nové mesto, kat. územie A.: rodinný dom súpisné č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/ X, zapísaný na LV č. XXXX, pozemok registra C KN zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria, výmera 123 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1, pozemok registra C KN zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 1.073 m2, spoluvlastnícky podiel X/X. V zmysle čl. I bodu 5 kúpnej zmluvy v spojení s dodatkom č. 1 sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi 100.000 eur ako zvyšnú časť kúpnej ceny do 30.3.2012, v rozpore so svojím zmluvným záväzkom však zvyšok kúpnej ceny navrhovateľovi neuhradila. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná v podstate nepoprela ani fakt, že nezaplatila celú výšku kúpnej ceny a poukázal na skutočnosť, že je vecou strany sporu, aké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení súdu predloží a v akom rozsahu splní svoje procesné právo ale aj povinnosť dostavovať sa na súdne pojednávania. Skonštatoval, že žalovaná bola opakovane riadne predvolávaná na súdne pojednávania, pričom neustále ospravedlňovala svoju neúčasť; vychádzajúc z uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalovaná mala dostatočný časový priestor na využitie svojich procesných práv a uzavrel, že o jej vzájomnej žalobe bude súd konať v samostatnom konaní vedenom pod sp. zn. 15C/335/2014. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 488, § 489 a § 588 Občianskeho zákonníka a žalovanú zaviazal na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny 100.000 eur s tým, že nakoľko žalovaná sa zaviazala v zmysle dodatku č. 1 čl. I bodu 3 zaplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny do 30.3.2012, dostala sa od 31.3.2012 do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto je v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva. 3. Proti rozsudku podala žalovaná včas odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko súd prvej inštancie sa ani parciálne nezaoberal žiadnym z jej argumentov, ktoré počas súdneho konania prezentovala. Podstatou jej tvrdení pritom bola zásadná skutočnosť, akou je zánik tvrdenej pohľadávky žalobcu, keďže v prípade, že by takáto pohľadávka existovala, došlo vo výške 50.000 eur k zániku prípadnej pohľadávky žalobcu. Poukázala na to, že započítanie je jedným zo spôsobov zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka, pričom započítavané pohľadávky sa považujú za navzájom vyrovnané; z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník in ohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Oponovala, že nie je možné nezaoberať sa zákonným zánikom pohľadávky ani v prípade, že bol jej nárok neodôvodnene vylúčený na samostatné súdne konanie a zdôraznila, že pokiaľ pohľadávka zanikla, nie je ju možné ani priznať. V prípade, že mal súd prvej inštancie za to, že tvrdený nárok žalobcu môže byť odôvodnený a odmietol sa zaoberať jeho zánikom započítaním, mal konanie prerušiť do času, kedy bude rozhodnuté o existencii započítanej pohľadávky a nemal priznať nárok, ktorý vôbec neexistuje. Súdu prvej inštancie vyčítala, že sa nezaoberal ani skutočnosťou, že ju žalobca úmyselne podviedol, keď jej za účelom získania nezákonného prospechu zatajil skutočný stav nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 11.1.2012. Konal teda v priamom rozpore s článkom II bod 4 kúpnej zmluvy, keď úmyselne zamlčal skutočnosti o faktickom a právnom stave nehnuteľností, pričom mal vedomosť o dôvodoch uzatvorenia kúpnej zmluvy, ako vyplýva aj z jej obsahu. Súd prvej inštancie sa však k tomuto zásadnému argumentu vôbec nevyjadril a zaoberal sa výlučne jej (ne)účasťou na pojednávaniach. 4. Žalovaná nad rámec podaného odvolania v podaní zo dňa 2.3.2017 odvolaciemu súdu oznámila vydanie súdneho rozhodnutia významného pre rozhodnutie o jej podanom odvolaní; uviedla, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 58C/214/2012-90, zo dňa 30.9.2014, jej započítací nárok vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 15C/335/2014 a v ktorom konaní jej dňa 1.3.2017 bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.12.2016, sp. zn. 5Co/488/2015, ktoré rozhodovalo o jej odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 15C/335/2014-38, zo dňa 20.4.2015. Predmetným uznesením Krajský súd v Bratislave rozhodol o zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 15C/335/2014-38, zo dňa 20.4.2015 a konanie zastavil z dôvodu, že vylúčenie jej započítacieho nároku na samostatné konanie bolo nezákonné, nakoľko toto nemalo byť vyhodnotené ako vzájomná žaloba, ale ako právna obrana podľa § 147 ods. 2 C.s.p. a teda nikdy nemalo byť rozhodnuté o vylúčení jej nároku na samostatné konanie a v tomto konaní ani rozhodnuté. Na základe vyššie uvedeného žiadala odvolací súd, aby vyhovel jej odvolaniu, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie jej bolo odňaté právo konať pred súdom tým, že došlo k nezákonnému vylúčeniu konania o jej nároku na samostatné konanie. 5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je s ohľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/488/2015-87, zo dňa 13.12.2016 potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 C.s.p.). 6. Krajský súd v Bratislave totiž predmetným uznesením zastavil konanie o vzájomnom návrhu žalobkyne (v aktuálnom konaní žalovanej) na zaplatenie 50.000 eur s poukazom na § 147 ods. 2 C.s.p. s tým, že v prebiehajúcom konaní (sp. zn. 58C/214/2012) bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podala žalobkyňa (v aktuálnom konaní žalovaná) dňa 7.9.2012 odpor, v ktorom okrem iného namietala, že ku dňu podania odporu bola zaplatená časť dlžnej sumy vo výške 50.000 eur a to formou započítania jej pohľadávky voči žalovanému (v aktuálnom konaní žalobcovi). Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 5Co/488/2015 ďalej opísal svoje zistenia, že uznesením č.k. 58C/214/2012-90, zo dňa 30.9.2014, bol tento nárok vylúčený na samostatné konanie a bol súdom prvej inštancie posúdený ako vzájomná žaloba. V nadväznosti na vyššie uvedené (Krajský súd v Bratislave) skonštatoval, že vzájomný návrh a procesná obrana žalovaného spočívajúca v uplatnení kompenzačnej námietky v konaní sú rozdielne procesné úkony a objasnil, že pokiaľ neprevyšuje pohľadávka žalovaného pohľadávku žalobcu posudzuje sa tento prejav vôle žalovaného ako obrana žalovaného proti návrhu žalobcu; pokiaľ je však pohľadávka žalovaného vyššia, než pohľadávka uplatnená žalobcom, považuje sa prejav žalovaného, ktorým svoju pohľadávku započítal, vo výške zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu za obranu a v tej časti, v ktorej žalovaný navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než požaduje žalobca, za vzájomný návrh. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si voči žalovanej v súdnom konaní sp. zn. 58C/214/2012 uplatňuje sumu 50.000 eur a žalovaná si za konania voči žalobcovi uplatnila pohľadávku vo výške 50.000 eur, jedná sa preto o obranu žalovanej v zmysle § 147 ods. 2 C.s.p. (porovnaj s § 98 O.s.p.) a nie o vzájomný návrh, tak ako to uvádza súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Pretože o vylúčení veci žalobkyne (v aktuálnom konaní žalovanej) na samostatné konanie nemalo byť súdom prvej inštancie nikdy rozhodnuté a následne ani rozhodnuté vo veci samej, Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 15C/335/2014-38, zo dňa 20.4.2015 podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. konanie za použitia § 161 ods. 2 C.s.p. zastavil, nakoľko sa jedná o taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nebolo možné odstrániť. 7. Pretože súd prvej inštancie v konaní o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie 100.000 eur s prísl. v rozpore s § 98 O.s.p. (teraz § 147 ods. 2 C.s.p.) vzájomný návrh žalovanej proti žalobcovi o zaplatenie 50.000 eur vylúčil na samostatné konanie (uznesenie č.k. 58C/214/2012-90, zo dňa 30.9.2014), hoci do výšky zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu sa započítací prejav žalovanej v takomto prípade posudzuje len ako prostriedok procesnej obrany, ktorým sa súd prvej inštancie mal v konaní sám zaoberať; nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok nie je možné napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný, na prejednanie sporu nariadi pojednávanie (§ 297 C.s.p.), opätovne posúdi dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie 100.000 eur s požadovaným úrokom z omeškania a súčasne posúdi obranu žalovanej na započítanie 50.000 eur titulom náhrady škody (rozhodnutie odvolacieho súdu by za tohto stavu v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by došlo k odňatiu možnosti preskúmania takéhoto rozhodnutia v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku). Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné, vysporiada sa s odvolacími námietkami (hmotnoprávnej povahy) žalovanej a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné. 8. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.). 9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).