Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/136/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213202287 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213202287.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Bratislava II, so sídlom Strojnícka 8, Bratislava, IČO: 00 169 382 proti žalovaným: 1/O. N., R.. XX.XX.XXXX, D. R. XX, D., 2/ A. H., R.. XX.XX.XXXX, D. R. XX, D., o vypratanie nehnuteľnosti a o späťvzatí žaloby vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14C/24/2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 14. mája 2014, č. k. 14C/24/2013 - 67 v znení opravného uznesenia zo dňa 18.09.2014, č. k. 14C/24/2013-73 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14. mája 2014, č. k. 14C/24/2013 - 67 uložil žalovaným 1/, 2/ ako aj všetkým osobám v byte bývajúcim povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi X-X. A. D. I. J. O. N., Č.. D. X, N., nachádzajúci sa na R. B.. Č.. XX C. D., súpisné číslo XXX, zapísaný na liste vlastníctva Č.. XXXX, vedený Správou katastra pre H.. K. I. D., katastrálne územie W., do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku bez povinnosti žalobcu poskytnúť žalovaným 1/, 2/ náhradný byt alebo náhradné ubytovanie. Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 99,50 eur v lehote 3 dní. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania predmetného družstevného bytu z dôvodu, že žalovaní 1/, 2/ ako nájomcovia predmetného bytu boli povinní platiť mesačne zálohové platby, avšak túto povinnosť si riadne a včas neplatili a k 25.03.2012 dlhovali na zálohových platbách na nájomné a úhrady za plnenia poskytované v súvislosti s nájmom bytu sumu 815,26 eur. Na základe skutočnosti, že žalovaní 1/, 2/ nemali k 25.03.2012 zaplatené nájomné za čas dlhší ako tri mesiace, žalobca im vypovedal nájom predmetného bytu. Písomná výpoveď zo dňa 17.07.2012 bola žalovanej 2/ doručená dňa 25.07.2012 a žalovanému 1/ bola doručená uložením na pošte dňa 24.07.2012. Výpovedná lehota bola v zmysle OZ trojmesačná a začala plynúť dňa 01.08.2012 a uplynula dňa 31.10.2012. Súčasne s uplynutím výpovednej lehoty skončil žalovaným 1/, 2/ aj nájomný vzťah k predmetnému bytu. Po uplynutí výpovednej lehoty žalobca vyzval žalovaných na vypratanie predmetného bytu. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je dôvodná. 3. Vec právne posúdil podľa § 711 ods. 1 písm. d), § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že výpoveď daná zo strany žalobcu bola daná dôvodne. Išlo už o štvrtú výpoveď v poradí. Žalovaní 1/, 2/ po doručení predmetnej výpovede neuskutočnili žiadne kroky, či už hradením bežného nájomného, práve naopak ich dlžoba ešte rapídne narástla. Rovnako neplatnosť výpovede nenapadli na súde žalobou, čím nastali jej účinky. Žalovaní nepreukázali ani to, že by boli v hmotnej núdzi. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. 4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 1/ odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že od januára 2011 do leta 2013 bol liečený na ťažkú depresívnu poruchu, užíval viacero antidepresív a iných liekov, ktoré silne ovplyvňovali jeho psychiku. V danom období ako živnostník nemohol ani riadne pracovať a bol preukázateľne v hmotnej núdzi. Od leta 2013 sa jeho psychický stav síce zlepšil, ale mal zápal žalúdka a do decembra 2013 bol prakticky nevidiaci. Tieto skutočnosti mu bránili riadne zarábať a bol v hmotnej núdzi. Po odchode žalovanej 2/ z predmetného bytu vo februári 2011, mal voči žalobcovi viackrát vyrovnané všetky pohľadávky. Rovnako boli vybavené všetky náležitosti k prevodu predmetného bytu do osobného vlastníctva, avšak žalovaná 2/ to odmietla. V súčasnosti žije v predmetnom byte v spoločnej domácnosti so svojím synom a obaja sú schopní riadne platiť úhrady a v krátkom čase uhradiť všetky podlžnosti voči žalobcovi. 5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 6. Žalobca podaním zo dňa 17.03. 2015 (č. l. 84) vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný 1/ byt dobrovoľne vypratal a protokolárne ho odovzdal žalobcovi dňa 06.02.2015. Žalovaní 1/, 2/ sa k späťvzatiu žaloby písomne nevyjadrili, hoci boli na to súdom prvej inštancie vyzvaní s poučením, že ak sa k späťvzatiu písomne nevyjadria, bude mať súd za to, že nemajú voči späťvzatiu námietky. 7. Podľa § 370 ods. 1, 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 8. Žalobca vzal žalobu späť v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale predtým, ako rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Preto odvolací súd postupoval podľa cit. ust. § 370 C.s.p., pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. 9. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal voči žalovanému 1/ (žalovaná 2/ od februára 2011 v byte už nebývala) iba nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). Nárok na trovy odvolacieho konania súd žalobcovi nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).