Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/353/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213216315 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213216315.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - W.. W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/ A, Z., zast. JUDr. Simonou Dobiášovou, advokátkou, AK Bratislava, Šoltésvej 18, a otec- R.. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, Z., zast. AK JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., Leškova 3/A, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II, Kvetná 13, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/98/2013-458 zo dňa 22.03.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti úpravy styku otca s mal. W. E. nar. XX.XX.XXXX m e n í tak, že otec má právo sa stretávať s maloletým : - každý týždeň v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod., - každý nepárny kalendárny týždeň od soboty 9.00 hod do nedele 18.00 hod.. Uvedené úpravy sa netýkajú sviatkov a prázdnin. Počas sviatkov a prázdnin sa styk otca s maloletým upravuje : - počas Vianočných prázdnin každý rok 23.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod., - každý párny rok od 2.1. 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin 16.00 hod., - počas Veľkonočných prázdnin vo Veľkonočný pondelok každý rok od 9.00 hod. do 18.00 hod., - počas jarných prázdnin každý nepárny rok od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 10.00 hod. do nasledujúcej soboty 18.00 hod., - počas letných prázdnin každý rok od 15.7. od 10.00 hod. do 31.7. 18.00 hod. a od 15.8. 10.00 hod. do 30.8. 18.00 hod.. Miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa je bydlisko matky. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať. Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zveril maloletého W., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého W. sumou X.XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od apríla 2016. V časti o úhrady školného schválil súd prvej inštancie rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaväzuje uhrádzať školné pre maloletého W. v G. Z. R. M., Z., J. V. X. 1, XXXXX Z., na účet školského zariadenia až do ukončenia školskej dochádzky maloletého v uvedenej škole. Súd prvej inštancie upravil aj styk otca s maloletým W. od 22.03.2016 do 30.06.2016 počas každého kalendárneho týždňa v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a od 1.7.2016 každý týždeň v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR a vianočných sviatkov v párny kalendárny rok od 23.12. od 8.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod., v nepárny kalendárny rok od 2.1. od 10.00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin do 18.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov v každom párnom kalendárom roku od štvrtka predchádzajúceho Veľkému piatku od 10.00 hod. do 18.00 hod., počas jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR každý nepárny rok od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 10.00 hod. do soboty nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 19.00 hod., v kalendárnom roku 2016 počas letných školských prázdnin od 1.8. od 10.00 hod. do 7.8. do 19.00 hod. a v nasledujúcich rokoch od 15.7. od 10.00 hod. do 31.7. do 19.00 hod. a od 14.8. od 10.00 hod. do 31.8. do 19.00 hod.. Súd prvej inštancie určil, že miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa je bydlisko matky. Matke uložil povinnosť dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať a vo zvyšku návrh matky zamietol. Zamietol tiež návrh otca a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne posúdil podľa § 24 ods. 3, 4, § 36 ods. 1, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Otázka zverenia maloletého v konaní spočiatku síce bola sporná, no v priebehu dokazovania sa obaja rodičia zhodli na tom, že najvhodnejšou úpravou, ktorá bude v záujme maloletého je zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matke. Z uvedených dôvodov potom súd prvej inštancie maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, čo aj vyhodnotil v záujme maloletého dieťaťa, keďže maloletý W. je silne emocionálne na matku naviazaný, táto pre neho predstavuje pocit istoty a bezpečia. V tejto súvislosti však súd prvej inštancie apeloval na matku, aby radikálne prehodnotila rolu otca v živote maloletého dieťaťa, dieťa viedla k úcte k druhému rodičovi a najmä, aby tento prístup k rodičovským právam a povinnostiam bol trvalý, nie ako tomu bolo v minulosti, keď sa všetky deklarované snahy matky neskôr ukázali ako tendenčné a dočasné. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že odmietanie otca maloletým bolo spôsobené nespracovaním konfliktu rodičov, ktorému bolo dieťa vystavené a ktoré W. nevie svojím detským rozumom spracovať a zvládnuť, preberá vzor správania od matky, ktorá svojím postojom a názormi, najmä vo vzťahu k otcovi navodzuje u dieťaťa hlboký vnútropsychický konflikt. Je potrebné, aby maloletý si rozvíjal citové väzby s otcom a nepestoval v sebe nenávisť k jednému z rodičov, pretože do budúcnosti môže mať takéto správanie nedozierne následky na jeho psychickom stave, ako i vo vlastných vzťahoch a väzbách vo forme rôznych psychosomatických porúch alebo psychosociálnych anomálií. Preto je potrebné aby matka vykonávala svoje rodičovské povinnosti v najlepšom záujme dieťaťa, poskytla dieťaťu zázemie, v ktorom sa môže cítiť spokojne, v ktorom môže sa osobnostne rozvíjať a svojim vplyvom viedla syna k úcte ku druhému rodičovi. Negatívne odsúdil súd prvej inštancie používanie dieťaťa ako prostriedok pomsty, žiarlivosť na druhého rodiča, vytesňovanie jedného z rodičov, či manipulácia dieťaťa, čo je proti záujmom samotného dieťaťa. O zastupovaní a správe majetku rozhodol súd prvej inštancie tak, že toto právo priznal obidvom rodičom, pretože neboli zistené dôvody, aby rozhodol inak. Súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou X.XXX € mesačne, keď takéto výživné odzrkadľuje životnú úroveň obidvoch rodičov, na ktorej sa majú právo podieľať sa aj maloleté deti. Otcov mesačný príjem je vysoko nadštandardný, súd prvej inštancie zohľadnil aj to, že otec dobrovoľne prispieval na maloletého už počas súdneho konania. Prispieval tiež vecnými plneniami ako počítač, konzoly, darčeky a za obdobie od novembra 2013 do októbra 2014 matke celkovo previedol na účet XX.XXX €. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky v časti tvorby úspor maloletému, a najmä po zohľadnení, že otec dobrovoľne platí maloletému W. ročné školné cca v sume XX.XXX €, matke ponechal v užívaní motorové vozidlo Z., matka vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré otec zakúpil, ako napr. rodinný dom v P. pri Z. Z., či dom v chorvátskom E.. Otec ďalej dobrovoľne platí mesačne životnú poistku, členstvo v B. klube, súkromného lekára, je teda nepopierateľné, že otec sa na výžive maloletého podieľa nielen poskytovaním výživného, ale aj plneniami mimo rámca výživného. Ako najproblematickejšiu otázku vyhodnotil súd prvej inštancie úpravu styku otca s maloletým, kde jednoznačne konštatoval, že uvedené právo patrí tak dieťaťu, ako aj rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti a k tomuto vyzýval matku, aby maloletého viedla. Dieťa nemôže trpieť za to, že sa jeho rodičia rozišli a odlúčenie maloletého od otca nie je v jeho záujme, pretože mužský vzor je dôležitý prvok pri výchove maloletého dieťaťa. Za situácie, že medzi rodičmi nedošlo k dohode o úprave styku, súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým, pričom zohľadnil záujem maloletého, psychický stav maloletého, model postupného zvyšovania intenzity vzájomných stretnutí dieťaťa a otca. Poukázal aj na to, že počas konania boli snahy o naštartovanie procesu vzájomného zbližovania sa otca s dieťaťom formou asistovaných stretnutí v Linke detskej istoty pre UNICEF, avšak vzhľadom na negatívny postoj matky k realizácii a forme týchto stretnutí, nebol tento proces úspešný. Je nanajvýš dôležité a v záujme maloletého, aby dieťa sa stretávalo s otcom, rodičia navzájom spolu komunikovali a kooperovali, pretože maloletý W. veľmi citlivo vníma vzťahy medzi rodičmi a atmosféra pokoja a porozumenia bude jednoznačne pozitívnym faktorom ovplyvňujúcim priebeh stretnutí ako aj následný zdravý psychický i fyzický vývoj dieťaťa. Súd prvej inštancie pozitívne hodnotil aktívny záujem otca o dieťa, ako aj záujem pravidelne sa podieľať na výchove dieťaťa a starostlivosti, a to aj napriek prekážkam a problémom, ktoré musel počas celého konania prekonávať. V časti o úhrady školného súd prvej inštancie schválil navrhovanú rodičovskú dohodu, pretože táto je v záujme maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého. Odvolanie podala v zamietavej časti tvorby úspor, kde žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať na tvorbu úspor vo výške X.XXX € mesačne na osobitný účet maloletého zriadený matkou. Žiadala upraviť styk tak, že počas každého kalendárneho týždňa má otec právo stretávať sa s maloletým v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod.. Počas zimných školských prázdnin do Vianočných sviatkov každý kalendárny rok 23.12. od 8.00 hod. do 16.00 hod., každý kalendárny rok od 2.1. od 10.00 hod. do 18.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov v každý kalendárny rok vo Veľkonočný pondelok od 8.00 hod. do 12.00 hod., počas jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR každý nepárny rok od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin do soboty nasledujúcej po poslednom dni prázdnin každý deň od 8.00 hod. do 18.00 hod. bez prespávania, počas letných prázdnin od 1.7. do 15.7. každý deň od 9.00 hod. do 19.00 hod. bez prespávania a od 1.8. do 15.8. od 9.00 hod. do 19.00 hod. bez prespávania, pričom miestom odovzdania a prevzatia maloletého bude bydlisko matky alebo alternatívne žiadala zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach a vrátiť ho súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie pri úprave styku otca s maloletým W., keď súd prvej inštancie nezohľadnil duševný, telesný a citový vývoj maloletého a nerešpektoval jeho názor. Nevzal do úvahy ani konštantný odmietavý postoj maloletého W. voči stretávaniu sa s otcom. Frekvencia doterajších stretnutí je veľmi nízka, a to aj z dôvodu odmietania stretnutí maloletého s otcom, z vyjadrenia maloletého pri pohovore, ako aj z popisovaných reakcií po kontakte s otcom je zrejmé, že tieto stretnutia nemajú želaný efekt, práve naopak, maloletý reaguje naďalej odmietavo i keď ho ona na stretnutiach prehovára a to o to viac, keď pociťuje, že je na neho vyvíjaný nátlak. Poukázala na závery znaleckého posudku kde sa uvádza, že k obnoveniu vzťahu maloletého s otcom by malo dochádzať postupne. Poukázala na závery správy psychiatričky W.. N. zo dňa 10.03.2016, ktoré súd prvej inštancie neakceptoval. V neposlednom rade poukázala aj na názor Krajského súdu v Bratislave v uznesení č.k. 11CoP/94/2016-78 zo dňa 22.03.2016, podľa ktorého odvolací súd nepokladá za vhodné prespatie maloletého u otca, pretože je potrebné postupné nadväzovanie kontaktu otca s maloletým. Nesúhlasila s tým, aby maloletý u otca prespával, pretože tam to môže viesť k zhoršeniu situácie a vzniku ďalších porúch u maloletého. Rozsah a intenzita stretávania sa otca s maloletým je neprimeraná okolnostiam daného prípadu. Táto prudká zmena intenzity a rozsahu kontaktu môže pre W. predstavovať príliš veľkú psychickú záťaž a stres a môže mať kontradiktórne a neželateľné následky. Nesúhlasila ani s rozhodnutím súdu, kde súd prvej inštancie zamietol návrh matky na tvorbu úspor, kde poukázala na životnú úroveň otca maloletého, jeho príjmy, pričom sú splnené všetky podmienky preto, aby otec platil výživné aj na tvorbu úspor. Súd prvej inštancie nezohľadnil vek otca blízky dôchodkovému veku a naopak nízky vek maloletého, ktorý si ešte plní len základnú školskú dochádzku. Otec má v súčasnosti vysoké príjmy, avšak nie je možné zaručiť vzhľadom na jeho vek, že takéto príjmy bude dosahovať aj v budúcnosti, napríklad v prípade odchodu do dôchodku alebo ukončenia podnikania. Maloletý si plní základnú školskú dochádzku na súkromnej škole, na ktorej je nevyhnutné platiť vysoké školné a nie je vhodné, aby návštevy školskej dochádzky maloletý prerušil. Žiadne z plnení, ktoré v súčasnosti otec poskytuje otec maloletému nezabezpečujú všetky záruky do budúcnosti. Aj životnú poistku, ktorú otec platí má uzatvorenú na svoje meno, maloletý vystupuje len ako ďalšia poistená osoba, plnenie je dobrovoľné nevymožiteľné a vyplatená životná poistka bude k dispozícii otca, pretože je zmluva uzatvorená na jeho meno. Tvorba úspor je v danom prípade v záujme maloletého. V prípade, že sa zmení finančná situácia, právny poriadok otcovi dovoľuje požiadať o zníženie výživného. 4. Otec navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny, keď mal za to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie. Matka mu žiadnym spôsobom nevychádza v ústrety, ani W. a nie je nápomocná v tom, aby sa maloletý stretával s ním. Matka jednoznačne sleduje ciel, aby on ako otec túto neľahkú a komplikovanú situáciu postupom času vzdal. Matka sa správa manipulatívne, čo v konečnom dôsledku spôsobuje vzťah maloletého k nemu. 5. K odvolaniu matky sa vyjadril aj Okresný prokurátor pre Bratislavu II, ktorý poukázal na priebeh konania, ktoré sa začalo na základe návrhu matky zo dňa 01.03.2013, v ktorom sa domáhala matka nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do jej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a dožadovala sa zákazu styku maloletého W. s otcom, ktorý odôvodnila tým, že stretávanie s otcom predstavuje pre maloletého nebezpečenstvo spočívajúceho v ohrození jeho psychického zdravia, nakoľko bolo vyslovené podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletého. Okresný prokurátor zároveň popisuje priebeh ďalších rozhodnutí vo veci. Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že otec sa s maloletým nestýkal od 29.03.2013 do 05.03.2014 skoro celý rok, kedy sa v UNICEF uskutočnilo na základe predbežného opatrenia prvé stretnutie otca s maloletým W.. Priebeh tohto stretnutia podrobne táto organizácia opísala, v rámci toho bolo zistené, že maloletý komunikoval prirodzene pozitívne vnímal otcovu blízkosť, neodťahoval sa, sám iniciovala dotyky, napríklad otca pohladil po vlasoch, povedal mu že ho ľúbi, že aj maminu ľúbi a že sa tešil na ďalší kontakt. Zo správy UNICEF však vyplýva, že za obdobie od 05.03.2014 do 04.02.2015 sa uskutočnilo 31 asistovaných stretnutí a 36 kontaktov bolo zrušených zo strany matky, pričom matka za zrušené termíny neumožnila ani jeden náhradný termín, otec za celú dobu nezrušil ani jeden termín. Podľa správy podobne prebiehali nasledujúce asistované kontakty, pričom obavy z kontaktu otca zo synom vyjadrovala iba matka. Matka mala opakovane upozorňovať na zhoršenie psychického stavu dieťaťa aj následkom asistovaných kontaktov, aj keď UNICEF tieto zmeny nepozoroval, pričom prvý krát zhoršenie psychického stavu dieťaťa pozorovali v situácii, keď matka trvala na tom, že bude na kontakte prítomná, pričom keď si to W. všimol, stuhol, očervenel a začal sa triasť a upokojil sa až keď matka odišla. Zo správy UNICEF zo dňa 06.03.2015 vyplýva, že matka dávala maloletého W. k telefónu, pričom povedal, že je unavený alebo nechce prísť a na otázky pracovníčky UNICEF nevedel spontánne odpovedať a o všetkom sa matky pýtal, čo má povedať. Podľa správy UNICEF zo dňa 29.07.2015 dokonca sám W. telefonoval do organizácie, že sa nechce s otcom stretnúť. Od 08.11.2014 sa asistované kontakty z rôznych príčin prestali konať a matka pozastavila kontakty bez súdneho rozhodnutia. Okresný prokurátor poukázal na nespoluprácu matky pri vypracovaní znaleckého posudku, ktorého vypracovanie práve z dôvodu tejto nespolupráce trvalo 9 mesiacov. Matka sa na znalecký úkon nedostavila 14.10.2014, 16.12.2014, 08.01.2015, pričom sa dostavila až 13.02.2015 po 4 mesiacoch. Nespolupracovala ani v tom smere, že nesúhlasila s uskutočnením spoločného rozhovoru rodičov. Samotná vypočutá znalkyňa konštatoval, že rodičia sa vzájomne pri vyšetrení nestretli, hoci ide o bežnú metódu, kedy sa zúčastňujú vyšetrenia obaja rodičia súčasne, toto sa nerealizovalo najmä na jednoznačný postoj matky, ktorá takéto stretnutia odmietala. Vo vyjadrení okresný prokurátor popisuje postoje matky k vykonanému dokazovaniu a k asistovaným stretnutiam v UNICEF. Okresný prokurátor zastáva názor, že pokiaľ sa matka odvolávala na najlepší záujem dieťaťa, tento v priebehu súdneho konania nehájila. Je nesporné, že je v záujme maloletého vytvárať a rozvíjať vzťahové väzby s obidvoma rodičmi, pričom maloletý W. sa za obdobie od marca 2013 do decembra 2015, teda takmer za 3 roky stretol so svojim otcom 31 krát v priestoroch UNICEF, pričom neumožňovanie stretávania sa otca s maloletým od marca 2014 od decembra 2015 je dôvodné pripísať na ťarchu matky, ktorá nerešpektovala rozhodnutie súdu a sťažovala znalecké dokazovanie. Od začiatku roka 2016 sa stretnutia maloletého s otcom začali postupne realizovať, tieto sa realizovali podľa potrieb maloletého W. a neskôr za prítomnosti matky na požiadanie otca maloletého. Okresný prokurátor zdôraznil, že otec maloletého netrval na stretávaní sa s maloletým W. podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa 23.12.2015, č.k. 59P/172/2015-19, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.03.2016, č.k. 11CoP/94/2016 v súlade, s ktorým sa otec mal právo stretávať od 15.02.2016 s maloletým bez prítomnosti matky, nakoľko zohľadňoval potreby maloletého, ako aj skutočnosť, že maloletého nechcel stresovať. Z uvedených dôvodov sa javí nelogické, že matka napáda rozhodnutie súdu aj vo vzťahu k úprave styku maloletého s otcom, napriek tomu, že otec potreby maloletého zohľadňuje a na striktnej úprave styku podľa rozhodnutí súdov netrvá. Zákon pri úprave styku preferuje predovšetkým dohodu rodičov, až keď nedôjde k dohode rodičov, ako to bolo v danom prípade, rozhodne súd vždy s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom vedie ku garancii práva otca na styk s maloletým, avšak táto neznamená, že rodičia maloletého dieťaťa si nemôžu rozsah a spôsob stretávania otca s maloletým vyriešiť i mimo súdom stanovený styk, styk sa môže realizovať v širšom alebo aj užšom rozsahu v závislosti od potrieb maloletého. Je v záujme maloletého, aby sa rodičia vedeli dohodnúť na jeho potrebách, pričom za takúto potrebu treba jednoznačne považovať aj prirodzený vzťah k otcovi, čím sa odľahčí napätá situácia medzi nimi a následne sa prejaví aj vo vzťahu s maloletým W.. Súd prvej inštancie zohľadnil potreby maloletého W. aj v tom smere, aby sa v budúcnosti predišlo začatiu ďalšieho súdneho sporu predmetom, ktorého by bola opäť úprava styku maloletého so svojim otcom. Poukázal na trpezlivý postoj otca maloletého, ktorý sa postupne snaží obnoviť si dôveru svojho syna. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zohľadňuje záujem maloletého aj v budúcnosti. Vzhľadom na priebeh samotného konania, ako aj skutočnosť, že od vyhlásenia rozsudku uplynulo určité časové obdobie, navrhuje nariadiť pojednávanie za účelom zistenia skutočného stavu realizovaných stykov maloletého so svojim otcom, nakoľko je toho názoru, že takéto zistenie môže prispieť k ukončeniu súdneho konania. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodný odvolania podľa § 65, 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ďalej C.m.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletého je možné vyhovieť len čiastočne. 7. V časti určenia výživného a tvorby úspor vykonal súd prvej inštancie potrebné dokazovania, vec správne právne posúdil, vyvodil z nej aj správny právny záver a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. V časti úpravy styku odvolací súd čiastočne zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože takáto úprava sa javí odvolaciemu súdu v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. 8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti. 9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 10. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom, č.k. 59P/98/2013-458 zo dňa 22.03.2016 podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016. 11. Odvolací súd zároveň konštatuje, že konanie vo veci začalo dňa 30.05.2013, pričom na konanie sa aplikoval procesnoprávny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto predpisom bol zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 zrušený zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné ustanovenia v konaniach v niektorých rodinnoprávnych veciach akým je aj predmetné konanie boli však upravené zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy zákona ( zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a novej právne úpravy ( zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ). V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších ( zrušených predpisov ). Naviac princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov, vykonaných v prebiehajúcich konaniach podľa zrušenej právne úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. 12. Vzhľadom na zakotvenie princípu okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem do samotného paragrafového znenia C.m.p., podľa § 395 ods. 1 C.m.p., odvolací súd uvádza namiesto pojmov súd prvého stupňa, pojem súd prvej inštancie a účastníkmi konania sú matka, otec, maloleté dieťaťa a kolízny opatrovník. 13. V časti úpravy styku odvolací súd nevyhovel odvolaniu matky len upravil styk čiastočne v zmysle návrhu matky. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by maloletý nemohol u svojho otca prespávať. Maloletý je vo veku, kedy navštevuje školské zariadenie, pohybuje sa medzi ľuďmi a v konaní nebol preukázaný žiaden dôvod, pre ktorý by u svojho otca nemohol prespávať, ani zo správania otca neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by tomuto bránili. Z obsahu vykonaného dokazovania bolo zistené, že problémom v styku otca s maloletým je správanie sa matky, ktorá síce navonok deklaruje ústretovosť, ktorú ale v skutočnosti v žiadnom prípade nevykonáva. Maloletý bol zatiahnutý do konfliktu medzi rodičmi, ktorý nie je v jeho záujme a keďže nechce ublížiť ani jednému z rodičov, je pre neho výhodnejšie preberať vzory matky a správanie sa matky. Z uvedených skutočností podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva aj odmietanie otca maloletým. Ako sa vyššie uvádza, konanie vo veci začalo 30.05.2013 a v priebehu celého konania sa zdôrazňovalo postupné nadväzovanie kontaktu otca s maloletým. Za uvedené obdobie podľa názoru odvolacieho súdu prešla dostatočne dlhá doba, aby sa takýto kontakt nadviazal a uvedený stav podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné ďalej predlžovať. Najideálnejším spôsobom úpravy styku rodičia s maloletým je dohoda rodičov, ktorí najlepšie poznajú svoje dieťa a vedie vystihnúť jeho potreby tak, aby bol styk pre dieťa komfortný a aby bol v jeho záujme. Rozhodnutím súdu nie je možné upraviť všetky potreby týkajúce sa styku rodiča s maloletým. Rozhodnutie súdu nenahradí deťom pocit istoty a bezpečia, ktoré im v prvom rade majú dať rodičia. V prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť, je potrebné, aby autoritatívne rozhodol súd, ktorý bude uvedenú situáciu stabilizovať. Takýmto rozhodnutím súd aj garantuje právo druhého rodiča na styk s maloletým dieťaťom. Súd prvej inštancie potreby a dôležitosť úpravy styku otca s maloletým dostatočne vo svojom rozhodnutí odôvodnil a odvolací súd na tieto jeho závery poukazuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd ani nenariadil pojednávanie, pretože nie je vhodné predlžovať takúto napätú situáciu, ktorá nie je v záujme maloletého. Rodičia, ktorí spolu nevedia komunikovať oberajú dieťa o emocionálne istoty a zabraňujú tak, jeho rastu a napredovaniu, hoci dieťa má na to všetky predpoklady. Bránenie v styku dieťaťa s druhým rodičom spochybňuje rodičovské kompetencie tohto brániaceho rodiča, pretože dieťa má právo na styk s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti a taktiež rodič má právo podieľať sa na výchove svojho dieťaťa. Rodičia sú rovnoprávni pri výkone svojich rodičovských práv a povinností. Odvolací súd upravil styk počas Vianočných sviatkov tak, aby maloletý trávil Štedrý večer v prostredí v ktorom celý rok žije, návrhu matky na skrátenie času stretávania ako nedôvodnému nevyhovel. Počas Veľkonočných prázdnin je odvolací súd tiež za zachovanie prostredia maloletého, preto upravil styk počas Veľkonočného pondelka v rozsahu od 9.00 hod. do 18.00 hod., Letné prázdniny upravil odvolací súd od 15.7. a 15.8., aby mala matka dostatok času na prípravu maloletého na pobyt po skončení školského roku s otcom. Pri dobrej vôli matky, na ktorú ona stále poukazuje, je možné pristúpiť aj na inú úpravu, ktorá bude maloletému vyhovovať. Tu tiež odvolací súd poukazuje na ústretovosť a dobrú vôľu otca, ktorý chápe potreby maloletého a nechce jeho situáciu zhoršovať. Pod uloženou povinnosťou dieťaťa na styk pripraviť je potrebné rozumieť nielen vybavenie dieťaťa potrebnými vecami, ale predovšetkým ukázať maloletému prínos takýchto stretnutí a najmä utvrdiť ho v skutočnosti, že týmito stretnutiami nikomu neublíži a nikoho nesklame. Prenášať zodpovednosť na maloletého za zlý vzťah medzi rodičmi alebo ho postaviť do pozície riešiteľa sporu je neprijateľné a v hrubom rozpore so záujmom maloletého. Odvolací súd už nepovažoval za vhodné upravovať styk na časové etapy, keď na zbližovanie maloletého s otcom uplynula dostatočne dlhá doba a tento stav vzhľadom na odmietavý postoj matky už nemožno predlžovať. 14. V uvedenej časti odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.. 15. Vo zvyšnej časti odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p., a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Výživné tak, ako bolo určené, bolo určené správne a pre určenie výživného na tvorbu úspor neboli dané podmienky. Nemožno nechať bez povšimnutia uzavretú rodičovskú dohodu týkajúcu sa úhrady školného maloletého v súkromnej škole, preto argument matky, ktorý uvádza v odvolaní týkajúci sa platieb súkromnej školy vyhodnotil odvolací súd, ako nedôvodný. Taktiež poukaz na vek otca maloletého a s tým súvisiace plnenie vyživovacej povinnosti považuje odvolací súd za nemorálny a nedôvodný. Z obsahu dokazovania nebolo zistené, že by sa otec maloletého vyhýbal vyživovacej povinnosti, resp. si ju dokonca neplnil, naopak bolo preukázané, že okrem stanoveného výživného otec maloletého v širokom rozsahu zabezpečuje všetky potreby maloletého. Z uvedených dôvodov je nedôvodná námietka maky o zneužití poistenia maloletého otcom. 16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo zvyšku v napadnutej časti odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 ods. 1 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).