Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/165/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213216346 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213216346.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z JUDr. Ľubice Břouškovej predsednícky senátu a JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Eleny Kúšovej, členiek senátu, v právnej veci žalobcu Dactos, s. r. o., Československých parašutistov 1, Bratislava, IČO: 46 090 932, zastúpeného advokátom Mgr. Jurajom Berčom, proti žalovanému DATALAN, a.s., Galvaniho 17/A, Bratislava, IČO: 35 810 734, zastúpenému advokátom JUDr. Pavlom Nechalom, konajúcim v mene spoločnosti Nechala & Co. s. r. o., Továrenská 10, Bratislava, IČO: 36 868 604, pre zaplatenie istiny 36.211,62 EUR s príslušenstvom na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 24Cb/163/2013 - 860 zo dňa 10.2.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 24Cb/163/2013 - 860 zo dňa 10.2.2016 potvrdzuje. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 36.211,62 EUR istiny a úroky z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 15.600,- EUR od 9.4.2013 do zaplatenia, vo výške 9,75 % ročne zo sumy 4.222,80 EUR od 18.4.2013 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 16.388,82 EUR od 14.5.2013 do zaplatenia a paušálnu náhradu vo výške 40,- EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalovaného ďalej zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 9.698,90 EUR titulom náhrady trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku v sume 2.175,- EUR a z trov právneho zastúpenia v sume 7.523,90 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobou zo dňa 27.5.2013, podanou na súd dňa 30.5.2013, sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 15.600,- EUR spolu s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 15.600,- EUR od 9.4.2013 do zaplatenia z titulu vykonania programátorských prác v období od 1.3.2013 do 31.3.2013. 4. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, pričom písomným podaním zo dňa 12.8.2013, doručeným súdu dňa 16.8.2013 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol zmenu žaloby s tým, že v ďalšom konaní žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie istiny 36.211,62 EUR a úrokov z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 15.600,- EUR od 9.4.2013 do zaplatenia, vo výške 6,5 % ročne zo sumy 4.222,80 EUR od 18.4.2013 do zaplatenia, vo výške 6 % ročne zo sumy 16.388,82 EUR od 14.5.2013 do zaplatenia. Súd pripustil žalobcom navrhovanú zmenu žaloby uznesením zo dňa 6.9.2013 pod č.k. 24Cb/163/2013-45, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.9.2013. Následne písomným podaním zo dňa 28.11.2013, doručeným súdu dňa 3.12.2013 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení tým spôsobom, že v ďalšom konaní žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie istiny 36.211,62 EUR a úrokov z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 15.600,- EUR od 9.4.2013 do zaplatenia, vo výške 9,75 % ročne zo sumy 4.222,80 EUR od 18.4.2013 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 16.388,82 EUR od 14.5.2013 do zaplatenia, ako i nárok na zaplatenie paušálnej náhrady vo výške 40,- EUR. Súd pripustil žalobcom navrhovanú zmenu žaloby uznesením zo dňa 13.12.2013 pod č.k. 24Cb/163/2013-83, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.2.2014. Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím konateľa žalobcu T. S. a právnych zástupcov účastníkov konania, svedkov T.. Ľ.O. W., T. I., N.. U. L., N.. X. T. H. N.. T. X., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom. Objednávkou č. J.-J.-XXXX.XX zo dňa 1.3.2013 žalovaný objednal u žalobcu programátorské práce pre obdobie od 1.3.2013 až 31.3.2013 s miestom plnenia v sídle žalovaného. Akceptačným protokolom zo dňa 4.4.2013 žalobca svojím podpisom potvrdil odovzdanie programátorských prác a žalovaný svojím podpisom potvrdil ich prevzatie. Za vykonané programátorské práce žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX znejúcu na sumu 15.600,- EUR s lehotou splatnosti 8.4.2013. Žalobca v žalobe uviedol, že z dôvodu neuhradenia predmetnej faktúry zaslal žalovanému upomienku zo dňa 8.5.2013, ktorá bola žalovanému doručená dňa 10.5.2013 a ktorou žalobca vyzval žalovaného na úhradu splatných faktúr, a to faktúry č. XXXXXXXXX znejúcej na sumu 15.600,- EUR a faktúry č. XXXXXXXXX znejúcej na sumu 4.228,60 EUR. Žalovaný splatné faktúry neuhradil. Vyššie uvedenej objednávke predchádzalo uzavretie Zmluvy o dielo dňa 20.9.2012 medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom. Predmet zmluvy bol upravený čl. I bodom 1 zmluvy tak, že objednávateľ, v danom prípade žalovaný, ako zhotoviteľ a spoločnosť ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., Radlinského 10 Bratislava, IČO: 35 799 200 ako objednávateľ uzavreli Zmluvu o dielo, v ktorej sa objednávateľ zaviazal dodať ČSOB dielo - Analýzu a návrh web portálu pre zmluvy SS a UV. Podľa bodu 2 predmetného článku, zhotoviteľ a objednávateľ sa dohodli na vytvorení spoločného diela "Analýza a návrh web portálu pre zmluvy SS a UV" uvedeného v bode 1 tohto článku zmluvy pod vedením objednávateľa, t.j. žalovaného. Podľa bodu 3 predmetného článku, zhotoviteľ na základe tejto zmluvy pre objednávateľa vytvorí časť spoločného diela, a to v rozsahu poskytovaných služieb uvedených v prílohe č. 4 tejto zmluvy, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa čl. XI bodu 2 zmluvy, túto zmluvu je možné meniť, dopĺňať, upravovať len formou písomných dodatkov, odsúhlasených a podpísaných oboma zmluvnými stranami, ak v nej nie je určené inak. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že pohľadávka, ktorú si žalobca uplatnil, zanikla v plnom rozsahu započítaním vzájomných pohľadávok vykonaným žalobcom, ku ktorému došlo zaslaním listu označeného ako Uplatnenie nároku na náhradu škody a započítanie zo dňa 26.7.2013, ktorý bol súčasťou predmetného písomného podania. Žalobca si uvedeným listom započítal časť svojho nároku na náhradu škody voči nároku žalovaného na zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej na sumu 15.600,- EUR. Vo zvyšnej časti uplatnenej škody žalobca vyzval žalovaného na jej úhradu. Mal za to, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy zanikol započítaním. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 22.8.2013, doručenom súdu dňa 26.8.2013 uviedol, že protinárok žalovaného z titulu náhrady škody, ktorú žalovaný uplatnil listom zo dňa 26.7.2013 žalobca neuznáva, považuje ho za špekulatívny a účelový s výhradným cieľom vyhnúť sa splneniu záväzkovej povinnosti žalovaného. Žalobca spolupracoval so žalovaným na vypracovaní analýzy a návrhu na softvérové riešenie pre spoločnosť ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s.. Jednalo sa o tzv. I. fázu celkového diela, pričom celkovým výsledkom malo byť dodanie funkčnej web stránky pre potreby ČSOB, a.s.. Po ukončení prvej fázy mala nasledovať fáza implementácie. Prvú fázu realizoval pre žalovaného žalobca na základe písomnej Zmluvy o dielo zo dňa 20.9.2012, dodal ju riadne a včas a žalovaný za túto časť riadne a včas zaplatil. Následne mala nastať fáza implementácie. Žalovaný spočiatku deklaroval, že bude uzatvorená písomná zmluva o dielo, avšak reálny úmysel zrejme taký nemal a keďže časom narastali požiadavky pre zhotovenie diela, narastala cena, ktorú oznamoval žalobca žalovanému ako cenu, ktorú požaduje za implementáciu. Napriek písomnej výzve žalobcu adresovanej žalovanému, aby uzatvorili písomnú zmluvu, v ktorej stanovia práva a povinnosti, takáto zmluva uzatvorená nebola. Žalovaný však vo vzťahu k spoločnosti ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. potreboval vykonávať implementáciu, bol zmluvne viazaný. Dňa 20.3.2013 sa konalo interné stretnutie žalobcu so zástupcami žalovaného, ktorého výsledkom bola dohoda o vzájomnej spolupráci formou "outsourcingu", teda že žalobca poskytne žalovanému svojich pracovníkov, ktorí budú pracovať na implementácii podľa pokynov žalovaného, a to na pracovisku žalovaného. Žalobca po tom, čo žalovaný potvrdil výkazy prác jednotlivých pracovníkov žalobcu, vystavil žalovanému faktúry č. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX, ktoré sú predmetom tohto konania. Ďalej právny zástupca žalobcu v predmetnom písomnom vyjadrení poukázal na to, že tak z odporu proti platobnému rozkazu, ako i z uplatnenia náhrady škody vyplýva, že žalovaný uznáva nárok žalobcu na úhradu dlžných súm, avšak kompenzuje ich so zmluvnou pokutou z ústnej zmluvy o dielo. Žalobca popieral akékoľvek uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo a na uplatnenie nároku žalovaného na náhradu škody reagoval vrátením listiny spolu so sprievodným listom. Právny zástupca žalobcu v predmetnom písomnom vyjadrení poukázal na viaceré dôvody, pre ktoré nemohla byť platne uzatvorená ústna zmluva o dielo, a to, že už od počiatku žalobca požadoval uzatvorenie zmluvy o dielo v písomnej forme. V zmysle § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj podľa obchodnej praxe medzi účastníkmi konania bolo zrejmé, že podmienkou platnosti zmluvy o dielo bola jej písomná forma. Tá nikdy dodržaná nebola a žalobca nikdy neprejavil záujem uzatvoriť zmluvný vzťah ústne. Žalovaný e-mailom zo dňa 4.2.2013 prostredníctvom svojho zamestnanca T. I. zaslal žalobcovi návrh znenia Zmluvy o dielo s poznámkou "skus si ich pozriet... na harmonograme, pracach a rozsahu sa treba este dohodnut s I....". Z uvedeného žalobca usúdil, že žalovaný mal rovnako úmysel uzatvoriť písomnú zmluvu o dielo, avšak ešte neboli dohodnuté všetky jej náležitosti. Žalobca na návrh zmluvy reagoval a snažil sa spresniť rozsah, harmonogram a cenu za dielo, pričom nič nebolo zo strany žalovaného akceptované. Žalobca poukázal na ustanovenie § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo dohoda účastníkov o cene diela. Nebolo zrejmé akú cenu za dielo považuje žalovaný za dohodnutú, ak tvrdí, že bola uzatvorená ústna zmluva o dielo. Neustále sa menil rozsah fázy implementácie, žalobca po každej zmene zasielal žalovanému cenovú ponuku, za ktorú bol ochotný dielo implementovať, avšak ani jednu cenu, ani rozsah diela žalovaný neodsúhlasil. Preto nemožno hovoriť o dohodnutí podstatných náležitostí ústnej zmluvy o dielo a už vôbec nie o dohode o podstatnom obsahu zmluvy bez akýchkoľvek nejasností. Obe strany sa dohodli na spolupráci formou "outsourcingu", pričom cena, ktorá bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá bola nižšia, ako keby žalobca realizoval celú implementáciu na základe zmluvy o dielo. Z podaného odporu a z uplatnenia nároku na náhradu škody vyplýva, ako keby mali vedľa seba medzi účastníkmi konania existovať dva právne vzťahy, jeden z "outsourcingu" (ktorý žalovaný uznáva) a jeden z ústnej zmluvy o dielo (ktorý žalobca neuznáva). V danej veci však existencia jedného právneho vzťahu vylučuje druhý. Je nelogické, aby žalobca poskytol žalovanému všetkých svojich pracovníkov, ktorí mali podľa pokynov žalovaného implementovať dielo a okrem toho by sa zaviazal na implementáciu diela. Žalobca nikdy neuplatnil u žalovaného nárok na odmenu za implementáciu diela alebo z ústnej zmluvy o dielo. Podľa právneho zástupcu žalobcu absurdne vyznieva žalovaným tvrdené porušenie splnenia ústne dohodnutých termínov, ktoré mal mať žalovaný dohodnuté s ČSOB na základe žalobcom predloženej ponuky, pričom právny zástupca žalobcu poukázal na to, že žalobca nikdy nebol oboznámený so znením zmluvy o dielo na fázu implementácie uzatvorenej medzi žalovaným a ČSOB, teda nemohol mať presnú vedomosť o dohodnutých termínoch. Žalobca si splnil svoje povinnosti v zmysle dohody o "outsourcingu", čím mu vznikli záväzky voči pracovníkom, ktorí vykonávali činnosť u žalovaného, a to výhradne podľa pokynov žalovaného. Záverom právny zástupca žalobcu konštatoval, že kompenzačná námietka uplatnená žalovaným z titulu náhrady škody je fiktívnym nárokom a žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Po skončení pracovného mesiaca žalovaný zaslal dňa 29.4.2013 žalobcovi výkazy prác pracovníkov žalobcu, z ktorých vyplývali skutočne vykonané hodiny prác týchto pracovníkov. Na základe uvedeného tak bola vystavená faktúra č. XXXXXXXXX. Odmena za mesiac marec 2013 bola fakturovaná faktúrou č. XXXXXXXX a faktúrou č. XXXXXXXXX. Vo vzťahu k predmetným faktúram žalobca predložil výkazy práce. Poukázal na to, že žalovaný svoj záväzok zo žiadnej z faktúr nepoprel, a to ani na pracovnom stretnutí po podaní žalobného návrhu, čiastočne ho však započítal so svojím nárokom na náhradu škody (započítal s faktúrou č. XXXXXXXXX) a v časti faktúr č. XXXXXXXXX H. Č.. XXXXXXXXX ho neuhradil a ani nezapočítal. Celý nárok na náhradu škody žalobca neuznáva, považuje ho za špekulatívny. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 25.2.2014, doručenom súdu dňa 5.3.2014 uviedol, že žalovaný sa zúčastnil súťaže vyhlásenej spoločnosťou ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., predmetom ktorej bola dodávka diela: a) analýza a návrh web portálu pre zmluvy SS a UV a b) zhotovenie a dodanie "Web portálu pre zmluvy SS a UV". Za účelom predloženia ponuky do súťaže ČSOB, a.s. oslovil žalovaný žalobcu, a to na základe odporúčania zamestnanca žalovaného, pána T. I.. Celý obchodný model bol založený na subdodávateľskom vzťahu. Žalovaný len formálne navonok a komunikačne zastrešoval služby skutočne a reálne dodávané žalobcom a tieto komunikoval vo vzťahu k spoločnosti ČSOB, a.s.. Obchodným vedením celej zákazky za žalovaného bol poverený pán U. L., ktorý komunikoval so spoločnosťou ČSOB, a.s. a žalobcom a ktorý zadefinoval, na základe výzvy spoločnosti ČSOB, a.s., čo má ktorá časť diela obsahovať a žalobca dodal štruktúru hodín, ktoré boli potrebné na vykonanie diela. Žalovaný upozornil, že nakoľko išlo o subdodávateľský vzťah, žalovaný iba nadhodil čas odhadnutý žalobcom o 30 % a na základe uvedeného vypočítal prácnosť diela v dňoch. Žalobca nemohol realizovať zákazku sám na priamo, nakoľko nemal potrebné referencie a nebol oslovený spoločnosťou ČSOB, a.s.. Skutočnosť, že žalobca bude realizovať dielo ako celok bolo jeho vlastným rozhodnutím. Z komunikácie vo fáze ponukovania vyplývalo, že žalobca spolupracoval na vypracovaní ponuky a určil časovú náročnosť vykonania diela. Po kladnom vyjadrení a akceptácii zo strany spoločnosti ČSOB, a.s. bol žalobca oboznamovaný s ďalšími skutočnosťami v rámci projektu a zároveň sa zúčastňoval stretnutí s ČSOB, a.s.. Z uvedeného dôvodu bol zmluvný vzťah so žalobcom rozdelený do dvoch fáz. Podstatné bolo, že žalovaný v súťaži podpísal zmluvy na realizáciu obidvoch fáz diela. V prvej fáze uzatvoril žalovaný so žalobcom Zmluvu o dielo na časť diela Analýza a návrh zo dňa 20.9.2012. Náležitosti zmluvy o dielo na implementáciu 2. fázy diela - Web portál vyplývali zo samotnej ponuky, z ktorej bola jasná špecifikácia diela ako aj termíny plnenia. Cenu za zhotovenie diela žalobcom bolo možné určiť ako 70 % z ceny predloženej v cenovej ponuke žalovaného, t.j. 70 % zo sumy 114.325,- EUR = 80.027,50 EUR. Skutočnosť, že žalobca dielo implementoval vyplývala aj z početnej komunikácie, ktorú žalovaný založil do súdneho spisu. Vzhľadom na uvedené má právny zástupca žalovaného za to, že vo vzťahu k druhej časti diela došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo na časť diela - Web portál. Žalobca vedel, aký je rozsah diela a poznal termíny. Po vykonaní Analýzy a Návrhu sa ukázalo, že sa budú musieť nad rámec výzvy ČSOB, a.s. vykonať na diele zmeny, ktoré sa diskutovali na stretnutiach s ČSOB, a.s.. Dodatok č. 1 musel byť uzatvorený vzhľadom na skutočnosť, že dodaná Analýza a Návrh vykazovali potrebu zmeny diela, jeho rozšírenie a s tým súvisiace navýšenie ceny diela, ako aj predĺženie termínov plnenia, ktoré nastavil žalobca, nakoľko on mal dielo ako subdodávateľ žalovaného v danej lehote dodať. Napriek skutočnosti, že žalobca určil termíny plnenia diela, dostal sa opakovane do omeškania. Z uvedeného je podľa názoru právneho zástupcu žalovaného zrejmé, že žalobca mal vedomosť, čo je predmetom plnenia a rovnako mal vedomosť o termínoch plnenia, pričom odsúhlasil aj upravený rozsah náročnosti realizácie diela. Pán T. I., zamestnanec žalovaného, zaslal žalobcovi návrh písomnej Zmluvy o dielo - Web portál, pričom žalobca prostredníctvom pána S. urobil v návrhu len mierne úpravy, ktoré sa netýkali špecifikácie diela, harmonogramu, rozsahu prácnosti a ani ceny. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného z uvedeného vyplýva, že došlo k modifikácii ústne uzatvorenej Zmluvy o dielo - Web portálu medzi žalobcom a žalovaným, kde sa spresnila špecifikácia diela. Hoci žalobca určil nové termíny plnenia, dostal sa opakovane do omeškania, keď nesplnil termíny určené Dodatkom č. 1 a z tohto dôvodu bolo nevyhnutné dojednať so spoločnosťou ČSOB, a.s. posun termínov. K uvedenému došlo podpisom Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo na časť diela - Web portál uzatvorenej medzi spoločnosťou ČSOB, a.s. a žalovaným dňa 9.5.2013. V rámci dohody o posune termínov si spoločnosť ČSOB, a.s. uplatnila aj nárok na zľavu z ceny diela v sume 20.000,- EUR v dôsledku omeškania s dodaním diela. O tento nárok bola znížená odmena žalovaného za vykonanie diela. Právny zástupca žalovaného v ďalšom obsahu písomného vyjadrenia poukázal na to, že ustanovenia Obchodného zákonníka pri zmluve o dielo majú dispozitívny charakter, okrem vymedzenia podstatných znakov. Pre platné uzatvorenie zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma a postačuje ústna dohoda minimálne o určení zmluvných strán, predmete zmluvy a cene. Nakoľko žalobca skutočne dielo na základe ním vytvorenej Analýzy a Návrhu implementoval, je podľa názoru právneho zástupcu žalovaného nesporné, že došlo k uzatvoreniu ústnej Zmluvy o dielo - Web portál. Vzhľadom na uvedené tak žalovanému v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu vznikla škoda s poukazom na ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka. Dôvodom vzniku zodpovednosti za škodu bolo porušenie povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu, pričom k porušeniu povinnosti zo strany žalobcu došlo v dôsledku omeškania s dodaním diela, t.j. žalovaný nedodal dielo riadne a včas s dojednanými termínmi. Omeškanie žalobcu spôsobilo omeškanie žalovaného vo vzťahu k spoločnosti ČSOB, a.s., pričom žalovanému mala vzniknúť škoda vo výške 219.146,- EUR, ktorá pozostávala zo zľavy z ceny diela uplatnenej spoločnosťou ČSOB, a.s. v dôsledku omeškania vo výške 24.000,- EUR zakotvenej v Dodatku č. 2, z nákladov vynaložených žalovaným v dôsledku nasadenia vlastných zamestnancov v sume 9.600,- EUR a z nákladov vynaložených žalovaným v dôsledku nasadenia externých subdodávateľov vo výške 138.267,- EUR. Zároveň v dôsledku omeškania s dodaním diela došlo k poníženiu dojednanej paušálnej odmeny za podporu a servis, ktorá priamo súvisí s dielom, a to z pôvodnej výšky 17 % z ceny diela na odmenu vo výške 14 % z ceny diela dohodnutej v Zmluve o dielo na časť diela Web portál uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou ČSOB, a.s. dňa 3.7.2013, čo predstavuje ušlý zisk v sume 47.279,- EUR. Žalobca sa zaviazal dielo vykonať v termínoch, ktoré sám navrhol ako termíny, v ktorých je schopný dielo vykonať. Na základe uvedeného tak vznikla žalovanému škoda, na úhradu ktorej vyzval žalobcu výzvou zo dňa 26.7.2013. V prípade, ak by žalobca plnil povinnosti pri vykonávaní diela, spoločnosti ČSOB, a.s. by nevznikol žiaden nárok, a teda by nevznikla povinnosť žalovaného tento nárok uspokojiť. Na záver žalovaný poukázal na to, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.222,80 EUR a sumy 16.388,82 EUR nebol z jeho strany nikdy akceptovaný. Ak aj nejaké práce pri implementácii diela vykonané boli, tieto po preskúmaní žalovaným neboli použiteľné, nakoľko nespĺňali kvalitatívne požiadavky vyžadované zo strany spoločnosti ČSOB, a.s.. V súvislosti s predmetným písomným vyjadrením právneho zástupcu žalovaného zo dňa 25.2.2014 súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že z jeho obsahu je zrejmé, že okrem započítania žalovaným uplatňovaného nároku na náhradu škody voči pohľadávke žalobcu vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXXXX znejúcej na sumu 15.600,- EUR realizovaného listom zo dňa 26.7.2013, žalovaný vo forme procesnej obrany v rámci daného konania započítava zostávajúcu časť uplatňovaného nároku na náhradu škody aj voči zostávajúcej časti nároku uplatňovaného v danom konaní žalobcu, z čoho vyplýva, že žalovaný nerozporuje základ a výšku faktúr, od ktorých žalobca v danom konaní odvíja svoj nárok na zaplatenie istiny v celkovej výške 36.211,62 EUR. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 19.3.2014, doručenom súdu dňa 24.3.2014 uviedol, že žalovaný sa predložením e-mailových správ snaží navodiť dojem, že bol so žalobcom záväzne a bez akýchkoľvek pochybností dohodnutý na podstatných náležitostiach Zmluvy o dielo na 2. fáze zhotovovania diela - Web portáli, čo však nie je pravdou. Žalovaný odvracia pozornosť od skutočnosti, že žalobca požadoval uzatvorenie zmluvy o dielo v písomnej forme, čo je podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka podmienka platnosti zmluvy o dielo. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca mal byť jediný subdodávateľ žalovaného v aktivite voči spoločnosti ČSOB stavebnej sporiteľni, a.s. (ďalej len "ČSOB") a žalovaný mal túto aktivitu iba "zakryť" za navýšenie ceny o 30 %. Žalobca predkladal žalovanému svoju ponuku na spracovanie jednotlivých častí diela vrátane ceny a času, nemal však vedomosť ani o jednom dokumente, ktorý žalovaný posielal objednávateľovi zákazky, t.j. spoločnosti ČSOB, a teda nemal vedomosť o tom, na akom rozsahu prác, ceny za dielo a termínoch plnenia sa žalovaný dohodol s ČSOB. Tiež nemal vedomosť o Dodatku č. 1 uzatvorenom medzi žalovaným a spoločnosťou ČSOB. Žalovaný predložil niekoľko e-mailov, v ktorých mal žalobca určiť časový rozsah zhotovenia diela, ktorý mal byť žalovaným "odsúhlasený". Toto sa však dialo v celkovom kontexte, ktorým bola snaha žalobcu uzatvoriť so žalovaným písomnú Zmluvu o dielo. Uvedené termíny mali byť jednou z náležitostí zmluvy o dielo. Tieto termíny sa neustále posúvali, čo súviselo s posunom začatia prác v dôsledku neuzatvorenia písomnej zmluvy o dielo a s rozširovaním prác v dôsledku dohody žalovaného s ČSOB. Žalobca iba následne určil časový rozsah prác, ktoré mu boli špecifikované žalovaným. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného o tom, že medzi stranami nebol sporný rozsah diela, termíny plnenia a cena za dielo, za účelové. Rozsah diela v 2. fáze - Web portál vychádzal z 1. fázy - Analýza a Návrh, pričom do poslednej chvíle však presný rozsah nebol známy, nakoľko zo strany spoločnosti ČSOB a žalovaného dochádzalo k rozširovaniu rozsahu, aj preto nebol nikdy definitívne ustálený. Termíny plnenia sa posúvali presne tak, ako sa rozširoval a menil rozsah diela a ako sa naťahoval čas uzatvorenia písomnej Zmluvy o dielo. Cena za dielo dohodnutá nebola. Cena za dielo, ktorú žalovaný dohodol s ČSOB vo výške 110.000,- EUR nebola žalobcovi nikdy oznámená. Navyše, k dohode o cene došlo dňa 1.3.2013, a preto sa žalobca mohol dozvedieť o tejto cene až v tento deň. Preto nie je možné na e-maily z roku 2012 a mesiacov január a február 2013 pozerať ako na definitívne dohody o diele, vrátane dohody o rozsahu, termínoch a ceny za dielo. Aj vznik škody žalovanému je sporný. Je otázne, či škodou žalovaného bola zľava z ceny, na ktorej sa s ČSOB dohodol a či boli škodou náklady žalovaného na zhotovenie diela vlastnými zamestnancami. Pre tento účel došlo k navýšeniu ceny o 30 %. Rovnako nemôžu byť škodou náklady na vykonanie diela spoločnosťou žalovaného v dôsledku nasadenia externých subdodávateľov vo výške 138.267,- EUR, keďže tieto by mohli byť škodou iba v prípade, ak by žalovaný uhradil žalobcovi jeho cenu za dielo. Taktiež je podľa názoru právneho zástupcu žalobcu nesprávne a nelogické tvrdenie žalovaného, že faktúry č. XXXXXXXXX v sume 4.222,80 EUR a č. XXXXXXXXX vo výške 16.388,82 EUR neuznal z dôvodu, že tieto práce zo strany žalovaného neboli akceptované a použiteľné, nakoľko nespĺňali kvalitatívne požiadavky, nakoľko tieto faktúry boli vystavené za "outsourcing", t.j. za poskytnutie pracovníkov žalobcu žalovanému, a to v zmysle Záznamu zo stretnutia zo dňa 20.3.2013, ktorý žalovaný opomína. Písomným podaním zo dňa 19.3.2014, podaným na súde dňa 30.9.2014 predložil právny zástupca žalobcu okrem písomného vyjadrenia vo veci aj návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, pričom uviedol, že dňa 23.9.2014 sa uskutočnilo stretnutie oboch sporových strán spolu s právnymi zástupcami za účelom mimosúdneho rokovania s tým, že žalovaný navrhol uzatvoriť dohodu s tým, že žiadna sporová strana si nebude voči druhej uplatňovať akýkoľvek nárok a konanie bude zastavené. Odôvodnil to tým, že škoda, ktorú spôsobil žalobca žalovanému sa medzičasom zvýšila na sumu 500.000,- EUR. S uvedeným riešením žalobca nesúhlasil a trval na uplatnenom nároku. Žalobca predložil Zmluvu o dielo zo dňa 20.9.2012 uzatvorenú medzi účastníkmi konania. Dňa 3.10.2014 boli súdu elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu a následne doplnené originálom podania doručeným súdu dňa 7.10.2014 predložené dôkazy zo strany žalovaného. Bola to Zmluva o dielo zo dňa 3.7.2012 uzatvorená medzi spoločnosťou ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom. V zmysle čl. I Predmet zmluvy, bol v bode 1 uvedený predmet zmluvy ako záväzok zhotoviteľa dodať objednávateľovi nasledovné plnenia: a) zhotovenie a dodanie "Web portálu pre zmluvy SS a UV", b) nasadenie Web portálu do systémov objednávateľa. Ako súčasť zmluvy ďalej žalovaný predložil prílohy č. 1 až 5. Podaním zo dňa 16.12.2014, podaným na súde dňa 19.12.2014 doplnil žalovaný do súdneho spisu listinné dôkazy týkajúce sa spolupráce žalovaného s dvoma subdodávateľmi, spoločnosťou CoolPeople, s.r.o., IČO: 45 614 903 a Nazaret s.r.o., IČO: 46 639 462, pri realizácii druhej fázy projektu pre ČSOB. Uviedol, že títo subdodávatelia odpracovali na projekte XX.XXX,XX hodín, za ktoré im žalovaný zaplatil sumu XXX.XXX,- EUR. Zároveň žalovaný nasadil na realizáciu druhej fázy projektu ČSOB vlastných zamestnancov. Na preukázanie týchto tvrdení predložil žalovaný listinné dôkazy: výkazy prác zamestnancov subdodávateľov a zamestnancov odporcu, faktúry č. XXXXXX na sumu 1.620,- EUR, č. XXXXXXX na sumu 12.060,- EUR, č. XXXXXXX na sumu 13.410,- EUR, č. XXXXXXX na sumu 8.956,50 EUR, č. XXXXXXXXX na sumu 22.572,- EUR, č. XXXXXXX na sumu 8.946,- EUR, č. XXXXXXX na sumu 11.520,- EUR, č. XXXXXXXXX na sumu 25.308,- EUR, č. XXXXXXXXX na sumu 19.944,- EUR, č. XXXXXXX na sumu 9.376,50 EUR, č. XXXXXXX na sumu 10.080,- EUR, č. XXXXXXX na sumu 4.320,- EUR, č. XXXXXXXXX na sumu 16.236,- EUR, č. XXXXXXXXX na sumu 20.088,- EUR, č. XXXXXXX na sumu 11.880,- EUR, č. XXXXXXXXX na sumu 28.296,- EUR, č. XXXXXXX na sumu 13.860,- EUR, č. XXXXXXXXX na sumu 32.328,- EUR, č. XXXXXXX na sumu 13.050,- EUR, č. XXXXXXX na sumu 7.560,- EUR, č. XXXXXXXXX na sumu 23.760,- EUR, č. XXXXXXXXX na sumu 28.440,- EUR, č. XXXXXXX na sumu 9.360,- EUR, č. XXXXXXXXX na sumu 29.304,- EUR, č. XXXXXXX na sumu 12.240,- EUR, č. XXXXXXXXX na sumu 27.000,- EUR, č. XXXXXXX na sumu 1.800,- EUR, č. XXXXXXXXX na sumu 26.568,- EUR, č. XXXXXXX na sumu 3.600,- EUR, č. XXXXXXXXX na sumu 26.280,- EUR a k nim prislúchajúce výpisy z účtu o ich úhrade subdodávateľom a objednávky na vykonanie prác, ktoré boli predmetom uvedených faktúr, ako i pracovné zmluvy so zamestnancami: V. U., V. B. B., L. G., L. P., Y. P., výplatné pásky týchto zamestnancov a výpisy z účtu o úhrade mzdy jednotlivým zamestnancom. Konateľ žalobcu T.. T. S. uviedol, že je pravdou, že pôvodne mal žalobca realizovať projekt ako celok, na čo však mala byť uzatvorená zmluva o dielo v písomnej forme aj na druhú etapu, ale k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo nedošlo, pričom na stretnutí dňa 19.3.2013 vo večerných hodinách došlo k dohode, že žalobca už nebude realizovať v rámci druhej etapy projekt ako celok, ale bude poskytovať žalovanému len svojich pracovníkov, ktorí budú realizovať programátorské práce podľa zadania žalovaného, a to pod vedením pracovníkov žalovaného. Konateľ žalobcu uviedol, že tohto stretnutia sa za žalobcu zúčastnil pán T. X. a konateľ žalobcu a za žalovaného pán T. I. H. X. T., ktorý podľa vedomostí konateľa žalobcu bol v danom čase štatutárnym zástupcom žalovaného, resp. za žalovaného podpisoval zmluvy. Ústna dohoda zo dňa 19.3.2013 bola následne prenesená do záznamu zo stretnutia z 20.3.2013, ktorého sa zúčastnil pán X., L. V., L. I. a konateľ žalobcu. Ďalej konateľ žalobcu na pojednávaní uviedol, že na základe týchto skutočností už on následne nesledoval žiadne termíny a žalobca už ani nemal zodpovednosť za projekt ako celok, keďže na základe ústnej dohody žalobca len poskytoval žalovanému svojich pracovníkov, ktorí realizovali programátorské práce pod vedením pracovníkov žalovaného. Na otázku súdu konateľ žalobcu uviedol, že so štatutárnym zástupcom žalovaného N.. T. W. nikdy nejednal. Právny zástupca žalovaného uviedol, že bez podkladov žalobcu by žalovaný nikdy nepredkladal ponuku konečnému prijímateľovi, ktorým bola ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., pričom žalobca mal vedomosť o všetkých termínoch vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu medzi žalovaným a konečným prijímateľom. Žalobca sa zúčastňoval rokovaní s konečným prijímateľom a mal aj poskytnuté kontaktné údaje priamo na pracovníkov konečného prijímateľa. Na otázku súdu, z akého dôvodu nedošlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o dielo na druhú etapu právny zástupca žalovaného uviedol, že podľa jeho vedomostí to bolo z dôvodu, že zmluvné strany sa nevedeli dohodnúť na detailoch písomného vyhotovenia zmluvy o dielo, avšak konkrétne nevedel uviesť, ktoré detaily boli medzi stranami sporné. Podľa jeho vedomostí, žiadny zo štatutárnych zástupcov žalovaného rokovania ohľadom tohto obchodného prípadu neabsolvoval, pričom predmetný obchodný prípad za žalovaného riešil predovšetkým pán T., ktorý nebol štatutárnym zástupcom žalovaného, ale bol poverený vo veciach zmluvných pán I.. Svedok T.. Ľ. W. na pojednávaní konanom dňa 22.9.2015 uviedol, že bol v pracovnom pomere so žalovaným, pričom v čase, keď prebiehala spolupráca medzi účastníkmi konania pôsobil na pozícii projektového manažéra projektu žalovaného na základe zmluvného vzťahu so spoločnosťou ČSOB. Svedok uviedol, že nemal oprávnenie na uzatváranie zmluvných vzťahov v tejto súvislosti, avšak mal ako projektový manažér oprávnenie vo vzťahu k subdodávateľom podpisovať akceptačné protokoly. Akceptačný protokol k ukončenej analytickej časti žalobcovi podpísal svedok koncom roka 2012, pričom ako projektový manažér pri tomto projekte pôsobil do marca 2013, t.j. v čase realizačnej fázy už svedok ako projektový manažér nepôsobil, a túto funkciu po ňom prevzal pán V.. Svedok T. I. na pojednávaní konanom dňa 22.9.2015 uviedol, že so žalovaným bol v pracovnom pomere do 31.7.2015, pričom vie, čo je predmetom daného sporu a v čase spolupráce účastníkov konania pôsobil u žalovaného ako obchodník, pričom mal na starosti dohadovanie obsahu zmluvných vzťahov a v prvej fáze predovšetkým predloženie ponuky do tendra pre ČSOB Stavebnú sporiteľňu, pričom túto ponuku predkladal žalovaný, ale bola vyhotovená v spolupráci so žalobcom, ktorý mal pôsobiť ako subdodávateľ. Súčasťou ponuky pre ČSOB Stavebnú sporiteľňu boli aj návrhy zmlúv pokrývajúce celý predmetný projekt, pričom svedok vie o tom, že vo vzťahu k žalobcovi bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá v písomnej forme zmluva len na analytickú časť a následne po ukončení analytickej časti začali viesť rokovania ohľadom uzatvorenia zmluvy na realizačnú fázu. Zmluva o dielo na realizačnú fázu v písomnej forme však uzavretá nebola. Síce svedok zaslal žalobcovi kvázi finálny návrh zmluvy, avšak k samotnému podpisu nedošlo, pretože niekedy na prelome marca a apríla 2013 prišiel jeho kolega pán T.Á. s tým, že zmluvu so žalobcom žalovaný uzatvárať nebude, nakoľko nie je spokojný s výkonom práce a jej kvalitou, ktorú zatiaľ žalobca zrealizoval vo vzťahu k realizačnej fáze. Žalobca časť prác na začiatku realizačnej fázy realizoval, pričom všetko sa to dialo na základe ústnych dohôd a v dobrej viere, že zmluvný vzťah bude pokračovať. Na otázku súdu svedok uviedol, že rozsah realizačných prác bol daný samotným analytickým dokumentom vypracovaným v prvej fáze a cena týchto prác sa špeciálne nedohadovala, ale v zmluve o dielo s ČSOB Stavebná sporiteľňa bola dohodnutá cena, pričom žalobca zrejme v dobrej viere tieto práce vykonával, kým sa nenaplní jeho badžet. Neskôr došlo k určitému upgradu tejto dohody, keďže žalobca už niektoré práce reálne vykonal a mal s tým určité náklady, a preto sa dohodli na mesačnom účtovaní vykonaných prác podľa počtu odrobených hodín s tým, že v tom čase sa snažili dospieť k dohode o písomnej zmluve o dielo na druhú etapu, k podpisu ktorej však nedošlo, pričom na dôvod na jej nepodpísanie si už presne nepamätá. Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok uviedol, že žalobca mal vedomosť o termínoch dohodnutých medzi žalovaným a ČSOB Stavebnou sporiteľňou, pričom tieto termíny žalobca neplnil. Svedok N.. U. L. na pojednávaní konanom dňa 22.9.2015 uviedol, že bol v pracovnom pomere so žalovaným do 31.8.2012, pričom pôsobil v implementačnej divízii a jeho nadriadeným bol X. T.. Zo strany žalobcu bola svedkovi v súvislosti s vypracovávaním ponuky predložená dokumentácia, kde boli uvedené aj celkové ceny, ku ktorým svedok pridal nejakú prirážku. Kompletná ponuka bola predložená zákazníkovi a následne prebehlo niekoľko rokovaní so zákazníkom, na ktorých vysvetľovali jednotlivé údaje z ponuky. Svedok ukončil pracovný pomer v spoločnosti žalovaného v období, kedy sa podpisovala zmluva medzi žalovaným a ČSOB Stavebnou sporiteľňou. Svedok uviedol, že si nepamätá presne, či z firmy odišiel krátko po podpise zmluvy alebo v čase, keď sa už vedelo, že zmluva podpísaná bude. Na otázku právneho zástupcu žalovaného svedok uviedol, že v rámci spracovávania ponuky pre zákazníka ČSOB Stavebná sporiteľňa žalobca predkladal aj návrhy cien, ako svedok uvádzal vo svojej výpovedi a súčasne predkladal aj dobu trvania aktivít, ktorú svedok ešte o niečo natiahol s tým, že si svedok nespomína presne, ale myslí si, že doba trvania aktivít sa týkala tak analytickej, ako aj realizačnej časti s tým, že podstatná bola analytická časť, v rámci realizácie ktorej sa mali ešte termíny meniť. Svedok N.. T. V. na pojednávaní konanom dňa 22.9.2015 uviedol, že je v pracovnom pomere u žalovaného, a to na pozícii projektového manažéra a na tejto pozícii pôsobil aj v čase spolupráce medzi účastníkmi konania. Na predmetnom projekte začal pôsobiť niekedy vo februári 2013 a pôsobil na ňom do septembra alebo októbra 2013 s tým, že počas jeho pôsobenia na projekte spolupráca so žalobcom trvala len asi dva až tri mesiace a potom spoluprácu so žalobcom ukončili. Na otázku súdu svedok uviedol, že pracovníci žalobcu boli objednaní na výkon konkrétnej práce a nie na dodanie diela ako takého, pričom práce im zadával svedok a tiež delivery manažér a architekt softvéru. Keď svedok do projektu nastúpil ako projektový manažér a bol oboznámený s tímom, ktorý mal práce realizovať, bol svedok podľa svojho vyjadrenia veľmi rád, že sú to práve ľudia žalobcu, ktorý sa podieľal na spracovaní analýzy a svedok mal teda v tomto smere veľké očakávania, ktoré sa však žiaľ nepotvrdili. Pracovníci žalobcu nemali realizovať dielo ako také, ale mali vykonávať práce tvoriace obsah diela. Svedok N.. X. T. na pojednávaní konanom dňa 22.9.2015 uviedol, že je v pracovnom pomere so žalovaným, a to na pozícii riaditeľa divízie softvérového vývoja a na tejto pozícii pôsobil aj v čase spolupráce účastníkov konania. Medzi žalobcom a žalovaným bola najprv uzavretá len písomná zmluva na analytickú časť, ktorá bola dokončená do konca roku 2012. Plynule sa malo pokračovať v realizačnej časti s tým, že prebiehali rokovania o uzavretí zmluvy medzi žalobcom a žalovaným na realizačnú časť a súčasne aj žalobca realizoval práce. Neskôr žalovaný zistil, že kvalita žalobcom vykonaných prác nezodpovedá požiadavkám, a tieto práce boli v konečnom dôsledku v projekte nepoužiteľné, čo viedlo k tomu, že v marci 2013 sa dohodli so žalobcom, že nebude realizovať dielo samostatne, ale jeho pracovníci budú sedieť v priestoroch žalovaného a realizovať práce podľa jeho pokynov a pod jeho kontrolou. Aj napriek dohode o vykonávaní práce pracovníkmi žalobcu pod vedením a v priestoroch žalovaného projekt nenapredoval ako mal, neboli dodržiavané termíny a práce neboli vykonávané kvalitne. Z tohto dôvodu došlo k ukončeniu spolupráce medzi účastníkmi konania a z dôvodu nespokojnosti nedošlo ani k podpisu písomnej zmluvy na realizačnú časť. Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok uviedol, že žalobca bol oboznámený s termínmi plnenia dohodnutými medzi žalovaným a ČSOB Stavebná sporiteľňa, nakoľko tieto boli prezentované na viacerých stretnutiach a takisto boli obsahom prvej a druhej zmluvy. Taktiež samotný žalobca v čase, keď zistil, že nestíha pôvodne dohodnuté termíny, predkladal nový harmonogram termínov plnenia. Tiež svedok uviedol, že keď v spoločnosti žalovaného robili finančnú analýzu predmetného projektu zistili, že žalovaný bol na tomto projekte stratový, keď sa zohľadnili všetky sumy, ktoré vyplatil žalobcovi a subjektom, ktoré po žalobcovi realizovali a opravovali práce. Na otázku súdu svedok uviedol, že žalovaný e-mailami upozorňoval žalobcu na nedodržanie termínov, pričom práce realizované žalobcom v období mesiacov marec a apríl 2013, ktoré boli realizované v priestoroch žalovaného a pod jeho dohľadom, žalovaný prebral z toho dôvodu, že v tomto čase ešte nevedel posúdiť ich kvalitu a zmysluplnosť, pričom až neskôr sa ukázalo, že tieto práce sú pre žalovaného nepoužiteľné. Ďalej na otázku súdu svedok uviedol, že kvalitu prác žalovaný reklamoval u žalobcu ústne a e-mailami, pričom nebol uplatnený zo strany žalovaného žiaden nárok vo vzťahu k zisteným nedostatkom. Na pojednávaní konanom dňa 22.9.2015 právny zástupca žalobcu založil do súdneho spisu faktúru č. XXXXXXXXX spolu s prílohami, ktorá bola zo strany žalovaného uhradená. Faktúra znela na sumu 19.500,- EUR a žalobca ňou fakturoval programátorské práce za obdobie 1.2.2013 - 28.2.2013, a to na základe objednávky zo dňa 1.2.2013 vystavenej žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, pričom odovzdanie a prevzatie vykonaných prác bolo potvrdené akceptačným protokolom zo dňa 8.3.2013. Svedok N.. T.Š. X. na pojednávaní konanom dňa 10.2.2016 uviedol, že s účastníkmi konania ho neviažu žiadne zmluvné vzťahy, ale nakoľko sa dlhšiu dobu pozná so štatutárnymi zástupcami obidvoch účastníkov konania a v minulosti mal softvérovú spoločnosť a v súčasnosti poskytuje konzultačnú činnosť ako živnostník, podieľal sa na príprave daného obchodného prípadu od začiatku ako konzultant pre obidvoch účastníkov, a to už vo fáze prípravy pred výberovým konaním organizovaným v ČSOB. V tom čase sa na tom zo strany žalovaného podieľali pán I. a pán L.. Žalovaný bol vo výberovom konaní úspešný, pričom svedok sa zúčastňoval aj jednaní, ktorých predmetom bola príprava ponuky do výberového konania. Následne prebehla prvá etapa spočívajúca v realizácii analytickej časti, ktorá bola ukončená. Keď sa malo začať so samotnou realizáciou, ukázalo sa, že rozsah predmetu, ktorý sa mal plniť, je požadovaný zo strany ČSOB trochu inak, než s tým bolo počítané v analytickej časti. V tom čase začali prebiehať rokovania medzi účastníkmi konania vo vzťahu k uzavretiu zmluvného vzťahu na druhú etapu, pričom žalobca predložil svoju ponuku času a ceny, avšak nedošlo k dohode medzi účastníkmi konania, keďže žalovanému sa ponuka žalobcu nepozdávala. Za účelom prejednania navrhovanej ponuky, t.j. rozsahu, času a ceny, sa koncom marca 2013 v sídle žalovaného uskutočnilo stretnutie, ktorého sa svedok osobne zúčastnil a za stranu žalovaného sa ho zúčastnili páni T., I., W. a nejakí konzultanti, ktorých mená svedok nepoznal. Na tomto stretnutí však k dohode nedošlo, keďže žalovanému sa nepozdávala cena navrhnutá žalobcom a v tom čase ešte nevedeli, že žalovaný má už čas a cenu dohodnutú s investorom ČSOB a zrejme mu na ponuku žalobcu nepostačoval badžet. Stretnutie sa skončilo s tým, že si strany ponechali čas na rozmyslenie. Na druhý deň sa v sídle žalovaného uskutočnilo ďalšie stretnutie, ktorého sa svedok osobne zúčastnil, za stranu žalovaného sa ho zúčastnil pán I. H. T. a za stranu žalobcu konateľ pán S.. Na tomto stretnutí sa dohodli, že žalobca poskytne žalovanému len programátorské kapacity, bola dohodnutá suma za človeko-hodinu, bol dohodnutý počet ľudí, ktorých žalobca na vykonávanie programátorských prác poskytne s tým, že bolo dohodnuté, že tieto práce budú vykonávať v priestoroch žalovaného podľa jeho pokynov. Bola tiež dohodnutá skúšobná doba v rozsahu dvoch týždňov, s čím žalobca súhlasil. Svedok ďalej uviedol, že na konci tohto stretnutia sa ešte so žalobcom snažili upozorňovať zástupcov žalovaného na možné riziká, keďže žalovaný dovtedy nemal skúsenosti s realizáciou obdobných projektov. Bolo im však povedané, že nech sa o to nestarajú a že celý projekt bude riadiť žalovaný. Súd prvej inštancie uviedol, že zo znenia § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) vyplýva, že zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podľa § 537 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich. Podľa § 546 ods. 1 OZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Podľa § 548 ods. 1 OZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Podľa § 554 ods. 1 veta prvá, ods. 6 OZ zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany. Zo znenia § 269 ods. 2 OZ vyplýva, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa § 272 ods. 1, ods. 2 OZ zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. Podľa § 373 OZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 98 Občianskeho súdneho poriadku vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu. Podľa § 365 ods. 1 OZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 OZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že žalobca vykonal pre žalovaného programátorské práce v období od 1.3.2013 do 31.3.2013 na základe písomnej objednávky č. J.-J.- XXXX.XX zo dňa 1.3.2013, pričom na preukázanie riadneho odovzdania a prevzatia vykonaných prác predložil žalobca súdu akceptačný protokol zo dňa 4.4.2013, ktorý je podpísaným oboma účastníkmi konania a na základe ktorého žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 15.600,- EUR. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok na zaplatenie sumy 15.600,- EUR neuznáva, nakoľko došlo k započítaniu predmetnej pohľadávky žalobcu voči pohľadávke žalovaného z titulu náhrady škody, ktorú mal spôsobiť žalobca. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne za to, že žalovaný samotný základ a výšku žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 15.600,- EUR v danom konaní nenamietal a uznal dôvodnosť predmetnej faktúry. Nárok žalobcu na úhradu zvyšnej časti žalovanej istiny, t.j. 20.6011,62 EUR vyplýva z objednávky, ktorá vzišla z interného stretnutia zo dňa 20.3.2013, ktorého témou bolo využívanie pracovníkov spoločnosti žalobcu na projekte ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., pričom v zmysle uvedeného interného stretnutia bolo určené pracovisko pracovníkov žalobcu v sídle žalovaného a zároveň títo pracovníci plnili úlohy podľa pokynov príslušných zamestnancov žalovaného. Na základe vykonaných prác pracovníkmi žalobcu, žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXX sumu 4.222,80 EUR a faktúrou č. XXXXXXXXX sumu 16.388,82 EUR. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že až do začatia súdneho konania, resp. do vydania platobného rozkazu, neboli predmetné faktúry zo strany žalovaného namietané, resp. po ich doručení tieto neboli žalovaným žiadnym spôsobom reklamované a ani vrátené. Napriek tomu však neboli zo strany žalovaného uhradené. Vyššie uvedené práce zo strany žalobcu boli vykonané v rámci realizačnej časti, t.j. II. fázy vykonania diela vyplývajúceho zo Zmluvy o dielo zo dňa 3.7.2012 v spojení s Dodatkom č. 1 a 2 uzavretej medzi žalovaným ako zhotoviteľom a spoločnosťou ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. ako objednávateľom. I. fáza vykonania diela zo Zmluvy o dielo zo dňa 3.7.2012, tzv. analytická časť bola žalobcom vykonaná na základe písomnej zmluvy o dielo zo dňa 20.9.2012 uzatvorenej medzi účastníkmi konania, pričom cenu za jej vykonanie žalovaný žalobcovi riadne uhradil. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že programátorské práce predstavujúce skutkový základ daného sporu boli vykonávané tým spôsobom, že žalobca poskytol žalovanému pracovníkov, ktorí práce vykonávali v sídle a podľa pokynov žalovaného formou tzv. "outsourcingu". Uvedené bolo v konaní preukázané výpoveďou svedka T. I. - bývalého zamestnanca žalovaného, ktorý uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená len zmluva o dielo na analytickú časť a ohľadom realizačnej časti prebiehali len rokovania o písomnej zmluve o dielo. Taktiež svedok T. V. - zamestnanec žalovaného potvrdil, že žalobca poskytol na realizačnú časť, t.j. II. fázu projektu len svojich pracovníkov, pričom tí nemali realizovať dielo ako také, ale mali vykonávať práce tvoriace obsah diela. Svedok X. T. - taktiež zamestnanec žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že po ukončení analytickej časti, na ktorú bola medzi účastníkmi konania uzavretá písomná zmluva, sa malo plynule pokračovať v realizačnej časti s tým, že prebiehali rokovania o uzavretí zmluvy medzi žalobcom a žalovaným na realizačnú časť a súčasne aj žalobca realizoval práce, pričom žalovaný neskôr zistil, že kvalita žalobcom vykonaných prác nezodpovedá požiadavkám a tieto práce boli v konečnom dôsledku v projekte nepoužiteľné, čo viedlo k tomu, že v marci 2013 sa dohodli so žalobcom, že žalobca nebude realizovať dielo samostatne, ale jeho pracovníci budú sedieť v priestoroch žalovaného a realizovať práce podľa jeho pokynov a pod jeho kontrolou. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok T. X., ktorého s účastníkmi konania neviazali žiadne zmluvné vzťahy a zo svedeckej výpovede ktorého vyplynulo, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy na II. fázu projektu, keďže nedošlo k dohode o cene s tým, že účastníci konania sa ústne dohodli len na tom, že žalobca poskytne žalovanému programátorské kapacity. Na základe vyššie uvedených skutočností súd ustálil záver, že tvrdenie žalovaného o tom, že medzi účastníkmi konania bola v ústnej forme uzavretá platná zmluva o dielo na vykonanie diela predstavujúceho realizačnú časť - II. fázu projektu ako celok spolu s dohodou zmluvných strán o cene diela a termínoch plnenia nie je podporené dôkazmi vykonanými v priebehu konania. Z výsledkov vykonaného dokazovania podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že programátorské práce, ktorých cena je uplatňovaná v danom konaní, boli vykonané žalobcom v prospech žalovaného na základe samostatných objednávok žalovaného, a to jednak na základe písomnej objednávky zo dňa 1.3.2013 a na základe objednávky vyplynuvšej z interného stretnutia konaného dňa 20.3.2013, pričom vykonanie týchto programátorských prác a ich cena v podstate nebola v priebehu konania sporná, keďže samotný žalovaný v rámci procesnej obrany v priebehu konania voči žalobcom uplatňovaným nárokom navrhoval započítať žalovaným uplatňovaný nárok na náhradu škody. Predmetné zmluvné vzťahy súd právne kvalifikoval ako nepomenované zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka, predmetom ktorých bolo poskytnutie pracovníkov žalobcu v prospech žalovaného na vykonávanie programátorských prác v priestoroch žalovaného a na základe pokynov a pod dohľadom žalovaného, pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by súčasťou týchto ústnych dohôd bol záväzok žalobcu dodržiavať v súvislosti s vykonávaním predmetných programátorských prác konkrétne termíny vo vzťahu k zmluvnému vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., keďže pracovníci žalobcu mali vykonávať len samotné programátorské práce pod vedením pracovníkov žalovaného, z čoho podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že zodpovednosť za dodržiavanie termínov voči spoločnosti ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. mal výlučne žalovaný. Obranu žalovaného predstavujúcu kompenzačnú námietku na započítanie žalovaným tvrdeného nároku na náhradu škody voči nárokom uplatneným v danom konaní žalobcom súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil ako skutkovo i právne irelevantnú. Zákonom vyžadovanými predpokladmi vzniku práva na náhradu škody v zmysle § 373 Obchodného zákonníka sú porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, pričom dôkazné bremeno v tejto súvislosti je na poškodenom. Žalovaný vznik práva na náhradu škody v danom konaní odôvodňuje porušením povinností žalobcom zo záväzkového vzťahu predstavujúcich nedodržanie termínov vyplývajúcich z ústnej zmluvy o dielo. V konaní mal však súd jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená ústna zmluva o dielo na realizáciu II. fázy projektu - realizačnú časť, ktorou by sa žalobca zaviazal vykonať dielo ako celok v konkrétnych termínoch a taktiež takáto dohoda účastníkov konania o termínoch plnenia nebola ani súčasťou ústnych nepomenovaných zmlúv, ktorých predmetom bolo poskytnutie pracovníkov žalobcu na vykonávanie programátorských prác. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalovaný v danom konaní nepreukázal jeden zo základných predpokladov vzniku práva na náhradu škody, a to porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu. Vzhľadom na túto právnu kvalifikáciu vo vzťahu k žalovaným uplatnenej kompenzačnej námietke sa súd z dôvodu hospodárnosti v konaní podrobne nezaoberal výškou uplatňovaného nároku na náhradu škody. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo a právne opodstatnený a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súčasne súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 9.698,90 EUR. 5. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym právnym skutkovým zisteniam, pričom poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 36.211,62 EUR s príslušenstvom, nahradiť mu trovy konania. Predpokladom jeho úspešnosti v tomto konaní bolo splnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok, a to: 1/ popretie vzniku ústnej zmluvy o dielo na časť implementácie a 2/ preukázaním vzniku záväzku nezávislým od predchádzajúceho skutkového vzťahu. Uviedol, že vo vzťahu k dokazovaniu vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Zdôraznil, že na súde prvej inštancie došlo k prekvapivému rozhodnutiu, keď z hľadiska ústne zaručeného práva na spravodlivý proces je jedným zo základných požiadaviek na súdne rozhodnutie jeho predvídateľnosť. Účastník konania nesmie byť zaskočený náhlym obratom v právnom názore súdu a nesmie byť zbavený možnosti primerane reagovať. Uvedený názor potvrdzuje aj judikatúra NS SR. Zdôraznil, že ak súd počas pojednávaní vyjadril jednoznačný právny názor o tom, že zmluva o dielo bola v danej veci uzavretá, určil tým súčasne aj predmet a smerovanie dokazovania, ktorým bolo stanovenie obsahovo ústne uzatvorenej zmluvy o dielo. Súd však následne meritórne rozhodol tak, že zmluva o dielo uzavretá nebola. Uvedený procesný postup a konanie súdu malo teda za následok, že žalovaný ako účastník konania bol zaskočený iným právnym posúdením v rozsudku samotnom, ako vzhľadom na právne posúdenie súdu počas pojednávania mohol legitímne očakávať. Zdôraznil, že bolo povinnosťou súdu vyjadriť počas konania zmenu právneho názoru, t.j., že sporná je skutočnosť, či bola uzatvorená zmluva o dielo alebo ide o iný typ zmluvného vzťahu. Žalovaný by mal následne možnosť poukázať na skutočnosti popierajúce právny názor súdu ako aj navrhnúť príslušné dôkazy. Zdôraznil, že súd vyjadril názor o uzavretí ústnej zmluvy na pojednávaní dňa 22.9.2015, keď konštatoval, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo došlo, keďže na základe nej boli vystavené tri faktúry, sporný je iba obsah tejto zmluvy. Zároveň súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného konštatoval na uvedenom pojednávaní, že sporné je, či obsahom tejto zmluvy o dielo boli aj čiastkové práce na základe nejakých zadaní alebo to bola komplexne druhá etapa. 6. Poukázal tiež na arbitrárnosť rozhodnutia, zdôraznil, že predmetný rozsudok nie je náležite odôvodnený a nie je preto v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.. Uviedol, že rozsudok obsahuje iba opis vykonaného dokazovania, opísanie určitých častí výpovedí predvolaných svedkov, pričom tieto výpovede nie sú kriticky zhodnotené. Zdôraznil tiež, že rozsudok presvedčivo nevysvetľuje nasledovné skutočnosti, a to že zmluvné strany sa dohodli v čase predkladania ponuky koncovému zákazníkovi na nasledovnom určení rozsahu diela: Analýza a návrh riešenia - 820 hodín a implementácia web portál - 1031 hodín. Súčasťou predloženej akceptovanej ponuky bola aj cena diela vo výške 439.958,- EUR bez DPH a podrobný rozpis jednotlivých častí diela. Poukázal tiež na to, že svedecké výpovede potvrdili skutočnosť, že žalobca pripravoval cenovú ponuku pre celý projekt vrátane implementácie. Žiadne písomne predložené dôkazy, výpovede účastníkov konania alebo svedkov nepreukazujú, že žalobca má byť realizátorom výhradne diela - analýzy, ktoré boli špecifikované v písomnej zmluve o dielo zo dňa 20.9.2012. Prejav vôle oboch zmluvných strán smeroval k realizácii diela ako celku. Uviedol, že na príprave dodatku k zmluve s koncovým zákazníkom sa aktívne podieľal žalobca a obe strany vyjadrili súhlas s podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo, konkrétne bola uvedená časť diela charakterizovaná tak rozsahom diela a termínmi plnenia, ako aj cenou diela vo výške 110.000,- EUR bez DPH. Čiastočná fakturácia a úhrada bola podmienkou aspoň čiastočného odovzdania plnenia a sprístupnenia zdrojových kanálov. Až kontrolou, zvalidovaním dodaných častí plnenia žalovaný zistil ich absolútnu nepoužiteľnosť, nutnosť od zmluvy o dielo odstúpiť a hľadať iné riešenie. Uviedol, že obe strany potvrdili, že existovala zhoda na písomnej zmluve o dielo na druhú časť, ale nedošlo k jej podpisu. Na druhú stranu žalobca postupoval, akoby zmluva o dielo uzavretá bola. Inými slovami, realizoval implementačnú fázu na základe žalobcom pripravovanej analýzy. Poukázal tiež na to, že zo strany súdu prvej inštancie nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, súd iba konštatoval, že programátorské práce, ktorých cena je uplatňovaná v danom období, boli vykonané žalobcom v prospech žalovaného na základe samostatných objednávok žalovaného, a to jednak na základe písomnej objednávky zo dňa 1.3.2013 a na základe objednávky vyplynuvšej z interného stretnutia dňa 20.3.2013. Toto tvrdenie žalovaný v celom rozsahu popiera a uvádza, že realizácia diela bola dohodnutá už na začiatku v rámci predkladania ponuky koncovému zákazníkovi. Zmena diela dohodnutá s koncovým zákazníkom bola odsúhlasená žalobcom a žalobca pripravoval finančný rozpočet a termíny plnenia, ktoré potvrdil v e-mailoch v mesiacoch október, november a december 2012, žalobca mal a musel mať vedomosť o termínoch plnenia, taktiež priamo komunikoval s koncovým zákazníkom, žalobca bol jediným realizátorom diela, žalovaný vystupoval iba z pozície objednávateľa a pokyny smerovali k riadnemu a včasnému dokončeniu diela; v tejto súvislosti poukázal aj na svedeckú výpoveď svedka X. T.. 7. Vzhľadom na to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a nezohľadnil vyššie uvedené dôkazy, žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, poukázal na skutočnosť, že vo vzťahu k žalovaným uvádzanej prekvapivosti rozhodnutia má zato, že tento argument je absurdný, stotožňuje sa s tým, že účastník konania nesmie byť zaskočený náhlym obratom v právnom názore súdu a nesmie byť zbavený možnosti primerane reagovať. V tomto prípade však o takúto situáciu nešlo, a ak žalovaný situáciu v tomto konaní takto subjektívne vníma, potom je nedostatok na strane žalovaného a nie na strane rozhodnutia súdu. Uviedol, že je zrejmé, že keďže žalobca v tomto konaní sa domáha peňažného plnenia za programátorské práce, ktoré dodal, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo k uzavretiu nejakého právneho úkonu, teda zmluvy, na základe ktorej žalobca práce dodal. Keďže táto zmluva neexistuje v písomnej forme, je zrejmé, že bola uzavretá v ústnej forme. Uviedol, že má na mysli zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému svojich pracovníkov, ktorí v jeho priestoroch plnili jeho pokyny a realizovali ich, pričom jednotkové ceny a rozsah boli dohodnuté (tzv. outsource). Realizáciu týchto prác, ich rozsah a ceny žalovaný ani v konaní nenamietal. Aj týmto postojom žalovaného bolo potvrdené, že zmluva o dielo v ústnej forme, predmetom ktorej bola realizácia týchto čiastkových prác, uzatvorená bola. O tejto zmluve o dielo hovorila sudkyňa na pojednávaní dňa 22.9.2015 pri výpovedi konateľa žalobcu. To muselo byť všetkým prítomným zrejmé a jednoznačné (ďalej len „Zmluva o dielo A“). Pokiaľ sa týka žalovaným tvrdenej ústnej zmluvy o dielo na celú druhú etapu realizácie projektu žalovaným pre ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s. („Zmluva o dielo B“), o takejto zmluve sa nikdy sudkyňa ani žalobca počas procesu nevyjadril, žeby túto zmluvu považoval za platne uzavretú. Platné uzatvorenie jednej ústnej zmluvy o dielo A navyše logicky vylučuje to, aby sa žalobca zaviazal realizovať dodávku ako celok, ak všetci jeho pracovníci realizovali práce pre žalovaného, a teda aby bola uzatvorená Zmluva o dielo B. 9. Pokiaľ sa týka požiadavky, aby sporové strany mali možnosť argumentovať a aby nebol zbavený možnosti primerane reagovať, tak žalovaný nebol zbavený žiadnej možnosti argumentácie alebo reakcie. Žalovaný vedel, z akého titulu si svoje nároky v tomto konaní uplatňuje žalobca, pričom tieto nikdy nerozporoval. Poukázal na výpoveď svedkov - zamestnancov žalovaného, ktorí iba tvrdili, že práce neboli použiteľné, avšak tiež potvrdili, že žalovaný si nikdy doposiaľ žiadnu zodpovednosť za vady voči žalobcovi neuplatnil. Ak žalovaný vedel, na základe akého právneho titulu si žalobca svoj nárok uplatňuje, zároveň bol v konaní riadne právne zastúpený, potom mu muselo byť jasné, že žalobca tvrdí existenciu Zmluvy o dielo A, ďalej mu muselo byť jasné, že žalobca popiera existenciu ústnej zmluvy o dielo B na realizáciu celej II. etapy projektu pre ČSOB SS. Vzhľadom na vyššie uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie pre žalobcu v žiadnom prípade nebolo prekvapivým ani nebolo náhlou zmenou názoru vysloveného súdom. 10. V ďalšom poukázal na svedecké výpovede T.. Ľ. W., svedka T. I., svedka N.. T. V. ako aj svedka N.. X. T.Š. a N.. T. X.. 11. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že súčasťou ponuky, ktorá bola ním predložená a schválená investorom ČSOB SS, bola aj cena diela 439.958,- EUR, žalobca o tejto dohodnutej cene medzi žalovaným a investorom nemal žiadnu vedomosť. V zmysle doterajších vyjadrení žalovaného, kedy cenu mal určiť žalobca a žalovaný, k tejto cene pridal 30 % a takúto cenu ponúkol investorovi, by tak celková cena za dielo ponúkaná žalobcom mala byť 309.970,60 EUR bez DPH. Za realizáciu prvej etapy bola medzi stranami písomne dohodnutá cena pre žalobcu 22.360,- EUR bez DPH, fakturovaná faktúrami č. XXXXXXXXX H. Č.. XXXXXXXXX a obe boli uhradené, a posledná, najvyššia cena za druhú etapu, ktorú navrhoval žalobca, bola 110.000,- EUR bez DPH. Žalobca poukázal tiež na to, že nemal vedomosť o tom, že žalovaný mal s ČSOB SS uzatvorenú jednu zmluvu o dielo na realizáciu celého projektu, teda na I. aj II. etapu spolu s dohodou o cene za dielo, a to pred začatím samotnej prvej analytickej časti. Žalobca tiež uviedol, že nemôže niesť riziko, ktoré na seba zobral žalovaný tým, že na jednej strane sa zaviazal investorovi na zhotovenie diela na I. aj II. fázu, avšak sám nemal so subdodávateľom uzatvorenú zmluvu o dielo na realizáciu oboch fáz tohto diela. Žalovaný údajne zistil nepoužiteľnosť prác dodaných pracovníkmi žalobcu na základe pokynov žalovaného až neskoršou kontrolou a zvalidovaním dodaných častí plnenia. Napriek tomu, že aj táto následná kontrola a zvalidovanie sa udiali v roku 2013, žalovaný žiadnym spôsobom doposiaľ neuplatnil zodpovednosť za ním tvrdené vady dodaných prác. Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že obe strany potvrdili, že existovala dohoda na písomnej zmluve o dielo na druhú časť, ale nedošlo k jej podpisu, je zavádzajúce a nie je úplne pravdivé. Pravdivé je to, že obe strany, žalobca celkom určite, mal záujem na uzatvorení zmluvy o dielo v písomnej forme. Z tohto tvrdenia dedukuje, že takýto záujem mal aj žalovaný. Nie je však pravda, že strany boli dohodnuté na všetkých náležitostiach zmluvy o dielo. Ak by boli dohodnutí, celkom určite by takúto zmluvu podpísali. 12. Zdôraznil, že dohoda neexistovala na cene o dielo, keďže žalovaný nebol ochotný akceptovať žalobcom navrhovanú cenu 110.000,- EUR bez DPH za II. etapu. Zmluva v písomnej forme uzatvorená nebola a keďže minimálne žalobca mal záujem na uzatvorení zmluvy v písomnej forme, ani ústna zmluva o dielo na realizáciu II. realizačnej fázy nemohla byť uzatvorená platne. 13. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. 14. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že žalobca prichádza s novou konštrukciou údajnej ústnej zmluvy o dielo A a zmluvy o dielo B. Takéto závery sú zmätočné a nemajú oporu ani v priebehu súdneho konania, ani vo vykonaných dôkazoch, ani v samotnom rozsudku. Uviedol, že žalobca preukázateľne spolupracoval na príprave ponuky pre koncového zákazníka ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s.. Nakoľko žalovaný v čase vypracovania predmetnej ponuky nedisponoval odborníkmi na návrh a implementáciu diela požadovaných technológií, dohodol sa so žalobcom na spolupráci, na základe ktorých zo strany žalobcu došlo k predloženiu ponuky, ktorá bola zo strany žalovaného akceptovaná. Zmluvné strany preto následne predložili koncovému zákazníkovi ponuku, ktorou sa dohodli na následnom určení rozsahu prác, analýz a návrh riešenia 820 hodín a implementácia web portál - 1031 hodín. Súčasťou predloženej a akceptovanej ponuky bola cena diela 439.958,- EUR. Časť A ponúkaná žalobcom bola 90.950,- EUR, analýza a návrh a 114.325,- EUR implementácia. Spolu to bolo 202.275,- EUR. Časť B doplnená žalovaným predstavovala cenu 234.693,- EUR. Uvedená skutočnosť nebola spochybnená ani zo strany žalobcu, ktorý uviedol, že je pravdou, že pôvodne mal žalobca rátať projekt ako celok, na čo však mala byť uzavretá zmluva o dielo v písomnej forme aj na druhú etapu. Obdobne sa vyjadrili aj ďalší svedkovia N.. X. T. H. N.. U. L.. Pokiaľ ide o neplatenie vád diela uviedol, že nakoľko k odovzdaniu diela podľa ústnej dohody nedošlo, transformovali sa všetky nároky z vád na náhradu škody. K takýmto skutočnostiam sa žalovaný podrobne viackrát vyjadroval vo svojich podaniach. 15. K stanovisku žalovaného zaujal stanovisko žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.10.2016, kde poukázal podrobnejšie na skutočnosti týkajúce sa problematiky ústnej zmluvy o dielo, ktorá bola do sporu vznesená námietkou, ktorú odvolaním pod bodom 1 prekvapivé rozhodnutie vzniesol žalovaný. Stotožnil sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý zmluvné vzťahy právne kvalifikoval ako nepomenované zmluvy, pokiaľ išlo o poskytnutie pracovníkov pre žalovaného a vykonávanie programátorských prác v priestoroch žalovaného a na základe ktorého pokynov pracovníci žalobcu práce vykonávali. 16. Pokiaľ ide o cenu diela, súd opätovne zdôraznil, že žalobca sa o celkovej cene za dielo dozvedel až z priebehu súdneho konania z predloženej zmluvy o dielo, ktorú žalovaný uzavrel s objednávateľom, spoločnosťou ČSOB stavebnou sporiteľňou, a.s. žalobca netušil, že žalovaný ako zhotoviteľ uzatvoril zmluvu o dielo na obe fázy realizácie diela, prvú fázu analýzu a na druhú fázu implementáciu. Pokiaľ ide o neplatenie vád z diela, žalovaný až v priebehu konania začal tvrdiť, že tieto práce neboli pre neho použiteľné a že sa o nich dozvedel až neskôr, pričom ak by toto bolo pravdivé, potom mal tieto vady dodaných prác namietať, čo sa však nikdy nestalo. 17. Má zato, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že realizácia a cena prác dodaných formou "outsourcingu" nie je medzi stranami sporná. Práve zaplatenia týchto prác sa žalobca v tomto konaní domáha. Vo vzťahu k týmto prácam sa žalovaný bránil iba tým, že neskôr zistil, že boli nepoužiteľné, ktorú skutočnosť však nepreukázal. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 18. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 19. Podľa ust. § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 20. Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti toho zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 21. Súd v predmetnej veci nenariadil pojednávanie s poukazom na ust. § 219 ods. 3 C.s.p., keď oznámil v lehote 5 dní pred vyhlásením rozsudku miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu. 22. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 23. Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie v dostatočnej miere zistil skutkový stav v predmetnej veci, vykonal dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Z obsahu spisu je nesporné, že objednávkou č. J.-J.-XXXX.XX zo dňa 1.3.2013 žalovaný objednal u žalobcu programátorské práce pre obdobie od 1.3.2013 do 31.3.2013 s miestom plnenia v sídle žalovaného. Akceptačným protokolom zo dňa 4.4.2013 žalobca svojím podpisom potvrdil odovzdanie programátorských prác a žalovaný svojím podpisom potvrdil ich prevzatie. Za vykonané programátorské práce žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX znejúcu na sumu 15.600,- EUR s lehotou splatnosti 8.4.2013. Žalobca v žalobe uviedol, že z dôvodu neuhradenia predmetnej faktúry zaslal žalovanému upomienku zo dňa 8.5.2013, ktorá bola žalovanému doručená dňa 10.5.2013 a ktorou žalobca vyzval žalovaného na úhradu splatných faktúr, a to faktúry č. XXXXXXXXX znejúcu na sumu 15.600,- EUR a faktúry č. XXXXXXXXX znejúcu na sumu 4.228,60 EUR. Žalovaný splatné faktúry neuhradil. Je nesporné, že vyššie uvedenej objednávke predchádzalo uzavretie zmluvy o dielo dňa 20.9.2012 medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom. Predmet zmluvy bol upravený článkom I. bodom 1 zmluvy tak, že objednávateľ - v danom prípade žalovaný ako zhotoviteľ a spoločnosť ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s., Radlinského 10, Bratislava, ako objednávateľ uzatvorili zmluvu o dielo, v ktorej sa objednávateľ zaviazal dodať ČSOB dielo - Analýza a návrh web portálu pre zmluvy SS a UV. 24. Podľa bodu 2 predmetného článku objednávateľ a zhotoviteľ sa dohodli na vytvorení spoločného diela "Analýza a návrh web portálu pre zmluvy SS a UV" uvedeného v bode 1 tohto článku zmluvy pod vedením objednávateľa, t.j. žalovaného. 25. Podľa bodu 3 predmetného článku, zhotoviteľ na základe tejto zmluvy pre objednávateľa vytvorí časť spoločného diela, a to v rozsahu poskytovaných služieb uvedených v prílohe č. 4 tejto zmluvy, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa čl. XI. bodu 2 zmluvy, túto zmluvu je možné meniť, dopĺňať, upravovať len formou písomných dodatkov, odsúhlasených a podpísaných oboma zmluvnými stranami, ak v nej nie je určené inak. 26. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 272 ods. 1 a 2 Obchod. zákonníka, podľa ktorého zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď je aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo rušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo rušiť iba v písomnej forme. 27. Podľa § 373 Obchod. zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, iba ak že preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 28. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca vykonal pre žalovaného programátorské práce od 1.3.2013 do 31.3.2013 na základe písomnej objednávky uvedenej vyššie, pričom na preukázanie riadneho odovzdania a prevzatia vykonaných prác predložil žalobca súdu akceptačný protokol zo dňa 4.4.2013, ktorý bol podpísaný obidvoma účastníkmi konania, na základe ktorého žalobca vystavil žalovanému vyššie uvedené faktúry. 29. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný samotný základ a výšku žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie sumy 15.600,- EUR v danom konaní nenamietal a uznal dôvodnosť predmetnej faktúry. Nárok žalobcu na úhradu zvyšnej časti žalovanej istiny, t.j. 20.611,62 EUR vyplýva z objednávky, ktorá vzišla z interného stretnutia zo dňa 20.3.2013, ktorej témou bolo využitie pracovníkov zo spoločnosti žalobcu na projekte ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s., pričom v zmysle uvedeného interného stretnutia bolo určené pracovisko pracovníkov žalobcu v sídle žalovaného a zároveň títo pracovníci plnili úlohy podľa pokynov príslušných zamestnancov žalovaného. Na základe vykonaných prác pracovníkmi žalobcu, žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXX na sumu 4.222,80 EUR a faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 16.388,82 EUR. Je nesporné, že vyššie uvedené práce zo strany žalobcu boli vykonané v rámci realizačnej časti druhej fázy vykonania diela vyplývajúceho zo zmluvy o dielo zo dňa 3.7.2012 v spojení s dodatkom č. 1 a 2 uzavretej medzi žalovaným ako zhotoviteľom a spoločnosťou ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s. ako objednávateľom. Prvá fáza diela zo zmluvy o dielo zo dňa 3.7.2012, tzv. Analytická časť bola žalobcom vykonaná na základe písomnej zmluvy o dielo zo dňa 20.9.2012 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, pričom cenu za jej vykonanie žalovaný žalobcovi riadne uhradil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že programátorské práce predstavujúce skutkový základ daného sporu boli vykonané tým spôsobom, že žalobca poskytol žalovanému pracovníkov, ktorí prácu vykonával v sídle podľa pokynov žalovaného formou "outsourcingu". Pokiaľ žalovaný namieta, že v danom prípade ide o prekvapivé rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie na jednej strane konštatoval, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo a na druhej strane uviedol, že pokiaľ ide o programátorské práce, tak medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy, odvolací súd zdôrazňuje, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva ohľadom dodania týchto pracovníkov, ktorí mali zabezpečovať a realizovať programátorské práce podľa pokynov žalovaného. Zmluva nebola uzatvorená v písomnej forme, bola uzatvorená iba v ústnej forme, realizáciu týchto prác ani rozsah a cenu prác žalovaný v konaní nenamietal a pokiaľ tvrdil, že sudkyňa v rámci pojednávania uviedla, že bola uzatvorená nejaká ústna zmluva o dielo, možno prisvedčiť tomu, že pokiaľ ide o dodávku pracovníkov na zabezpečovanie programátorských prác, tak došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, avšak na dodanie pracovníkov. Zmluva o dielo na druhú realizačnú fázu uzatvorená nebola, keďže podmienkou platnosti takejto zmluvy bola požiadavka zo strany žalobcu, aby bola zmluva uzatvorená v písomnej forme, a k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na svedeckú výpoveď zamestnanca žalovaného, T. I., ktorý uviedol, že vie o tom, že vo vzťahu k žalobcovi bola medzi žalovaným a žalobcom uzatvorená v písomnej forme zmluva len na analytickú časť a následne po ukončení analytickej časti začali rokovania ohľadom uzatvorenia zmluvy na realizačnú fázu. Zmluva o dielo na realizačnú fázu v písomnej forme však uzatvorená nebola, a bol žalobcovi zaslaný iba finálny návrh zmluvy, avšak k samotnému podpisu nedošlo. 30. Taktiež poukázal na to, že bola dohoda so žalobcom na mesačnom vyúčtovaní vykonaných prác podľa počtu odpracovaných hodín s tým, že stále v tom čase sa snažil dospieť k dohode o písomnej zmluve o dielo na druhú etapu, k podpisu ktorej však nedošlo, pričom na dôvody nepodpísania si už nepamätal. 31. Odvolací súd tiež poukazuje na svedeckú výpoveď T.. I. W., taktiež zamestnanca žalovaného, ktorý síce uviedol, že si pamätá, že bola uzatvorená jedna zmluva na celý projekt - prvú aj druhú fázu, pričom v konaní bolo preukázané, že táto vedomosť a z nej vyplývajúce tvrdenie nebolo správne, keďže bola predložená iba jediná písomná zmluva o dielo, a to na prvú fázu. Potvrdil, že na začiatku spolupráce mal sprostredkovateľskú informáciu, že žalobca bude na základe zmluvy ako subdodávateľ realizovať celý projekt, avšak po ukončení analytickej fázy sa mu dostala informácia, že žalobca má so žalovaným uzatvorenú len zmluvu na analytickú časť. 32. Svedok N.. T. V.O., zamestnanec žalovaného uviedol, že má zato, že pracovníci žalobcu boli objednaní na výkon konkrétnej práce a nie na dodanie diela ako takého, pričom práce zadával N.. V. pracovníkom osobne. Ďalej uviedol, že pracovníci žalobcu nemali realizovať dielo ako také, ale mali vykonať práce tvoriace obsah diela. Ďalej odvolací súd poukazuje na svedeckú výpoveď N.. T. X., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že k dohode o písomnej zmluve na druhú realizačnú fázu nedošlo z dôvodu, že žalovanému sa nepozdávala cena požadovaná žalobcom, pričom on a žalobca v tom čase ešte nevedel, že žalovaný má už cenu a čas plnenia dohodnutý s investorom. 33. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že súčasťou ponuky, ktorá bola ním predložená a schválená investorom ČSOB SS bola aj cena diela na 439.958,- EUR, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca o tejto cene dohodnutej medzi žalovaným a investorom nemal vedomosť. Na realizáciu prvej etapy bola medzi stranami písomne dohodnutá cena pre žalobcu 22.360,- EUR bez DPH, ktorá bola fakturovaná faktúrami č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXX, ktoré boli obe uhradené - a posledná najvyššia cena za druhú etapu, ktorú navrhol žalobca, bola 110.000,- EUR bez DPH. Je nesporné, že žalovaný si dohodol s investorom, ČSOB SS cenu za celé dielo v celkovej sume 439.958,- EUR. Žalobca nemal vedomosť o tom, že žalovaný mal uzatvorenú s ČSOB SS jednu zmluvu o dielo na realizáciu celého projektu, teda na prvú aj druhú etapu spolu, o dohode o cene za dielo, a to pred začatím samotnej prvej analytickej fázy. 34. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok T. X., ktorého s účastníkmi konania neviazali žiadne zmluvné vzťahy, a zo svedeckých výpovedí ktorých vyplynulo, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy na druhú fázu projektu, keďže nedošlo k dohode o cene, a tým sa účastníci konania ústne dohodli len na tom, že žalobca poskytne žalovanému programátorské kapacity, bola dohodnutá suma za človeko-hodinu, bol dohodnutý počet ľudí, ktorých žalobca na programátorské práce poskytne s tým, že bolo dohodnuté, že tieto práce budú vykonávať v priestoroch žalovaného podľa jeho pokynov. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané svedeckými výpoveďami ani predloženými listinnými dôkazmi, že medzi účastníkmi konania by bola v ústnej forme uzatvorená platná zmluva o dielo na vykonanie diela predstavujúceho realizačnú časť - druhú fázu projektu ako celku spolu s dohodou zmluvných strán o cene diela a termínoch plnenia. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným boli vykonané programátorské práce, ktorých cena je uplatňovaná v danom konaní na základe samostatných objednávok žalovaného, a to jednak na základe písomnej objednávky zo dňa 1.3.2013 a na základe objednávky vyplynuvšej z interného stretnutia konaného dňa 20.3.2013, pričom vykonanie týchto programátorských prác a ich cena v podstate nebola v priebehu konania sporná, keďže samotný žalovaný v rámci procesnej obrany v priebehu konania voči žalobcom uplatňovaným nárokom navrhoval započítať žalovaným uplatňovaný nárok na náhradu škody. 35. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného o nekvalite žalobcom vykonávaných programátorských prác, v tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v priebehu konania relevantným spôsobom nepreukázal, že by vykonané predmetné programátorské práce u žalobcu reklamoval z dôvodu ich nekvality a že by si v tejto súvislosti uplatnil voči žalobcovi reklamačný nárok predstavujúci nárok na zľavu ceny, ktorého uplatnenie by mohlo mať vplyv na výšku žalovanej istiny. 36. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zákonom vyžadovanými predpokladmi vzniku práva na náhradu škody v zmysle § 373 Obchod. zákonníka sú porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, pričom dôkazné bremeno v tejto súvislosti je na poškodenom. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil obranu žalovaného predstavujúcu kompenzačnú námietku na započítanie žalovaným tvrdeného nároku na náhradu škody voči nárokom uplatneným v danom konaní žalobcom za skutkovo a právne irelevantnú. Žalovaný vznik práv na náhradu škody v danom konaní odôvodňuje porušením povinnosti žalobcu so záväzkovou opciou predstavujúcou nedodržanie termínov vyplývajúcich z ústnej zmluvy o dielo. Odvolací súd má zato, že v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená zmluva o dielo na realizáciu druhej fázy projektu realizačná časť, ktorou by sa žalobca zaviazal vykonať dielo ako celok v konkrétnych termínoch a taktiež takáto dohoda účastníkov konania o termínoch plnenia nebola ani súčasťou ústne uzatvorených nepomenovaných zmlúv, ktorých predmetom bolo poskytnutie pracovníkov žalobcu na vykonávanie programátorských prác. Na základe uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že nebol naplnený jeden zo základných predpokladov vzniku práva na náhradu škody, a to porušenie povinností zo záväzkového vzťahu. 37. Záverom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca nemôže niesť zodpovednosť za záväzok, ktorý na seba zobral žalovaný tým, že na jednej strane sa zaviazal investorovi na zhotovenie istého diela - prvej aj druhej fázy, avšak sám nemal so subdodávateľom uzatvorenú zmluvu o dielo na realizáciu oboch fáz tohto diela. Odvolací súd má zato, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie jednak predložením listinných dôkazov ako aj vypočutím žalovaným navrhnutých svedkov a že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že právny záver súdu prvej inštancie je správny a že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie programátorských prác vykonaných v prospech žalovaného pracovníkmi žalobcu podľa pokynov žalovaného, keďže je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená zmluva o dielo na realizáciu druhej etapy projektu pre ČSOB SS. Za predpokladu, že by bola uzatvorená ústna zmluva o dielo na celú druhú etapu realizácie projektu žalovaným, táto zmluva by bola neplatná, keďže žalobca vyslovene požadoval ako predpoklad uzatvorenia zmluvy o dielo písomnú formu, ktorá však nebola naplnená. Je nesporné, že prvá fáza vykonania diela zo zmluvy o dielo zo dňa 3.7.2012, tzv. analytická časť bola žalobcom vykonávaná na základe písomnej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 20.9.2012, pričom cenu za jej vykonanie žalovaný žalobcovi riadne uhradil. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že programátorské práce predstavujúce skutkový základ daného sporu boli vykonané tým spôsobom, že žalobca poskytol žalovanému pracovníkov, avšak k písomnému uzatvoreniu zmluvy, ktorá bola podmienkou platnosti zmluvy na druhú fázu vykonania diela medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. Je nesporné, tak, ako bolo uvedené vyššie, že podmienkou platnosti uzatvorenia zmluvy o dielo bola písomná forma a táto mala byť dodržaná aj pri realizačnej časti druhej fázy projektu, avšak k písomnému uzatvoreniu takejto zmluvy nedošlo. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 362 ods. 1 a 2 C.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže mal v spore v odvolacom konaní plný úspech. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).