Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/241/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217218306 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217218306.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: DATALAN, a.s., Galvaniho 17/A, 821 04 Bratislava, IČO: 35 810 734, zast.: Nechala & Co. s.r.o., advokátska kancelária, Panenská 23, 811 03 Bratislava, IČO: 36 868 604, proti odporcovi: Dactos, s.r.o., Československých parašutistov 1, 831 03 Bratislava, IČO: 46 090 932, zast.: Mgr. Juraj Berčo, advokát, Zimná 59, 052 01 Spišská Nová Ves, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 23 Cb/168/2017 - 70 zo dňa 08.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 23 Cb/168/2017 - 70 zo dňa 08.11.2017 p o t v r d z u j e . Odporca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania súd nerozhodoval. Uviedol, že v súlade s § 331 ods. 1 CSP sa uznesenie, ktorým sa návrh na neodkladné opatrenie zamietol, nedoručuje protistrane. Z tohto dôvodu nie je medzi kým rozhodovať o náhrade trov konania, a takýto výrok o nároku na náhradu trov konania by bol podľa názoru súdu nadbytočný. Rozhodol tak s poukazom na §§ 324 ods. 1, 3, 325, 326 ods. 1, 2, 329 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), § 61k ods. 1 písm. a) a d), ods. 2 Exekučného poriadku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ dňa 17.10.2017 doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré svojím obsahom nadväzovalo na právoplatne ukončené konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 24 Cb/163/2013. Navrhovateľ sa neodkladným opatrením domáhal, aby súd uložil protistrane povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s finančnými prostriedkami vo výške 68.442,12 eur, a to do momentu právoplatného zrušenia neodkladného opatrenia a zároveň, aby súd zakázal protistrane, aby akokoľvek nakladala, disponovala, vykonávala výbery, prevody, iné bankové operácie a ďalšie dispozície s finančnými prostriedkami na účte pod A.: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to tak, aby stav finančných prostriedkov na tomto účte neklesol pod sumu vo výške 68.442,12 eur, a to až do momentu právoplatného zrušenia neodkladného opatrenia. 3. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že na podklade rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.02.2016, č. k. 24 Cb/163/2013 - 860 sa začalo proti navrhovateľovi exekučné konanie. Okresný súd Banská Bystrica ako exekučný súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo navrhovateľovi doručené dňa 23.06.2017. Navrhovateľ v súlade s § 61k ods. 2 v spojení s § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku a v zákonom stanovenej lehote podal dňa 10.07.2017 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania a návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Navrhovateľ sa domnieva, že dôvody uvedené v dovolaní dávajú dostatočný dôvod na vyhovenie tomuto návrhu. Okresný súd Banská Bystrica dňa 19.07.2017 návrh na zastavenie zamietol. Navrhovateľ podal proti uzneseniu o zastavení sťažnosť, nakoľko považuje postup súdu za nesprávny. 4. Navrhovateľ uviedol, že jeho základné právo na spravodlivý proces bolo porušené takou intenzitou, že mala dopad na celý priebeh súdneho konania 24 Cb/163/2013 a navrhovateľ nemal reálnu možnosť tento zásah zvrátiť. Porušenie práva na spravodlivý proces spočíva v prekvapivom rozhodnutí Okresného súdu Bratislava II a prekvapivom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, ktorý použil novú argumentáciu. Vady konania spočívajú v nedostatočnom odôvodnení rozsudku Okresného súdu Bratislava II, aj rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Preto podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie. Súd mal zvažovať okolnosti prípadu vzhľadom na jeho výnimočnosť, a to tak z hľadiska podmienok, za ktorých možno exekúciu zastaviť, ako i z hľadiska účinkov spojených so zastavením vykonania exekúcie. Ústavný súd poukazuje na tú skutočnosť, že je na súde, aby podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinného a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. 5. Navrhovateľ ďalej uviedol, že protistrana nie je aktívnou spoločnosťou, má minimálny majetok, sídli v bytovom dome a nezamestnáva žiadnych zamestnancov. Protistrana dosiahla v roku 2014 tržby vo výške 2.977 eur a v roku 2015 vo výške 13.783 eur. Protistrane nehrozí žiadna ujma nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko suma bude blokovaná iba do rozhodnutia o dovolaní. 6. Súd k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že návrh bol podaný ku konaniu pod sp. zn. 24 Cb/163/2013, v ktorom vydal Okresný súd Bratislava II rozsudok č. k. 24 Cb/163/2013 - 860 zo dňa 10.02.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob/165/2016 - 904. Spis bol dňa 09.08.2017 predložený na Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozhodnutie o dovolaní. Konanie 24 Cb/163/2013 bolo právoplatne ukončené, a preto bol návrh na neodkladné opatrenie zapísaný ako samostatný návrh. Vzhľadom na to, že podanie bolo podané k spisovej značke 24 Cb/163/2013, boli nesprávne označené strany sporu, kde ako navrhovateľ bola označená protistrana a ako odporca bol označený navrhovateľ. 7. Súd mal za to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľ nedokázal dostatočne zdôvodniť potrebu vydania neodkladného opatrenia. Podľa obsahu predloženého návrhu súd nemal za preukázané, že by hrozila obava, že exekúcia bude ohrozená. Obava ohrozenia exekúcie spočíva v tom, že strana sporu, ktorá bude vystupovať v exekučnom konaní na strane povinného, bude konať spôsobom vedúcim k zbaveniu sa svojho majetku tak, aby pohľadávka oprávneného v exekučnom konaní nebola vymožená vôbec alebo bola vymožená len čiastočne. Práve navrhovateľ neodkladného opatrenia, vystupuje v exekučnom konaní na podklade exekučného titulu (rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24 Cb/163/2013 - 860 zo dňa 10.02.2016) ako povinný. Ak má navrhovateľ dôvodnú obavu, že vykonávaním exekúcie na podklade rozsudku Okresného súdu Bratislava II by mu bola spôsobená škoda, prioritne má využiť prostriedky obrany a ochrany povinného, ktoré poskytuje Exekučný poriadok. Nie je dôvod použiť neodkladné opatrenie. Navrhovateľ v exekučnom konaní využil inštitút zastavenia exekúcie s odkladným účinkom. Rozhodnutie o zastavení podľa tvrdení navrhovateľa nebolo právoplatne skončené, nakoľko navrhovateľ podal sťažnosť. Exekúcia sa tak nevykonáva. Taktiež navrhovateľ má možnosť požiadať o povolenie odkladu exekúcie do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní. 8. Navrhovateľ v návrhu na neodkladné opatrenie neuviedol, prečo považuje zastavenie exekúcie za dôvodné. K podaniu nebol priložený návrh na zastavenie ani uznesenie o zamietnutí zastavenia exekučného konania. Navrhovateľ uviedol, že rozsudky Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave sú prekvapivé, ale neuviedol, čím sú prekvapivé, z akých dôvodov mal súd rozhodnúť inak. Navrhovateľ taktiež neodôvodnil potrebu zákazu nakladať s finančnými prostriedkami protistrany. Nie je jasné, prečo navrhuje neodkladné opatrenie v takomto znení, vzhľadom na to, že exekučné konanie je vedené práve voči navrhovateľovi. Navrhovateľ nedokázal osvedčiť, čím hrozí zmarenie významu a účinku preskúmania rozhodnutia o dovolaní a z akého dôvodu by práve navrhované neodkladné opatrenie malo prispieť k ochrane jeho nárokov. Navrhovateľ svoje tvrdenia ničím nepodložil, neosvedčil potrebu bezodkladného upravenia pomerov alebo ohrozenie exekúcie. 9. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil existenciu zákonných dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže z jeho návrhu nevyplýva ani naliehavá potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu ani reálna obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ nijakým spôsobom neosvedčil, v čom spočíva potreba vydania neodkladného opatrenia ukladajúceho povinnosť protistrane, aby sa zdržala nakladania s finančnými prostriedkami vo výške 68.442,12 eur. Taktiež nezdôvodnil, ako dospel k tejto sume a ako navrhovaný petit neodkladného opatrenia skutkovo a právne súvisí s právoplatne skončeným konaním sp. zn. 24 Cb/163/2013 a rovnako s exekučným konaním vedeným na podklade právoplatného a vykonateľného rozsudku vydaného v danom konaní. Preto súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia ako neopodstatnený zamietol. 10. Pokiaľ ide o trovy konania, súd o nich nerozhodoval, nakoľko v súlade s § 331 ods. 1 CSP sa uznesenie, ktorým sa návrh na neodkladné opatrenie zamietol, nedoručuje protistrane a z tohto dôvodu nie je medzi kým rozhodovať o náhrade trov konania, a takýto výrok o nároku na náhradu trov konania by bol podľa názoru tohto súdu nadbytočný. 11. Proti rozhodnutiu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že súd vyčíta navrhovateľovi, že svoje podanie nesprávne označil spisovou značkou 24 Cb/163/2013 a strany sporu nesprávne označil, keď navrhovateľa neodkladného opatrenia uviedol v procesnom postavení odporcu, resp. žalovaného. Poukázal na novú právnu úpravu inštitútu neodkladného opatrenia, ktoré možno podľa § 324 ods. 1 CSP nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Zákon teda výslovne predpokladá, že môže dôjsť k situácii, kedy po právoplatnom skončení súdneho konania vznikne potreba upraviť pomery strán sporu neodkladným opatrením. Navrhovateľ využil práve túto možnosť, keďže bola a je v danej veci procesne najvhodnejšia. Nakoľko sa jednalo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po skončení konania, a teda návrh súvisel skutkovo aj právne so skončeným súdnym konaním, navrhovateľ neodkladného opatrenia označil podanie a aj strany sporu tak, aké označenie im prislúchalo v pôvodnom konaní. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súvislosť s právoplatne skončeným konaním 24 Cb/163/2013 jednoznačne zrejmá. S tým súvisí aj fakt, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neopakoval podrobný opis skutkového stavu a všetkých právnych argumentov z podaného odvolania, dovolania a návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia vo veci 24 Cb/163/2013, ako aj z návrhu na odklad, resp. zastavenie exekúcie. V procesoch je bežnou praxou, že ak sa robia návrhy v konkrétnej právnej veci, nie je nevyhnutné a ani vyžadované, aby strana opisovala vždy znova podrobne a detailne všetky skutkové a procesné okolnosti. Bežne postačuje, aby strana konania označila svoje podanie príslušnou spisovou značkou, uviedla strany konania, základné argumenty a svoj návrh. V tomto konaní mal súd rozhodovať s ohľadom na všetky skutočnosti zistené a tvrdené v pôvodnom konaní 24 Cb/163/2013 a mal vychádzať zo všetkých doposiaľ predložených skutkových a právnych argumentov. Súd však chybne vyčlenil vec na samostatné konanie a pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil všetky vznesené námietky, pripomienky a argumenty zo strany navrhovateľa v pôvodnom konaní. Súd vyčíta navrhovateľovi, že neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Pokiaľ však možno podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj po skončení konania vo veci samej a navrhovateľ túto možnosť využil a jasne svoje podanie označil s odkazom na pôvodné konanie, potom nemožno argument o neunesení dôkazného bremena a bremena tvrdenia akceptovať. Pokiaľ totiž navrhovateľ využil zákonnú možnosť a podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po skončení konania, potom súd mal rozhodovať po zvážení všetkých skutočností uvedených a preukázaných v danom konaní. Tieto skutočnosti súdu boli známe z jeho skoršej činnosti v danej veci. Navyše si príslušné spisy mohol vyžiadať a pripojiť k návrhu navrhovateľa a na ich základe zákonne rozhodnúť. Aj v prípade, ak súd považoval za dôležité a potrebné vyčleniť návrh na samostatné konanie, poznal spisové značky oboch konaní, pôvodného súdneho konania a exekučného konania a mohol si oba spisy vyžiadať a pripojiť k danej veci. Teda všetky podstatné argumenty a skutočnosti boli súdu známe a súd sa s nimi mohol ľahko opätovne bližšie oboznámiť. Ďalej uviedol, že ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bola daná suma tvorená istinou, úrokmi a trovami konaní. Medzičasom bolo navrhovateľovi doručené vyúčtovanie exekúcie. Preto navrhovateľ týmto upravuje svoj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o vzťahu k sume 62.176,02 eur. V dovolaní a pripojenom návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, ako aj v podaniach v exekučnom konaní uviedol navrhovateľ množstvo argumentov, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Tieto argumenty navrhovateľ uviedol aj v samotnom návrhu, keď poukázal na to, že spoločnosť Dactos, s.r.o. nie je aktívnou spoločnosťou, má minimálny majetok, sídli v bytovom dome a nezamestnáva žiadnych zamestnancov, pričom v roku 2014 mala tržby vo výške 2.977 eur a v roku 2015 vo výške 13.783 eur. Po logickom zhodnotení všetkých okolností je jednoznačný záver, že pokiaľ sa exekúcia na podklade napadnutých rozhodnutí Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave vo veci 24 Cb/163/2013 vykoná, aj keď budú rozhodnutia pre nezákonnosť Najvyšším súdom SR v rámci dovolacieho konania zrušené, navrhovateľ sa vrátenia svojich finančných prostriedkov nedomôže. Existuje veľké riziko, že odporca finančné prostriedky na vrátenie navrhovateľovi nebude mať k dispozícií. Tým bude úplne zmarené právo navrhovateľa na vrátenie ním poukázanej čiastky v rámci exekučného konania. Preto aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o dovolaní bude nevykonateľné a zmarené. Odporcovi nehrozí žiadna ujma nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko suma bude na jeho účte a bude obmedzené s ňou nakladať iba do rozhodnutia o dovolaní. Tiež poukázal na to, že súd nemôže argumentovať tým, že navrhovateľ mal využiť prostriedky ochrany podľa Exekučného poriadku skôr, ako podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ tieto kroky podnikol. Je však neprípustný výklad súdu, že nariadenie neodkladného opatrenia charakterizuje ako „ultima ratio“ v procesnej obrane práv a záujmov navrhovateľa. Právny poriadok nevyžaduje ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia využitie iných prostriedkov ochrany. Preto ani tento argument súdu nemožno akceptovať a súd nemôže nenariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovať tým, že odkáže navrhovateľa na iné konanie a iný postup. Súdu neprináleží hodnotiť kroky navrhovateľa, naopak, súd má o jednotlivých návrhoch navrhovateľa rozhodovať nestranne a v súlade so zákonom. V nadväznosti na primeranosť a vhodnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia si dovoľujeme dať súdu do pozornosti medializovaný prípad C. E.N.. K. L., ktorému polícia na jeho účte zablokovala finančnú čiastku vo výške, ktorá je zhodná s odmenou za právne služby, ktorá mu údajne mala byť nezákonne vyplatená zo strany MH Manažment, s.r.o.. Podobnosť základných princípov veci je tu nesporná. Preto žiada, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn.: 23 Cb/168/2017 - 70 zo dňa 08.11.2017 zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenia v nasledovnom znení: „Odporca je povinný zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s finančnými prostriedkami vo výške 62.176,02 eur, a to do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia. Odporcovi sa zakazuje, aby akokoľvek nakladal, disponoval, vykonával výbery, prevody, iné bankové operácie a ďalšie dispozície s finančnými prostriedkami na účte pod č. A.: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to tak, aby stav finančných prostriedkoch na tomto účte neklesol pod sumu vo výške 62.176,02 eur, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia.“ Žiada, aby odvolací súd navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 12. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý a odvolanie navrhovateľa proti tomuto uzneseniu nepovažuje za dôvodné. Samotná skutočnosť, že súd mal podľa názoru navrhovateľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia riešiť v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 24 Cb/163/2013 žiadnym spôsobom nezbavuje navrhovateľa predbežného opatrenia povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena. Navrhovateľ v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nedokázal dostatočne zdôvodniť jeho potrebu. V zmysle § 326 ods. 2 CSP k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Teda odkaz navrhovateľa na to, že neodkladné opatrenie podal k istej spisovej značke, a že niektoré skutočnosti sa nachádzajú v danom spise, nie je relevantný. Navyše navrhovateľ ani len neodkázal na konkrétne listiny, ktoré sa v predmetnom spise nachádzajú a ktorými by chcel preukázať niektoré ním tvrdené skutočnosti. Nie je úlohou súdu vyhľadávať dôkazné prostriedky. Jediný dôkaz, ktorý navrhovateľ k odvolaniu pripojil, je konečné vyúčtovanie exekútora, čo celkom určite nie je dostatočné na osvedčenie rozhodujúcich okolností. Navrhovateľ navyše v návrhu zavádza a vyslovujeme presvedčenie, že úmyselne zatajuje skutočnosti, a to najmä ak tvrdí, že odporca nie je aktívnou spoločnosťou, má minimálny majetok, nezamestnáva žiadnych zamestnancov a zavádzajúco poukazuje na jeho tržby za roky 2014 a 2015. V prílohe predložil správu z verejne dostupného portálu epi.sk, kde sú zverejnené ekonomické údaje o podnikateľských subjektoch, z ktorých vyplýva nasledovné: tržby spoločnosti Dactos, s.r.o. za rok 2016 činili 35.840 eur, zisk spoločnosti Dactos, s.r.o. za rok 2016 činili 29.685 eur, aktíva spoločnosti Dactos, s.r.o. za rok 2016 činili 74.006 eur, spoločnosť Dactos, s.r.o. má 1 zamestnanca, vývoj tržieb spoločnosti Dactos, s.r.o. ku koncu roka 2016 je hodnotený ako A+++, teda najvyššie hodnotenie, spoločnosť Dactos, s.r.o. nemá žiadny evidovaný záväzok na daniach alebo poistení. Z uvedeného je zrejmé, že prepad tržieb a zisku spoločnosti Dactos, s.r.o. v roku 2014 bol spôsobený výhradne tým, že navrhovateľ nesplnil svoj vtedy splatný záväzok voči odporcovi riadne a včas, čím dostal odporcu do ekonomických problémov. Celkom určite však nie je pravdou, že odporca nie je aktívna spoločnosť, že má minimálny majetok a že nezamestnáva žiadnych zamestnancov. Ekonomické ukazovatele spoločnosti Dactos, s.r.o. za rok 2017 doposiaľ spracované nie sú, ale očakávame ešte vyššie tržby a zisk, ako bol v roku 2016. Poukazovanie na zlú ekonomickú situáciu odporcu, ktorú ale spôsobil sám navrhovateľ neplnením zmluvnej povinnosti, nemôže byť dôvodom na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Je nepochopiteľné, že navrhovateľ si z verejne dostupných údajov vybral iba tie, ktoré sa mu hodia, hoci musí mať vedomosť aj o údajoch, ktoré odporca uviedol vyššie. Tvrdenie navrhovateľa v podanom odvolaní, že nariadením neodkladného opatrenia nehrozí odporcovi žiadna ujma, nakoľko suma bude na jeho účte, je absurdné a vyplýva z absolútneho nepoznania ekonomickej reality. Odporca na vytvorenie diela, za ktoré mu mal navrhovateľ zaplatiť cenu za dielo, potreboval vynaložiť náklady, najmä na dodávateľov služieb (brigádnici, živnostníci..) a tieto náklady musí aj splácať. Ekonomickému subjektu celkom určite hrozí ujma, ak na účte bude mať finančné prostriedky, ale nebude riadne uhrádzať splatné záväzky voči štátnym inštitúciám a dodávateľom. V dôsledku hrubého porušenia zmluvnej povinnosti navrhovateľa mu táto suma bola uhradená až niekoľko rokov po splatnosti faktúr, až v exekučnom konaní, keďže navrhovateľ dobrovoľne danú sumu neuhradil, nerešpektoval právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu. Navrhovateľ neuviedol, a už vôbec nič podobné neosvedčil, aby nemal byť úspešný v prípadnom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, ak dôjde k zrušeniu právoplatných rozhodnutí súdov o priznaní nároku. Z ním uvádzaných tvrdení, navyše tvrdení preukázateľne zavádzajúcich, nič podobné nevyplýva, a nemožno z nich dovodiť ani skutočnosť, aby sa odporca nejakým spôsobom zbavoval majetku. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ má podozrenie, že rozhodnutie súdu o dovolaní nebude možné vykonať, ak dôjde k spotrebovaniu finančných prostriedkov, nie je dostatočné na nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade, navrhovateľ sa v podanom dovolaní (ktoré ani len nepredložil) domáha toho, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Nie je teda jasné, akú vykonateľnosť rozsudku dovolacieho súdu má navrhovateľ na mysli. Teoreticky aj v prípade, ak by dovolací súd dovolaniu vyhovel (pričom sme presvedčení, že dovolanie nie je dôvodné), a navrhovaný výrok dovolacieho súdu bude právoplatný, nebude takýto výrok vykonateľný. V zmysle § 232 ods. 1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho plniť. Žalobca sa však v dovolaní nedomáha výroku, ktorým by bola odporcovi uložená povinnosť plniť. Odkaz na medializovaný prípad E.. K. L., C., je absolútne bez právnej relevancie v tejto veci. Rozdiel je v tom, že v onom prípade nešlo o plnenie priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu (ale o zmluvnú odmenu), nešlo o neodkladné opatrenie (ale o policajný úkon). Preto navrhuje, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a priznal žalovanému náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 CSP prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa, vyjadrením odporcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 14. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 15. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 18. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 19. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 20. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 21. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 22. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, - navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 23. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 24. Z obsahu spisu ako aj z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že konanie 24 Cb/163/2013 bolo právoplatne ukončené, a preto bol návrh na neodkladné opatrenie zapísaný ako samostatný návrh. V spore preto súd správne označil spoločnosť DATALAN, a.s. ako navrhovateľa a spoločnosť Dactos, s. r. o. ako protistranu. Spoločnosť Dactos, s. r. o. odvolací súd, nakoľko ide o samostatný návrh, označil ako odporcu. 25. Súd vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, jasne a výstižne vyložil, ktoré podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené a z nich vychádzal pri vydávaní neodkladného opatrenia. 26. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa o tom, že súd nemôže argumentovať tým, že navrhovateľ mal využiť prostriedky ochrany podľa Exekučného poriadku skôr, ako podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že ak mal navrhovateľ dôvodnú obavu, že vykonávaním exekúcie na podklade rozsudku Okresného súdu Bratislava II by mu bola spôsobená škoda, prioritne má využiť prostriedky obrany a ochrany povinného, ktoré poskytuje Exekučný poriadok. Navrhovateľ v exekučnom konaní využil inštitút zastavenia exekúcie s odkladným účinkom. Rozhodnutie o zastavení podľa tvrdení navrhovateľa nebolo právoplatne skončené, nakoľko navrhovateľ podal sťažnosť. Exekúcia sa tak nevykonáva. Taktiež navrhovateľ má možnosť požiadať o povolenie odkladu exekúcie do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní. Navrhovateľ v návrhu na neodkladné opatrenie neuviedol, prečo považuje zastavenie exekúcie za dôvodné. K podaniu nebol priložený návrh na zastavenie ani uznesenie o zamietnutí zastavenia exekučného konania. Navrhovateľ uviedol, že rozsudky Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave sú prekvapivé, ale neuviedol, čím sú prekvapivé, z akých dôvodov mal súd rozhodnúť inak. Navrhovateľ taktiež neodôvodnil potrebu zákazu nakladať s finančnými prostriedkami protistrany. Nie je jasné, prečo navrhuje neodkladné opatrenie v takomto znení, vzhľadom na to, že exekučné konanie je vedené práve voči navrhovateľovi. Navrhovateľ nedokázal osvedčiť, čím hrozí zmarenie významu a účinku preskúmania rozhodnutia o dovolaní a z akého dôvodu by práve navrhované neodkladné opatrenie malo prispieť k ochrane jeho nárokov. Navrhovateľ svoje tvrdenia ničím nepodložil, neosvedčil potrebu bezodkladného upravenia pomerov alebo ohrozenie exekúcie. 27. K tvrdeniu navrhovateľa, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neopakoval podrobný opis skutkového stavu a všetkých právnych argumentov z podaného odvolania, dovolania a návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia vo veci 24 Cb/163/2013, ako aj z návrhu na odklad, resp. zastavenie exekúcie a nakoľko navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po skončení konania, potom súd mal rozhodovať po zvážení všetkých skutočností uvedených a preukázaných v danom konaní, odvolací súd dodáva, že aj keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný po skončení konania 24 Cb/163/2013, neodkladné opatrenie je vedené ako samostatné konanie. V takom prípade hoci CSP v § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi povinnosť oznamovať dôkazy vo vzťahu k vlastným skutkovým zisteniam, táto povinnosť vyplýva z § 132 ods. 1 a 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. V návrhu musí byť uvedené pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, k návrhu musia byť pripojené listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Súd na základe týchto dôkazov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Súd preto nebol povinný vychádzať z končeného súdneho konania 24 Cb/163/2013. Bolo na navrhovateľovi všetky dôkazy uviesť a predložiť, čo však neurobil. Tým neosvedčil potreby dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. 28. Odvolací súd neprihliadol ani na úpravu návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia o vzťahu k sume 62.176,02 eur, nakoľko je rozhodujúce splnenie podmienok v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie. 29. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že spoločnosť Dactos, s.r.o. nie je aktívnou spoločnosťou, má minimálny majetok, sídli v bytovom dome a nezamestnáva žiadnych zamestnancov, pričom v roku 2014 mala tržby vo výške 2.977 eur a v roku 2015 vo výške 13.783 eur a pokiaľ sa exekúcia na podklade napadnutých rozhodnutí Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave vo veci 24 Cb/163/2013 vykoná, aj keď budú rozhodnutia pre nezákonnosť Najvyšším súdom SR v rámci dovolacieho konania zrušené, navrhovateľ sa vrátenia svojich finančných prostriedkov nedomôže, odvolací súd dodáva, že odporca v prílohe predložil správu z verejne dostupného portálu epi.sk, kde sú zverejnené ekonomické údaje o podnikateľských subjektoch, z ktorých vyplýva nasledovné: tržby spoločnosti Dactos, s.r.o. za rok 2016 činili 35.840 eur, zisk spoločnosti Dactos, s.r.o. za rok 2016 činil 29.685 eur, aktíva spoločnosti Dactos, s.r.o. za rok 2016 činil 74.006 eur, spoločnosť Dactos, s.r.o. má 1 zamestnanca vývoj tržieb spoločnosti Dactos, s.r.o. ku koncu roka 2016 je hodnotený ako A+++, teda najvyššie hodnotenie, spoločnosť Dactos, s.r.o. nemá žiadny evidovaný záväzok na daniach alebo poistení. Tým spochybnil tvrdenie navrhovateľa, ktorý nemajetnosť odporcu neosvedčil. 30. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že navrhovateľ neosvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, neosvedčil, že by odporca konal s úmyslom zbavovať sa svojho majetku na úkor navrhovateľa. Nebola osvedčená ani naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. 31. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na medializovaný prípad E.. K. L., C., tento je pre toto konanie irelevantný. 32. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol odporca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania. 34. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 36. K trovám konania odvolací súd dodáva, že keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku predstavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne rozhodnutie. Takýmto rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej a neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nasledované žalobou, teda pri ktorom v zmysle § 336 ods. 1 CSP neuloží navrhovateľovi žalobnú povinnosť. 37. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). O dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).