Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 5C/31/2026 8826201202 17. 07. 2026 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2026:8826201202.1
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A., proti žalovaným: 1. C. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX F., 2. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX F., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. odôvodnenie: 12 5C/31/2026 1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným v 1. a 2. rade domáha určenia, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/, vedená na katastrálnom úrade pod číslom konania V-1436/2026, je v časti prevodu 1/2 spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam: parcela č. XX/X a parcela č. XX/X, k.ú. F., zapísaným na LV č. XXX, neplatná. Súd určuje, že žalobca je vlastníkom 1/2 spoluvlastníckeho podielu k týmto nehnuteľnostiam a žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú rozvedení manželia. Počas trvania manželstva zakúpili z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území F., zapísané na LV č. XXX. Hoci na liste vlastníctva bola zapísaná len žalovaná v 1. rade, majetok patril do BSM. K rozvodu manželstva došlo pred viac ako 3 rokmi. Keďže do 3 rokov od rozvodu neprišlo k vyporiadaniu BSM dohodou ani súdom, nehnuteľnosti prešli v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka do podielového spoluvlastníctva exmanželov, každému v podiele 1/2. Žalovaná v 1. rade následne bez vedomia a súhlasu žalobcu darovala celé tieto nehnuteľnosti (vrátane žalobcovho podielu 1/2) žalovanému v 2. rade (synovi) darovacou zmluvou, ktorá je na príslušnom katastrálnom odbore evidovaná pod konaním V-1436/2026. Žalovaná 1/ nemala právo disponovať s podielom žalobcu, čím porušila zákon a darovacia zmluva je v časti prevodu 1/2 podielu absolútne neplatná. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, nakoľko sa žalovaní pokúšajú o protiprávny prevod jeho majetku. 3. Spoločne so žalobou podal žalobca na tunajší súd aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade zákaz nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX pre k. ú. F., a to s parcelou registra „C“ č. XX/X a parcelou registra „C“ č. XX/X, najmä sa jej zakazuje tieto nehnuteľnosti scudziť, darovať, predať, zameniť, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálnemu odboru, sa zakazuje rozhodnúť o povolení vkladu vlastníckeho práva v konaní vedenom
pod sp. zn. V-1436/2026. Návrh odôvodnil tým, že dňa 30.06.2026 pozeral prezeral výpis z LV č. XXX, z ktorého vyplýva, žena nehnuteľnostiach je vyznačená PLOMBA pod číslom konania V-1436/2026 na základe darovacej zmluvy. Žalovaná sa tak aktívne pokúša previesť nehnuteľnosť na tretiu osobu (syna), čím hrozí bezprostredná ujma a zmarenie účelu konania. Pokiaľ kataster vklad povolí, dôjde k zápisu nového vlastníka a uspokojenie práv navrhovateľa (vrátane ním proklamovaného vyrovnania dlhu na výživnom z tohto majetku) bude vážne ohrozené alebo znemožnené. Je preto nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery účastníkov. 4. Z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. F. vyplýva, že žalovaná v 1. rade je zapísaná ako vlastníčka parcely reg. „C“ parc. č. XX/X o výmere 331 m2, druh pozemku: záhrada, parc. reg. „C“ s parc. č. XX/X o výmere 619 m2, druh pozemku: záhrada, pod B2 v podiele 1/1. Ako titul nadobudnutia predmetných nehnuteľností je uvedená Kúpna zmluva č.sp. V 526/2013-22/13. Zároveň je pri vlastníčke vyznačená plomba na základe V-1436/2026. Zároveň je na liste vlastníctva evidovaná poznámka pod P-184/2026 - 34/26 o začatí súdneho konania na OS Vranov nad Topľou, pod spisovou značkou 5C/31/2026 vo veci žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy v časti a určenie vlastníckeho práva k 1/2 záhrady a o nariadenie neodkladného opatrenia. 5. Z listiny č. P 184/2026 predloženej Okresným úradom Vranov nad Topľou. katastrálny odbor, žalobca dňa 1.7.2026 požiadal o zápis poznámky v súvislosti s konaním v tejto veci prebiehajúcim na tunajšom súde. 6. Podľa Darovacej zmluvy z 19.6.2026, žalovaná v 1. rade ako darca uzavrela so žalovaným v 2. rade darovaciu zmluvu, pričom predmetom darovania boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. F., a to parcela č. XX/X o výmere 331 m2 a parcela č. XX/X o výmere 619 m2. Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle darovacej zmluvy bol podaný na príslušný katastrálny odbor dňa 26.6.2026. 7. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8P/142/2022 súd zistil, že rozsudkom z 24.11.2022 č.k. 8P/142/2022 – 81 súd manželstvo žalobkyne a žalovaného uzatvorené dňa 22.02.2003 rozviedol. Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu v znení, že na čas po rozvode zveril maloleté deti A. a C. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal platením výživného na maloleté deti. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.2.2023. 8. Zo správy Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor z 13.7.2026 vyplýva, že dňa 1.7.2026 bola im doručená žiadosť o zápis poznámky na LV č. XXX k. ú. F., ktorej prílohou bola overená fotokópia návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a overená fotokópia žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy v časti a určenie vlastníckeho práva k 1/2 záhrady. K zápisu podania je potrebné doložiť aj potvrdenie Okresného súdu Vranov nad Topľou o prijatí návrhu na začatie súdneho konania s uvedeným číslom konania. Z tohto dôvodu bolo konanie prerušené a k zápisu poznámky nedošlo. Dňa 09.07.2026 bola katastrálnemu odboru doručená žiadosť súdu o oznámenie týkajúce sa sporu vedeného pod spisovou značkou 5C/31/2026. Z doložených príloh boli zistené skutočnosti potrebné pre zápis poznámky, preto dňa 13.07.2026 príslušný katastrálny odbor vykonal zápis poznámky na LV č. XXX k.ú. F.. 9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
13. Ako vyplýva z § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,. 14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 17. V zmysle § 330 odsek 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 18. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 19. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 20. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. 21. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez vyjadrenia strán sporu a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. 22. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť. 23. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. 24. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012) 25. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)
26. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). 27. Vzhľadom na charakter sporu, nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel (dočasný zákaz nakladania s nehnuteľnosťami) a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, pričom predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na označených nehnuteľnostiach, žalobca nemá peňažnú pohľadávku voči žalovaným a žalovaní nie sú dlžníkmi žalobcu. 28. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 29. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 30. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. 31. Žalobca sa vo veci samej proti žalovaným v 1. a 2. rade domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy medzi nimi uzavretej a určenia vlastníctva polovičného spoluvlastníckeho podielu k označeným nehnuteľnostiam. 32. Žalobca v konaní osvedčil vecnoprávny vzťah vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade, nakoľko z doposiaľ zabezpečených listinných dôkazov je zrejmé, že jeho manželstvo so žalovanou v 1. rade trvalo odo dňa 22.02.2003 až do 3.2.2023, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade. Rovnakú dobu trvalo aj bezpodielové spoluvlastníctvo medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade a zánikom ich manželstva zaniklo i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 33. Zároveň zo žalobcom osvedčených skutočností nebolo preukázané, že by bolo došlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou ani ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu. Uvedené skutočnosti môžu byť predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.
34. Vzhľadom na uvedené pravdepodobne nastala fikcia zo zákona podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej o spoločných nehnuteľných veciach bývalých manželov platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. 35. Z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. F. tiež vyplynulo, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania žalovaná v 1. rade nadobudla na základe kúpnej zmluvy v roku 2013, teda za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobcu a žalovanej v 1. rade. Následne žalovaná v 1. rade po zániku bezpodielového spoluvlastníctva so žalobcom (a uplynutí doby podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka), previedla darovacou zmluvou označené nehnuteľnosti, ktoré sú evidované na liste vlastníctva v jej výlučnom vlastníctve, na žalovaného v 2. rade v celosti. Vyššie uvedené skutočnosti v ich súhrne osvedčili žalobcov vecnoprávny vzťah k predmetu konania a danosť nároku žalobcu. 36. V tejto súvislosti súd uvádza, že na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či je žaloba vo veci samej dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie, ktoré strany navrhnú a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Predbežne je však z vyššie popísaných slutočností možné skonštatovať danosť nároku žalobcu, ako úplne základného predpokladu pre prípadné nariadenie neodkladného opatrenia. 37. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, hrozbou bezprostrednej ujmy a zmarením účelu konania. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť navrhovateľa pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu, vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto je povinnosťou súdu dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 38. Ak opis rozhodujúcich skutočností, ktorých zo strany navrhovateľa v návrhu je síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle ust. § 326 ods. 2 CSP. Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie. Aplikuje sa pri tom striktná zodpovednosť žalobcu za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. 39. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany alebo jej zástupcu. Obmedzí sa iba na posúdenie podania podľa jeho obsahu (v zmysle ust. § 124 ods. 1 CSP) a prípadné odstraňovanie vád podľa ust. § 128 a §129 CSP. Keďže pod potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov treba rozumieť taký stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad, navrhovateľ - žalobca mal takúto potrebu dočasnej úpravy odôvodniť. Mal sa zaoberať tým vo svojom návrhu, že nastáva stav medzi vzťahom účastníkov, ktorý neznesie odklad a je potrebné, aby sa takéto neodkladné opatrenie nariadilo. Žalobca mal preukázať podaným návrhom, že osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako takého a absencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov:
40. Nariadenie neodkladného opatrenia žiadaného žalobcom, je za daných okolností pre žalobcu absolútne bez významu pre rozhodnutie vo veci samej a jeho žalobou uplatnený nárok. Neodkladné opatrenie je ako subsidiárny procesný prostriedok ochrany práv, v tomto prípade nadbytočné. 41. Potrebné je poukázať najmä na predmet konania vo veci samej, kde žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu, pričom predbežne bude potrebné sa zaoberať platnosťou darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade. Súdu nie je zrejmé, aká bezprostredná ujma žalobcovi hrozí a ako by sa mohol zmariť účel konania, pokiaľ žalovaný v 2. rade po povolení vkladu nadobudne označené nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Obaja žalovaní úž sú stranami sporu vo veci samej, kde predmetom konania je určenie vlastníctva žalobcu k podielu na nehnuteľnosti, ktorá sa má previesť z vlastníctva žalovanej v 1. rade do vlastníctva žalovaného v 2. rade prostredníctvom právneho úkonu (darovacej zmluvy), skúmanie platnosti ktorého bude predpokladom rozhodnutia vo veci samej, teda o určenie vlastníctva a výsledok sporu bude pre obe strany sporu záväzný. 42. Samotná darovacia zmluva predstavuje právny titul (titulus adquirendi dominii) k nadobudnutiu vlastníckeho práva jeho prevodom z darkyne, žalovanej v 1. rade na obdarovaného, žalovaného v 2. rade. Na dovŕšenie procesu prevodu vlastníckeho práva sa vyžaduje, aby k uzavretiu darovacej zmluvy pristúpila ešte ďalšia právna skutočnosť, ktorá predstavuje právny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva (modus adquirendi dominii). Ak je predmetom prevodu vec nehnuteľná, vlastnícke právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností podľa zákona o katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak, čím dochádza k naplneniu vecno-právneho účinku darovacej zmluvy. (v súvislosti s uvedeným porovnaj Komentár k § 588, Občiansky zákonník II, 2. vydání, 2019, s. 2226 - 2242: M. Križan) 43. Pokiaľ žalobca dôvodí svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, hrozbou bezprostrednej ujmy a zmarením účelu konania, súdu nie je zrejmé, v akých konkrétnych okolnostiach žalobca uvedenú hrozbu vidí. Vzhľadom na predmet konania vo veci samej (určenie vlastníctva), žalobcovi zavŕšením prevodu sporných nehnuteľností medzi žalovanými, nemôže vzniknúť ujma a ani uvedené nemôže zmariť účel konania, ktorého stranami sporu sú všetky subjekty tohto právneho vzťahu. Prinajmenšom žalobca v návrhu potenciálnu ujmu nijako relevantne nekonkretizoval. V prípade, že žalobca bude v konaní úspešný, nadobudne polovičný podiel na označených nehnuteľnostiach (prevádzaných spornou darovacou zmluvou medzi žalovanými) a nie je zrejmé, ako by to mohlo zmariť účel konania či uplatnený nárok žalobcu (na spoluvlastnícky podiel). V prípade neúspechu žalobcu a po zavŕšení prevodu, ostane vlastníkom sporných nehnuteľností žalovaný v 2. rade. Rozsudok bude zaväzovať všetky strany sporu, ktoré zároveň vystupujú ako subjekty hmotnoprávneho vzťahu. Ak by súd nariadil neodkladné opatrenie, čoho dôsledkom by bolo prerušenie vkladového konania, v prípade úspechu žalobcu vo veci, tento nadobudne polovicu sporných nehnuteľností a druhú po zavŕšení prevodu žalovaný v 2. rade. Ak by nebol žalobca úspešný vo veci samej za situácie, kedy by došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, po zavŕšení prevodu sa vlastníkom sporných nehnuteľností v celosti stane žalovaný v 2.rade. Dôsledky pre vec samu by boli v oboch prípadoch rovnaké. 44. Realizovaná dispozícia s označenými nehnuteľnosťami medzi žalovanými tak nepredstavuje priame ohrozenie práv žalobcu. 45. Žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti v danom prípade neodôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) a ani nie je zrejmé akej ochrany sa uložením požadovaného obmedzenia (zákazu) žalobca domáha (princíp efektívnosti). Osobitosti vo vzťahu k žalovanej v 1. rade: 46. Nad rámec vyššie uvedeného vo vzťahu k žalovanej v 1. rade je potrebné zdôrazniť, že táto je stále evidovaná ako vlastníčka označených nehnuteľností na liste vlastníctva, avšak realizovala úkon (darovanie), ktorým disponovala s označenými nehnuteľnosťami. 47. Návrh žalobcu na uloženie povinnosti žalovanej v 1. rade zdržať sa akéhokoľvek nakladania s označenými nehnuteľnosťami spôsobmi v tomto návrhu bližšie špecifikovanými za situácie, kedy už
bol uskutočnený právny úkon, ktorým žalovaná disponovala s označenými nehnuteľnosťami, o čom svedčí začatie vkladového konania na podklade darovacej zmluvy, sa (bez ďalšieho) nejaví ako spĺňajúci podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, nakoľko nepredstavuje adekvátny prostriedok, ktorým by bolo možné „zmraziť“ vlastníctvo označených nehnuteľností. Uvedené samo o sebe signalizuje neopodstatnenosť predloženého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a je jedným z dôvodov jeho zamietnutia (porovnaj v súvislosti s uvedeným uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co/15/2026 z 28. 05. 2026). 48. Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalovaná v 1. rade previedla označené nehnuteľnosti na svojho syna darovacou zmluvou, nie na tretiu osobu za účelom speňaženia tohto majetku. Uvedená skutočnosť nie je indíciou, že by žalovaní mali v úmysle ďalej scudzovať označené nehnuteľnosti. Osobitosti vo vzťahu k žalovanému v 2. rade: 49. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade je potrebné uviesť, že doposiaľ nie je evidovaný ako vlastník označených nehnuteľností, v tomto momente nimi ani nemôže disponovať. Nebolo však ďalej osvedčené, že po nadobudnutí vlastníctva s nimi zamýšľa disponovať v zmysle návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. 50. Žalobca neosvedčil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy na jeho práve, o ktorom sa má rozhodovať a z toho vyplývajúcu nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu v tom smere, že neosvedčil, že žalovaný v 2. rade, pod nadobudnutí vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, bude vykonávať akékoľvek ďalšie úkony smerujúce k nakladaniu s týmito nehnuteľnosťami. 51. Žalobca tak v tejto fáze konania neosvedčil konkrétne skutočnosti, z ktorých by mohla vyplývať obava, že žalovaný 2. rade v priebehu konania ďalej prevedie sporné nehnuteľnosti na iný subjekt (v týchto súvislostiach pozri najmä vyššie cit. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 171/2017 z 2. marca 2017). 52. Nakladaniu žalovaného v 2. rade s uvedenými nehnuteľnosťami nenasvedčuje ani skutočnosť, ktorá je zrejmá z katastrálnej mapy a listu vlastníctva č. XXX k.ú. F., a to že označené pozemky sú záhrady bezprostredne susediace s pozemkom žalovaného v 2. rade, na ktorom je postavený dom v jeho vlastníctve. Táto skutočnosť neindikuje potenciálny úmysel žalovaného v 2. rade v návrhu označené nehnuteľnosti ďalej prevádzať. 53. Pokiaľ by žalobca argumentoval rozhodovacou činnosťou odvolacích súdov z ktorých rozhodnutí vyplýva záver v podstate v tom smere, že pri podaní návrhu na neodkladné opatrenie nie je dôvodné vyčkávať na prejavenie úmyslu nehnuteľnosti scudziť, keďže by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, tieto sú vydávané v špecifickom type konaní o určenie právnej neúčinnosti úkonov dlžníka voči veriteľovi (tzv. odporovacej žalobe v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka). Ide o prípady, kedy už dlžník vykonal právne úkony ukracujúce uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, z povahy veci teda vyplýva, že žalovaný už predtým prejavil úmysel ukrátiť svojho veriteľa prevodom nehnuteľnosti na tretie osoby a existuje motivácia previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam opätovne, čo ale nie je daný prípad. 54. Preto, ak v danom prípade žalobca neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy jeho právam tým, že by žalovaní (a najmä teda žalovaný v 2. rade) relevantne prejavili úmysel predmetné nehnuteľnosti ďalej previesť alebo zaťažiť s úmyslom zmarenia účelu tohto konania, neosvedčil jednu zo základných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Žiadna relevantná indícia vo vzťahu k samotnej dispozícii s nehnuteľnosťami však nebola tvrdená ani osvedčená. 55. Splnenie zákonom vyžadovaných podmienok na vyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bez jeho preukázania, nemôže byť vyvodené a nahradené súdom len z hypotetických úvah o možnom nakladaní s označenými nehnuteľnosťami a z obáv žalobcu o možnom vzniku škody, či inej ujmy. Táto obava by v posudzovanom prípade musela vychádzať z konkrétneho konania žalovaných, smerujúceho k takej dispozícii s nehnuteľnosťou, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a túto by žalobca musel osvedčiť.
Vzťah k tretím osobám: 56. Ďalším dôvodom nevyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pre absenciu bezprostredne hroziacej ujmy je v danom prípade skutočnosť, že aktuálne je na liste vlastníctva č. XXX k.ú. F. vyznačená z iniciatívy žalobcu poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní na tunajšom súde vo veci sp.zn. 5C/31/2026. 57. Podľa § 228 ods. 2 CSP výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. 58. Existencia poznámky spornosti zapísanej v katastri nehnuteľností, ktorého údaje sú podľa § 69 katastrálneho zákona verejne dostupné, zabezpečuje publicitu prebiehajúceho sporu, čím narúša dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Poznámka síce nebráni žalovaným nakladať s nehnuteľnosťou, no z § 228 ods. 2 CSP plynie, že ak by po zápise poznámky do katastra nehnuteľností žalovaní spornú nehnuteľnosť previedli do vlastníctva tretej osoby, resp. ju zaťažili, potenciálny nadobúdateľ má vďaka poznámke v katastri možnosť získať vedomosť o spornosti vecného práva a nemôže sa preto dovolávať dobromyseľnosti. Zároveň vyznačenie takejto poznámky jednoznačne sťaží žalovaným akúkoľvek dispozíciu s označenými nehnuteľnosťami, nakoľko potenciálni záujemcovia o kúpu nahliadnutím do verejného registra zistia, že daná nehnuteľnosť je predmetom súdneho sporu. 59. Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by sa malo použiť až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako dočasne upraviť pomery strán sporu. Nemožno preto uzavrieť, že účel neodkladného opatrenia možno v prejednávanej veci dosiahnuť len jeho nariadením, pretože práve na tento účel slúži inštitút poznámky spornosti. Žalobca zjavne tento inštitút využil a tým dosiahol ochranu svojich práv. Neodkladné opatrenie by ako subsidiárny procesný prostriedok ochrany práv, bolo v tomto prípade nadbytočné, aj vtedy, ak by boli splnené vyššie uvádzané podmienky na jeho nariadenie (ktoré však tiež absentujú). Vyznačenie poznámky o prebiehajúcom súdnom spore na príslušnom liste vlastníctva považuje súd za dostatočnú ochranu z hľadiska možného ohrozenia práv žalobcu, preto aj v prípade osvedčenia nároku a jeho ohrozenia by bolo nariadenie neodkladného opatrenia v tomto momente požadovaným zásahom do vlastníckeho práva protistrany zbytočné. V dôsledku uvedeného nie je splnená zákonná požiadavka naliehavosti podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP. Obdobný záver je v porovnateľných veciach stabilne judikovaný všeobecnými súdmi a bol tiež aprobovaný judikatúrou Ústavného súdu SR (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 171/2017 z 2. marca 2017, porovnaj tiež Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/27/2023 z 16. 11. 2023, podobne Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/22/2024 z 24. 06. 2024, Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/201/2019 z 29. 11. 2019). 60. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/68/2019 zo dňa 30.10.2019 a tiež uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/21/2021 zo dňa 11.05.2021, ktoré reflektujú inštitút poznámky zakotvený v § 38 a § 39 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a ktorý je významným nástrojom práve pri ochrane vlastníckych práv. Najvyšší súd SR v dôvodoch uvedeného rozhodnutia konštatuje, že„...poznámka slúži k signalizácii skutočností, ktoré sa dotýkajú zmluvnej voľnosti nositeľa oprávnení zapísaného v katastri nehnuteľností, alebo ktorými je do určitej miery oslabený princíp publicity existujúcich zápisov. Poznámka signalizuje katastrálnemu úradu určité skutočnosti, ktoré "pro futuro" môžu mať právnu relevanciu na dotknutý zápis v katastri nehnuteľností, resp. na práve prebiehajúce vkladové konanie a poskytuje informáciu aj pre verejnosť, pretože každý kto mieni uzavrieť zmluvu, týkajúcu sa vecných práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, má možnosť aktuálne z výpisu z katastra nehnuteľností zistiť, aké prípadné obmedzenia sa evidujú vo forme poznámky, na tú ktorú nehnuteľnosť.“ 61. S poukazom na uznesenia Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/21/2021 zo dňa 11.05.2021, Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 22Co/49/2023 zo dňa 06. 12. 2023 súd upriamuje pozornosť na ustanovenie § 228 ods. 2 CSP, ktoré rozširuje záväznosť určitých výrokov súdu na tretie osoby. Podľa citovaného ustanovenia je totiž výrok o určení vecného práva k nehnuteľnosti záväzný aj pre osobu,
ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní podľa § 38 a § 39 ods. 1 katastrálneho zákona. Existencia poznámky spornosti zapísanej v katastri nehnuteľností, ktorého údaje sú podľa § 69 katastrálneho zákona verejne dostupné, zabezpečuje publicitu prebiehajúceho sporu, čím narúša dobromyseľnosť prípadného nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Poznámka síce nebráni žalovanému v 2. rade ďalej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, z § 228 ods. 2 CSP však plynie, že ak by po zápise poznámky do katastra nehnuteľností označené nehnuteľnosti previedol do vlastníctva tretej osoby a následne by bol žalobca v konaní úspešný v spore o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu, rozsudok určujúci vlastnícke právo by bol záväzný aj pre nového nadobúdateľa nehnuteľností, pretože potenciálny nadobúdateľ má vďaka poznámke v katastri možnosť získať vedomosť o spornosti vlastníckeho práva a nemôže sa preto dovolávať dobromyseľnosti. Záväznosť výroku o určení vecného práva k nehnuteľnosti tak účinne predchádza ďalším prevodom nehnuteľnosti a súdnym sporom s novými vlastníkmi. 62. Je potrebné rešpektovať slobodu nakladania každého s vlastným majetkom, pričom zákaz dispozície s majetkom je zásahom do vlastníckeho práva a podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a tona základe zákona. Toto ústavou zaručené právo treba rešpektovať aj pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP a pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa ukladá povinnosť nenakladať s určitými vecami alebo právami alebo zdržať sa výkonu vlastníckeho práva, prípadne strpieť zásah do vlastníckeho práva, je potrebné venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu dispozície nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru (princíp proporcionality). Za situácie, že žalobca neosvedčil žiadne rozhodujúce (významné) konanie žalovaných smerujúce k nakladaniu s majetkom spôsobom vymedzeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, by uloženie zákazu žalovaným nakladať so svojím majetkom bolo v tomto momente neprimeraným zásahom do vlastníckeho práva (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/22/2024 z 24. 06. 2024). 63. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zákazu vo vzťahu k žalovaným až do právoplatného skončenia konania vo veci samej nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX pre k. ú. F., a to s parcelou registra „C“ č. XX/X a parcelou registra „C“ č. XX/X, najmä sa jej zakazuje tieto nehnuteľnosti scudziť, darovať, predať, zameniť, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom a zákazu rozhodnúť o povolení vkladu vlastníckeho práva v konaní vedenom pod sp. zn. V-1436/2026 Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálnemu odboru. 64. Pokiaľ ide o osobitný výrok, ktorým sa žalobca domáhal uloženia zákazu Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálnemu odboru rozhodnúť o povolení vkladu, uvedené je iba dôsledkom nariadenia neodkladného opatrenia, a teda vôle žalobcu, ktorú žalobca pretavil do osobitného výroku petitu. Z obsahu celého návrhu je zrejmé, že vôľa žalobcu smeruje k zabráneniu dispozície s označenými nehnuteľnosťami. V prípade vyhovenia návrhu žalobcu, dôsledkom podľa § 31a písm. e) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon), je prerušenie konania o návrhu na vklad, ak bolo účastníkovi neodkladným opatrením alebo predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou. 65. Podľa ustálenej judikatúry, konať o neodkladnom opatrení patrí do právomoci civilného súdu, z dôvodu že ide o procesný inštitút upravený ustanoveniami CSP. Súd sa preto nestotožňuje so závermi, že by nemal právomoc rozhodnúť o takomto návrhu žalobcu. Uloženia uvedenej povinnosti sa žalobca, môže domáhať v rámci civilného procesu, uvedené jednoznačne súvisí aj s predmetom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze dispozície s nehnuteľnosťami. Uvedené však neznamená, že súd takémuto návrhu vyhovie. 66. Súdna prax sa prikláňa k názoru, že je možné povinnosť či zákaz neodkladným opatrením uložiť aj subjektu odlišnému od strany sporu (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/31/2019 z 23. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/30/2019 z 09. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/62/2019 z 16. 04. 2019). 67. Ako už súd uviedol vyššie, žalobca iba žiada to, čo je iba dôsledok nariadenia neodkladného opatrenia za danej situácie ( kedy došlo k dispozícii s nehnuteľnosťou), a to prerušenie vkladového
konania. Pokiaľ súd nevidel dôvody na nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia, nemohol by logicky ani zakázať katastru na základe rovnakých dôvodov rozhodnúť o povolení vkladu. Vyhovenie by však malo žalobcom zamýšľané dôsledky aj bez takéhoto osobitného prikazujúceho výroku. 68. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 69. Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konania neodkladného opatrenia, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 4Cob/241/2017 zo dňa 15.02.2018, podľa ktorého „keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s§ 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku predstavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne rozhodnutie. Takýmto rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej a neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nasledované žalobou, teda pri ktorom v zmysle § 336 ods. 1 CSP neuloží navrhovateľovi žalobnú povinnosť“. 70. Keďže v tomto prípade nejde o neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu, ale je viazané na meritórne rozhodnutie, o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia bude v zmysle § 262 ods 1 CSP v spojení s 354 CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Poučenie: 2 5C/31/2026 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.