Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/364/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214203502 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214203502.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: PB Capital, a.s., Mlynská 27, Košice, IČO: 31 722 296, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Treščákom ml., so sídlom Thurzova č. 6, Košice, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, o zaplatenie 637.624,55 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 19. januára 2015, č.k. 7C/29/2014-350, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal priznania náhrady škody vo výške 637.624,55 eura s príslušenstvom, podľa zák. č. 58/1969 Zb.; a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že Rozhodnutím č. 1781/1988-1 zo dňa 23.12.1988 Ministerstvo obchodu a cestovného ruchu SSR založilo s účinnosťou od 1.1.1989 štátny podnik ZDROJ KOŠICE. Uznesením bývalého Mestského súdu v Košiciach zo dňa 29.9.1992, č.k. 34C 384/92 - 5, právoplatným dňa 15.2.1993, bolo zastavené konanie, v ktorom sa navrhovatelia P. I. R. U. P. domáhali voči odporcom Zdroj PR Košice a Zdroj, odštepný závod 07-11 Košice, vydania nehnuteľnosti. Dňa 1.4.1993 bol na bývalý Obvodný súd Košice I. podaný návrh na obnovu konania sp. zn. 34C 384/92. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 17C 384/93 a bolo zastavené uznesením zo dňa 28.1.1994. Dňa 23.9.1994 vydalo Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR rozhodnutie o privatizácii časti podniku ZDROJ Košice, š.p., pričom na realizáciu bol určený privatizačný projekt vedený pod č. 636. Za spôsob privatizácie bolo určené okrem iného založenie obchodnej spoločnosti ZDROJ UNIVERS a.s. Košice vkladom časti majetku štátneho podniku podľa výstupného formulára F.1 (D) určeného privatizačného projektu. Súčasťou privatizačného projektu bolo aj vyhlásenie podpísané štatutárnym zástupcom podniku ZDROJ Košice, š.p. G. O. zo dňa 19.7.1994, že k predmetnej časti majetku podniku neboli uplatnené žiadne v projekte neuvedené reštitučné nároky. Dňa 9.2.2000 uzatvorili ZDROJ UNIVERS, a.s. a ZDROJ POTRAVINY, a.s. (navrhovateľ) dohodu o započítaní záväzkov a pohľadávok, v ktorej sa dohodli na vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok vo výške 28.013.601,71 Sk bez DPH na základe faktúr uvedených v prílohách č. 1, 2 a 3. Dňa 10.2.2000 uzatvorili ZDROJ UNIVERS, a.s. ako prevodca a ZDROJ POTRAVINY, a.s., IČO: 31 722 296 (žalobca) ako nadobúdateľ zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti - pozemok P.. Č.. XXX - K. P. D. X. XXX U. R. V. P. na P.. Č.. XXX, F.. Č.. XXX, M.. Ú.. M. - F., X. na G. Č.. XXXX, a to za cenu 1.500.000,- Sk, splatnú ku dňu podpísania zmluvy. Dňa 18.2.2000 uzatvorili zmluvné strany Dodatok č. 1 k zmluve. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 14C 133/00 sa navrhovatelia N. U., V. H., R. O., V. C. R. U. P., V. C. domáhali proti žalobcovi ako odporcovi určenia, že navrhovateľ v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na G. Č.. XXXX R. P.. Č.. XXX - K. P. R. O. D. X. XXX U. R. Y. F.. Č.. XXX F. na P.. Č.. XXX X. P. ? R. ? P. O.ehnuteľnosti patrí do dedičstva po nebohej Irene Friedmannovej, zomr. 19.11.1988. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 22.5.2006, č. k. 14C 133/00 - 308, právoplatným dňa 29.5.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.5.2012, sp. zn. 1Co 82/2011, návrhu vyhovel. Uznesením zo dňa 12.11.2012, č. k. 14C 133/2000 - 771 Okresný súd Košice I uložil odporcovi (v tomto spore žalobca) povinnosť nahradiť navrhovateľovi v 1. rade trovy konania v sume 22.418,10 eur a navrhovateľom v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 21.206,45 eura. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť ZDROJ UNIVERS, a.s., Mlynská 27, Košice, IČO: 31 715 834 bola vymazaná z obchodného registra dňa 23.2.2005 (ex offo výmaz). Spoločnosť bola založená rozhodnutím zakladateľa FNM SR vo forme notárskej zápisnice zo dňa 23.8.1995 č. N 224/95, Nz 220/95 spísanej notárkou L.. B. B.. Listom zo dňa 8.1.2013 žalobca uplatnil na Ministerstve hospodárstva SR nárok na náhradu škody v celkovej sume 305.856,51 eura, pozostávajúcej z hodnoty nehnuteľnosti 262.231,96 eura a trov konania 43.624,55 eura. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke podľa § 1 ods. 1, § 7 ods. 1,3, § 10 ods. 1,2 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, podľa § 9 ods. 1, § 18 ods. 1,2, § 20, § 25 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, § 27 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. II ods. 1 zák. č. 453/1992 Zb. a § 40a ods. 1 zák. č. 139/2003 Z. z., a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V prvom rade poukázal na to, že v spore žalobca uplatňuje náhradu škody voči štátu z titulu nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť tak, že príslušné orgány (Ministerstvo obchodu SR a Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR) v rámci privatizácie ZDROJ Košice, š.p. nesprávne zahrnuli do privatizovaného majetku aj majetok, ktorý nikdy nebol vo vlastníctve štátu ani privatizovaného podniku, ale bol vo vlastníctve fyzických osôb (čo neskôr deklaroval súd v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 14C 133/00), a preto, keď k predmetnej privatizácii došlo v rokoch 1994 a 1995, je potrebné na vec aplikovať zák. č. 58/1969 Zb. v zmysle prechodných ust. § 27 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. Zdôraznil, že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nesprávny úradný postup, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, pričom všetky predpoklady musia byť splnené súčasne. Vychádzajúc z uvedeného, so zreteľom na dokazovaním ustálený skutkový stav veci konštatoval, že hoci v danom prípade pri privatizácii ZDROJ Košice, š.p. došlo k nesprávnemu úradnému postupu štátnych orgánov, existencia ostatných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nebola preukázaná. Podľa žalobcu totiž škoda mala spočívať v hodnote nehnuteľností, keďže mu bolo odňaté vlastnícke právo k nim, ako aj v náhrade trov súdneho konania, ktoré musel uhradiť, avšak vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam žalobcovi nebolo odňaté, keď ho nikdy nenadobudol, a preto jeho škoda nemôže spočívať v hodnote nehnuteľností, ktorých sa nikdy nestal vlastníkom, teda jeho majetok sa o ne nezmenšil. Nanajvýš by jeho škoda (zmenšenie majetku) mohla spočívať v uhradenej kúpnej cene za nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy (1.500.000,- Sk), avšak v tomto smere žalobca nepreukázal vznik škody, keď nepreukázal, že by túto kúpnu cenu skutočne predávajúcemu uhradil. V nadväznosti na obsah Dohody o započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 9.2.2000 uzatvorenej medzi ZDROJ UNIVERS, a.s. a ZDROJ POTRAVINY, a.s. konštatoval, že táto dohoda nie je dôkazom o zaplatení kúpnej ceny, nakoľko bola uzatvorená ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy, v zmysle kúpnej zmluvy bola kúpna cena splatná ku dňu podpísaniu zmluvy a o jej započítaní v kúpnej zmluve nie je žiadna zmienka. Naviac, z obsahu tejto dohody o započítaní nie je vôbec zrejmé, o započítanie akých pohľadávok ide. Rovnako poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani vznik škody, ktorá mala spočívať v náhrade trov súdneho konania, keďže nepreukázal, že by tieto trovy konania naozaj zaplatil, hoci v tomto smere ho taktiež zaťažovalo dôkazné bremeno; a bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Napokon zdôraznil, že ak by aj žalobca preukázal vznik škody, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nakoľko po tom, ako malo dôjsť k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu nastali viaceré ďalšie skutočnosti; uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi ZDROJ UNIVERS, a.s. a žalobcom, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, o ktorých neskôr súd určil, že sú vo vlastníctve fyzických osôb, ako aj zánik spoločnosti ZDROJ UNIVERS, a.s. dňom 23.2.2005 bez právneho nástupcu a s tým spojená nemožnosť vrátenia kúpnej ceny žalobcovi (ak bola zaplatená) z titulu bezdôvodného obohatenia; a až na základe týchto skutočností, ktoré však neboli zapríčinené tvrdeným nesprávnym úradným postupom, mohla žalobcovi vzniknúť tvrdená škoda. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia na ďalšie konanie dôvodiac, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že v spore nepreukázal, že mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov štátu vznikla škoda, nakoľko jej vznik bol nepochybne preukázaný tým, že bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností, avšak neskôr na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn. 14C/133/2000 mu bolo vlastníctvo odňaté, pričom skutočnosť, že vlastníctvo de jure nikdy nenadobudol nemôže automaticky znamenať, že mu škoda nevznikla. Vytkol v tejto súvislosti súdu prvej inštancie, že sa dostatočne nevyporiadal s právnymi závermi vyslovenými v ním citovanej odbornej literatúre. Zdôraznil, že štát musí niesť zodpovednosť za nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého mu vznikla škoda, ktorej výška vyplýva z predloženého znaleckého posudku na stanovenie hodnoty predmetnej nehnuteľnosti. V súvislosti s otázkou úhrady kúpnej ceny za nehnuteľnosť započítaním vzájomných pohľadávok poukázal na to, že takýto spôsob úhrady kúpnej ceny; bez ktorej by ani nebolo došlo k podaniu návrhu na vklad jeho vlastníctva do katastra nehnuteľností; je prípustný, a preto v dôsledku odňatia vlastníctva nehnuteľnosti došlo k zmenšeniu jeho majetku. Zároveň sa nestotožnil ani so záverom prvoinštančného súdu, že v danej veci nebola preukázaná ani existencia príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nakoľko po odňatí vlastníctva sa vrátenia kúpnej ceny od predávajúceho ZDROJ UNIVERS, a.s. už domáhať nemohol, keďže v čase po právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn. 14C/133/2000 už bol predávajúci vymazaný z obchodného registra. Napokon, pokiaľ ide o škodu vzniknutú úhradu trov konania sp. zn. 14C/133/2000, namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie, že ak by sa v označenom spore nebol bránil, nebol by mu trovy vznikli, keď iba využil jeho právo brániť svoje práva v konaní pred súdom. Záverom zdôraznil, že je neprípustné, aby v právnom štáte z dôvodu na strane štátnych orgánov bola fyzická alebo právnická osoba bez svojho zavinenia poškodená bez možnosti akejkoľvek náhrady, a takýto výsledok sporu je preto neprípustný. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. 5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli splnené podmienky vzniku nároku žalobcu na zaplatenie sumy 637.624,55 eura s príslušenstvom, ako náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., nakoľko žalobca v spore nepreukázal vznik škody. Za škodu totiž nemožno považovať stratu jeho vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré nikdy nenadobudol, a pokiaľ ide o zmenšenie majetku v dôsledku úhrady kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti, ako i vo vzťahu k trovám konania, ktoré podľa jeho tvrdenia uhradil na základe výsledku konania vedeného na Okresnom súde Košice I vo veci sp. zn. 14C/133/2000, dôkazné bremeno neuniesol. Na preukázanie úhrady trov konania protistrane totiž nepredložil žiaden dôkaz, a pokiaľ ide o úhradu kúpnej ceny, správny je záver súdu prvej inštancie, že žalobcom predložená prvá strana dohody o započítaní pohľadávok úhradu kúpnej ceny nepreukazuje, nakoľko táto dohoda mala byť uzatvorená ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy, teda pred splatnosťou kúpnej ceny, o započítaní pohľadávky predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny s pohľadávkou kupujúceho (žalobcu) v kúpnej zmluve nie je žiadna zmienka, a naviac, z textu dohody o započítaní predloženej žalobcom súdu nevyplýva, o započítanie akých pohľadávok ide, teda táto dohoda nie je spôsobilá preukázať, že kúpna cena za nehnuteľnosť bola zaplatená uvedeným spôsobom. 6. Nedôvodne žalobca v odvolaní namieta, že v spore vznik škody preukázal tým, že bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník pozemku P.. Č.. XXX - K.Á. P. D. X. XXX U. R. V. P. na P.. Č.. XXX, F.. Č.. XXX, M.. Ú.. M. - F., X. na G. Č.. XXXX, avšak neskôr mu bolo vlastníctvo odňaté, keď; ako na to správne poukázal i súd prvej inštancie; žalobca sa nikdy nestal ich vlastníkom, a preto v dôsledku samotného nenadobudnutia týchto nehnuteľností nemohlo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku; teda k vzniku škody. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobca v spore poukazoval na závery vyplývajúce z dostupnej literatúry, že pre vznik škody nie je nevyhnutné, aby došlo k skutočnému zmenšeniu majetku, táto jeho argumentácia nemôže obstáť. V preskúmavanej veci by totiž viedla k neprípustnému výsledku, kedy by bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi škodu úhradou peňažnej sumy, o ktorú sa nikdy majetok žalobcu nezmenšil (aspoň to v spore preukázané nebolo). 7. Napokon, pokiaľ žalobca v odvolaní namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie, že ak by sa v označenom spore nebol bránil, nebol by mu trovy vznikli, keď iba využil jeho právo brániť svoje práva v konaní pred súdom, odvolací súd poukazuje na to, že hoci nemožno žalobcovi uprieť jeho Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo domáhať sa ochrany svojich práv na súde, rozhodujúce v danom spore z hľadiska dôvodnosti podanej žaloby bolo zistenie, že žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno, keď ničím nepreukázal úhradu trov konania protistrane; a za daného stavu tak nemal súd prvej inštancie inú možnosť, než žalobu z tohto dôvodu zamietnuť i v tejto časti. 8. Obsah odvolania žalobcu teda nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie. 9. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP). 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).