Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/181/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214208342 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214208342.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a sudcov JUDr. Eleny Ondrišovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu AUTOGRAND, a.s., Vajnorská 167, Bratislava, IČO: 34 109 986, zast. Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., Prievozská 4B, Bratislava, proti žalovanému BLAŽO & DOHŇANSKÝ, s.r.o. v likvidácii, Exnárova 13, Bratislava, IČO: 35 847 883, o 551,25 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/50/2014-170 z 9.3.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/50/2014-170 zo dňa 9.3.2015 mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 551,25 EUR spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 12,25 % p.a. odo dňa 7.5.2007 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 551,25 EUR spolu s 12.25 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 551,25 EUR od 7.5.2007 do zaplatenia, ktorá predstavovala cenu za žalovaným objednané opravárenské služby vykonané žalobcom, vyfakturované faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 22.4.2008. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že si žalovaný v záručnej lehote uplatnil nárok na odstránenie vady, ktorá sa vyskytla na jeho motorovom vozidle. Zo zákonnej úpravy týkajúcej sa záruky za akosť vyplýva, že ak sa počas plynutia záručnej doby vyskytne na tovare dodanom predávajúcim vada znemožňujúca použitie tovaru na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo ak si tovar nezachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti, kupujúci má rovnaké nároky ako v prípade zákonnej zodpovednosti za vady tovaru, t.j. okrem iného môže žiadať aj o odstránenie vád opravou tovaru, v tomto prípade opravou motorového vozidla. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že v prípade motorového vozidla nemožno pochybovať o tom, že neporušené zadné sklo je obvyklou vlastnosťou takéhoto tovaru, preto samovoľné porušenie skla, ku ktorému dôjde počas plynutia záručnej doby je potrebné považovať za vadu spadajúcu pod záruku za akosť. Ak žalovaný počas plynutia záručnej doby o odstránenie takejto vady požiadal, bol žalobca povinný vadu bezplatne odstrániť s tým, že nárok na zaplatenie opravy by mu vznikol, iba ak by následne zistil, že k poškodeniu skla nedošlo samovoľne. Konštatoval, že nárok na zaplatenie ceny za vykonanú opravu v tomto prípade závisel od posúdenia príčiny poškodenia zadného skla na motorovom vozidle žalovaného. Vzhľadom na reklamáciu vady zo strany žalovaného bolo na žalobcovi, aby preukázal, že nešlo o výrobnú vadu, a teda reklamácia je nedôvodná. V konaní však táto skutočnosť preukázaná nebola. Poukázal na záver znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom, ktorý poukazuje na mechanické pôsobenie ako na hlavnú príčinu poškodenia skla, avšak sám znalec pri výsluchu upresnil, že k tomuto záveru ho primälo len prederavené sklo, pričom k jeho prederaveniu mohlo dôjsť aj pôsobením stierača na sklo. Odborné vyjadrenie, ktoré v konaní predložil žalovaný taktiež poukazuje na skutočnosť, že z predloženej fotodokumentácie nie je možné identifikovať, či k poškodeniu skla došlo mechanicky, pretože nezachytáva stopy po poškodení skla tvrdým predmetom. Aj tretí znalec, ktorý sa vyjadroval len k samotnej možnosti vypracovania znaleckého posudku v e-mailovej komunikácii so žalovaným uviedol, že predložená fotodokumentácia nezachytáva detaily podstatné pre posúdenie príčiny prasknutia skla. Konštatoval, že žalobca v konaní nepredložil žiaden ďalší dôkaz, ktorý by svedčil o mechanickom poškodení skla. Z tohto dôvodu nemožno prisvedčiť jeho záveru o tom, že vada reklamovaná žalovaným nebola vadou, na ktorú sa vzťahuje záruka za akosť. Keďže žalobca súdu nepreukázal dôvodnosť neuznania reklamácie, súd dospel k záveru, že nepreukázal vznik práva na zaplatenie žalovanej istiny a žalobný návrh preto nemožno považovať za dôvodný. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že svedok P. E. na pojednávaní uviedol, že žalovaný žiadal nafotiť poškodené sklo, ale súhlasil s objednaním bežnej opravy, konštatoval, že toto sa nezakladá na pravde, keďže uvedenú skutočnosť svedok na pojednávaní neuviedol a ani nevyplýva zo žiadneho dôkazu založeného v spise. To, že dal svedok žalovanému podpísať pri prevzatí vozidla zákazkový list nič nemení na uplatnení si záručnej opravy. Ani z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a P. E. v apríli a máji 2008 nevyplýva, že by žalovaný súhlasil s vykonaním bežnej platenej opravy, práve naopak, v e-mailovej správe žalovaný vyjadril rozhorčenie, že žalobca od neho žiadal pristaviť vozidlo na odstránenie vád uplatnených v záručnej lehote až po tom, čo zaplatí za opravu jednej z týchto vád, ktorá už bola žalobcom opravená a následne ako záručná vada neuznaná. O tom, že žalovaný objednával výmenu skla ako záručnú naznačuje aj vyjadrenie svedka o tom, že akúkoľvek garančnú zákazku fotil, a to aj v prípade, ak ju zamietol po dohode s oblastným technikom. Poukázal ďalej na to, že o neprijatí opravy ako záručnej rozhodoval výlučne P. E., pričom sa o uvedenom postupe neradil so žiadnym oblastným technikom. Skutočnosť, že žalovaný žiadal odstránenie vád tovaru od žalobcu vyplýva aj z listu žalovaného zo dňa 2.5.2008 adresovaného žalobcovi, v ktorom si v záručnej lehote uplatnil odstránenie vád (samočinné prasknutie predmetného skla) ústne uplatnených u p. E. dňa 18.4.2008. Podanie listu na pošte žalovaný preukázal prostredníctvom podacieho lístka priloženého ako dôkaz. Vyslovil názor, že napriek uvedeným skutočnostiam žalobca postupoval pri oprave vozidla neštandardne, keď bez súhlasu žalovaného predmetné sklo opravil ako platenú zákazku. Na základe záverov ustanoveného znalca a názorov odborníkov D.. B. a D.. V. súd dospel k presvedčeniu, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal, že poškodenie skla nebola záručná vada vozidla, nakoľko znalec D.. L. nevedel jednoznačne určiť bezprostrednú príčinu prasknutia zadného skla, t.j. z fotodokumentácie žalobcu nebolo možné zistiť, či sklo bolo poškodené mechanicky alebo od výroby. Znalec tiež pripustil, že je možné, aby bolo sklo prasknuté alebo narušené iným spôsobom bez úderu a do stavu, ktorý vyplýva z fotodokumentácie sa dostalo tlakom stierača. Keďže závery ustanoveného znalca neboli jednoznačné, súd sa priklonil k záveru, že sklo pravdepodobne prasklo samočinne, bez pričinenia žalovaného alebo vonkajšieho vplyvu, a to napriek tomu, že znalec na základe svojich vedomostí a skúseností v odbore vyjadril aj názor, že dokladované poškodenie skla najpravdepodobnejšie zodpovedá mechanickému poškodeniu a že ak by išlo o výrobnú vadu, táto by sa prejavila skôr ako po troch rokoch používania vozidla. Nadobudnutý názor súdu podporili aj tvrdenia D.. B., že z predloženej fotodokumentácie nie je možné identifikovať začiatok lomu poškodenia a výplň skla chýba v mieste umiestnenia stierača, čo možno s najväčšou pravdepodobnosťou pripísať prítlačnej sile stierača o sklo. Na poškodenom skle neboli nájdené stopy po poškodení tvrdým predmetom, preto pripisovať poškodenie skla mechanickému poškodeniu bez preukázaného dôkazu je iba špekulácia. Poukázal na to, že aj D.. V.Í. uviedol, že z fotodokumentácie nevyplýva najpodstatnejšia skutočnosť, a to počiatok lomu, keďže podľa úlomkov v mieste počiatku rozpadu by bolo možné určiť, či došlo k mechanickému úderu alebo samoexplózii. Nemožno preto vylúčiť, že mohlo dôjsť k porušeniu skla vplyvom samoexplózie, ktorá sa u tvrdeného bezpečnostného skla v určitých prípadoch vyskytuje a potom by išlo o technologickú závadu, ktorú dodávateľ skla musí uznať. Uzavrel, že nejednoznačné vyjadrenie ustanoveného znalca, vyjadrenia ďalších dvoch odborníkov v príslušnom odbore a celkový postup vybavovania záručnej opravy žalobcom primäl súd k názoru, že odmietnutie záručnej opravy zo strany žalobcu nebolo dostatočne a preukázateľne odôvodnené, na základe čoho žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. Trovy konania žalovaného predstavujú náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 33,- EUR a náhradu hotových výdavkov vo výške 300,- EUR vrátane DPH za odborné vyjadrenie č. 21/2011 vypracované D.. P. B.. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, nakoľko bolo preukázané, že žalovaný si objednal u žalobcu opravu vozidla, žalobca opravu vykonal, vystavil faktúru, ktorú žalovaný bez námietok prevzal a doposiaľ neuhradil. Namietal, že naopak v konaní nebol preukázaný nárok zo zodpovednosti za vady. Poukázal na to, že prijímací technik pán E. upozornil žalovaného pri prijímaní vozidla, že oprava bude vykonaná ako bežná a nie ako záručná. Poukázal na to, že podpísaním zákazkového listu K. vystaveného dňa 18.4.2008 žalovaný súhlasil s bežnou opravou. Poukázal ďalej na to, že žalovaný si prevzal vozidlo spolu s faktúrou č. XXXXXXXX vystavenou dňa 22.4.2008, a to bez akýchkoľvek námietok. Namietal, že list zo dňa 2.5.2008, ktorým si žalovaný údajne písomne uplatnil reklamáciu žalobca neeviduje a nakoľko mu nebolo umožnené sa oboznámiť s podacím listom, ktorým žalovaný preukazoval doručenie predmetnej zásielky, namietal, že uvedeným konaním bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej namietal, že žalovaný dostatočným spôsobom nepreukázal, že predmetné poškodenie vozidla bolo spôsobené vadou vozidla, na ktorú sa vzťahuje záruka za akosť. Poukázal na to, že súdom ustanovený znalec jednoznačne vyvrátil ako možnú príčinu prasknutia predmetného skla výrobnú vadu vozidla. Namietal, že žalovaným predloženým dôkazom nemožno priznať pri hodnotení dôkazov rovnakú váhu ako znaleckému posudku vyhotovenému po nariadení súdom. Za nesprávny označil aj výrok o náhrade trov konania. Žalobca nepovažoval odborné vyjadrenie vypracované znalcom D.. P. B. vzhľadom na existenciu znaleckého posudku na základe nariadenia súdu za potrebné pre účelné uplatňovanie práva. Vyslovil názor, že vypracovanie odborného posúdenia nebolo nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva žalovaného. Poukázal aj na neprimeranú výšku odmeny 300,- EUR v porovnaní s odmenou súdom ustanoveného znalca D.. L., v sume 191,92 EUR. 3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len C.s.p.) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Odvolací súd prejednal vec podľa §§ 379 a 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny, keď súd prvej inštancie neposúdil vec správne po právnej stránke. 6. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za preukázané a medzi účastníkmi v podstate za nesporné, a to na základe zákazkového listu K. vystaveného dňa 18.4.2008, daňového dokladu č. XXXXXXXX zo dňa 22.4.2008, že žalobca vykonal pre žalovaného ním požadovanú opravu, výmenu zadného skla na motorovom vozidle značky TOYOTA. Medzi účastníkmi nebola sporná ani žalobcom požadovaná a faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 22.4.2008 fakturovaná cena prác. Odvolací súd mal z obsahu e-mailovej korešpondencie zo 6. mája 2008 ako aj z výpovede svedka P. E. na pojednávaní dňa 1.3.2010, preukázané, že si žalovaný včas v zmysle § 436 zák. č. 513/91 Z.z. uplatnil u žalobcu právo zo zodpovednosti za vadu. 7. Podľa § 536 ods. 1 zák. č. 513/91 Z.z. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 8. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že dielo - výmena zadného skla na motorovom vozidle značky TOYOTA vykonaná bola a motorové vozidlo si žalovaný bez akejkoľvek námietky prevzal. Žalovanému tak vznikla v zmysle § 536 ods. 1 zák. č. 513/91 Z.z. povinnosť zaplatiť cenu diela - opravy. Ak sa žalovaný bránil zaplateniu ceny diela z dôvodu výrobnej vady vozidla a ním uplatneného práva zo zodpovednosti za vady podľa § 436 Obch. zák., bolo jeho povinnosťou preukázať ním tvrdené skutočnosti. Odvolací súd teda za nesprávny považoval právny názor súdu prvej inštancie, že bolo na žalobcovi, aby preukázal, že nešlo o výrobnú vadu a že reklamácia je dôvodná a následne za nesprávny považoval jeho záver, že to bol žalobca, kto neuniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd je naopak toho názoru, že žalobca ním uplatnený nárok - zaplatenie ceny opravy zadného skla motorového vozidla preukázal a bolo povinnosťou žalovaného preukázať v zmysle § 120 O.s.p. ním tvrdené skutočnosti, teda ním tvrdenú vadu, ktorá sa vyskytla na vozidle. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný ním tvrdené skutočnosti spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobca bol pred vykonaním opravy reklamáciu žalovaného uznal. Napriek tomu žalovaný opravy objednal, pričom si nezabezpečil žiadny dôkaz preukazujúci ním tvrdené skutočnosti. V e-mailovom podaní zo dňa 10.6.2011 sám potvrdil, že jediným dôkazom sú fotografie, ktoré vyhotovil servisný technik. Z obsahu spisu vyplýva, že podkladom pre znalecký posudok vypracovaný na podnet súdu ako aj odborné vyjadrenia bola fotodokumentácia vyhotovená zamestnancom žalobcu. Znalec D.. X. L. v závere ním vyhotoveného znaleckého posudku č. 34/2011 z 20.2.2011 na základe priloženej fotodokumentácie a technicky prijateľných podmienok konštatoval, že predmetom prasknutia predmetného skla nie je výrobná vada. D.. P. B. v odborom vyjadrení č. 21/2011 z 29.9.2011, vyhotovenom na podnet žalovaného uviedol, že keďže možno konštatovať, že na poškodenom skle neboli nájdené stopy po poškodení nejakým tvrdým predmetom, tak poškodenie skla bolo spôsobené samoexplóziou. Pán F. V., znalec z odboru skla vo svojom stanovisku zo dňa 16.6.2011, a to na základe podnetu samotného žalovaného konštatoval, že bez dôkazov, iba na základe predbežných fotografií by určenie porušenia skla bolo špekuláciou. Hodnotiac predkladané dôkazy v zmysle § 191 ods. 1 O.s.p. v ich vzájomnej súvislosti, dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na jeho tvrdenie, že príčina prasknutia vadného skla na aute bola výrobná vada, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. vo veci samej zmenil a žalobe vyhovel. 9. Žalobcom vystavená a žalovaným prevzatá faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 22.4.2008 bola splatná dňa 6.5.2008. Nakoľko žalovaný cenu opravy v lehote splatnosti nezaplatil, dostal sa odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t.j. od 7.5.2007 do omeškania v zmysle § 365 Obch. zák.. V zmysle § 369 Obch. zák. vzniklo preto žalobcovi právo na úrok z omeškania v sadzbe o 10 % vyššej, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba uplatňovaná pred prvým dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu predstavuje 4,75 %. So zreteľom na uvedené žalobcom uplatnený úrok z omeškania v sadzbe 12,25 % p.a. zodpovedá ustanoveniu § 369 Obch. zák., a preto odvolací súd zmenil v zmysle § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky a žalobe aj v tejto časti vyhovel. 10. O náhrade trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodol podľa §§ 396 ods. 1 a 2, 262 ods. 1 a 2 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).