Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7CoPr/12/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214222025 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214222025.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: P.. A.Á. A., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, D. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava o určenie vzniku a trvania pracovného pomeru a o zaplatenie mzdy a stravného, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.5.2015, č.k. 51CPr/6/2014-127, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že medzi ním a žalovaným vznikol pracovný pomer dňa 16.8.2006 na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista v záchytnom tábore v D. a že tento pracovný pomer trvá a tiež zaplatenia mzdy a stravného s príslušenstvom za každý kalendárny mesiac počnúc dňom 1.7.2006, pokým mu žalovaný neumožní pracovať. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 42 ods. 1, § 43 ods. 1, 2, 4 a § 118 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.8.2006 nedošlo k vzniku pracovného pomeru, nakoľko nemožno vyvodiť, že došlo ku konkludentnému uzavretiu pracovnej zmluvy, keďže absentujú jej podstatné náležitosti (nedošlo k určeniu dátumu nástupu do práce, k dohode o výške mzdy a náplni práce a absentuje prejav vôle a úmysel budúceho zamestnávateľa, ktorý by smeroval k dohodnutiu pracovného pomeru určitého obsahu). Vzhľadom k uvedenému, keď sa žalobca nedomáhal prideľovania práce a nezačal prácu vykonávať, konštatoval, že nedošlo k vzniku pracovného pomeru medzi stranami sporu dňa 16.8.2006, ale pracovný pomer vznikol až dňa 29.11.2006 uzavretím pracovnej zmluvy č.p.: X.-XX-XX/X-Z.-XXXX. Uviedol, že až po skončení tohto pracovného pomeru sa žalobca začal domáhať uloženia povinnosti žalovanému uzavrieť s ním pracovný pomer ku dňu 16.8.2006, resp. určenia vzniku a trvania pracovného pomeru ku dňu 16.8.2006. Vzhľadom na uvedené, považoval ďalšie nároky žalobcu vyplývajúce z pracovného pomeru (nárok na zaplatenie mzdy, osobného príplatku a stravného) za nedôvodné a nezaoberal sa ani námietkou premlčania vznesenou žalovaným vo vzťahu k uplatneným nárokom žalobcu na finančné plnenie. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a plne úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že si ich neuplatnil a v konaní mu žiadne nevznikli. 3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že medzi ním a žalovaným vznikol pracovný pomer, a to dňom 16.8.2006 (prijatie sa počítalo v prvej polovici augusta 2006) na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista v záchytnom tábore v D. na základe ponuky žalovaného (list zo dňa 8.6.2006), prijatím ponuky (list zo dňa 15.6.2006), po vzájomnej zhode vôle účastníkov. Uviedol, že uvedený pracovný pomer trvá naďalej, nakoľko žiaden z účastníkov zmluvy nedal výpoveď a nedohodli sa na jeho ukončení. Následný pracovný pomer (dňa 29.11.2006 podpísal pracovnú zmluvu so žalovaným na pracovnú pozíciu referent špecialista - ekonóm v záchytnom tábore v D. na dobu určitú jeden rok), podľa jeho názoru nemá žiaden súvis s predchádzajúcim pracovným pomerom. Poukázal na to, že súd prvej inštancie po vyhlásení rozsudku v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podpisom pracovnej zmluvy zo dňa 29.11.2006 došlo k zmene dojednaných podmienok pracovnej zmluvy zo dňa 16.8.2006, pričom v písomnom odôvodnení rozhodnutia uviedol iný dôvod. V súvislosti s určitosťou obsahu pracovnej náplne poukázal na zákon č. 553/2003 Z.z., v ktorom sú uvedené charakteristiky platových tried pre pracovné činnosti a stanovené kvalifikačné predpoklady, t.j. jeho pracovná náplň vyplývala priamo zo zákona. Trval na tom, že jeho budúci zamestnávateľ mu jednoznačne a zrozumiteľne (v liste zo dňa 8.6.2006) ponúkol konkrétnu prácu ekonóma - špecialistu v záchytnom tábore v D. a určil termín nástupu do práce, pričom jeho vôľa uzavrieť pracovný pomer vyplýva z listu zo dňa 18.7.2006, v ktorom mu oznámil, že obdržal jeho súhlas s uzatvorením pracovného pomeru s tým, že s prijímaním do pracovného pomeru počíta v prvej polovici augusta roku 2006 a čaká na pridelenie príslušnej tabuľky pre jeho pracovný post. Poukázal na to, že od 16.8.2009 do 29.11.2006 chodil do záchytného tábora v D. za účelom vykonávania dojednanej práce, avšak nebol tam nikto zo zamestnancov oprávnených prideľovať mu prácu, pričom mu žalovaný nebránil pri vstupe do jeho priestorov, t.j. považoval ho za svojho zamestnanca. Ohľadom mzdových náležitostí poukázal na to, že tieto vyplývajú z právnych predpisov, z toho dôvodu nebola nutná žiadna dohoda o výške mzdy. Uviedol, že žalovaný v spore nespochybnil jeho mzdové nároky, iba vzniesol námietku premlčania týchto nárokov. Zároveň upriamil pozornosť na vyjadrenie žalovaného v spore, že dňa 1.12.2006 podpísal pracovnú zmluvu, z čoho vyvodil, že po tom čo podpísal dňa 29.11.2006 pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu odborný referent špecialista - ekonóm, následne podpísal dňa 1.12.2006 pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista, ktorej rovnopis neobdržal. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalovaný v spore žiadal pripojiť súdny spis sp.zn. 8C/133/2007, avšak tejto požiadavke nebolo vyhovené. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel. K odvolaniu pripojil kópiu vyjadrenia žalovaného zo dňa 24.1.2005 v súdnom spore sp.zn. 8C/133/2007 a listinu s názvom „Vyjadrenie k návrhu žaloby P.. A. A.“ datovanú 7.4.2008 s nečitateľným podpisom. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.8.2015, v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že medzi ním a žalobcom dňa 16.8.2006 nedošlo k vzniku pracovného pomeru a že jeho ďalšie nároky, ktoré by mohli vyplývať z pracovného pomeru, sú nedôvodné. V súvislosti s vykonaním dôkazu pripojením súdneho spisu sp.zn. 8C/133/2007 poukázal na to, že predložil súdu prvej inštancie listinné dôkazy, ktoré preukazujú ním tvrdený skutkový stav, z toho dôvodu ďalej netrval na pripojení uvedeného spisu a nežiadal to ani žalobca. Poukazovanie na jeho vyjadrenia v inom súdnom spore považoval za nedôvodné, nepreukazujúce nároky žalobcu a tiež zmätočné, nakoľko žalobca v spore ani raz netvrdil (a ani nepreukazoval), že podpísal so žalovaným pracovnú zmluvu dňa 1.12.2006. Tvrdenia o existencii inej pracovnej zmluvy považoval za nedôvodné, podľa jeho názoru žalobca zrejme využil zrejmú chybu v písaní v jeho vyjadrení v spore sp.zn. 8C/133/2007, zároveň na ne nemožno prihliadať, keďže ich žalobca uviedol až v podanom odvolaní. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 5. Žalobca v ďalších podaniach doručených súdu prvej inštancie dňa 18.12.2015 a odvolaciemu súdu dňa 15.4.2016, 22.4.2016, 26.4.2016, 27.4.2016, 25.7.2016, 26.7.2016, 9.8.2016, 4.11.2016, 10.1.2017 a 12.5.2017 uviedol jednak ďalšiu argumentáciu ohľadom uskutočneného výberového konania dňa 12.4.2006 na základe oznámenia Migračného úradu MV SR, ktorého výsledky mu neboli oznámené, ohľadom konania žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným a tiež zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu uvedenú v odvolaní. Zároveň sa vyjadril k údajnej chybe v uvedení dátumu uzavretej pracovnej zmluvy vo vyjadrení žalovaného v spore sp.zn. 8C/133/2007. K podaniam pripojil kópiu listiny s názvom „Vyjadrenie členov komisie na vykonanie pohovorov so záujemcami o obsadenie miesta vedúceho Azylového zariadenia v D.“ datovanú 7.4.2008, kópiu záverečnej reči žalovaného zo dňa 17.5.2012 v súdnom spore sp.zn. 8C/133/2007 a kópiu zápisnice z pojednávania dňa 28.5.2012 v súdnom spore sp.zn. 8C/133/2007. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na určenie vzniku a trvania pracovného pomeru, zaplatenia mzdy a stravného, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, zároveň sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.). 8. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 9. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že medzi ním a žalovaným vznikol pracovný pomer dňom 16.8.2006 a tento pracovný pomer trvá, pričom zároveň žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť mu mzdu a stravné počnúc dňom 1.7.2006 až do doby, kedy mu žalovaný umožní pracovať (vo výške špecifikovanej za jednotlivé obdobia). Žalobu odôvodňoval tým, že Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (právny predchodca žalovaného) prejavil vôľu uzavrieť s ním pracovný pomer na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista v záchytnom tábore D., ktorú ponuku prijal listom zo dňa 15.6.2006. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 8C/133/2007 prebiehalo medzi stranami sporu konanie, v ktorom sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému uzatvoriť s ním pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy na funkciu ekonóm - špecialista v záchytnom tábore v D. ku dňu 16.8.2016 a zaplatiť mu mzdové nároky vyplývajúce z tohto pracovného pomeru ako aj nemajetkovú ujmu. Žaloba bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.9.2012, č.k. 8C/133/2007-208 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.10.2013, č.k. 4Co/387/2013-236 zamietnutá v plnom rozsahu. Z obsahu súdneho spisu vyplýva skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovný pomer, a to na dobu určitú od 1.12.2006 do 28.2.2007 na pozíciu odborný referent špecialista - ekonóm v záchytnom tábore v D., pričom žalobca túto prácu začal vykonávať a žalovaný mu za ňu vyplatil mzdu. Uvedený pracovný pomer skončil dňa 28.2.2007. 10. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. 14. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. 15. Podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. 16. Podľa § 43 ods. 4 Zákonníka práce v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. 17. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak v prvom rade skúmal, či v prejednávanom spore nie je daná prekážka rozhodnutej veci a túto otázku aj správne posúdil. Pokiaľ ide o vecné prejednanie nároku, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pracovný pomer nevznikol, keďže nedošlo k platnému vzniku pracovného pomeru, a to predovšetkým z dôvodu, že absentuje vôľa budúceho zamestnávateľa smerovaná k dohodnutiu pracovného pomeru. Odvolací súd poznamenáva, že z písomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným (na ktorú poukázal žalobca) nevyplýva, že prejav žalovaného predstavoval taký prejav vôle, ktorým by uzavrel pracovnú zmluvu so žalobcom. Tento záver je zrejmý z listu žalovaného zo dňa 8.6.2006, v ktorom uviedol, že „s prijímaním do pracovného pomeru na pracovné pozície s pracoviskom v záchytnom tábore v D. sa počíta v prvej polovici augusta r. 2006“ a zopakovaním tejto formulácie v liste zo dňa 18.7.2006, v ktorom uviedol, že „bolo vám oznámené, že s prijímaním do pracovného pomeru na pracovné pozície s pracoviskom v záchytnom tábore v D. sa počíta v prvej polovici augusta r. 2006“ a že „čakáme na pridelenie príslušnej tabuľky na váš pracovný post zo sekcie systemizácie a mzdovej politiky MV SR, o čom vás budeme informovať“. Uvedené nemožno vykladať tak, že žalovaný sa týmto spôsobom dohodol na uzavretí pracovnej zmluvy so žalobcom, v tomto ohľade prejav žalovaného nespĺňa náležitosti prejavu vôle stanovené všeobecnými ustanoveniami pre platný právny úkon (právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú a môže sa stať spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť). 18. Odvolací súd sa teda so záverom prvoinštančného súdu ohľadom nepreukázania vzniku a trvania pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným stotožňuje, rovnako aj s následným vyvodením nedôvodnosti mzdových nárokov žalobcu vyplývajúcich z uvedeného pracovného pomeru (bez potreby vyhodnotenia námietky premlčania týchto mzdových nárokov). Na uvedený záver nemá vplyv ani argumentácia žalobcu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku je v rozpore s jeho tvrdením uvedené, že sa nedomáhal u žalovaného prideľovania práce a nezačal túto prácu vykonávať (ktoré tvrdenie ani nepreukázal). Rovnako bolo bez právneho významu posúdenie vzniku pracovného pomeru v súvislosti so žalobcovým tvrdením ohľadom výberového konania, ktorého sa mal zúčastniť dňa 12.4.2006, nakoľko išlo o pozíciu vedúceho záchytného tábora, t.j. uvedené skutočnosti nemajú žiaden súvis s uplatneným nárokom žalobcu na určenie vzniku a trvania pracovného pomeru na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista. 19. Žalobca pripojil k odvolaniu nové dôkazy - vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.4.2008 spolu s prílohou (ide o vyjadrenie žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, sp.zn. 8C/133/2007), pričom tvrdil, že žalovaný v konaní navrhol dôkaz pripojením súdneho spisu 8C/133/2007, tento dôkaz však súd prvej inštancie nevykonal, nakoľko spis sa nachádzal na Najvyššom súde SR. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie uvedený dôkaz nevykonal, avšak listinné dôkazy predložené sporovými stranami v priebehu sporu boli postačujúce na posúdenie skutkového stavu veci, zároveň nemožno vyvodiť, že žalobca nemohol listiny pripojené k odvolaniu (ak ich považoval za potrebné na preukázanie tvrdených skutočností) predložiť bez svojej viny v prvoinštančnom konaní, nakoľko bol stranou sporu v konaní pred Okresným súdom Bratislava II sp.zn. 8C/133/2007 (§ 205a ods. 1 písm. d) O.s.p., § 366 písm. d) C.s.p.). Odvolací súd dáva do pozornosti, že v danom prípade ide iba o písomné vyjadrenie žalovaného v súdnom spore, pričom z celého kontextu argumentácie žalovaného ako aj z priebehu a výsledku súdneho sporu sp.zn. 8C/133/2007 je zrejmé, že ide o chybu v písaní v uvedení dátumu podpisu pracovnej zmluvy dňa 1.12.2006. Skutočnosť ohľadom uzavretia pracovnej zmluvy bola preukázaná samotnou pracovnou zmluvou, podpísanou dňa 29.11.2006 s určeným začatím pracovného pomeru dňa 1.12.2006. 20. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu uplatnenej po 22.7.2015, kedy mu uplynula lehota na podanie odvolania, odvolací súd konštatuje, že na odvolacie dôvody uplatnené po tejto lehote, nemohol prihliadať (§ 205 ods. 3 O.s.p., § 365 ods. 3 C.s.p.). 22. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 23. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p. , a v konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).